{"guid": "3b5eaaed-3537-4378-bd62-992cf9d09412:58194e1b-14c2-451d-9f61-d84cca463801", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1", "spisova_znacka": "3Sž/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/23/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 3Sž/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1", "identifikacne_cislo": "9012010178", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58194e1b-14c2-451d-9f61-d84cca463801", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/23/2012\n9012010178\n29. 01. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010178.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská\nBystrica, zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, proti\nodporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/056/2012 zo dňa 25. septembra 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/056/2012 zo dňa\n25. septembra 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/056/2012 zo dňa 25.09.2012 odporca rozhodol, že navrhovateľ porušil\npovinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“)\ntým, „že dňa 04.05.2012 o cca 20:23 hod. odvysielal v rámci programovej služby TV MARKÍZA program\nFarma, ktorý mohol ohroziť morálnych vývin maloletých“, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nvo výške 3.500 €.\nProti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa jeho zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal jeho nepreskúmateľnosť, pretože výroková časť rozhodnutia\nneobsahuje presný, jednoznačný, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata\nsprávneho deliktu. Vo výrokovej časti rozhodnutia je popis skutku vymedzený len uvedením programu\nFarma, dátumu a termínu vysielania dňa 04.05.2012 o cca 20:23 hod. a uvedením tvrdení, že\nprogram mohol ohroziť morálny vývin maloletých. Absentuje popis spáchania skutku alebo popis ďalších\nskutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé,\nako konkrétne, akým konaním mohol program ohroziť morálny vývin maloletých, ako konkrétne malo\ndôjsť k porušeniu zákona. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bolo zrejmé\na nespochybniteľné, že dňa 04.05.2012 o cca 20:23 hod. boli odvysielané konkrétne slová, vety, slovné\nspojenia, ktoré mohli ohroziť morálny vývin maloletých. Samotné konanie, ktoré podľa odporcu naplnilo\nskutkovú podstatu ustanovenia § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z.z. je podrobnejšie popísané a\n\nšpecifikované len v odôvodnení rozhodnutia. Má za to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia správneho orgánu musí byť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním,\nv danom prípade s inými výrokmi. Výrok formulovaný v rozhodnutí RP/056/2012 nespĺňa zákonné\npožiadavky na jeho presnosť a určitosť s ohľadom na nedostatočné vymedzenie spôsobu konania,\nktorým došlo k spáchaniu správneho deliktu. Navrhovateľ tvrdil, že skutkové vymedzenie protiprávneho\nkonania vo výroku rozhodnutia navodzuje dojem, že celé vysielanie programu Farma dňa 04.05.2012\no cca 20:23 hod. mohlo ohroziť morálny vývin maloletých a teda, že celé toto vysielanie je v rozpore s\nustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že výroková časť je\nv napadnutom rozhodnutí formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje\nzameniteľnosť skutku s iným. Výroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa\nnavrhovateľ dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý\nmu bola uložená sankcia. Odporca v zmysle povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ.z. považoval za nevyhnutné posúdiť program Farma zo dňa 04.05.2012 z hľadiska jeho možného\nnegatívneho vplyvu na morálny vývoj maloletých ako celok, teda jednotlivé scény obsahujúce nevhodné\nobsahy v kontexte celého diela, jeho charakteru a obsahu. Odporca neuviedol vo výroku konkrétne\nscény a obsahy, ktoré by mohli ohroziť morálny vývin maloletých, pretože považuje predmetný program\nako celok vzhľadom na jeho charakter, obsah a výpovednú hodnotu za taký, ktorý by mohol ohroziť\nmorálny vývoj maloletých. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 14-18 podrobne rozvádza,\nktoré konkrétne vyjadrenia a scény svojím obsahom, spôsobom a formou spracovania, s prihliadnutím\nna kontext, v akom boli odvysielané, zakladajú rozpor s § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Tieto scény\nje nutné vnímať v kontexte, v ktorom boli zaradené, pretože z hľadiska posudzovania plnenia povinnosti\npodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je nutné predmetný program vnímať ako celok. Priamo\nzo znenia § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný, jasný a\nzrozumiteľný. Uvedenie ďalších skutočností vo výroku by spôsobovalo jeho neprehľadnosť, výrok by\nbol rozsiahly a následné odôvodnenie rozhodnutia by neplnilo svoj zákonom stanovený účel. Odporca\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu č.\nRP/056/2012 zo dňa 25.09.2012 potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm.\na/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal procesný postup a napadnuté\nrozhodnutie odporcu na pojednávaní súdu dňa 29.01.2013 za prítomnosti zástupcov účastníkov konania.\nV odvolacom konaní bola zásadnou právna otázka, či skutok v napadnutom rozhodnutí vymedzený\nopisom „dňa 04.05.2012 o cca 20:23 hod. odvysielal v rámci programovej služby TV MARKÍZA program\nFarma, ktorý mohol ohroziť morálnych vývin maloletých“, je dostatočne určitý a preskúmateľnosť v\nsúvislosti s doterajšiu judikatúrou najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že určitosť skutku, spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej\npovinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z. Formulácia skutku musí byť určitá do takej miery, aby skutok\nbolo možné subsumovať pod konkrétne porušenie povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a súčasne,\naby bola dodržaná zásada ne bis in idem a v dôsledku toho vylúčená zameniteľnosť s iným skutkom.\nV danom prípade bol skutok subsumovaný pod ustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Ide o\ninú právnu situáciu ako v rozhodnutí 2 Sž/21/2010, kde skutok vyplýva z porušenej povinnosti podľa §\n19 ods.1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa § 20 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by\nmohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a\nemocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod.\nV prvom rade je nevyhnutné zdôrazniť, že uvedené ustanovenie sa týka programu t.j. určitého celku.\nSankčný postih podľa § 20 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. sa netýka jednotlivých scén, ale skutočnosti,\n\nže takýto typ programu ako celok sa podľa zákonného zákazu nesmie vysielať v čase od 6.00 hod.\ndo 22.00 hod.\n„Relácia s názvom Farma je relácia typu reality show. Podstatou programov typu reality show je\nokrem iného zobrazovanie vzťahov medzi jednotlivými účinkujúcimi, ktorí sa pod vplyvom prostredia,\nvzájomného núteného spolužitia a vzájomných interakcií na vzniknuté situácie dostávajú do rozličných\nkonfliktných situácií. Dôležité je, že sa v danom type programov jedná o účinkujúcich, ktorí sa až do\ndoby ich „uzamknutia v stiesnenom priestore\" absolútne vzájomne nepoznali, jedná sa teda o konflikt\nrozličných povahových, vekových a ďalších charakterových prvkov, záujmy každého z jednotlivých\núčinkujúcich môžu byť rozdielne, spoločným cieľom je výhra v súťaži motivovaná finančne. Dôležité je\nv programe s názvom Farma prihliadať aj na konkrétne prostredie, v ktorom sa show odohráva, jedná\nsa o drsnú realitu života na prostriedkovo jednoduchej farme, nutnosť prežiť v akomkoľvek význame,\nzabezpečiť si prostriedky na obživu. Tzv. farmári žijú na farme s limitovanými prostriedkami na obživu\na musia si sami mnohé zabezpečiť vlastnou prácou, zároveň musia plniť často náročné úlohy, ktoré\nim pridelil hospodár, musia teda mnohí pracovať tak, ako neboli zvyknutí. Na farme zároveň dochádza\nk situáciám, kedy vlastným zavinením farmári majú nedostatok potravín, čím prichádza k núdzi a\nsamozrejme aj k mnohým vyostreným situáciám. Medzi jednotlivými súťažiacimi sa utvárajú skupiny\nna základe vzájomných sympatií, na základe vodcovstva niektorého z leaderských osôb, skupiny si\nnavzájom kladú prekážky a vytvárajú nepriaznivé situácie, ktoré môžu hraničiť až s krutosťou voči sebe.\nV každom prípade sa jedná o psychologickú hru a len tí psychicky najodolnejší sú schopní prežiť. To\nje podstata akejkoľvek reality show, kde sú ľudia vystavený psychickému aj fyzickému tlaku. Dôležité\nje dať do pozornosti, že každý účinkujúci je plnoletý a súťaže sa zúčastnil dobrovoľne a bez nátlaku,\nv ktorejkoľvek fáze svojho pobytu na Farme mal možnosť zo súťaže odísť bez akýchkoľvek sankcií zo\nstrany producenta.\nZároveň je dôležité upozorniť aj na fakt, že niektorí súťažiaci boli na Farme viac ako dva - tri\nmesiace, teda je nevyhnutné, že mohli pociťovať rôzne druhy fyzických aj psychických fóbií. Následkom\nakéhokoľvek psychického a fyzického tlaku, vyčerpania, únavy býva frustrácia, táto sa v aj v bežnom\nživote môže prejavovať prejavmi agresívnejšieho sexuálneho alebo vulgárneho správania. Vysielateľ si\nje vedomý týchto skutočností, preto svoje vysielanie upravoval a to jednak strihovou úpravou a následne\naj vypípavaním všetkých tvrdých vulgarizmov, alebo takých pojmov a viet, ktoré by mohli byť v rozpore\ns ustanovením zákona alebo v rozpore s morálkou a etikou. Samozrejme konal tak v takej miere, aby\ncharakter samotného programu zostal zachovaný“.\nZ uvedeného je zrejmé, že vysielateľ si bol vedomý, že v tomto type programu bude pod vplyvom\nobjektívnych okolností dochádzať k slovnej agresivite, vulgárnemu jazyku, obscénnemu vyjadrovaniu a\nk obscénnym gestám.\nPodľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí vyjadril správnu úvahu k charakteru programu Farma nasledovným\nspôsobom :\n„Predmetný program spadá do kategórie programov - „reality show\", ktorých princípom je sledovanie\nsúžitia skupiny ľudí v uzavretom priestore. Aj keď nejde o skutočnú realitu, z hľadiska televízneho\nvnímania znamenajú tieto formáty zásadný posun pri podávaní programu divákovi. Tituly sa už\nneprezentujú ako televízna fikcia, ale skutočný život, príbehy postáv sú umiestnené do skutočného\nživota, reálneho času. Kvôli tomu sa vžil termín reality show „Kontajnerové\" reality show (čiže\nmyšlienka sledovať ľudí v uzavretom priestore monitorovanom kamerami) majú pôvod v psychologických\nexperimentoch zo 70. rokov. Ide teda vlastne o akúsi psychologickú hru, ktorá však nesimuluje reálne\nprostredie, ale sleduje ľudí v umelom neprirodzenom prostredí.\n\nÚčastníci reality show nepredstavujú reprezentačnú vzorku mladej populácie, nejde o bežných ľudí z\nulice. Naopak, predstavujú iba jeden okraj sociologického spektra, v mnohých smeroch ide o podobné\ntypy. Často ide o extrovertov, či exhibicionistov. Výber takýchto „zaujímavých\" ľudí tvorcami programov je\nzámerný. Účastníci vedia, že sú sledovaní kamerami, súhlasia s pravidlami a s tým, že budú „špehovaní\".\nTakisto prostredie je neštandardné, neprirodzené. Uzavretý objekt je sledovaný kamerami. Navyše tu\nčíhajú rôzne prekážky, či obmedzenia (nedostatok jedla, tepla, sťažené možnosti pre osobnú hygienu),\nzákazy, obmedzený prístup k informáciám, žiadne knihy, či iné tlačené slovo, žiadne elektronické médiá.\nTakéto prostredie je samozrejme stresujúce, keďže nedostatok informácií a uzatvorený kolektív vytvárajú\nživnú pôdu pre vznik ponorkovej choroby.\nTzv. realita je riadená zhora. Okrem uvedených obmedzení sa riadenie realizuje najmä prostredníctvom\núloh, ktoré zabezpečujú aktivitu v „kontajneroch\", a z toho dôvodu sa „je načo pozerať\". Potom je\nto systém odmien a trestov, odmien za dobre splnené úlohy, prípadne iné príležitosti a trestov za\nnesplnenie úlohy alebo nedodržiavanie pravidiel (najčastejšie obmedzovanie dávok jedla, alkoholu a\ncigariet). Napriek úlohám je často prítomné ničnerobenie, polihovanie a nuda.\nV napätí udržiava súťažiacich po celý čas prvok ohrozenia, keďže kedykoľvek môže hocikto z nich\n„kontajner\" opustiť, ako aj to, že kandidáta na vyradenie z hry určujú sami spomedzi seba.\nSledovanie týchto formátov je u tínedžerov často otázkou prestíže, kto nesleduje, nie je „in\". Programy sa\nstávajú predmetom rozhovorov medzi dospievajúcimi v školách, účastníci reality show ako obdivované\nidoly „sa na nich usmievajú\" z titulných strán bulváru, či z internetových stránok. Napriek tomu, že dospelý\ndivák má odstup a neberie túto naoktrojovanú realitu úplne vážne, resp. vie o tom, že ide o riadenú\n„manipulovanú\" realitu, dieťa resp. adolescent tento odstup nemá. Maloletý divák má väčšiu náchylnosť\npovažovať zobrazované za realitu, nadobúda pocit, že skutočný svet dospelých funguje práve tak, ako\nje to prezentované v reality show“.\nO realitu nejde taktiež aj z toho dôvodu, že realita ako taká je väčšinou jednotvárna. Realita obyvateľov\nfarmy je z 90% takisto nudná, a preto sa na obrazovku dostane len to najzaujímavejšie, resp.\n„najpikantnejšie\".\nSenát nezistil, že by vykonaná správna úvahu odporcom o charaktere programu Farma vybočila z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nK námietke navrhovateľa, že vyžiadaním záznamu vysielania podľa § 5 ods. 1 písm. m/ v spojení s §\n16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. došlo k porušeniu princípu prezumpcie neviny najvyšší súd\npoukazuje na to, že ide o plnenie povinnosti vysielateľa stanovenej explicitne zákonom. Prevádzkovanie\nvysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené určité osobitné požiadavky, medzi ktoré patrí\ni uchovávanie súvislého záznamu z vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania, v zodpovedajúcej\nkvalite a povinnosť na vyžiadanie rady ich poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh\nurčí rada v licencii po dohode s vysielateľom. Ide o povinnosť, ktorá je súčasťou licencie na vysielanie\na má evidenčný a archivačný charakter. Obdobnú povinnosť majú vysielatelia aj v iných krajinách napr.\nv Českej republike (§ 32 ods. 1 písm. l/ zák. č. 231/2001 Sb. v znení neskorších predpisov). Samotnú\nexistenciu tejto povinnosti senát nevníma ako rozpornú s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (Oznámenie č. 209/1992 Zb.). Ide o predloženie „pasívneho záznamu“,\nnavyše právnickou osobou, ktoré nevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Senát sa\nnámietkou zaoberal v rozsahu dôvodov uvedených navrhovateľom v opravnom prostriedku. Navrhovateľ\nneidentifikoval judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá by ním zmienenú situáciu hodnotila\nako relevantnú z hľadiska Dohovoru.\nZ obsahu spisu senát nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho\ndeliktu. Žalobca neoznačil „živé“ konania pred najvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto konania\nrovnorodý a spojený vecnou a časovou súvislosťou.\n\nO trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,\nže navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní nevznikol nárok na náhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}