{"guid": "c4d8e7be-a45c-4375-b442-a26925a3474e:6df292e0-733d-4908-97a4-099864ea1b97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1", "spisova_znacka": "4Sžz/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžz/1/2013 z 17. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2013, sp. zn. 4Sžz/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1", "identifikacne_cislo": "9013010059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6df292e0-733d-4908-97a4-099864ea1b97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžz/1/2013\n9013010059\n17. 10. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: AT Computer,\ns.r.o.. so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, IČO: 31 611 559, zast. Advokátskou kanceláriou\nHavel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584,\nkonajúca Mgr. Petrom Šubom, konateľom na základe plnomocenstva z 12. mája 2013, proti žalovanému:\nProtimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, v konaní o ochrane\npred nezákonným zásahom, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z a k a z u j e žalovanému, aby pri prešetrovaní a analyzovaní\n- zápisnice žalovaného zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-56/2013 spísanej v priebehu inšpekcie vykonanej\nv priestoroch žalobcu v Bratislave použil časti zápisnice v bode I. body 3-14, 16-19 a\n- zápisnice žalovaného zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-55/2013 spísanej z priebehu inšpekcie vykonanej v\npriestoroch žalobcu v Žiline použil časť A otázky č. 4-11, ako aj časť zápisnice týkajúcej sa zamestnanca\nK. N..\nVo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 618,40 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 30\ndní od doručenia rozsudku k rukám právneho zástupcu.\nodôvodnenie:\nPodaním na súd dňa 14. mája 2013 sa žalobca domáhal vyslovenia, že žalovaný inšpekciami v Bratislave\na v Žiline nezákonným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žiadal, aby\nsúd uložil žalovanému povinnosť ukončiť porušovanie práv a právom chránených záujmov žalobu a\nto tak, že vylúči z ďalšieho prešetrovania, ako aj prípadného správneho konania všetky dokumenty,\npodklady a informácie získané počas inšpekcie v Bratislave a v Žiline a zároveň vylúči z ďalšieho\nprešetrovania a prípadného správneho konania žalobcu. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.\nŽalobca uviedol, že dňa 11. apríla 2013 žalovaný vykonal inšpekcie v obchodných priestoroch žalobcu\nnachádzajúcich sa v Žiline a Bratislave. Účelom inšpekcií, vykonaných mimo správneho konania, bolo\nzískanie podkladov a informácií, ktoré sa mali týkať údajných dohôd alebo zosúladených postupov\nobmedzujúcich súťaž medzi podnikateľmi, ktorých účastníkom mal byť aj žalobca. Z priebehu oboch\ninšpekcií boli vyhotovené zápisnice, podľa ktorých bol žalobca (zodpovedné osoby) na začiatku inšpekcií\noboznámený s predmetom inšpekcie a stručne s právomocami žalovaného. Následne žalovaný žiadal\nod žalobcu podanie vysvetlení, vyznačenie obchodného tajomstva a dôverných informácií. Po ukončení\ninšpekcií boli zápisnice podpísané žalovaným a zodpovednými zamestnancami žalobcu, keď zápisnica\n\nzo Žiliny bola podpísaná X.. X. Z. (finančná riaditeľka) a zápisnica z Bratislavy bola podpísaná K. T.\n(obchodný riaditeľ I.).\nŽalobca poukázal na to, že z praxe slovenských súdov je zrejmé, že napriek tomu, že vykonanie\ninšpekcie žalovaným sa nepovažuje za klasické správne konanie, spravuje sa základnými pravidlami\nsprávneho konania, keďže ide o špecifický administratívny postup voči podnikateľovi (žalobcovi)\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011, sp. zn. 3Sžz/1/2011.) Žalobca má\nza to, že zápisnica z inšpekcie zo Žiliny neobsahuje všetky skutočnosti, ku ktorým došlo v priebehu\ndanej inšpekcie. Napriek tomu, že zápisnica zo Žiliny je podpísaná zodpovednou osobou žalobcu (X..\nX. Z.), v zápisnici nie sú uvedené zásadné skutočnosti, čo podľa žalobcu predstavuje hrubé porušenie\njeho práv a právom chránených záujmov činnosťou žalovaného. Hlavným dôvodom podpísania takto\nneúplnej zápisnice z inšpekcie zo Žiliny bol neprimeraný stres vyvolaný žalovaným, neprípustný nátlak\nžalovaného na podpísanie zápisnice o výpovediach jednotlivých zamestnancov žalobcu bez možnosti\npredchádzajúceho sa oboznámenia s jej obsahom, ako aj neprítomnosť externého advokáta. Žalobca\nz dôvodu nezákonného postupu žalovaného v Žiline nemal možnosť hneď od začiatku kontaktovať\nsvojich právnych zástupcov. Prítomnosť právneho zástupcu (advokáta) pri výkone inšpekcie žalovaným\nje pritom považovaná za jedno zo základných práv vyšetrovaného subjektu.\nZa porušenie svojich práv a právom chránených záujmov žalobca rovnako považuje charakter kladených\notázok žalovaným za účelom podania vysvetlení, ku ktorým došlo počas inšpekcie v Žiline i v Bratislave.\nProstredníctvom inštitútu vysvetlení boli od podnikateľa vynucované informácie o konaní podnikateľa,\nresp. informácie smerujúce k objasneniu jeho konania v kontexte porušenia súťažných pravidiel. Ku\nkladeniu otázok došlo tak, že žalobca (jeho zamestnanci) bol nútený odpovedať spôsobom vedúcim k\n„seba - obviňovaniu\" (inšpekcia v Žiline a inšpekcia v Bratislave), došlo k obmedzeniu práva na právnu\npomoc (inšpekcia v Žiline), k zamedzeniu práva byť prítomný pri všetkých vyšetrovacích úkonoch, t.j.\npráva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (inšpekcia v Žiline) a k\nobmedzeniu práva na obhajobu (inšpekcia v Žiline). Podľa názoru žalobcu, inštitút vysvetlení nemôže\nnahrádzať výsluch svedka ako dôkaz preukazujúci prípadné porušenie zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže. Podľa žalobcu úrad otázkami, ktoré mu boli položené v priebehu inšpekcií v Žiline a v Bratislave\nprekročil svoje právomoci ustanovené zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, vykonal inšpekcie v\nrozpore so základnými zásadami správneho konania, nepoučil ho o možnosti odopretia výpovede a tým\nporušil práva a právom chránené záujmy žalobcu.\nPočas inšpekcie v Žiline žalovaný kontroloval (prehľadával) pracovný počítač zamestnanca žalobcu (p.\nN.) v čase, keď mu iní zamestnanci žalovaného kládli otázky v druhej miestnosti. Žalobca má za to, že\nkaždý podnikateľ, resp. jeho zamestnanci musia mať zabezpečené právo byť prítomní pri prezeraní kópií\ndokumentov, a emailov, aby sa mohli brániť pred neoprávneným zásahom do súkromia, ako aj v prípade\nnarušenia ochrany komunikácie s advokátom. Napriek tomu, že z praxe žalovaného vyplýva, že všetky\ndokumenty, telefóny či počítače nachádzajúce sa v priestoroch podnikateľa sú obchodným majetkom\na inšpektori sú oprávnení na ich prezeranie a kopírovanie, uvedené sa nevzťahuje na súkromnú\nkorešpondenciu (vrátane komunikácie s advokátom). Žalovaný je v takom prípade oprávnený maximálne\n„letmým náhľadom\" preveriť, že naozaj ide o súkromnú komunikáciu, či komunikáciu s advokátom. Je\nnepochybné, že žalovaný musí vytvoriť podmienky, aby mala každá osoba možnosť kontrolovať, či sú\ntieto práva rešpektované počas celého priebehu inšpekcie.\nBerúc do úvahy vyššie uvedené má žalobca za to, že postup žalovaného pri inšpekcii v Žiline bol\nnezákonný, keďže ani dotknutý zamestnanec, ním poverená osoba, resp. právny zástupca žalobcu (de\nfacto) nemali možnosť byť prítomní pri prezeraní počítačových dát zamestnanca, a teda vôbec nie je\nzrejmé, či v priebehu tejto doby žalovaný nenahliadal do súkromnej korešpondencie (dokumentov) alebo\nchránenej komunikácie s advokátom.\nTieto pochybenia žalovaného jednotlivo ako aj súhrnne zaťažujú inšpekciu vadami majúcimi za\nnásledok jej nezákonnosť a všetky dôkazy získané takýmto spôsobom považuje žalobca za nezákonne\nzískané. Niektoré pochybenia sú pritom „nezhojiteľné\" (nemožnosť overiť, či žalovaný nenahliadal do\nkomunikácie chránenej „legal privilege\"), a je preto na mieste, aby žalovaný ukončil prešetrovanie\nžalobcu a nezačínal voči nemu správne konanie, keďže takéto prípadné konanie bude nepochybne\nzaťažené uvedenými vadami.\n\nII.\nŽalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba žalobcu bola\npodaná na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 14. mája 2013 (v súdnom spise nebola pripojená\nobálka, ktorá by preukazovala podanie žaloby na poštovú prepravu v skorší deň). Inšpekcie, voči ktorým\nžaloba smeruje však boli úradom vykonané dňa 11. apríla 2013. Podľa § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok\")\nmusí byť žaloba proti nezákonnému zásahu podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom\no ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Žaloba mala byť teda\npodaná najneskôr 13. mája 2013.\nK charakteru kladených otázok žalovaný uviedol, Úrad pri podávaní vysvetlení zástupcami podnikateľa\npostupoval v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Konštrukcia, ktorú žalobca vytvára vo\nsvojej žalobe pokiaľ ide o rozlišovanie medzi podaním vysvetlení a žiadosťami o informácie vo vzťahu k\n„limitom\" právomoci vyžadovať informácie od podnikateľa je umelo vytvorená a nemá oporu v zákone.\nZákon, ani judikatúra nestanovuje povinnosť poskytnúť pri podaní informácií podnikateľovi lehotu na\nzhodnotenie, v akom rozsahu chce podnikateľ informácie úradu poskytnúť. Hranice právomoci úradu\nvyžadovať od podnikateľa informácie sú stanovené zásadou neinkriminácie vlastnej osoby. Pokiaľ ide\no inšpekciu vykonávanú v Žiline, počas tejto inšpekcie podala vysvetlenie X.. Z., ako zástupkyňa\npodnikateľa, ktorá je oprávnená zastupovať žalobcu. Tá zároveň poverila vymedzených zamestnancov\npodnikateľa na spoluprácu s pracovníkmi úradu počas celého priebehu inšpekcie v plnom rozsahu.\nZamestnanci podnikateľa boli poučení o tom, že vzhľadom na toto poverenie sa akékoľvek ich konanie\nv priebehu inšpekcie bude považovať za konanie žalobcu. Tieto skutočnosti sú uvedené v zápisnici.\nObdobne počas vykonávania inšpekcie v Bratislave na otázky odpovedal obchodný riaditeľ spoločnosti\nK. T. ako zástupca podnikateľa, čo je rovnako uvedené v zápisnici. Je teda evidentné, že tieto osoby\nnemohli vypovedať ako svedkovia v zmysle správneho poriadku, nakoľko ide o osoby, ktoré konali ako\nzástupcovia podnikateľa. Štatutárne orgány a ďalší zamestnanci podnikateľa, ako to vyplýva zo znenia\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže, boli poučení počas vykonávania inšpekcie, že vystupujú v\nmene podnikateľa. Otázky sú im kladené práve preto, že ide o zamestnancov konkrétneho podnikateľa,\nv ktorého obchodných priestoroch sa vykonáva inšpekcia a nejde teda o výsluch „konkrétnej fyzickej\nosoby\", ako je tomu pri výsluchu svedka.\nPokiaľ ide o údajne „sebaobviňujúci\" charakter otázok kladených zamestnancami úradu, žalovaný\nzdôraznil, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, uznanie existencie\nabsolútneho práva mlčať by išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné za účelom zabezpečenia práva\nna obhajobu podnikov a zakladalo by tak neoprávnenú prekážku pri výkone právomocí súťažných\norgánov. Jednoduchá skutočnosť byť povinný odpovedať na čisto faktické otázky a vyhovieť požiadavke\nposkytnúť dôkazy, ktoré existujú, nemôže založiť porušenie práv na obhajobu alebo oslabiť právo\nna spravodlivý proces. Podnikatelia majú pri vykonávaní inšpekcií podľa § 40 zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, obdobne ako v prípade vykonávania inšpekcií Európskou komisiou podľa\nNariadenia 1/2003 povinnosť spolupracovať s úradom. Otázky, ktorých položenie úradom žalobca\nnamieta, smerovali k faktickým skutočnostiam súvisiacim so zavedením manipulačného poplatku\n(spôsob určenia výšky manipulačného poplatku, dôvody viažuce sa na zavedenie manipulačného\npoplatku, proces rozhodovania o zavedení poplatku...), resp. faktické otázky smerujúce k tomu, či\nsa podnikateľ pozná svojich konkurentov. Žiadna z položených otázok pritom nevybočuje z medzí\n„faktických otázok\" nevyhnutných pre vykonávanie prešetrovania úradom v zmysle vyššie uvedenej\njudikatúry a nemá taký charakter, ktorý by bol spôsobilý viesť k priznaniu sa k protisúťažnému konaniu.\nTvrdenia žalobcu, že úrad zástupkyni podnikateľa bránil v skontaktovaní sa s právnym zástupcom\npodnikateľa sú nepravdivé. Ak zástupca podnikateľa má záujem zabezpečiť prítomnosť právneho\nzástupcu pri vykonávaní inšpekcie, úrad mu umožní sa s právnym zástupcom skontaktovať a to od\nzačiatku inšpekcie. Účasť advokáta na vykonaní inšpekcie nie je podmienkou toho, aby táto inšpekcia\nmohla prebehnúť a nie je ani podmienkou jej zákonnosti. Uvedené tiež potvrdzuje dokument Európskej\nKomisie, Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, tzv. „Explanatory note\" (Vysvetlenia Komisie),\nktorý uvádza: cit.: ...prítomnosť právnika nie je právnou podmienkou zákonnosti inšpekcie.\" Zástupkyňa\npodnikateľa X.. Z. neprejavila záujem o prítomnosť právneho zástupcu pri vykonaní inšpekcie, čo vyplýva\ni zo zápisnice.\n\nPokiaľ žalobca namieta, že zástupkyni podnikateľa nebol umožnený kontakt s konateľom spoločnosti,\nžalovaný uviedol, že umožnenie takéhoto kontaktu nesúvisí so zabezpečením prítomnosti právneho\nzástupcu. Okrem toho, aj zo zápisnice je zrejmé, že zástupkyňa podnikateľa X.. Z. mohla ďalšie\nosoby v rámci organizačnej štruktúry svojho zamestnávateľa kontaktovať najneskôr v čase, keď boli\nzabezpečované obmedzenia prihlásenia do užívateľských kont a pod. vymedzených zamestnancov (str.\n6 a 7 zápisnice z priebehu inšpekcie v Žiline). V zápisnici o vykonaní inšpekcie sú pritom (na rozdiel od\ntoho, čo tvrdí žalobca) zaznamenané všetky podstatné skutočnosti tak ako sa počas inšpekcie udiali, čo\nbolo podnikateľom aj potvrdené. Z jej znenia pritom nevyplýva, že by podnikateľ žiadal o skontaktovanie\nsa s právnym zástupcom a takýto kontakt mu nebol umožnený.\nPri písaní zápisnice postupuje úrad v úzkej súčinnosti so zamestnancami podnikateľa. Zamestnanci\npodnikateľa majú možnosť uviesť do zápisnice všetky námietky k postupu úradu alebo k tomu, ako\nsú skutočnosti zaznamenávané v zápisnici. Rovnako i odpovede zamestnancov podnikateľa na otázky\núradu sú do zápisnice zaznamenávané presne podľa toho, ako tieto odpovede do zápisnice diktujú. V\nprípade, že si zamestnanci podnikateľa želajú odpoveď spresniť, je bežnou praxou úradu im vyhovieť,\nprípadne je tiež bežné uviesť zo strany zamestnancov podnikateľa námietky v prípade, ak nesúhlasia s\nobsahom odpovede tak, ako bola zaznamenaná v zápisnici. Tak tomu bolo aj v priebehu vykonávania\ninšpekcie v Žiline, kde X.. Z. zápisnicu v priebehu inšpekcie žiadala doplniť. Uvedené je zrejmé tiež\nzo zápisnice (napr. doplnenie odpovede na otázku č. 5). Okrem toho, aj zo zápisnice z inšpekcie v\nBratislave, je zrejmé že keď mal zástupca podnikateľa námietky k formulácii svojej odpovede v zápisnici,\npričom táto námietka bola v zápisnici zaznamenaná. Prax úradu pri spisovaní zápisnice pri vykonávaní\ninšpekcie tiež nikdy nebola napadnutá žiadnym súdnym rozhodnutím ani žiadny prešetrovaný subjekt\nnenapadol, že by úrad odmietol do zápisnice uviesť ním požadované námietky.\nAj v prípade inšpekcie v Žiline boli po skončení inšpekcie zamestnanci podnikateľa vyzvaní, aby si\nzápisnicu prečítali, a svoje námietky uviedli v zápisnici. V tomto prípade však zamestnanci podnikateľa\nsvojím podpisom potvrdili, že s obsahom zápisnice súhlasia a to bez výhrad. Námietky žalobcu v tomto\nsmere preto nie je možné akceptovať.\nŽalovaný zdôraznil, že počítače prehliadané pri inšpekcii v Žiline sú súčasťou obchodného majetku\npodnikateľa a teda sú vo vlastníctve podnikateľského subjektu, u ktorého sa vykonávala inšpekcia.\nPoužívanie počítača na súkromné účely nie je prekážkou jeho prehliadania pri vykonávaní inšpekcie.\nSúkromné e-maily, prípadne ďalšie súkromné dokumenty však prehliadané nie sú a z prehliadania sú\nvylúčené. Pri prehliadaní počítačov úrad postupuje na základe kľúčových slov, ktoré súvisia s predmetom\nvykonávanej inšpekcie, a ktoré sú súčasťou zápisnice o vykonanej inšpekcii. Úrad v rámci svojich\npostupov a konaní tiež rešpektuje ochranu komunikácie advokáta a klienta. Dokumenty, obsahujúce\ntakúto dokumentáciu nemôžu byť vzaté do úvahy ako dôkaz. Rovnako to platí i pre dokumenty, ktoré\nnesúvisia s predmetom vykonávanej inšpekcie tak ako bol tento predmet vymedzený v poverení na\nvykonanie inšpekcie.\nDokumenty, ktoré boli získané v priebehu inšpekcie prehliadaním počítačov, tvoria prílohu zápisnice.\nJe pritom zrejmé, že žiadny z týchto dokumentov sa netýkal komunikácie medzi advokátom a jeho\nklientom a nespadal teda pod legal professional privilege. Všetky získané dokumenty zároveň spadajú\ndo predmetu vykonávanej inšpekcie tak, ako bol vymedzený v poverení na vykonávanie inšpekcie.\nVytlačené dokumenty si mala zástupkyňa podnikateľa možnosť prehliadnuť. Akékoľvek svoje námietky\nk získaným dokumentom mohla pritom uviesť v zápisnici, čo však, ako je zrejmé z jej znenia, neurobila,\nproti zápisnici nenamietala a potvrdila, že s jej obsahom súhlasí bez výhrad.\nÚrad odmietol tvrdenie o vyvíjaní akéhokoľvek nátlaku na zástupcov podnikateľa pri podpisovaní\nzápisnice. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by k niečomu takému došlo a teda v tomto ohľade\nneuniesol dôkazné bremeno.\nPri vykonávaní inšpekcie sa nevyžaduje prítomnosť zamestnanca, ktorého počítač je prehliadaný.\nV opačnom prípade by každá inšpekcia a vyšetrovanie úradu boli zmarené a vopred odsúdené na\nneúspešnosť. Prítomnosť konkrétneho zamestnanca podnikateľa, ktorý s počítačom pracuje, pri jeho\nprehliadaní nie je nevyhnutná, nakoľko ide o počítač patriaci do obchodného majetku podnikateľa\na inšpekcia rovnako súvisí s činnosťou a konaním podnikateľa a nie konkrétneho zamestnanca.\nSamozrejme, počítače používané zamestnancami podnikateľa nie sú prehliadané bez vedomosti\npodnikateľa. I zo zápisníc z priebehu inšpekcie vyplýva, že podnikateľ bol na vymedzený čas\n\ntrvania inšpekcie požiadaný o nastavenie obmedzenia prihlásenia tak, aby sa do konta jednotlivých\nzamestnancov podnikateľa, ktorých počítače majú byť prehliadané mohli prihlásiť iba z počítačov týchto\nzamestnancov, o nastavenie obmedzenia prístupu k e-mailovej schránke a k zdieľaným priečinkom\ntýchto zamestnancov.\nZ argumentov žalobcu nevyplýva, akým spôsobom mali byť jeho práva ohrozené alebo porušené. Žiadne\nz dôkazov získané prehliadaním počítačov sa netýkali legal professional privilege ani nemali súkromnú\npovahu.\nŽalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 5. apríla 2011 vo veci Ševt, sp. zn. 3Sžz/1/2011, pri vykonávaní napadnutých inšpekcií boli\ndodržané všetky požiadavky, ktoré pre vykonanie inšpekcie svojím rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky stanovil (náležitosti poverenia, pečiatka, evidenčné číslo a pod.). Iné pochybenia Najvyšší súd\nSlovenskej republiky úradu pri vykonávaní tejto inšpekcie nevytkol. Inšpekcie, voči ktorým smeruje táto\nžaloba prebehli pritom v súlade s doterajšou praxou úradu, ktorá doteraz nebola spochybnená.\nPodľa žalovaného bol postup úradu pri vykonávaní inšpekcie vzhľadom na vyššie uvedené plne v\nsúlade so zákonom. Prípadné vyhlásenie jedného čiastkového úkonu za nezákonný nie je dôvodom pre\nvyhlásenie nezákonnosti celej inšpekcie.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o žalobe\nna ochranu pred nezákonným zásahom podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP, tvrdený nezákonný\nzásah prejednal na pojednávaní dňa 25. júna 2013 a 24. septembra 2013, na ktorom vypočul aj\núčastníkmi navrhnutých svedkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a\npredloženými písomnými vyjadreniami účastníkov a následne verejne vyhlásil rozsudok , ktorý senát\nprijal jednomyseľne.\nV priebehu konania žalobca upravil petit žaloby tak, že vzal späť bod žaloby, ktorým žiadal určiť ,\nže žalovaný inšpekciami v Bratislave a v Žiline nezákonným spôsobom zasiahol do práv a právom\nchránených záujmov žalobcu. Žiadal, aby súd :\nI. zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práva žalobcu, t .j . vo vykonávaní úkonov spočívajúcich\nv ďalšom prešetrovaní a analyzovaní zápisnice žalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa 11.\napríla 2013, č. IZ-56/2013 spísanej z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Bratislave\na zápisnice žalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-55/2013 spísanej z\npriebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline a zároveň aby p r i k á z a l vylúčiť žalobcu\nz ďalšieho prešetrovania a správneho konania vedeného žalovaným pod č. 0010/OKT/2013.\nII. žiadal, aby súd súčasne p r i k á z a l žalovanému obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný\nje povinný skartovať zápisnicu žalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa 11. apríla 2013, č.\nIZ-56/2013 spísanú z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Bratislave a zápisnicu\nžalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-55/2013 spísanú z priebehu\ninšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zmenu petitu žaloby pripustil.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „zákona\")\nje v právomoci Úradu vykonávať prešetrovanie na relevantnom trhu. Podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona\núrad postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona\nalebo z osobitných predpisov.\nPodľa § 22 ods. 2 v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu\nmajú zamestnanci úradu, ako aj tí, ktorí boli poverení plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu\n(ďalej len ,,zamestnanci úradu\"), právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov\npodnikateľa, štatutárnych orgánov podnikateľa alebo od členov štatutárnych orgánov podnikateľa, od\nkontrolných orgánov podnikateľa alebo od členov kontrolných orgánov podnikateľa, alebo od iných\nzamestnancov podnikateľa (ďalej len ,,zamestnanci podnikateľa\") informácie a podklady, ktoré sú\nnevyhnutné na činnosť úradu, najmä účtovné a obchodné podklady alebo právne dokumenty bez ohľadu\nna nosič, na ktorom sú zaznamenané, a vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne\n\noverené preklady do slovenského jazyka. Majú právo vyžadovať aj ústne alebo písomné vysvetlenie\na vyhotovovať si zvukový záznam z ústne podaného vysvetlenia. Na zabezpečenie získania týchto\npodkladov majú zamestnanci úradu právo:\na) zapečatiť tieto podklady a dokumenty alebo zapečatiť objekty a priestory, v ktorých sa vykonáva\ninšpekcia podľa odseku 3 na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie prešetrovania úradom,\nb) odňať tieto podklady a dokumenty na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup\nk informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie podľa odseku 3 alebo 4 najmä z technických\ndôvodov získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov. O tom urobí úrad záznam do\nzápisnice.\nPodľa § 22 ods. 3 zákona pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu na základe\npísomného poverenia predsedu úradu právo vstupovať do všetkých objektov, priestorov alebo\ndopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa podľa § 3\nods. 2 s cieľom vykonať inšpekciu.\nPodľa § 38 ods. 5 zákona podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nesplní povinnosť predložiť\núradu v určenej lehote požadované podklady alebo informácie alebo predloží nepravdivé alebo neúplné\npodklady alebo informácie, alebo neumožní ich preverenie alebo vstup podľa § 40, úrad uloží pokutu\ndo 1 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi alebo\nprávnickej osobe, ktorá za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahla obrat do 330 Eur alebo\nktorá nemala žiadny obrat, alebo podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorej obrat nemožno vyčísliť,\npokutu do 330 000 Eur.\nPodľa § 40 zákona sú podnikatelia povinní predložiť úradu požadované podklady a informácie, podrobiť\nsa preskúmaniu týchto informácií alebo podkladov, spolupracovať s úradom pri ich preverení a umožniť\nzamestnancom úradu, zamestnancom iného národného súťažného orgánu a zamestnancom Komisie a\nňou povereným osobám vstup do všetkých objektov, priestorov a dopraných prostriedkov podnikateľov.\nPodľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa\ntvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo\niného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa\nods. 3 návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný\npredpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí\nbyť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do\njedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 4 súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd\nnávrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a\nčíslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť\nspočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav\npred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh\nnie je prípustný. Podľa ods. 5 navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.\nPodľa ods. 6 súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách\nkonania. Podľa ods. 7 proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.\nIV.\nV prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil\nnasledovne:\nPredseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vydal dňa 9. apríla 2013 Poverenie na\nvykonanie inšpekcie, ktorým jednotlivých zamestnancov úradu identifikovaných menom a priezviskom\na číslom služobného preukazu, poveril vykonaním inšpekcie vo všetkých priestoroch, objektoch a\ndopravných prostriedkoch podnikateľa v Bratislave a Žiline, pričom poverenie obsahuje\n- účel inšpekcie „získanie podkladov a informácií, ktoré sa týkajú možných dohôd alebo zosúladených\npostupov obmedzujúcich súťaž medzi viacerými v poverení označenými podnikateľmi , vrátane žalobcu,\nktorých cieľom alebo následkom bolo na území SR stanoviť priamo alebo nepriamo ceny tovarov a\nslužieb na trhu distribúcie IT technológií alebo služieb spojených s touto distribúciou , respektíve stanoviť\n\niné obchodné podmienky predaja týchto tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku,\nrespektívne administratívneho poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty ....\",\n- dátum a čas vykonania inšpekcie „ najskôr od 11. apríla 2013....najdlhšie však v trvaní štyroch\npracovných dní.\",\n- oprávnenia zamestnanca úradu pri výkone inšpekcie „vyžadovať predloženie podkladov a uvedenie\ninformácií, ktoré sú nevyhnutné na činnosť úradu....... vyžadovať aj ústne alebo písomní vysvetlenia......\nodňať podklady a dokumenty.....vrátane vymoženia si vstupu a prístupu k informáciám.....\",\n- dôvody poverenia,\n- poučenie obsahovo zodpovedajúce § 22 ods. 1 písm. a/ a § 22 ods. 2, 3, 4, § 38 ods. 5, § 40, zákona\no ochrane hospodárskej súťaže, § 21 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 250v\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPoverenie je opatrené spisovou značkou a úradnou pečiatkou a podpisom predsedu úradu v súlade s\n§ 47 ods. 5 Správneho poriadku.\nPre úplnosť súd poznamenáva, že poverenie na inšpekciu bolo vydané podľa § 22 ods. 3 zákona, t.j. v\nobjektoch a priestoroch podnikateľa, nie však podľa ods. 4-7 uvedeného ustanovenia zákona.\nDňa 11. apríla 2013 poverení zamestnanci úradu vstúpili do objektov podnikateľa v Bratislave a v Žiline\ns cieľom vykonať inšpekciu. Z výpovede svedkyne X.. Z. vedúcej zamestnankyne podnikateľa v Žiline\nvyplýva, že po prvotnom oznámení, že sú pracovníkmi orgánu štátnej správy, sa následne preukázali\nslužobnými preukazmi a obdržala zväzok dokladov - o.i. poverenia na vykonanie inšpekcie, s ktorými\nsa nemala možnosť podrobne sa oboznámiť, keďže na ňu boli hneď kladené otázky a požiadavky na\nzabezpečenie priebehu inšpekcie. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že začatie inšpekcie vnímala ako\nprekvapivé, vyžadujúce rad úkonov, na ktoré nebola pripravená, ale ktoré boli od nej požadované. Z jej\nvýpovede ako aj z výpovede svedkyne K.. Q., zamestnankyne úradu však vyplýva, že o účele inšpekcie\na povinnostiach z tohto vyplývajúcich pre podnikateľa a jeho zamestnancov bola poučená.\nPri inšpekcii tohto druhu sa využíva moment prekvapenia, kedy podnikateľ nie je o inšpekcii vopred\ninformovaný. Pre začatie inšpekcie boli podľa zistenia súdu splnené všetky zákonom stanovené\npožiadavky. Inšpekcia sa začala preukázaním poverenia, z ktorého vyplýval právny dôvod inšpekcie, t.j.\nna základe akého ustanovenia zákona sa voči podnikateľovi takto postupuje. Pokiaľ v poučení uvedenom\nv poverení vyplynula aj možnosť sankcionovania za porušenie alebo nesplnenie povinností podnikateľa\nv súvislosti s inšpekciou, súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že samotné poučenie o výške sankcií\nmohlo byť vnímané ako nátlak na podnikateľa resp. zamestnancov.\nPo vykonaní technicko-organizačných úkonov na zablokovanie prístupov k počítačovým kontám\nzamestnancov podnikateľa podala vedúca zamestnankyňa X.. Z. a ďalší zamestnanci podnikateľa\npožadované vysvetlenia K.. Q., ktorá ich zaznamenala a vyhotovila zápisnicu. Súčasne prebiehala\nprehliadka počítačov zamestnancov podnikateľa pracovníkmi úradu na základe kľúčových slov, pri\nktorej zamestnanci mohli byť prítomní a mali možnosť upozorniť na to, ak by sa prehliadala súkromná\nkomunikácia alebo komunikácia medzi advokátom a klientom.\nDokumenty vytlačené počas inšpekcie z e-mailových kont zamestnancov podnikateľa sú súčasťou\nspisovej dokumentácie a nemajú podľa zistenia súdu súkromný charakter. Charakter jednotlivých\nkonkrétnych dokumentov z e-mailových kont zamestnancov nebol ani v samotnej žalobe konkrétne\nrozporovaný. Rovnako z dokazovania nevyplynulo, že by zamestnanci podnikateľa, až na svedka N.,\nboli vyslovili námietky proti prezeraniu e-mailovej komunikácie a upozornili na komunikáciu súkromného\ncharakteru.\nZ výpovede zamestnanca N. ako svedka pred súdom vyplýva, že má vedomosť o tom, že boli prezerané\naj iné dokumenty, než len dokumenty, ktoré boli predmetom záujmu, na čo príslušnú pracovníčku úradu\nupozornil. Proti prehliadaniu e- mailovej komunikácie bol z dôvodu, že táto bola v rozpore s kľúčovými\nslovami podľa ktorých pracovníčka počítač prehliadala. Uviedol, že nevie posúdiť, či dokumenty, ktoré\nboli vytlačené ako prílohy a zobraté boli predmetom inšpekcie alebo nie. Jeho počítač bol prehliadaný aj\nv čase, keď bol zodpovedať otázky pracovníčke úradu , nenapadlo ho požiadať o odloženie vypočutia.\nNa jeho počítači bol však možný prístup na servery celého holdingu.\n\nPokiaľ ide o výsledky inšpekcie a výsluchy pracovníkov podnikateľa zaznamenané v zápisniciach ,\nsúd konštatuje, že vo vzťahu k zápisnici zo Žiliny boli vedúcou pracovníčkou podnikateľa vznesené\npripomienky a zápisnica sa po viac hodín menila a doplňovala, keďže X.. Z. mala problémy s jej\npodpisom. V priebehu úprav zápisnice konzultovala s právnikmi. Ani z obsahu zápisníc, osobitne\nzápisnice v Žiline a ani z výsluchu svedkov nemožno učiniť záver o tom, že na zamestnancov\npodnikateľa, osobitne X.. Z. bol vyvíjaný nátlak na podpísanie zápisnice bez možnosti oboznámiť sa s\njej obsahom.\nVo vzťahu k zápisnici z Bratislavy nebolo v súdnom konaní konkrétne spochybnené jej vyhotovenie. V\nzápisnici je zachytená námietka k obsahu zápisnice podaná X.. T..\nSúdu predložené zápisnice obsahujú otázky pracovníkov úradu a odpovede zamestnancov podnikateľa.\nŽalobca v podanej žalobe namietal, že počas inšpekcií v Žiline a v Bratislave boli zodpovedným\nzástupcom (zamestnancom) žalobcu položené, okrem iného, nasledovné otázky: „(i) Uveďte, ako ste\ndospeli k výške manipulačného poplatku 1 euro?; (ii) Z akého dôvodu, resp. podnetu bolo rozhodnuté\no zavedení poplatku (vykonaná analýza/pokyn od materskej spoločnosti/iné skutočnosti)?; (iii) Uveďte,\nprečo bol tento poplatok zavedený práve teraz, keď firma je na trhu už pomerne dlho?; (iv) Ak by ho\nnezaviedla konkurencia, nezaviedli by ste ho ani Vy?; (v) Uveďte proces rozhodovania a zavedenia\npoplatku, kto konkrétne o tom rozhodoval?; (vi) Uveďte, či sa poznáte s Vašimi konkurentmi?\".\nPodľa názoru súdu uvedené otázky, na ktoré požadoval žalovaný odpovede ako súčasť plnenia si\npovinnosti zamestnancami podnikateľa podľa § 22 ods. 2 a 40 zákona, a ktoré súd špecifikoval\nvo výroku tohto rozsudku v časti I. body 3-14, 16-19 zápisnice spísanej v Bratislave, a v časti A\nč. 4-11 zápisnice spísanej v Žiline, presahujú alebo prinajmenšom vzbudzujú pochybnosti o tom,\nči smerujú len k zabezpečeniu cieľa inšpekcie. V danom prípade je totiž nesporné, že správne\nkonanie v danej veci v čase inšpekcie nebolo začaté a preto výsluchy zamestnancov podnikateľa\na požadované vysvetlenia (informácie) nemali presiahnuť rámec nevyhnutých otázok potrebných na\nvykonanie inšpekcie. Povinnosť podať vysvetlenia v priebehu inšpekcie má svoje limity. Podanie\nvysvetlení pred začatím správneho konania musí byť striktne limitované na zabezpečenie priebehu\ninšpekcie, t.j. otázky majú smerovať k tomu, aby žalovaný mohol získať potrebné podklady, dokumenty\nči informácie na uskutočnenie inšpekcie a splnenie jej účelu, ktorý spočíva predovšetkým v zabezpečení\ndôkazov.\nProstredníctvom inštitútu vysvetlení počas inšpekcie však nemožno pristúpiť k zisťovaniu podkladov pre\nrozhodnutie v správnom konaní objasňovaním konania podnikateľa v kontexte podozrenia z porušenia\nsúťažných pravidiel, a to výsluchom účastníka (výsluchu konateľa) či zamestnancov. Súd preto zakázal\nžalovanému použiť pri prešetrovaní a analyzovaní zápisníc o priebehu inšpekcie tie časti zápisníc,\nktoré majú charakter objasňovania obchodného konania tak, ako je to výroku tohto rozsudku uvedené.\nSúd nevidí potrebu zdôvodňovať toto rozhodnutie vo vzťahu k jednotlivým otázkam a odpovediam,\npretože ani jednu z nich nie je možné považovať za informáciu smerujúcu len k zabezpečeniu vykonania\ninšpekcie pred začatím správneho konania.\nPokiaľ súd vyslovil zákaz použiť zápisnicu aj v časti týkajúcej sa zamestnanca N., rozhodol tak so\nzreteľom na skutočnosť, že uvedený zamestnanec bol nepochybne vypočutý v čase, keď prebiehala\nprehliadka jeho počítača, čo žalobca v žalobe výslovne namietal a uvedená skutočnosť sa v priebehu\ndokazovania preukázala. Preto súd považoval celé vypočutie uvedenej osoby za procesnú vadu, ktorá\nmala vplyv na zákonnosť inšpekcie v tomto úkone.\nPokiaľ uvedený svedok poukázal vo svojej výpovedi pred súdom na to, že jeho počítač bol prehliadaný\nnad rámec kľúčových slov, aj v časti týkajúcej sa súkromnej korešpondencie, resp. bola možnosť prístupu\nna servery celého holdingu na čo upozornil, súd dospel k záveru, že pokiaľ dokumentácia, ktorá bola z\nkorešpondencie svedka v rámci inšpekcie odňatá, nemá súkromný charakter a svedok neuviedol nič, čo\nby nasvedčovalo tomu, že mu boli odňaté písomnosti súkromného charakteru, niet dôvodu považovať\nprehliadanie služobného počítača (patriaceho podnikateľovi a určeného na výkon práce zamestnanca)\nza rozporné s účelom inšpekcie a s pravidlami jej vykonania. V rámci inšpekcie sa zrejme nedá vyhnúť\nnahliadnutiu aj do korešpondencie súkromného charakteru prípadne do iných informačných sietí, ale za\npodmienky, že nedôjde k spracovaniu, odňatiu alebo k inej dispozícii s takouto informáciou nemožno\n\nbez ďalšieho považovať prehliadanie počítačov za nezákonný zásah do práv vlastníka alebo užívateľa,\nresp. podnikateľa. V danom prípade také dôkazy a ani tvrdenia neboli v súdnom konaní produkované.\nDôvodom žaloby bolo tiež tvrdenie žalobcu, že počas inšpekcie v Žiline nemala vedúca zamestnankyňa\nX.. Z. možnosť kontaktovať konateľa (so sídlom v Českej republike) a právnikov. Zo zápisnice z\npriebehu inšpekcie v Žiline, časť IV. str. 6-7 vyplýva, že zamestnanci úradu vykonávajúci inšpekciu v\nBratislave, kde sa nachádzal aj obchodný riaditeľ K. T. prostredníctvom neho požiadali o obmedzenie\nprihlásenia e-mailov aj vo vzťahu k zamestnancom podnikateľa v Žiline a tento úkon sa zabezpečoval\naj prostredníctvom zamestnanca materského podniku v Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že\nprinajmenšom obchodný riaditeľ, ktorý zastupoval podnikateľa v priebehu celej inšpekcie vedel aj o\ninšpekcii v Žiline, čo vyplýva z čl. III. zápisnice spísanej v Bratislave. Zo zápisnice v Bratislave nevyplýva,\nže by sa obchodný riaditeľ dožadoval kontaktu s konateľom po oboznámení s predmetom inšpekcie.\nRovnako zo zápisníc nevyplýva, že by sa obchodný riaditeľ dožadoval prítomnosti právnikov počas\ninšpekcie. Zo zápisnice v Žiline však vyplýva a potvrdila to vo svojej výpovedi pred súdom aj X.. Z.,\nže v čase, keď došlo k doplňovaniu a úpravám zápisnice mala možnosť túto konzultovať telefonicky s\nprávnikom.\nZo žiadneho z ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže nevyplýva povinnosť správneho\norgánu poučovať subjekt, u ktorého sa vykonáva inšpekcia podľa § 22 ods. 3 zákona o tom, že si má\nprávo prizvať si k inšpekcii právnika, právneho zástupcu a že by nedostatok tohto poučenia bol pod\nnásledkom nezákonnosti inšpekcie. Súd poukazuje na čl. 47 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo\nna právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku\nkonania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V danom prípade bolo len na osobách konajúcich\nza podnikateľa, či uplatnia právo na právnu pomoc. Osoba konajúca za podnikateľa v čase inšpekcie v\nŽiline nepožiadala o možnosť prizvania právneho zástupcu k inšpekcii, pričom súd nepovažuje v tomto\nkontexte za rozhodujúcu skutočnosť, či X.. Z. mala možnosť sa spojiť s konateľom alebo nie, pretože\nsama konala za podnikateľa v rámci inšpekcie v Žiline. V konaní nebolo preukázané, že by jej žalovaný\n(osoby poverené inšpekciou) zabránili zabezpečiť prítomnosť právnika alebo odopreli právo zabezpečiť\nprítomnosť právneho zástupcu.\nSúd zamietol žalobu v časti I. týkajúcej sa požiadavky žalobcu, aby prikázal vylúčiť žalobcu z ďalšieho\nprešetrovania a správneho konania vedeného žalovaným pod č. 0010/OKT/2013. Súd nemá právomoc\nprikázať žalovanému, aby nevykonával svoju zákonom danú právomoc v oblasti verejnej správy. Súd\nvšak môže preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup žalovaného v správnom konaní v súvislosti s\nvydaným rozhodnutím. Také štádium konania však v súčasnosti nenastalo. Naviac, v tejto časti bola\nžaloba podaná po uplynutí lehoty na podanie žaloby stanovenej v § 250v ods. 3 vety druhej O.s.p. (t.j. po\nuplynutí 30 dní odo dňa spísania zápisnice o vykonanej inšpekcii). Žalobca v uvedenom smere doplnil\npôvodný petit žaloby až podaním z 10. júla 2013, keď súčasne zobral späť pôvodný určujúci petit žaloby\npod I., ktorý podľa § 250v ods. 3 vety prvej ani nie je prípustný.\nSúd zamietol žalobu aj v časti II., pokiaľ žalobca žiadal, aby súd súčasne p r i k á z a l žalovanému\nobnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný skartovať zápisnicu žalovaného, vrátane jej\nvšetkých príloh, zo dňa 11. apríla 2013, č. IZ-56/2013 spísanú z priebehu inšpekcie vykonanej v\npriestoroch žalobcu v Bratislave a zápisnicu žalovaného, vrátane jej všetkých príloh, zo dňa 11. apríla\n2013, č. IZ-55/2013 spísanú z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline. Aj v tejto\nčasti bola žaloba podaná po uplynutí lehoty na podanie žaloby stanovenej v § 250v ods. 3 vety druhej\nO.s.p. ( t.j. po uplynutí 30 dní odo dňa spísania zápisnice o vykonanej inšpekcii). Žalobca v uvedenom\nsmere doplnil pôvodný petit žaloby až podaním z 10. júla 2013.\nSúd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o oneskorenom podaní žaloby 14. mája 2013, hoci\nmala byť podaná najneskôr 13. mája 2013. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 13. mája\n2013, v pondelok, čo vyplýva z podacej pečiatky na obálke poštovej zásielky adresovanej Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky a bola od samého začiatku konania pripojená k podanej žalobe v spisovom\nmateriáli súdu.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech v konaní súd priznal žalobcovi 50%-nú\nnáhradu trov konania. Žalobca vyčíslil trovy konania celkom za 14 úkonov právnej pomoci. Súd nepriznal\n\nnáhradu trov konania za všetky žalobcom požadované úkony právnej pomoci z dôvodu, že žalobca\nnepreukázal príčinnú súvislosť uvedených úkonov s účelom súdneho konania. Náhradu trov priznal za\n- prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\n- písomné podanie na súd - žaloba,\n- účasť na prvom pojednávaní,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - 10. júla 2013 v nadväznosti na prvé pojednávanie,\n- účasť na druhom pojednávaní s výsluchom svedkov,\n- porada s klientom pred záverečným podaním na súd,\n- záverečné podanie na súd,\n- účasť na vyhlásení rozsudku - polovičný úkon,\ncelkom 7 a pol úkonu, á 130,16 Eur, spolu 976,20 Eur plus paušál 7,18 x 8 = 54,48 Eur, spolu 1030,68\nEur. Náhrada vo výške 50% činí 515,34 Eur + 20% DPH t.j. 103,06 Eur, celkom 618,40 Eur, ktorú sumu\nje žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi ako náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}