{"guid": "c47b937e-0102-4521-be9e-8b7300cfed7d:f6c5750f-b67f-440f-b4a3-9bc4bf5b8731", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1", "spisova_znacka": "6Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/28/2012 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 6Sž/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1", "identifikacne_cislo": "9012010210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6c5750f-b67f-440f-b4a3-9bc4bf5b8731", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/28/2012\n9012010210\n18. 12. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010210.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: MARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, zastúpeného\nspoločnosťou ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti odporcovi: Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku\nnavrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/073/2012 zo dňa 6. novembra 2012, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/073/2012 zo dňa 6. novembra 2012 p\no t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 € na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/073/2012 zo dňa 6. novembra 2012, vydaným v správnom konaní č. 337PLO/O-4383/2012 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 308/2000\nZ. z.\", alebo „zákon o vysielaní a retransmisii\") rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú\nv § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 12. júna 2012 o cca 20:23 hod. odvysielal v rámci\nprogramovej služby TV MARKÍZA program Farma, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre vekovú skupinu\nmaloletých do 15 rokov, a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárny\njazyk\" a scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita\" podmieňujúce jeho klasifikáciu\nako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, v dôsledku čoho došlo jeho\nklasifikovaním účastníkom konania ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov k\nnesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania (ďalej len „JSO\") za čo mu uložil podľa ust.\n§ 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/\nzákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 1500 €. Súčasne vyslovil, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.\nz. „uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\" a v zmysle § 67 ods.\n16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\n\nProti tomuto rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR\" alebo „najvyšší súd\") napadnuté rozhodnutie\nodporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚvodom odvolania navrhovateľ poukázal na charakter odvysielaného programu, relácie s názvom\nFarma, pričom uviedol, že ide o reláciu typu reality show, ktorej podstatou je okrem iného zobrazovanie\nvzťahov medzi jednotlivými účinkujúcimi, ktorí sa pod vplyvom prostredia, vzájomného núteného\nspolužitia a vzájomných interakcií na vzniknuté situácie dostávajú do rozličných konfliktných situácií.\nVysielateľ si je vedomý týchto skutočností, preto svoje vysielanie upravoval, a to jednak strihovou\núpravou a následne vypípavaním všetkých tvrdých vulgarizmov, alebo takých pojmov a viet, ktoré by\nmohli byť v rozpore s ustanovením zákona alebo v rozpore s morálkou a etikou. Navrhovateľ mal za to,\nže hrubé vulgarizmy, alebo také pomenovania, ktoré sa výrazne nevhodne dotýkali priamo konkrétnych\nosôb boli dôsledne vypípané. Nesúhlasil s tvrdeniami, že bolo možné rozpoznať, o aké slovo sa pri\nvypípaní jedná, nakoľko všetky vypípané výrazy boli nejasné a nejednoznačné. Ďalej uviedol že v relácii\nsa vyskytli expresívne výrazy : buzerant, buzna, zožerie, feťáčka, nachriacham, ksicht, nevysere, pričom\nmal taktiež za to, že takéto výrazy boli použité v súvislosti s danou témou, nešlo o samoúčelné použitie\ntýchto výrazov, boli zaradené čisto kontextuálne, nejednalo sa o hrubo vulgárne alebo obscénne pojmy\na konštatoval, že ich výskyt bol vzhľadom na dĺžku programu nízky. Použitie týchto výrazov oprávňovalo\nvysielateľa označiť program vekovou vhodnosťou JSO „15\".\nNavrhovateľ ďalej namietal nepreskúmateľnosť výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia,\nnakoľko neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená\nskutková podstata správneho deliktu. Vo výroku absolútne absentuje popis spáchania skutku alebo popis\nďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu\nzrejmé, ako konkrétne, akými výrokmi akým konaním mohol program „ohroziť morálny vývin maloletých\"\na akým konaním, ktorým „vulgárnym jazykom\" a akou „slovnou agresivitou\" malo dôjsť k porušeniu\nzákona. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bolo zrejmé a nespochybniteľné,\nže dňa 12. júna 2012 o cca 20:23 hod. boli odvysielané konkrétne slová, vety, slovné spojenia, ktoré\nnaplnili hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk\" a hodnotiace kritérium „slovná agresivita\", a to v takom\nzmysle, že program mal byť označený v súlade s vyhláškou vekovou vhodnosťou + 18 rokov. V tejto\nsúvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sž 21/2010 z 18.5.2011, podľa ktorého\n„výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu konania (deliktu) v takej miere,\naby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver vyplýva z ustanovenia\n§ 47 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj zo zásad správneho trestania, podľa ktorých v rozhodnutiach\nsankčného charakteru, ktorými sú i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť\nkonanie, za ktoré je subjekt postihnutý.\nPresné pomenovanie protiprávneho konania sa uskutočňuje konkretizáciou údajov obsahujúcich popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré\nsú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia musí jednoznačne\nvymedziť , akého protiprávneho konania sa páchateľ dopustil a v akom skutkovom priebehu spáchaný\ndelikt spočíva. Nepostačuje pritom, ak tieto náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže\nlen výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania.\"\nNavrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sž/37/2011, uvádzajúce, že „výrok predstavuje\nnajdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho orgánu. Musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti a\npokiaľ sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníka konania, musí byť určitý a zrozumiteľný\ntak, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo vykonateľné. ...Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť je taká vada konania pred správnym orgánom ktorá má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia a je preto dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa ust. § 250j ods.\n2 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2.\"\nPodľa názoru navrhovateľa výrok formulovaný v napadnutom rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky\nna jeho presnosť a určitosť s ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania, ktorým došlo k\nspáchaniu správneho deliktu. Pokiaľ došlo vo vysielaní programu Farma dňa 12. júna 2012 o cca. 20:23\nhod. k odvysielaniu konkrétnych hodnotiacich kritérií označených ako „vulgárny jazyk\" a konkrétnych\nhodnotiacich kritérií označených ako „slovná agresivita\", mala byť podľa názoru navrhovateľa táto\nkonkrétna časť vysielania uvedená a označená aj vo výroku napadnutého rozhodnutia s následným\n\nodôvodnením takejto správnej úvahy. Presné vymedzenie skutku je nevyhnutné z dôvodu právnej istoty\na prevencie do budúcnosti, aby účastník konania poznal, akého konania sa má vyvarovať.\nNavrhovateľ ďalej namietal nezákonnosť procesného postupu a nezákonnosť získania dôkazného\nprostriedku. Uviedol, že začatiu správneho konania predchádzal list správneho orgánu zo dňa 19. júna\n2012, nazvaný ako vyžiadanie záznamov vysielania, ktorým správny orgán podľa ust. § 5 ods. 1 písm.\nm/ a § 16 ods. 3 písm. l/ zák. č. 308/2000 Z. z. žiadal navrhovateľa na zaslanie programu Farma zo dňa\n12. júna 2012 odvysielaného v čase o cca 20:15 hod. Navrhovateľ uviedol, že bez uvedenia dôvodu\nvyžiadania si záznamu vysielania a pod hrozbou finančnej sankcie bol nútený poskytnúť správnemu\norgánu dôkaz, ktorý bol následne použitý v jeho neprospech. Konštatoval, že správne konanie vedené\npodľa ustanovení správneho poriadku je podľa ustálenej judikatúry NS SR analogicky v mnohých veciach\npovažované a posudzované ako trestné konanie. Na podporu uvedeného citoval navrhovateľ výňatok z\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2Sž 200/2009. Navrhovateľ namietal, že nemal možnosť adekvátne\npred nezávislým súdnym orgánom hájiť svoje práva, nemal možnosť vyjadriť sa k nezákonne získanému\ndôkazu, ktorý bol povinný v dôsledku hrozby ďalšej finančnej sankcie správnemu orgánu predložiť,\nnebolo vytýčené v správnom konaní ústne pojednávanie, v ktorom by mohol účinnejšie hájiť svoje práva,\na preto záver správneho orgánu považoval za porušenie prezumpcie neviny navrhovateľa. Prezumpcia\nneviny zahŕňa právo nevypovedať vo svoj prospech (zrejme mal na mysli neprospech), ktoré pozostáva\nz práva odoprieť výpoveď a z práva, ktorým je zaručené, aby nikto nemohol byť nútený predkladať\ndôkazy vo svoj neprospech, platí zásada „nemo tenetur prodere seipsun\" (nikto nemôže byť nútený\nsvedčiť vo svoj neprospech). Okrem iného uviedol, že okrem nezákonne získaného dôkazu - záznamu\nvysielania bol ako podklad pre rozhodnutie použitý písomný prepis bez overenia pravdivosti prepisu\nporovnávaním so záznamom vysielania zo dňa 12. júna 2012, a preto nie je možné takýto dôkaz\npovažovať za relevantný, pretože nie je možné jednoznačne posúdiť, či obsah písomného prepisu je\nobsahom reálne odvysielaného dňa 12. júna 2012.\nNavrhovateľ napokon v súvislosti s ukladaním sankcie poukázal na to, že správny orgán v mesiacoch\n7-9/2012 začal správne konania voči vysielateľovi v celkovo 10 - tich prípadoch, ktoré sa týkali vysielania\ntej istej relácie (série s názvom Farma) vysielané v mesiacoch 3-6/2012. Uviedol, že pre porušenie\nustanovenia § 20 ods. 3 a 4 zák. č. 308/2000 Z. z. boli začaté správne konania č.:\n- 289-PLO/O-3291/2012 vysielanie Farma zo dňa 13.3.2012 - konanie bolo zastavené,\n- 290-PLO/O-3292/2012 vysielanie Farma zo dňa 23.3.2012 - konanie bolo zastavené,\n- 291-PLO/O-3293/2012 vysielanie Farma zo dňa 20.4.2012 - sankcia 5 000 €\n- 292-PLO/O-3294/2012 vysielanie Farma zo dňa 28.4.2012 - sankcia 5 000 €,\n- 308-PLO/O-3597/2012 vysielanie Farma zo dňa 4.5.2012 - sankcia 3 500 €,\n- 309-PLO/O-3598/2012 vysielanie Farma zo dňa 8.5.2012 - sankcia 3 500 €,\n- 323-PLO/O-3834/2012 vysielanie Farma zo dňa 7.6.2012 - sankcia 1 500 €,\n- 337-PLO/O-4383/2012 vysielanie Farma zo dňa 12.6.2012 - sankcia 1 500 €,\n- 342-PLO/O-4388/2012 vysielanie Farma zo dňa 14.6.2012 - sankcia 10 000 €,\n- 338-PLO/O-4384/2012 vysielanie Farma zo dňa 16.6.2012 - neukončené.\nNavrhovateľ skonštatoval, že správny orgán teda začal konanie v 10 prípadoch, pričom doposiaľ v 7\nprípadoch už uložil finančnú sankciu za údajné porušenie ust. § 20 ods. 3 a 4 v súvislosti s vysielaním\ntoho istého programu s názvom Farma v úhrnnej výške 35.000 €. Takýto spôsob trestania považoval\nnavrhovateľ za neprimeraný a v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku ako aj zákona o vysielaní\na retransmisii, a mal za to, že takáto forma hromadného sankcionovania nespĺňa funkciu výchovnú ani\npreventívnu, ale považoval ju za represiu voči nemu. Navrhovateľ zastával názor, že pokiaľ sa preukáže,\nže spáchal skutky, ktoré sa mu jednotlivými rozhodnutiami kladú za vinu, mal za to, že takéto konanie keď jednotlivé útoky napĺňajú znaky toho istého správneho deliktu (§ 20 ods. 3 a 4 zák. č. 308/2000 Z.z.)\n\nsú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa, a to postupné realizovanie\ntoho istého zámeru, pričom pokračovanie v tomto správnom delikte vykazuje nespochybniteľnú súvislosť\nv čase a spôsobe spáchania deliktu (Farma, jednotlivé časti v rozmedzí od 3/2012 do 6/2012) - aj podľa\njudikatúry NS SR, vykazuje znaky pokračujúceho trestného činu. Na podporu uvedeného poukázal\nnavrhovateľ na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sž/37/2011 na základe ktorého .....\"takýto rozširujúci\nvýklad podľa názoru súdu v danom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak sa\nnavrhovateľ dopustil pokračujúceho správneho deliktu, zákon nedáva možnosť Rade uložiť pokutu za\nkaždý jednotlivý odvysielaný program.\"\nK podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K námietke\nnavrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia odporca zdôraznil, že výroková časť\nrozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť\nskutku s iným. Uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia je vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 12. júna 2012 o cca 20.23 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu s\nnázvom Farma, ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk\" a scény,\nktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita\" podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného\na neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, pričom predmetný program bol odvysielaný s\noznačením nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, správny delikt - nesprávne uplatnenie\njednotného systému označovania. Výroková časť rozhodnutia podľa názoru odporcu exaktne popisuje\nkonanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho\ndeliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. V tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle ust. § 20 ods.\n4 zák. č. 308/2000 Z. z. považoval za nevyhnutné posúdiť program Farma z hľadiska správneho\nuplatňovania JSO ako celok, teda jednotlivé scény obsahujúce nevhodné obsahy v kontexte celého\ndiela, jeho charakteru a obsahu. Podľa odporcu program Farma ako celok, nie jeho jednotlivé časti\nsamostatne, svojím obsahom a spôsobom spracovania naplnil kritériá špecifikované v JSO ako obsahy\nnevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nna str. 10 - 13 podrobne rozvádza, ktoré konkrétne vyjadrenia a v nich obsiahnuté scény svojím\nobsahom, spôsobom a formou spracovania, s prihliadnutím na kontext v akom boli odvysielané, naplnili\nkritériá odôvodňujúce označenie predmetného programu ako nevhodného a neprístupného pre vekovú\nkategóriu maloletých do 18 rokov. Odporca uviedol, že podrobne a logicky bolo zdôvodnené na základe\nakých skutočností k uvedeným záverom dospel. Na podporu uvedeného názoru odporca poukázal na\nodôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sž/17/2010 a 8Sž/8/2010. Okrem uvedeného odporca dodal,\nže NS SR rozhodnutím zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Sž/23/2012 potvrdil rozhodnutie odporkyne\nč. RP/055/2012 zo dňa 25. septembra 2012 ukladajúce sankciu za porušenie § 20 ods. 3 a 4 zákona\no vysielaní a retransmisii v súvislosti s vysielaním programu Farma zo dňa 28. apríla 2012 a 30. apríla\n2012, pričom výrok tohto rozhodnutia v časti porušenia § 20 ods. 4 bol formulovaný identicky ako je\ntomu v prípade napadnutého rozhodnutia. Obdobne poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sž/5/2011,\n4Sž/10/2010, 5Sž/8/2010, 5Sž/108/2007, 6Sž/14/2011, ktoré potvrdili rozhodnutia odporcu v ktorých\nbol výrok rozhodnutia formulovaný v rovnakom rozsahu ako v predmetnej veci. Okrem iného odporca\nuviedol, že z ust. § 47 ods. 2 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej „správny poriadok\") vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný, jasný a\nzrozumiteľný. V predmetnom rozhodnutí sú vo výroku uvedené všetky zákonom požadované skutočnosti\ntak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Pri posudzovaní predmetného programu boli\nodporcom zohľadnené kritéria uvedené v § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky\nč. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z. z.\") a sporné obsahy\nboli skúmané z hľadiska kontextu, v ktorom boli zaradené, ich kvalitatívna stránka, kvantita výskytu v\nprograme a tiež prihliadol na spôsob spracovania ako celku.\nVo vzťahu k námietke o nezákonnosti procesného postupu a nezákonne získaného dôkazu odporca\nskonštatoval, že listom zo dňa 19. júna 2012 požiadal navrhovateľa o zaslanie súvislého záznamu\nvysielania programu Farma zo dňa 12. júna 2012 v čase od cca 20:15 hod. Účelom právomoci odporcu\npodľa § 5 ods. 1 písm. m/ a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona\no vysielaní a retransmisii je umožniť odporcovi efektívne vykonávať jednu zo svojich základných úloh dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zák. č. 308/2000 Z. z. a podľa osobitných predpisov a aby\nju mohol vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby mu boli vyžiadané\n\nzáznamy doručené včas, t. j. v požadovanej lehote a tiež, aby mu bol doručený záznam v celej vyžiadanej\ndĺžke. Zákon o vysielaní a retransmisii spája s nesplnením tejto povinnosti sankciu. Nepochybne svoj\npostup v danom prípade považoval odporca za zákonný a mal za to, že v prípade vyžiadania si záznamov\nz vysielania sa zo strany navrhovateľa jedná o splnenie si povinnosti stanovenej priamo zákonom o\nvysielaní a retransmisii. Z toho dôvodu nie je potrebné, aby pri vyžiadaní záznamov odporca uvádzal\ndôvod, pre ktorý záznam vysielania žiada doručiť. Ďalej nevidel žiadny súvis so svojím konaním a\nnavrhovateľom namietaným porušením prezumpcie neviny. Oznámenie o začatí správneho konania\nbolo navrhovateľovi oznámené listom zo dňa 20. septembra 2012, pričom odporca neprezumoval ani\nnevyslovoval vinu navrhovateľa v danom správnom konaní, ale iba konštatoval podozrenie, že mohlo\nnavrhovateľovým konaním dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Okrem toho bol navrhovateľ v rámci\nsprávneho konania riadne vyzvaný k uplatneniu jeho procesných práv a k správnemu konaniu sa\nvyjadril, keď odporcovi doručil svoje písomné stanovisko dňa 10. októbra 2012. Uvedená námietka zo\nstrany navrhovateľa je vzhľadom na uvedené zjavne nepravdivá. V súvislosti s nenariadením ústneho\npojednávania odporca citoval ust. § 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého ..\"správny orgán nariadi\nústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu,...\", pričom\nkonštatoval, že v predmetnej veci nariadenie ústneho pojednávania povaha veci nijako neodôvodňovala,\nnakoľko by to neprispelo k objasneniu skutkového stavu a ani iných skutočností. Skutkový stav bol\nzistený úplne a presne, nakoľko bol zistený zo záznamu vysielania predmetného programu. Okrem iného\nuviedol, že navrhovateľ o vytýčenie ústneho pojednávania v predmetnej veci nežiadal, požiadal však\no vytýčenie ústneho pojednávania v iných správnych konaniach týkajúcich sa tiež programu Farma,\nktoré sa uskutočnilo dňa 25. septembra 2012, pričom navrhovateľ sa k vyžiadaniu záznamov nevyjadril\nani nevzniesol žiadne námietky. K vyhotoveniu prepisu/popisu skutkového stavu odporca uviedol,\nže bol vyhotovený výlučne z praktických dôvodov a okrem iného navrhovateľ bol s prepisom/opisom\nskutkového stavu od začiatku správneho konania oboznámený. Počas správneho konania mal možnosť\nvyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, teda aj prepisu /opisu skutkového stavu. Navrhovateľ však\nnenamietal nesprávnosť tohto podkladu a nevzniesol ani žiadnu inú námietku k nemu. Okrem toho je\nmožné si správnosť prepisu /popisu overiť jednoduchým porovnaním s obsahom vysielania.\nV súvislosti s námietkou o porušení prezumpcie neviny odporca uviedol, že počas vyžiadania si\nzáznamu neprebiehalo žiadne správne konanie voči vysielateľovi, čiže vysielateľ použitím analógie s\ntrestným právom nemal status podozrivého, obvineného ani obžalovaného zo spáchania trestného činu.\nPreto odporca považoval argumentáciu navrhovateľa za irelevantnú, nakoľko predkladanie záznamov\nvysielania má úplne inú kvalitu ako „predkladanie dôkazov proti sebe\".\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa týkajúcej sa ukladania sankcií a pokračujúceho správneho deliktu\nuviedol, že množstvo začatých správnych konaní voči navrhovateľovi len odzrkadľuje stav a obsah\nvysielania, v ktorom boli za uvedené časové obdobie zaznamenané vo vysielaní programu Farma\nobsahy, ktoré potencionálne mohli naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 20 zákona\no vysielaní a retransmisii. Odporca v uvedenom období v súvislosti s programom Farma a jeho\nmožným rozporom s ust. § 20 zákona o vysielaní a retransmisii začal 9 správnych konaní, z ktorých\n2 zastavil. V každom z rozhodnutí, v ktorom bola navrhovateľovi uložená sankcia, odporca rozhodoval\nv rámci zákonom zverenej správnej úvahy a pri odôvodnení jej výšky sa vysporiadal so všetkými\nkritériami, ktoré na určenie výšky pokuty stanovuje § 64 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii.\nOkrem zákonom stanovených kritérií odporca vzal zreteľ aj na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými\nbol navrhovateľ sankcionovaný za opakované porušenia ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii. Rozdielne výšky sankcií majú podľa názoru odporcu svoje zákonné odôvodnenie. Sankcie\nuložené rozhodnutiami vychádzajú podľa názoru odporcu z logického uváženia, zodpovedajú závažnosti\nkonkrétneho správneho deliktu, miere zavinenia, spôsobu porušenia povinnosti, sú v súlade so zákonom\nstanoveným rozsahom pre uloženie pokuty za sankcionované konanie a vzhľadom na dané okolnosti\nsú primerané, navyše stále sa pohybujúce v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu.\nV súvislosti s aplikáciou trestného práva v správnom trestaní a vyhodnotením čiastkových útokov\nako jedného pokračujúceho správneho deliktu, za ktorý sa uloží jedna sankcia, odporca konštatoval,\nže je pravdou, že NS SR v niektorých svojich rozhodnutiach vyslovil tento názor a síce, že odporca\nmá pri správnom trestaní aplikovať princípy trestného práva, avšak tak isto konštatoval, že aby mohli\nbyť jednotlivé porušenia zák. č. 308/2000 Z. z. považované za čiastkové útoky v rámci jedného\npokračujúceho správneho deliktu, musia tieto čiastkové útoky naplniť definíciu pokračujúceho trestného\nčinu. Čiastkové útoky musí spájať objektívna súvislosť v čase, spôsobe spáchania a v predmete\n\nútoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.\nZdôraznil, že predmetom správnych konaní, ktoré boli začaté v súvislosti s vysielaním programu Farma\nv období mesiacov marec až jún 2012 bolo možné, samostatné porušenie § 20 ods. 3, § 20 ods. 4\nalebo § 20 ods. 3 a 4 zákona o vysielaní a retransmisii. V prípade správneho deliktu podľa ust. § 20\nods. 4 sa jedná o nesprávne uplatnenie JSO, konkrétne v danom prípade o nesprávnu klasifikáciu\nprogramu v zmysle hodnotiacich kritérií ustanovených pre jednotlivé vekové kategórie maloletých.\nK naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 20 ods. 3 je potrebné, aby vznikla\npotencionálna možnosť, že odvysielaným obsahom by mohlo dôjsť k ohrozeniu morálneho vývinu\nmaloletých. V prípade správnych konaní č. 308-PLO/O-3597/2012, 309-PLO/O-3598/2012 vedených\nsamostatne vo veci možného porušenia ust. § 20 ods. 3, v prípade správnych konaní č. 290-PLO/\nO-3292/2012,\n337-PLO/O-4383/2012 vedených vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 a\nv správnych konaniach č. 291-PLO/O-3293/2012, 292-PLO/O-3294/2012, 289-PLO/O-3291/2012, 342PLO/O-4388/2012 vedených vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 a 4 zákona o vysielaní sa jednalo\nvždy o samostatné porušenie uvedených ustanovení. Išlo o rôzne, spolu nesúvisiace skutky, ktoré boli\nspáchané iným spôsobom, iným konaním účastníka konania v rôznych dňoch. Obsahy, ktoré naplnili\nhodnotiace kritériá stanovené JSO sa v každom zo začatých správnych konaní líšili. Odporca poukázal\nna rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sž/41/2011 z ktorého vyplýva záver o tom, že ani porušenie rovnakej\nskutkovej podstaty v rámci jednotlivých vydaní rovnakého programu (ako tomu sčasti je aj v danom\nprípade) automaticky nezakladá pokračujúci správny delikt. Teda skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú\npovinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu. Odporca uviedol,\nže potom ako posúdil okolnosti každého prípadu, ako i to, či sa jednalo o samostatné skutky alebo\nčiastkové útoky dospel k záveru, že každé z vydaní programu Farma bolo samostatným celkom, a preto\njeho obsah posudzoval osobitne a konanie navrhovateľa vyhodnotil v každom prípade ako samostatný\nskutok a nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa, že sa jednalo o pokračujúci správny delikt.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nO.s.p. a § 64 ods. 5 a 6 zákona o vysielaní a retransmisii) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu\nv rozsahu opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p., vec prejednal na\nústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.) 18. decembra 2013, v neprítomnosti právnej zástupkyne\nnavrhovateľa - ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila s tým, že súhlasila s prejednaním\nveci v jej neprítomnosti - oboznámil sa s prednesom splnomocneného zástupcu odporcu, vrátane jeho\npísomného vyjadrenia, ako aj s obsahom administratívneho spisu č. 323-PLO/O-3834/2012 a dospel\nk záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech, a to z nasledovných\ndôvodov.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o\nvysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení platnom v rozhodnom\nčase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody\nprejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\n\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zák. č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti Rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len \"jednotný systém označovania\").\nPodľa ust. 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z. ktorou sa\nustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov\numeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a\nspôsobe jeho uplatňovania, obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu\nposkytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej\nzložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej\nprogramovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie\na programy (ďalej len \"upútavka\"). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.\nPodľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., programy alebo iné zložky televíznej programovej\nslužby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov\nalebo nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky\ntelevíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7\nrokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby\nv pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným\ngrafickým symbolom ako samotný program.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným\npredpisom (§ 20 ods. 5),\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\ntak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku,\npričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nSúd po preskúmavaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom\nprípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok relevantných\npodkladov pre svoje rozhodnutie, zistil riadne skutkový stav veci a zo skutkových okolností vyvodil\nsprávny právny záver, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je možné považovať\nza súladne so zákonom.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi listom zo\ndňa 28. augusta 2012 začatie správneho konania č. 337-PLO/O-4383/2012 vo veci možného porušenia\n§ 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. v súvislostí s tým, že dňa 12. júna 2012 o cca 20:23 hod. odvysielal\nv rámci programovej služby TV MARKÍZA program Farma, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých\ndo 15 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania. Uvedené\noznámenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 20. septembra 2012, na základe ktorej skutočnosti začalo\nsprávne konanie v predmetnej veci.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že:\n- navrhovateľ požiadal listom zo dňa 25. septembra 2012 o predĺženie lehoty na vyjadrenie a zároveň\nžiadal zaslať podklady zhromaždené v správnom konaní,\n- listom zo dňa 2. októbra 2012 zaslal odporca navrhovateľovi správu o kontrole dodržiavania povinností\npodľa zákona o vysielaní ako i kópiu záznamu vysielania, a zároveň ho požiadal, aby sa vyjadril k\nsprávnemu konaniu najneskôr v lehote 7 dní od doručenia listu,\n- navrhovateľ sa k prebiehajúcemu správnemu konaniu vyjadril písomne podaním zo dňa 5. októbra\n2012, doručeným odporcovi dňa 10. októbra 2012,\n\n- rozhodnutím zo dňa 6. novembra 2012 č. RP/073/2012 uložil odporca navrhovateľovi za porušenie ust.\n§ 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. pokutu podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z. z. určenú\npodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zák. č 308/2000 Z. z. vo výške 1 500 €,\n- rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 12. decembra 2012 a opravný prostriedok proti\npredmetnému rozhodnutiu je predmetom tohto konania,\n- súčasť administratívneho spisu tvorí aj prepis/popis skutkového stavu a DVD nosič vysielanie TV\nMARKÍZA programu Farma zo dňa 12. júna 2012 .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade zameral svoju pozornosť na preskúmanie zákonnosti\nprocesného postupu odporcu v predmetnom správnom konaní, v ktorom bola navrhovateľovi uložená\nsankcia a nezistil, že by odporca porušil resp. nezabezpečil navrhovateľovi uplatnenie jeho procesných\npráv. Navrhovateľ bol oboznámený so začatím správneho konania, bol náležité poučený a mal možnosť\nsa písomne k prebiehajúcemu správnemu konaniu vyjadriť, čo aj vykonal. Taktiež sa nestotožnil\ns námietkou navrhovateľa o nezákonne získanom dôkaze - zázname vysielania, nakoľko jednak v\nčase vyžiadania si záznamu vysielania ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi a podľa\nkonštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 6Sž\n18/2012, 3Sž/23/2012, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011) vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem\nvykonávania dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov, ako i jeho predloženie nemožno považovať\nza predloženie dôkazu proti sebe, ale vysielateľ poskytnutím záznamu plnil na základe požiadavky\nodporcu svoju zákonnú povinnosť. Je nesporné, že takto získaný záznam môže preto slúžiť ako podklad\npre rozhodnutie a nemožno ho považovať za nezákonné získaný. Okrem iného dáva odvolací súd\ndo pozornosti navrhovateľa, že k otázkam týkajúcich sa predkladania záznamov vysielania v zmysle\nust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich\nrozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 564/2012-11 zo dňa 13. novembra 2012 a IV. ÚS 620/2012-9 zo dňa 14.\nfebruára 2012.\nTaktiež správny orgán neporušil prezumpciu neviny, keďže v oznámení o začatí správneho konania\nuviedol, že začína správne konanie pre možné porušenie ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a\nretransmisii a samotné porušenie konštatoval až v rozhodnutí č. RP/073/2012. Z týchto dôvodov\nvyhodnotil odvolací súd uvedené námietky za nedôvodné.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočnú určitosť a preskúmateľnosť výroku rozhodnutia , najvyšší súd\ndospel k záveru, že určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu\nporušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť tento subsumovať pod konkrétne ustanovenie\nzákona, aby skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. V danom prípade je aj podľa názoru najvyššieho\nsúdu dostatočne určité, akým programom, v akom vysielaní, v akom časovom rozpätí a z akých\nskutkových dôvodov je potrebné program ako celok posúdiť. Porušenie ustanovení zákona predmetným\nprogramom je dané obsahom a spôsobom spracovania, s prihliadnutím na kontext celého programu.\nNemožno preto prisvedčiť navrhovateľovi, že pre posúdenie rozporu so zákonom mal odporca uviesť\nvo výroku jednotlivé slová, vety, slovné spojenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk\" a\nhodnotiace kritérium „slovná agresivita\", a to v takom zmysle, že program mal byť označený v súlade\ns vyhláškou vekovou vhodnosťou + 18 rokov.\nNajvyšší súd považuje za vecne správne uvedenie jednotlivých nežiaducich slov, výrokov a formulácií\nv dôvodoch rozhodnutia, pretože práve podľa obsahu dôvodovej časti rozhodnutia možno s istotou\nkonštatovať naplnenie znakov „vulgárneho jazyka\" a „slovnej agresivity\" aj v kontexte celého programu.\nOdporca zdôvodnil aj kontext použitia expresívnych výrazov vo vzájomných hádkach súťažiteľov, ktoré\nsú výrazom vzájomnej nenávisti a agresivity. Intenzita týchto výrazov je vysoká a v kombinácii so\nsprievodnými gestikulačnými prejavmi súťažiacich naplnili pojem slovnej agresivity, ktorá je v zmysle\nJSO dôvodom pre stanovenie nevhodnosti a neprístupnosti pre maloletých do 18 rokov. Uvedenie\ntakýchto súvislostí vo výroku rozhodnutia by bolo práve v rozpore so zákonnou požiadavkou stručnosti\na zrozumiteľnosti výroku. Výrok rozhodnutia, pokiaľ ide o uvedenie skutkovej vety (konanie porušujúce\nzákon), nemôže slúžiť na to, aby bol zoznamom jednotlivých inkriminovaných výrokov samostatne, ale\naby dal podklad pre subsumovanie danej skutkovej vety pod príslušnú právnu kvalifikáciu a uloženie\nsankcie.\n\nPokiaľ navrhovateľ namietol, že hrubé vulgarizmy boli v programe vypípané a použité boli iba expresívne\nvýrazy, ktoré oprávňujú vysielateľa označiť program vekovou vhodnosťou JSO „15\", najvyšší súd\nkonštatuje, že s dôvodnosťou tejto námietky sa nestotožnil. Posúdenie naplnenia hodnotiacich kritérií\nako „vulgárny jazyk\" a „slovná agresivita\" je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Správny orgán\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil svoj záver o tom, že\noznačenie predmetného vydania programu Farma ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov nebolo\nadekvátne a nezodpovedalo podmienkam, ktoré na označovanie programov podľa vekovej vhodnosti\nustanovuje JSO. Odvolací súd nezistil ani, že by došlo k prekročeniu medzí správnej úvahy odporcom.\nVo vzťahu k námietke o ukladaní sankcií a k pokračujúcemu správnemu deliktu, najvyšší súd považuje\nza potrebné uviesť, že ukladanie sankcie s ohľadom na splnenie zákonných predpokladov jej uloženia\na s ohľadom na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia o výške jej uloženia, je predmetom konkrétneho\npreskúmavacieho konania a odvolací súd nemôže výšku uloženej sankcie posudzovať s ohľadom na\nvýšku sankcií ukladaných v iných správnych konaniach, ale iba s ohľadom na splnenie jej zákonných\npredpokladov a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia o jej uložení. V predmetnej veci správny orgán\ndostatočne jasne a zrozumiteľne výšku uloženej sankcie odôvodnil, pričom zobral do úvahy závažnosť\nsprávneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania a trvanie a následky porušenia. Okrem\niného uviedol, že správny orgán bol za porušenie predmetnej povinnosti už viac krát sankcionovaný.\nVo vzťahu k námietke o pokračujúcom správnom delikte odvolací súd z obsahu spisu nezistil splnenie\npodmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho deliktu, nakoľko navrhovateľ svoje tvrdenie\nv tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnil a neoznačil konania vedené pred najvyšším súdom, s\nktorými by predmet konania súvisel a bol spojený vecnou alebo časovou súvislosťou, pričom samotný\nnavrhovateľ uviedol, že správne konania č.: 289-PLO/O-3291/2012 a 290-PLO/O-3292/2012 boli\nzastavené. Najvyšší súd prisvedčil argumentácii odporcu, ktorý uviedol, že „v prípade správnych konaní\nč. 308-PLO/O-3597/2012, 309-PLO/O-3598/2012 vedených samostatne vo veci možného porušenia ust.\n§ 20 ods. 3, v prípade správnych konaní č. 290-PLO/O-3292/2012, 337-PLO/O-4383/2012 vedených\nvo veci možného porušenia § 20 ods. 4 a v správnych konaniach č. 291-PLO/O-3293/2012, 292-PLO/\nO-3294/2012, 289-PLO/O-3291/2012, 342-PLO/O-4388/2012 vedených vo veci možného porušenia §\n20 ods. 3 a 4 zákona o vysielaní sa jednalo vždy o samostatné porušenie uvedených ustanovení.\nIšlo o rôzne, spolu nesúvisiace skutky, ktoré boli spáchané iným spôsobom, iným konaním účastníka\nkonania v rôznych dňoch. Obsahy, ktoré naplnili hodnotiace kritériá stanovené JSO sa v každom\nzo začatých správnych konaní líšili. Zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sž/41/2011\nz ktorého vyplýva záver o tom, že ani porušenie rovnakej skutkovej podstaty v rámci jednotlivých\nvydaní rovnakého programu (ako tomu sčasti je aj v danom prípade) automaticky nezakladá pokračujúci\nsprávny delikt. Teda skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho\nkonania ako pokračujúceho správneho deliktu. Za stavu, že odporca potom ako posúdil okolnosti\nkaždého prípadu, ako i to, či sa jednalo o samostatné skutky alebo čiastkové útoky dospel k záveru, že\nkaždé z vydaní programu Farma bolo samostatným celkom, a preto jeho obsah posudzoval osobitne\na konanie navrhovateľa vyhodnotil v každom prípade ako samostatný skutok, a nie ako pokračujúci\nsprávny delikt, aj podľa názoru najvyššieho súdu postupoval v súlade so zákonom.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nnajvyšší súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení\núčinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č.\n10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723"}, {"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}], "citovane_v": []}