{"guid": "efa1d123-957b-47f9-a059-b391c5c497b9:73bc3674-7e0d-4be9-8961-598d3796d361", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1", "spisova_znacka": "3Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/28/2012 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 3Sž/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1", "identifikacne_cislo": "9012010212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73bc3674-7e0d-4be9-8961-598d3796d361", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/28/2012\n9012010212\n11. 06. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010212.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci navrhovateľky: MAC\nTV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/078/2012\nzo dňa 06. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky n e p r e d l o ž í Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na\nzačatie konania o súlade ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/078/2012 zo dňa\n06. novembra 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,\nBratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/078/2012 zo dňa 06.11.2012 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) o\ntom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 325-PLO/O-3837/2012 porušila povinnosť\nustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodala Rade na jej vyžiadanie súvislý\nzáznam vysielania televíznej programovej služby JOJ Plus zo dňa 27.05.2012 v časovom rozmedzí od\n16:30 hod. do 20:30 hod. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nvo výške 1.500 €.\n\nV napadnutom administratívnom rozhodnutí odporkyňa uviedla, že úlohou Rady je presadzovať záujmy\nverejnosti a dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu.\nPovinnosť uchovávať súvislý záznam vysielania a doručiť ho Rade na požiadanie vyplýva priamo zo\nzákona č. 308/2000 Z.z. a v prípade potreby si Rada tento záznam od vysielateľa vyžiada. Úkon,\nktorým Rada od vysielateľa záznam žiada, nie je úkonom v rámci správneho konania, a preto o\ntakomto úkone Rada nerozhoduje ako kolektívny orgán - hlasovaním. Ide o jednoduchý administratívny\núkon bez predpísanej formy. Jedinou podmienkou platnosti takéhoto úkonu je jeho autentickosť, t.j.\nz úkonu samotného musí byť zrejmé, že ide o úkon Rady. Písomnosť, ktorou si Rada predmetný\nzáznam vysielania vyžiadala bol opatrený podpisom predsedu Rady, a preto je akákoľvek pochybnosť o\nautentickosti predmetného úkonu vylúčená. Účelom právomoci Rady podľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ.z. je umožniť Rade efektívne vykonávať jednu zo svojich základných úloh - dohľad nad dodržiavaním\npovinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov. Povinnosť uchovávať súvislé\nzáznamy vysielania v zodpovedajúcej kvalite v lehote 45 dní odo dňa ich vysielania a súčasne povinnosť\nposkytnúť tento záznam na vyžiadanie Rady sú síce dve samostatné povinnosti, ktoré však spolu\nneoddeliteľne súvisia. Zákonodarca v ustanovení § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. neupravil\nmožnosť odporkyne rozhodnúť o uložení alebo neuložení sankcie, ale imperatívom ustanovil, že „uloží\npokutu“, z ktorých dôvodov nie je na uvážení Rady, či pri porušení ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/\nzákona č. 308/2000 Z.z. pokutu uloží alebo nie.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka,\nv ktorom uviedla spisové značky rozhodnutí najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\nnajvyšší súd) potvrdzujúce konštantný názor na použitie trestnoprávnych princípov aj v správnom\ntrestaní, ako aj na spisové značky správnych konaní, v ktorých bolo začaté správne konanie pre rovnakú\nskutkovú podstatu správneho deliktu. Podľa názoru navrhovateľky sa Rada týmito princípmi neriadila,\nak uvedené konania nespojila do jedného konania o pokračujúcom správnom delikte a neudelila\njednu sankciu za porušenie zákona čiastkovými útokmi, čím správne konanie vedené Radou, ktoré\npredchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň\npredstavuje nesprávne právne posúdenie veci zo strany Rady.\nNavrhovateľka má za to, že nebola povinná Rade predložiť záznam z vysielania a to ani na jej vyžiadanie,\nkeďže takáto povinnosť neoprávnene zasahuje do jej garantovaných práv. Spôsob, akým dochádza k\nzískavaniu dôkazu - záznamu vysielania programu porušuje právo vysielateľa na inú právnu ochranu a\nprávo na spravodlivé súdne konanie a to v intenciách trestnoprávnej zásady „neobviňovať seba samého“.\nPritom poukázala na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Saunders v. Spojené kráľovstvo,\nFunke v. Francúzsko, Allen v. Spojené kráľovstvo, Marttinen v. Fínsko, Chambaz v. Švajčiarsko, ako\naj na rozhodnutie Bykov v. Rusko. Podľa navrhovateľky je ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. v priamom rozpore s ustanoveniami čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\nÚstava) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), pričom\nnavrhovateľka uplatnila na predmetné ustanovenie test uplatňovaný Európskym súdom pre ľudské práva\na posudzovala charakter donútenia, stupeň donútenia, existenciu procesných postupov ochrany a mieru\nvyužitia získaných dôkazov. Podľa navrhovateľky predstavuje ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. excesívne donútenie vo forme zákona, na základe ktorého je vysielateľ pod hrozbou\nspáchania správneho deliktu a uloženia sankcie donútený vyprodukovať a odovzdať Rade, ako orgánu\nverejnej moci dôkaz, ktorý je následne použitý v jeho neprospech na preukázanie spáchania správneho\ndeliktu a uloženia sankcie.\nKonanie vysielateľa, na základe ktorého nedodal záznamy z vysielania na vyžiadanie Rady nemožno\nklasifikovať ako protiprávne, ktoré síce môže napĺňať znaky správneho deliktu, avšak tu existuje\nokolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť tohto konania. Medzi okolnosť vylučujúcu protiprávnosť\nsprávneho deliktu patrí výkon práva a povinnosti. Nedodaním záznamu vysielania vysielateľ len\nrealizoval výkon svojho práva „neobviňovať seba samého“, ktoré mu zaručuje Ústava a Dohovor.\n\nV súvislosti s formou zákonného ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. navrhovateľka\nnavrhla, aby najvyšší súd prerušil konanie vo veci samej a aby sa v predmetnej veci obrátil na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) s predbežnou otázkou, či je ustanovenie § 16 ods. 3\npísm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., na základe ktorého je účastník konania povinný na vyžiadanie Rady\ndoložiť záznam z televízneho vysielania, v súlade s čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru, v kontexte práva\núčastníka konania neobviňovať seba samého a neprodukovať dôkazy vo svoj neprospech a zároveň,\naby najvyšší súd navrhol pozastavenie účinnosti ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ.z. až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o uvedenej otázke.\nNa záver navrhovateľka poukázala na neprimeranosť uloženia vysokej pokuty za porušenie predmetnej\npovinnosti, najmä s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Rady v obdobných veciach proti iným\nvysielateľom. Navrhovateľka má za to, že Rada arbitrárne uplatnila svoju právomoc a úvahu pri\nurčení výšky pokuty. Uviedla, že vysielateľovi TV MARKÍZA uložila celkovo tri pokuty za nedodanie\nzáznamu vysielania vo výškach 170 €, 200 € (10.01.2012) a 200 € (28.08.2012) a vysielateľovi RTVS\nuložila celkovo dve pokuty za nedodanie záznamu vysielania vo výškach 170 € (20.03.2012) a 166\n€ (24.04.2012). Rada v roku 2012 uložila navrhovateľke za porušenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č.\n308/2000 Z.z. pokuty vo výške 2.300 € (24.04.2012), 2.000 € (10.07.2012), 2.000 € (28.08.2012), 3.000\n€ (09.10.2012), 2.000 € (09.10.2012), 1.500 € (06.11.2012). V priemere tak ide o takmer 12-násobne\nvyššie pokuty, ako boli udelené ostatným vysielateľom.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie Rady a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal Radu na úhradu trov konania a\ntrov právneho zastúpenia vysielateľa.\nIII.\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že pre naplnenie kritérií\npokračujúceho správneho deliktu je potrebné, aby porušenia zákona napĺňali rovnakú skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu, aby išlo o čiastkové útoky toho istého páchateľa spojené objektívnou časovou\nsúvislosťou a existovala zároveň subjektívna súvislosť - jednotiaci zámer páchateľa. Pri porušení § 33\nods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. viacerými čiastkovými útokmi išlo o kontinuálne vysielanie\nreklamy v rozpore s podmienkami stanovenými zákonom. Pri porušení § 16 ods. 3 písm. l/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. išlo o omisívne konanie, kedy vysielateľ po výzve odporkyne splniť si svoju zákonnú\npovinnosť, nekonal. V tomto prípade tu nemohla existovať subjektívna súvislosť. Jednotiaci zámer\nu páchateľa správneho deliktu nemohol existovať, keďže páchateľ nemohol vopred vedieť, že bude\nvyzvaný na doručenie záznamu svojho vysielania, a teda ani nemohol vopred predpokladať, že sa\nsprávneho deliktu dopustí. Časová súvislosť takisto nemohla byť daná z vôle vysielateľa, nakoľko časová\nsúvislosť ich spáchania je náhodná a je daná výzvou Rady na doručenie záznamov vysielania. Z\nuvedených dôvodov nejde o pokračovaní správny delikt.\nZáznam vysielania, ktorý poskytuje navrhovateľka odporkyni nie je dôkazom usvedčujúcim ju zo\nspáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva\nv tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. Jeho poskytnutie však nie je možné považovať\nza sebausvedčenie. Vysielateľ si poskytnutím záznamu vysielania len plní povinnosť vyplývajúcu zo\nzákona. Poskytovanie informácií o svojej činnosti podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne\nvykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné. Predkladanie záznamov vysielania má úplne inú\nkvalitu ako predkladanie dôkazov proti sebe. Podľa odporkyne je povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm.\nl/ zákona č. 308/2000 Z.z. v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s ústavnými\nprincípmi a nezasahuje do procesných práv navrhovateľky, nie je dôvod na prerušenie konania a\npredloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.\nS výškou sankcie sa odporkyňa náležite vysporiadala, keď vzala do úvahy najmä rozsah a dosah\nvysielania, mieru zavinenia, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu a\npredchádzajúce sankcie uložené navrhovateľke. Navrhovateľka sa tohto správneho deliktu dopustila\n\nopakovane. Navrhovateľka bola už v minulosti za porušenie tohto ustanovenia viackrát sankcionovaná\na keďže predchádzajúce sankcie nepôsobili na navrhovateľku preventívne a výchovne, je odôvodnené\nukladanie vyššej sankcie, pričom uložená sankcia nedosahuje ani štvrtinu stanoveného rozsahu pre\nuloženie sankcie za tento správny delikt.\nNa základe uvedených skutočností odporkyňa navrhla aby najvyšší súd rozhodnutie odporkyne č.\nRP/078/2012 zo dňa 06.11.2012 potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\nO.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 11.06.2013 po preskúmaní\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov\núčastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 325-PLO/O-3837/2012, s\nobsahom rozhodnutia Rady č. RP/078/2012 zo dňa 06.11.2012, dospel k záveru, že opravný prostriedok\nnavrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 325-PLO/O-3837/2012 zo dňa 10.07.2012, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 30.07.2012. V spise sa tiež nachádza list zo dňa 01.06.2012\ntýkajúci sa vyžiadania záznamov vysielania, doloženie záznamov vysielania po stanovenej lehote,\nopätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu\no začatí správneho konania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 06.11.2012, rozhodnutie Rady č.\nRP/078/2012 zo dňa 06.11.2012.\nNa podklade uvedeného, v rámci prípravy pojednávania bolo súdom zistené, že navrhovateľka v\nstanovenej lehote nedodala Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania televíznej programovej\nslužby JOJ Plus zo dňa 27.05.2012 v časovom rozmedzí od 16:30 hod. do 20:30 hod. Za uvedené bola\nnavrhovateľke uložená pokuta vo výške 1.500 €.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne, ktorej\nrozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nza porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., podľa ktorého „vysielateľ je\npovinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej\nkvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči,\nktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom“. V danom prípade vysielateľ porušil povinnosť\nustanovenú zákonom tým, že v stanovenej lehote nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam\nvysielania programovej služby JOJ Plus zo dňa 27.05.2012 v čase od 16:30 hod. do 20:30 hod.\n\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle jednotlivých odvolacích dôvodov bolo posúdiť, či postup odporkyne\nv správnom konaní bol v súlade so zákonom, či je preukázané nedodanie požadovaného záznamu\nvysielania a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy\nvysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne\nvysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode\ns vysielateľom.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa posúdenia skutku ako pokračujúceho správneho deliktu\nsenát najvyššieho súdu uvádza, že skutočnosť, že navrhovateľka vo viacerých individualizovaných\nprípadoch nereagovala na výzvy Rady na predloženie záznamov vysielania sama osebe neznamená,\nže jednotlivé prípady vykazujú akúkoľvek súvislosť (vecnú, časovú), ale naopak, daný prípad má\nnesporne samostatný skutkový základ spočívajúci v tom, že vysielateľ nepredložil konkrétny záznam\nvysielania, hoci bol o daný konkrétny záznam požiadaný. Navrhovateľka nepreukázala žiadnu časovú\nsúvislosť nepredloženia záznamov, pretože ani nemohla predpokladať, v koľkých prípadoch a kedy o ne\nbude požiadaná. Za jednotiaci zámer nepredloženia záznamov nemožno považovať prípadné rovnaké\nprávne úvahy a dôvody na ich nepredloženie. V prejednávanej veci súd nezistil pochybenie pri právnej\nkvalifikácii samostatného skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia.\nPodľa navrhovateľky je povinnosť predloženia záznamu vysielania v rozpore s právom vysielateľa na inú\nprávnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie v intenciách trestnoprávnej zásady neobviňovať seba\nsamého. V tejto súvislosti senát najvyššieho súdu poukazuje na niektoré skoršie rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Sž/18/2011, 8Sž/15/2011, 8Sž/29/2011, ako aj na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV.\nÚS 620/2012 zo dňa 14.12.2012, IV. ÚS 12/2013 zo dňa 10.01.2013.\nV prejednávanej veci sa senát najvyššieho neodklonil od uvedenej ustálenej judikatúry oboch súdov.\nPorušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa\nustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6\nDohovoru, avšak v prejednávanej veci išlo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka\nnekonala ako osoba obvinená, resp. podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania\no správnom delikte. Preto ani nebol dôvod, aby navrhovateľka musela využiť okolnosť, vylučujúcu\nprotiprávnosť konania, konkrétne v rámci realizácie svojho práva „neobviňovať seba samého“.\nZáznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva\nskutkový stav, obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči\nnavrhovateľke. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe,\nale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto\nzískaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka.\nV zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z. je Rade zverené oprávnenie vyžiadať\nzáznamy vysielania. V tomto prípade nejde o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností ako sa\nnesprávne domnieva navrhovateľka, keďže povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním\nadministratívneho rozhodnutia, ale táto povinnosť je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona (§ 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.).\n\nTaktiež aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 12/2013 zo dňa 10.01.2013 uviedol:\n„Zabezpečenie dôkazu má okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje\nnajmä v tom, že bráni vzniku situácie, keď by sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia\nmohol dostať do stavu dôkaznej núdze z dôvodu absencie relevantného dôkazného prostriedku. Preto\npovinnosť uloženú sťažovateľke predložiť súdu na dátovom nosiči odvysielanú reportáž nemožno\nv žiadnom prípade kvalifikovať ako prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na sťažovateľku\n(II. ÚS 25/2012). Taktiež už ústavný súd uviedol, že výklad § 16 písm. e) zákona o vysielaní a\nretransmisii (v znení účinnom do 14. decembra 2009, pozn.), podľa ktorého je vysielateľ povinný\nna požiadanie rady predložiť súvislý záznam vysielania [a to bez ohľadu na to, že slovné spojenie\n„súvislé záznamy“ nie je explicitne uvedené v predmetnej povinnosti za bodkočiarkou, ale iba pri\npovinnosti na uchovávanie súvislých záznamov vysielania počas 30 dní odo dňa ich vysielania v\nzodpovedajúcej kvalite (povinnosť pred bodkočiarkou)], je vecne správny a z ústavného hľadiska bez\nakýchkoľvek pochybností akceptovateľný. Ak totiž zákon ukladá vysielateľovi povinnosť uchovávať v\nzákonom ustanovenej lehote súvislý záznam vysielania, môže rada reálne skontrolovať splnenie, resp.\nnesplnenie tejto povinnosti vysielateľom len tak, že si od vysielateľa vyžiada súvislý záznam vysielania,\na tento je vysielateľ povinný jej poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči. Za stavu, keď je povinnosťou\nvysielateľa predložiť rade súvislý záznam vysielania, je aj možnosť uloženia pokuty podľa § 67 ods.\n2 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii viazaná na nesplnenie povinnosti predložiť rade súvislý\nzáznam vysielania (a to bez ohľadu na to, či bol tento súvislý záznam rade sťažovateľkou poskytnutý\ndodatočne), a nielen na nepredloženie žiadneho záznamu (IV. ÚS 92/09).“\nZ obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 2960/2012 zo dňa 01.06.2012, doručeným\nadvokátovi navrhovateľky dňa 06.06.2012, vyžiadala od navrhovateľky zaslanie súvislého záznamu\nvysielania okrem iného aj vysielania zo dňa 27.05.2012 v čase od 16:30 hod. do 20:30 hod. na JOJ\nPlus, a to v lehote 7 dní od doručenia.\nNavrhovateľka požadovaný záznam doručila Rade dňa 09.07.2012, teda po lehote stanovenej\nodporkyňou. Listom zo dňa 10.07.2012 odporkyňa oznámila navrhovateľke začatie správneho konania\nvoči nej vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s\nnedodaním súvislého záznamu vysielania. Správne konanie je začaté dňom, keď správny orgán urobil\nvoči účastníkovi konania prvý úkon. Odporkyňa požadovala zaslanie súvislého záznamu vysielania v\nlehote 7 dní, pričom navrhovateľka jej ho doručila až jeden deň pred začatím správneho konania. Keďže\nvšak nebol požadovaný záznam vysielania doručený v stanovenej lehote, bola sankcia za porušenie § 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená zákonne. Tento záver vplýva aj z rozhodnutí najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Sž/59/2008, 5Sž/37/2011, ako aj z rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 12/2013.\nNa základe uvedených skutočností dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že nie je dôvod na postup,\nktorý navrhla navrhovateľka. Preto najvyšší súd konanie vo veci samej neprerušil a neobrátil sa na\nÚstavný súd Slovenskej republiky s otázkou, či je ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ.z. v súlade s čl. 46 Ústavy a s čl. 6 Dohovoru.\nPri výške uloženej pokuty sa odporkyňa zákonne relevantným spôsobom vysporiadala s kritériami pre\nurčenie výšky pokuty podľa § 64 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z., keď uviedla, že navrhovateľka\nbola za porušenie rovnakej zákonnej povinnosti sankcionovaná v iných konaniach, poukázala na výšku\nskôr uložených pokút, ako aj na to, že navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom, je za správny\ndelikt objektívne zodpovedná, porušením povinnosti znemožňovala odporkyni výkon kompetencií,\nzmonitorovanie predmetného záznamu, a tým výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych\npredpisov, ako aj na stredne vysokú závažnosť správneho deliktu, keďže sa ho dopustila opakovane.\nUkladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom\nstanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy\nmusí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu\n(uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.\n\nOdporkyňa svoju diskrečnú právomoc použila v rámci zákonného rozpätia (pokuta bola uložená vo výške\n1.500 €, pokutu podľa § 67 ods. 2 písmeno a/ zákona č. 308/2000 Z.z. možno uložiť vo výške od\n165 € do 6.638 €), z tohto rámca žiadnym spôsobom nevybočila, inštitút správnej úvahy nezneužila\na svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnila. Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel\nskonštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/078/2012 zo dňa 06.11.2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nSenát zamietol návrh navrhovateľky na predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na\nzačatie konania o súlade ustanovenia § 16 ods. 1 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. s Ústavou a s\nDohovorom z dôvodu, že z argumentov prezentovaných navrhovateľkou a s prihliadnutím na doterajšie\npoznatky senátu o stave judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva k princípu\nzákazu „sebausvedčovania“ nemal osvedčenú potrebnú mieru relevantnosti na predloženie návrhu\nústavnému súdu. Nezistil existenciu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by bolo\naplikovateľné na skutkovo obdobnú situáciu vysielateľa, ktorý na základe zákonnej povinnosti predkladá\nsprávnemu orgánu záznam z vysielania.\nVzhľadom na to, že rozhodnutie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. bolo zásadnou právnou otázkou,\nnajvyšší súd o nej rozhodol priamo vo výroku rozsudku. Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe,\nktorá pripúšťa, aby o otázkach o ktorých rozhoduje uznesením (napr. čiastočné zastavenie konania) sa\nrozhodlo i priamo v rozsudku, ak rozhodovaná otázka má bezprostrednú súvislosť s predmetom konania,\no ktorom sa rozhoduje vo výroku rozsudku. Naviac táto otázka úzko súvisí s právom na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v B. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}