{"guid": "0ba736f0-2147-4167-a31e-4f083b345dcb:d4993c5c-8d14-4646-8df2-80160b7a94e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1", "spisova_znacka": "4Sž/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/23/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 4Sž/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1", "identifikacne_cislo": "9012010179", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4993c5c-8d14-4646-8df2-80160b7a94e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/23/2012\n9012010179\n29. 01. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010179.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 842 56 Bratislava, zastúpená Mgr. Zuzanou\nZlámalovou, advokátkou so sídlom Trnavská 11, 931 04 Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. RP/055/2012 z 25.9.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/055/2012 zo dňa 25. septembra 2012\npotvrdzuje.\nNavrhovateľka\nj e\np o v i n n á\nzaplatiť súdny poplatok 500 Eur do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici č.\n7000061219/8180.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/ 055/2012 zo dňa 25.9.2012 odporkyňa - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) v správnom konaní č. 222-PLO/0-3294/2012 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a\n§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z.z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon“)\npostupom podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľka porušila\nI. povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 28.4.2012 o cca 20:21 hod.\nv premiére a dňa 30.4.2012 o cca 13:42 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby TV\nMARKÍZA program Farma, ktorý mohol ohroziť morálny vývin maloletých,\nII. povinnosť ustanovenú v § 20ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 28.4.2012 o cca 20:21\nhod. v premiére a dňa 30.4.2012 o cca 13:42 hod. v repríze odvysielala v rámci programovej služby\nTV MARKÍZA program Farma, ktorý klasifikovala ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do\n15 rokov, a ktorý obsahoval vyjadrenia, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk“ a scény,\nktoré naplnili hodnotiace kritérium „slovná agresivita“ podmieňujúce jeho klasifikáciu ako nevhodného\na neprístupného pre maloletých do 18 rokov, v dôsledku čoho došlo jeho kvalifikovaním účastníkom\nkonania ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov k nesprávnemu uplatneniu\nJednotného systému označovania,\n\nza čo bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona uložená sankcia - pokuta podľa\n§ 67 ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 5 000 Eur.\nProti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom okrem citácie na vec sa\nvzťahujúcich ustanovení zákona uviedla: „Relácia s názvom Farma je relácia typu reality show.\nPodstatou programov typu reality show je okrem iného zobrazovanie vzťahov medzi jednotlivými\núčinkujúcimi, ktorí sa pod vplyvom prostredia, vzájomného núteného spolužitia a vzájomných interakcií\nna vzniknuté situácie dostávajú do rozličných konfliktných situácií. Dôležité je, že sa v danom type\nprogramov jedná o účinkujúcich, ktorí sa až do doby ich „uzamknutia v stiesnenom priestore“ absolútne\nvzájomne nepoznali, jedná sa teda o konflikt rozličných povahových, vekových a ďalších charakterových\nprvkov, záujmy každého z jednotlivých účinkujúcich môžu byť rozdielne, spoločným cieľom je výhra\nv súťaži motivovaná finančne. Dôležité je v programe s názvom Farma prihliadať aj na konkrétne\nprostredie, v ktorom sa show odohráva, jedná sa o drsnú realitu života na prostriedkovo jednoduchej\nfarme, nutnosť prežiť v akomkoľvek význame, zabezpečiť si prostriedky na obživu. Tzv. farmári žijú\nna farme s limitovanými prostriedkami na obživu a musia si sami mnohé zabezpečiť vlastnou prácou,\nzároveň musia plniť často náročné úlohy, ktoré im pridelil hospodár, musia teda mnohí pracovať tak,\nako neboli zvyknutí. Na farme zároveň dochádza k situácii, kedy vlastným zavinením farmári majú\nnedostatok potravín, čím prichádza k núdzi a samozrejme aj k mnohým vyostreným situáciám. Medzi\njednotlivými súťažiacimi sa utvárajú skupiny na základe vzájomných sympatií, na základe vodcovstva\nniektorého z leaderských osôb, skupiny si navzájom kladú prekážky a vytvárajú nepriaznivé situácie,\nktoré môžu hraničiť až s krutosťou voči sebe. V každom prípade sa jedná o psychologickú hru a len tí\npsychicky najodolnejší sú schopní prežiť. To je podstata akejkoľvek reality show, kde sú ľudia vystavený\npsychickému aj fyzickému tlaku. Dôležité je dať do pozornosti, že každý účinkujúci je plnoletý a súťaže\nsa zúčastnil dobrovoľne a bez nátlaku, v ktorejkoľvek fáze svojho pobytu na Farme mal možnosť zo\nsúťaže odísť bez akýchkoľvek sankcií zo strany producenta. Zároveň je dôležité upozorniť aj na fakt, že\nniektorí súťažiaci boli na Farme viac ako dva - tri mesiace, teda je nevyhnutné, že mohli pociťovať rôzne\ndruhy fyzických aj psychických fóbií. Následkom akéhokoľvek psychického a fyzického tlaku, vyčerpania,\núnavy býva frustrácia, táto sa v aj bežnom živote môže prejavovať prejavmi agresívnejšieho sexuálneho\nalebo vulgárneho správania. Vysielateľ si je vedomý týchto skutočností, preto svoje vysielanie upravoval\na to jednak strihovou úpravou a následne aj vypípavaním všetkých tvrdých vulgarizmov, alebo takých\npojmov a viet, ktoré by mohli byť v rozpore s ustanovením zákona alebo v rozpore s morálkou a etikou.\nSamozrejme konal tak v takej miere, aby charakter samotného programu zostal zachovaný.“\nNavrhovateľka ďalej poukázala na obsah pojmu „vulgarizmy“ a ich výskyt a pokiaľ ide o označenie\nprogramu JSO, nestotožnila sa s názorom odporkyne (Rady), že program mal byť označený\nprísnejšie, JSO „18“. Podľa navrhovateľky v predmetnej relácii nebol prezentovaný alkoholizmus, neboli\nodvysielané priame výzvy a pitie alkoholu, prípadne iné pozitívne zmienky v súvislosti s pitím alkoholu. V\npredmetnom programe boli najtvrdšie vulgarizmy jednoznačne vypípané a ich zrozumiteľnosť teda bola\nnejasná a nečitateľná, v programe sa vyskytli len expresívne výrazy, ktoré vzhľadom na ich frekvenciu a\nkontextuálny výskyt a význam podmieňuje označenie programu ako nevhodného pre maloletých divákov\ndo 15 rokov.\nV ďalšej časti odvolania navrhovateľka poukázala na ďalšie správne konania, ktoré boli začaté v krátkom\nčasovom rozmedzí po sebe a všetky sa týkali vysielanej relácie s názvom Farma a všetky mali byť začaté\nza údajné porušenie § 20 ods. 3 a 4 zákona.\nĎalej v dôvodoch odvolania navrhovateľka uvádzala, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné,\nnakoľko výroková časť rozhodnutia neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis\nskutku , ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Popis skutku je vymedzený len\nuvedením programu Farma, dátumom a termínom vysielania a uvedením tvrdení, že program mohol\nohroziť morálny vývin maloletých a obsahoval hodnotiace kritérium „vulgárny jazyk“ a „slovná agresivita“.\nVo výrokovej časti teda absentuje popis konkrétnych slov, viet, slovných spojení, ktoré mohli ohroziť\nmorálny vývin maloletých a zároveň naplniť vyššie uvedené hodnotiace kritériá v tom zmysle, že\nprogram mal byť označený v súlade s vyhláškou vekovou vhodnosťou +18 rokov. Podrobnejšie je\nvlastné konanie, ktoré podľa Rady naplnilo skutkové podstaty § 20 ods. 3 a 4 zákona popísané a\nšpecifikované len v odôvodnení. Navrhovateľka má za zo, že vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia správneho orgánu musí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním,\n\nv danom prípade s inými výrokmi. Táto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie\nz dôvodu zamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už\nrozhodnutej, pre potreby určenia rozsahu dokazovania a v neposlednej rade pre zaistenie riadneho\npráva na obhajobu. Poukázala pritom na rozsudok NS SR č. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011 a ďalšie,\nz ktorých vo všeobecnosti citovala stanoviská súdu k náležitostiam výroku rozhodnutí podľa § 46 a 47\nods. 2 O.s.p..\nĎalším dôvodom odvolania navrhovateľky bol tvrdený nezákonný postup a nezákonné získanie\ndôkazného prostriedku. Navrhovateľka uviedla, že začatiu predmetného konania predchádzal list\nsprávneho orgánu zo dňa 7.5.2012 nazvaný ako „Vyžiadanie záznamov vysielania“, v ktorom nebolo\nvedené, za akým účelom a z akých dôvodov predmetné záznamy správny orgán vyžiadal, nebolo\nuvedené, že záznam bude slúžiť ako dôkaz v správnom konaní proti navrhovateľke. Navrhovateľka\nbola pod hrozbou finančnej pokuty nútená poskytnúť správnemu orgánu dôkaz, ktorý bol následne\npoužitý v jej neprospech. S poukazom na judikatúru NS SR, podľa ktorej je správne konanie o ukladaní\nsankcií posudzované ako trestné konanie, považuje navrhovateľka vyžiadanie záznamu a jeho použitie v\nsprávnom konaní za rozporné s čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd o práve na spravodlivý proces a prezompciu neviny. Zároveň namietala, že ako podklad pre\nrozhodnutie slúžil aj písomný prepis vysielania bez uvedenia kto ho uskutočnil, z akého záznamu a preto\nho nie je možné považovať za relevantný dôkaz.\nK uloženej sankcii navrhovateľka opätovne uviedla desať prípadov začatého správneho konania ( pod\npor. č. 4 je uvedená prejednávaná vec) s celkovou výškou uložených sankcií 30 000 Eur za sedem\nprípadov, pričom takýto spôsob trestania považuje navrhovateľka za neprimeraný a v rozpore s\nustanoveniami správneho poriadku aj zákona o vysielaní a retransmisii, čo považuje za represiu.\nPodľa názoru navrhovateľky takého konanie s poukazom aj na judikatúru NS SR (6Sž/37/2011,\n8Sž/18,22,23,24/2011) vykazuje znaky „pokračujúceho deliktu“.\nZ uvedených dôvodov žiadala navrhovateľka rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie\nodporkyni.\nOdporkyňa sa v písomnom vyjadrení podrobne vyjadrila ku všetkým odvolacím dôvodom, pričom jej\nvyjadrenie bolo navrhovateľke súdom doručené a žiadala odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na) O.s.p. a § 64 ods. 5, 6 zákona číslo 308/2000 Z.z.) preskúmal v medziach opravného prostriedku\nrozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to podľa ustanovení tretej\nhlavy piatej časti O.s.p., opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa\ns vyjadreniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu a záznamom vysielania dospel súd\njednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je dôvodné vyhovieť.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorého rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v zmysle odvolacích dôvodov\nnavrhovateľky bolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či\nnavrhovateľka odvysielaním tohto programu porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v\nrozhodnutí, a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nNajvyšší súd sa v prvom rade zaoberal procesnými dôvodmi opravného prostriedku navrhovateľky.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva\nna informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu\nreguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\n\nvysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva\nštátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a\npôsobnosti, upravenej v § 5 zákona č. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s\nčinnosťou Rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu. V oblasti výkonu\nštátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade potreby oprávňuje\nRadu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom v ustanovení § 16 ods. 3 písm.\nl/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich\nvysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na zvyčajnom\ntechnickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. Pokiaľ ide o samotnú\nžiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľky uvádza, že Rada neporušila\nžiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ poskytnutím záznamu plnil\nna základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú povinnosť vysielateľa. Prevádzkovanie vysielania\nje licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania\nna požiadanie Rady je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter.\nZáznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva\nskutkový stav, obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči\nvysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe,\nale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto\nzískaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka.\nSamotnú existenciu tejto povinnosti nemožno preto vnímať ako rozpornú s čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd, naviac, ide o predloženie pasívneho záznamu právnickou osobou, ktoré\nnevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Súd poukazuje na svoju judikatúru, ktorá\nsa charakterom záznamu vysielania zaoberala (rozsudok 3Sž/23/2012, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011) a\nna vyššie uvedenom názore naďalej zotrváva. Námietka navrhovateľky týkajúca sa použitia nezákonne\nzískaného dôkazu je preto podľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená.\nZ obsahu spisu súd nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho\ndeliktu. Navrhovateľka svoje tvrdenie v tomto smere ničím neodôvodnila, neoznačila živé konania pred\nnajvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto konania rovnorodý a spojený vecnou a časovou\nsúvislosťou.\nPokiaľ navrhovateľka namietala nedostatočnú určitosť a preskúmateľnosť výroku rozhodnutia , najvyšší\nsúd dospel k záveru, že určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od druhu\nporušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť subsumpciu pod konkrétne ustanovenie zákona,\naby skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. V danom prípade je dostatočne určité, akým programom,\nv akom vysielaní, v akom časovom rozpätí a z akých skutkových dôvodov je potrebné program ako\ncelok posúdiť z hľadiska jeho možného negatívneho vplyvu na morálny vývoj maloletých. Porušenie\nustanovení zákona o ochrane maloletých predmetným programom je dané obsahom a spôsobom\nspracovania, s prihliadnutím na kontext celého programu. Nemožno preto prisvedčiť navrhovateľke,\nže pre posúdenie rozporu so zákonom mala odporkyňa uviesť vo výroku jednotlivé slová, vety, slovné\nspojenia, ktoré mohli ohroziť morálny vývoj maloletých. Súd považuje za vecne správne uvedenie\njednotlivých nežiadúcich slov, výrokov a formulácií v dôvodoch rozhodnutia, pretože práve podľa obsahu\ndôvodovej časti rozhodnutia možno s istotou konštatovať naplnenie znakov „vulgárneho jazyka“ a\n„slovnej agresivity“ aj v kontexte celého programu. Súd len príkladmo upriamuje pozornosť napr. na v\nrozhodnutí uvedenú informáciu, podľa ktorej napriek obrazovo- zvukovej úprave materiálu („dôsledné\nvypípanie“) odznelo cca 52 vulgarizmov, ktoré bolo možné identifikovať a že takáto úprava nesplnila účel.\n(Podrobne zdôvodnené na str. 13-14 rozhodnutia). Rada zdôvodnila aj kontext použitia expresívnych\nvýrazov vo vzájomných hádkach súťažiteľov, ktoré sú výrazom vzájomnej nenávisti a agresivity. Intenzita\ntýchto výrazov je vysoká a v kombinácii so sprievodnými gestikulačnými prejavmi súťažiacich naplnili\npojem slovnej agresivity, ktorá je v zmysle JSO dôvodom pre stanovenie nevhodnosti a neprístupnosti\npre maloletých do 18 rokov. Uvedenie takýchto súvislostí vo výroku rozhodnutia by bolo práve v rozpore\nso zákonnou požiadavkou stručnosti a zrozumiteľnosti výroku. Výrok rozhodnutia, pokiaľ ide o uvedenie\nskutkovej vety (konanie porušujúce zákon), nemôže slúžiť na to, aby bol zoznamom jednotlivých\n\ninkriminovaných výrokov samostatne, ale aby dal podklad pre subsumpciu danej skutkovej vety pod\npríslušnú právnu kvalifikáciu a uloženie sankcie.\nK právnemu posúdeniu porušenia povinnosti podľa § 20 ods. 3, 4 zákona za konanie v jednočinnom\nsúbehu, ktorý spočíva v odvysielaní programu Farma dňa 28.4.2012 v premiére cca o 20:21 hod. a v\nrepríze dňa 30.4.2012 cca o 13:42 hod. s označením podľa JSO do 15 rokov, súd uvádza nasledovné:\nPodľa § 20 ods. 3 zákona programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický,\npsychický alebo morálny vývin maloletých alebo ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú\nvysielať v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod.. Podľa § 20 ods. 4 zákona na základe kvalifikácie programov\npodľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný na ochranu maloletých\nuviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (JSO), pričom\npodľa § 1 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 579/2007 Z.z. sa programy alebo iné zložky televíznej programovej\nslužby sa klasifikujú ako nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak\nobsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá.\nJe nesporné, že program bol v premiére i v repríze odvysielaný mimo časového rozpätia stanoveného\nzákonom. Odporkyňa na str. 12 až 18 svojho rozhodnutia podrobne uviedla dôvody, pre ktoré\nkvalifikovala odvysielaný program ako nevhodný a neprípustný pre vekovú skupinu do 18 rokov, pričom\nvyjadrila správnu úvahu k charakteru programu nasledovne:\n„Ako vyplýva zo skutkového stavu, nezanedbateľnú časť programu tvorili scény z nočnej zábavy a\nnasledujúceho rána, ktoré boli poznamenané požívaním alkoholu a zobrazovali konanie súťažiacich pod\njeho vplyvom. Toto konanie bolo plné slovnej agresivity, vulgárnych výrazov, správania so sexuálnym\nnádychom (bozkávanie dvoch žien jazykmi, na prsia), ako aj iného nevhodného správania. Alkohol bol\npodľa hodnotenia jednej zo súťažiacich tiež príčinou, resp. zosilňovačom ostrej hádky medzi Monikou\na Gabrielou. Všetky popísané situácie predstavujú podľa názoru Rady vzorce správania, ktoré sú\nnegatívnym príkladom pre vekovú skupinu maloletých.\nMaloletí sú najnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní\nvlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masových médií. Médiá predstavujú jeden z\nnajhlavnejších zdrojov informácií pre maloletých. Je všeobecne známe, že sledovanie televízie je jednou\nz najpreferovanejších záľub maloletých a často krát televízia predstavuje zvukovú kulisu domácnosti,\nbez toho, aby bola priamo sledovaná.\nNeraz nie je v schopnostiach maloletého pochopiť obsah niektorých scén a v tomto prípade najmä\nprezentáciu požívania alkoholu ako bežného prostriedku na uhasenie smädu, riešenie problémov a\nzahnanie nudy. Práve toto nepochopenie samotnej podstaty je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo, že\nmaloletí si osvoja určitý model správania, bez toho, aby porozumeli a vnímali nevhodnosť tohto ich\nnásledného osvojeného konania.\nSpôsob spracovania daného programu prezentuje manipulovanú realitu, keďže účastníci sú\nprostredníctvom úloh postavení pred situácie, ktoré v reálnom každodennom živote nie sú všedné.\nProgram, svojím celkovým vyznením je podľa názoru Rady spôsobilý ohroziť morálny vývin maloletých,\na preto bolo povinnosťou účastníka konania zaradiť ho do vysielania v čase medzi po 22:00 hod. a\n06:00 hod.\nZhrnutím faktov uvedených vyššie dospela Rada k záveru, že odvysielaním programu v danej podobe\na jeho zradením do vysielania o cca 20:21 hod. a 13:42 hod došlo k porušeniu § 20 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z.z.\nZároveň, vzhľadom na frekvenciu, intenzitu a kontext výskytu nevhodných obsahov, ako aj spôsob\nspracovania predmetného programu Rada skonštatovala, že jeho označenie ako program nevhodný pre\nmaloletých do 15 rokov je v rozpore s podmienkami ustanovenými Jednotným systémom označovania.\nVzhľadom na uvedené Rada rozhodla, že odvysielaním predmetného vydania programu Farma došlo\nk porušeniu § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.“\n\nSúd konštatoval, že uvedené závery korešpondujú s obsahom programu, tak ako bol podrobne uvedený\nv prepise vysielania na str. 3 - 11 rozhodnutia Rady a ktorý zodpovedá odvysielanému programu tak ako\nbol predložený súdu v zázname z vysielania.\nNajvyšší súd uvádza, že dôvody rozhodnutia odporkyne uvedené na str. 19 rozhodnutia Rady považuje\nza logické vyústenie skutkových zistení o obsahu vysielaného programu, pričom nezistil prekročenie\nmedzí správnej úvahy Rady (§ 245 ods. 2 O.s.p.), pokiaľ kvalifikovala predmetný program ako taký, ktorý\nnaplnil definíciu programu ohrozujúceho fyzický, psychický alebo morálny vývoj maloletých alebo ich\nduševné zdravie a emocionálny stav, a preto jeho odvysielanie v čase uvedenom vo výroku rozhodnutia,\nktorý nebol medzi 22:00 a 6:00 hodinou, naplnilo znaky porušenia zákona podľa uvedených zákonných\nustanovení. Odporkyňa dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy\na ktoré súd preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia, tak ako ich citoval aj v tomto rozhodnutí, považuje\nza akceptovateľné a nezistil rozpor so zákonom ani v ich právnom posúdení.\nPokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, táto bola náležite zdôvodnená aj so zreteľom na predchádzajúce\nporušenia zákona (str. 21 - 24 rozhodnutia), pričom úhrnná sankcia vzhľadom na možné zákonné\nrozpätie (od 3 319 do 165 069 Eur) je blízko dolnej hranice rozpätia - vo výške 5 000 Eur. Odvolací súd\npreto považuje zdôvodnenie Rady o primeranosti výšky uloženej sankcie za viac ako postačujúce .\nKeďže rozhodnutie Rady, ako odborného orgánu zriadeného pre posudzovanie otázok vysielania je\nskutkovo aj právne obsiahlo zdôvodnené, zrozumiteľné, a opravným prostriedkom navrhovateľa nebolo\nspochybnené do tej miery, aby ho mohol súd kvalifikovať ako nezákonné, súd podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. napadnuté rozhodnutie Rady potvrdil.\nPodľa § 2 ods. 4 veta druhá, § 5 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky\n10 písm. g/ v znení účinnom od 1.10.2012 Prílohy zák. č. 71/1992 Z.z. je navrhovateľ povinný zaplatiť\nna účet súdu súdny poplatok v sume 500 Eur.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že\nnavrhovateľke, ktorá nemala úspech v konaní, nevznikol nárok na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}