{"guid": "776c2b84-0b39-42ca-91c1-ef30d14936db:36e35e9d-eb2f-4cff-a3eb-04a354fa4702", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1", "spisova_znacka": "2Sž/25/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/25/2012 z 22. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2013, sp. zn. 2Sž/25/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1", "identifikacne_cislo": "9012010193", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36e35e9d-eb2f-4cff-a3eb-04a354fa4702", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/25/2012\n9012010193\n22. 05. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010193.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nMAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, v zastúpení advokátom\nMgr. Petrom Ďurčekom, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/067/2012 z 9. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/067/2012 z 9. októbra 2012, p o t v\nrdzuje.\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv sume 70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/067/2012 z 9. októbra 2012 odporkyňa podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ v\nspojení s § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 308/2000 Z. z.“) uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 3000 eur za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorú navrhovateľ porušil tým, že nedodal\nodporkyni na jej vyžiadanie súvislý záznam z vysielania\n- programovej služby JOJ zo dňa 12.3.2012 v čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. a v čase od 10:20 hod.\ndo 10:40 hod., zo dňa 13.3.2012 v čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. a od 21:00 hod. do 21:30 hod., zo\ndňa 14.3.2012 v čase od 19:50 hod. do 20:30 hod. a záznam vysielania programu Hotel paradise zo dňa\n12.3.2012 odvysielaného o cca 21:30 hod., Hotel paradise zo dňa 13.3.2012 odvysielaného o cca 14:45\nhod. a o cca 21:30 hod., Hotel paradise zo dňa 14.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a cca 22:30\nhod., Hotel paradise zo dňa 15.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod a o cca 21:30 hod., Hotel paradise\nzo dňa 16.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o cca 22:05 hod., Hotel paradise zo dňa 17.3.2012\nodvysielaného o cca 11:50 hod., Hotel Paradise zo dňa 19.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o\ncca 21:30 hod., Hotel Paradise zo dňa 20.3.2012 odvysielaného o cca 14:45 hod. a o cca 22:30 hod.,\nHotel Paradise zo dňa 21.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o cca 22:30 hod., Hotel Paradise\nzo dňa 22.3.2012 odvysielaného o cca 22:30 hod., Hotel Paradise zo dňa 23.3.2012 odvysielaného o\ncca 15:00 hod., Hotel Paradise zo dňa 28.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod., Profesionáli zo dňa\n22.3.2012 odvysielaného o cca 16:00 hod. na programovej službe JOJ,\n\n- záznam vysielania programu Sladký život playmate zo dňa 13.3.2012 odvysielaného o cca 22:10 hod.\nna programovej službe JOJ Plus.\nProti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a v konaní odporkyne bola zistená taká vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V odvolaní poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, ako\naj rozhodnutie Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých podľa neho vyplýva\njednoznačný záver potvrdzujúci konštantný názor na použitie trestnoprávnych princípov aj v správnom\ntrestaní. Navrhovateľ uviedol ďalšie správne konania začaté pre rovnakú skutkovú podstatu správneho\ndeliktu, v ktorých odporkyňa vydala samostatné rozhodnutia a uložila samostatné sankcie, aj keď podľa\njeho názoru Rada mala uvedené konania spojiť do jedného konania o pokračujúcom správnom delikte\na udeliť jednu sankciu za všetky čiastkové útoky.\nNavrhovateľ namietal, že Rada vo „Vyžiadaní záznamov vysielania“ absolútne nešpecifikovala\nprogramovú službu, na ktorej mal byť program odvysielaný, a preto nie je možné identifikovať, aké\nzáznamy z vysielania mal navrhovateľ dodať a v akej lehote. Rada by mala podľa navrhovateľa dbať na\nformálnu prísnosť svojich formálnych aktov tak, aby nevznikala pochybnosť o právach a povinnostiach\núčastníka konania.\nNavrhovateľ súčasne poukázal na absenciu formálneho aktu Rady, na základe ktorého malo dôjsť k\nvyžiadaniu záznamu z vysielania, o ktorom mala Rada rozhodnúť ako kolektívny orgán hlasovaním,\na iný postup nie je možné považovať za zákonný. Podľa navrhovateľa ide o prvý úkon správneho\norgánu, ktorým podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku začína správne konanie, v ktorom je potrebné\ngarantovať všetky záruky na spravodlivé súdne konanie. Účelom vyžiadania záznamu vysielania je\nzaistenie dôkazu pre správne konanie, čo možno analogicky prirovnať k príkazu na domovú prehliadku\nv trestnom konaní, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti procesného rozhodnutia. Nevydanie rozhodnutia\no vyžiadaní záznamu v súlade so zákonom je takou vadou konania, ktorá má za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ má za to, že nemal povinnosť predložiť Rade záznam z vysielania, a to ani na základe\nvyžiadania, nakoľko takáto povinnosť zasahuje do jeho garantovaných práv. Spôsob, akým dochádza\nk získaniu dôkazu - záznamu z vysielania programu, jednoznačne porušuje právo vysielateľa na inú\nprávnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie, a to v intenciách trestnoprávnej zásady neobviňovať\nseba samého. Podľa navrhovateľa odporkyňa používa formu štátneho donútenia pri získaní dôkazu a\nna základe § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. požaduje aktívnu súčinnosť vysielateľa pri\nprodukovaní dôkazov proti sebe.\nNavrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd prerušil konanie vo veci samej a aby sa obrátil na Ústavný súd\nSlovenskej republiky s prejudiciálnou otázkou, či je ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ. z. v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v kontexte práva účastníka konania neobviňovať seba samého a neprodukovať\ndôkazy vo svoj neprospech a zároveň, aby odvolací súd navrhol pozastavenie účinnosti ustanovenia § 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. do doby právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o prejudiciálnej otázke.\nNapokon navrhovateľ v odvolaní namietal neprimeranú výšku uloženej pokuty aj v porovnaní s pokutami\nuloženými iným vysielateľom. Navrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie\nodporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla námietkam, že argumentácia navrhovateľa\nohľadom posudzovania skutku ako pokračovacieho správneho deliktu vychádza z rozhodnutia\nodporkyne č. RP/038/2012 týkajúceho sa porušenia povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. odvysielaním reklamného šotu na liek, pri ktorom nebolo zabezpečené,\n\naby táto reklama obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o\nsprávnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku.\nUvedenú situáciu však podľa odporkyne nie je možné stotožňovať s porušením zákona v prejednávanom\nprípade. Pre naplnenie kritérií pokračujúceho správneho deliktu je potrebné, aby porušenia zákona\nnapĺňali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, jednalo sa o čiastkové útoky toho istého\npáchateľa spojené objektívnou časovou súvislosťou a existovala subjektívna súvislosť - jednotiaci zámer\npáchateľa. Pri porušení ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ viacerými čiastkovými útokmi sa jednalo\no kontinuálne vysielanie reklamy v rozpore s podmienkami stanovenými zákonom. Vysielateľ teda z\nvlastnej vôle, cielene bez cudzieho pričinenia páchal správny delikt dobrovoľným aktívnym vyvíjaním\nurčitej činnosti. Pri porušení ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ sa však jednalo o omisívne konanie,\nkeďže navrhovateľ po výzve odporkyne splniť si svoju zákonnú povinnosť nekonal. Nešlo teda o\nsvojvoľné zámerné aktívne konanie, ale o nerešpektovanie výzvy konať. Pokiaľ teda v prvom prípade\nje možné konštatovať obdobu subjektívnej súvislosti podľa trestného zákona, ktorou je najmä jednotiaci\nzámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin, v druhom prípade takáto súvislosť objektívne existovať\nnemohla. Jednotiaci zámer u páchateľa správneho deliktu nemohol existovať, nakoľko páchateľ nemohol\nvopred vedieť, že bude vyzvaný na doručenie záznamu svojho vysielania, teda ani nemohol vopred\npredpokladať, že sa správneho deliktu dopustí. Rovnako nemožno uvažovať ani o objektívnej súvislosti\nv čase, nakoľko časová súvislosť jednotlivých skutkov nemohla byť objektívne daná z vôle vysielateľa.\nOdporkyňa považuje argumentáciu navrhovateľa, že z vyžiadania záznamov vysielania nebolo zrejmé,\naké záznamy vysielania a v akej lehote mal dodať, za účelovú a nedôvodnú. Navrhovateľ v daných dňoch\na časoch odvysielal iba jeden program Hotel Paradise a jeden program Profesionáli, a to na programovej\nslužbe JOJ. Na žiadnej inej programovej službe navrhovateľa neboli tieto programy v daných dňoch a\nčasoch vôbec odvysielané, preto bolo zrejmé, o záznam vysielania ktorých programov Rada žiadala.\nV prípade programu Sladký život bola vo vyžiadaní záznamu vysielania tohto programu programová\nslužba špecifikovaná, konkrétne JOJ Plus. Tomu, že navrhovateľ vedel, záznamy vysielania ktorých\nprogramov mal zaslať, nasvedčuje aj fakt, že Rade zaslal odpoveď na vyžiadanie záznamov vysielania\nprogramov Hotel Paradise, Profesionáli, Sladký život Playmate a súvislého záznamu vysielania zo\ndňa 12.3.2012 v čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. a zo dňa 14.3.2012 v čase od 19:50 hod. do\n20:30 hod., v ktorej uviedol, že je pripravený vyžiadané záznamy dodať, avšak žiadal o zaslanie\nrelevantného rozhodnutia Rady o vyžiadaní záznamu. Podľa odporkyne je evidentné, že navrhovateľ\nnemal najmenší problém s identifikáciou vysielania, ktorého záznam odporkyňa žiadala. Pokiaľ nebola\nvo vyžiadaní záznamu vyšpecifikovaná programová služba ani program, ktorého záznam vysielania\nmal byť doručený, podľa odporkyne bolo povinnosťou navrhovateľa doručiť Rade záznamy vysielania\nvšetkých jeho programových služieb z daného dňa a v danom čase. Porušenie tejto povinnosti nemôže\nbyť liberované tvrdením navrhovateľa, že sa nevedel rozhodnúť, záznam ktorej programovej služby mal\ndoručiť.\nPodľa odporkyne povinnosť vysielateľa zaslať záznam nevzniká rozhodnutím v správnom konaní, ale jej\nexistencia vyplýva z § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. Ide teda o jednoduchý administratívny\núkon bez predpísanej formy a jeho vykonanie je preto otázkou vnútornej organizácie činnosti odporkyne.\nJedinou podmienkou platnosti takéhoto úkonu je jeho autentickosť, to znamená, že z neho musí byť\nzrejmé, že ide o úkon odporkyne. Poukázala na to, že list doručený navrhovateľovi bol opatrený\npodpisom predsedu Rady. Vzhľadom na skutočnosť, že predseda Rady v zmysle § 11 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. koná v mene Rady navonok, je akákoľvek pochybnosť o autentickosti predmetného\núkonu vylúčená.\nOdporkyňa poukázala na skutočnosť, že povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a na\nvyžiadanie ich poskytnúť je upravená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. a umožňuje\nRade zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania vznikne\ndôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone, rozhodne\nodporkyňa o začatí správneho konania. Záznam vysielania, ktorý poskytuje navrhovateľ, nie je dôkazom\nusvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu, je len podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota\nspočíva v tom, že (v zásade vždy) presne a úplne zachytáva skutkový stav. Jeho poskytnutie však\nnie je možné považovať za „sebausvedčenie“ a nemožno ho stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu\nsprávneho deliktu, ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. V čase vyžiadania záznamu\n\na jeho doručenia nie je vedené žiadne správne konanie voči navrhovateľovi a nie je ani vyslovené žiadne\ndôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. V tomto čase vysielateľ nie je účastníkom\nkonania, plní si len povinnosť vyplývajúcu zo zákona.\nOdporkyňa upriamila pozornosť na to, že povinnosť poskytnúť súvislý záznam vysielania je obdobná\npovinnostiam zakotveným v iných právnych predpisoch regulujúcich kontinuálnu činnosť podnikajúcich\nsubjektov. Podľa § 40 zákona č. 351/2011 Z. z. musia subjekty podnikajúce na úseku elektronických\nkomunikácií pod hrozbou sankcie (§ 73 ods. 1 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z. z.) poskytovať\nTelekomunikačnému úradu Slovenskej republiky informácie o svojej činnosti. Je zrejmé, že ak by takto\nzískané údaje nasvedčovali existencii protiprávneho stavu, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky\nby mohol na ich základe začať vo veci konať a rozhodnúť. Poskytovanie informácií o svojej činnosti\npodnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne vykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné.\nSprávny orgán má možnosť získať tieto informácie aj iným spôsobom, avšak primárne tu je povinnosť\nregulovaného subjektu poskytnúť ich správnemu orgánu. Nejedná sa o poskytnutie dôkazu proti sebe,\nale o poskytnutie informácií o svojej činnosti.\nK výške uloženej sankcie odporkyňa okrem iného uviedla, že zdôvodňovať rozdiely medzi výškou\nuloženej sankcie v rôznych správnych konaniach týkajúcich sa rôznych účastníkov konania nie je\npotrebné ani účelné. Navrhovateľ bol za porušenie citovaného ustanovenia v minulosti viackrát\nsankcionovaný, pričom ostatnými právoplatnými rozhodnutiami mu boli uložené sankcie vo výške 50\n000 Sk až 2000 €, ktoré zrejme na navrhovateľa nepôsobili výchovne, preto je dôvodné ukladanie vyššej\nsankcie, ktorá však nevybočuje zo zákonného rámca a nedosahuje ani polovicu stanoveného rozsahu.\nOdporkyňa žiadala, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nO. s. p. a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal vec z dôvodov a rozsahu opravného\nprostriedku (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) v zmysle ustanovení tretej\nhlavy piatej časti O. s. p., opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O. s. p.)\na dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne, ktorým bola\nnavrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie\npovinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorú navrhovateľ v danom prípade porušil\ntým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý záznam vysielania\n- programovej služby JOJ zo dňa 12.3.2012 v čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. a v čase od 10:20 hod.\ndo 10:40 hod., zo dňa 13.3.2012 v čase od 20:00 hod. do 20:30 hod. a od 21:00 hod. do 21:30 hod., zo\ndňa 14.3.2012 v čase od 19:50 hod. do 20:30 hod. a záznam vysielania programu Hotel paradise zo dňa\n12.3.2012 odvysielaného o cca 21:30 hod., Hotel paradise zo dňa 13.3.2012 odvysielaného o cca 14:45\nhod. a o cca 21:30 hod., Hotel paradise zo dňa 14.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a cca 22:30\nhod., Hotel paradise zo dňa 15.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod a o cca 21:30 hod., Hotel paradise\nzo dňa 16.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o cca 22:05 hod., Hotel paradise zo dňa 17.3.2012\nodvysielaného o cca 11:50 hod., Hotel Paradise zo dňa 19.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o\ncca 21:30 hod., Hotel Paradise zo dňa 20.3.2012 odvysielaného o cca 14:45 hod. a o cca 22:30 hod.,\nHotel Paradise zo dňa 21.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod. a o cca 22:30 hod., Hotel Paradise\nzo dňa 22.3.2012 odvysielaného o cca 22:30 hod., Hotel Paradise zo dňa 23.3.2012 odvysielaného o\ncca 15:00 hod., Hotel Paradise zo dňa 28.3.2012 odvysielaného o cca 15:00 hod., Profesionáli zo dňa\n22.3.2012 odvysielaného o cca 16:00 hod. na programovej službe JOJ,\n- záznam vysielania programu Sladký život playmate zo dňa 13.3.2012 odvysielaného o cca 22:10 hod.\nna programovej službe JOJ Plus.\n\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle jednotlivých odvolacích dôvodov navrhovateľa\nbolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či je preukázané\nnedodanie požadovaného záznamu vysielania a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie. Zároveň Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách\nvysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona\nč. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s činnosťou Rady plnia zamestnanci jej\nKancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy\nvysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie Rady poskytne\nvysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po\ndohode s vysielateľom.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1659 eur, ak neposkytol Rade požadovaný záznam\nvysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].\nNajvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho deliktu.\nNavrhovateľ svoje tvrdenie v tomto smere skutkovo ničím neodôvodnil, neoznačil živé konania pred\nnajvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto konania rovnorodý a spojený vecnou a časovou\nsúvislosťou a jednotiacim zámerom. Skutočnosť, že navrhovateľ vo viacerých individualizovaných\nprípadoch nereagoval na výzvy Rady na predloženie záznamov vysielania sama osebe neznamená,\nže jednotlivé prípady vykazujú akúkoľvek súvislosť (vecnú, časovú), ale naopak, daný prípad má\nnesporne samostatný skutkový základ spočívajúci v tom, že vysielateľ nepredložil konkrétny záznam\nvysielania, hoci bol o daný konkrétny záznam požiadaný. Navrhovateľ nepreukázal žiadnu časovú\nsúvislosť nepredloženia záznamov, pretože ani nemohol predpokladať, v koľkých prípadoch a kedy o\nne bude požiadaný.\n\nArgumentáciu navrhovateľa o povinnosti odporkyne prijať formálne kolektívne rozhodnutie na vyžiadanie\nzáznamov vysielania nepovažuje najvyšší súd za dôvodnú, pričom tejto otázke sa už v svojej\nrozhodovacej činnosti venoval (napríklad rozsudky NS SR č. k. 5Sž/18/2011, 8Sž/15/2011 a\n8Sž/29/2011). V zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z. z. je Rade zverené oprávnenie\nvyžiadať záznamy vysielania, pričom zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie\no vyžiadaní. V tomto prípade ide o jasnú terminológiu, vyžiadanie nie rozhodnutie. Nejedná sa o\nkonštitutívne rozhodovanie o právach a povinnostiach vysielateľov, ale ide o zákonnú povinnosť predložiť\nzáznam vysielania (definovanú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.). Táto povinnosť teda\nnevzniká kolektívnym rozhodnutím Rady (vydaním formálneho administratívneho rozhodnutia), ale je\npovinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona č. 308/2000 Z. z. S povinnosťou vysielateľov ustanovenou\nv § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. priamo koreluje oprávnenie Rady ustanovené v § 5 ods.\n1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nPokiaľ ide o námietky navrhovateľa ohľadom obsahovej neurčitosti vyžiadaní záznamov vysielania, kde\nodporkyňa presne nešpecifikovala programovú službu vysielateľa, najvyšší súd zhodne s argumentáciou\nodporkyne uvádza, že v konaní pred správnym orgánom vysielateľ zrejme bol schopný identifikovať\npožadované záznamy vysielania, nakoľko na jednotlivé vyžiadania súvislých záznamov vysielania\nnavrhovateľ odpovedal odporkyni listom, v ktorom uviedol, že požadované záznamy vysielania je\npripravený poskytnúť, avšak podmieňoval tento úkon formálnym rozhodnutím odporkyne o vyžiadaní\nzáznamov vysielania. Prekážkou predloženia záznamov vysielania podľa obsahu uvedených listov\nnavrhovateľa nebola teda neidentifikovateľnosť požadovaných záznamov.\nNámietka navrhovateľa, že povinnosť predložiť záznam vysielania je zásahom do jeho práv na\nspravodlivé konanie a porušením zásady zákazu „obviňovať seba samého“, je podľa najvyššieho súdu\nnedôvodná.\nNajvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Sž/27/2012 z 29. januára 2013 uviedol, že „Prevádzkovanie vysielania\nje licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky, medzi ktoré patrí i uchovávanie\nsúvislého záznamu z vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a povinnosť\nna vyžiadanie rady ich poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii\npo dohode s vysielateľom. Ide o povinnosť, ktorá je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a\narchivačný charakter. Obdobnú povinnosť majú vysielatelia aj v iných krajinách napr. v Českej republike\n(§ 32 ods. 1 písm. l/ zák. č. 231/2001 Sb. v znení neskorších predpisov). Samotnú existenciu tejto\npovinnosti senát nevníma ako rozpornú s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (Oznámenie č. 209/1992 Zb.). Ide o predloženie „pasívneho záznamu“ vysielateľom, ktoré\nnevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Plnenie tejto povinnosti nie je spojené s\npožiadavkou na podávanie vysvetlení, svedectiev, respektíve akejkoľvek aktívnej činnosti. Naopak, ako\nuž bolo zmienené, druh technického nosiča, na ktorom vysielateľ poskytne rade svoj záznam vysielania\n(§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.) je súčasťou rozhodnutia a implicitne obsahuje záväzok k\nplneniu tejto povinnosti (§ 49 ods. 4 písm. j/ zák. č. 308/2000 Z. z.). Prevádzkovanie vysielania je určitou\nvýsadou podnikateľského subjektu na trhu a plnenie povinností vysielateľa podstupuje dobrovoľne.“\nK namietanému porušeniu zákazu donucovania k sebaobviňovaniu je potrebné prijať jednoznačný záver,\nže v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti. Tiež nie je zanedbateľná\nokolnosť, že záznam vysielania, ktorý je vysielateľ povinný poskytnúť, predsa nie je skutočnosťou\nznámou len vysielateľovi, ale ide o komunikát šírený verejne, spôsobom umožňujúcim oboznámiť sa\ns jeho obsahom širokému okruhu recipientov na multiregionálnej ploche. Vysielateľ teda neprodukuje\ndôkaz, ktorý nie je známy, ide len o podklad pre zákonnú činnosť Rady, ktorý už predsa „všetci“ videli.\nPodnikanie navrhovateľa možno považovať za činnosť osobitnej povahy, vzhľadom na to, že na\ntúto činnosť je potrebné získať licenciu, a tiež treba vziať do úvahy rozsah a dosah (tak plošný\nako aj osobný), ktorý činnosť navrhovateľa zaznamenáva. Vysielanie, a teda podnikateľskú činnosť\nnavrhovateľa, reguluje zákon, a to nie z dôvodu, žeby chcel štát nadmieru zasahovať do výkonu\nslobodného podnikania, ale z dôvodu ochrany práv a oprávnených záujmov spoločnosti. Vzhľadom\nna široké možnosti vysielateľov do istej miery ovplyvňovať život spoločnosti, a to tak v pozitívnom\n\nako aj v negatívnom zmysle, zákonodarca uznal za potrebné túto oblasť regulovať zákonom a dať jej\njasné pravidlá. Vysielateľ ako podnikateľ má široké možnosti, ale tie nemožno uplatňovať bez splnenia\nsi zákonných povinností. Navrhovateľ pri rozhodovaní získať licenciu na vysielanie mal vedomosť,\nakým spôsobom je táto oblasť regulovaná právnymi normami, a že jeho povinnosťou pri vykonávaní\nlicencovanej činnosti je dodržiavať zákon a podmienky licencie. Z argumentácie navrhovateľa však\nmožno získať dojem, ako keby chcel úplne vylúčiť základné zákonné oprávnenie a poslanie Rady, t.j.\nvykonávať dohľad, či jeho vysielanie je v súlade so zákonom. Navrhovateľ popiera právo správneho\norgánu vyžiadať si záznam vysielania (ktoré je výslovne upravené v zákone regulujúcom činnosť\nnavrhovateľa) a z iných konaní má najvyšší súd vedomosť, že navrhovateľ tiež namietal, keď správny\norgán vyhotovil záznam vysielania navrhovateľa vlastnými prostriedkami a vlastnou činnosťou. Takýmto\nspôsobom môžeme dospieť k tomu, že nebude existovať relevantný a najviac hodnoverný podklad\nna posúdenie, či navrhovateľ vysiela v rámci zákonných pravidiel, a teda v konečnom dôsledku bude\nnavrhovateľ nekontrolovateľný a nepostihnuteľný.\nNavrhovateľovi ako vysielateľovi zákon neustanovuje len samé obmedzujúce povinnosti, v tom prípade\nby asi navrhovateľ túto činnosť nevykonával (keďže ide o jeho slobodné rozhodnutie). Avšak vzhľadom\nna povahu svojej činnosti musí navrhovateľ rešpektovať všetky zákonné pravidlá a nevyberať si len tie,\nktoré mu vyhovujú. Len tak na okraj najvyšší súd upriamuje pozornosť na ustanovenie 15b zákona č.\n308/2000 Z. z., ktoré orgánom verejnej moci, nimi zriadeným rozpočtovým organizáciám a príspevkovým\norganizáciám a právnickým osobám zriadeným zákonom ukladá povinnosť poskytovať vysielateľovi\ninformácie o svojej činnosti na účely pravdivého, včasného a všestranného informovania verejnosti. Z\nuvedeného je zrejmé, že ide o uzákonené pravidlo správania sa zaväzujúce iné osoby (štátne orgány\na štátom zriadené organizácie) prejaviť súčinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, a teda konať v jeho\nprospech. Ako už bolo povedané, podnikanie navrhovateľa sa riadi zákonnými pravidlami, jeho činnosť\nzahŕňa široké oprávnenia, ktorým neoddeliteľne vzájomne korešpondujú aj určité povinnosti.\nPri výške uloženej pokuty odporkyňa zákonne relevantným spôsobom odôvodnila kritéria použité pre\nurčenie výšky pokuty podľa § 64 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z. z., keď uviedla, že navrhovateľ\nbol za porušenie rovnakej zákonnej povinnosti sankcionovaný v iných konaniach, poukázala na výšku\nskôr uložených pokút, ako aj na to, že navrhovateľ je multiregionálnym vysielateľom, je za správny\ndelikt objektívne zodpovedný, porušením povinnosti znemožňoval odporkyni výkon jej kompetencií,\nmonitorovania vysielania navrhovateľa. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci\núvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v\nktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí\nvýšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a\nrozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Odporkyňa\nsvoju diskrečnú právomoc použila v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 3000 €,\nmaximálne možno pokutu podľa § 67 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. uložiť vo výške 6638 €), z\ntohto rámca žiadnym spôsobom nevybočila, inštitút správnej úvahy nezneužila a svoje rozhodnutie\ndostatočným spôsobom zdôvodnila. Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel konštatovať, že správna\núvaha pri výške pokuty bola použitá v súlade so zákonom.\nPokiaľ navrhovateľ vzniesol požiadavku na prerušenie konania a predloženie návrhu ústavnému súdu\nna začatie konania o súlade § 16 ods. 1 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky\na s Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, najvyšší súd, tak ako vyplýva z vyššie\nuvedeného, nedospel k záveru, žeby uvedený postup bol dôvodný. Porušenie zákazu donucovania\nk sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť\nv určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie\nzákonom stanovenej povinnosti. Najvyšší súd nedospel k záveru, žeby všeobecne záväzný právny\npredpis (§ 16 ods. 1 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.) bol v rozpore s ústavou.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v\nmedziach opravného prostriedku navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho\norgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zaviazal neúspešného navrhovateľa\nna zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 € (položka 10 písm. f/ Sadzobníka súdnych poplatkov).\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k\nods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol\núspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}