{"guid": "385623df-3b35-4d82-a588-a61e0a8745c8:e1c36bdc-efc4-48aa-abb2-1f02505fc477", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1", "spisova_znacka": "6Sž/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/2/2013 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sž/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1", "identifikacne_cislo": "9013010003", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c36bdc-efc4-48aa-abb2-1f02505fc477", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/2/2013\n9013010003\n25. 09. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, v zastúpení\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Mgr. Zuzanou Zlámalovou, so sídlom Trnavská 11, Bratislava,\nproti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o\nopravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/082/2012 zo dňa 4. decembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/082/2012 zo dňa 4. decembra 2012 p\no t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 70 eur na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. 7000061219/8180 v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/082/2012 zo dňa 4. decembra 2012, vydaným v správnom konaní č. 390PLO/O-4279/2011 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) rozhodol\ntak, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na\ntelevíznej programovej službe TV Markíza dňa 3. mája 2011 o cca 6:00 hod odvysielal sponzorovaný\nprogram Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja tovarov sponzora programu - spoločnosti\nCeWe Color a.s. osobitnými propagačnými zmienkami o týchto tovaroch, za čo mu uložil podľa ust. § 64\nods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. vo výške 1 000 €, slovom tisíc eur. Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č.\n308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a v zmysle\n§ 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je\npotrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že Rada v danej veci už raz rozhodla rozhodnutím č.\nRP/100/2011 zo dňa 11. októbra 2011, ktoré rozhodnutie na základe jeho odvolania Najvyšší súd SR\nrozsudkom sp. zn. 6Sž/37/2011 zo dňa 22. augusta 2012 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nS poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 38 ods. 1 až 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tvrdil, že\ndňa 3. mája 2011 v čase cca od 6:00 hod odvysielal sponzorovaný program s názvom Teleráno,\nktorého obsahovou súčasťou bolo aj odvysielanie obsahu informačného charakteru o darčekoch pre\nmamičky v rámci príležitosti dňa matiek a to prostredníctvom zaujímavých inšpirácii na darčeky, ktoré\nsi divák môže sám vyrobiť prostredníctvom spoločnosti sponzora programu CeWe Color, a.s., pričom v\nprograme odzneli informácie o sponzorovi relácie, spoločnosti CeWe Color, a.s. ako obchodný názov\nsponzora, označenie jeho služieb a tovarov a ochranná známka. Mal za to, že všetky informácie, ktoré o\npredmetnej službe a tovaroch v programe odzneli boli informačného charakteru a nepodporovali priamo\npredaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora, teda spoločnosti CeWe Color, a.s. a to ani\nosobitnými propagačnými zmienkami o uvedenej službe a tovaroch.\nPoukázal na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. nedefinuje pojmy ako priama podpora predaja, nákupu a\nprenájmu tovarov a služieb, či osobitné propagačné zmienky o tovaroch alebo službách a uvedené\nabsentuje i v napadnutom rozhodnutí. Vyslovil názor, že z hľadiska zachovania ústavných práv\nvysielateľa je nevyhnutne uvedené pojmy definovať tak, aby do budúcnosti nedochádzalo tak ako je\ntomu v tomto prípade k nepredvídateľnosti a nejednoznačnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu takúto definíciu neobsahuje a to ani konkrétnym poukazovaním v jednotlivom napadnutom\nprípad tak, aby bolo možné pre budúcnosť predvídať a predpokladať obsahové náležitosti pojmu\nosobitné propagačné zmienky a to nezameniteľne a jednoznačne.\nĎalej poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán začal v súvislosti s údajným porušením ustanovenia §\n38 ods. 4 citovaného zákona niekoľko správnych konaní, ktoré sa týkali toho istého programu s názvom\nTeleráno a mali krátku časovú súvislosť:\n- rozhodnutím č. RP 100/2011 uložená sankcia 1.000 €, rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu 6Sž/37/2011 a vo veci bolo opätovne rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím,\n- rozhodnutím č. RP/99/2011 uložená sankciu vo výške 1.000 €, rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/37/2011, zatiaľ nebolo opätovne rozhodnuté,\n- rozhodnutím č. RP/98/2011 uložená sankcia vo výške 1.000 €, rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/36/2011, zatiaľ nebolo opätovne rozhodnuté,\n- rozhodnutím č. RP/102/2011 uložená sankcia vo výške 1.000 €, rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/40/2011, zatiaľ nebolo opätovne rozhodnuté,\n- rozhodnutím č. RP/103/2011 uložená sankcia vo výške 1.000 €, rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/40/2011. Súčasne navrhovateľ poukázal na názor najvyššieho súdu v\nuvedených zrušujúcich rozsudkoch, ktorý citoval a v zmysle ktorého bolo povinnosťou Rady posúdiť\njednotlivé správne delikty ako čiastkové útoky pokračujúceho deliktu a uložiť navrhovateľovi jednu\npokutu. Navrhovateľ vyslovil názor, že správny orgán v danom prípade nerešpektoval názor najvyššieho\nsúdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku a tým, že nekonal v jeho intenciách, konal v rozpore s\nustanovením § 250r O.s.p.. Uviedol, že je reálny predpoklad, že obdobne bude Rada postupovať aj v\nprípadoch ďalších zrušených rozhodnutí, t. j. opätovne rozhodne vo veciach RP/99/2011, RP/98/2011\na RP/102/2011 a že opätovne správny orgán v rozpore s jednotlivými rozsudkami najvyššieho súdu\nrozhodne samostatnými sankciami za pokračujúci správny delikt. Mal za to, že k takémuto konaniu\nsprávneho orgánu neexistuje žiaden dôvod, pretože aj z hľadiska plynutia lehôt má správny orgán\ndostatok času na vydanie jedného rozhodnutia vo všetkých čiastkových veciach tak, ako jej to ukladajú\njednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nK podanému odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch\nvyjadrenia v nesúhlasil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku.\n\nVo vzťahu k námietke, ktorou navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia rady z dôvodu, že\nodvysielaním predmetného programu neporušil zákonnú povinnosť v zmysle § 38 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z. z., keďže všetky informácie, ktoré o predmetnej službe a tovaroch v programe\nodzneli, boli informačného charakteru a nepodporovali priamo predaj, nákup ani prenájom tovarov\nalebo služieb sponzora spoločností CeWe Color, a.s. a to ani osobitnými propagačnými zmienkami o\nuvedených službách, odporca uviedol, že s uvedenými argumentmi sa Rada podrobne vysporiadala\nuž v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana 10). Konštatoval, že v predmetnom programe\ndošlo k priamemu pozitívnemu hodnoteniu tovarov sponzora programu spoločnosti CeWe Color, a.s.,\nkeď jednotlivé tovary boli charakterizované ako „originálne, pekné, rozkošné,“ príp. „obľúbené a\nzaujímavé“, v prípade tovaru - fotografia na plátno bolo poukázané na jej zaujímavý maximálny rozmer,\nrecipientovi boli tiež sprostredkované „výhody“ tovaru - fotokalendár, konkrétne rýchlosť jeho výroby,\njednoduchý prenos fotiek a maximálna voľnosť pri výbere obsahu. Odporca vyslovil presvedčenie, že\njeho argumentácia je založená na objektívnych skutočnostiach aj tieto skutočnosti sú interpretované\nv logických súvislostiach. Trval na tom, že v predmetnom sponzorovanom programe došlo k priamej\npodpore tovarov sponzora programu spoločnosti CeWe Color, a.s., osobitnými propagačnými zmienkami\no týchto službách.\nOdporca taktiež nesúhlasil s námietkou, ktorou navrhovateľ namietal, že Rada sa náležite\nnevysporiadala s otázkou jednoznačného a nespochybniteľného výkladu pojmov priama podpora\npredaja, nákupu a prenájmu tovarov alebo služieb osobitnými propagačnými zmienkami o tovaroch\nalebo službách pre aplikáciu v praxi tak, aby nedochádzalo do budúcna k nepredvídateľnosti a\nnejednoznačnosti práva. Uviedol, že namietaný argument navrhovateľa bol súčasťou jeho stanoviska v\nrámci správneho konania a Rada sa touto námietkou riadne vysporiadala v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia (strana 11). Zdôraznil, že vzhľadom na charakter a povahu predmetného ustanovenia\nje nevyhnutné každú zmienku o tovare alebo službe v rámci sponzorovaného programu posudzovať\nindividuálne s prihliadnutím na konkrétny tovar alebo službu ako aj na obsah a kontext programu.\nArgument navrhovateľa o „dlhodobom vysielaní informácií spotrebiteľského charakteru v rámci\nsponzorovaného programu teleráno“ považoval za bezpredmetný.\nOdporca nesúhlasil ani s námietkou navrhovateľa, ktorou namietal že Rada v predmetnom\nkonaní nepostupovala v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí\n6Sž/37/2011, s poukazom na ďalšie rozhodnutia Rady č. RP/99/2011, zrušené rozsudkom najvyššieho\nsúdu 8Sž/37/2011, č. RP/98/2011, zrušené najvyšším súdom 6Sž/36/ 2011 a č. RP/102/2011, zrušené\nrozsudkom najvyššieho súdu 8Sž/40/2011. Poukazom na to, že základnou podstatou a zmyslom Rady\nje dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, odporca konštatoval, že je zákonnou povinnosťou\nRady sankcionovať vysielateľa v prípade, ak má Rada preukázané, že tento porušil povinnosť podľa\nzákona č. 308/2000 Z. z. a Rada si teda nemôže „zvoliť“ neuložiť sankciu v zákonom stanovenej\nlehote, a to ani v prípade, ak má na základe rozsudkov najvyššieho súdu rozhodnúť v určitých\nprípadoch spoločne, jednou sankciou. Uviedol, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/37/2011,\nktorým bolo zrušené rozhodnutie č. RP/99/2011 bol Rade doručený 20. decembra 2012 čo je 5 dní\npred uplynutím trojmesačnej lehoty podľa § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. s poukazom na to,\nže Rada pritom nemohla mať vedomosť, kedy bude predmetný rozsudok jej skutočne doručený. Ďalej\nodporca uviedol, že rozsudok najvyššieho súdu 8Sž/40/2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Rady\nč. RP/102/2011 bol doručený Rade 15. januára 2013, teda takmer mesiac po uplynutí trojmesačnej\nlehoty na vydanie nového rozhodnutia v tomto správnom konaní. Konštatoval, že skutkové zistenia\njednoznačne potvrdzujú, že Rada sa v danom prípade skutočne nemohla riadiť právnym názorom\nnajvyššieho súdu bez toho, aby podstatou mierou neohrozila zachovanie zákonnej lehoty podľa § 64\nods.6 zákona č. 308/2000 Z. z.. Odporca mal za to, že skutočnosť, že Rada pri uvedenom porušení\nv danom prípade opätovne udelila navrhovateľovi jednu sankciu vo výške 1.000 € v žiadnom ohľade\nnezasiahla do práv a zákonom chránených záujmov navrhovateľa. Súčasne uviedol, že pri ukladaní\nsankcie za porušenia a vo zvyšných troch programoch Teleráno sankcia 3.000 eur odzrkadľovala\nskutočnosť, že k porušeniu došlo troma čiastkovými konaniami. Podľa názoru Rady z uvedených\nskutočností jednoznačne vyplýva, že hoci z dôvodu zachovania zákonných lehôt boli navrhovateľovi\nuložené 2 sankcie dvoma rozhodnutiami v skutočnosti bol navrhovateľ za všetky porušenia v programoch\nTeleráno „súhrnne“ sankcionovaný úplne rovnako (pokuta 4000 €), ako by bolo sankcionovaný v prípade\nvydania jedného rozhodnutia, ktoré by zohľadňovalo jeho všetky (a teda 4) čiastkové konania v danom\npokračujúcom správnom delikte.\n\nZáverom odporca vyslovil názor, že ako príslušný správny orgán dostatočnej miere zistil skutkový stav\nveci, na ktoré správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, ako aj že napadnuté rozhodnutie má\nvšetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky,\nje riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č.\n71/1967 Zb. a že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom žalovaného\nsprávneho orgánu a že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l\na nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č.: 390-PLO/O-4279/2011, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov a oboznámiac sa s rozhodnutím Rady č. RP/014/2013\nzo dňa 26. februára 2013 vydaného v správnych konaniach č.: 387-PLO/O-4276/2011, č.: 389-PLO/\nO-4278/2011, č.: 391-PLO/O-4280/2011 na pojednávaní súdu dňa 25. septembra 2013, dospel k záveru,\nže opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. §\n67 ods. 3, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 38 ods.4 zákona\no vysielaní a retransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 390-PLO/O-4279/2011 vo veci možného porušenia § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.\nz. v súvislostí s tým, že na televíznej programovej službe TV MARKIZA dňa 3. mája 2011 o cca 6:00 hod\nodvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom mohlo dôjsť k priamej podpore predaja tovarov\nsponzora programu - spoločnosti CeWe Color, a.s..\nNavrhovateľ vo vyjadrení podanom v správnom konaní namietal, že akékoľvek sankčné trestanie\nsprávneho orgánu je v oblasti regulácie neodôvodniteľné, považujúc ho za porušenie ústavných práv,\nabsolútne nabúranie právnej istoty a predvídateľnosti práva. Mal za to, že všetky informácie, ktoré o\npredmetnej službe a tovaroch v programe odzneli boli informačného charakteru a nepodporovali priamo\npredaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora spoločnosti CeWe Color, a. s. a to ani\nosobitnými propagačnými zmienkami o uvedenej službe a tovaroch. Poukázal na to, že ako vysielateľ\nvysiela program s názvom Teleráno dlhodobo, dlhodobo je tento program aj rôzne sponzorovaný,\nktorého obsahom sú dlhodobo aj informácie spotrebiteľského charakteru, ktoré podľa jeho výkladu a z\nohľadom na dlhoročnú prax nepresahujú rámec informačného charakteru a teda ich nemožno definovať\nako také, ktoré by priamo podporovali predaj, nákup alebo prenájom tovarov a služieb.\nOdporca vo veci prvý krát rozhodol dňa 11. októbr 2011 rrozhodnutím č. RP/100/2011 tak, že podľa\nust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z. z. navrhovateľovi uložil sankciu - pokutu, určenú podľa\nust. § 67 ods. 3 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 1.000 Eur, slovom tritisíc eur, za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 38 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., ktorého porušenia sa dopustil tým, že na\ntelevíznej programovej službe TV Markíza dňa 3. mája 2011 o cca 6:00 hod odvysielal sponzorovaný\nprogram Teleráno, v ktorom došlo k priamej podpore predaja tovarov sponzora programu - spoločnosti\nCeWe Color a.s. osobitnými propagačnými zmienkami o týchto tovaroch.\nNa základe odvolania navrhovateľa proti tomuto rozhodnutiu Rady Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 6Sž/37/2011 zo dňa 22. augusta 2012 uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nRade na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia pôvodného rozhodnutia Rady zo dňa 11. októbra 2011\nbola vada výroku rozhodnutia, ktorá mala za následok jeho nezrozumiteľnosť podmieňujúci jeho\nnevykonateľnosť a súčasne, že Rada nepostupovala analogicky v súlade s trestnoprávnou úpravou\npokračujúceho deliktu, keď zo skutkových zistení vyplynulo, že za obdobné porušenia právnej povinnosti,\nktorých sa navrhovateľ dopustil v časovej súvislosti, uložila navrhovateľovi samostatné sankcie. Najvyšší\nsúd vyslovil názor, že povinnosťou Rady bolo jednotlivé porušenia právnej povinnosti vysielateľom\n\nposudzovať ako čiastkové útoky správneho deliktu a uložiť navrhovateľovi za tieto porušenia jednu\nsankciu.\nRada vo veci opätovne rozhodla napadnutým rozhodnutím č. RP/082/20012 zo dňa 4. decembra 2012.\nĎalej najvyšší súd zistil, že rozhodnutie Rady č. RP/98/2011, v správnom konaní č. 389-PLO/\nO-4278/2011, ktorým navrhovateľovi uložila sankciu vo výške 1.000 €, bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/36/2011; rozhodnutie Rady č. RP/99/2011 v správnom konaní č.: 387PLO/O-4276/2011, ktorým navrhovateľovi uložila sankciu vo výške 1.000 €, bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/37/2011; rozhodnutie Rady č. RP/102/2011, ktorým navrhovateľovi v\nsprávnom konaní č.: 391-PLO/O-4280/2011 uložila sankciu vo výške 1.000 € bolo zrušené rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/40/2011, rozhodnutia najvyššieho súdu boli Rade doručené dňa 7.\ndecembra 2012, 17. decembra 2012 a 15. januára 2013. Rada za porušenie právnej povinnosti v\nuvedených prípadoch navrhovateľa opätovne sankcionovala jedným rozhodnutím č. RP/014/2012 zo\ndňa 26. februára 2013 , ktorým žalobcovi uložila jednu pokutu vo výške 3.000 €.\nPodľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a\núlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen \"kancelária\").\nPodľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa ust. § 38 ods. 1, 4 zák. č. 308/2000 Z. z., sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie\nurčené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,\ndobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby\nsponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora\nalebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách\nv týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\n\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/, zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: d/ pokutu.\nPodľa ust. § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 6 a súd\nnezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak\nodsek 6 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o\nsankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia\nsa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z. z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak porušil podmienky na vysielanie\nsponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho\nporiadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nv predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok\nskutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav veci a v konaní\nsa nedopustil ani takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je možné považovať za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd konštatuje, že v konaní o uloženie správnej sankcie je rozhodujúce preukázanie skutku,\nktorým došlo k porušeniu právnej povinnosti a na okolnosti, za ktorých došlo k tomuto porušeniu je\nmožné prihliadnuť len pri určení výšky sankcie, s poukazom na to, že zodpovednosť u právnických osôb\nza správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona\no vysielaní a retransmisii.\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie\nzaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť\nporušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj\nnásledky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie\nsprávneho deliktu. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní\na retransmisii postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej\núpravy pri administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj\npri ukladaní sankcie postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu\n(Trestný zákonník, Trestný poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor\nv článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa\nnázoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť, na ktorý vo svojej judikatúre poukázal aj najvyšší súd. To však\nneznamená, že povinnosťou Rady je v konaní administratívneho trestania postupovať výlučne v zmysle\ntrestnoprávnej úpravy a to vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z. z.,\nktorá stanoví postavenie, úlohy a právomoc Rady, ako aj jej postup v konaní a rozhodovaní s odkazom\nna právnu úpravu správneho poriadku.\nSúd oboznámiac sa so záznamom predmetného odvysielaného programu a s jeho prepisom zistil, že\nnavrhovateľ dňa 3. mája 2011 o cca 6:00 hod odvysielal sponzorovaný program Teleráno, v ktorom\nsa prezentovali produkty sponzora programu - spoločnosti CeWeColor, a.s. ako vhodné darčeky ku\nblížiacemu sa dňu matiek. Prezentácia niektorých týchto produktov však aj podľa názoru súdu nezostala\nlen v informačnej rovine, keďže tak ako to vyplýva zo záznamu a jeho popisu pri niektorých výrobkoch\ndošlo aj k ich pozitívnemu hodnoteniu.\nV danej súvislosti súd dáva do pozornosti, že zákonodarca v právnej norme § 38 ods.1 zákona o\nvysielaní a retransmisie definuje pojem sponzorovanie ako plnenie určené na priame alebo nepriame\nfinancovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s\ncieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity\nprávnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nV právnej norme ustanovenej v § 38 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii zákonodarca vymedzuje\npovinnosť vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby tak, že vysielateľ a poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program,\nsponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie\npriamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, a\nto najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách v týchto programoch,\nprogramovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\n\nV právnej norme § 31a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona o vysielaní a retransmisie zákonodarca ustanovuje\ndefiníciu mediálnej komerčnej komunikácie tak, že mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto\nzákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje\ntovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku\nčinnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za\npodobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou\nvýhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nMediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie\nproduktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú\nvýhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Skrytá mediálna\nkomerčná komunikácia je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo\nnepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné\núčely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie.\nTáto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú\nprotihodnotu. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je zakázaná. Mediálna komerčná komunikácia\nmusí byť zreteľne rozoznateľná od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie. Mediálna komerčná komunikácia využívajúca podprahové vnímanie človeka sa\nzakazuje.\nPri posudzovaní, či došlo odvysielaním programu k mediálnej komerčnej komunikácie v priamej forme\nalebo k jej skrytej forme sa musí vychádzať z obsahu a účelu predmetného programu posudzujúc ho\nv kontexte jeho úplného odvysielania s prihliadnutím na jeho dopad na diváka resp. poslucháča, t.j.\nmožnosť jeho vnímania.\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu senát najvyššieho súdu\nv danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ odvysielaním sponzorského programu spoločnosti\nCeWeColor, a.s., naplnil znaky mediálnej komerčnej komunikácie, v ktorom sa pozitívne hodnotili\nslužby a predaj tovaru sponzora, pretože z jeho obsahu vyplýva skutočnosť, že obsahom predmetného\nprogramu nebol len sponzorský odkaz na služby a tovar spoločnosti CeWeColor, ale jeho obsahom\nbolo aj pozitívne hodnotenie výrobkov tejto spoločnosti, keď pri výrobku prezentovanom ako darček ku\ndňu matiek v prípade - vankúš s fotografiou odzneli zmienky „originálny“, „pekný“, „rozkošný“, taktiež\npri ďalšom prezentovanom produkte sponzora -„fotografia na plátno“ boli zvýraznené jeho vlastnosti\ntýkajúce sa jeho rozmeru hodnotiac, že ide o „zaujímavý formát“, i pri ďalších výrobkov prezentovaných\nv tomto sponzorskom programe - hrnčeky, keramiky s fotografiou, puzzle s fotografiou odzneli zmienky\nhodnotiace ich ako „obľúbené“, „zaujímavé“, rovnako pri prezentovanom tovare sponzora programu\nfotokalendár došlo k jeho kladnému hodnoteniu s poukazom na niekoľko jeho výhod. Z uvedeného\nvyplýva, že zmienky v predmetnom programe o uvedených produktoch sponzora vo forme verbálnej a\nvizuálnej zložke jej spracovania sa neobmedzili iba na informovanie recipienta o funkcii výrobkov, ale\nhodnotili aj ich vlastnosti resp. výhody, čím pozitívne hodnotili výrobky sponzora a túto skutočnosť\nmožno považovať ako podporu predajnosti označeného výrobku.\nPodľa názoru súdu z týchto dôvodov v danom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa,\nže všetky informácie, ktoré o predmetnej službe a tovaroch v programe odzneli boli informačného\ncharakteru a nepodporovali priamo predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora, teda\nspoločnosti CeWe Color, a.s. a to ani osobitnými propagačnými zmienkami o uvedenej službe a\ntovaroch, pretože vyššie uvedené zmienky o službe a tovaroch sponzora, ktoré boli odvysielané v\npredmetnom programe možno vyhodnotiť ako informácie, ktoré kladne hodnotili výrobky sponzora\nprogramu, čím došlo k prekročeniu hraníc informovanosti o odvysielaných produktoch sponzora. Z\nuvedených dôvodov súd dospel k záveru, že uvedené zmienky o produktoch sponzora je treba\npovažovať za osobitné propagačné zmienky o službe a tovaroch sponzora programu spoločnosti\nCeWeColor, a.s., a preto námietku navrhovateľa, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutia Rady\npre nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia predmetného programu\npovažoval za nedôvodnú.\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade Rada skutkové zistenia\nsprávne vyhodnotila tak, že v sponzorovanom programe Teleráno, odvysielanom navrhovateľom dňa 3.\nmája 2011 o cca 6:00 hod, došlo k priamej podpore predaja tovarov sponzora programu - spoločnosti\nCeWe Color a.s. osobitnými propagačnými zmienkami o týchto tovaroch, čím navrhovateľ porušil\npovinnosť ustanovenú v § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nNajvyšší súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšiu námietku navrhovateľa, ktorou poukazom na to, že zákon\nč. 308/2000 Z. z. nedefinuje pojmy ako „priama podpora predaja, nákupu a prenájmu tovarov a služieb, či\nosobitné propagačné zmienky o tovaroch alebo službách“, namietal, že napadnuté rozhodnutie odporcu\ntakúto definíciu neobsahuje a to ani konkrétnym poukazovaním v jednotlivom napadnutom prípad\ntak, aby bolo možné pre budúcnosť predvídať a predpokladať obsahové náležitosti pojmu osobitné\npropagačné zmienky a to nezameniteľne a jednoznačne.\nV danej súvislosti súd dáva do pozornosti, že zákonodarca v právnej norme § 5 ods.1 zákona č.\n308/2000Z. z. okrem iného ustanovuje, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy na úseku\nvysielania a retransmisie patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa uvedeného zákona a podľa\nosobitných predpisov a ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, za porušenie právnej povinnosti uloženej zákonom č. 308/2000 Z. z.. Zákonodarca\nteda zveril do pôsobnosti Rady aj posúdenie, či skutkom kladeným vysielateľovi za vinu došlo k\nporušeniu právnej povinnosti, ktorá vysielateľovi vyplýva z právnej normy ustanovenej v uvedenom\nzákone a vykonať výklad tejto právnej normy. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci správneho\norgánu rozhodovanie o určitých otázkach na základe správneho uváženia, neprislúcha súdu, aby nad\nrámec vlastných právomocí (podľa občianskeho súdneho poriadku) vlastnou úvahou nahrádzal toto\noprávnenie správneho orgánu, pretože by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. Správny\nsúd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade\nobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä\nkvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a\nvykonal jeho výklad v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru\nÚstavného súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010\nkonštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len\npreskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba\nvziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nVzhľadom na uvedené senát najvyššieho súdu konštatuje, že v danom prípade nezistil rozpory v\núsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré\nboli predmetom konania, pričom Rada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj právny záver aj\nnáležite zdôvodnila, keď v napadnutom rozhodnutí poskytla navrhovateľovi dostatočnú odpoveď na ním\nnamietané argumenty, ktoré uviedol aj vo svojom stanovisku v rámci správneho konania a súčasne aj\nnáležite poskytla výklad pojmov právnej úpravy ustanovenej v § 38 ods.4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nSúčasne súd poukazuje na to, že v danej veci išlo o rozhodnutie Rady vydané na základe správnej\núvahy (správne uváženie), a preto súd bol oprávnený ho preskúmať v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba\nv rozsahu, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, s tým, že pokiaľ je zákonom založené správne uváženie\nsprávneho organu o veciach rozhodovania na základe posúdenia Rady, či vysielateľ porušil právnu\npovinnosť stanovenú mu zákonom, toto uváženie nemôže súd nahradiť svojim vlastným rozhodnutím,\nani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia.\nTaktiež podľa názoru súdu vzhľadom na charakter a povahu právnej úpravy ustanovenej v § 38 ods. 4\nzákona č. 308/2000 Z. z. je nevyhnutné každú zmienku o tovare alebo službe v rámci sponzorovaného\nprogramu posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétny tovar alebo službu ako aj na obsah a\nkontext programu.\n\nSúd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou navrhovateľa, ktorou namietal že Rada v predmetnom\nkonaní nepostupovala v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí\n6Sž/37/2011, s poukazom na ďalšie rozhodnutia Rady č. RP/98/2011, č. RP/99/2011 a č. RP/102/2011\nrušené rozsudkom najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd zo skutkových okolností danej veci mal preukázané, že rozhodnutie Rady č. RP/98/2011\nvydané v správnom konaní č. 389-PLO/O-4278/2011, ktorým navrhovateľovi uložila sankciu vo výške\n1.000 €, bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/36/2011; rozhodnutie Rady č.\nRP/99/2011 v správnom konaní č.: 387-PLO/O-4276/2011, ktorým navrhovateľovi uložila sankciu vo\nvýške 1.000 €, bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/37/2011; rozhodnutie Rady č.\nRP/102/2011, ktorým navrhovateľovi v správnom konaní č.: 391-PLO/O-4280/2011 uložila sankciu vo\nvýške 1.000 €, bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/40/2011; rozhodnutia najvyššieho\nsúdu boli Rade doručené dňa 7. decembra 2012, 17. decembra 2012 a 15. januára 2013; Rada za\nporušenie právnej povinnosti v uvedených prípadoch navrhovateľa opätovne sankcionovala jedným\nrozhodnutím č. RP/014/2012 zo dňa 26. februára 2013, ktorým žalobcovi uložila jednu pokutu vo výške\n3.000 €.\nVychádzajúc z uvedeného sa najvyšší súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že Rada sa náležite\nneriadila právnym názorom vysloveným v zrušujúcich rozhodnutiach, pretože celkovo boli zrušené\n4 rozhodnutia, Rada napadnutým rozhodnutím rozhodla o 1 čiastkovom útoku a o ďalších troch\nsprávnych deliktoch (vyššie uvedené správne konania) rozhodla samostatným rozhodnutím zn. RP\n014/2013. Povinnosťou Rady je síce v administratívnom trestaní postupovať analógia lexis podľa\ntrestnoprávnej úpravy, čo však neznamená, že v tomto konaní postupuje výlučne podľa trestnoprávnych\npredpisov nerešpektujúc platnú právnu úpravu, ktorou zákonodarca upravuje postavenie a úlohy\nRady, predovšetkým zákon o vysielaní a retransmisie. Pokiaľ teda Rada v uvedenom konaní rozhodla\nsamostatným rozhodnutím z dôvodu, že postupovala v intenciách právnej normy § 64 ods. 7 zákona o\nvysielaní a retransmisie nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že konala a rozhodla v rozpore so\nzákonom, ako aj v rozpore s názorom najvyššieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, keď zo\nskutkových zistení vyplýva, že najvyšší súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia Rady a vec jej vrátil na\nďalšie konania v rôznych časových úsekoch. Teda pri ukladaní úhrnného trestu za všetky správne delikty\n(4) uvedeným postupom Rada postupovala nielen v súlade so zákonom, ale tiež v súlade s názorom\nnajvyššieho súdu.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2.\nNavrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v\nkonaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}