{"guid": "3fe932f0-37fd-4df1-9b8c-c3dc05b8eb4e:36a8600b-7653-4ff6-aae0-d776d5b03281", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1", "spisova_znacka": "2Rks/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Rks/1/2013 z 18. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Rks/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1", "identifikacne_cislo": "9013899443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-8a", "nazov": "§ 8a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-8a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-8a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-8a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36a8600b-7653-4ff6-aae0-d776d5b03281", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Rks/1/2013\n9013899443\n18. 09. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:9013899443.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J.. J. Y., bytom ul. M. R. T. č. XXX/\nX, O., zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimírom Hrtkom, so sídlom v Bratislave, Handlovská č. 28,\nproti odporcovi: Slovenská zdravotnícka univerzita, so sídlom v Bratislave, Limbová č. 12, zastúpenému\nJUDr. Danielou Simanovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Palkovičova č. 15, o uloženie povinnosti\nprideliť termín atestácie z endokrinológie, o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi Ministerstvom\nzdravotníctva Slovenskej republiky a Okresným súdom Bratislava III, takto\nrozhodol:\nPrejednanie veci p a t r í do právomoci Slovenskej zdravotníckej univerzity.\nodôvodnenie:\nNávrhom podaným na Okresnom súde Bratislava III z 12. septembra 1997, neskôr doplneným 7.\nnovembra 1997, 4. novembra 1998 a 13. novembra 1998 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti\nurčiť termín atestácie v endokrinológii, pôvodne voči Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v\nzdravotníctve so sídlom v Bratislave, Limbová č. 12, právnemu predchodcovi odporcu. Svoj návrh\nodôvodnil tým, že jeho žiadosti o určenie termínu atestácie doposiaľ nebolo vyhovené, napriek tomu, že\nešte 13. novembra 1990 bol zaradený do špecializačnej predatestačnej prípravy v endokrinológii.\nOkresný súd Bratislava III vydal 21. marca 2011 uznesenie č. k. 7C 124/2004-167, ktorým konanie\nzastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu\nzdravotníctva Slovenskej republiky. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že okresný súd po\npreskúmaní podmienok konania v zmysle § 103, § 104 ods. 1 a § 7 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) dospel k záveru, že, s poukazom na § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1 písm. a/ a d/\nvyhlášky č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve\nv znení platnom v čase podania návrhu (ďalej len „vyhláška“), daná vec patrí do právomoci Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko toto bolo oprávnené v rozhodnom čase určiť termín\nalebo spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie, predovšetkým pri nadstavbových špecializáciách zvlášť\núzkych odborov uvedených v prílohe 3, teda aj v prípade nadstavbovej špecializácie endokrinológia. Z\nuvedených dôvodov súd nemá právomoc rozhodovať o určení termínu atestácie v endokrinológii.\nPodľa názoru okresného súdu by právomoc súdu mohla prichádzať do úvahy až v správnom súdnictve\nv rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, za predpokladu\nsplnenia zákonom stanovených podmienok na takýto postup. Keďže v danom prípade absentuje\nrozhodnutie správneho orgánu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto bolo\npotrebné konanie zastaviť.\nUznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2011 a následne bol spisový materiál\nodstúpený Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ,,MZ SR“), ktorému bol doručený\npodľa informácie MZ SR 8. februára 2013.\nNávrhom z 19. júna 2013, doručeným na Najvyšší súd Slovenskej republiky 25. júna 2013, MZ SR\nžiadalo určiť právomoc podľa § 8a OSP, nakoľko podľa jeho názoru nemá právomoc v danej veci konať\na rozhodnúť. S poukazom na § 22, § 26 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a/ a d/ vyhlášky MZ SR zastáva\n\nnázor, že z uvedených ustanovení vyplýva, že vedomosti v jednotlivých špecializačných odboroch sa\nv rozhodnom čase overovali kvalifikačnou atestáciou pred skúšobnou komisiou Inštitútu pre ďalšie\nvzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve, ktorý určoval miesto, termín a spôsob vykonania kvalifikačnej\natestácie. Zo žiadneho ustanovenia citovanej vyhlášky nevyplýva, že by MZ SR malo kompetencie a\nprávomoc overovať vedomosti kvalifikačnou atestáciou.\nV čase podania návrhu Inštitút pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve vystupoval ako štátna\nrozpočtová organizácia zriadená ministerstvom, teda bol to samostatný právny subjekt. S účinnosťou od\n1. novembra 1998, rozhodnutím ministerstva o zmene zriaďovacej listiny Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie\npracovníkov v zdravotníctve, Bratislava č. 2083/1998-A zo 6. októbra 1998, bol zmenený názov Inštitútu\nna Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny. Následne na základe § 2 ods. 1 zákona č. 401/2002\nZ. z. o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých\nškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z. (ďalej len „zákon\nč. 401/2002 Z. z.“) Slovenská postgraduálna akadémia medicíny v Bratislave zanikla, dňom zriadenia\nzdravotníckej vysokej školy - Slovenskej zdravotníckej univerzity.\nPodľa § 2 ods. 2 citovaného zákona Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave je právnym\nnástupcom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave. Tým prechádzajú zo\nSlovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave všetky povinnosti a práva vyplývajúce z\npracovnoprávnych a iných právnych vzťahov na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.\nAni podľa aktuálneho právneho stavu ministerstvo nemá právomoc ukladať povinnosti Slovenskej\nzdravotníckej univerzite v oblasti overovania vedomostí v odboroch zdravotníckeho vzdelávania, pokiaľ\nide o termín, miesto a spôsob vykonania atestácie.\nMZ SR tiež poukázalo na to, že z návrhu podaného na okresný súd vyplýva, že pôvodná žiadosť o\npridelenie termínu atestácie bola spolu s požadovanými dokladmi podaná 25. marca 1997 na Inštitút pre\nďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve a z dôvodu, že tento inštitút J.. Y. nevyhovel, bol podaný\nnávrh na súd. Zo súdnej zápisnice z pojednávania zo dňa 5. novembra 2007 vyplýva, že právny zástupca\nSlovenskej zdravotníckej univerzity tvrdil, že navrhovateľovej žiadosti o stanovenie termínu atestácie\nnebolo vyhovené z toho dôvodu, že nesplnil podmienky na udelenie atestácie. Taktiež listom Slovenskej\nzdravotníckej univerzity č. 2-867/2004 zo dňa 9. júla 2004 adresovanom súdu bolo konštatované, že\nžiadateľovi chýba 7 mesiacov odbornej praxe na posteľovom oddelení.\nZ uvedených dôvodov MZ SR žiadalo, aby najvyšší súd rozhodol podľa § 8a OSP tak, že Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky nie je príslušné na konanie o povinnosti určiť navrhovateľovi termín\natestácie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc medzi súdom a\norgánom štátnej správy (§ 8a OSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že\nv danom prípade ide o negatívny kompetenčný konflikt, nakoľko ani okresný súd, ani MZ SR nie sú\nochotné vec prejednať, táto vec nepatrí do právomoci súdov, ako správne skonštatoval okresný súd v\nnapadnutom uznesení, avšak nepatrí ani do právomoci MZ SR, ako sa nesprávne uvádza v uznesení\nokresného súdu.\nKompetenčný konflikt medzi súdom a iným orgánom (najčastejšie orgánom verejnej správy) môže\nvzniknúť iba za situácie, že oba orgány ochrany práva tvrdia, že majú právomoc danú právnu vec\nprejednať a rozhodnúť (tzv. pozitívny kompetenčný konflikt), alebo ani jeden orgán nie je ochotný vec\nprejednať a rozhodnúť tvrdiac, že daná vec nepatrí do jeho právomoci (tzv. negatívny kompetenčný\nkonflikt).\nPre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu v zmysle § 7 OSP, je potrebné predovšetkým\nzistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok (predmet súdneho konania).\nPodľa § 7 ods. 1, 2, 3 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné\nprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nV občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so\nzákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\n\nIné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.\nKonanie orgánov štátu v rozsahu zákona je ústavným príkazom obsiahnutým v ustanovení čl. 2 ods.\n2 ústavy. Uvedené ustanovenie súčasne určuje, že konanie orgánu štátu v rozsahu zákona sa musí\nuskutočňovať aj ,,spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podobne ako právomoci, tak aj spôsob konania\norgánov štátu môže byť upravený len zákonom; určuje spôsob konania orgánov štátu. Výklad citovaného\nustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy a osobitne slovného spojenia ,,v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“ potvrdzuje, že ústavodarca predpokladal súbežné (súčasné) splnenie oboch príkazov ústavných\nnoriem v nej obsiahnutých. Príkazu ústavnej normy obsiahnutej v ustanovení čl. 2 ods. 2 ústavy preto\nnezodpovedá konanie orgánu štátu zákonom ustanoveným postupom, ktoré sa neuskutočnilo v rozsahu\nzákona.\nV čase podania návrhu na súd upravovala podmienky získania odbornej kvalifikácie lekára vyhláška č.\n79/1981 Zb., ktorá okrem iného určovala aj podmienky vykonania, tzv. kvalifikačnej atestácie, ktorou\nsa overovali pred skúšobnou komisiou Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve\nvedomosti lekárov a farmaceutov získané v priebehu špecializačnej prípravy, ktorá (komisia) určovala,\npodľa § 26 ods. 1 vyhlášky, miesto, termín a spôsob vykonania kvalifikačnej atestácie.\nZ uvedeného je zrejmé, že MZ SR nemalo právomoc a táto naň neprešla ani v priebehu vývoja\nvnútroštátnej legislatívy v danom odvetví, rozhodovať o určení termínu atestácie. Táto právomoc\nvyplývala z uvedenej vyhlášky len právnemu predchodcovi odporcu.\nZ ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že spor o právomoc rozhodnúť danú vec je možný a\nreálny len vtedy, ak o danej veci orgán ešte nerozhodol (pozri medzi inými uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. Rks 10/2005 z 29. novembra 2005 a 4Rks/2/2010 z 31. mája 2011).\nV predloženom administratívnom spise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by vo\nveci žiadosti navrhovateľa o určenie termínu atestácie právny predchodca odporcu rozhodol, resp.\nakýmkoľvek spôsobom upovedomil navrhovateľa o odmietnutí jeho žiadosti.\nNa čl. 25 sa síce nachádza list R.. J.. A. X., D., adresovaný D.. J.. P. F., O.., z 9. mája 1996, avšak\ntento bol iba prílohou k prihláške navrhovateľa k nadstavbovej atestácii z endokrinológie z 25. marca\n1996. Z uvedeného listu vyplýva, že dovtedajšia prax navrhovateľa mu nedávala dostatočnú spôsobilosť\nk nástupu na atestačné skúšky, pričom určenie rozsahu a formy potrebného ďalšieho školenia bolo v\nkompetencii Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve\nPodľa názoru najvyššieho súdu, vzhľadom na všetky individuálne okolnosti daného prípadu,\nprejednávaná vec patrí do právomoci Slovenskej zdravotníckej univerzity, ako právneho nástupcu\nSlovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave a tým aj Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie\npracovníkov v zdravotníctve, a preto nepatrí do právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci návrhu\nnavrhovateľa o určenie termínu atestácie, nakoľko posúdenie tejto otázky patrí do právomoci iného\norgánu.\nBude preto povinnosťou Slovenskej zdravotníckej univerzity, pokiaľ sa v jej archíve, resp. archívnych\nmateriáloch jej právnych predchodcov nenachádza rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa z 25. marca\n1996 o určenie termínu atestácie, resp. akékoľvek vyrozumenie o posúdení jeho žiadosti, ktoré by mohlo\nbyť podľa obsahu považované za odmietnutie určenia termínu atestácie a ktoré bolo navrhovateľovi\npreukázateľne doručené, opätovne posúdiť návrh navrhovateľa o určenie termínu atestácie a o výsledku\nposúdenia jeho návrhu navrhovateľa vyrozumieť v zmysle platných právnych predpisov.\nVzhľadom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia\npovažujúc námietky MZ SR o nedostatku jeho právomoci vo veci rozhodnúť za dôvodné.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}