{"guid": "3cd88b5c-c36a-432a-91e9-0675cc35856e:43ad1606-b771-4aaf-a96e-f48ef9622e8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1", "spisova_znacka": "2MCdo/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2013 z 28. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 2MCdo/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1", "identifikacne_cislo": "9013899366", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2013-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-235.odsek-2", "nazov": "§ 235 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-235.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-235"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-37", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-235", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43ad1606-b771-4aaf-a96e-f48ef9622e8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/1/2013\n9013899366\n28. 11. 2013\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2013:9013899366.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej VIHORLAT akciová spoločnosť Snina,\nso sídlom v Snine, Strojárska 20, proti povinnému Fond národného majetku Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Trnavská cesta 100 (pôvodne ĽSH, š.p., so sídlom v Bratislave, Magnetova 11), o\nvymoženie 280,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er 318/1998,\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave z 27. júna 2011 sp. zn. 18 CoE 147/2011 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2011 sp. zn. 18 CoE 147/2011\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III uznesením z 28. septembra 2007 č.k. Er 318/1998-56 exekúciu zastavil,\npretože predchádzajúcim uznesením z 13. júla 2007 č.k. Er 318/1998-49 ju vyhlásil za neprípustnú\n(z dôvodu výmazu oprávnenej z obchodného registra). Povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu\nexekútorovi trovy konania v sume 7 067 Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a vyslovil, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nOkresný súd Bratislava III uznesením z 28. februára 2011 č.k. Er 318/1998-71 zmenil svoje\npredchádzajúce rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania súdnemu exekútorovi na základe\nodvolania povinného tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie\nodôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom (§ 374 ods. 4 O.s.p.)\nbolo zmätočné, preto sudca odvolaniu vyhovel. Uviedol, že Fond národného majetku nie je právnym\nnástupcom pôvodného povinného, nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, exekúcia sa v danej veci\nvôbec nemala začať, pretože 2. septembra 1997 bola nariadená proti subjektu, ktorý bol 18. marca\n1993 vymazaný z obchodného registra.\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 27. júna 2011 sp. zn. 18 CoE 147/2011 odvolanie súdneho\nexekútora odmietol. Uviedol, že je potrebné vychádzať z § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31. januára 2002, kedy Exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania\nešte nepriznával (exekučné konanie sa začalo 2. septembra 1997). Vzhľadom na to, že exekútor nebol\nv prejednávanej veci osobou oprávnenou na podanie odvolania, muselo byť jeho odvolanie odmietnuté\n(§ 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.).\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne\ndovolanie. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť a\ndôvodnosť mimoriadneho dovolania vyvodzoval z § 243e ods. 1 O.s.p., § 243f ods. 1 písm.a/ O.s.p. a §\n237 písm.f/ O.s.p. Vadu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. videl v tom, že odvolanie súdneho exekútora bolo\nodmietnuté, hoci na to neboli splnené podmienky a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že súdneho exekútora treba\npovažovať za účastníka konania pre určitý úsek konania, ak sa rozhoduje o jeho procesných právach a\npovinnostiach bez ohľadu na to, že sa exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002.\nPovinný navrhol mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné\nvady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.\nDovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou\nvadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p.\nOdňatím možnosti konať sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním\nkonať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v občianskom súdnom konaní za účelom\nzabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nO postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež v prípade postupu odvolacieho\nsúdu, dôsledkom ktorého je odmietnutie odvolania, i keď procesné predpoklady pre to neboli dané\n(porovnaj obdobne R 23/1994, R 51/1996 a R 55/2006).\nOdvolací súd nepovažoval súdneho exekútora za osobu oprávnenú podať odvolanie, lebo exekučné\nkonanie sa začalo pred 1. februárom 2002 a v tom čase účinný Exekučný poriadok nepriznával súdnemu\nexekútorovi postavenie účastníka exekučného konania. Novela Exekučného poriadku, ktorá nadobudla\núčinnosť 1. februárom 2002, síce pri rozhodovaní o trovách konania priznala postavenie účastníka (už)\naj súdnemu exekútorovi, v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od uvedeného dňa sa\nale exekučné konanie, ktoré sa začalo pred týmto dňom, má dokončiť podľa dovtedajších predpisov.\nDovolací súd zastáva názor, že i keď podľa prechodných ustanovení Exekučného poriadku k úpravám\núčinným od 1. februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) nebolo možné aplikovať § 37 ods.\n1 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002, predsa len mal byť súdny exekútor v danej veci\npovažovaný za účastníka pre určitý úsek konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že zákon ho výslovne\nza účastníka neoznačoval. Súdny exekútor bol totiž pri rozhodovaní o trovách exekúcie subjektom,\no koho procesných právach a povinnostiach sa rozhodovalo. Aj podľa právnej úpravy účinnej pred\nuvedeným dňom mal byť preto súdny exekútor považovaný za účastníka konania v časti, v ktorej sa\nrozhodovalo o trovách exekúcie, a teda aj osobou oprávnenou napadnúť odvolaním výrok o týchto\ntrovách. Postup odvolacieho súdu, ktorý prehliadol toto procesné postavenie súdneho exekútora a z\nneho vyplývajúce procesné oprávnenia, nezodpovedal zákonu a viedol k odňatiu možnosti súdneho\nexekútora konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nO.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.a/ O.s.p. a § 237 písm.f/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o\nveci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}