{"guid": "2658215d-6df2-474d-a3d2-bb72654b8864:a533136f-2a06-4388-9d2a-d788c9371847", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2012 z 26. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 2MCdo/13/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1", "identifikacne_cislo": "9012899474", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2013-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-256", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a533136f-2a06-4388-9d2a-d788c9371847", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/13/2012\n9012899474\n26. 06. 2013\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2013:9012899474.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Združenej strednej školy v Bratislave,\nIvánska cesta 21, proti odporkyni D. F., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ivanom Hrebčíkom, advokátom\nv Bratislave 49, P.O. Box 42, o zaplatenie 6 272,62 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 17 Cpr 1/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. júla 2011 sp. zn. 5 Co 399/2010 v spojení s\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 8. júna 2010 č.k. 17 Cpr 1/2003-495, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. júla 2011 sp. zn. 5 Co 399/2010 a\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II z 8. júna 2010 č.k. 17 Cpr 1/2003-495 v časti vyhovujúceho\nvýroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 17,6 % úroky z omeškania\nzo sumy 6 272,29 eur brutto od 17. februára 2003 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2010 č.k. 17 Cpr 1/2003-495 uložil odporkyni povinnosť\nzaplatiť navrhovateľke 6 272,29 eur brutto so 17,6 % úrokom z omeškania od 17. februára 2003 do\nzaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania 298,74 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo\nzvyšku súd návrh zamietol a uložil odporkyni povinnosť nahradiť štátu trovy 1 169,72 eur do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané,\nže odporkyni, ktorá bola zamestnaná u navrhovateľky bola vyplatená mzda v nesprávne vypočítanej\nvýške za obdobie od 1. januára 2000 do 31. augusta 2001 vo výške 5 572,22 eur brutto (167 959 Sk).\nTzv. dobromyseľnosť odporkyne ako zamestnankyne neprichádzala do úvahy, pretože táto pracovala u\nnavrhovateľky ako mzdová účtovníčka a pri tomto pracovnom zaradení nebolo možné ani uvažovať\no tom, že by o nesprávnom vyplatení mzdy nevedela, alebo z okolností nemohla predpokladať, že\nide o neprávom vyplatené sumy. Znalec v znaleckom posudku vyvrátil aj obranu odporkyne,\nže k chybe došlo v počítačovom programe. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke aj sumu\n697,07 eur (21 000 Sk), pretože odporkyňa porušila dohodu o zvýšení kvalifikácie uzavretú s\nnavrhovateľkou v zmysle § 143 Zákonníka práce. Po ukončení bakalárskeho štúdia na Ekonomickej\nuniverzite v Bratislave nedodržala svoj záväzok a neodpracovala u navrhovateľky tri roky. Súd priznal\nnavrhovateľke aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 256 Zákonníka práce, no iba od\npodania návrhu na súd, pretože navrhovateľka listinným dokladom nepreukázala, že by odporkyňu\núčinne vyzývala na zaplatenie peňažnej sumy už od 1.9.2001, od ktorého dátumu žiadala úroky z\nomeškania priznať.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 26. júla 2011 sp. zn.\n5 Co 399/2010\nrozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti (vyhovujúcej časti) ako vecne správny potvrdil a\nnavrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil\ni s odôvodnením napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že tvrdenia odporkyne uvedené v odvolaní,\nže sa mohla nie bezdôvodne domnievať, že sumy prevyšujúce jej brutto mzdu sú odmenami za\n\nprácu „nadčas“ sú v rozpore s jej predchádzajúcim tvrdením, že jej nebola dokázaná vedomosť o\nnesprávnom výpočte náhrady mzdy.\nOdporkyňa podala 2. apríla 2012 podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom\nSlovenskej republiky.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky navrhol uvedený rozsudok krajského súdu a okresného\nsúdu v časti výroku týkajúceho sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo\nvýške 17,6 % ročne z istiny 6 272,29 eur od 17. februára 2003 až do zaplatenia zrušiť a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení mimoriadneho dovolania konštatoval, že súdy v\npredmetnej veci porušili zákon pri rozhodnutí o priznaní úrokov z omeškania a svoje rozhodnutia v tejto\nčasti nedostatočne odôvodnili, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa\nsíce konštatoval, že navrhovateľke priznal úroky z omeškania podľa § 256 Zákonníka práce, avšak\niba odo dňa podania návrhu na súde 17. februára 2003, pretože navrhovateľka nepreukázala vyzvanie\nodporkyne na zaplatenie žalovanej sumy už v roku 2001. Bez ohľadu na správnosť priznania úrokov\nz omeškania od momentu podania návrhu, zo spisového materiálu vôbec nevyplýva, že by k podaniu\nnávrhu malo dôjsť práve 17. februára 2003. Zo spisu naopak vyplýva, že návrh bol doručený na súd\nuž skôr a to 15. januára 2003. Zo spisového materiálu taktiež nevyplýva, že by navrhovateľka vyzvala\nodporkyňu na zaplatenie jej nároku ešte v priebehu februára 2003. Súd prvého stupňa taktiež vôbec\nneodôvodnil, prečo priznal navrhovateľke úroky z omeškania práve vo výške 17,6 % ročne. Rozhodnutie\nsa v tejto časti javí arbitrárnym a nepreskúmateľným. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie\nNariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. - pre určenie výšky úrokov z omeškania je určujúci prvý deň omeškania\nodporkyne. V prípade, ak by sa odporkyňa dostala do omeškania skutočne práve dňa 17.\nfebruára 2003, musel by súd pri určení výšky úroku z omeškania vychádzať z diskontnej sadzby určenej\nNBS k tomuto dňu. Podľa rozhodnutia bankovej rady NBS, výška diskontnej sadzby bola v období od 18.\nnovembra 2002 do 25. septembra 2003 určená na 6,5 % p. a., teda správne určený úrok z omeškania\nmal k uvedenému dňu predstavovať dvojnásobok tejto sumy, t.j. 13 % ročne. Z uvedeného dôvodu sa\nrozhodnutie súdu, kedy tento prisúdil navrhovateľke nárok na úroky z omeškania od dňa 17.\nfebruára 2003, avšak s úrokmi z omeškania vo výške podľa dvojnásobku diskontnej sadzby\nurčenej NBS k dátumu 1. septembra 2001 (od ktorého ich žiadala priznať navrhovateľka) javí ako\nnezákonné. Súdy teda nesprávne právne posúdili jednak otázku výšky úroku z omeškania, ktorú bola\nodporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke, ako aj deň, od ktorého navrhovateľke prislúcha nárok na\npredmetné úroky z omeškania, pričom takéto ich nesprávne právne posúdenie veci spočívalo v tom, že\nprávnu normu správne určenú, nesprávne vyložili a na daný skutkový stav nesprávne aplikovali.\nNavrhovateľka sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadala, aby súd preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia súdov no nie iba v časti výroku o priznaní úrokov z omeškania, ale aj\nv časti výroku o určení výšky istiny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu treba\nzrušiť.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\n\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\nVzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., t.j. či v\ndanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom\nkonania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci\nprávoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania\ntam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom\nkonať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o\nmimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/, g/ O.s.p. namietané,\ntieto neboli ani zistené.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo\npostihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Generálny prokurátor namietal porušenie § 157\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 2 O.s.p., t.j. nedostatok dôvodov rozhodnutí súdov oboch stupňov,\nresp. ich nepreskúmateľnosť.\nVady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na\nspravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem\nzákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku\n1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I.\nÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nPretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami\núčastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane\nsa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\nOdôvodnenie rozsudku súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 157\nods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\nnielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale\ntiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky\nkompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,\nktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu\nneobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.\nV danej veci súd prvého stupňa priznal navrhovateľke voči odporkyni nárok na zaplatenie\núrokov z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 6 272,29 eur od 17. februára 2003 do zaplatenia (odo\ndňa podania návrhu), pretože navrhovateľka listinným dokladom nepreukázala, že by odporkyňu účinne\nvyzývala na zaplatenie uplatnenej sumy už od 1. septembra 2001. Odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil. Rozsudky oboch súdov sú v naznačenom smere nezrozumiteľné, postrádajúce logiku,\nobsahujú vnútorné protirečenia. Súdy uzavreli, že úroky z omeškania priznali od podania návrhu,\nt.j. od 17. februára 2003, no k podaniu návrhu na súd v skutočnosti došlo 15. januára 2003, naviac zo\nspisu nevyplýva, že by navrhovateľka vyzvala odporkyňu na splnenie svojho nároku pred 17. februárom\n2003, resp. že by sa návrh na začatie konania dostal v tomto období do dispozičnej sféry odporkyne.\n\nZ rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa nie je možné zistiť, akým myšlienkovým postupom dospeli\nsúdy k stanoveniu dátumu, od ktorého sa dostala odporkyňa do omeškania s plnením svojho záväzku\nvoči navrhovateľke a preto sú ich rozhodnutia v tomto smere nepreskúmateľné.\nSúdy priznali navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 17,6 % poukazujúc na ustanovenia\n§ 256 Zákonníka práce.\nPodľa ustanovenia § 256 ods. 1, 2 Zákonníka práce účinného v období rozhodnom pre predmetnú\nprávnu vec, účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. Účastník,\nktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo\nvýške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.\nAk by sa odporkyňa dostala do omeškania 17. februára 2003, súd by musel vychádzať pri určení\nvýšky úrokov v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., konkrétne z ustanovenia § 3,\npodľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou\nSlovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. výška diskontnej sadzby\nNárodnej banky Slovenska bola k uvedenému dátumu určená na 6,5 % p.a., a teda správne určená\nvýška úroku z omeškania mala byť 13 % ročne. Rozsudky súdov prvého a druhého stupňa sú aj v tomto\nsmere nepreskúmateľné.\nPokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1\npísm.c/ O.s.p., treba uviesť, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia nebolo možné podrobiť\nprieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov, lebo v dôsledku spomenutej\nprocesnej vady nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový\nstav a či z nej vyvodili správne právne závery.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p. v\nspojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/399/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": [{"guid": "880cc440-923c-4293-82b2-74cf777cc03c:ab8f0741-bc77-4cdd-84d3-6714a32345ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315217231.2", "spisova_znacka": "3Co/270/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/270/2016 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315217231.2"}, {"guid": "4e253297-826a-4f2b-b825-d7355ef919a2:06cbac27-bb52-4102-9681-9bb5cd5a408b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8113219017.6", "spisova_znacka": "5Cob/85/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/85/2015 z 20. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8113219017.6"}, {"guid": "4e253297-826a-4f2b-b825-d7355ef919a2:a4f51977-2ed5-4fa3-995d-b8ea28e192d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8113219017.6", "spisova_znacka": "5Cob/85/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/85/2015 z 20. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8113219017.6"}]}