{"guid": "773ef6f7-d3ff-4d7a-84df-32f32e4c67a1:4809fb65-9cc7-4977-9ffc-a46d838fa554", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1", "spisova_znacka": "3Sžnč/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/3/2013 z 3. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 3Sžnč/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1", "identifikacne_cislo": "9013010083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t", "nazov": "§ 250t OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4809fb65-9cc7-4977-9ffc-a46d838fa554", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžnč/3/2013\n9013010083\n03. 12. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010083.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: JUDr. W. Z. PhD., MPH, bytom B.,\nZ., proti odporcovi: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, v\nkonaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNavrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.06.2013 domáhala, aby odporca, ktorému bola\nadresovaná jej sťažnosť zo dňa 08.07.2012 proti postupu Slovenskej zdravotníckej univerzity v\nBratislave pri vybavovaní sťažnosti zo dňa 07.02.2012 a ďalšie podnety, bol zaviazaný prešetriť ju v\nlehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.\nV dôvodoch rozsiahleho návrhu, v ktorom podrobne popísala postup žalovaného a úradu vlády\npri vybavovaní ňou podaných sťažností uviedla, že Úradu vlády Slovenskej republiky podaním zo\ndňa 08.07.2012 zaslala sťažnosť proti postupu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave pri\nvybavovaní sťažnosti zo dňa 07.02.2012. Úrad vlády toto podanie dňa 17.07.2012 listom č. 181-2/2012/\nSť-38/OPSOP postúpil na ďalšie konanie kancelárii ministerky zdravotníctva SR s tým, aby ho\nministerstvo o výsledku, resp. spôsobe jeho vybavenia informovalo priamo. Ministerstvo do uplynutia\nlehoty 60 pracovných dní o výsledku, resp. spôsobe jeho vybavenia neinformovalo; bolo nečinné.\nV časti II návrhu uviedla, že v podaní zo dňa 07. decembra 2012 upozornila úrad vlády na nečinnosť\nministerstva pri vybavovaní sťažnosti proti postupu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave\npri vybavovaní sťažnosti zo dňa 07.02.2012. Úrad vlády opakovane postúpil listom č. 10697-2/2012/\nSť-73/OPSOP zo dňa 18.12.2012 upozornenie ministerstvu. Ministerstvo zdravotníctva listami zo\ndňa 14.02.2013 č. Z00143-2013-OKVAS a zo dňa 28.02.2013 č. Z00189-2013-OKVAS (doručené\n08.03.2013) oznámilo opodstatnenosť sťažnosti pri vybavovaní sťažnosti, pretože podanie nebolo\nvybavené v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote ani v lehote podľa § 13 ods. 2 zákona č. 9/2010 o\nsťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“) a teda bolo nečinné.\nUvedený postup považovala navrhovateľka za postup v rozpore so zákonom o sťažnostiach, pretože\núradom vlády odstúpené podnety dávno po lehote určenej na vybavenie sťažnosti vybavoval\norganizačný útvar - odbor kontroly, vládneho auditu a sťažností ministerstva, ktorý z dôvodu svojich\nskúseností namietala ako zaujatý, a neboli prijaté žiadne opatrenia napriek tomu, že sťažnosť bola\noznačená ako opodstatnená; bez pozornosti ostali jednotlivé časti, ktoré upozorňovali na konkrétne\nzávažné porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a pochybenia vedúcich predstaviteľov\nSlovenskej zdravotníckej univerzity. Práve nečinnosť ministerstva pri prešetrovaní ňou uvádzaných 33\nporušení všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov vysokými predstaviteľmi\nSlovenskej zdravotníckej univerzity v rokoch 2006 - 2010 je podstatou žaloby.\nV bode IV. návrhu navrhovateľka argumentovala, že ďalším podaním zo dňa 12.03.2013 (ako reakciou\nna spôsob vybavenia sťažnosti ministerstvom) tretíkrát upozornila úrad vlády na pokračujúcu nečinnosť\nministerstva pri vybavovaní sťažnosti. Úrad vlády tretíkrát listom zo dňa 26.03.2013 č. 4336-2/2013/\n\nSť-19/0PSOP postúpil jej sťažnosť napriek tomu, že mu muselo byť zrejmé, že postup ministerstva je\nv rozpore so zákonom o sťažnostiach. Tento postup úradu vlády považovala za formalistický, pretože\núrad vlády sa s vecou nevysporiadal podľa zákona č. 575/2001 Z.z. v zn. n. p. a jeho stanovisko a\npostup považuje za nezákonný a protiústavný, navyše odporujúci ustálenej judikatúre Ústavného súdu\nSR, ktorý (nález sp. zn. II. ÚS17/05 a IV. ÚS 156/03) vyslovil právny názor, v zmysle ktorého je úrad\nvlády príslušným orgánom pre kontrolu vybavovania sťažností, a preto bol tento orgán povinný vo veci\nmeritórne konať a rozhodnúť, a nie podania odstupovať na priame vybavenie ministerstvu.\nNa urgenciu nevybavenia sťažnosti zo dňa 11.02.2013 adresovanú kancelárii ministerky zdravotníctva\na „Sťažnosť proti postupu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri vybavovaní sťažností\npodľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach“ zo dňa 12.03.2013, ktorú odstúpil úrad vlády, dodatočne\nreagovalo ministerstvo oznámením ministerky zdravotníctva č. Z00215-2013-M zo dňa 11.03.2013, v\nktorom uviedlo prijaté opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku. Podľa navrhovateľky\ntieto opatrenia boli prijaté v čase, keď od uplynutia 60-dňovej lehoty na vybavenie sťažnosti uplynul\nneuveriteľne dlhý čas a ministerstvo zdravotníctva malo dosť času na prešetrovanie sťažnosti.\nV ďalších častiach návrhu navrhovateľka popísala, aká bola reakcia na ďalšie jej, v poradí už štvrté\npodanie zo dňa 06.05.2013, adresované úradu vlády so žiadosťou o vykonanie kontroly vybavenia\nsťažnosti podľa § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. Úrad vlády oznámil, že ide o opakovane uvádzané\ntie isté skutočnosti a ministerstvo listom z 27.05.2013 (doručený 16.06.2012) k sťažnosti zo dňa\n08.07.2012 proti postupu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave pri vybavovaní sťažnosti\nzo dňa 07.02.2012 oznámilo, že sťažnosť bola opodstatnená, na základe čoho boli prijaté opatrenia\naj smerom k prešetreniu a vybaveniu podania zo dňa 08.07.2012. Ministerstvo zjavne uprednostnilo\nformalistické posúdenie podaní nadväzujúcich na sťažnosť zo dňa 08.07.2012 namietajúcich nečinnosť\nministerstva pred materiálnym chápaním základného práva na súdnu ochranu. Ku dňu podania návrhu\nnebola ministerstvom prešetrená a vybavená sťažnosť zo dňa 08.07.2012, ani žiadny podnet.\nOdporca v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd návrh ako právne bezdôvodný zamietol. V dôvodoch\nvyjadrenia uviedol, že z návrhu na začatie konania v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) musí byť, okrem iného zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Teda petit žaloby musí\nbyť jasný a určitý. Zároveň musí návrh obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. V\npetite navrhovateľka žiada zaviazať ministerstvo vybaviť sťažnosť zo dňa 08.07.2012, ktorou sa sťažuje\nna vybavenie jej sťažnosti zo dňa 07.02.2012 a ďalšie podnety v lehote jedného mesiaca odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nTakto formulovaný žalobný petit je neurčitý a to v tom, že ministerstvo nemôže byť zaviazané na\nvybavovanie podnetov od navrhovateľa všeobecne. Zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu má\nministerstvo opätovne vybaviť sťažnosť zo dňa 08.07.2012, keď už boli vykonané opatrenia v zmysle\nzákona o sťažnostiach č. 9/2010 Z.z., konkrétne listom zo dňa 28.02.2013, ktorým bolo navrhovateľke\noznámené vybavenie sťažnosti a akým postupom, a súčasne listom ministerky č. z00215-2013-M zo\ndňa 11.03.2013 bolo jej adresované oznámenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov v zmysle\nzákona o sťažnostiach. Kontrola bola vykonaná, teda nie je pravdivé tvrdenie, že ministerstvo nevybavilo\nsťažnosti. To, že spôsob vybavenia podaní navrhovateľky nie je zhodný s jej predstavami nie je dôvodom\nna to, aby podávala žaloby na nečinnosť ministerstva. Spravodlivý proces nemožno stotožňovať s\nprocesným úspechom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa\noboznámil s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu, ako aj s administratívnym spisom odporcu a\ndospel k záveru, že návrh nie je prípustný, a preto ho bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta\nprvá O.s.p.) podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá O.s.p., zamietol.\nNavrhovateľka sa domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom podaným podľa\n§ 250t O.s.p., a žiada zaviazať odporcu prešetriť sťažnosť zo dňa 08.07.2012 proti postupu Slovenskej\nzdravotníckej univerzity v Bratislave pri vybavovaní sťažnosti zo dňa 07.02.2012.\nKonanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je upravené v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku v § 250t.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle judikatúry ESĽP je okrem iného právo na konanie bez\nzbytočných prieťahov. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj v konaní pred inými orgánmi,\nktoré rozhodujú o právach a záväzkoch inak chránených čl. 6 Dohovoru. Aplikácia relevantnej judikatúry\ntýkajúca sa plynulosti konania na súde platí aj na konanie na správnom orgáne.\n\nPod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán\nverejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\nTo však neznamená, že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať.\nPodľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nSúd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie\noznačenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu,\nnie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh\norgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne (§ 250t\nods. 4 O.s.p.).\nInštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. je\nurčený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej správy nekoná bez vážneho\ndôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Petitom je návrh, aby sa nečinnému\nsprávnemu orgánu uložila povinnosť konať a rozhodnúť v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia\nnež tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia.\nPrešetrovanie sťažností je predmetom činnosti postupu orgánov verejnej správy a iných orgánov podľa\nzákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Súd v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, ani v iných druhoch občianskeho súdneho konania nemá právomoc prešetrovať postup pri\nvybavovaní sťažností.\nV predmetnej veci petit podaného návrhu nezodpovedá ustanoveniu § 250t O.s.p., pretože\nnavrhovateľka nežiada uloženie povinnosti konať a rozhodnúť, ale domáha sa nariadenia prešetrenia\nvybavovania sťažnosti.\nV zmysle § 153 O.s.p. je súd petitom zásadne viazaný a odstraňuje len vady podľa § 43 O.s.p.,\nspočívajúce v nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti podania. V danej veci súd nemohol\nposkytnúť navrhovateľke ani poučenie o nesprávnej formulácii petitu, keďže by išlo by poučenie o\nhmotnom práve, ktoré je v zmysle § 5 O.s.p. neprípustné. Takýmto postupom by súd mohol narušiť\nprincíp rovnosti účastníkov v občianskom súdnom konaní (§ 18 O.s.p.).\nSúd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože rozsah\npoučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a povinnosti (§ 5 O.s.p.). Súd tak môže\na musí odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, nemôže\nvšak účastníka poučovať o tom, že účastníkom (navrhovateľom) formulovaný petit je podľa hmotného\npráva materiálne nevykonateľný. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár.\n1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 186.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody najvyšší súd návrh navrhovateľky podľa\nzamietol.\n\n§ 250t ods. 4 O.s.p.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorej návrhu nebolo\nvyhovené, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:942f0fa8-22a1-4ffb-8aac-9edda1d36acb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:942f0fa8-22a1-4ffb-8aac-9edda1d36acb"}, {"guid": "ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/03 z 29. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef"}], "citovane_v": []}