{"guid": "47ceb7a4-c7ae-447d-86b4-8d3fd13c29c8:81ed39ef-5642-4096-a3f7-8e6ac3e97439", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1", "spisova_znacka": "3Sž/12/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/12/2013 z 10. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2013, sp. zn. 3Sž/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1", "identifikacne_cislo": "9013010074", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2013-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81ed39ef-5642-4096-a3f7-8e6ac3e97439", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/12/2013\n9013010074\n10. 10. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená:\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky\nproti rozhodnutiu odporkyne č. RP/034/2013 zo dňa 23. apríla 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/034/2013 zo dňa 23. apríla 2013 p o\nt v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,\nBratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 10.06.2013, domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/034/2013 zo dňa\n23.04.2013.\nOdporkyňa (ďalej aj Rada), ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona č.\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení\núčinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.),\nrozhodnutím č. RP/034/2013 zo dňa 23.04.2013 (vydaným v správnom konaní č. 88-PLO/O-804/2013)\nuložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú podľa\n§ 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4.000 € za porušenie povinnosti uvedenej v §\n35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že:\n1. na televíznej programovej službe DAJTO dňa 02.12.2012 o cca 22:20 hod. v trvaní cca 115 minút a 37\nsekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Poklad Aztékov, na televíznej programovej\nslužbe DAJTO dňa 11.12.2012 o cca 20:16 hod. v trvaní cca 110 minút a 25 sekúnd (vrátane reklamných\nprerušení) odvysielala program Nebezpečný vlak,\n2. na televíznej programovej službe TV DOMA dňa 09.12.2012 o cca 17:55 hod. v trvaní cca 115\nminút a 32 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Pokoj a pohoda, na televíznej\n\nprogramovej službe TV DOMA dňa 09.12.2012 o cca 20:00 hod. v trvaní cca 114 minút a 15 sekúnd\n(vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Sedem smrteľných hriechov 1. časť, ktoré boli\nprerušené zaradením reklamy štyrikrát.\nVyššie uvedené programy však bolo možné reklamou prerušiť len trikrát.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že aj v zmysle smernice č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych\nmediálnych službách (ďalej len smernica č. 2010/13/EÚ) vyplýva, že audiovizuálne diela môžu byť\nprerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke\nnajmenej 30 minút. Vysielateľ teda môže prerušiť aj časový úsek dlhší ako 30 minút, nemôže však\nprerušiť časový úsek, ktorý by bol kratší ako 30 minút. Uvedená povinnosť je zakotvená aj v § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z.z. Námietku účastníka konania, že keď možno prerušiť audiovizuálne dielo\nzaradením reklamy aj keď jeho trvanie nepresahuje 30 minút, tak možno prerušiť aj nekompletný 30minútový časový úsek audiovizuálneho diela, Rada nepovažovala za opodstatnenú. Zákonodarca dal\nvysielateľom možnosť prerušiť zaradením reklamy aj programy netrvajúce 30 minút. Skutočnosť, že\nväčšina audiovizuálnych diel nebude dosahovať presné násobky 30-minútových časových úsekov, nemá\nvplyv na povinnosť vysielateľa prerušovať audiovizuálne dielo zaradením reklamy len toľkokrát, koľko je\nkompletných 30-minútových časových úsekov.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 4.000 €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen najvyšší súd) napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/034/2013 zo dňa 23.04.2013 zrušil a vec vrátil\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania.\nUviedla, že smernica č. 2010/13/EÚ v čl. 20 definuje pojem časový úsek pre potreby zaraďovania\nreklamy počas vysielania diela takto: každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Smernica\npredstavuje špeciálnu úpravu, ktorou sa má tak správny orgán, ako aj vysielateľ riadiť v prípade, ak\nneexistuje pre daný prípad špeciálna právna norma, presne upravujúca predmetnú oblasť. V Slovenskej\nrepublike však platí zákon č. 308/2000 Z.z., ktorý oblasť a problematiku zaraďovania a spôsobu\nzaraďovania reklamy do audiovizuálnych diel upravuje špecifickou úpravou a to v ustanovení § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z.z. Zákonodarca tak stanovil spôsob zaraďovania reklamy nasledovne: jedno\nprerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30 minútový časový úsek.\nV prípade programu Poklad Aztékov bol netto čas diela 94 minút a 14 sekúnd, brutto čas diela 115 minút\n33 sekúnd, t.j. počet začatých 30 minútových častí bol 3x 30 minút a 1x 25 minút a 33 sekúnd. V prípade\nprogramu Nebezpečný vlak bol netto čas diela 88 minút a 65 sekúnd, brutto čas diela 110 minút a 22\nsekúnd, t.j. počet začatých 30 minútových častí bol 3x 30 minút a 1x 20 minút a 22 sekúnd. V prípade\nprogramu Pokoj a pohoda bol netto čas diela 82 minút a 19 sekúnd, brutto čas diela 115 minút a 28\nsekúnd, t.j. počet začatých 30 minútových častí bol 3x 30 minút a 1x 25 minút a 28 sekúnd. V prípade\nprogramu Sedem smrteľných hriechov I. časť bol netto čas diela 82 minút a 57 sekúnd, brutto čas diela\n114 minút a 16 sekúnd, t.j. počet začatých 30 minútových častí bol 3x 30 minút a 1x 24 minút a 16\nsekúnd. Tým, že v uvedených prípadoch vysielateľ zaradil štyri reklamné bloky, neporušil ustanovenie\n§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nNavrhovateľka ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia,\nnakoľko jeho výroková časť podľa jej názoru neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný\npopis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Podľa navrhovateľky v ňom\nabsentuje popis spáchania skutku alebo popis ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny\ndelikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt\nspáchaný. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bol zrejmý spôsob, akým prišlo\nk protiprávnemu konaniu vysielateľa v súvislosti s odvysielanými programami. Zároveň navrhovateľka\npoukázala na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.05.2011, 5Sž/9/2009 zo dňa\n22.09.2009, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2As/34/2006-73\nzo dňa 15.01.2008 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. 7Ca/315/2007-59 zo dňa 30.01.2009.\n\nAdministratívne rozhodnutie č. RP/034/2013 nepredstavuje ojedinelé rozhodnutie v rovnakej skutkovej\na právnej veci. Rozhodnutím č. RP/027/2013 zo dňa 09.04.2013 odporkyňa rozhodla o porušení\nustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. a uložila navrhovateľke sankciu vo výške 3.319 € a\ntiež ďalším rozhodnutím zo dňa 07.05.2013 odporkyňa rozhodla o porušení ustanovenia § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z. a uložila navrhovateľke sankciu vo výške 3.319 €. Podľa navrhovateľky môžu\nvšetky začaté správne konania naplniť podstatu pokračujúceho správneho deliktu a ide o čiastkové útoky\npokračujúceho správneho deliktu. Navrhovateľka poukázala na zrušujúce rozsudky najvyššieho súdu\nsp. zn. 5Sž/15/2011, 8Sž/24/2011, 8Sž/24/2011, 5Sž/24/2011, 8Sž/18/2011, 3Sž/19/2011, 3Sž/18/2011,\n5Sž/17/2011, 5Sž/25/2011, 5Sž/23/2011 a 8Sž/23/2011. Správny orgán už uložil vysielateľovi tri finančné\nsankcie (4.000 €, 3.319 € a 3.319 €) v úhrnnej výške 10.638 €. V časti rozhodnutia č. RP/034/2013\no uložení sankcie vo výške 4.000 €, napriek skutočnosti, že ide o minimálnu výšku uloženej sankcie\npodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je táto sankcia dostatočne odôvodnená. Keďže\nv ďalších prípadoch môže ísť o pokračujúci správny delikt, a teda uloženie tejto sankcie predstavuje\nuloženie finančnej sankcie za čiastkový útok pokračujúceho správneho deliktu, považuje navrhovateľka\nvýšku uloženej sankcie za nedostatočne odôvodnenú, a teda nepreskúmateľnú.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/034/2013 zo dňa 23.04.2013 potvrdil. V dôvodoch\nuviedla, že námietku navrhovateľky, že keď možno prerušiť audiovizuálne dielo zaradením reklamy aj\nkeď jeho trvanie nepresahuje 30 minút, tak možno prerušiť aj nekompletný 30-minútový časový úsek\naudiovizuálneho diela, považuje za neopodstatnenú. Zákonodarca dal vysielateľom možnosť prerušiť\nzaradením reklamy aj programy netrvajúce dlhšie ako 30 minút. Z toho však nie je možné analogicky\nusúdiť, že možno prerušiť aj časové úseky nedosahujúce 30 minút v prípade programov trvajúcich viac\nako 30 minút. Vnútroštátne orgány aplikácie práva sa musia vždy usilovať o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva (t.j. aj v súlade so smernicou č. 2010/13/EÚ). Tak z ustanovenia § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z., ako aj z čl. 20 ods. 2 smernice č. 2010/13/EÚ vyplýva, že časový úsek trvania\naudiovizuálneho diela musí trvať aspoň 30 minút, aby ho mohol vysielateľ prerušiť zaradením reklamy.\n30-minútovým časovým úsekom sa myslí dokončený (celý) 30 minútový časový úsek a nie len jeho časť.\nVo výrokovej časti rozhodnutia je vymedzený čas spáchania správneho deliktu - 02.12.2012 o cca 22:20\nhod., 11.12.2012 o cca 20.16 hod, 09.12.2012 o cca 17:55 hod, 09.12.2012 o cca 20:00 hod; spôsob\nspáchania správneho deliktu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý spočíva v prerušení\nprogramov trvajúcich 115 minút a 37 sekúnd, 110 minút a 25 sekúnd, 115 minút a 32 sekúnd, 114\nminút a 15 sekúnd zaradením reklamy štyrikrát; správny delikt - protiprávnym konaním navrhovateľky\nje v prípade porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. zaradenie reklamného prerušenia v rámci\npredmetných programov do časového úseku, ktorý netrval 30 minút. Výroková časť rozhodnutia tak\nexaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila, a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu\nkonkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z.z. explicitne ustanovuje, že audiovizuálne dielo trvajúce dlhšie ako 30 minút možno prerušiť\nzaradením reklamy alebo telenákupu raz za každý 30 minútový časový úsek, a preto aby mohol vysielateľ\ntakéto audiovizuálne dielo prerušiť zaradením reklamy štyrikrát, muselo by trvať minimálne 120 minút.\nRozsudky, na ktoré poukázala navrhovateľka sa týkali porušenia inej zákonnej povinnosti a nie je ich\nmožné na prejednávaný prípad analogicky aplikovať.\nNajvyšší súd vo svojej judikatúre skonštatoval, že na to, aby mohli byť jednotlivé porušenia zákona\nč. 308/2000 Z.z. považované za čiastkové útoky v rámci jedného pokračujúceho správneho reliktu,\nmusia tieto čiastkové útoky naplniť definíciu pokračujúceho trestného činu. Čiastkové útoky musí spájať\nobjektívna súvislosť v čase, spôsobe spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,\nnajmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať takýto správny delikt. Len skutočnosť, že páchateľ porušil\ntú istú povinnosť, nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu. V\ndaných prípadoch išlo o rôzne programy, ktoré spolu žiadnym spôsobom nesúviseli, pričom jednotlivé\nsprávne delikty boli spáchané v rôznych dňoch. Odporkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že už zo\nsamotnej podstaty právnickej osoby je zrejmé, že nemá fyzickú existenciu, ale len právnu. Pokiaľ teda\nprávnická osoba neexistuje, nemôže mať ani samotnú vôľu konať. Keďže vysielateľ nedisponuje vôľovou\n\nzložkou, nemožno v jeho prípade hovoriť ani o zámere spáchať správny delikt. Nemohlo ísť teda o\npokračujúci správny delikt, nakoľko je to z podstaty právnickej osoby a definičných kritérií pokračujúceho\nsprávneho deliktu vylúčené. Jednotlivé správne konania boli začaté na rôznych zasadnutiach Rady\nz toho dôvodu, že Rada zistila možné porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z.z. v súvislosti s jednotlivými programami v rôznom čase. Zároveň, ak Rada zistila na jednom\nzasadnutí možné porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s\nviacerými programami, nezačínala pre každý program zvlášť správne konanie, ale v súlade so zásadou\nhospodárnosti konania a zároveň v prospech účastníka konania začala len jedno správne konanie, v\nktorom boli obsiahnuté všetky programy. Vysielanie reklamy je hlavným zdrojom príjmov vysielateľov, a\nteda k prerušovaniu programov dochádza kontinuálne každý deň. V takom prípade potom nie je možné\nustanoviť časový úsek, v rámci ktorého by sa posudzovali možné porušenia povinnosti ustanovenej v §\n35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. ako pokračujúci správny delikt, nakoľko je zrejmé, že by vždy mohli\nvzniknúť ďalšie podozrenia na porušenie predmetnej povinnosti v súvislosti s neskoršie odvysielanými\nprogramami. V uvedených správnych konaniach ide o správne delikty páchané opakovane, a preto sa\nkaždý z nich posudzuje samostatne. Z toho dôvodu Rada rozhodla v jednotlivých správnych konaniach\nna rôznych zasadnutiach a samostatnými rozhodnutiami. Rada je viazaná tak subjektívnou, ako aj\nobjektívnou lehotou na rozhodnutie a nie je možné po nej požadovať, aby čakala, či nezistí ďalšie\nmožné porušenie predmetnej povinnosti, nakoľko by mohlo dôjsť k situácii, kedy by nemohla v dôsledku\nuplynutia lehôt rozhodnúť o správnom delikte.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a\nna pojednávaní súdu dňa 10.10.2013 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po\noboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného\nadministratívneho spisu č. 88-PLO/O-804/2013, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/034/2013 zo\ndňa 23.04.2013, ako aj s obsahom obrazovo-zvukových záznamov dospel k záveru, že rozhodnutie\nodporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní ani v konaní pred súdom nepoprela\nodvysielanie programov Poklad Aztékov a Nebezpečný vlak na televíznej programovej službe DAJTO\na programov Pokoj a pohoda a Sedem smrteľných hriechov 1. časť na televíznej programovej službe\nTV DOMA, rovnako neboli sporné ani spôsob a dĺžka prerušenia uvedených programov reklamou, ani\nich obsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 88-PLO/O-804/2013 zo dňa 12.02.2013, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 11.03.2013. V spise sú pripojené obrazovo-zvukové\nzáznamy predmetných programov. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza vyjadrenie\nnavrhovateľky k správnemu konaniu zo dňa 15.03.2013, ktoré bolo Rade doručené dňa 20.03.2013,\nzápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 23.04.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\n\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe DAJTO dňa 02.12.2012 o cca 22:20\nhod. v trvaní cca 115 minút a 37 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Poklad\nAztékov, na televíznej programovej službe DAJTO dňa 11.12.2012 o cca 20:16 hod. v trvaní cca 110\nminút a 25 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Nebezpečný vlak, na televíznej\nprogramovej službe TV DOMA dňa 09.12.2012 o cca 17:55 hod. v trvaní cca 115 minút a 32 sekúnd\n(vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Pokoj a pohoda, na televíznej programovej službe\nTV DOMA dňa 09.12.2012 o cca 20:00 hod. v trvaní cca 114 minút a 15 sekúnd (vrátane reklamných\nprerušení) odvysielala program Sedem smrteľných hriechov 1. časť, ktoré boli prerušené zaradením\nreklamy štyrikrát. Toto konanie navrhovateľky je podľa odporkyne v rozpore s ustanovením § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z., keďže predmetné programy bolo možné prerušiť zaradením reklamy len trikrát.\nZa uvedené jej odporkyňa uložila pokutu vo výške 4.000 €.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem\nviacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských\nprogramov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v\nprípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je\nmožné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. výslovne určuje, že zaradením reklamy alebo\ntelenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Ak by zákonodarca mienil povoliť\nprerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový úsek, vyjadril by to jednoznačným\nspôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý začatý 30-minútový časový úsek. Programy, ktoré trvajú kratšie ako 30 minút\n\nzákonodarca umožnil prerušiť reklamou alebo telenákupom, avšak takúto výnimku nestanovil pri\nprogramoch, ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pri prerušení reklamou alebo telenákupom sa delia na\nucelené 30-minútové úseky. Výklad zákona, ktorý použil správny orgán v napadnutom rozhodnutí je aj\nv súlade s európskym právom, konkrétne so smernicou č. 2010/13/EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie\npráva (tak súdne, ako aj správne orgány) sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho\npráva.\nVýrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky ohľadom\nvýrokovej časti rozhodnutia, keďže z výroku bolo zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný (02.12.2012\nso začiatkom o cca 22:20 hod., 11.12.2012 so začiatkom o cca 20:16 hod., 09.12.2012 so začiatkom o\ncca 17:55 hod, 09.12.2012 so začiatkom o cca 20:00 hod.), ako bol spáchaný (odvysielanie programov\nPoklad Aztékov, Nebezpečný vlak, Pokoj a pohoda, Sedem smrteľných hriechov 1. časť, ktoré boli\nprerušené reklamou štyrikrát, napriek tomu, že vzhľadom na ich dĺžku mohli byť prerušené len trikrát)\ns uvedením ustanovenia zákona (§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.) a na akej programovej službe\n(dva programy boli odvysielané na programovej službe DAJTO a ďalšie dva na programovej službe TV\nDOMA). Z takto formulovaného výroku je zrejmé, o aký skutok ide a akým spôsobom došlo k porušeniu\nzákona. Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III.\nÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom formulácie výroku vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa posúdenia skutku, ako pokračujúceho správneho deliktu, senát\nnajvyššieho súdu uvádza, že skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie\njeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/41/2011).\nOdporkyňa použitím správnej úvahy posudzuje všetky protiprávne konania individuálne. O pokračujúci\nsprávny delikt by išlo v prípade ak čiastkové útoky, vedené jednotným zámerom, spojené rovnakým\nalebo podobným spôsobom spáchania, časovo spolu súviseli, súvisel by aj ich predmet útoku a naplnili\nby rovnakú skutkovú podstatu. Odporkyňa posúdila, že v danom prípade nebola naplnená podmienka\nobjektívnej súvislosti v spôsobe spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase\na predmete útoku jednotlivých konaní, na ktoré poukázala navrhovateľka. Subjektívna súvislosť, a\nteda jednotiaci zámer páchateľa nepredstavuje len to, že páchateľ odvysielaním programov na svojich\nprogramových službách porušil tú istú povinnosť. Rovnako v prejednávanom prípade absentuje aj\nobjektívna súvislosť, čas a spôsob spáchania správnych deliktov. Odporkyňa s použitím správnej úvahy\nposudzuje každý prípad individuálne z hľadiska naplnenia znakov správneho deliktu podľa § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z. Skutočnosť, že k opakujúcemu sa porušeniu povinností vysielateľa došlo na\njeho programových službách nie je dostatočná na vznik objektívnej súvislosti pokračujúceho správneho\ndeliktu. Odporkyňa je pri rozhodovaní viazaná objektívnou a subjektívnou lehotou, ktorú je povinná\ndodržiavať.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/034/2013 zo dňa 23.04.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v Štátnej pokladnici pod č. XXX\nXXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}