{"guid": "70cb1397-fc02-40c3-9e0b-04f442707068:54a4d554-fc57-458a-b811-663ff775fe79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1", "spisova_znacka": "3Sž/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/22/2012 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 3Sž/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1", "identifikacne_cislo": "9012010167", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54a4d554-fc57-458a-b811-663ff775fe79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/22/2012\n9012010167\n11. 06. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010167.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci navrhovateľky: MAC TV,\ns.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/049/2012\nzo dňa 11. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/049/2012 zo dňa\n11. septembra 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,\nBratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) o\ntom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 306-PLO/O-3595/2012 porušila povinnosť\nustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ\nodvysielala dňa 03.04.2012 o cca 17:17 hod. v rámci programu Noviny o 17:00 príspevok s názvom\nHAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom\nzasiahol do práva na zachovanie osobnej cti učiteľky, ktorá bola zobrazená v procese výučby a dňa\n04.04.2012 o cca 17:08 hod. v rámci programu Noviny o 17:00 príspevok s názvom KAM ZMIZLI\nKVALITNÍ ANGLIČTINÁRI? - Školy ich nemajú ako zaplatiť, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím\nobsahom zasiahol do práva na zachovanie osobnej cti učiteľky zobrazenej ako prvej v poradí v procese\nvýučby a učiteľky zobrazenej ako druhej v poradí v procese výučby. Za uvedené bola navrhovateľke\npodľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa\n§ 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 5.000 €.\n\nRada ako príslušný správny orgán je povinná analyzovať konkrétny obsah a konkrétny spôsob\nspracovania daných príspevkov v prípade, ak dôjde k dôvodnému podozreniu, že tieto by mohli\nzasiahnuť do osobnej cti určitej fyzickej osoby, ako tomu bolo v tomto prípade. V odôvodnení\nnapadnutého administratívneho rozhodnutia ďalej uviedla, že z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len najvyšší súd) vyplýva, že na to, aby došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti nie je nutné,\naby bola osoba identifikovaná prostredníctvom osobných údajov. Zásah do ľudskej dôstojnosti môže\nvzniknúť aj v prípade, ak je dotknutá osoba identifikovateľná pre užšiu verejnosť (rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Sž/4/2010). V príspevku HAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy bolo možné\nna záberoch rozoznať osobu ženského pohlavia, a to najmä na základe hlasu, ktorý bol nezmenený.\nZábery zobrazovali vrchnú časť tela učiteľky, jej oblečenie, šperky a gestikuláciu rúk. Napriek tomu,\nže oblasť tváre bola vyrastrovaná, bolo možné dotyčnú osobu na základe videa, najmä nezmeneného\nhlasu jednoznačne identifikovať, predovšetkým žiakmi, ktorých učí, ako i kolegami, známymi a rodinou.\nRovnako aj v druhom príspevku KAM ZMIZLI KVALITNÍ ANGLIČTINÁRI? - Školy ich nemajú ako zaplatiť\nboli opakovane odvysielané zábery amatérskeho videa, na ktorých boli zaznamenané učiteľky v procese\nvýučby. Video s učiteľkou zobrazenou, ako prvou v poradí bolo totožné s videom odvysielaným v\npríspevku HAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy. Postava učiteľky, zobrazenej ako druhej v\nporadí a ani jej tvár neboli technicky upravené, rovnako ako jej hlas. Kvalita obrazu bola nižšia, tváre\nžiakov však bolo vidieť zreteľne, na základe čoho bola zobrazená učiteľka identifikovateľná pre jej bližšie\nokolie.\nRada tiež posudzovala obsah a spôsob spracovania predmetných príspevkov, ktorých cieľom bolo\npoukázať na nedostatky vo výučbe anglického jazyka a možné príčiny nízkej úrovne jazykovej\nvybavenosti žiakov slovenských škôl. Zvolená téma sa týka pomerne širokého okruhu divákov, avšak\nvzhľadom na spôsob spracovania predmetných komunikátov došlo ich odvysielaním ku kolízii viacerých\nprávom chránených záujmov. Rada dospela k záveru, že samotné zaradenie amatérskych videí\nkonkrétnych, aktívne pôsobiacich pedagógov nebolo nevyhnutné v záujme informovať verejnosť o\nnastolenej téme. V prípade, ak chcela navrhovateľka posudzovať nízku úroveň výučby anglického\njazyka na konkrétnych osobách, bolo jej povinnosťou upraviť tieto záznamy tak, aby boli osoby\npedagógov zachované v anonymite. Zverejnením predmetných videí mohla byť osobná česť a autorita\nv očiach ich žiakov znížená, čo mohlo mať zároveň za následok výrazné zníženie kvality ďalšej\nvýučby, pričom zobrazené učiteľky pravdepodobne nevyučujú len anglický jazyk a môžu byť výbornými\npedagogičkami v iných predmetoch. Odvysielanie príspevku, v ktorom boli zobrazené pedagogičky\npostavené moderátorom na úroveň ukrajinského kamionistu, znížilo ich autoritu a profesionalitu ako\nosôb vykonávajúcich pedagogickú činnosť a je veľká pravdepodobnosť, že sa táto skutočnosť prejaví\nv správaní ich žiakov. Napriek skutočnosti, že jazyková vybavenosť zobrazených učiteliek môže byť\nna výučbu anglického jazyka skutočne nízka, táto neoprávňuje vysielateľa použiť uvedené videá\ndifamujúcim spôsobom. Zaradenie predmetných amatérskych videí do vysielania v nadväznosti na\nvyjadrenia moderátorov neslúžilo primárne účelu informovať verejnosť o otázkach verejného záujmu,\nale účelu zatraktívniť vysielanie a upútať diváka neprimeraným spôsobom.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka,\nuvádzajúc, že Rada napadnutým rozhodnutím posúdila jeden čiastkový útok pokračovacieho správneho\ndeliktu ako samostatný skutok a udelila zaň vysielateľovi samostatnú sankciu a v iných správnych\nkonaniach č. 272-PLO/O-3053/2012 a č. 226-PLO/O-2362/2012 opätovne čiastkové útoky toho istého\npokračovacieho deliktu, za ktorý sankcionovala vysielateľa napadnutým rozhodnutím, posúdila ako\nsamostatný skutok a uložila zaň vysielateľovi ďalšiu, novú a samostatnú sankciu. Tým, že Rada v\nnapadnutom rozhodnutí posudzovala konanie účastníka ako samostatný skutok a nie ako čiastkový útok\npokračovacieho správneho deliktu, ktorý mala spojiť s čiastkovými útokmi pokračovacieho správneho\ndeliktu, v zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu porušila princípy administratívneho trestania\na vec nesprávne právne posúdila.\nĎalej navrhovateľka namietala, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti\nvýroku, konkrétne presné vymedzenie spôsobu, akým mala navrhovateľka zasiahnuť do ľudskej\n\ndôstojnosti, presné vymedzenie skutkových tvrdení alebo hodnotiacich komentárov, ktorých povaha\nspôsobila zásah do ľudskej dôstojnosti, presnú identifikáciu osôb, ktorým malo byť zo strany\nnavrhovateľky zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti a spôsob, akým navrhovateľka zasiahla do ľudskej\ndôstojnosti. Vzhľadom na absenciu opisu skutku porušenia právnej povinnosti a presnú identifikáciu\nosôb, do ktorých práv malo byť zo strany navrhovateľky zasiahnuté v samotnom výroku rozhodnutia je\nnapadnuté administratívne rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.\nS poukázaním na § 18 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), navrhovateľka namietala, že prvým úkonom\nodporkyne voči navrhovateľke bolo vyžiadanie záznamov z vysielania programu. Týmto úkonom\nzačalo správne konanie voči navrhovateľke, a preto bolo potrebné aplikovať a garantovať záruky\nnavrhovateľky na spravodlivé súdne konanie. Rada je kolektívny správny orgán, ktorý rozhoduje\nhlasovaním členov Rady, o ktorom sa vyhotovuje zápisnica a následne formálne správne akty. Preto aj na\nvyžiadanie záznamov vysielania by sa podľa navrhovateľky mal uplatňovať zákonom vymedzený spôsob\nrozhodovania Rady. Vyžiadaním záznamu vysielania totiž Rada získava jeden z najrelevantnejších\ndôkazov, ktorý je následne použitý proti vysielateľovi.\nZáznam z vysielania programu - ako jediný dôkaz použitý v samotnom konaní bol podľa navrhovateľky\nzískaný proti jej vôli, štátnym donútením, v rozpore so zákonom a s jej právami. Spôsob získania dôkazu\n- záznamu vysielania porušil právo účastníka na inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne\nkonanie v intenciách trestnoprávnej zásady „neobviňovať sám seba“. Navrhovateľka pritom poukázala\nna rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bykov proti Ruskej federácii. Vzhľadom na\nuvedené považuje navrhovateľka ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. v priamom\nrozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) z nasledovných dôvodov: charakter donútenia - ide\no štátne donútenie a zásah vo forme povýšenej na zákon; stupeň donútenia - nedodanie záznamu\nje klasifikované ako správny delikt a je finančne sankcionovateľný; existencia procesných postupov\nochrany - síce existuje možnosť namietať nezákonnosť získaného dôkazu, napriek tomu dochádza k\nrigidnej aplikácii litery zákona; miera využitia získaných dôkazov - dodaný záznam vysielania je spravidla\njediným dôkazom, ktorý Rada pre zistenie skutkového stavu vykoná. Vzhľadom na uvedené dôvody\nnavrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd prerušil konanie vo veci samej a aby sa v predmetnej veci obrátil\nna Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) s prejudiciálnou otázkou, či je ustanovenie §\n16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., na základe ktorého je účastník konania povinný na vyžiadanie\nRady doložiť záznamy z televízneho vysielania, v súlade s čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru, v kontexte\npráva účastníka konania neobviňovať sám seba a neprodukovať dôkazy vo svoj neprospech a zároveň,\naby odvolací súd navrhol pozastavenie účinnosti ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ.z. až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o prejudiciálnej otázke.\nNavrhovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 42/09-77 zo dňa 02.06.2009:\n„Ustanovenie čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy, ako aj čl. 10 ods. 1 Dohovoru zaručujú ochranu pred zasahovaním\norgánov verejnej moci do výkonu práva na slobodu prejavu. Pokiaľ orgán verejnej moci do výkonu\nuvedeného práva zasiahne, je na ňom, aby preukázal, že zásah zodpovedá kritériám zákonnosti,\nlegitimity a proporcionality. Rada bola povinná preukázať a riadne odôvodniť, že jej zásah do slobody\nprejavu vysielateľa týmto kritériám zodpovedá.\nRada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu veci uviedla, že tento\npovažuje za dostatočný, pričom ale nevypočula osoby, do ktorých dôstojnosti malo byť konaním\nnavrhovateľky zasiahnuté, čo spôsobuje nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Rada má v\nzmysle trestnoprávnych zásad povinnosť vyhľadávať akékoľvek dôkazy, ktoré môžu náležite objasniť\nskutkový stav veci a ktoré môžu pôsobiť v prospech, ale aj v neprospech vysielateľa. Rada túto povinnosť\nnedodržala a výsluch osôb, ktorým poskytla ochranu ani len nevypočula. Ochranu podľa § 19 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je možné považovať za abstraktnú, ale konkrétnu, nakoľko smeruje\nk ochrane práv individualizovaných subjektov. Pritom však právomoc rozhodovať občianskoprávne\nspory, medzi ktoré patrí aj ochrana ľudskej dôstojnosti prislúcha výlučne všeobecným súdom a nie\nRade. Preto je nelogické sankcionovať vysielateľa za zásah do ľudskej dôstojnosti osôb, ktoré sa k\n\ntakému zásahu a jeho existencii ani nevyjadrili. Rada mala navrhovateľke poskytnúť priestor na obhajobu\nprostredníctvom výsluchu svedkov, ktorí mohli zodpovedať, či sa cítia konaním vysielateľa dotknutí na\nprávach na ochranu ľudskej dôstojnosti.\nRada upriamila pozornosť len na demonštratívne a účelne vybraté informácie z odvysielaného\npríspevku, ktoré nijakým spôsobom nedefinujú presný a konkrétny spôsob, formu, konanie, opomenutie,\nktorým mal účastník správneho konania porušiť svoju povinnosť v zmysle ustanovení zákona č.\n308/2000 Z.z. Odvysielané amatérske videá pozostávali z reálnych záberov z hodín angličtiny, ktoré\nnakrútili žiaci a boli dostupné na internete a z komentárov moderátorov, ktorými sa snažili upriamiť\npozornosť recipientov na narastajúci problém s kvalitou vzdelávania v oblasti jazykových znalostí.\nVysielateľ odvysielal príspevok KAM ZMIZLI KVALITNÍ ANGLIČTINÁRI - Školy ich nemajú ako zaplatiť,\nv ktorom informoval recipienta o problémoch, ktoré má školstvo s tým, že nepochybne ide o informáciu,\nktorá má informatívnu a spravodajskú hodnotu. Zabezpečenie kvalitného vzdelávacieho systému je\nzáujmom celej verejnosti, a preto je nemysliteľné, ak sa o takejto situácii vysielateľ dozvie, aby takúto\ninformáciu neposkytol rodičom, žiakom a ľuďom kompetentným na riešenie, aby si nezatvárali oči pred\nproblémami a neexistoval mylný stav, že kvalita vzdelávania cudzích jazykov je v poriadku. Jedným zo\nzákladných poslaní novinárov a médií je v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva v rámci svojich programových služieb informovať verejnosť o témach verejného záujmu. Ide o\nnapĺňanie práva na informácie a práva na slobodu prejavu. V celom príspevku nebolo vyobrazené vo\nvzťahu k vyučujúcim nič, čo by tak na hodine skutočne neprebiehalo. Išlo o reálne zobrazenie výseku\nvyučovacej hodiny. Rada je povinná skúmať, či daný príspevok nemal takú informatívnu a spravodajskú\ndôležitosť, že záujem verejnosti sa o ňom dozvedieť prevážil nad ochranou ľudskej dôstojnosti dvoch\nosôb.\nNavrhovateľka poukázala na ustanovenia § 46 správneho poriadku, čl. 142 ods. 1 Ústavy, § 7 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), § 2, § 11 Občianskeho zákonníka a uviedla, že\nochrana ľudskej dôstojnosti a prípadné spory týkajúce sa zásahu do ľudskej dôstojnosti sa spravujú\nustanoveniami občianskeho práva. Jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať spory o ochranu\nosobnosti je výlučne súd a nie orgán výkonnej moci. Preto sa aplikácia ochrany podľa § 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany Rady má vykladať až ako následná ochrana, po právoplatnom\nrozhodnutí súdu o tom, či došlo alebo nedošlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti určitej osoby.\nNapadnutým rozhodnutím odporkyne došlo k jednoznačnému a nespornému obmedzeniu slobody\nprejavu vysielateľa. Rada však dostatočne neodôvodnila, že takéto obmedzenie slobody prejavu bolo\nzákonné (legalita), sledovalo legitímny cieľ (legitimita) a bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\n(proporcionalita). Sloboda prejavu tak zahŕňa ochranu informácií alebo myšlienok, ktoré sú prijímané\npozitívne a sú považované za neútočné či indiferentné, ako aj ochranu informácií a myšlienok, ktoré\nprovokujú, šokujú či znepokojujú, či už z hľadiska ich obsahu, alebo z hľadiska formy ich prezentácie a\nnemožno do takejto slobody zasahovať na základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Iba na\nzáklade skutočnosti, že časť verejnosti s obsahom alebo formou prejavených myšlienok alebo informácií\nnesúhlasí, má odlišný názor, alebo je ňou šokovaná, či obťažovaná, pokiaľ zároveň nie je splnená\npodmienka existencie naliehavej spoločenskej potreby na obmedzení takejto slobody prejavu z dôvodov\nochrany práva a slobôd iných, ochrany bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku alebo ochrany\nverejného zdravia a mravnosti v demokratickej spoločnosti. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ale aj ústavného súdu, či najvyššieho súdu je jednotná v tom, že nevyhnutnosť zásahu do práva na\nslobodu prejavu v demokratickej spoločnosti nie je daná tam, kde legitímny cieľ je možné dosiahnuť iným\nspôsobom. Samotný právny poriadok umožňuje korekciu odvysielaných informácií rôznymi spôsobmi\nbez toho, aby bolo potrebné zo strany štátu zasahovať do slobody prejavu vysielateľa. V demokratickej\nspoločnosti neexistuje nevyhnutná potreba na zásah do práva na slobodu prejavu, a teda napadnuté\nadministratívne rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka uviedla, že jej bola odňatá možnosť konať pred\nsprávnym orgánom, Rada vec nesprávne právne posúdila, nedostatočne zistila skutkový stav, a preto\nnavrhla, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie Rady a vrátil jej vec na ďalšie konanie a zároveň\nzaviazal Radu na náhradu trov konania.\n\nIII.\nK podanému opravnému prostriedku sa odporkyňa vyjadrila dňa 09.01.2013 a navrhla, aby najvyšší\nsúd rozhodnutie Rady č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012 potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že najvyšší\nsúd pri svojom rozhodovaní viackrát použil analógiu práva a uplatnil niektoré trestnoprávne princípy\nv správnom trestaní, avšak jasné a všeobecne použiteľné podmienky pre analógiu trestného práva\nv správnom trestaní stanovené neboli. Zohľadniac judikatúru najvyššieho súdu, v ktorej sa vyjadril k\nanalógii trestného práva pri posudzovaní správnych deliktov z časového hľadiska, je potrebné zdôrazniť,\nže posudzovaný skutkový stav nie je možné označiť za čiastkový útok, ale za samostatné dokonané\nkonanie, čomu zodpovedá aj jeho posúdenie odporkyňou. V posudzovanom prípade boli všetky tri\npríspevky odvysielané navrhovateľkou a bola nimi naplnená skutková podstata toho istého správneho\ndeliktu a ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/41/2011 skutočnosť, že páchateľ porušil tú\nistú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu. Konania, na\nktorých posúdenie ako protiprávnych musí odporkyňa uplatniť správnu úvahu, je potrebné posudzovať\nindividuálne a nie automaticky ich posudzovať ako čiastkové útoky len z dôvodu, že napĺňajú skutkovú\npodstatu toho istého správneho deliktu. Každé konanie, na ktoré v odvolaní poukázala navrhovateľka\npredstavovalo odlišný spôsob porušenia povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\na ich subsumovanie pod príslušnú právnu normu bolo možné len na základe posúdenia konkrétnych\nokolností každého prípadu. Vzhľadom na skutočnosť, že spôsob spáchania správnych deliktov bol\nzakaždým odlišný, nebolo možné tieto konania posudzovať ako jeden skutok a rovnako neboli naplnené\nani ďalšie obligatórne znaky pokračujúceho správneho deliktu.\nSubjekty, do ktorých ľudskej dôstojnosti bolo zasiahnuté, boli jednoznačne vymedzené. Subjekty zásahu\nboli dostatočne individualizované a identifikovateľné. Učiteľka z prvého príspevku bola identifikovateľná\nnajmä pomocou nezmeneného hlasu, gestikulácie rúk, oblečenia, učiteľku z druhého príspevku bolo\nmožné identifikovať tiež pomocou nezmeneného hlasu, gestikulácie rúk a druhá učiteľka bola zobrazená\nbez akéhokoľvek technického upravenia aj keď bola kvalita obrazu nižšia. Výroková časť rozhodnutia\nexaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu\nkonkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Odporkyňa poukázala na rozsudky\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/22/2010 zo dňa 10.03.2011, 4Sž/2/2010 zo dňa 24.08.2010, 5Sž/13/2011,\nv ktorých boli obdobne formulované výroky a najvyšší súd ich posúdil ako presné, úplné a dostatočne\nurčité.\nK námietke týkajúcej sa vyžiadania záznamov vysielania a absencie formálneho aktu Rady odporkyňa\nuviedla, že povinnosť uchovávať súvislý záznam vysielania a doručiť ho Rade vyplýva priamo zo zákona\nč. 308/2000 Z.z. Túto povinnosť vysielateľovi neukladá Rada vydaním individuálneho správneho aktu,\nale priamo zákon č. 308/2000 Z.z. Argumentom týkajúcim sa formy vyžiadania záznamov sa zaoberal\naj ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 564/2012, kde uviedol, že v tomto prípade je dôležitá len obsahová\nstránka úkonu, nakoľko zákon formálnu podobu tohto procesného úkonu nepredpisuje.\nNavrhovateľka ďalej namietala spôsob, akým bol získaný dôkaz - záznam z vysielania programu,\nktorý považuje za formu štátneho donútenia, ktoré je zásahom do jej práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Avšak povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie odporkyne jej ich\nposkytnúť je upravená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. Táto povinnosť vyplýva priamo\nzo zákona a zabezpečuje odporkyni možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na\nzáklade obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti\nstanovenej v zákone, rozhodne odporkyňa o začatí správneho konania. Záznam vysielania, ktorý je\nposkytnutý odporkyni nie je dôkazom usvedčujúcim vysielateľa zo spáchania správneho deliktu, ale je\nlen podkladom pre rozhodnutie, ktorý presne a úplne zachytáva skutkový stav.\nSkutkový stav bol podľa odporkyne zistený úplne a presne a dôkazy, ktoré uviedla navrhovateľka by\nnijak neprispeli k objasneniu skutkového stavu, pretože § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\n\nneumožňuje navrhovateľke odvysielať obsahy zasahujúce do osobnej cti ani v prípade, ak s tým dotknuté\nosoby súhlasia. Už z predchádzajúcej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že v prípade zásahu do\nľudskej dôstojnosti nie je podstatné ani to, či išlo o slobodné konanie účinkujúcich a v rámci výkonu\ndohľadu nad dodržiavaním zákona, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, musí Rada konať bez\nohľadu na vlastný postoj dotknutých osôb (rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/17/2011, 4Sž 27/02).\nRelevantné je to, čo je odvysielané a názor osôb, do ktorých osobnej cti bolo zasiahnuté, nie je v\nprípade konania Rady o porušení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nrelevantné, pretože Rada chráni verejný záujem na tom, aby nedochádzalo k zásahom do ľudskej\ndôstojnosti; uvedené ide nepochybne nad rámec záujmu osôb, do ktorých osobnostných práv malo byť\nzasiahnuté. Ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie ochrany fyzickým\nosobám, ktoré sa prostredníctvom občiansko-právnych žalôb môžu pred nezávislými súdnymi orgánmi\ndomáhať ochrany pred neoprávneným zásahom do ich osobnostných práv. Zákon č. 308/2000 Z.z.\nspadá do oblasti verejného práva a jeho ustanovenia regulujú oblasť vysielania a retransmisie na území\nSlovenskej republiky. Predmetný zákon upravuje aj povinnosti vysielateľa, ku ktorým patrí aj povinnosť\nzabezpečiť, aby jeho programová služba a jej zložky spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom\nnezasahovali do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Pritom existujú aj situácie, keď\nje určité konanie nutné postihnúť na základe inštitútov verejno-právnej povahy a zároveň je ho možné\npostihnúť aj inštitútmi súkromno-právnej povahy. Odporkyňa v prejednávanom prípade neriešila spor\ndvoch subjektov, ale posudzovala konanie, ktorým bola porušená povinnosť vyplývajúca z predpisu\nverejného práva, pričom Rada je kompetentným orgánom na interpretáciu a aplikáciu ustanovení zákona\nč. 308/2000 Z.z.\nOdporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadala okrem iného aj s otázkou legality a legitimity, keď\npoukázala na to, že pokuta je ukladaná na základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a za\núčelom ochrany práva na zachovanie osobnej cti zobrazených učiteliek. Odporkyňa nespochybňovala\naktuálnosť a význam prezentovanej témy, avšak po posúdení predmetných príspevkov dospela k záveru,\nže vzhľadom na obsah a spôsob spracovania predmetných komunikátov, došlo ich odvysielaním ku\nkolízii viacerých právom chránených záujmov, a to práva učiteliek na zachovanie ich osobnej cti s právom\nna slobodu prejavu vysielateľa a právom verejnosti na informácie. Bolo úlohou odporkyne posúdiť,\nktorému právu má byť poskytnutá väčšia ochrana, a teda sa zaoberala aj proporcionalitou obmedzenia\njedného práva za účelom ochrany iného. Samotné zaradenia amatérskych videí konkrétnych, aktívne\npôsobiacich pedagógov nebolo nevyhnutné v záujme informovať verejnosť o nastolenej téme. Osoby\npedagógov mali ostať v anonymite najmä z dôvodu, že išlo o aktívne pôsobiacich pedagógov, ktorých\nosobná česť a autorita mohli byť zverejnením videí v očiach ich žiakov znížené, čo mohlo mať\nzároveň za následok výrazné zníženie kvality ďalšej výučby. Kritika, pokiaľ je vecná a oprávnená,\nje bezpochyby vhodným prostriedkom na poukázanie na nedostatky vyskytujúce sa v spoločnosti.\nNavrhovateľka však rámec vecnej kritiky presiahla, keďže vyjadrenia moderátorov, ako aj ich reakcie\nna predmetné videá zobrazujúce učiteľky v procese výučby boli výsmešné a vo vzťahu k zobrazeným\nosobám dehonestujúce. Tieto výsmešné vyjadrenia moderátorov nijako neprispeli k objasneniu\nspravodajskej podstaty sprostredkúvaných informácií. Záujem verejnosti dozvedieť sa o nedostatkoch v\nprocese výučby anglického jazyka je nespochybniteľný, to však neodôvodňuje použitie sporných videí\ndifamujúcim spôsobom. Správne konanie voči navrhovateľke nebolo začaté len z dôvodu zaradenia\nsporných videí do vysielania, ale z dôvodu, akým boli príspevky, v ktorých boli tieto videá zaradené,\nspracované.\nOdporkyňa sa v administratívnom rozhodnutí zaoberala významom odvysielanej informácie, ako aj\nzáujmom na jej poskytnutí a zároveň aj záujmom na ochrane osobnej cti dotknutých pedagógov.\nOdporkyňa identifikovala spôsob, akým došlo k zásahu do osobnej cti dotknutých pedagógov. Zásah\ndo ich osobnej cti spočíval v spôsobe spracovania posudzovaných príspevkov, ktorý vzhľadom na\nsprávanie a vyjadrenia moderátorov smeroval k zosmiešneniu pedagógov. Priznanie vyššej ochrany\nslobode prejavu by v tomto prípade bolo neprimerané a v rozpore s princípmi právneho štátu. Problém\nvo výučbe jazykov spočíva v nedostatku financií a slabšia jazyková vybavenosť vyučujúcich je len\ndôsledkom tohto problému. Navrhovateľka však svoje príspevky vystavala práve na výsmechu osôb a\nnie systému, ktoré sú produktom nedostatočného financovania školstva a neraz sa snažia v maximálnej\nmožnej miere tento nedostatok sanovať, čo sa často môže prejaviť na kvalite výučby. Zníženie osobnej\ncti je tak absolútne neopodstatnené a dokonca aj v rozpore s prvotnou myšlienkou príspevku, ktorá\nspočíva v dosiahnutí lepšieho stavu pri výučbe jazykov, nakoľko učiteľky zosmiešnené vo vysielaní, len s\n\nťažkosťami budú môcť kvalitne vyučovať, keďže ich autorita bola významne znížená. Poukazovanie na\ninternetovú stránku, kde sú predmetné amatérske videá tiež zverejnené je v tomto prípade irelevantné,\nkeďže o zaradení týchto videí difamujúcim spôsobom spracovania rozhodla navrhovateľka.\nOdporkyňa je presvedčená, že spôsoby nápravy, ktoré údajne mohli využiť dotknuté osoby, a v dôsledku\nktorých má byť zásah vykonaný odporkyňou neprimeraný, nezabezpečujú ochranu rovnakého záujmu\nako chráni Rada. Rovnako civilné konanie o ochrane osobnostných práv nezabezpečuje ochranu\nverejného záujmu, ale súkromného s cieľom poskytnutia satisfakcie konkrétnemu jedincovi. Odporkyňa\nsa teda zaoberala aj proporcionalitou zásahu do práva na slobodu prejavu, jej závery o zásahu do\nosobnej cti dotknutých učiteliek a potrebe sankcionovania tohto zásahu sú riadne odôvodnené, logické\na právne správne, v dôsledku čoho nie je možné prijať argument navrhovateľky o nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 64 ods. 6\nzákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 11.06.2013 po preskúmaní dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako\naj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 306-PLO/O-3595/2012, s obsahom rozhodnutia\nRady č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu a dospel k\nzáveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 306-PLO/O-3595/2012 zo dňa 26.06.2012, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 09.07.2012. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam\npredmetných programov, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie\nnavrhovateľky k oznámeniu o začatí správneho konania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 11.09.2012,\nrozhodnutie Rady č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012.\nNa podklade uvedeného, v rámci prípravy pojednávania po tom, ako sa senát najvyššieho\nsúdu oboznámil s obsahom pripojeného obrazovo-zvukového záznamu, bolo súdom zistené, že\nnavrhovateľka odvysielala na programovej službe JOJ dňa 03.04.2012 so začiatkom o 17:17:03 hod. v\nrámci programu Noviny o 17:00 príspevok s názvom HAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy a dňa\n04.04.2012 so začiatkom o 17:08:32 hod. v rámci programu Noviny o 17:00 príspevok s názvom KAM\nZMIZLI KVALITNÍ ANGLIČTINÁRI? - Školy ich nemajú ako zaplatiť. V oboch príspevkoch boli zobrazené\nučiteľky v procese výučby, ktoré bolo možné identifikovať.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa tretej hlavy piatej časti\nO.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa\n\n03.04.2012 o cca 17:17 hod. odvysielala v rámci programovej služby JOJ v programe Noviny o 17:00\npríspevok s názvom HAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy, ktorý spôsobom svojho spracovania\na svojím obsahom zasiahol do práva na zachovanie osobnej cti učiteľky, ktorá bola zobrazená v procese\nvýučby a dňa 04.04.2012 o cca 17:08 hod. v programe Noviny o 17:00 príspevok s názvom KAM ZMIZLI\nKVALITNÍ ANGLIČTINÁRI? - Školy ich nemajú ako zaplatiť, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím\nobsahom zasiahol do práva na zachovanie osobnej cti učiteľky zobrazenej ako prvej v poradí v procese\nvýučby a učiteľky zobrazenej ako druhej v poradí v procese výučby.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do\nľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak vysiela programy a iné zložky programovej\nslužby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.\nPodľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2)\nKaždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. (3) Cenzúra\nje neprípustná. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak\nide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy\nvysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne\nvysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode\ns vysielateľom.\nNajvyšší súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nPo oboznámení sa s obsahom oboch posudzovaných príspevkov sa najvyšší súd stotožnil s názorom\nodporkyne, že obsah príspevkov, a teda hodnotiace výroky, ktoré v ňom zazneli, zasiahli do ľudskej\ndôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutých pedagógov, a to najmä s prihliadnutím na značne\ndehonestujúce vyjadrenia moderátorov v prvom príspevku odvysielanom dňa 03.04.2012 (ďalej len prvý\npríspevok), ktorí sa na odvysielanom videu zabávali a výsmešne napodobňovali výslovnosť zobrazenej\npedagogičky, keď moderátor povedal anglickú frázu „lámanou“ angličtinou. Ako už najvyšší súd uviedol v\nrozhodnutí sp. zn. 5Sž/18/2011 zo dňa 29.03.2012 verejný výsmech je zásahom do ľudskej dôstojnosti v\nzmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Druhý príspevok, odvysielaný dňa 04.04.2012 (ďalej\nlen druhý príspevok), bol uvedený slovami, ktoré prirovnávali učiteľku z prvého príspevku k ukrajinskému\nkamionistovi, čo sa týka jej výslovnosti. Následne bolo opätovne odvysielané video s učiteľkou z prvého\npríspevku s technicky upravenou tvárou, ale s nezmeneným hlasom a ďalšie amatérske video, na\nktorom bola zobrazená učiteľka angličtiny s tvrdou výslovnosťou. Video s druhou učiteľkou nebolo po\nobrazovej ani zvukovej stránke nijako upravené. Odporkyňa a ani najvyšší súd nepopierajú aktuálnosť\ntémy a záujem verejnosti dozvedieť sa o nedostatkoch v slovenskom školstve, avšak spôsob a obsah\n\nspracovania predmetných príspevkov, konkrétne výsmešné vyjadrenia moderátorov ku konkrétnym\nzobrazeným učiteľkám, neprispievali k informačnej hodnote spracovanej témy.\nPodľa názoru súdu Rada správne uviedla, že v prípade, ak je aj jazyková vybavenosť zobrazených\nučiteliek nízka, čo je spôsobené nedostatkom financií a neschopnosťou zaplatiť vysoko kvalifikovaných\npedagógov anglického jazyka, neoprávňuje to vysielateľa používať predmetné amatérske videá\ndifamujúcim spôsobom. Takýto spôsob zobrazenia videí presiahol rámec vecnej kritiky, pretože boli\nkomentáre a reakcie moderátorov k zobrazeným osobám dehonestujúce. Rada sa v napadnutom\nrozhodnutí vysporiadala s otázkou legality (pokuta uložená na základe § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z.), ako aj s otázkou legitimity (ochrana práva na zachovanie osobnej cti zobrazených\nučiteliek). Rovnako sa odporkyňa zaoberala aj otázkou proporcionality, keď posudzovala, či ochrana\nosobnej cti zobrazených učiteliek prevážila nad slobodou prejavu navrhovateľky. Obe učiteľky boli v\npredmetných videách dostatočne identifikovateľné pre svoje okolie, preto z tohto pohľadu mohlo dôjsť k\nnaplneniu skutkovej podstaty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Na identifikovateľnosť\nnie je nevyhnutné, aby bola dotknutá osoba identifikovaná prostredníctvom osobných údajov, avšak\npostačuje, ak je dotknutá osoba identifikovateľná čo i len pre užšiu verejnosť.\nSloboda prejavu patrí k najdôležitejším politickým základným právam, pretože prispieva k názorovej\npluralite v spoločnosti. Dôležité je všetko, čo je ohľadom danej témy zobrazené, odvysielané a v akom\nkontexte a aby boli predkladané informácie objektívne a vyvážené. Spôsob zobrazenia danej témy však\nmusí byť taký, ktorý neznižuje ľudskú dôstojnosť, t.j. snaží sa konkrétne zobrazené osoby za podmienok\ndaných povahou vysielanej informácie, čo možno najviac chrániť.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa posúdenia skutku, ako pokračujúceho správneho deliktu, senát\nnajvyššieho súdu uvádza, že skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie\njeho konania ako pokračujúceho správneho deliktu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/41/2011).\nOdporkyňa použitím správnej úvahy posudzuje všetky protiprávne konania individuálne. O pokračujúci\nsprávny delikt by išlo v prípade ak čiastkové útoky, vedené jednotným zámerom, spojené rovnakým\nalebo podobným spôsobom spáchania, časovo spolu súviseli, súvisel by aj ich predmet útoku a naplnili\nby rovnakú skutkovú podstatu. Odporkyňa posúdila, že v danom prípade nebola naplnená podmienka\nobjektívnej súvislosti v spôsobe spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase\na predmete útoku jednotlivých konaní, na ktoré poukázala navrhovateľka. Najvyšší súd sa viackrát\nvo svojej judikatúre vyjadril k analógii trestného práva so správnym trestaním, avšak zatiaľ nie sú\nstanovené jednoznačné podmienky pre použitie analógie trestného práva v administratívnom trestaní.\nVýbor ministrov poskytol dňa 13.02.1991 na 452 stretnutí zástupcov ministrov Odporúčanie Výboru\nministrov č. (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, pričom medzi tam uvedenými zásadami\nsa nenachádza žiadna zásada, podľa ktorej by na základe analógie bolo potrebné v správnom konaní\naplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z časového hľadiska, takým spôsobom ako to požaduje\nnavrhovateľka.\nVýrok administratívneho rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania. Najvyšší súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľky ohľadom\nvýrokovej časti rozhodnutia, keďže z výroku rozhodnutia je zrejmé, kedy bol správny delikt spáchaný\n(03.04.2012 o cca 17:17 hod., 04.04.2012 o cca 17:08 hod.), ako bol spáchaný (odvysielanie príspevku\ns názvom HAU DU JU DU? - Video žiačky strednej školy a príspevku s názvom KAM ZMIZLI KVALITNÍ\nANGLIČTINÁRI? - Školy ich nemajú ako zaplatiť), s uvedením ustanovenia zákona (§ 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z.) a v akom programe odvysielanom navrhovateľkou (oba príspevky boli\nodvysielané v rámci programu Noviny o 17:00). Z takto formulovaného výroku je zrejmé o aký skutok\nide a akým spôsobom došlo k porušeniu zákona. Výrok s obdobnou formuláciou posudzoval aj ústavný\nsúd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 322/2011 zo dňa 27.07.2011 a námietku sťažovateľa ohľadom\nformulácie výroku vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK námietke navrhovateľky ohľadom postupu odporkyne voči navrhovateľke pri vyžiadaní záznamu\nvysielania senát najvyššieho súdu poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, kde sa už touto námietkou\npodrobne zaoberal. Ide napr. o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/18/2011 zo dňa 29.03.2012,\n\nz ktorého vyberá: „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii\nnavrhovateľa uvádza, že zákon síce výslovne neupravuje formu a náležitosti tohto úkonu, ale vzhľadom\nna skutočnosť, že v podstate ide o výzvu na splnenie povinnosti vysielateľa uloženej mu zákonom,\npovažuje doterajší spôsob konania Rady za súladný s účelom tohto ustanovenia zákona.\nPožiadavka navrhovateľa na vydávanie samostatných rozhodnutí Rady za účelom vyžiadania záznamu\nvysielania v lehote do 45 dní od vysielania, vzhľadom na zloženie Rady (§ 6 zákona č. 308/2000\nZ.z.), možnú periodicitu jej zasadaní, prípadné námietky vysielateľa proti dôvodom, resp. oprávnenosti\nžiadosti a potrebu rozhodnutia o týchto námietkach, predstavuje zbytočnú formalizáciu postupov, ktorá\nnemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Preto jej uplatnenie v predmetnej veci prvýkrát ako\nodvolacieho dôvodu, najvyšší súd vychádzajúc jednak z citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z.,\njeho účelu a systematickej súvislosti a jednak z doteraz ustálenej súdnej praxe a judikatúry, vyhodnotil\nako zjavne účelové až špekulatívne.“\nTaktiež aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 564/2012 zo dňa 13.11.2012 uviedol: „K\nproblému formy, akou Rada požadovala záznam vysielania od sťažovateľky, ústavný súd uvádza, že\nide o námietku, ktorá nedosahuje ústavnú relevanciu. Ak zákon formálnu podobu procesného úkonu\nsmerujúceho k realizácii kompetencie správneho orgánu nepredpisuje, potom z ústavného hľadiska\nnie je významné, akou formou správny orgán predmetný procesný úkon uskutoční. Dôležitá je len\njeho obsahová stránka tak, aby adresát úkonu bol spôsobilý jednoznačne identifikovať správny orgán\na povinnosť, ktorej splnenie sa od neho očakáva. Sťažovateľka v tomto zmysle žiadne námietky v\nsťažnosti nepredniesla, preto je akceptovateľný spôsob, akým sa najvyšší súd s otázkou formy realizácie\ndotknutého oprávnenia Rady vysporiadal.“\nV súvislosti s námietkou nezákonného procesného postupu a nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku senát najvyššieho súdu poukazuje na rímskoprávne pravidlo „nullus videtur dolo facere, qui\niure suo utitur“ (nekoná protiprávne ten, kto využíva svoje práva), podľa ktorého, ak niekto koná v súlade\ns právom, nemožno takéto konanie považovať za protiprávne, nezákonné. Vysielatelia majú v zmysle\n§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. povinnosť uchovávať záznamy vysielania počas 45 dní od\nich vysielania a na vyžiadanie ich poskytnúť Rade. Rada má tejto povinnosti zodpovedajúce oprávnenie\npodľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z. žiadať záznamy vysielania od vysielateľov. Je pravdou,\nže na administratívne konanie týkajúce sa porušenia zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné aplikovať\nzásady trestného konania, avšak je potrebné uviesť, že Rada postupovala v súlade so zákonom č.\n308/2000 Z.z. a predloženie záznamu vysielania nie je možné považovať za predloženie dôkazu vo\nsvoj neprospech. Predloženie záznamu vysielania predstavuje predloženie informácií, ktoré je vysielateľ\npovinný predložiť podľa zákona č. 308/2000 Z.z., je získaný na základe zákonného splnomocnenia a\npodmienok stanovených pri udelení licencie na vysielanie a preto nie je získaný v rozpore so zákonom.\nSprávny orgán svojím konaním neporušil prezumpciu neviny, keďže v oznámení o začatí predmetného\nsprávneho konania uviedol, že začína správne konanie voči MAC TV, s.r.o., vo veci možného porušenia §\n19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., teda odporkyňa na začiatku správneho konania konštatovala\nmožnosť spáchania správneho deliktu a až v rozhodnutí č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012, ktorým\nukončila celé administratívne konanie konštatovala porušenie predmetného ustanovenia, čím len\nrealizovala svoju právomoc a pôsobnosť v zmysle § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. g/, § 64 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z.z.\nK problematike ústavnosti § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. sa tiež najvyšší súd vyjadril už\nviackrát vo svojich rozhodnutiach, napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sž/29/2011 zo dňa 24.07.2012: „Porušenie\nzákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa ustálenej\njudikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej veci\nsa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená\nrespektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o správnom delikte.“ Obdobne\naj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/19/2012 zo dňa 30.10.2012: „Záznam vysielania, ktorý si\nodporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva skutkový stav, obsah vysielania.\nV čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie\n\nsi záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie a jeho predloženie, nie je predložením dôkazu proti sebe, ale poskytnutím\ninformácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto získaný záznam,\nktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za\nnezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľ.“\nPre úplnosť senát najvyššieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/24/2012\nzo dňa 27.03.2013: „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii\nnavrhovateľky uvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu\nvysielania a vysielateľ poskytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú\npovinnosť vysielateľa. Prevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené\nosobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania na požiadanie Rady je súčasťou licencie na\nvysielanie a má evidenčný a archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so\nzákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva skutkový stav a obsah vysielania. V čase vyžiadania\nsi záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania\nako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a\njeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe, ako sa mylne domnieva navrhovateľka, ale\nposkytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto\nzískaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné\npovažovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka.\nSamotnú existenciu tejto povinnosti nemožno preto vnímať ako rozpornú s čl. 6 Dohovoru, naviac, ide\no predloženie pasívneho záznamu právnickou osobou, ktoré nevykazuje znaky podávania svedectva\nvo svoj neprospech. Najvyšší súd poukazuje v tejto súvislosti na svoju judikatúru, ktorá sa charakterom\nzáznamu vysielania zaoberala (napríklad rozsudky vo veciach 3Sž/23/2012, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011)\na od ktorej nemá dôvod sa v prejednávanom prípade odchýliť. Námietka navrhovateľky týkajúca sa\npoužitia nezákonne získaného dôkazu je preto podľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená.“\nRovnako je potrebné poukázať i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP),\npredovšetkým na tie prípady, keď vnútroštátne právo stanovuje povinnosť poskytnúť štátnym orgánom\nurčité informácie, pričom za nerešpektovanie tejto povinnosti hrozí subjektu uloženie sankcie. Podľa\nESĽP právo neobviňovať sám seba nejde až tak ďaleko, aby zahŕňalo napr. právo (nie povinnosť) podať\ndaňové priznanie, aj keď je nesplnenie tejto povinnosti sankcionované, možno si len ťažko predstaviť\núčinné fungovanie daňových systémov v zmluvných krajinách. Privilégium nebyť nútený k vlastnému\nsebaobviňovaniu nie je podľa ESĽP možné vykladať tak, že ide o poskytnutie určitej imunity pre činy\nmotivované snahou vyhnúť sa sankcionovaniu (bližšie pozri napr. rozsudky Allen proti Spojenému\nkráľovstvu zo dňa 10.09.2002; Elomaa proti Fínsku zo dňa 21.04.2009; O´ Halloran a Francis proti\nSpojenému kráľovstvu).\nK námietke navrhovateľa uplatnenej na súdnom pojednávaní dňa 11.06.2013 nad rámec dôvodov\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v opravnom prostriedku, ako i po uplynutí lehoty na\nrozširovanie „žalobných“ dôvodov (§ 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250h ods. 1 O.s.p.), smerujúcej k\ntomu, že správnom spise sa nenachádza zápisnica, z obsahu ktorej by vyplývalo, že sa rada oboznámila\ns obsahom obrazovo-zvukových záznamov posudzovaných programov, súd dodáva, že v napadnutom\nrozhodnutí odporkyňa na str. 2 v poslednom riadku konštatovala, že po získaní všetkých podkladov pre\nrozhodnutie a oboznámení sa s nimi v danej veci rozhodla, čo vzhľadom na skutočnosť, že obsahom\npripojeného administratívneho spisu je i prepis/popis skutkového stavu obsahujúci doslovný prepis\nposudzovaných príspevkov, nie je podľa názoru najvyššieho súdu takou vadou, ktorá by mohla spôsobiť\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nNa základe uvedených skutočností dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že nie je dôvod na postup,\nktorý navrhla navrhovateľka. Preto najvyšší súd konanie vo veci samej neprerušil a neobrátil sa na\nÚstavný súd Slovenskej republiky s otázkou, či je ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000\nZ.z. v súlade s čl. 46 Ústavy a s čl. 6 Dohovoru, o čom rozhodol uznesením zo dňa 21. mája 2013.\n\nK námietke navrhovateľky, že neboli vypočuté osoby, do ktorých dôstojnosti bolo zasiahnuté, senát\nodvolacieho súdu uvádza, že skutkový stav bol odporkyňou zistený v dostatočnej miere, keďže pre\nposúdenie veci je rozhodujúce to, čo bolo navrhovateľkou reálne odvysielané. Prípadné výpovede\nsvedkov by už nemali vplyv na obsah odvysielaného komunikátu a teda, ani na posúdenie veci samotnej.\nRada chráni verejný záujem, aby vo vysielaní vysielateľov nedochádzalo k neoprávneným zásahom do\nľudskej dôstojnosti. Občiansko-právne spory týkajúce sa ochrany osobnosti, ktoré rozhodujú všeobecné\nsúdy, predstavujú úplne iný procesný inštitút ochrany, na ktorý konanie o porušení § 19 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z.z., kde má právomoc konať a rozhodovať Rada, nemá vplyv. Rada má povinnosť\nkonať a rozhodovať v zákonom stanovených lehotách, a preto je postup, ktorý navrhla navrhovateľka,\naby bola aplikácia ochrany podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zo strany Rady až následná, po rozhodnutí súdu\no otázke zásahu do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, neodôvodnený.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/049/2012 zo dňa 11.09.2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a §\n5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka\nsúdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu (opravný prostriedok podala navrhovateľka dňa\n25.10.2012, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2012 Z.z., ktorým sa okrem iných zmenil aj\nzákon č. 71/1992 Zb. a výška súdneho poplatku za predmetné konanie). Bankový účet súdu je vedený\nv V. s názvom BÚ - Depozitný účet neúročený pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}, {"guid": "ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e860f5e-bdf4-48e9-a0ba-eebdf24bd27d"}, {"guid": "ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7d7c5c5-c3df-44c2-a4eb-e4a4989e14f6"}], "citovane_v": []}