{"guid": "c7b776e4-6680-4610-9550-5f5e654d84c6:92000843-f5e3-4849-855d-81bcf4f9914a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1", "spisova_znacka": "6Sž/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/24/2012 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 6Sž/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1", "identifikacne_cislo": "9012010181", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92000843-f5e3-4849-855d-81bcf4f9914a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/24/2012\n9012010181\n27. 11. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010181.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,\na.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 proti žalovanému: Telekomunikačný\núrad Slovenskej republiky, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. 187/PÚ/2012 z 12. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej\nrepubliky č. 187/PÚ/2012 z 12. septembra 2012, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1384/OER/2012 z\n25. júna 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nŽalobca žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR\" alebo „najvyšší\nsúd\") dňa 13. novembra 2012, sa domáhal zrušenia rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky č. 187/PÚ/2012 zo dňa 12. septembra 2012 a rozhodnutia žalovaného č. 1384/\nOER/2012 zo dňa 25. júna 2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nUviedol, že v správnom konaní bolo vydané rozhodnutie o rozklade č. 187/PÚ/2012 zo dňa 12.\nseptembra 2012 predsedom žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobcovi nevznikol podľa ust. § 53 zák. č.\n351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 351/2011\nZ. z.\" alebo „zákon o elektronických komunikáciách\") nárok na úhradu zistených čistých nákladov\nvzniknutých pri vykonávaní univerzálnej služby v rokoch 2009 a 2010, pretože jej poskytovanie nebolo\npre žalobcu neprimeraným zaťažením.\nŽalobca mal za to, že rozhodnutie o rozklade, ako i prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní úhrady\nnákladov za poskytovanie univerzálnej služby (ďalej aj „US\"), ako i postup správnych orgánov v\nkonaní predchádzajúcom vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, nie je v súlade s platnými právnymi\npredpismi. Domnieval sa, že predmetnými nezákonnými rozhodnutiami a postupom bol žalobca, ako\núčastník správneho konania, poškodený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keď\nmu protiprávne nebola priznaná náhrada nákladov za poskytovanie US, hoci splnil všetky zákonom\nvyžadované predpoklady a náležitosti, na základe ktorých mal právny nárok na náhradu týchto nákladov.\nZ vyššie uvedeného dôvodu napadol žalobca predmetné rozhodnutia žalobou v zmysle ust. § 247\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\"), nakoľko zastával názor, že rozhodnutia boli vydané\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.,\n\nrozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 250j\nods. 2 písm. d/ O.s.p., zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci v zmysle ust. §\n250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutých rozhodnutí v zmysle ust. 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.\nZ obsahu žaloby vyplýva, že nesprávne právne posúdenie podľa žalobcu spočíva v tom, že správny\norgán neposudzoval nárok na úhradu nákladov na univerzálnu službu podľa právnej normy účinnej\nv dobe poskytovania univerzálnej služby, nakoľko aplikoval na prebiehajúce správne konanie vo\nveci úhrady čistých nákladov vzniknutých pri poskytovaní univerzálnej služby v rokoch 2009 a 2010\nzák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a opatrenie\nTelekomunikačného úradu SR č. O-28/2012 zo dňa 9. septembra 2012 o úhrade čistých nákladov,\no postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu\nuniverzálnej služby (ďalej len „opatrenie č. O-28/2012), ktoré neboli účinné v čase poskytovania\nuniverzálnej služby za ktorý žalobca požaduje úhradu vzniknutých čistých nákladov, t. j. v rokoch 2009\na 2010. Nespochybnil, že v konaní, ktoré sa začalo za účinnosti nového zákona o elektronických\nkomunikáciách, bude správny orgán postupovať v súlade s týmto právnym predpisom a s jeho\nprechodným ustanovením § 78 ods. 1, avšak podľa názoru žalobcu je predmetné ustanovenie čisto\nprocesno - právnou úpravou a upravuje postup žalovaného v konaní, pričom nie je ustanovené akým\nspôsobom má žalovaný naložiť s predmetom konania po hmotnoprávnej stránke. Poukázal na to, že\nsám žalovaný poprel svoj názor formulovaný v rozhodnutí, podľa ktorého, „...rozhodnutím podľa právnej\núpravy platnej v čase podania žiadosti o úhradu čistých nákladov...nemohol žalobcu ukrátiť na žiadnych\nprávach...\", pričom v rozpore s uvedeným aplikoval pri hodnotení neprimeraného zaťaženia právnu\nnormu - opatrenie č. O-28/2012, ktoré sa stalo účinným až viac ako mesiac po podaní žiadosti žalobcu o\núhradu čistých nákladov na univerzálnu službu v rokoch 2009 a 2010. Podľa názoru žalobcu, je správny\norgán povinný nároky poskytovateľa univerzálnej služby posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v\nčase poskytovania univerzálnej služby. Tento svoj názor podporil poukazom na nedávno vyjadrený názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Sž/13/2011, podľa ktorého „Vychádzajúc\nz ústavnej požiadavky, že každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, nárok na úhradu nákladov na univerzálnu službu sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej\nv dobe poskytovania univerzálnej služby. Pokiaľ teda žalobca uplatnil nárok na úhradu nákladov za\nposkytovanie univerzálnej služby za roky 2005 a 2006, bolo teda potrebné posúdiť jeho uplatnený nárok\nna úhradu týchto nákladov podľa práva platného v dobe poskytovania predmetnej univerzálnej služby.\"\nVyjadril presvedčenie, že niet pochýb o tom, že posúdenie neprimeraného zaťaženia je súčasťou\nposúdenia nároku a ten sa má posudzovať podľa právnych noriem platných v čase poskytovania\nuniverzálnej služby a o tom, že žalovaný mal nárok žalobcu na úhradu čistých nákladov vzniknutých\npri posudzovaní univerzálnej služby v rokoch 2009 a 2010 posudzovať podľa ustanovení zákona o\nelektronických komunikáciách č. 610/2003 Z. z. platných v príslušnom období. Z rovnakého dôvodu\nneobstojí ani aplikácia opatrenia O-28/2012, ktoré navyše nebolo v čase podania predmetnej žiadosti\nžalobcu účinné.\nV súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\nžalobca zdôraznil, že právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že predpokladom vyhodnotenia\nprimeranosti alebo neprimeranosti zaťaženia poskytovateľa univerzálnej služby je výpočet čistých\nnákladov súvisiacich s jej poskytovaním, ktoré sú verifikovateľné prostredníctvom účtovnej evidencie\nžalobcu ako jej poskytovateľa. Závery vyhodnotenia prijatého správnym orgánom vrátane výberu\naplikovaných kritérií posúdenia, musia byť zdôvodnené tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť, na\nzáklade čoho dospel žalovaný k svojim záverom. Za nadmieru dôležité považuje žalobca v súvislosti\nso správnosťou a zrozumiteľnosťou správneho rozhodnutia, aby sa správny orgán zaoberal všetkými\npredloženými dôkazmi/návrhmi, aby ich náležite vyhodnotil, zdôvodnil, ktoré dôkazy zobral do úvahy,\nktoré naopak nezohľadnil a prečo. K vyhodnoteniu dôkazov by mal žalovaný pristúpiť tak, aby bolo\nrozhodnutie zrozumiteľné, neprotirečivé a presvedčivé nielen pre správny orgán, ale aj pre účastníkov\nsprávneho konania. Argumentácia realizovaná v medziach správnej úvahy by mala byť logická a\nmala by vychádzať zo skutkových zistení obsiahnutých v administratívnom spise. Žalobca mal za to,\nže odôvodnenie oboch rozhodnutí správneho orgánu je v rozpore s vyššie uvedeným, je súhrnom\núčelových a nezrozumiteľných úvah, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými a objektívnymi\ndôvodmi, podloženými dôkazmi v administratívnom spise. Viaceré kritériá, ktoré opatrenie stanovuje\n\npoužil žalovaný aj v predchádzajúcich správnych konaniach vo veci úhrady čistých nákladov vzniknutých\npri poskytovaní univerzálnej služby v rokoch 2005 - 2006 a 2007 - 2008, po preskúmaní ktorých Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky skonštatoval, že „postup určenia kritérií neprimeraného zaťaženia žalovaný\nnastavil nesprávne a účelovo\" (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/35/2011 str. 23). Námietku žalobcu, že „7\nkritérií určených žalovaným nemožno považovať za transparentné, všeobecné a už vôbec nie neosobné\"\npovažoval za dôvodnú aj senát NS SR pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného vydaného v správnom\nkonaní vo veci úhrady čistých nákladov na univerzálnu službu v rokoch 2005 a 2006 (rozsudok NS SR\nsp. zn. 6Sž/13/2011, str. 27). Vzhľadom na tieto skutočnosti neobstojí ani aplikácia opatrenia O-28/2012,\nani aplikácia jednotlivých kritérií v ňom uvedených.\nŽalobca v súvislosti s námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu na posúdenie veci\nformuloval právny názor, že kritéria posúdenia možnosti existencie neprimeraného zaťaženia musí\nsprávny orgán sám určiť tak, aby spĺňali podmienku transparentnosti, objektívnosti a zrozumiteľnosti\na zároveň ich riadne odôvodniť. S poukazom na rozsudky Európskeho súdneho dvora (ďalej\n„ESD\") C-389/08 a C-222/08 vo veci aplikácie jednotlivých ustanovení Smernice o univerzálnej\nslužbe, opakovane formuloval svoj právny názor, podľa ktorého je národný regulačný orgán povinný\nskúmať čisté náklady poskytovateľa univerzálnej služby na jej poskytovanie, a až na základe tohto\nposudzovať otázku neprimeraného (nadmerného, nespravodlivého) zaťaženia telekomunikačného\npodniku. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/35/2011\nz ktorého je zrejmé, že „Z uvedeného rozsudku (rozsudok ESD C-222/08 je tiež zrejmé, že je\npotrebné vykonať špeciálnu kalkuláciu čistých nákladov predtým, ako tieto náklady bude možné\nkvalifikovať ako nespravodlivé zaťaženie, čo a contrario znamená, že špeciálna kalkulácia čistých\nnákladov je potrebná k tomu, aby úrad mohol konštatovať, že poskytovanie univerzálnej služby pre\nžalobcu neprimerané zaťaženie nepredstavovalo.\" Správny orgán v rozhodnutí o rozklade uviedol,\nže povinnosť úradu vypočítať čisté náklady nasleduje len pre prípad, ak sú kumulatívne splnené\nvšetky podmienky relevantné pre priznanie úhrady (kompenzácie) žiadateľovi vrátane neprimeraného\nzaťaženia. Vychádzajúc z predchádzajúcej komunikácie správneho orgánu v podobných konaniach\nmal zrejme na mysli podmienky existencie čistých nákladov, včasné podanie žiadosti podnikom,\nposkytovanie univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom, poskytovanie univerzálnej služby\nmôže byť pre podnik neprimeraným zaťažením. Tento výklad, nie je podľa názoru žalobcu, v súlade\ns výkladom uskutočneným ESD, ktorý je pre národné súdy ako aj orgány verejnej správy záväzný.\nNa uvedené nemôže mať vplyv ani zmena národnej právnej úpravy. Aj podľa nálezu Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 187/2011 je formalistický prístup a čisto gramatický výklad právnych predpisov\nnežiaduci. Podľa názoru žalobcu pri rešpektovaní názoru ESD, NS SR a ÚS SR nemohol správny\norgán bez výpočtu konštatovať, že poskytovanie univerzálnej služby nepredstavovalo pre žalobcu\nneprimerané zaťaženie. Kritéria posudzovania neprimeraného zaťaženia nemôže správny orgán\naplikovať bez overenia výpočtu čistých nákladov aj preto, lebo výber kritérií, ktoré správny orgán zvolil\npri hodnotení neprimeraných zaťažení, vychádza z porovnania samotných čistých nákladov vzniknutých\npri poskytovaní univerzálnej služby a ďalších ekonomických ukazovateľov. Posúdenie, či pre žalobcu\nposkytovanie univerzálnej služby predstavovalo neprimerané zaťaženie, je jednou zo zásadných otázok,\nod vyriešenia ktorej závisí výsledok správneho konania. Ak teda správny orgán posudzuje ako kritérium\npodiel čistých nákladov na čistom zisku pred zdanením, mal by výpočet týchto čistých nákladov overiť.\nAk tak správny orgán neurobí, postupuje v rozpore s jedným zo základných pravidiel správneho konania,\nktoré vyplýva z ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\"). V rovnakej súvislosti v obdobnom prípade (úhrada\nčistých nákladov na univerzálnu službu za roky 2007 a 2008) to konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí\nsp. zn. 5Sž/35/2011 na strane 27 rozhodnutia. Žalobca má za to, že použitie kritérií, ktoré sú od výšky\nčistých nákladov priamo závislé, predtým ako správny orgán zistí výšku čistých nákladov, je nielen v\nrozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi a judikatúrou, ale aj so zásadami elementárnej logiky.\nŽalobca má tiež za to, že kritériá, ktoré správny orgán zvolil pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia,\nnie sú v súlade s účelom smernice a znemožňujú aktivovanie mechanizmu úhrady čistých nákladov.\nPodľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je plnenie povinností vyplývajúcich z poskytovania\nuniverzálnej služby pre žiadateľa neprimeraným zaťažením, ak:\n· celkové ročné tržby podniku na vnútroštátnom relevantnom trhu č. 1 (prístup k verejnej telefónnej sieti\nv pevnom umiestnení pre bytových a nebytových zákazníkov) neprekročia 80 % z celkových ročných\ntržieb na tomto relevantnom trhu,\n\n· náklady na univerzálnu službu podľa predloženej žiadosti, od ktorých sa odpočítajú výnosy dosiahnuté\nplnením povinností univerzálnej služby a akékoľvek výhody vyplývajúce žiadateľovi z plnenia povinností\nuniverzálnej služby, neprekročia päť % z celkových nákladov podľa výkazu ziskov a strát; celkovými\nnákladmi sú všetky náklady účtovnej triedy päť podľa výkazu ziskov a strát žiadateľa v príslušnom\nfinančnom roku,\n· EBITDA marža podniku je nižšia o viac ako päť percentuálnych bodov v porovnaní s priemernou\nEBITDA maržou piatich najväčších podnikov pôsobiacich na trhu elektronických komunikácií v\nSlovenskej republike dosahujúcich zisk,\n· náklady na univerzálnu službu podľa predloženej žiadosti, od ktorých sa odpočítajú výnosy dosiahnuté\nplnením povinností univerzálnej služby a akékoľvek výhody vyplývajúce žiadateľovi z plnenia povinností\nuniverzálnej služby, predstavujú viac ako 20 % čistého zisku pred zdanením.\nPodľa názoru žalobcu takto navrhované kritériá posudzovania neprimeraného zaťaženia de facto\nznemožňujú aktiváciu mechanizmu úhrady čistých nákladov na univerzálnu službu. Právna úprava,\npredchádzajúca i aktuálne platná, pritom ukladá správnemu orgánu povinnosť, aby pri určovaní\nposkytovateľa univerzálnej služby prihliadal okrem iného aj na finančné podmienky podniku. Možno\nteda predpokladať, že za poskytovateľa univerzálnej služby možno určiť len taký podnik (resp. viacero\npodnikov), ktorý je v nadpriemernej finančnej kondícii. Ak majú byť správnym orgánom navrhované\nkritériá splnené kumulatívne, pre žiadny podnik s dobrým finančným a technickým zázemím nebude\nposkytovanie univerzálnej služby nikdy predstavovať neprimerané zaťaženie, a to bez ohľadu na výšku\nčistých nákladov na poskytovanie US.\nTaktiež mal žalobca za to, že takéto nastavenie kritérií je v rozpore s bodom 18 preambuly Smernice,\npodľa ktorého \"členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých\nnákladov povinnosti univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že povinnosť môže byť splnená\nlen so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem.\" Vyjadril\npresvedčenie, že určenie a spôsob vyhodnocovania kritérií neprimeraného zaťaženia nemôže popierať\nzmysel a účel Smernice, čo zdôraznil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Sž/13/2011 o\nuniverzálnej službe a príslušnej zákonnej úpravy. Ak má byť zachovaný zmysel právnej úpravy, metodika\nvyhodnocovania neprimeraného zaťaženia:\n- musí používať relevantné hodnoty a benchmarky (napr. hranica významnosti nákladov na univerzálnu\nslužbu z celkových nákladov alebo zisku nemôže byť stanovovaná ľubovoľne: hranica 5%, resp. 20%,\nnemá v sektore elektronických komunikácií obdobu);\n- musí zohľadňovať výlučne právom dovolené aktivity (navrhovaný koncept posudzovania\nneprimeraného zaťaženia predpokladá dotovanie straty z univerzálnej služby z iných aktivít určeného\npodniku, čo môže byť v rozpore s regulačnými rozhodnutiami zakazujúcimi krížové dotácie);\n- rozhodujúcim kritériom nemôže byť schopnosť určeného podniku financovať náklady univerzálnej\nslužby zo svojho zisku: Určený podnik nemôže byť \"trestaný\" núteným bezodplatným poskytovaním\nuniverzálnej služby za to, že je ziskový resp., že je významným podnikom na trhu. Ide o bezprecedentný\nzáver popierajúci základné princípy právneho štátu i ústavné práva na ochranu jeho majetku.\nSamotná existencia celkového zisku určeného podniku resp. jeho porovnateľná výška so ziskom iných\nposkytovateľov elektronických komunikačných služieb nemôže znamenať, že záťaž pri poskytovaní\nuniverzálnej služby je primeraná a určený podnik má znášať poskytovanie univerzálnej služby na vlastné\nnáklady, najmä ak podnik ako súkromná obchodná spoločnosť má financovať služby vo verejnom\nzáujme.\nŽalovaný sa s vyššie uvedenými námietkami, ktoré žalobca uplatnil už vo vyjadrení k podkladom\nprvostupňového rozhodnutia pred jeho vydaním (list zo dňa 11. júna 2012), vôbec nevysporiadal\na v odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že \"pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so\nvšeobecne záväzným právnym predpisom a neprimerané zaťaženie hodnotil v súlade s ustanoveniami\nopatrenia o US\". Ďalej žalovaný uviedol, že \"sa nepreukázala základná podmienka ustanovená v\nsmernici pre vytvorenie mechanizmu financovania čistých nákladov na US [= strata, resp. čisté\nnáklady, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem], nevznikla mu povinnosť ho [= mechanizmus\n\nfinancovania čistých nákladov] vytvoriť\", a to bez ďalšieho vysvetlenia, čo možno považovať za\n\"normálnu obchodnú normu\". Taktiež poukazovanie žalovaného na bližšie nešpecifikované „odporúčania\nodborného poradcu\", „best practice krajín Európskej únie a skúsenosti úradu z posudzovania žiadosti\no úhradu\" v odôvodnení rozhodnutia považuje žalobca za nedostatočné. Aj keď žalobca namietal a\nnamieta aj výber jednotlivých kritérií, to, čo znemožňuje naštartovanie mechanizmu úhrady čistých\nnákladov a je teda v rozpore s účelom Smernice o univerzálnej službe, je nastavenie konkrétnych\nhodnôt jednotlivých kritérií, ktoré majú byť splnené. Práve nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie\nich nastavenia preukazuje účelovosť postupu žalovaného.\nĎalej žalobca namietal nesprávne posúdenie zvolených kritérií správnym orgánom a to kritéria\npodielu na trhu, kritériá významnosti nákladov, kritéria ziskovosti, vrátane EBITDA a výšku hranice\nvýznamnosti nákladov na čistom zisku, pričom mal za to, že použil také kritériá, ktorých vyhodnotenie je\nnepreskúmateľné. Správny orgán vyhodnotil kritérium podielu tržieb na trhu prístupu k verejnej telefónnej\nsieti a kritérium EBITDA marža na základe podkladov, ktoré ostatné podniky označili za predmet\nobchodného tajomstva. Správnosť vyhodnotenia uvedených kritérií správnym orgánom teda žalobca\nnemôže preskúmať. Okrem toho takéto stanovenie kritérií zo strany správneho orgánu tiež znemožňuje\nžalobcovi uplatniť právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a\nk spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. Podľa žalobcu je tiež určenie týchto kritérií v rozpore\ns požiadavkou na stanovenie všeobecných a neosobných kritérií, ako to požaduje ESD (Rozsudok ESD\nč. C-222/08) a v rozpore s princípom transparentnosti, ktorým sa má žalovaný podľa § 11 ods. 1 nového\nzákona o elektronických komunikáciách pri vydávaní svojich rozhodnutí riadiť.\nProcesný postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách čo\nmohlo mať, podľa názoru žalobcu, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako už žalobca vyššie\nv žalobe uviedol, procesný postup správneho orgánu sa v dotknutom konaní riadil ust. § 53 nového\nzákona o elektronických komunikáciách a aj keď žalobca odhliadol od toho, že ust. § 53 ods. 3 prvá\nveta nového zákona o elektronických komunikáciách je v rozpore so Smernicou o univerzálnej službe\na s príslušnou judikatúrou ESD, nebol postup správneho orgánu ani v súlade s novým zákonom o\nelektronických komunikáciách, nakoľko správny orgán, ktorý v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že\n„uskutočnil analýzu vstupov a overil výpočet čistých nákladov univerzálnej služby\", bol povinný takéto\noverenie zverejniť, čo však neurobil. Uvedené by mohlo, podľa názoru žalobcu, dospieť k objasneniu\nskutočného stavu veci a k odstráneniu nezrozumiteľného postupu správneho orgánu, keď napriek\nzahrnutiu volacieho programu Doma Mini do výpočtu a námietkam voči použitej hodnote WACC upustil\nod korekcie a potvrdil, že neboli zistené porušenia účtovných alebo metodologických zásad pri kalkulácii\nnákladov univerzálnej služby (str. 10 prvostupňového rozhodnutia).\nŽalobca ďalej namietal, že správny orgán nepostupoval v konaní tak, aby ho neukrátil na jeho\nprávach vyplývajúcich mu z ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože nevzal do úvahy jeho\nvyjadrenie k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. Jednak nedal správny orgán možnosť žalobcovi\nnavrhnúť doplnenie podkladov a konal v rozpore s dvojinštančnosťou správneho konania. Žalobca\npredložil správnemu orgánu v súlade s trojdňovou lehotou danou správnym orgánom na vyjadrenie\ndokument (Assessment of Unfair Burden of Universal Service Provision: Implementation of selected\nmetodologies) v anglickom jazyku, aby preukázal, že návrhy na hodnotenie neprimeraného zaťaženia\nsú naozaj vypracované medzinárodne etablovaným konzultantom. Navyše, v sektore elektronických\nkomunikácií je tak zo strany správneho orgánu, ako aj regulovaných subjektov práca s dokumentáciou\nv anglickom jazyku už dlhé roky štandardom. Podľa žalobcu mal dať správny orgán účastníkovi\nkonania priestor na vyhotovenie obsahovo totožného znenia v slovenskom jazyku a za týmto účelom\nprípadne prerušiť konanie. Vzhľadom na pôvodne stanovenú šikanóznu lehotu 3 pracovných dní na\npredloženie vyjadrenia a žiadnej možnosti reagovať na nezaradenie dokumentu v anglickom jazyku\ndo administratívneho spisu (informácia o nezaradení bola doručená v piatok a rozhodnutie o rozklade\nhneď nasledujúci pondelok) bol žalobca hrubým spôsobom ukrátený na svojich procesných právach\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V rozpore so zásadou dvojinštančnosti správneho konania\npovažoval žalobca postup správneho orgánu, ktorý bez ďalšieho zhodnotenia za podklad rozhodnutia\npovažoval stanovisko prvostupňového orgánu a prezentoval ho ako svoje vlastné vyhodnotenie jednej\nz najdôležitejších otázok v správnom konaní. Podľa žalobcu založenie stanoviska orgánu prvého stupňa\ndo spisu správneho konania nie je a nemôže byť úkonom, ktorý by smeroval k preskúmaniu zákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu. Takýto úkon je z hľadiska naplnenia\núčelu odvolacieho konania, resp. konania o rozklade bezvýznamný a to najmä v prípade, keď obsah\n\ntohto podkladu je až na niekoľko detailov (uvedenie výšky EBITDA jednotlivých podnikov) extraktom\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a nijako nezohľadňuje námietky účastníka konania uvedené\nv rozklade, resp. v jeho vyjadrení. Správny orgán podľa názoru žalobcu nepostupoval v správnom\nkonaní na druhom stupni v súlade s princípom dvojištančnosti a ani v súlade so základnými zásadami\nsprávneho konania, predovšetkým zásadou zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy. Na základe\nvyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú nezákonné,\nnakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p, keďže\nžalovaný v správnom konaní aplikoval právne predpisy nesprávne a v rozpore s platnou judikatúrou\nNS SR a ESD, pričom túto nesprávnu aplikáciu navyše nedostatočne zdôvodnil, resp. zdôvodnil takým\nspôsobom, ktorý robí rozhodnutie úplne nezrozumiteľným; uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., keďže vyhodnotenie\nrozhodujúcich skutočností nebolo náležite odôvodnené a vybočuje z hraníc správnej úvahy; zistený\nskutkový stav je nedostatočný na posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p, keďže žalovaný\nrešpektujúc názor ESD, ÚS SR a NS SR nemohol bez výpočtu konštatovať, že poskytovanie univerzálnej\nslužby nepredstavovalo pre žalobcu neprimerané zaťaženie a už vôbec nie na základe kritérií, ktoré\nsú od výšky čistých nákladov priamo závislé, a keďže žalovaný nezvolil správne kritériá pre posúdenie\nneprimeraného zaťaženie, nesprávne ich vyhodnotil, pričom toto vyhodnotenie je nepreskúmateľné; v\nkonaní vedenom žalovaným sú také vady v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., ktoré majú vplyv na\nzákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže procesný postup správneho orgánu nebol v súlade s novým\nzákonom o elektronických komunikáciách a správny orgán postupoval v konaní tak, že ukrátil žalobcu na\njeho právach vyplývajúcich z §33 ods. 2 správneho poriadku, pretože nevzal do úvahy jeho vyjadrenie\nk podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie o rozklade ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil v zmysle ust. § 250j\nods. 2 resp. ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný správny orgán k obsahu žaloby podal písomné vyjadrenie. Uviedol v ňom, že s námietkou\nžalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia nesúhlasí, pretože žalobca podal žiadosť o úhradu\nčistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby dňa 27. decembra 2011 t.j. za\núčinnosti nového zákona o elektronických komunikáciách a žalovaný tým, že v rámci správneho konania\nzačatého za účinnosti nového zákona o elektronických komunikáciách posudzoval nároky poskytovateľa\nUS podľa v súčasnosti platného právneho predpisu konal v súlade s právnym poriadkom SR. Zdôraznil,\nže prechodné ustanovenia nového zákona o elektronických komunikáciách schváleného zákonným\nlegislatívnym procesom neustanovujú odlišný postup pre posudzovanie nárokov poskytovateľa US, z\ntoho dôvodu žalovaný postupoval v predmetnom správnom konaní podľa právneho režimu, ktorý bol\nv čase podania žiadosti. Žalovaný mohol iba konštatovať, že žalobca poskytoval US podľa súčasne\nneúčinného zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, avšak\nkonštitutívne rozhodnúť o úhrade čistých nákladov spojených s poskytovaním US mohol iba podľa v\nsúčasnosti platného zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že by poprel svoj názor - posudzovať žiadosť podľa platnej právnej úpravy v čase jej podania\ntým, že pri hodnotení neprimeraného zaťaženia aplikoval právnu normu - opatrenie úradu zo dňa\n9. februára 2012 č. O-28/2012. Nový zákon o elektronických komunikáciách (§ 80 bod 2) výslovne\nzrušil vyhlášku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 501/2004 Z. z. o zriaďovaní a\nspravovaní osobitného účtu univerzálnej služby a o súvisiacich podrobnostiach, pričom nedeklaroval jej\nplatnosť a účinnosť až do prijatia nového vykonávacieho predpisu. Nakoľko ani zákon o elektronických\nkomunikáciách ani opatrenie o US neobsahujú žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by riešili\nmedziobdobie medzi zrušením vyhlášky a účinnosťou opatrenia o US došlo k situácii, kedy medzi 1.\nnovembrom 2011 a 1. marcom 2012 nebola explicitne vo vzťahu k úhrade čistých nákladov vzniknutých\npri vykonávaní povinností US určená aplikovateľnosť žiadneho z vykonávacích predpisov. Žalovaný bol\ntoho názoru, že správne orgány rozhodujú podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, kedy\ndošlo k rozhodujúcej skutočnosti. V čase podania žiadosti o úhradu čistých nákladov vzniknutých pri\nvykonávaní povinností US žalobcom upravoval základné podmienky, za ktorých môže podnik žiadať\no úhradu čistých nákladov nový zákon o elektronických komunikáciách. Žalovaný vydal opatrenie o\nUS podľa ust. § 54 ods. 7 zák. o elektronických komunikáciách, tzn. postupoval podľa právnej normy\nplatnej v čase podania žiadosti žalobcom. Právo na úhradu čistých nákladov na poskytovanie US,\nresp. podmienky priznania tejto úhrady vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách, ktorý ho\npodmieňuje existenciou neprimeraného zaťaženia v súvislosti s poskytovaním US, pričom žalovaný\nzohľadní aj to, či je služba poskytovaná nákladovo efektívnym spôsobom. Opatrenie o US následne\n\nurčuje postup žalovaného pri kalkulácii čistých nákladov, návratnosti vloženého kapitálu, finančného\nohodnotenia, trhových výhod a pod. Pred vydaním opatrenia bolo posúdenie otázky neprimeraného\nzaťaženia ponechané v právomoci žalovaného. Prijatím opatrenia o US sa situácia zmenila len v tom,\nže sa jasne vymedzil pojem neprimerané zaťaženie a kritériá používané žalovaným na posúdenie tejto\notázky sa pretavili zo správnej úvahy do právneho predpisu. Žalovaný mal za to, že vydanie opatrenia o\nUS bolo jednoznačne možné očakávať, keďže bolo priamo prikázané novým zákonom o elektronických\nkomunikáciách a v dôsledku úpravy obsiahnutej v opatrení o US nedošlo k zásadnej zmene práv oproti\nstavu pred jeho prijatím. Opatrenie o US bolo vydané ešte pred rozhodnutím žalovaného o žiadosti\nžalobcu a jeho vydaním sa nezmenili podmienky vzniku nároku na úhradu.\nVo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov žalovaný skonštatoval, že v konaní riadne posúdil žiadosť žalobcu a do spisu\nzaložil relevantné informácie pochádzajúce z rôznych zdrojov. Rozhodnutia tiež náležite odôvodnil\nzrozumiteľným a logickým spôsobom, keď objasnil prečo žalobcovi nevznikol nárok na úhradu\n(kompenzáciu) čistých nákladov na US, podrobne argumentačne vyhodnotil jednotlivé aspekty\nposudzovania neprimeranosti zaťaženia, ktoré vzhľadom na aplikovanú zákonnú úpravu považoval\nza správne. Žalovaný uviedol, že v oboch rozhodnutiach zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré\nboli podkladom pre jeho výrok a reagoval na všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca v predmetnom\nsprávnom konaní. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade s platným právnym poriadkom, vysporiadal\nsa so všetkými podkladmi, ktoré boli v priebehu správneho konania zhromaždené a jeho rozhodnutia,\nvzhľadom na podrobnejšie vyhodnotenie primeranosti, resp. neprimeranosti zaťaženia žalobcu nákladmi\nna US sú zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí žalovaného je\nzrejmé, ktoré námietky žalobcu žalovaný pokladal za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Obe odôvodnenia sú taktiež v súlade\ns ust. § 46 a 47 správneho poriadku.\nŽalovaný voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o elektronických\nkomunikáciách a medzí, ktoré zákon o elektronických komunikáciách stanovil, dospel pri dodržiavaní\nlogického výkladu k rozhodnutiu, že žalobcovi nevznikol podľa § 53 zákona o elektronických\nkomunikáciách nárok na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní US v rokoch\n2009 a 2010, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením. Žalovaný v\nrámci svojej povolenej voľnej správnej úvahy posúdil, či je výpočet čistých nákladov v predmetnom\nsprávnom konaní nevyhnutný alebo nie, a svoj záver dostatočne odôvodnil. Argumentácia realizovaná\nv medziach správnej úvahy je podľa názoru žalovaného logická, vychádza zo skutkových zistení\nobsiahnutých v administratívnom spise a je preskúmateľná súdom. Taktiež pri hodnotení dôkazov\npostupoval žalovaný v súlade s § 34 správneho poriadku a z toho dôvodu nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že by odôvodnenie oboch žalobou napadnutých rozhodnutí bolo \"súhrnom účelových a\nnezrozumiteľných úvah úradu, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými a objektívnymi dôvodmi,\npodloženými dôkazmi v administratívnom spise.\"\nŽalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci\nuviedol, že postupoval v súlade s článkami 12 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/\nES zo 7. marca 2002 o US a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a\nslužieb (ďalej len \"smernica o US\"). Z dikcie čl. 12 ods. 1 prvého pododseku smernice o US jednoznačne,\npodľa názoru žalovaného, vyplýva postupnosť jednotlivých krokov, a to najskôr regulačný orgán usúdi,\nči poskytovanie US môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie podnikov určených na poskytovanie\nUS a v závislosti od výsledkov tohto usúdenia, následne pristúpi ku kalkulácii čistých nákladov. Ďalej\nžalovaný poukázal na to, že z ustanovení článku 13 smernice o US vyplýva, že len na základe výpočtu\nčistých nákladov na poskytovanie US podľa článku 12 tejto smernice môžu národné regulačné orgány\nkonštatovať, že podnik poverený poskytovaním US je skutočne nespravodlivo zaťažený a že členské\nštáty musia na žiadosť tohto podniku rozhodnúť o podmienkach odškodnenia z dôvodu týchto nákladov.\nSmernica o US stanovuje národným regulačným orgánom povinnosť kalkulovať čisté náklady len v\ntom prípade, že výsledkom usúdenia je verdikt - podnik znáša neprimerané zaťaženie a takéto zistenie\nmusí byť podporené výpočtom čistých nákladov uskutočneným zo strany národného regulačného\norgánu. Výpočet čistých nákladov zohráva dôležitú úlohu pri stanovení výšky odškodnenia, ktorá musí\nobligatórne súvisieť s týmito čistými nákladmi. Ak národný regulačný orgán konštatuje, že jeden určený\npodnik alebo viac určených podnikov, ktorí sú poskytovateľmi US znášajú nespravodlivé zaťaženie,\na ak tento podnik alebo tieto podniky požiadajú o odškodnenie, je úlohou členského štátu zaviesť\n\npotrebné mechanizmy podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ smernice o US, z ktorej okrem toho vyplýva,\nže toto odškodnenie je vo výške čistých nákladov vypočítaných podľa článku 12 tejto smernice. Postup\nustanovený pre národné regulačné orgány v článkoch 12 a 13 smernice o US bol transponovaný do\nzákona o elektronických komunikáciách v rámci § 53. To znamená, že povinnosť žalovaného vypočítať\nčisté náklady nasleduje až vtedy, ak na základe posúdenia žiadosti a všetkých relevantných podkladov\nobsiahnutých v administratívnom spise a vyhodnotenia kritérií neprimeranosti zaťaženia žalovaný\ndospeje k záveru, že poskytovanie US bolo pre jej poskytovateľa neprimeraným zaťažením. Žalovaný\nmal taktiež zato, že postupoval v súlade s národnou a európskou legislatívou upravujúcou univerzálnu\nslužbu, neporušil povinnosti vyplývajúce zo smernice o US a rešpektoval výklad uskutočnený ESD vo\nveci US. Správnosť postupu zákonom ustanovených podmienok žalovaným vyplýva aj z právneho\nnázoru vysloveného ESD v rozhodnutiach (C-389/08, C-222/08) pri posudzovaní otázok súvisiacich\ns poskytovaním US podľa čl. 12 a 13 smernice o US. Z predmetných rozsudkov ESD vyplýva, že\nnárodný regulačný orgán je povinný najskôr preskúmať (tzn. posúdiť, zisťovať a nie vypočítať) čisté\nnáklady poskytovateľa US vyčíslené v žiadosti o úhradu čistých nákladov. Súčasne je povinný preskúmať\njednotlivé vlastnosti poskytovateľa US, a to úroveň jeho zariadení, ekonomickej a finančnej situácie, ako\naj jeho podiel na trhu. Okrem toho z judikatúry ESD vyplýva, že členské štáty môžu konštatovať, že\nposkytovanie US je pre poskytovateľa US skutočne nespravodlivým zaťažením, za ktoré sa poskytne\nodškodnenie len vtedy, ak uskutočnili výpočet čistých nákladov na poskytovanie US. Okrem toho nemôžu\nprijať systém odškodnenia, ktorý by nesúvisel s týmito čistými nákladmi, resp. také odškodnenie, ktoré\nby nebolo úmerné čistým nákladom vypočítaným národným regulačným orgánom. To znamená, že ak\nsa nepreukáže neprimerané zaťaženie, správne konanie je ukončené a poskytovateľovi US nevznikne\nnárok na kompenzáciu straty. V prípade zistenia, že poskytovanie US predstavuje pre poskytovateľa\nUS neprimerané zaťaženie, národný regulačný orgán je povinný sám vypočítať čisté náklady predtým,\nako poskytne odškodnenie poskytovateľovi US. Žalovaný citujúc ust. § 53 zákona o elektronických\nkomunikáciách uviedol, že na základe vyhodnotenia kritérií posúdenia neprimeranosti zaťaženia dospel\nk záveru, že poskytovanie US nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením, a preto mu nevznikol nárok\nna úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností US. Výpočet samotných\nčistých nákladov by bol dôvodný len v prípade, ak by sa preukázalo, že žalobca poskytoval povinnosti\nUS nákladovo efektívnym spôsobom a ich poskytovanie bolo pre neho neprimeraným zaťažením.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu že \"ak úrad neoverí výpočet čistých nákladov, jeho rozhodnutie\nnevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci\", nakoľko je nepravdivé. Žalovaný v prvostupňovom\nrozhodnutí uskutočnil rekonciliáciu nákladových vstupov a výstupov do modelu, uskutočnil analýzu\nvstupov a overil výpočet čistých nákladov US uskutočnený žalobcom. Na základe toho skonštatoval,\nže neboli zistené porušenia základných účtovných alebo metodologických zásad žalobcom pri\nkalkulácii nákladov na US, pritom vyčerpal všetky dosiahnuteľné dôkazy determinujúce náležité zistenie\nskutkového stavu veci v takom rozsahu a kvalite, ktorá poskytla dostatok potrebných poznatkov\npre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že v konaní dostatočne preukázal, že\nposkytovanie US nie je pre účastníka konania neprimeraným zaťažením, preto nemal dôvod vypočítať\nčisté náklady, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na ich úhradu (kompenzáciu). Žalovaný v predmetnom\nsprávnom konaní overil výpočet čistých nákladov uskutočnený žalobcom a tieto údaje o čistých nákladov\npoužil pri vyhodnocovaní jednotlivých kritérií existencie neprimeraného zaťaženia, pričom v napadnutých\nrozhodnutiach dostatočne logicky a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo v danom štádiu správneho konania\nnepristúpil ku korekcii hodnoty WACC predloženého žalobcom.\nŽalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ním zvolené kritériá na posudzovanie neprimeraného\nzaťaženia nie sú v súlade s účelom smernice o US a objektívne znemožňujú aktivovanie mechanizmu\núhrady čistých nákladov. Uviedol, že v opatrení zakotvené kritériá posudzovania neprimeraného\nzaťaženia plne korešpondujú s požiadavkami EÚ kladenými národným regulačným orgánom, nakoľko\nvyhodnocujú ekonomickú a finančnú situáciu poskytovateľa US, ako aj jeho podiel na trhu elektronických\nkomunikácií, pričom žalovaný postupoval v súlade s účelom smernice o US tým, že všeobecne a\nneosobne stanovil kritériá, pomocou ktorých určil hranice, ktoré keď sa kumulatívne splnia, zaťaženie\nmôže byť považované za neprimerané (nadmerné). Žalovaný mal zato, že kritériá zakotvené v opatrení\no US sú nastavené tak, že poskytovateľ US ich môže splniť, čo je v rozpore s domnienkou žalobcu, že ich\nžiaden podnik s dobrým finančným a technickým zázemím nemôže kumulatívne splniť. Nespokojnosť\nžalobcu s vyhodnotením kritérií neprimeranosti zaťaženia neznamená, že tieto kritériá nie sú v súlade s\núčelom smernice o US a že \"objektívne znemožňujú aktivovanie mechanizmu úhrady čistých nákladov\".\nÚčelom smernice o US nie je automatická aktivácia mechanizmu úhrady čistých nákladov, keďže\n\nvýsledkom posúdenia kritérií neprimeranosti zaťaženia môže byť aj zistenie, že poskytovanie US nie\nje pre podnik poskytujúci US neprimeraným zaťažením a vtedy nedochádza k aktivácii mechanizmu\nodškodnenia. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti uviedol, že metodika vyhodnocovania neprimeraného\nzaťaženia zohľadňuje iba právom dovolené aktivity a neuvažuje s krížovým dotovaním straty z\nposkytovania US z výnosov z tých produktov, na ktorých je dosahovaný vysoký zisk. Názor žalobcu, že\nrozhodujúcim kritériom nemôže byť schopnosť podniku financovať náklady US zo zisku je v rozpore s\njeho predchádzajúcim vyjadrením, v ktorom uvádza, že právna úprava ukladá žalovanému povinnosť\npri určovaní poskytovateľa US prihliadať aj na finančné podmienky podniku. Žalovaný netvrdí, že\nschopnosť financovať náklady zo zisku je rozhodujúcim kritériom neprimeraného zaťaženia, ale samotná\nexistencia celkového zisku je podmienkou pre možnosť poskytovať US a v prípade, že náklady na\nposkytovanie US neovplyvnia postavenie podniku na trhu t.j. neovplyvnia jeho konkurencieschopnosť\nna trhu elektronických komunikácií, potom nemôžu predstavovať neprimerané zaťaženie. Nastavenie\nkritérií nepovažoval žalovaný ani za rozporné s bodom 18 preambuly smernice o US, pričom za kľúčovú\npovažoval podmienku preukázania, že poskytovateľ US si splnil povinnosti US so stratou resp. čistými\nnákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem. Po posúdení žalobcom predložených\nčistých nákladov na US podľa objektívne zvolených kritérií žalovaný nezistil, že by žalobca dosiahol\nv dôsledku poskytovania US stratu takého rozsahu, ktorá by mala byť kvalifikovaná ako strata mimo\nnormálnych obchodných noriem. Taktiež sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia o rozklade s\npojmom „normálna obchodná norma\", pričom výklad či vysvetlenie tohto pojmu nemá podľa jeho názoru\nvplyv na závery uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach.\nŽalovaný sa vo svojom vyjadrení podrobne vyjadril aj k ním zvoleným kritériám ako kritérium podielu\nna trhu, kritérium významnosti nákladov, ziskovosti, vrátane EBITDA ako i výške hranice významnosti\nnákladov na čistom zisku, ktoré namietal žalobca, pričom zotrval na svojom stanovisku ohľadne\nzvolených kritérií.\nVo vzťahu k namietnutej nepreskúmateľnosti vyhodnotenia kritérií žalovaný skonštatoval, že metodika\nvyhodnocovania neprimeraného zaťaženia používa relevantné (nie ľubovoľné) hodnoty. Uvedené\nhodnoty vychádzajú z odporúčaní odborného poradcu spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko\ns.r.o., z dostupných \"best practice\" krajín Európskej únie a skúseností žalovaného z posudzovania\nžiadostí o úhradu čistých nákladov na US z predchádzajúcich období. Vzhľadom na neexistenciu\njednotnej legislatívne stanovenej metodiky ani jednotného zaužívaného postupu používaného\nnárodnými regulačnými orgánmi zvolil žalovaný vlastnú metodiku a vlastný postup pre posúdenie\nneprimeranosti zaťaženia poskytovateľa US, čo mu umožňuje platná legislatíva. Kritériá zvolené\nžalovaným na posúdenie neprimeranosti zaťaženia nákladmi na US spĺňajú požiadavky stanovené\njudikatúrou ESD, t. j. sú všeobecné a neosobné, pričom posúdením kritérií zakotvených v opatrení\no US vyhodnotil žalovaný ekonomickú a finančnú situáciu žalobcu, ako aj jeho podiel na trhu.\nVlastný zber údajov potrebných pre vyhodnotenie kritérií podiel tržieb na trhu prístupu k verejnej\ntelefónnej sieti a EBITDA marža uskutočnil žalovaný a vyslovil presvedčenie, že ak je niektorý údaj\noznačený za predmet obchodného tajomstva a nie je k dispozícii žalobcovi, to ešte neznamená, že je\nnesprávny, nedôveryhodný alebo nepreskúmateľný. Je povinnosťou žalovaného, aby údaje poskytnuté\njednotlivými podnikmi preskúmal a overil ich správnosť. Spochybňovanie transparentnosti týchto\núdajov je spochybňovanie práva podnikov na ochranu obchodného tajomstva a tiež spochybňovanie\ndôveryhodnosti žalovaného. Navyše takto získané údaje je možné preskúmať Najvyšším súdom SR a\nz toho dôvodu vyhodnotil žalovaný túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.\nK námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe v rozpore so zákonom o elektronických\nkomunikáciách a k povinnosti zverejnenia overenia výpočtu čistých nákladov uskutočneného žalobcom,\nžalovaný uviedol, že zákon o elektronických komunikáciách povinnosť zverejniť vzťahuje len na výpočet\nčistých nákladov uskutočnený žalovaným a metódu výpočtu čistých nákladov. Žalovaný však uskutočnil\nanalýzu vstupov a overil výpočet čistých nákladov US predložený žalobcom a výsledky tohto posúdenia\nsú obsahom záverečnej správy zo dňa 26.5. 2012 s názvom univerzálna služba v rokoch 2009 a\n2010 - správa o poskytnutých službách a odporúčania vypracovanej odborným poradcom spoločnosťou\nPricewaterhouseCoopers Slovensko s.r.o., ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca bol s\nobsahom predmetnej správy nielenže oboznámený, ale mu bola poskytnutá aj fotokópia predmetnej\nsprávy, čo dokumentuje zápisnica o nahliadnutí do spisu správneho konania zo dňa 5. júna 2012.\nK ďalšej námietke žalobcu o popretí jeho práv vyplývajúcich mu z ust. § 33 ods. 2 správneho\nporiadku žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bola prvá výzva na uplatnenie práva podľa § 33\n\nods. 2 správneho poriadku doručená dňa 13.8. 2012, na ktorú odpovedal dňa 23. augusta 2012\ndoručením svojho vyjadrenia. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhoval predsedovi úradu, aby pre účely\nhodnotenia neprimeraného zaťaženia použil ním navrhnuté kritériá a navrhoval doplnenie podkladov\ndo spisu správneho konania. Predseda úradu vyhovel námietke žalobcu a doplnil spis správneho\nkonania o správu obsahujúcu vyhodnotenie, či poskytovanie US predstavovalo pre žalobcu neprimerané\nzaťaženie. Následne bola žalobcovi dňa 31.8. 2012 doručená ďalšia výzva na uplatnenie práva podľa\n§ 33 ods. 2 správneho poriadku, v ktorej bola určená kratšia lehota v trvaní troch pracovných dní len\nz toho dôvodu, že sa žalobca mal možnosť vyjadriť už predtým (od 13. augusta 2012 do 23. augusta\n2012) ku všetkým relevantným podkladom a toto svoje právo aj využil. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.\nseptembra 2012 zopakovalo všetky jeho predchádzajúce námietky vrátane ním navrhovaných kritérií.\nJeho súčasťou bola aj príloha vyhotovená v jazyku odlišnom od štátneho jazyka Slovenskej republiky\ns názvom \"Assessment of Unfair Burden of Universal Service Provision: Implementation of selected\nmethodologies\" zo dňa 21. augusta 2011, ktorú predseda úradu nezaradil do administratívneho spisu\na vrátil žalobcovi. Príslušný dokument vyhotovený v anglickom jazyku obsahoval kritériá navrhované\nžalobcom a výpočty chránené obchodným tajomstvom. Mal za to, že vrátením dokumentu vyhotovenom\nv anglickom jazyku neukrátil žalobcu na jeho procesných právach podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku,\nnakoľko mu umožnil vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom v dostatočnom časovom rozpätí.\nŽalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu o porušení princípov správneho konania, konkrétne\nzásad správneho konania podľa § 3 správneho poriadku, t. j. zásady zákonnosti a zásady materiálnej\npravdy. Predseda úradu ako odvolací správny orgán neporušil § 59 ods. 1 správneho poriadku,\nnakoľko preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dôsledne zistil skutočný stav veci.\nV druhostupňovom správnom konaní posúdil vec samostatne jednak z hľadiska skutkového, ako aj\nprávneho hodnotenia veci. Na návrh žalobcu do prvostupňového spisu správneho konania doplnil\ndokument s názvom \"vyhodnotenie, či poskytovanie US predstavovalo pre spoločnosť ST neprimerané\nzaťaženie\", ktorý bol vypracovaný ešte v prvostupňovom správnom konaní, no nebol obsahom\npredmetného spisu, čo namietal žalobca vo svojej odpovedi na výzvu na uplatnenie práva podľa § 33\nods. 2 správneho poriadku zo dňa 23. augusta 2012. Žalovaný trval na tom, že ako druhostupňový\nsprávny orgán v osobe predsedu úradu sa dôkladne zaoberal námietkami uvedenými v rozklade a\nv jednotlivých bodoch odôvodnil svoje stanovisko voči všetkým námietkam žalobcu. Predseda úradu\nnezávisle a nestranne preskúmal zákonnosť a správnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia.\nPre doplnenie žalovaný uviedol nestotožniac sa s tvrdením žalobcu, že by dokument s názvom\n\"vyhodnotenie, či poskytovanie US predstavovalo pre spoločnosť ST neprimerané zaťaženie\" predseda\núradu niekedy prezentoval ako svoje vlastné vyhodnotenie. Tento dokument je výsledkom zisťovania\nskutočného stavu veci realizovaného v prvom stupni správneho konania a jeho závery sú premietnuté\nv odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia, čo priznal aj žalobca na strane č. 18 žaloby.\nZ toho dôvodu je logické, že tento dokument neobsahuje odpovede na námietky žalobcu uvedené\nv rozklade a v jeho odpovediach na výzvy predsedu úradu, ktoré žalobca adresoval žalovanému po\nukončení prvostupňového správneho konania. Predseda úradu nezávisle od prvostupňového správneho\norgánu preskúmal skutočný stav veci a objektívne a nestranne zhodnotil všetky zhromaždené dôkazy\nobsiahnuté v spise správneho konania. Tým, že požiadal odbor ekonomickej regulácie ako prvostupňový\nsprávny orgán o fyzické doloženie jeho dokumentu, ktorý už bol vypracovaný počas prvostupňového\nkonania do spisu správneho konania neznamená, že sa príslušný odbor ekonomickej regulácie zúčastnil\naj druhostupňového správneho konania. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v osobe predsedu\núradu postupoval v druhostupňovom správnom konaní v súlade so základnými zásadami správneho\nkonania vrátane zásady zákonnosti a zásady materiálnej pravdy a dodržal princíp dvojinštančnosti\nsprávneho konania.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že prvostupňový ako i druhostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a keďže žalovaný\nnezistil, že by poskytovanie US v rokoch 2009 a 2010 bolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením,\nnebolo už relevantné pristupovať k výpočtu čistých nákladov na US, tak ako to ustanovuje Smernica\no US. Napokon aj rozsudky ESD\nč. C-222/08 a C-389/08, na ktoré sa žalobca odvoláva\nna podporu svojich tvrdení, svedčia, práve naopak o správnosti a zákonnosti postupu žalovaného v\nsprávnom konaní vo veci posudzovania žiadosti žalobcu o úhradu čistých nákladov za poskytovanie\nUS a správnosti a zákonnosti oboch žalobou napadnutých rozhodnutí. S poukazom na uvedené preto\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\n\nZ vyjadrenia - repliky žalobcu k vyjadreniu žalovaného je zrejmé, že zotrval na svojich argumentoch\nuvedených v žalobe, ktoré považoval za relevantné a dôvodné a naďalej trval na tom, že rozhodnutie\no rozklade ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné. Podľa jeho názoru žalovaný vo svojom\nvyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia uvedené v žalobe.\nŽalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ako i s vysloveným\nnázorom v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/13/2011, keď pri posúdení nároku na úhradu\nčistých nákladov vzniknutých pri poskytovaní US v rokoch 2009 a 2010 aplikoval právne normy, ktoré\nnadobudli účinnosť až po roku 2010, t. j. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinný\nod 1. novembra 2011 a opatrenie O-28/2012 o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní\nneprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby účinné od 1.\nmarca 2012. Taktiež podľa názoru žalobcu malo vydanie opatrenia o US zásadný vplyv na výsledok\nkonania, pretože obsahuje kritériá neprimeraného zaťaženia i spôsob ich hodnotenia a upravuje ich\ntakým spôsobom, že ak sa žalovaný rozhodol aplikovať túto normu, nemohol zvoliť iné kritériá alebo ich\nvyhodnotenie meniť a nemohol uplatniť správnu úvahu. Žalobca uviedol, že počas celého správneho\nkonania predkladal argumenty a podklady, podporujúce názor, že kritériá neprimeraného zaťaženia a\nspôsob ich hodnotenia nie je v súlade s účelom zákonnej právnej úpravy ani v súlade s účelom Smernice\no US. Na pripomienky žalobcu predkladané v rámci legislatívneho procesu týkajúcich sa voľby kritérií\nnebolo prihliadané.\nŽalobca zotrval na svojom názore, že odôvodnenie rozhodnutia je nezrozumiteľné, účelové a\nnepodložené relevantnými podkladmi a argumentmi, pretože nebolo zdôvodnené prečo za rozhodujúce\npre aplikáciu platných a účinných predpisov, podľa ktorých sa má posudzovať nárok na úhradu čistých\nnákladov považuje podanie žiadosti a nie samotné poskytovanie US pri ktorej náklady vznikli, nebola\ndostatočne odôvodnená aplikácia opatrenia o US, žiadnym spôsobom sa žalovaný nevysporiadal ako\nje možné preskúmať čisté náklady, keď výsledkom nie je výpočet ale len istý odhad. Nezmyselnosť\nzáveru žalovaného o tom, že nemal dôvod vypočítať čisté náklady, pretože poskytovanie US nie je pre\nposkytovateľa US neprimeraným zaťažením videl žalobca v tom, že dve zo štyroch kritérií hodnotenia\nexistencie neprimeraného zaťaženia potrebujú na vstup údaj o výške čistých nákladov.\nV súvislosti s namietaným nedostatočným zistením skutkového stavu a k záverom žalovaného,\nžalobca zdôraznil, že bez uskutočnenia výpočtu čistých nákladov na US chýba skutkový podklad pre\nvyhodnotenie dvoch kritérií hodnotenia neprimeraného zaťaženia - kritérium podielu čistých nákladov\nna US na celkových nákladoch poskytovateľa US a kritérium podielu čistých nákladov na US na\nčistom zisku poskytovateľa US. Mal za to, že žalovaný mal aj vzhľadom na nedostatky slovenskej\nprávnej úpravy zobrať do úvahy existujúcu judikatúru a rešpektovať materiálne poňatie právneho štátu a\ninterpretovať právne predpisy v súlade s ich zmyslom a účelom. Vyslovil presvedčenie, že vzhľadom na\nustanovenia Smernice o US, príslušnú judikatúru ESD, vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy by\nsa ustanovenie § 53 ods. 3 malo vykladať tak, že po zistení, že poskytovanie US môže pre poskytovateľa\nUS znamenať neprimerané zaťaženie je žalovaný povinný uskutočniť výpočet. Výsledkom správneho\nkonania však bolo konštatovanie, že poskytovanie US nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením.\nVzhľadom na neexistenciu výpočtu čistých nákladov na takéto konštatovanie nemal žalovaný dostatočne\nzistený skutočný stav veci. Taktiež poznamenal, že odhad nákladov na poskytovanie US predstavuje\nviac ako 5 mld. ročne a náklady v takejto výške rozhodne nemožno považovať za minimálne ako ich\noznačil žalovaný.\nŽalobca je presvedčený, že výber a hodnotenie kritérií neprimeraného zaťaženia tak, ako ho vykonal\nžalovaný popiera zmysel a účel smernice o US i zákonnej úpravy. Tvrdenia žalovaného o tom, že\nhodnotené kritériá sú štandardnými kritériami sú v rozpore so skutočnosťou. Poukázal na to, že dve zo\nštyroch kritérií zohľadňujú čisté náklady na univerzálnu službu podľa predloženej žiadosti poskytovateľa\nUS bez toho, aby žalovaný tieto náklady sám vypočítal. Vyhodnotenie takto nastavených kritérií nemôže\nbyť objektívne pretože umožňuje žiadateľovi korigovať čisté náklady uvedené v žiadosti tak, aby tieto\nkritériá boli naplnené. Overenie správnosti výpočtu nie je možné vykonať iným spôsobom ako novým\nvýpočtom čistých nákladov. Argumentáciu žalovaného vo vyjadrení v súvislosti s voľbou a vyhodnotením\nkritérií hodnotenia neprimeraného zaťaženia považoval žalobca za zavádzajúce, nepodložené a\nnezrozumiteľné.\n\nŽalobca ohľadom jeho námietky týkajúcej sa vady žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorá mohla mať\nvplyv na ich zákonnosť vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že niet pochýb o tom, že došlo k\nporušeniu ust. § 50 ods. 3 druhá veta zák. č. 351/2011 Z. z., nakoľko žalovaný nezverejnil vypočítané\nčisté náklady a metódu ich výpočtu. Taktiež uviedol, že žalobca zásadným spôsobom nemení pohľad\nna hodnotenie neprimeraného zaťaženia, pričom žalovaný v priebehu správnych konaní vo veci úhrady\nčistých nákladov na US viackrát zmenil spôsob hodnotenia neprimeraného zaťaženia, napr. v správnom\nkonaní v rokoch 2005/2006 v rozhodnutí z roku 2009 konštatoval existenciu neprimeraného zaťaženia,\na tento názor v roku 2011 poprel a dospel k záveru, že US nepredstavovala pre jej poskytovateľa\nneprimerané zaťaženie, čo vyhodnotil na základe 7 kritérií, tieto v roku 2012 zmenil na štyri a v rozhodnutí\nv roku 2013 použil len dve z nich. Napriek obsiahlej argumentácii žalovaného vo vyjadrení zastával\nžalobca i naďalej názor, že žalovaný konal v rozpore so zásadou dvojinštančnosti konania, keď analýzu,\nktorá má zásadný význam pre rozhodovanie na druhom stupni vyžiadal, resp. dal vypracovať, tým istým\nzamestnancom, ktorí rozhodovali v prvom stupni. Ako dôkaz predložil žalobca zápisnicu zo zasadnutia\nrozkladovej komisie žalovaného konaného dňa 3. júla 2013, ktorého predmetom bol rozklad žalobcu\nproti rozhodnutiu žalovaného vo veci úhrady čistých nákladov na US v rokoch 2005 a 2006. V zápisnici\nsa uvádza, že JUDr. I. upozornil na skutočnosť, že Mgr. A. mal v súlade s § 11 ods. 1 správneho\nporiadku navrhnúť svoje vylúčenie, keďže pracoval na prvostupňovom rozhodnutí a teda mal možno\nmať pochybnosť o jeho predpojatosti.\nNa nariadenom ústnom pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu predniesol žalobu zhodne s jej\npísomným vyhotovením a zároveň sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k vyjadreniu žalovaného.\nSplnomocnený zástupcu žalovaného na ústnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nobsahu svojho písomného vyjadrenia k žalobe, ako aj obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré\npovažoval za zákonné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\npredsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s\n§ 74 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z. z.), preskúmal napadnuté rozhodnutie predsedu Telekomunikačného\núradu Slovenskej republiky a súčasne prvostupňové správne rozhodnutie Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky a konania im predchádzajúce postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v\nspojení s §§ 247 a nasl. O.s.p., v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí ich zástupcov na pojednávaní súdu dňa 27. novembra 2013 dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie predsedu Telekomunikačného úradu\nSlovenskej republiky a postup mu predchádzajúci, ktorým rozhodnutím bolo s konečnou platnosťou\nrozhodnuté o žiadosti žalobcu o úhradu čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej služby v rokoch\n2009 a 2010 tak, že žalobcovi nevznikol podľa ust. § 53 zákona o elektronických komunikáciách nárok\nna úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní univerzálnej služby v rokoch 2009 a\n2010, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným zaťažením.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu zistil, že dňa 28. decembra 2011 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o úhradu čistých\nnákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby v rokoch 2009 a 2010, prílohu ktorej\ntvorili čisté náklady na poskytovanie univerzálnej služby v roku 2009 a 2010. Listom zo dňa 13. januára\n2012 žalovaný vyžiadal od žalobcu predloženie podkladov a zároveň mu oznámil začatie správneho\nkonania. Žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia do 30. júna 2012. Žalovaný listom\nzo dňa 30. mája 2012 vyzval žalobcu na uplatnenie jeho práva ako účastníka konania podľa ust. §\n33 ods. 2 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa k podkladom\nrozhodnutia písomne vyjadril dňa 11. júna 2012. Rozhodnutím zo dňa 25. júna 2012, č. 1384/OER/2012\nžalovaný ako správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobcovi nevznikol podľa ust. § 53 zákona\no elektronických komunikáciách nárok na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní\nuniverzálnej služby v rokoch 2009 a 2010, pretože jej poskytovanie nebolo pre žalobcu neprimeraným\n\nzaťažením. Na základe rozkladu žalobcu zo dňa 10. júla 2012 doručeného žalovanému 11. júla 2012,\nproti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu predseda žalovaného rozhodnutím o rozklade zo dňa 12.\nseptembra 2012, č. 187/PÚ/2012 podľa ust. § 59 ods. 2 v spojení s ust. § 61 ods. 3 správneho poriadku\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vydaniu rozhodnutia o rozklade predchádzala výzva adresovaná\nžalobcovi na uplatnenie práva účastníka správneho konania podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku\nv lehote 7 pracovných dní. Žalobca vo svojom vyjadrení požiadal o doplnenie podkladov. Následne bol\nžalobca opätovne vyzvaný na uplatnenie práva účastníka konania podľa ust. § 33 ods. 2 správneho\nporiadku v lehote 3 pracovných dní.\nŽalobca podal žalobu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia predsedu žalovaného zo dňa 12. septembra 2012,\nč. 187/PÚ/2012, vrátane prvostupňového postupu a rozhodnutia žalovaného 25. júna 2012, č. 1384/\nOER/2012 z dôvodov uvedených vyššie.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 244\nods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa ust. § 78 ods. 1, 11 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, konania začaté do\n31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania začaté podľa doterajších predpisov,\nktoré s ohľadom na ustanovenia tohto zákona nie je potrebné dokončiť, úrad zastaví.\nPoskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do 31. októbra\n2011, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby určeného podľa tohto zákona a je povinný\nuložené povinnosti univerzálnej služby poskytovať až do právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 50\nods. 3. Úrad vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 3 do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.\nÚlohou najvyššieho súdu v predmetnej veci bolo v prvom rade posúdiť, či pri rozhodovaní o žiadosti\nžalobcu zo dňa 27. decembra 2011 - ktorou žiadal o úhradu čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní\npovinností univerzálnej služby za rok 2009 a za rok 2010 - bol aplikovaný správny právny predpis.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia mal najvyšší súd za preukázané, že žalovaný pri rozhodovaní o\nžiadosti žalobcu aplikoval zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov, ktorý podľa § 81 nadobudol účinnosť 1. novembra 2011 okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré\nnadobudli účinnosť 1. januára 2012.\nMedzi účastníkmi konania bola spornou otázka, podľa akého právneho predpisu mal žalovaný\nrozhodnúť. Najvyšší súd v tomto smere uvádza nasledovné.\nPodľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nPodľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nNa rozdiel od retroaktivity súvisiacej s trestným konaním, ktorú Ústava SR výslovne upravuje článkom\n50 ods. 6, ochrana pred retroaktivitou právnych účinkov v ostatných veciach podľa právneho názoru\nústavného súdu je implikovaná v princípe právneho štátu stanoveného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR.\nÚstava SR v čl. 1 ods. 1 ustanovuje právny základ pre uplatňovanie verejnej moci v Slovenskej republike,\nako aj právny základ v spojení s čl. 1 ods. 1 pre správanie všetkých osôb. Podľa prvej vety tejto ústavnej\nnormy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát\". Každé z použitých slov má za\ncieľ vyjadriť istú kvalitu s konkrétnym obsahom.\nAbsolútnym základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je presadenie koncepcie materiálneho,\nnie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR požiadavku materiálneho právneho štátu osobitne\nakceptoval v právnom názore, podľa ktorého: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti\nokrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť ( princípy materiálneho\nprávneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na\nochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť\nreálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.\" (I. ÚS 17/1999).\nK imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka ,,princíp právnej istoty\"\na ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho)\npôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie\nsubjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis,\nresp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia\nby sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),\nčím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť\nzoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva\nv minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé\nsubjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k\nnemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne\nalebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade\nsplatnou a účinnou právnou úpravou).\nZákonom č. 351/2011 Z. z. bol s účinnosťou od 1. novembra 2011 zrušený zákon č. 610/2003 Z.\nz., pričom prechodné ustanovenia (§ 78) upravili len niektoré špecifické právne inštitúty, ale neriešili\naplikáciu zákona č. 351/2011 Z. z. ako celku.\nAj keď táto generálna úprava spôsobu aplikácie zákona č. 351/2011 Z. z. účinného od 1. novembra 2011\nv jeho prechodných ustanoveniach chýba, pravidlá postupu v takomto prípade sú jednoznačne dané v\nprávnej teórii, a tiež sú vymedzené aj platnými ústavnými princípmi.\nVšeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení\nho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho\nprávneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú\nprávnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli.\nVychádzajúc z ústavnej požiadavky, že každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, nárok na úhradu nákladov na univerzálnu službu sa posudzuje podľa právnej úpravy\núčinnej v dobe poskytovania univerzálnej služby. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil nárok na úhradu\nnákladov za poskytovanie univerzálnej služby za roky 2009 a 2010, bolo potrebné posúdiť tento jeho\nnárok podľa práva platného v dobe poskytovania predmetnej univerzálnej služby.\n\nZa tohto stavu vo veci najvyššiemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že pokiaľ žalovaný\nnepostupoval pri hmotnoprávnom posúdení nároku žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho\nvzniku, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu na vec aplikovať správny\nprávny predpis a dôsledne sa vysporiadať aj s ostatnými námietkami žalobcu. Najvyšší súd v tomto\nsmere poukazuje na závery rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sž/35/2011 a sp. zn. 6Sž/13/2011.\nPrávnym názorom súdu je správny orgán viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodoval v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi pre jeho\núspech v konaní priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške\n70 € (položka 10 a/ sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4833d09a-b0bc-4a7a-853c-853173566736", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4833d09a-b0bc-4a7a-853c-853173566736"}], "citovane_v": []}