{"guid": "9a6daf06-a3c7-43ef-9004-a5d07d5f1cbb:a456c0ab-4790-4592-8b53-82e6a19737a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1", "spisova_znacka": "4Sž/25/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/25/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 4Sž/25/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1", "identifikacne_cislo": "9012010192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a456c0ab-4790-4592-8b53-82e6a19737a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/25/2012\n9012010192\n29. 01. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010192.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nMAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného AK Bugala - Ďurček,\ns.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.\nRP/066/2012 z 09.10.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/066/2012 zo dňa 9. októbra 2012 p\notvrdzuje.\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 500 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\nna účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici č. 7000061219/8180.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/ 066/2012 zo dňa 09.10.2012 odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) v správnom konaní č. 322-PLO/0-3601/2012 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a\n§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z.z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon“)\npostupom podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v\n§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že nedodal rade na jej vyžiadanie súvislý záznam\nvysielania programovej služby JOJ zo dňa 1.4.2012 v čase od 10:55hod. do 12:05 hod., za čo mu uložila\npodľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 2 písm.a)\nzákona vo výške 2 000 Eur.\nProti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom v časti II bez bližšej konkretizácie\nuviedol, že napadnuté rozhodnutie za a) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a za b)\nv konaní odporkyne bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. (Bod 6\nodvolania). V časti III odvolania v bode 7 uviedol spisové značky rozhodnutí najma najvyššieho súdu\npotvrdzujúce konštantný názor na použitie trestnoprávnych princípov aj v správnom trestaní, ako aj\nna spisové značky správnych konaní, v ktorých bolo začaté správne konanie pre rovnakú skutkovú\npodstatu správneho deliktu. Podľa názoru navrhovateľa sa Rada týmito princípmi neriadila, ak uvedené\nkonania nespojila do jedného konania o pokračujúcom správnom delikte a neudelila jednu sankciu\nza porušenie zákona čiastkovými útokmi, čím správne konanie vedené Radou, ktoré predchádzalo\n\nvydaniu napadnutého rozhodnutia trpí vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň predstavuje\nnesprávne právne posúdenie veci zo strany Rady.\nV bode III/ 8 odvolania navrhovateľ namietal porušenie práva na inú právnu ochranu tým, že v podaní\nRady označenej ako „vyžiadanie záznamov vysielania“ nie je absolútne zrejmá špecifikácia programovej\nslužby, na ktorej mal byť program odvysielaný. Rada by mala dbať podľa navrhovateľa na formálnu\nprísnosť svojich formálnych aktov tak, aby nevznikala pochybnosť o právach a povinnostiach účastníka\na aby nevznikali pochybnosti o spôsobe plnenia tejto povinnosti. Navrhovateľ súčasne poukázal na\nabsenciu formálneho aktu Rady, na základe ktorého malo dôjsť k vyžiadaniu zázamu z vysielania, o\nktorom mala Rada rozhodnúť ako kolektívny orgán hlasovaním, a iný postup nie je možné považovať\nza zákonný. Podľa navrhovateľa ide o prvý úkon správneho orgánu, ktorým podľa § 18 ods. 2\nSprávneho poriadku začína správne konanie. Nevydanie rozhodnutia o vyžiadaní záznamu je takou\nvadou konania, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorá má za následok jeho\nnezákonnosť. V bode III/9 odvolania navrhovateľ dôvodil tým, že „konanie trpí vadou, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia a Rada vec nesprávne právne posúdila - výkon práva neobviňovať\nseba samého.“ Navrhovateľ má za to, že nemal povinnosť predložiť Rade záznam z vysielania, a to ani\nna základe vyžiadania, nakoľko takáto povinnosť zasahuje do jeho garantovaných práv. Spôsob akým\ndochádza k získaniu dôkazu - záznamu z vysielania programu jednoznačne porušuje právo vysielateľa\na inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a to v intenciách trestnoprávnej zásady neobviňovať seba\nsamého. Podľa navrhovateľa § 16 ods. 3 písm. l) zákona predstavuje excesívne štátne donútenie\nvo forme zákona, na základe ktorého je vysielateľ pod hrozbou sankcie donútený vyprodukovať\ndôkaz následne použitý v jeho neprospech. Napokon v bode III/10 navrhovateľ namietal uloženú výšku\npokuty aj v porovnaní s pokutami uloženými iným vysielateľom. V odvolaní žiadal zrušenie rozhodnutia\nodporkyne a vrátenie veci Rade na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov konania.\nOdporkyňa sa v písomnom vyjadrení podrobne vyjadrila ku všetkým odvolacím dôvodom, pričom jej\nvyjadrenie bolo navrhovateľovi súdom doručené a žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na) O.s.p. a § 64 ods. 5, 6 zákona číslo 308/2000 Z.z.), preskúmal v medziach opravného prostriedku\nrozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle ustanovení tretej hlavy\npiatej časti O.s.p. a opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní v prítomnosti poverených\nzástupcov procesných strán. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a obsahom\nadministratívneho spisu dospel súd jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je dôvodné\nvyhovieť.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorého rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.,\npodľa ktorého „vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich\nvysielania v zodpovedajúcej kvalite, na vyžiadanie Rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na\nzvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.“ V danom\nprípade vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú zákonom tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislý\nzáznam vysielania programovej služby JOJ zo dňa 1.4.2012 v čase od 10:55 hod. do 12:05 hod..\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v zmysle jednotlivých odvolacích\ndôvodov navrhovateľa bolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom,\nči je preukázané nedodanie požadovaného záznamu vysielania a či bola v súlade so zákonom uložená\nsankcia.\nK bodu III/7 odvolania súd uvádza, že z obsahu spisu súd nezistil splnenie podmienok pre posúdenie\nveci ako pokračujúceho správneho deliktu. Žalobca svoje tvrdenie v tomto smere skutkovo ničím\nneodôvodnil, neoznačil živé konania pred najvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto konania\nrovnorodý a spojený vecnou a časovou súvislosťou a jednotiacim zámerom. Skutočnosť, že navrhovateľ\nvo viacerých individualizovaných prípadoch nereagoval na výzvy Rady na predloženie záznamov\n\nvysielania sama osebe neznamená, že jednotlivé prípady vykazujú akúkoľvek súvislosť(vecnú, časovú),\nale naopak, daný prípad má nesporne samostatný skutkový základ spočívajúci v tom, že vysielateľ\nnepredložil konkrétny záznam vysielania, hoci bol o daný konkrétny záznam požiadaný. Navrhovateľ\nnepreukázal žiadnu časovú súvislosť nepredloženia záznamov, pretože ani nemohol predpokladať, v\nkoľkých prípadoch a kedy o ne bude požiadaný. Za jednotiaci zámer nepredloženia záznamov nemožno\npovažovať prípadné rovnaké právne úvahy a dôvody na ich nepredloženie. V prejednávanej veci súd\nnezistil pochybenie pri právnej kvalifikácii samostatného skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia.\nK bodu III/8 - 9, a 10 odvolania súd poukazuje v plnom rozsahu na doterajšiu judikatúru týkajúcu sa\nkonaní vo veciach navrhovateľa, osobitne na rozsudky NS SR č. k. 8Sž/15/2011 a 8Sž/29/2011, ale\naj 5Sž/18/2011, 2Sž/17/2011, ktoré nepochybne boli navrhovateľovi v čase podania prejednávaného\nodvolania známe. Senát najvyššieho súdu sa v prejednávanej veci neodklonil od ustálenej judikatúry\nsúdu.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať\nzáznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy vysielania počas\n45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie Rady poskytne vysielateľ záznam\nvysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nPodľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi\nrada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby, okrem\nvysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 eur do 6638 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej\nslužby od 99 eur do 1659 eur, ak neposkytol Rade požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].\nZ obsahu pripojených spisov vyplýva, že odporkyňa listom č. 1982/2012 doručeným 10.4.2012 vyžiadala\nod navrhovateľa zaslanie súvislého záznamu vysielania programu zo dňa 1.4.2012 v čase od 10:55\nhod. do 12:05 hod. a to v lehote 7 dní od doručenia.\nNavrhovateľ požadovaný záznam nepredložil, pričom doručil dňa 13.4.2012 Rade list, v ktorom uviedol,\nže požadovaný záznam je pripravený doručiť, avšak až potom, ako mu Rada doručí relevantné\nrozhodnutie o vyžiadaní predmetného záznamu. Prekážkou predloženia záznamu podľa obsahu tohto\nvyjadrenia nebola teda neidentifikovateľnosť záznamu, ktorá napokon bola aj krátkou cestou odstránená.\nArgumentáciu navrhovateľa o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam formálnym\nrozhodnutím nepovažoval najvyšší súd za dôvodnú.\nV zmysle § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy vysielania,\nzákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní. Nejedná sa o zásah\ndo práv vysielateľov - ukladanie povinností ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, nakoľko\npovinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním administratívneho rozhodnutia, ale táto je\n\npovinnosťou vyplývajúcou priamo zo Zákona (§ 16 ods. 3 písm. l/ Zákona). Rovnako gramatickým\nvýkladom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému\nzáveru, nakoľko zákonodarca v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie a nie\nrozhodnutie.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nedostatok určitosti výroku správneho rozhodnutia o uložení sankcie,\nnajvyšší súd dospel k záveru, v žiadosti o poskytnutí súvislého záznamu vysielania bola táto\nidentifikovaná aj časovým údajom a naviac navrhovateľ dňa 13. decembra 2010 vysielal len jeden takto\noznačený program.\nPri výške uloženej pokuty sa odporkyňa zákonne relevantným spôsobom vysporiadala s kritériami\npre určenie výšky pokuty podľa § 64 ods. 2, 3 Zákona, keď uviedla, že navrhovateľ bol za\nporušenie rovnakej zákonnej povinnosti sankcionovaný v iných konaniach, poukázala na výšku skôr\nuložených pokút, ako aj na to, že navrhovateľ je multiregionálnym vysielateľom, je za správny\ndelikt objektívne zodpovedný, porušením povinnosti znemožňoval odporkyni výkon kompetencií\nzmonitorovanie predmetného záznamu, a tým výkon úloh pri dohliadaní na dodržiavanie právnych\npredpisov, ako aj na stredne vysokú závažnosť správneho deliktu, keďže sa ho dopustil opakovane.\nUkladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom\nstanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom\ntohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.\nOdporkyňa svoju diskrečnú právomoc použila v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške\n2 000 €, maximálne možno pokutu podľa § 67 ods. 2 Zákona uložiť vo výške 6 638 €), z tohto rámca\nžiadnym spôsobom nevybočila, inštitút správnej úvahy nezneužila a svoje rozhodnutie dostatočným\nspôsobom zdôvodnila. Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel konštatovať, že správna úvaha pri\nvýške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.\nPorušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa\nustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej\nveci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľ nekonal ako osoba obvinená\nrespektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o správnom delikte.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v\nmedziach opravného prostriedku navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho\norgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá\nO. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č.\n10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}