{"guid": "3d1a08df-3f2f-41c0-8fc4-1b6fb8e49585:6f15c581-da14-4fbb-8a89-850fd46acadd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1", "spisova_znacka": "6Sž/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/3/2013 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 6Sž/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1", "identifikacne_cislo": "9013010015", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f15c581-da14-4fbb-8a89-850fd46acadd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/3/2013\n9013010015\n30. 10. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010015.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: RINGIER\nAXEL SPRINGER Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská ulica 14, Bratislava, zastúpený advokátom\nJUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, so sídlom Rudnayovo námestie 1,\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155,\nBratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo\ndňa 18. decembra 2012, č. RP/086/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu zo dňa 18. decembra 2012, č. RP/086/2012 z\nr u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 468,57,- Eur na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Jána Havláta, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, so sídlom\nRudnayovo námestie 1, Bratislava vedený v F. F., R., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 od\nprávoplatnosti rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím zo dňa 18. decembra 2012, č. RP/086/2012 vydaným\nv správnom konaní č.: 346-PLO/O-4393/2012 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1,\npísm. g/, h/ postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.\nalebo zákon o vysielaní a retransmisii) rozhodla tak, že navrhovateľovi ukladá podľa § 64 ods. 1, písm.\nd/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods. 15, písm. a/ uvedeného zákona vo\nvýške 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1, písm. e/ tohto zákona tým, že dňa 13. júla\n2012 v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie tivi, poskytovanej prostredníctvom\ninternetovej stránky www.cas.sk <http://www.cas.sk> sekcia „tivi.sk\", poskytoval v rubrike Celebrity\nprogram U. F. na Slávikovi: Chcel šokovať, keď ďakoval za rastlinku?, ktorý svojim obsahom a spôsobom\nspracovania otvorenie propagoval užívanie omamných látok.\nSúčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\" a podľa § 67 ods. 16 zákona o vysielaní a\nretransmisii je pokuta splatná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť\nna účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil. Súčasne si uplatnil\nnáhradu trov konania.\n\nV dôvodoch opravného prostriedku navrhovateľ namietal, že odporca v rozpore s § 24 ods. 5 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) napadnuté\nrozhodnutie nedoručil jeho právnemu zástupcovi, pričom plnomocenstvo na zastupovanie pre celé\nkonanie svojho právneho zástupcu v konaní predložil, s poukazom na § 24 ods. 1 a § 71 ods. 1 správneho\nporiadku.\nNavrhovateľ vyslovil názor, že v danom prípade neporušil § 19 ods. 1 písm. c/ (zrejme písm. e/) zákona\no vysielaní a retransmisii, teda v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby otvorene propagoval\nužívanie omamných látok, s poukazom na svoje stanovisko v podaní zo dňa 1. októbra 2012 a\nsúčasne, že realizoval práva garantované čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru, pričom za výkon svojich\nsubjektívnych práv nemôže byť postihnutý.\nVytýkal správnemu orgánu, že s argumentáciou navrhovateľa, resp. s jednotlivými výrokmi, ktoré boli\nobsahom programu, sa vysporiadal účelovo, keď jednotlivé argumenty navrhovateľa vytrháva z kontextu.\nS poukazom na svoju argumentáciu a citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. e/ zákona\no vysielaní a retransmisii uviedol, že uvedenú právnu normu je potrebné interpretovať a najmä aplikovať\nv súlade so štandardom ochrany slobody prejavu a práva na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR\na čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). Dôvodil, že pre\nstanovenie rozsahu a ochrany určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj\nrozsah a obsah základného práva alebo slobody podľa medzinárodných dohovorov, ak je nimi Slovenská\nrepublika viazaná a Ústavu Slovenskej republiky nemožno vyložiť spôsobom porušujúcim medzinárodné\nzáväzky štátu, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z\n12. mája 1997, sp. zn. PL ÚS 5/93, II. ÚS 94/95, II. ÚS 48/97. Citujúc čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru a poukazom na právne názory Európskeho súdu vo veciach\nObserver a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku 1991, Handyside z roku 1976, Lingens z roku\n1986, Oberschlick z roku 1991, Vogt proti Nemecku z roku 1995, Dor a Dublin Well Woman proti Írsku\nz roku 1992, rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku 1998‚ rozsudok vo veci Jersild\nproti Dánsku z roku 1994) a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000, ktoré citoval, uviedol, že\n§ 19 ods. 1, písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii je potrebné aplikovať reštriktívne, pretože ide o\nvýnimku z práva poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie poskytovať audiovizuálnu mediálnu\nslužbu na požiadanie slobodne a nezávisle (§ 15 zákona o vysielania a retransmisie) a zo slobody\nprejavu a práva na informácie (čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru).\nVyslovil názor, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 19 písm. e/ zákona o vysielania a retransmisie,\nergo nedošlo k otvorenej propagácii užívania rastliny Cannabis. Tvrdil, že predmetom informovania v\nuvedenom programe bolo verejnosti priblížiť interpreta oceneného v rámci celoštátnej ankety SLÁVIK\na ten sa okrem svojho talentu zviditeľnil aj svojím kontroverzným poďakovaním „inšpirujúcej zelenej\nrastlinke\". Dôvodil, že predmetom informovania boli teda otázky legitímneho verejného záujmu, v ktorej\nsúvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 453/03, majúc za to, že je zrejmé, že účastník\nkonania nielenže nesledoval cieľ otvorene propagovať užívanie rastliny Cannabis, ale sledoval cieľ\ninformovať o otázkach legitímneho verejného záujmu a súčasne aj cieľ realizovať právo na informácie,\npodstatou ktorého je šírenie informácií o otázkach legitímneho verejného záujmu, poukazom na to,\nakým spôsobom účastník konania predmetnú tému spracoval. Tvrdil, že účelom programu nebolo\nschvaľovať alebo podporovať kontroverzné vyhlásenia speváka U. F., či schvaľovať alebo podporovať\nužívanie marihuany, ale účelom programu bolo na jednej strane pomenovať podľa všetkého priehľadný\npokus speváka upútať na seba pozornosť a vytvárať okolo seba nádych kontroverznosti a na druhej\nstrane vysloviť názor, že o problematike užívania omamných látok je potrebné hovoriť otvorene, čo\nvyplýva z analýzy jednotlivých vyhlásení prezentovaných v programe, majúc za to, že popis objektívnej\nskutočnosti udalosť, ktorá sa udiala pred tisíckami divákov nemožno považovať za otvorenú propagáciu\nmarihuany, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Pravoye\nDelo a Shtekel proti UKRAJINE z roku 2011.\nNamietal, že žalovaný správny orgán definoval pojem „propagácia\" širokým v podstate všeobsiahlym\nspôsobom. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej obmedzenia\nprejavu a práva na informácie podľa druhého odseku čl.10 Dohovoru predstavujú výnimky a je potrebné\nich interpretovať a aplikovať reštriktívne (napr. Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku\n1991, Handyside z roku 1976, Lingens z roku 1986, Oherschlick z roku 1991, Vogt proti Nemecku\nz roku 1995, Dor a Dublin Well Woman proti Írsku z roku 1992). Považoval za chybné východisko\npre posudzovanie uverejnených informácií, ktoré si stanovil správny orgán, majúce za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia v samom základe.\nZa pochybenie správneho orgánu považoval aj to, že jednotlivé informácie uverejnené v rámci programu\nposudzoval izolovane bez ohľadu na kontext, v akom boli prednesené. Poukázal na judikatúrou\n\nÚstavného súdu SR (nález sp. zn. IV. ÚS 448/2012) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva (rozsudky vo veciach Feldek proti Slovenskej republike z roku 2001, Colaqo Mestre a Sic proti\nPortugalsku v roku 2007, Perná proti Taliansku z roku 2003, Cumpänä a Mazäre proti Rumunsku z\nroku 2004). Taktiež považoval za účelové a nemajúce oporu v obsahu programu tvrdenia odporcu,\nže redaktorka danú tému komentovala veľmi zmierlivo, čím boli údajne vyjadrenia U. F. zľahčované,\nresp. dokonca ospravedlňované. Nesúhlasil ani s tvrdeniami odporcu o tom, že vyjadrenia U. F. označil\nnavrhovateľ komentármi redaktorky za prirodzené a nevybočujú z medzí bežnej spoločenskej etiky,\nresp. redaktorka jeho vyjadrenia svojimi komentármi stavala do pozície bežnej súčasti každodenného\nživota spoločnosti, čím ich údajne nepochybne zľahčovala a ospravedlňovala. Odmietal tvrdenia, že\nby redaktorka nejakým spôsobom zľahčovalo alebo ospravedlňovala to, čo povedal U. F.. Tvrdiac, že\ni keď vyjadrenia redaktorky sú síce ironické, ale nie sú zľahčujúce alebo ospravedlňujúce, namietal,\nže odporca neodôvodnil, prečo považoval vyjadrenia redaktorky za také, aké uvádza v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia majúce za následok, že tieto tvrdenia odporcu sú nepodložené, čo robí\nnapadnuté rozhodnutie neodôvodneným a nepreskúmateľný. Vytýkal odporcovi, že nevenoval náležitú\npozornosť ani skutočnosti, že už samotný program bol nazvaný v polemickom tóne: „U. F. na Slávikovi:\nchcel šokovať, keď ďakoval za rastlinku ?\". S poukazom na tvrdenia redaktorky odvysielané v programe,\nuviedol, že tvrdenia správneho orgánu sú nepochopením toho, čo chcela redaktorka povedať, považujúc\njeho tvrdenia, že navrhovateľ komentármi redaktorky označuje výroky U. F. za prirodzené a nevybočujú\nz medzi bežnej spoločenské etiky, resp. redaktorka jeho vyjadrenia svojimi komentármi stavala do\npozície bežnej súčasti každodenného života spoločnosti, čím ich údajne nepochybne zľahčovala a\nospravedlňovala, za výsledok povrchnej, prvoplánovanej a účelovej analýzy správneho orgánu, ktorú\nje potrebné odmietnuť.\nTaktiež nesúhlasil s postupom správneho orgánu, pokiaľ vyčítal navrhovateľovi, že poskytol priestor\nna vyjadrenie samotnej hlavnej postave kauzy teda spevákovi U. F.. V danej súvislosti poukázal na\nrozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Jersild proti Dánsku z roku 1994 a Bergens\nTidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000. Dal do pozornosti, že názor speváka na legalizáciu marihuany\nžiadnym spôsobom nevybočuje zo spoločenskej diskusie na túto tému. Poukazom na názor Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v prípade Jersild proti Dánsku z roku 1994 vyslovil názor, že napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore so štandardom ochrany slobody prejavu a práva na informácie. Uviedol, že\nuvedené rozhodnutie formulovalo mimoriadne významný štandard ochrany slobody prejavu a práva\nna informácia a to, že úlohou médií je šíriť všetky názory verejného významu bez ohľadu na to,\nči sú motivované nenávisťou alebo sú z iných dôvodov verejnosťou alebo orgánmi verejnej moci\nvnímane negatívne a i keď by podnecovanie k rasovej nenávisti alebo iné škodlivé prejavy nemali byť\nprávnym systémom opomínané, ohnisko záujmu by malo byť zamerané na zdroj takýchto prejavov,\nale nie na média, ktoré ich len reprodukujú, majúc za to, že princípy uvedeného prípadu sú v plnom\nrozsahu aplikovateľné aj v danom prípade, a preto výroky U. F. samé osebe môžu byť posudzované\nako negatívne, resp. zavrhnutiahodné a časť z nich bez legitímnej ambície na ochranu čl. 26 Ústavy\nSR alebo čl. 10 Dohovoru, avšak postihnutie navrhovateľa za ich šírenie, t. j. jeho postihnutie za\nšírenie výrokov iných, vážne ohrozuje prínos tlače k rozprave nad otázkami verejného záujmu. Trval\nna tom, že navrhovateľ nemal úmysel otvorene propagovať užívanie omamných látok a hoci výroky\nU. F. neboli sprevádzané otvorene odsudzujúcimi výrokmi redaktorky navrhovateľa, v každom prípade\nboli sprevádzané ironickými komentármi, ktoré vyjadrovali dešpekt ich autorky k správaniu a výrokom\nspeváka, keď redaktorka nekomentovala otvorené hlásenie rasovej nenávisti, ale viac či menej skryté\na viac či menej úprimné vyjadrenia na tému užívania mäkkej drogy motivované podľa všetkého snahu\nvyvolať pozornosť verejnosti.\nK podanému odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku.\nZastával názor, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý\nsprávne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, ďalej mal za to, že jeho rozhodnutie má všetky\nnáležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového\nstavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľ nebol na svojich právach\nukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade\nso zákonom.\nVo vzťahu k námietke, ktorou navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo v rozpore s\nprávnou úpravou ustanovenou v paragrafe 25 ods. 5 správneho poriadku doručené len navrhovateľovi\na nie jeho právnemu zástupcovi, uviedol, že je pravdou, že napadnuté rozhodnutie bolo doručované\n\nlen navrhovateľovi, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď\nnavrhovateľovi neboli upreté jeho procesné právo najmä právo podať opravný prostriedok.\nK námietke navrhovateľa, že správny orgán sa s jeho argumentáciou vysporiadal spôsobom, kedy\njednotlivé argumenty navrhovateľa vytrhával z kontextu a spôsobom, ktorý dezinterpretuje resp. účelovo\ninterpretuje jednotlivé výroky, ktoré boli obsahom programu, odporca konštatoval, že ako vyplýva\nz napadnutého rozhodnutia Rada sa v odôvodnení riadne vysporiadala so všetkými relevantnými\nargumentmi navrhovateľa, poukazujúc na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorej súd (správny orgán) nemusí reagovať na každé tvrdenie účastníka konania a podstatné\nje, aby sa kvalifikovane vysporiadal s jeho relevantnými tvrdeniami.\nOdporca nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že jeho zámerom nebolo podporiť užívanie\nmarihuany, a preto nemohlo ísť o jej propagáciu a že predmetný program sledoval cieľ informovať o\notázkach legitímneho verejného záujmu a súčasne aj ciele realizovať právo na informácie. Poukázal\nna dôvody Rady uvedené v napadnutom rozhodnutí (str. 4 a 5), ktorými sa vysporiadala s argumentom\nnavrhovateľa ohľadne neexistencie zámeru na jeho strane, kde poukázala na všeobecne akceptovaný\nvýznam slova propagácia a stanovila jasnú a zrozumiteľnú metódu smerujúcu k zisteniu, či v programe\ndošlo k propagovaniu užívania omamných látok, ktorá spočíva v posudzovaní obsahu a spôsobu\nspracovania odvysielaných informácií. Súčasne odporca uviedol, že Rada v dôvodoch napadnutého\nrozhodnutia (str.6) poukázala na skutočnosť, že z obsahu posudzovaného programu je zrejmé, že v\nňom nedošlo len k informovaniu o vyjadrení U. F., ale aj k cielenému vytvoreniu priestoru na prezentáciu\njeho názorov týkajúcich sa marihuany, ktoré boli vykreslené komentármi redaktorky ako prirodzené\nnevybočujúce z medzí bežnej spoločenskej etiky, kde Rada poukazom na § 19 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. konštatuje, že nie je možné tvrdiť, že by existoval verejný záujem na zverejňovanie\ninformácií, ktorými v predmetnom programe došlo k propagácii omamných látok.\nNesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že by Rada účelovo interpretoval jednotlivé výroky, ktoré boli\nobsahom programu, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že Rada sa podrobne\nzaoberala obsahom predmetného programu ako celku ako aj jednotlivými výrokmi a až na základe\npodrobnej analýzy dospela k záveru o porušení § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2001, považujúc\nuvedený argument navrhovateľa ako účelový a nedôvodný.\nOdporca taktiež nesúhlasil s námietkou navrhovateľa, ktorou namietal že Rada v napadnutom\nrozhodnutí vymedzila pojem propagácie širokým podstate vše obsiahlym spôsobom. Uviedol, že Rada\nv napadnutom rozhodnutí (str. 4) pri interpretácii pojmov použitých v zákone č. 308/2000 Z. z. musí\nvždy primárne vychádzať z ich obvyklého obsahu, teda z obsahu, ktorý by im prisúdil priemerne\ndisponovaný jedinec, poukazom na vymedzenie pojmu propagácia v Synonymickom slovníku slovenčiny\na v Akademickom slovníku cudzích slov, na základe čoho možno konštatovať, že vo všeobecnosti\nsa pod pojmom propagácia rozumie odporúčanie, ponúkanie, hlásanie, rozširovanie. Konštatoval, že\nskutočnosť či konkrétny komunikát propaguje užívanie omamných látok je v prípade poskytovania\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie podnikateľskými subjektmi možno zistiť najmä z jeho\nobsahu a spôsobu jeho spracovania, pričom pri postihu za správny delikt spáchaný podnikateľskými\nsubjektmi sa zámer určitým spôsobom konať nepreukazuje, nakoľko zodpovednosť za správny delikt\nje postavená na objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že úlohou Rady v správnom konaní nebolo\npreukazovať úmysel navrhovateľa nejakým spôsobom konať, ale posúdiť či k takémuto konaniu došlo,\nmajúc za to, že vymedzenie pojmu propagácia Radou nie je možné označiť za extenzívne.\nĎalej odporca uviedol, že Rada svojím postupom zasiahla do slobody prejavu navrhovateľa v\nnevyhnutnej miere, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu princípu stanoveného judikatúrou ESĽP.\nNesúhlasil ani s námietkou navrhovateľa, že jednotlivé informácie uverejnené v rámci predmetného\nprogramu Rada posudzovala izolovanie bez ohľadu na kontext, v akom boli prednesené. Poukazom na\ndôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je zrejmé, že Rada neposudzovala\njednotlivé výroky izolovanie, dajúc do pozornosti, že podkladom pre rozhodnutie bol záznam celého\npredmetného programu a jeho predpis/popis. Zdôraznil, že Rada sa podrobne venovala tým výrokom\nprezentovaným v rámci posudzovaného programu, ktorými došlo k propagácii omamných látok a tieto\nnevyhodnocovala a ani nemohla vyhodnocovať izolovane. Citujúc jednotlivé vyjadrenia U. F. uviedol,\nže jedine jeho posúdenie v kontexte s informáciami, ktoré mu predchádzali, ozrejmuje, o čom U. F.\nhovorí ako o požehnaní. Trval na tom, že záver uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 5\na 6) o zmierlivom komentovaním vyjadrení U. F. redaktorkou mohol byť urobený len na základe analýzy\ncelého programu, považujúc za prirodzené a logické, že Rada venovala pozornosť tým vyjadreniam,\nktoré smerovali k propagácii užívania omamných látok, keďže práve v ich dôsledku došlo k porušeniu\n§ 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z..\n\nOdporca nesúhlasil ani s námietkami, ktorými navrhovateľ namietal analýzu programu vykonanou\nRadou, ako aj, že Rada svoju kvalifikáciu výrokov redaktorky neodôvodnila, čim zaťažila svoje\nrozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Dajúc do pozornosti argument navrhovateľa, že jednotlivé výroky nie\nmožné posudzovať izolovanie a pre riadnu analýzu programu je potrebné zohľadniť jeho obsah a spôsob\nspracovania jednotlivých informácií, tvrdil, že Rada v napadnutom rozhodnutí (str. 5 až 7) posúdila\nvyjadrenia redaktorky v kontexte celého programu, a preto záver Rady o zmierlivom komentovaní\nvyjadrenia U. F. redaktorkou, ktorými boli jeho výroky zľahčované či dokonca ospravedlňované resp.,\nže komentármi redaktorky programu boli vyjadrenia U. F. označené za prirodzené a nevybočujúce z\nmedzí bežnej spoločenskej etiky, vychádzajú z ich obsahu. Odporca analýzu vyjadrení redaktorky, ktorú\nponúka navrhovateľ, považoval za účelovú bez opory v odvysielanom obsahu programu, vysloviac\npresvedčenie, že pri bežnom, resp. všeobecnom chápaní komentárov redaktorky nie je možné dospieť k\nzáveru o ich kritickom ladení vo vzťahu k vyjadreniam U. F., keď z obsahu predmetného programu je tiež\nzrejmé, že ďaleko prekračovalo jednoduché konštatovanie o potrebe otvorene hovoriť o problematike\nužívania omamných látok, majúc za to, že Rada svoje posúdenie komentárov redaktorky riadne\nodôvodnila.\nNepovažoval za pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že v napadnutom rozhodnutí mu Rada vyčítala\nposkytnutie priestoru na vyjadrenie spevákovi U. F.. Uviedol, že na strane 6 napadnutého rozhodnutia\nRada poukázala na skutočnosť, že účastník konania v predmetnom programe cielene vytvoril priestor na\nprezentáciu názorov U. F., týkajúcich sa marihuany, majúc za to, že problematickým nebolo poskytnutie\npriestoru uvedenému spevákovi, ale cielené vytváranie priestoru na prezentáciu jeho názorov, týkajúcich\nsa užívania omamných látok v spojení s komentármi redaktorky, ktorá tieto vyjadrenia zľahčovala.\nK tvrdeniu navrhovateľa, že názor U. F. nevybočuje zo spoločenskej diskusie na túto tému odporca\nuviedol, že skutočnosť, či v spoločnosti prebieha diskusia o legalizácii marihuany v žiadnom prípade\nnemôže byť určujúcim faktorom pre posúdenie, či program svojím obsahom a spôsobom spracovania\npôsobil vo vzťahu k tejto látke propagačne alebo nie.\nOdporca nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa o aplikovateľnosti na daný prípad právne závery\nESĽP vyjadrené v rozsudku vo veci Jersild proti Dánsku. Uviedol, že Rada si je vedomá významnej\núlohy tlače, resp. médií vo všeobecnosti pri napĺňaní práva verejnosti na informácie a to najmä v prípade\notázok verejného záujmu, ako aj otázka drog v spoločnosti, keď význam médií a slobody prejavu a\npráva na informácie sa odzrkadľuje aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom Rada v súlade\ns judikatúrou ESĽP ako aj ÚS SR posudzovala legalitu, legitimitu i proporcionalitu zásahu do slobody\nprejavu navrhovateľa.\nOdmietol argumentáciu navrhovateľa, ktorou sa snažil vyvolať dojem, že v posudzovanom programe\nbola riešená seriózna téma, že ním išlo len o sprostredkovanie vyjadrení speváka U. F., ktoré však boli\nironický skritizované, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k propagácii užívania omamných látok. Mal za to,\nže postoj redaktorky k vyjadreniam U. F. nie je možné v žiadnom prípade označiť za kriticky, ale práve\nnaopak zľahčujúci, keď z informácií uvedených v napadnutom programe vyplýva, že U. F. svoj úspech\nspája s užívaním marihuany, potvrdil, že marihuana je pre niektorých ľudí požehnaním a redaktorka to\nokomentovala tak, že nie je nad čím sa pohoršovať, veď marihuana je už bez tak väčšine obyvateľov\nSlovenska dobre známa. Vyslovil názor, že spojenie úspechu a užívania drog spolu so zľahčujúcim\nkomentárom redaktorky nepochybne propaguje užívanie omamných látok, a preto vysielanie takýchto\ninformácií je podľa § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. vylúčené. Poukazovanie na rozhodnutie\nESĽP vo veci Jersild proti Dánsku považoval za neadekvátne. Poukazom na uvedené rozhodnutie\nodporca uviedol, že hoci sa tlač, resp. média majú a musia podieľať na verejnej diskusii týkajúcej sa\nzávažných spoločenských problémov, medzi ktoré patrí napríklad aj otázka drog v spoločnosti, nie\nje možné tolerovať, aby ich obsah propagoval rasizmus, užívanie drog, pričom ESĽP pri hodnotení\nprogramu nezabudol poukázať na skutočnosť, že program bol určený dobre informovaným recipientom.\nSúčasne poukázal na to, že cieľovou skupinou programu navrhovateľa boli práve mladí ľudia, pre ktorých\nje životný štýl hvizd šovbiznisu v mnohých aspektoch určujúci a na základe predmetného programu\nmohli nadobudnúť dojem, že užívanie drog je normálne a pre dosiahnutie spoločenskej prestíže dokonca\nžiaduce, a preto práve cielené vytvorenie priestoru na prezentovanie názorov U. F. na užívanie drog v\nspojení s komentovaním jeho vyjadrení redaktorkou zmenilo informáciu o určitej skutočnosti (vyjadrenie\nU. F. na Slávikovi) na novú informáciu, ktorá propagovala užívanie omamných látok, dajúc do pozornosti,\nže v posudzovanom prípade si redaktorka (na rozdiel od prípadu Jersild proti Dánsku) nesplnila svoju\npovinnosť riadne informovať o určitej problematike, ale sa uchýlila sa k zľahčovaniu vyjadrení speváka\nU. F..\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l\na nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č.: 346-PLO/O-4393/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa 30. októbra 2013 dospel k záveru,\nže opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\no vysielaní a retransmisie za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1, písm. e/ zákona o vysielaní a\nretransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č.: 346-PLO/O-4393/2012, vo veci možného porušenia § 19 ods.1, písm.e/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. v súvislostí s tým, že na internetovej stánke www.cas.sk <http://www.cas.sk> sekcia\n„tivi.sk\" v rubrike Celebrity poskytol program U. F. na Slávikovi: Chcel šokovať, keď ďakoval za rastlinku ?,\nktorý vzhľadom na svoj obsah a spôsob spracovania mohol otvorene propagovať užívanie omamných\nlátok.\nNavrhovateľ vo vyjadrení podanom v správnom konaní namietal, že sankčné trestanie správneho\norgánu je v danom prípade neodôvodniteľné, považujúc ho za porušenie jeho ústavného práva\nzakotveného v čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru a súčasne je\nrozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu vo\nveciach Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku 1991, Lingens z roku 1986, Oberschlick\nz roku 1991, Vogt proti Nemecku z roku 1995, Dor a Dublin Well Woman proti Írsku z roku 1992,\nrozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku 1998‚ rozsudok vo veci Jersild proti\nDánsku z roku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku 2000. Mal za to, že v zmysle\nuvedeného je potrebné § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. vykladať reštriktívne, pretože\nide o výnimku z práva poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie poskytovať audiovizuálnu\nslužbu na požiadanie slobodne a nezávisle a zo slobody prejavu a práva na informácie. Poukazom\nna to, že propagácia vo všeobecnom chápaní je zámerné rozširovanie myšlienok, názorov za účelom\ndosiahnutia stanoveného cieľa, uviedol, že aby išlo o propagáciu, dokonca o propagáciu otvorenú, musí\nbyť preukázané, že vysielanie predmetného programu sledovalo cieľ podporiť užívanie marihuany,\navšak účastník konania takýto cieľ nesledoval. Považoval za dôležité poukázať aj na to, akým spôsobom\núčastník konania predmetnú tému spracoval, tvrdiac, že účelom programu nebolo schvaľovať alebo\npodporovať kontroverzné vyhlásenie speváka U. F., či schvaľovať alebo podporovať užívanie marihuanu,\nale účelom programu bolo na jednej strane pomenovať podľa všetkého priehľadný pokus speváka upútať\nna seba pozornosť a vytvárať okolo seba nádych kontroverznosti a na druhej strane vysloviť názor,\nže o problematike užívania omamných látok je potrebné hovoriť otvorene. Tvrdil, že popis objektívnej\nskutočnosti, udalosti, ktorá sa udiala pred tisíckami divákov, nemožno považovať za otvorenú propagáciu\nmarihuany, poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Pravoye Delo a Shtekel\nproti UKRAJINE z roku 2011, podľa ktorého je právom novinárov šíriť tvrdenia vykonané inými, šíriť\ninformácie publikované na internete a komentovať skutočnosti, ktoré boli na internete uverejnené.\nVyslovil názor, že predmetným programom účastník konania nesledoval cieľ otvorene propagovať\nužívanie rastliny Cannabis, ale sledoval cieľ informovať o otázkach legitímneho verejného záujmu a\nsúčasne aj cieľ realizovať právo na informácie, podstatou ktorého je šírenie informácii o otázkach\nlegitímneho verejného záujmu. Nedošlo teda k otvorenej a ani skrytej propagácii užívania drog.\nOdporca rozhodnutím zo dňa 18. decembra 2012, č. RP/086/2012 rozhodol tak, že navrhovateľovi\nukladá podľa § 64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods.15,\npísm. a/ uvedeného zákona vo výške 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1, písm.\ne/ tohto zákona tým, že dňa 13. júla 2012 v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\ntivi, poskytovanej prostredníctvom internetovej stránky www.cas.sk <http://www.cas.sk> sekcia „tivi.sk\",\nposkytoval v rubrike Celebrity program U. F. na Slávikovi: Chcel šokovať, keď ďakoval za rastlinku?, ktorý\nsvojim obsahom a spôsobom spracovania otvorenie propagoval užívanie omamných látok. Súčasne\nRada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie nezaniká\npovinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\" a podľa § 67 ods. 16 zákona o vysielaní a retransmisii\nje pokuta splatná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet\nuvedený v rozhodnutí.\n\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Rada pri posudzovaní, či navrhovateľ predmetným\nprogramom sa dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 19 ods. 1, písm. e/ zákona č.\n308/2000 Z. z. vychádzal z právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona o vysielaní a retransmisii, z čl. 26\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva. Poukazom na vyjadrenia speváka U. F. a komentáre redaktorky, ktoré odzneli v tomto programe\na ktoré vyplývajú z prepisu/popisu programu, Rada mala preukázané, že nepochybne bola nimi\nrozširovaná, hlásaná myšlienka pozitívneho vplyvu marihuany minimálne pri určitej skupine ľudí, rovnako\nbola marihuana vyzdvihovaná nad alkohol a bola prezentovaná potreba jej legalizácie, takže je možné\nkonštatovať že bola v podstate odporúčaná, uvedené vyjadrenia boli pritom prezentované verejne. Podľa\nnázoru Rady propagačný charakter programu bol nepochybne umocňovaný tým, že autorom uvedených\nvyjadrení je veľmi populárna osobnosť zábavného biznisu, o čom svedčí aj jej úspech v ankete Slávik a\nrovnako tak počet avizovaných verejných vystúpení a nakoľko sa jedná o interpreta hip-hopovej scény\na člena populárnej skupiny H16, tento subjekt má celkom zrejme značný vplyv na veľkú skupinu najmä\nmladých ľudí, pre ktorých je rešpektovanou osobnosťou a vzorom najmä pokiaľ sa jedná o životný štýl.\nRada konštatovala, že rovnako redaktorka programu danú tému komentovala veľmi zmierlivo, čím boli\nvyjadrenia U. F. do veľkej miery zľahčované, resp. boli verejne otvorene ospravedlňované, majúc za to,\nže z prepisu/popisu skutkového stavu je zrejmé, že jednak obsah, ale rovnako aj spôsob spracovania\ndávali posudzovanému programu vo vzťahu k užívaniu marihuany propagačný charakter. Podľa názoru\nRady v danom prípade nie je možné tvrdiť, že by účastník konania o otázkach verejného záujmu len\ninformoval, keď z posudzovaného programu je zrejmé, že účastník konania následne cielene vytvoril\npriestor na prezentáciu názorov U. F. týkajúcich sa marihuany a sám tieto vyjadrenia označil komentármi\nredaktorky programu za prirodzené a nevybočujúce z medzí bežnej spoločenskej etiky, majúc za to, že\ntakéto konanie už nie je možné považovať za jednoduché verejné prezentovanie informácií, ktoré sa\nreálne odohrali, a na ktorých zverejnení existuje verejný záujem. Taktiež mal za to, že nie je možné tvrdiť,\nže by existoval akýkoľvek verejný záujem na zverejňovaní popísaných informácií a to ani v súvislosti s\nrealizáciou práva na slobodu prejavu a rovnako takto spracovaný program nie je možné považovať len\nza šírenie tvrdení vykonaných inými, či publikovaných na internete a ich komentovanie, keď je zrejmé,\nže redaktorka programu cielene vytvárala priestor na prezentáciu uvedených vyjadrení, teda nejednalo\nsa o preberanie už existujúcich a zverejnených informácií prípadne ich komentovanie, ale o vytváranie\nnových informácií a ich následné šírenie. Rada zdôraznila, že tvrdenie účastníka konania, že redaktorka\nvyjadrila dešpekt k obdobným vyhláseniam známych osobností, nie je pravdivé, keď z tvrdení redaktorky\nje zrejmé, že vyjadrenia U. F. komentovala v podstate pozitívnym spôsobom tvrdiac, že takéto vyjadrenie\nnie je spôsobilé vyvolať u verejnosti rozruch, nakoľko marihuana je v povedomí občanov veľmi známa,\nčím vyjadrenia U. F. boli postavené do pozície bežných, úplne prirodzených tvrdení. Konštatovala, že\nskutočnosť, či v spoločnosti prebieha diskusia o legalizácii marihuany v žiadnom prípade nemôže byť\nurčujúcim faktorom pre posúdenie, či program svojim obsahom a spôsobom spracovania pôsobil vo\nvzťahu k tejto látke propagačné, alebo nie. Poukazom na to, že v posudzovanom programe evidentne\ndošlo ku kolízií viacerých právom chránených záujmov, a to práva účastníka konania na slobodu\nprejavu, ústavou chráneného záujmu na ochrane verejného poriadku a mravnosti, Rada uviedla, že\nv tejto súvislosti bolo potrebné posúdiť, či dôležitosť informácie predkladanej verejnosti zodpovedala\nmetódam a prostriedkom, ktoré zvolil účastník konania pri spracovaní príspevku, na základe ktorého\nposúdenia aplikáciou zákonom dovoleného správneho uváženia Rada dospela k záveru, že odvysielané\ninformácie, tak obrazové ako aj slovné otvorene propagovali užívanie marihuany ako omamnej látky\nv takej miere, v akej to predpokladá zákonná dispozícia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. a z tohto dôvodu je obmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia deliktuálnej\nzodpovednosti voči účastníkovi konania nevyhnutné, nakoľko odôvodňuje naliehavú potrebu a sleduje\nlegitímny cieľ. Konštatovala, že pri právnických osobách sa zodpovednosť za správne delikty zakladá\nzásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt) a okolnosti, za ktorých\ndošlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom\nna zastavenie správneho konania. Poukazom na § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. uviedla, že\núčastník konania nebol za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č.\n308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného správneho deliktu sankcionovaný. Rada pri určovaní\nvýšky sankcie vzala do úvahy najmä rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, trvanie a následky\nporušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu, spôsob porušenia povinnosti účastníkom, či došlo\nk získaniu bezdôvodného obohatenia. Výšku uloženej sankcie v rámci zákonom stanoveného rozpätia\nRada považovala za plne odôvodnenú.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý\nje predmetom súdneho prieskumu.\n\nPodľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a\núlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen \"kancelária\").\nPodľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa § 19 ods. 1, písm.e/ zákona o vysielaní a retransmisi otvorene alebo skrytou formou propagovať\nalkoholizmus, fajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky\nužívania uvedených látok.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu\nalebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 15 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii Rada uloží pokutu poskytovateľovi\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie od 500 eur do 40 000 eur, ak a) poskytuje prostredníctvom\nsvojej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie programy a iné zložky audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\n\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán v\ndanom prípade nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si síce zadovážil\ndostatok skutkových okolností, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa náležite\nnevyporiadal so všetkými základnými otázkami nastolenými navrhovateľom ako účastníkom správneho\nkonania, ktoré namietal vo svojom stanovisku k začatiu správneho konania, z ktorých dôvodov je\npotrebné záver odporcu považovať za predčasný, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienené\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom navrhovateľa, že sloboda prejavu je jedným z\nhlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja\nkaždého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácii a\nmyšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť, keďže informovanie verejnosti o veciach\nverejného záujmu vykonávané prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov patri k\nvýznamným nástrojom kontroly moci, avšak zároveň aj k základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším\nformám deformácie spoločenského vývoja, s tým že Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné\nzmluvy zakotvujúce ochranu slobody prejavu a práva na informácie predstavujú dostatočný právny\nzáklad na vytvorenie a uplatňovanie takého štandardu ochrany.\n\nPrávo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej\nspoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd\n(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) je pre orgány verejnej moci\npri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred\nzákonom. V danej súvislosti najvyšší súd však dáva do pozornosti, že ústavné konštatovanie, že\nurčené medzinárodné zmluvy (aj Dohovor), s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR, boli ratifikované\na vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ktoré sú priamo vykonateľné majú prednosť pred\nzákonmi Slovenskej republiky znamená, že ústavodarca pokladá tieto zmluvy nielen za súčasť právneho\nporiadku Slovenskej republiky, ale tiež, že v hierarchii právnych noriem im priznáva miesto medzi\nústavou (ústavnými zákonmi) a zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky. Dohovor slobodu prejavu\na informácií ustanovuje v čl. 10.\nPodľa čl. 26 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nKaždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie\ntlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nCenzúra sa zakazuje.\nSlobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nOrgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v\nštátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.\nPodľa čl.10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na\nslobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,\npodmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nZ uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore vyplýva, že\nje v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na\nslobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl.\n10 ods. 2 Dohovoru).\nV právnom poriadku Slovenskej republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých\nzákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti\na aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone\nč. 308/2000 Z. z., v rozsahu ochrany osobnostných práv v Občianskom zákonníku, ako aj v\nrozsahu trestnoprávnej ochrany v Trestnom zákonníku, pričom rozsah „nevyhnutnosti\" v demokratickej\nspoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\nZákonodarca zákonom č. 308/2000 Z. z. zveruje do právomoci Rade presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\n\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z. z.). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej\nsprávy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa\nosobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z. z.).\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd považoval za dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými namietal,\nže Rada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevyporiadala so všetkými zásadnými otázkami\nvznesenými v jeho stanovisku k začatiu správneho konania, majúce za následok nepreksúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu\nje zrejmé, že navrhovateľ vo vyjadrení k začatiu správneho konania namietal, že sankčné trestanie\nsprávneho orgánu je v danom prípade neodôvodniteľné a považoval ho za porušenie jeho ústavného\npráva zakotveného v čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru a\nsúčasne za rozporné s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, v ktorej súvislosti poukázal na\nrozhodnutia Európskeho súdu vo veciach Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku\n1991, Lingens z roku 1986, Oberschlick z roku 1991, Vogt proti Nemecku z roku 1995, Dor a Dublin\nWell Woman proti Írsku z roku 1992, rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku\n1998‚ rozsudok vo veci Jersild proti Dánsku z roku 1994 a Bergens Tidende a ďalší proti Nórsku z roku\n2000;vyslovil názor, že v zmysle uvedeného je potrebné § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nvykladať reštriktívne, pretože ide o výnimku z práva poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie\nposkytovať audiovizuálnu službu na požiadanie slobodne a nezávisle a zo slobody prejavu a práva na\ninformácie; ďalej tvrdil, že popis objektívnej skutočnosti, udalosti, ktorá sa udiala pred tisíckami divákov,\nnemožno považovať za otvorenú propagáciu marihuany, pričom poukázal na rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Pravoye Delo a Shtekel proti UKRAJINE z roku 2011. Odporca v\nodôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri posudzovaní, či navrhovateľ predmetným programom sa\ndopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 19 ods. 1, písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z.,\nvychádzal z právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona o vysielaní a retransmisii, z čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 10 Dohovoru s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Odporca\npoukazom na to, že v posudzovanom programe evidentne došlo ku kolízií viacerých právom chránených\nzáujmov, a to práva účastníka konania na slobodu prejavu, ústavou chráneného záujmu na ochrane\nverejného poriadku a mravnosti, dospel k záveru, že odvysielané informácie, tak obrazové ako aj\nslovné otvorene propagovali užívanie marihuany ako omamnej látky v takej miere, v akej to predpokladá\nzákonná dispozícia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. a z tohto dôvodu bolo\nobmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči účastníkovi konania\nnevyhnutné, nakoľko odôvodňoval naliehavú potrebu a sledoval legitímny cieľ, upriamiac pozornosť na\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Linges v. Rakúsko. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva, že by odporca posudzoval porušenie právnej povinnosti kladenej navrhovateľovi\nza vinu aj z hľadísk výkladu čl. 10 Dohovoru Európskym súdom pre ľudské práva, pričom judikatúre\nEurópskeho súdu, na ktorú poukazoval navrhovateľ vo svojom vyjadrení, nevenoval žiadnu pozornosť.\nVychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu najvyšší súd takýto postup žalovaného správneho\norgánu nemohol považovať za súladný so zákonom, keďže uloženie sankcie účastníkovi konania je\nzásadný zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, a preto v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\nDohovor) bolo povinnosťou žalovaného venovať náležitú pozornosť, či uloženie sankcie bolo súladné\naj s čl. 10 Dohovoru a to aj v zmysle výkladu čl. 10 Dohovoru Európskym súdom pre ľudské práva.\nPokiaľ správny orgán uložil navrhovateľovi sankciu za porušenie právnej povinnosti ustanovenej v §\n19 ods. 1, písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v rámci svojej audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie poskytoval program, ktorý svojom obsahom spracovania otvorene propagoval užívanie\nomamných látok, bolo jeho povinnosťou aj náležite zdôvodniť kolíziu zásahu do práva navrhovateľa na\nslobodu prejavu a práva na informácie s nevyhnutnou ochranou verejného záujmu a to vzhľadom na\nštandardný výklad čl. 10 Dohovoru Európskym súdom pre ľudské práva. V danej súvislosti súd dáva\ndo pozornosti, že napriek tomu, že judikatúra Európskeho súdu nie je súčasťou právneho poriadku\nSlovenskej republiky, postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci v rozpore s jeho judikatúrou, môže\nmať za následok, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodne tak, že takýmto postupom (rozhodnutím)\ndošlo k porušeniu práva garantovaného Dohovorom. Keďže v danom prípade odporca nepostupoval\nnaznačeným postupom, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n\nOtázkou náležitého odôvodnenia rozhodnutia sa už viackrát zaoberala judikatúra najvyššieho súdu\nako aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v ustálenej judikatúre problematike týkajúcej sa povinnosti súdov (čo\nmožno aplikovať aj na orgány verejnej správy) náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú\npozornosť. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010 konštatoval, že\nnezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (teda aj orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov\nsvoje rozhodnutia odôvodniť, spôsobom zakotveným v zákonnom ustanovení. Z odôvodnenia totiž\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej.\nSprávny orgán by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať\naj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery,\nku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má\nobsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Správny orgán je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08) a tým musí\nsúčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, na ktorú skutočnosť\npoukazuje Ústavný súd Slovenskej republike aj v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III.\nÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nS poukazom na uvedené odvolaciemu súdu sa javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu v danej veci ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a\ntým aj nesúladné s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nV danej súvislosti však najvyšší súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že v administratívnom konaní,\npredmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník\nsprávneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a\npodmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku\nsankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb za\nsprávny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o\nvysielaní a retransmisii. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu\na uloženie sankcie zaň, je teda podstatné preukázanie skutku, ktorým účastník správneho konania sa\ndopustil porušenia zákona a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho\ndeliktu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu podľa § 250q ods. 2, O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..\nNavrhovateľovi priznal náhradu trov konania, nakoľko bol v tomto konaní úspešný. Trovy konania\npozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa\npísomným podaním doručeným súdu dňa 4. novembra 2013. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov\nkonania vo výške vyčíslenej jeho právnym zástupcom za 3 úkony právnej služby, prevzatie a príprava,\npodanie opravného prostriedku a účasť na pojednávaní dňa 30. októbra 2013, kde si právny zástupca\nuplatnil za jeden úkon á 130,16 Eur (ust. § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), t. j. 390,48 Eur + režijný\npaušál 3 x 7,81 Eur (§ 15 citovanej vyhlášky) a 20% DPH (§ 18 ods.3 citovanej vyhlášky) t. j. spolu 468,57\nEur. Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku v sume\n500 eur. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za súdny poplatok, pretože navrhovateľovi nevznikla\npoplatková povinnosť podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v\nznení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný, pričom navrhovateľ v danej veci bol úspešný.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}