{"guid": "d8e6c2b7-3d04-4e97-973f-43e70c8e5053:650c891a-103b-4ba6-a60d-6f601638b726", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1", "spisova_znacka": "5Sž/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/28/2012 z 27. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2013, sp. zn. 5Sž/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1", "identifikacne_cislo": "9012010209", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 67 ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-67", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/650c891a-103b-4ba6-a60d-6f601638b726", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/28/2012\n9012010209\n27. 06. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010209.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky Markízy Slovakia, s. r. o., Bratislavská č. 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., so sídlom Trnavská č. 11, Bratislava, proti odporkyni Rade pre\nvysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. RP/074/2012 zo 06. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/074/2012 zo 06. novembra 2012\notvrdzuje.\n\np\n\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v sume 70,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOpravným prostriedkom napadnutým rozhodnutím č. RP/074/2012 zo 06.11.2012 odporkyňa - Rada pre\nvysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) v správnom konaní č. 342-PLO/O-4388/2012, ako orgán\npríslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii\n(ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách o vysielaní\na retransmisii v znení neskorších predpisov postupujúc podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisii\nrozhodla, že navrhovateľka porušila:\nI. povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 15.06.2012 o cca 14:13\nhod. v repríze odvysielal v rámci programovej služby TV MARKÍZA program Farma, ktorý mohol ohroziť\nmorálny vývin maloletých,\nII. povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 14.06.2012 o cca\n20:23 hod. v premiére a dňa 15.06.2012 o cca 14:13 hod. v repríze odvysielal v rámci programovej\nslužby TV MARKÍZA program Farma, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých\ndo 15 rokov, a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk“ a scény,\nktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného\na neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov. V dôsledku čoho došlo jeho klasifikovaním\núčastníkom konania ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov k nesprávnemu\nuplatneniu Jednotného systému označovania (ďalej len ,,JSO“), za čo jej uložila podľa ustanovenia § 64\n\nods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu- pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z. z. vo výške 10.000,- eur, slovom desaťtisíc eur.\nĎalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“, a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona č.\n308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXX, KS XXXX.\nCitujúc záznam z inkriminovaného programu Farma odvysielaného dňa 14.06.2012 o cca 20:23 hod. do\n21:55 hod. (reprízovaného dňa 15.06.2012 o cca 14:13 hod., odporkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie\nvyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, citovaným záznamom vysielania programu, popisom\nskutkového stavu a písomným vyjadrením účastníka konania k predmetu správneho konania zo dňa\n10.10.2012 konštatujúc, že zo záznamu vysielania programu Farma vyplýva, že v ňom odznelo cca 80\nvulgarizmov a hoci boli hrubé vulgarizmy čiastočne prekryté zvukovou stopou pípnutia, takže vo vysielaní\nneodznel celý vulgarizmus, vo väčšine prípadov bola prvá slabika vulgárnych výrazov jasne zrozumiteľná\na s prihliadnutím na kontext, v ktorom odzneli, bolo možné vo väčšine prípadov daný vulgárny výraz\nidentifikovať (príslušné výrazy odporkyňa v rozhodnutí cituje s príslušným „pípnutím“). V tomto prípade\nodporkyňa dospela k záveru, že zvuková úprava vulgárnych výrazov vykonaná navrhovateľkou konania\nnesplnila účel, nakoľko súťažiacimi používané vulgárne výrazy sú vo väčšine prípadov identifikovateľné,\nz čoho je zrejmé, že všetky vulgárne prejavy nemohli byť, ako uvádza navrhovateľka „dôsledne vypípané.\nĎalej odporkyňa dôvodila tým, že v predmetnom vydaní programu Farma boli opakovane použité okrem\nčiastočne zvukovo upravených vulgarizmov aj ďalšie nevhodné výrazy, ktoré odporkyňa taktiež cituje.\nPodľa odporkyne intenzita a týchto výrazov je vysoká najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o\nvzájomné osočovanie zachytené V reálnych situáciách a je prejavom nenávisti a opovrhovania medzi\nsúťažiacimi. Z toho pohľadu je teda podľa odporkyne irelevantné, či sa jednalo o expresívne, obscénne\nalebo vulgárne pojmy, podstatný je kontext a charakter jazykového prejavu, v ktorom sa uvedené\nvýrazy vyskytli. Odporkyňa pokiaľ ide o tieto výrazy dospela k záveru, že slovné výmeny, v ktorých\ntieto výrazy odzneli v kombinácii so sprievodnými gestikulačnými prejavmi súťažiacich naplnili kritérium\nslovná agresivita, ktoré v zmysle JSO predstavuje obsah nevhodný a neprístupný pre maloletých do\n18 rokov.\nPoukázala i nato, že hádky obsahujúce prejavy slovnej agresivity sa vyskytovali v priebehu celého\nprogramu Farma zo dňa 14.06.2012 a 15.06.2012. Rada z hľadiska slovnej agresivity, osočovania a\nprejavov nenávisti za vysoko intenzívne najmä dve scény (hádka medzi Nikolou a Gabikou a Tomášom\na Monikou a medzi Janou a Gabrielou), ktoré cituje.\nOdporkyňa nespochybnila, že uvedené, v predmetnom programe zaradené, nevhodné prejavy sú\ndôsledkom sťažených pomerov, v ktorých súťažiaci žijú, a že pod tlakom uvedených okolností skutočne\ndochádza k vystupňovaniu napätia, k „ponorkovej chorobe“, či frustrácií z rôznych obmedzení a pravidiel\nsúťaže. Uviedla, že ako orgán dohľadu nad televíznym vysielaním je však povinná dbať na dodržiavanie\npovinností ustanovených zákonom č. 308/2000 Z. z. ku ktorým patri aj uplatňovanie a rešpektovanie\npravidiel zavedených JSO.\nRada dospela k záveru, že z kvalitatívnej stránky vyššie uvedených výrazov a slovných\nvýmen .súťažiacich farmárov, v ktorých sa vyskytla slovná agresivita a vulgárne výrazy mali tieto\nnevhodné obsahy v prevažnej miere intenzitu nevhodnú pre maloletých do 18 rokov. Z kvantitatívnej\nstránky bola podľa názoru Rady frekvencia výskytu vulgárneho vyjadrovania a slovnej agresivity aj s\nprihliadnutím na celkovú dĺžku programu vysoká. Prihliadla pritom i na kontext ich výskytu v predmetnom\nprograme.\nOdporkyňa preto uzavrela, že vzhľadom a intenzitu a frekvenciu výskytu nevhodných obsahov vo forme\nslovnej agresivity a vulgárneho vyjadrovania, ako aj spôsob spracovania predmetného programu a jeho\nmorálne posolstvo nebolo označenie predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do 15\nrokov v súlade s § 1 ods. 1 a § 1 ods. 5 JSO.\nV predmetnom programe bolo taktiež explicitne zobrazené požívanie alkoholu (domácej pálenky) a\nvyskytlo sa v ňom viacero slovných zmienok o jeho požívaní, ako aj účinkujúcich pod jeho vplyvom.\n\nPodľa odporkyne spôsob spracovania daného programu prezentuje manipulovanú realitu, keďže\núčastníci sú prostredníctvom úloh postavení pred situácie, ktoré v reálnom každodennom živote nie sú\nvšedné. N celkovým vyznením je podľa názoru Rady spôsobilý ohroziť morálny vývin maloletých, a preto\nbolo povinnosťou účastníka konania zaradiť ho do vysielania v čase medzi 22:00 hod. a 06:00 hod..\nRada preto dospela k záveru, že odvysielaním predmetného vydania programu Farma v danej podobe a\njeho zaradením do vysielania o cca 20:23 hod. a o cca 14:13 hod. došlo k porušeniu § 20 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z..\nPri určovaní sankcie a jej výšky odporkyňa prihliadla na skutočnosť, že u právnických osôb sa\nzodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť\npre správny delikt), čo platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z.. Odporkyňa rozhodla o uložení\nsankcie podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorou je podľa kogentného zákonného\nustanovenia pokuta. Prihliadla na skutočnosť, že účastník sa porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. dopustil už v minulosti.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Najvyššom súde Slovenskej republiky v zákonnej\nlehote opravný prostriedok [§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], v ktorom\nokrem citácie na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona uviedla nasledovné: „Relácia s názvom Farma\nje relácia typu reality show. Podstatou programov typu reality show je okrem iného zobrazovanie vzťahov\nmedzi jednotlivými účinkujúcimi, ktorí sa pod vplyvom prostredia, vzájomného núteného spolužitia\na vzájomných interakcií na vzniknuté situácie dostávajú do rozličných konfliktných situácií. Dôležité\nje, že sa v danom type programov jedná o účinkujúcich, ktorí sa až do doby ich „uzamknutia v\nstiesnenom priestore“ absolútne vzájomne nepoznali, jedná sa teda o konflikt rozličných povahových,\nvekových a ďalších charakterových prvkov, záujmy každého z jednotlivých účinkujúcich môžu byť\nrozdielne, spoločným cieľom je výhra v súťaži motivovaná finančne. Dôležité je v programe s názvom\nFarma prihliadať aj na konkrétne prostredie, v ktorom sa show odohráva, jedná sa o drsnú realitu\nživota na prostriedkovo jednoduchej farme, nutnosť prežiť v akomkoľvek význame, zabezpečiť si\nprostriedky na obživu.. Na farme zároveň dochádza k situácii, kedy vlastným zavinením farmári majú\nnedostatok potravín, čím prichádza k núdzi a samozrejme aj k mnohým vyostreným situáciám. Medzi\njednotlivými súťažiacimi sa utvárajú skupiny na základe vzájomných sympatií, na základe vodcovstva\nniektorého z líderských osôb, skupiny si navzájom kladú prekážky a vytvárajú nepriaznivé situácie,\nktoré môžu hraničiť až s krutosťou voči sebe. V každom prípade sa jedná o psychologickú hru a len tí\npsychicky najodolnejší sú schopní prežiť. To je podstata akejkoľvek reality show, kde sú ľudia vystavený\npsychickému aj fyzickému tlaku. Dôležité je dať do pozornosti, že každý účinkujúci je plnoletý a súťaže\nsa zúčastnil dobrovoľne a bez nátlaku, v ktorejkoľvek fáze svojho pobytu na Farme mal možnosť zo\nsúťaže odísť bez akýchkoľvek sankcií zo strany producenta. Zároveň je dôležité upozorniť aj na fakt, že\nniektorí súťažiaci boli na Farme viac ako dva - tri mesiace, teda je nevyhnutné, že mohli pociťovať rôzne\ndruhy fyzických aj psychických fóbií. Následkom akéhokoľvek psychického a fyzického tlaku, vyčerpania,\núnavy býva frustrácia, táto sa v aj bežnom živote môže prejavovať prejavmi agresívnejšieho sexuálneho\nalebo vulgárneho správania. Vysielateľ si je vedomý týchto skutočností, preto svoje vysielanie upravoval,\na to jednak strihovou úpravou a následne aj vypípavaním všetkých tvrdých vulgarizmov, alebo takých\npojmov a viet, ktoré by mohli byť v rozpore s ustanovením zákona alebo v rozpore s morálkou a etikou.\nSamozrejme konal tak v takej miere, aby charakter samotného programu zostal zachovaný.\nNavrhovateľka ďalej poukázala na obsah pojmu „vulgarizmy“ a ich výskyt a pokiaľ ide o označenie\nprogramu podľa JSO, nestotožnila sa s názorom odporkyne, že program mal byť označený prísnejšie,\nt. j. piktogramom „18“, ktorý znamená, že program je nevhodný pre mládež vo veku do 18 rokov. Podľa\nnavrhovateľky v predmetnej relácii nebol prezentovaný alkoholizmus, neboli odvysielané priame výzvy\nna pitie alkoholu, prípadne iné pozitívne zmienky v súvislosti s pitím alkoholu.\nV ďalšej časti odvolania navrhovateľka poukázala na ďalšie správne konania, ktoré boli začaté v krátkom\nčasovom rozmedzí po sebe a všetky sa týkali vysielanej relácie s názvom Farma a všetky mali byť začaté\nza údajné porušenie § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nĎalej v dôvodoch odvolania navrhovateľka uvádzala, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné,\nnakoľko výroková časť rozhodnutia neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý a nezameniteľný popis\nskutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Vo výrokovej časti absentuje popis\n\nkonkrétnych slov, viet, slovných spojení, ktoré mohli ohroziť morálny vývin maloletých a zároveň naplniť\nvyššie uvedené hodnotiace kritériá v tom zmysle, že program mal byť označený v súlade s vyhláškou\nvekovou vhodnosťou + 18 rokov. Podrobnejšie je vlastné konanie, ktoré podľa odporkyne naplnilo\nskutkové podstaty § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. popísané a špecifikované len v odôvodnení.\nNavrhovateľka má za to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu\nmusí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním, v danom prípade s inými\nvýrokmi. Táto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu zamedzenia dvojitého\npostihu pre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre potreby určenia\nrozsahu dokazovania a v neposlednej rade pre zaistenie riadneho práva na obhajobu.\nPoukázala pritom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp.\nzn. 2Sž/21/2010 z 18.05.2011, 6Sž/37/2011 z 22.08.2012 a ďalšie z ktorých vo všeobecnosti citovala\nstanoviská najvyššieho súdu k náležitostiam výroku rozhodnutí podľa § 46 a 47 ods. 2 OSP.\nĎalším dôvodom odvolania navrhovateľky bol tvrdený nezákonný postup a nezákonné získanie\ndôkazného prostriedku. Navrhovateľka uviedla, že začatiu predmetného konania predchádzal list\nodporkyne z 19.06.2012 nazvaný ako „Vyžiadanie záznamov vysielania“, ktorým správny orgán podľa\n§ 5 ods. 1 písm. m/ a § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. žiadal navrhovateľku o zaslanie\nprogramu Farma z 14.06.2012 odvysielaného o cca 20:15 hod.. Navrhovateľka bola v dôsledku hrozby\nuloženia finančnej sankcie povinná správnemu orgánu v lehote 7 dní doručiť požadované záznamy.\nV predmetnej výzve však nebolo uvedené, za akým účelom a z akých dôvodov predmetné záznamy\nsprávny orgán vyžiadal, nebolo uvedené, že záznam bude slúžiť ako dôkaz v správnom konaní proti\nnavrhovateľke. Navrhovateľka bola pod hrozbou finančnej pokuty nútená poskytnúť správnemu orgánu\ndôkaz, ktorý bol následne použitý v jej neprospech.\nS poukazom na judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej je správne konanie o ukladaní sankcií\nposudzované ako trestné konanie, preto považovala navrhovateľka vyžiadanie záznamu a jeho použitie\nv správnom konaní za rozporné s čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v časti o práve na spravodlivý proces a prezumpciu neviny.\nZároveň namietala, že ako podklad pre rozhodnutie slúžil aj písomný prepis vysielania bez uvedenia kto\nho uskutočnil a z akého záznamu, a preto ho nie je možné považovať za relevantný dôkaz.\nK uloženej sankcii navrhovateľka opätovne uviedla desať prípadov začatého správneho konania (pod\npor. č. 9 je uvedená prejednávaná vec) s celkovou výškou uložených sankcií 35.000,- eur za sedem\nprípadov, pričom takýto spôsob trestania považuje navrhovateľka za neprimeraný a v rozpore s\nustanoveniami správneho poriadku aj zákona o vysielaní a retransmisii, čo považuje za represiu.\nPodľa názoru navrhovateľky takého konanie s poukazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veciach sp. zn. 6Sž/37/2011 a sp. zn. 2Tz/32/2005) vykazuje znaky „pokračujúceho deliktu“.\nZ vyššie uvedených dôvodov žiadala navrhovateľka rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyne\nna ďalšie konanie.\nNa nariadenom ústnom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojich\nprednesov a písomných vyjadrení a dodala, že nie je zrejmé, či jej bola uložená úhrnná sankcia, alebo len\nsankcia za porušenie bodu 2, pričom v danom prípade môže ísť o pokračovací správny delikt, lebo mali\nsériu týchto vysielaní ,za ktoré ich Rada trestala rôznym spôsobom. Taktiež namietala výšku sankcie,\nnakoľko nie je zrejmé prečo je zrazu dvojnásobná ako v iných prípadoch. Uviedla, že v prípade úspechu\nsi bude uplatňovať náhradu trov konania.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa uviedla, že má za to, že ako\npríslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala\nrelevantné ustanovenia zákona. Ďalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v §\n47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní [správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“], nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo\nskutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľ nebol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie a postup\n\nje v súlade so zákonom. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 OSP\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/074/2012 zo dňa 06.11.2012, ako právne správne potvrdil.\nNa ústnom pojednávaní odporkyňa vyjadrila k námietkam navrhovateľa tak, že poukázala na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 4Sž/23/2012 a sp. zn. 2Sž/24/2012, v ktorých\ntento potvrdil rozhodnutie odporkyne v obdobných veciach. Pokiaľ ide o uloženie sankcie z rozhodnutia\nvyplýva, že správny delikt bol spáchaný v súbehu, a že bola použitá absorpčná zásada. Výšku pokuty\noznačila za primeranú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal vec z dôvodov a rozsahu opravného\nprostriedku (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v zmysle ustanovení tretej\nhlavy piatej časti OSP, opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) dňa\n27.06.2013 a oboznámiac sa s vyjadreniami účastníkov a s obsahom administratívneho spisu č. 342PLO/O-4388/2012 dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je a postup v správnom konaní č. 342-PL\n010-4388/2012 a rozhodnutie odporkyne č. RP/074/2012 z 06.11.2012, ktorým bola navrhovateľke\nuložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie\npovinnosti podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nPodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by\nmohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a\nemocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 06:00 hod. do 22:00 hod..\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\n\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).\nPodľa § 1 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z. ktorou sa\nustanovujú podrobnosti o JSO audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov,\nmultimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania\n(ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z. z.“), obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela,\nprogramu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu\nalebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej\nprogramovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie\na programy (ďalej len „upútavka“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.\nPodľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., programy alebo iné zložky televíznej programovej služby\nklasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo\nnevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky\ntelevíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7\nrokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby\nv pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným\ngrafickým symbolom ako samotný program.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi 7) rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319,- eur do 165.969,- eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- eur do 49.790,- eur, ak vysiela programy a iné\nzložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých\nalebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 06:00 hod. do 22:00 hod. (§ 20\nods. 3).\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto v zmysle námietok navrhovateľa bolo posúdiť, či\npostup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či navrhovateľ odvysielaním uvedeného\nprogramu mohol ohroziť morálny vývin maloletých, a či nesprávnym uplatnením JSO porušil zákonné\nustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nNajvyšší súd sa v prvom rade zaoberal procesnými dôvodmi opravného prostriedku navrhovateľky.\nPodľa § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\n\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej\nsprávy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,\n7), ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia,\nV oblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania.\nVysielateľom v ustanovení § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. ukladá korešpondujúcu povinnosť\nuchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a\nna vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí\nRada v licencii po dohode s vysielateľom.\nPokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľky\nuvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ\nposkytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú povinnosť vysielateľa.\nPrevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a\npredloženie záznamu z vysielania na požiadanie Rady je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný\na archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne\na úplne zachytáva skutkový stav a obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo\nsprávne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu\nnad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením\ndôkazu proti sebe, ako sa mylne domnieva navrhovateľka, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti,\ns ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis.\nTakto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka.\nSamotnú existenciu tejto povinnosti nemožno preto vnímať ako rozpornú s čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), navyše, ide o predloženie pasívneho záznamu\nprávnickou osobou, ktoré nevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Najvyšší súd\npoukazuje v tejto súvislosti na svoju judikatúru, ktorá sa charakterom záznamu vysielania už viackrát\nzaoberala.\nNajvyšší súd k vyššie uvedenému dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012-11 z 13.11.2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť navrhovateľa proti\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 2Sž/21/2011 a sp. zn. 2Sž/17/2011\nzo 04.07.2012 a sp. zn. 5Sž/37/2011 z 28.06.2012, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky\njednoznačne uviedol, že „pre posudzovaný prípad je rozhodujúce, že Rada má zákonom priznané\noprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a\nretransmisii], a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená vysielateľa sankcionovať\npokutou [§ 67 ods. 2 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii]. Takto zákonom výslovne formulovaná\nsankčná právomoc však sama osebe nezabezpečuje dosiahnutie účelu, pre ktorý Rada záznam\nvysielania požaduje, a to je dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie (§\n4 ods. 2 druhá veta zákona o vysielaní a retransmisii). Len na základe oboznámenia sa s obsahom\nodvysielaného programu totiž môže Rada posúdiť rešpektovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov regulujúcich vysielanie. Ústavný súd sa preto stotožňuje s právnym záverom najvyššieho\nsúdu, ktorý na podklade rekapitulovaných procesne významných skutkových okolností (výzva na\ndodanie záznamu vysielania, úmyselné nevyhovenie výzve) pripustil uplatnenie teórie implicitných\nprávomocí Rady v posudzovanom prípade.“ (bližšie k tomu pozri www.concourt.sk).\n\nV tejto súvislosti možno poukázať i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV.\nÚS 620/2012-9 zo 14.12.2012 (pozri bližšie www.concourt.sk) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sž/18/201 z 29.03.2012 (pozri www.nsud.sk).\nNámietka navrhovateľky týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto neopodstatnená a\nprávne irelevantná.\nPokiaľ navrhovateľka namietala nedostatočnú určitosť a preskúmateľnosť výroku rozhodnutia, najvyšší\nsúd dospel k záveru, že určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu\nporušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť tento subsumovať pod konkrétne ustanovenie\nzákona, aby skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. V danom prípade je aj podľa názoru najvyššieho\nsúdu dostatočne určité, akým programom, v akom vysielaní, v akom časovom rozpätí a z akých\nskutkových dôvodov je potrebné program ako celok posúdiť z hľadiska jeho možného negatívneho\nvplyvu na morálny vývoj maloletých. Porušenie ustanovení zákona o ochrane maloletých predmetným\nprogramom je dané obsahom a spôsobom spracovania, s prihliadnutím na kontext celého programu.\nNemožno preto prisvedčiť navrhovateľke, že pre posúdenie rozporu so zákonom mala odporkyňa\nuviesť vo výroku jednotlivé slová, vety, slovné spojenia, ktoré mohli ohroziť morálny vývoj maloletých.\nNajvyšší súd považuje za vecne správne uvedenie jednotlivých nežiaducich slov, výrokov a formulácií\nv dôvodoch rozhodnutia, pretože práve podľa obsahu dôvodovej časti rozhodnutia možno s istotou\nkonštatovať naplnenie znakov „vulgárneho jazyka“ a „slovnej agresivity“ aj v kontexte celého programu.\nRada zdôvodnila aj kontext použitia expresívnych výrazov vo vzájomných hádkach súťažiteľov, ktoré\nsú výrazom vzájomnej nenávisti a agresivity. Intenzita týchto výrazov je vysoká a v kombinácii so\nsprievodnými gestikulačnými prejavmi súťažiacich naplnili pojem slovnej agresivity, ktorá je v zmysle\nJSO dôvodom pre stanovenie nevhodnosti a neprístupnosti pre maloletých do 18 rokov. Uvedenie\ntakýchto súvislostí vo výroku rozhodnutia by bolo práve v rozpore so zákonnou požiadavkou stručnosti\na zrozumiteľnosti výroku.\nPokiaľ navrhovateľka namietala, že jej údajné protiprávne konanie malo byť posúdené ako pokračujúci\nsprávny delikt, najvyšší súd z obsahu spisu ani z okolností daného prípadu v kontexte ostatných\nnavrhovateľkou označených správnych konaní nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako\npokračujúceho správneho deliktu. V tejto časti sa najvyšší súd stotožnil s argumentáciou odporkyne\nuvedenou v rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k odvolaniu z 04.02.2012, ktoré odporkyňa oprela o citáciu\nrelevantných rozhodnutí najvyššieho súdu v obdobných veciach a od ktorej nemá najvyšší súd dôvod\nsa odkloniť ani v prejednávanom prípade.\nK právnemu posúdeniu porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 3, 4 zákona o vysielaní a retransmisii, za\nkonanie v jednočinnom súbehu, ktorý spočíva v odvysielaní programu Farma 14.06.2012 o cca 20:23\nhod. v premiére a 15.06.2012 o cca 14:13 hod. v repríze s označením podľa JSO do 15 rokov, najvyšší\nsúd uvádza nasledovné:\nVychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení § 20 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj §\n1 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 579/2007 Z. z., podľa ktorého sa programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby klasifikujú ako nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18\nrokov, ak obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, je\nnesporné, že program bol odvysielaný mimo časového rozpätia stanoveného zákonom.\nOdporkyňa na str. 13 až 22 napadnutého rozhodnutia tiež podrobne uviedla dôvody, pre ktoré\nkvalifikovala odvysielaný program ako nevhodný a neprípustný pre vekovú skupinu do 18 rokov,\npričom vyjadrila správnu úvahu k charakteru programu nasledovne: „Ako vyplýva zo skutkového stavu,\nnezanedbateľnú časť programu tvorili scény, ktorých súťažiaci konzumovali alkohol a zobrazovali ich\nkonanie pod jeho vplyvom. Toto konanie bolo plné slovnej agresivity, nenávistných a vulgárnych prejavov.\nAlkohol bol označený ako odmena za dobre vykonanú prácu ale aj ako prostriedok na spríjemnenie si\ndňa.“.\n\nVšetky popísané situácie predstavujú vzorce správania, ktoré sú negatívnym príkladom pre vekovú\nskupinu maloletých, ktorí sú najnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri\nformovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masových médií. Médiá predstavujú jeden\nz najhlavnejších zdrojov informácií pre maloletých. Neraz nie je v schopnostiach maloletého pochopiť\nobsah niektorých scén a v tomto prípade najmä prezentáciu požívania alkoholu ako bežného prostriedku\nna uhasenie smädu, riešenie problémov a zahnanie nudy. Práve toto nepochopenie samotnej podstaty\nje spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo, že maloletí si osvoja určitý model správania, bez toho, aby\nporozumeli a vnímali nevhodnosť tohto ich následného osvojeného konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia v obdobných\nveciach (pozri bližšie napr. rozsudok z 12.02.2008 sp. zn. 5Sž/68/2007) zdôrazňuje, že používanie\nvulgárnych výrazov a slovnej agresivity ako aj konzumácia alkoholu ako súčasť programu, je spôsobilé\nohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a\nemocionálny stav , lebo takáto prezentácia u maloletých vyvoláva nebezpečenstvo jednak pochopenia\ntakejto formy správania, ako niečoho normálneho a taktiež aj následného napodobňovania a že je\nnevyhnutné si uvedomiť, že pre maloletých sa môžu jednotliví účastníci reality show stať akýmsi\nvzorom, a preto musia byť chránení pred možnosťou stretu s takýmto správaním, ktoré je za hranicou\nakceptovateľnou spoločnosťou. Stále nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou skupinou na\npreberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, osobitne\nz masových médií.\nNajvyšší súd ustálil, že závery odporkyne uvedené v napadnutom rozhodnutí korešpondujú s obsahom\nprogramu, tak ako bol podrobne citovaný v prepise vysielania na str. 1 - 12 napadnutého rozhodnutia\na ktorý zodpovedá odvysielanému programu tak, ako bol predložený najvyššiemu súdu v zázname z\nvysielania. Pokiaľ navrhovateľka v opravnom prostriedku tvrdila, že v konaní pred správnym orgánom\ndošlo k porušeniu jej práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, najmä garancie právneho štátu\na tiež práva na súdnu a inú právnu ochranu, že jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom\na správny orgán postupoval v konaní v rozpore so zákonom, tieto tvrdenia nemajú oporu v pripojenom\nadministratívnom spise a najvyšší súd pri preskúmavaní predmetného rozhodnutia takéto porušenia\npráv navrhovateľky nezistil.\nOdporkyňa v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom riadne začala správne\nkonanie, pričom aj v ďalšom postupe dodržala všetky procesné ustanovenia, konala s navrhovateľkou\nako s účastníkom konania, ktorý bol prítomný na ústnom pojednávaní, ako vyplýva zo zápisnice z\n25.09.2012.\nPokiaľ navrhovateľka namietala nedostatočne odôvodnenú výšku pokuty, najvyšší súd považoval túto\njej námietku za účelovú a neodôvodnenú, nakoľko z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva,\nže pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty zohľadnila závažnosť správneho deliktu, ktorá bola\npomerne vysoká, nakoľko jednak poskytovala nesprávne informácie rodičom o vhodnosti programu\npre maloletých a taktiež nesprávne vzory správania pre maloletých, pričom vzala zároveň do úvahy aj\ntú skutočnosť, že navrhovateľka vykonala určité zvukové úpravy vulgarizmov; mieru zavinenia, keďže\nnavrhovateľka v danom prípade zodpovedá objektívne, ale zároveň už bola v minulosti opakovane\nprávoplatne sankcionovaná za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000\nZ. z.; rozsah a dosah vysielania, navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom; trvanie a následky\nporušenia povinností, z rozhodnutia a jeho odôvodnenia vyplýva, že predmetný program bol odvysielaný\n14.06.2012 o cca 20:23 hod. v premiére (v hlavnom vysielacom čase) a 15.06.2012 o cca 14:13 hod. v\nrepríze, a preto mohol jeho nevhodný obsah ovplyvniť pomerne veľkú skupinu maloletých divákov, ako aj\nspôsob porušenia povinnosti ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia a taktiež sa vysporiadala s otázkou,\nže nedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a že nebola uložená osobitná sankcia samoregulačným\norgánom, nakoľko samoregulačný orgán pre túto oblasť neexistuje a taktiež dôležitou skutočnosťou je\ntá, že uložená sankcia vo výške 10.000,- eur je vzhľadom na zákonné rozpätie umožňujúce uloženie\npokuty vo výške od 3.319,- eur do 165.069,- eur stále ešte blízko dolnej hranice rozpätia.\n\nNajvyšší súd považuje za zarážajúce, že navrhovateľka sa týchto pochybení, a to nesprávneho\noznačovania programov, ale tým aj ohrozovania fyzického, psychického alebo morálneho vývin\nmaloletých najmä v ňou vysielaných reality show (okrem Farmy napr. aj Big Brother) dopúšťa\nopakovane, resp. sústavne, napriek ukladaniu sankcií, z čoho je zrejmé, že tieto už nespĺňajú ani\npreventívny ani výchovný účel.\nVzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s\nposlaním odporkyne definovaným v § 4 zákona č. 308/2000 Z. z., bolo bez formálnych a logických\nnedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ho podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení v znení účinnom od 01.10.2012 a\npoložky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP, tak že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723"}, {"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}], "citovane_v": []}