{"guid": "313ebc75-25d3-412f-9d27-9f7cdb19aa11:d6beb1ce-4052-43ef-ab48-3b51f75a9b8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1", "spisova_znacka": "2Sž/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sž/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1", "identifikacne_cislo": "9012010165", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6beb1ce-4052-43ef-ab48-3b51f75a9b8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/21/2012\n9012010165\n18. 09. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010165.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa :\nMARKÍZA- SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, zast. ADVOKÁT Zlámalová\nZuzana, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti odporcovi : Rade pre vysielanie a\nretransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu\nodporcu č. RP/053/2012 zo dňa 11. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/053/2012 zo dňa 11. septembra 2012, p\no t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdny poplatok\nvo výške 500 eur v lehote 3 dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím správny orgán rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v §\n31a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len ,,zákon o vysielaní\") tým, že na\nprogramovej službe TV MARKÍZA v programe Reflex zo dňa 7. marca 2012 o cca 17:25 hod. odvysielal\ninformácie o programe Modré z neba, cit. :\nB. Z.: \"O. L. dva mesiace na obrazovkách Markízy chýbal. Ak si však myslite, že dovolenkoval., ste na\nomyle. Poctivo plnil sny, ktoré Vás dnes večer opäť dojmú...\"\nStrih do skromného príbytku s plesnivými stenami a vodou vyzrážanou na oknách. V dolnej časti\nobrazovky titulok: zábery z relácie Modré z neba reflex\nO. L. (ďalej len ,,V.R.\") sa rozpráva s domácou, ktorá si prikrýva dlaňami tvár: ,,Vy nemáte v dome\nkúrenie?\"\nOdpovedá plačúca žena: „Nie, Lebo toľko peniažkov zas nezarobíme, Takže...,\" V.R: „Koľko tu máš\nstupňov, prosím ťa.\"\nDomáca: „Päť, podľa toho jak mrzne vonku.\" V obraze švenk na zariadenie v izbe. Strih na dievčatko\nležiace pod perinou v posteli.\nV.R. sa pýta: „Ty si už teraz vlastne v pyžame oblečená?\"\nDievčatko odokryje perinu a ukazuje svoje oblečenie, hovorí: „Pančuchy, gate, tielko, nátelník a sveter.\"\n\nStrih na detail tváre W. M., ktorá na ulici hovorí: „Naším problémom bolo práve že, že som nemohla\nvyplatiť plyn. No a od augusta, keď ma vypli, tak vlastne sme boli v tých najväčších mrazoch pri elektrickej\ntrúbe a elektrických ... (nerozumieť).\"\nPočas rozprávania strih na čierno-biely obraz: nalievanie vody do rýchlovarnej kanvice, dievčatko si\nnatláča pastu na zubnú kefku, nalieva si vodu z kanvice do misy, polieva si zubnú kefku a čistí si zuby.\nRozprávanie pokračuje mimo obraz: \"Snažila som sa to vyhriať tak asi na tých 15 stupňov, keď sme išli\nspať. Vodu na kúpanie, umyť zuby a to, to som si v kanvici zohrievala na kávu .\"\nStrih na I. M., ktorá hovorí na kameru: „Ja som napísala do Modrého z neba.\" Strih opäť na čierno-biele\nzábery bytu bez kúrenia.\nV.R. sa pýta v posteli ležiacej I.: „Čo je vaším najväčším snom?\" I. odpovedá: „Mať plyn a teplo\"\n17:58 Strih na ďalší príbeh z programu Modré z neba.\nV obraze farebné fotky: mladý muž, ktorý drží na rukách malé dieťa a k nim sa túli starší chlapec, mladý\nmanželský pár, rodinka s dvoma deťmi, muž so starším synom.\nMimo obraz hovorený text: „V. sa stala vdovou veľmi mladá. Ostala sama s dvoma deťmi.\"\nStrih na V., ktorá hovorí, najprv mimo obraz: „Manžel mi odpadol. Odpadol prvýkrát, potom začali\nneskutočné bolesti hlavy.\"\nV. ďalej hovorí do kamery: \"Išla som za doktorkou. Bol tam, hej. Dajte si Ibalgin, žiadna magnetická\nrezonancia, nič.\"\nPod hovorené slovo v obraze ďalšia fotka: muž so starším synom.\nV. ďalej hovorí do kamery: „Na to odpadol druhýkrát a už sa nám neprebral.\"\nV obraze ďalšia fotka. Muž drží v rukách malú dcérku, mimo obraz V.R. hovorí: „N. má koľko?\" V.\nodpovedá: „Pätnásť mesiacov.\"\nV.R. sedí za stolom, pri ňom stoja žena s dievčatkom. V.R. hovorí: „Ona mala 7 mesiacov keď... Keď ti\nzomrel muž?\" V. odpovedá s dcérkou na kolenách: „Áno ... Ani ho nepozná.\"\nV obraze ďalšie fotky. V. s manželom a malou dcérkou, V. manžel, mimo obraz V.R. hovorí: „Koľko mal\nmuž rokov?\" V. odpovedá mimo obraz: „32.\"\nStrih na V.R., ktorý sa rozpráva so starším chlapcom: „Čo si najradšej s tatom robil?\" Chlapec odpovedá:\n„Hral...hral futbal.\" Strih na detail jeho tváre, utiera si slzy.\nV obraze V., hovorí do kamery: „Verím tomu, ako ja - obyčajný človek, že keby sa urobila tá magnetická\nrezonancia, našiel by sa tam ten nádor, mal tri centimetre, takže ten nádor by sa vybral. Bol nezhubný\na mohol žiť ďalej s nami tu.\"\nStrih na F. J. - darkyňu, hovorí: „No, dosť ťažko to zvláda. Preto som ... teda z tohto aj dôvodu som jej\ntoto vysnívala, tento sen, aby išla do teho Izraela. Aby sa trošku dokázala s tým vyrovnať, aby trošku\nzabudla. Aby bola aspoň raz teda blízko neho.\"\nV obraze V. kladie zapálenú sviečku v kostole a hovorí: „Túto sviečku, ocinko, som zapálila pre teba.\nJe to pre teba.\"\n17:49 Strih na ďalší príbeh z programu Modré z neba.\nV obraze žena s malým dievčatkom, obzerajú si hračku. Mimo obraz mužský hlas hovorí: „W. z Modrého\nz neba už poznáte. Vtedy bola drogovo závislá a vysnívala sen svojím rodičom. Teraz niekto sníval sen\npre ňu.\"\n\nStrih na čierno-biely obraz - zábery na W.. Mimo obraz V.R. hovorí: „Ty si brala drogy.\" W. odpovedá\nnajprv mimo obraz, potom strih na rozhovor s V.R.: „Pervitín. Abstinujem teraz momentálne rok, štyri\nmesiace, čo sa mi darí.\" V.R.: „Ty si odvtedy úplne čistá. Si hrdá na seba?\"\nW.: „Hej. Mám sa dobre, som šťastná, mám proste rodinu.\"\nV obraze strih do štúdia Modrého z neba. E. E. - darkyňa, hovorí: „Chcela som vysnívať dvojitú svadbu\nsvojim dcéram, s tým, aby mali najkrajší deň v živote.\"\nStrih na čierno-biely obraz - zábery z dvojitej svadby, postupne prejdú do farebnej verzie .. Mimo obraz\nmužský hlas hovorí: „Cesta k vytúženému oltáru však nebude úplne bez problémov a poriadne sa\nzamotá. Nakoniec to však bude veľká romantika, ktorú si večer v Modrom z neba určite pozrite.\", ktoré\nnaplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz., za čo správny orgán uložil navrhovateľovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona vo vysielaní sankciu pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní vo výške 5000 eur a zároveň v zmysle\n§ 64 ods. 5 zákona o vysielaní rozhodol, že uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie\nsa sankcia uložila.\nProti rozhodnutiu odporcu podal opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté rozhodnutie Rady zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžo/200/2009 a na jeho podstatný obsah\ntýkajúci sa odôvodnenia rozsudku. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že správny orgán napadnutým\nrozhodnutím už jednoznačne konštatoval, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4\nzákona o vysielaní, pričom navrhovateľ nemal možnosť adekvátne pred nezávislým súdnym orgánom\nhájiť svoje práva, nemal možnosť vyjadriť sa k nezákonne získanému dôkazu, ktorý bol navrhovateľ\npovinný v dôsledku hrozby ďalšej finančnej sankcie správnemu orgánu predložiť, nebolo vytýčené\nv správnom konaní ústne pojednávanie, v ktorom by mohol účinnejšie hájiť svoje práva a záver\nsprávneho orgánu vyslovený v napadnutom rozhodnutí považuje žalobca za porušenie prezumpcie\nneviny navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia\nslúžil okrem nezákonne získaného dôkazu - záznamu vysielania programu Reflex zo dňa 7. marca 2012\nodvysielaný od cca 17: 25 hod. aj písomný prepis/popis skutkového stavu zo dňa 7. marca 2012 o cca\n17: 25 hod., avšak správny orgán neuvádza, kto takýto prepis uskutočnil, z akého záznamu vysielania\nbol písomný prepis uskutočnený. Bez overenia pravdivosti prepisu porovnaním so záznamom vysielania\nzo dňa 7. marca 2012 nie je možné takýto dôkaz považovať za relevantný dôkaz v súdnom konaní,\nnie je možné jednoznačne posúdiť, či obsah písomného prepisu je obsahom reálne odvysielaného zo\ndňa 7. marca 2012. Ďalej navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku dôvodil tým, že prezumpcia\nneviny zahŕňa právo nevypovedať vo svoj neprospech, ktoré pozostáva z práva odoprieť výpoveď a\nz práva, ktorým je zaručené, aby nikto nemohol byť nútený predkladať dôkazy vo svoj neprospech.\nPlatí zásada, že ,,nikto nemôže byť nútený svedčiť vo svoj neprospech\". Obvinený môže odmietnuť\nodpovedať na otázky a predkladať dôkazy. Ďalej navrhovateľ uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva\nkonštatoval, že aj keď právo nevypovedať vo svoj neprospech nie je osobitne uvedené v Európskom\ndohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je všeobecne uznávanou medzinárodnou\nnormou, ktorá predstavuje ,,základný prvok spravodlivého konania\". Toto právo chráni obžalovaného\nproti neprimeranému nátlaku zo strany orgánov a takto prispieva k zníženiu počtu súdnych omylov a\numožňuje uplatňovať zásadu rovnosti zbraní. Obžaloba nemôže založiť svoje dokazovanie v prípade\nna dôkazoch, ktoré boli získané donútením alebo nátlakom. Obmedzovanie týchto práv nie je možné\nodôvodniť bezpečnosťou a verejným poriadkom. Tieto práva spolu súvisia, každé donútenie, ktorého\ncieľom je získať dôkazy v neprospech obvineného je porušením práva odoprieť výpoveď. Poukázal na\nto, že štát porušuje právo obvineného odoprieť výpoveď, ak sa ho snaží prinútiť, aby predložil daňovým\núradom bankové výpisy. Donútením obvineného k spolupráci s orgánmi v predsúdnom konaní sa môže\nporušiť právo nevypovedať v jeho neprospech a môže byť ohrozené právo na spravodlivé konanie.\nEurópsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že vyvodenie primeraných záverov zo správania obvineného\nnemá za následok prenesenie dôkazného bremena z obžaloby na obhajobu a týmto porušenie\ntohto aspektu prezumpcie neviny. Súdny dvor Európskych spoločenstiev uviedol, že právnické osoby\nnedisponujú úplným právom odoprieť výpoveď, sú povinné odpovedať na faktické otázky, ale nemôžu\nbyť donútené priznať sa k spáchaniu trestného činu. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že Európsky súd\npre ľudské práva rozlišuje medzi informáciami, ktoré sú získané donútením a informáciami, ktoré existujú\nnezávisle od vôle podozrivej osoby: v prvom rade ide o právo nevypovedať vo svoj neprospech... spolu\ns rešpektovaním vôle obvineného odoprieť výpoveď. Ak bol vydaný príkaz na predloženie listiny alebo\n\nna vykonanie prehliadky alebo konfiškácie, mal by byť v ňom presne stanovený cieľ, aby sa predišlo\npoužívaniu všeobecných žiadostí na odôvodnenie náhodného získavania kompromitujúcich informácií\nv prípadoch, ak existuje iba vágne podozrenie.\nK podanému opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporkyňa písomne vyjadrila a žiadala, aby\nnajvyšší súd rozhodnutie Rady č. RP/053/2012 zo dňa 11. septembra 2012 potvrdil.\nK námietke týkajúcej sa vyžiadania záznamov vysielania Rada uviedla, že povinnosť uchovávať súvislý\nzáznam vysielania a doručiť ho Rade vyplýva priamo zo zákona č. 308/2000 Z. z. Túto povinnosť\nvysielateľovi neukladá Rada vydaním individuálneho správneho aktu, ale priamo zákon č. 308/2000 Z.\nz. Argumentom týkajúcim sa formy vyžiadania záznamov sa zaoberal aj ústavný súd vo veci sp. zn. III.\nÚS 564/2012, kde uviedol, že v tomto prípade je dôležitá len obsahová stránka úkonu, nakoľko zákon\nformálnu podobu tohto procesného úkonu nepredpisuje. V danom prípade Rada postupovala v súlade so\nzákonom na základe svojich zákonných splnomocnení a povinností a v prípade vyžiadania si záznamov\nvysielania sa zo strany vysielateľa (všeobecne akéhokoľvek vysielateľa) jedná o splnenie si povinnosti\nstanovenej priamo zákonom o vysielaní a z tohto dôvodu nie je potrebné, aby pri vyžiadavaní si\nzáznamov Rada uvádzala dôvod, pre ktorý záznam vysielania žiada doručiť. Povinnosť poskytnúť súvislý\nzáznam vysielania je obdobná povinnostiam zakotveným v iných právnych predpisoch regulujúcich\nkontinuálnu činnosť podnikajúcich subjektov, (napr. podľa § 40 zákona č. 351/2011 Z. z. musia subjekty\npodnikajúce na úseku elektronických komunikácií pod hrozbou sankcie § 73 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 351/2011 Z. z. poskytovať Telekomunikačnému úradu SR informácie o svojej činnosti. Ak by takto\nzískané údaje nasvedčovali existencii protiprávneho stavu, Telekomunikačný úrad SR by mohol na ich\nzáklade začať vo veci konať a rozhodnúť). Navrhovateľovi bolo začatie správneho konania oznámené\ndňa 30. mája 2012 a z textu tohto oznámenia je zrejmé, že Rada neprezumovala ani nevyslovovala vinu\nnavrhovateľa v danom správnom konaní, ale na jeho začiatku konštatovala možnosť, teda podozrenie,\nže sa navrhovateľ mohol svojim konaním správneho deliktu dopustiť, pričom toto malo byť v priebehu\nsprávneho konania preukázané, alebo vyvrátené. Porušenie ust. § 31a ods. 4 zákona o vysielaní Rada\nkonštatovala až v napadnutom rozhodnutí, ktoré po uzavretí procesu dokazovania završovalo správne\nkonanie a až v procese správneho konania bolo navrhovateľovi porušenie predmetného ustanovenia\nbezpochyby preukázané. V rámci správneho konania bol navrhovateľ opakovane riadne vyzvaný, aby\nuplatnil svoje procesné práva a vyjadril sa k predmetu správneho konania. Navrhovateľ v správnom\nkonaní len požiadal o zaslanie podkladu pre rozhodnutie vo veci - záznamu vysielania a pracovného\nmateriálu - monitorovacej správy a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k predmetu\nsprávneho konania a jeho žiadosti bolo správnym orgánom vyhovené. Použitie záznamu vysielania ako\npodkladu pre rozhodnutie navrhovateľ v správnom konaní ani nenamietal. Z toho je zrejmé, že procesné\npráva navrhovateľa boli plne rešpektované a bol o nich upovedomený a bola mu daná možnosť na ich\nuplatnenie.\nČo sa týka námietky nenariadenia ústneho pojednávania, tak v tomto prípade nariadenie ústneho\npojednávania v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku povaha danej veci nijako neodôvodňovala,\nnakoľko by takýto úkon nijako neprispel k objasneniu skutkového stavu, ani iných skutočností a podľa\nRady bol skutkový stav v predmetnej veci zistený úplne a presne, nakoľko bol zistený zo záznamu\nvysielania jednotlivých komunikátov. Ani navrhovateľ nenamietal odvysielanie posudzovaného programu\na ani jeho právne posúdenie a preto nepovažovala Rada za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie\na taktiež navrhovateľ o vytýčenie ústneho pojednávania Radu nepožiadal.\nČo sa týka námietky prepisu skutkového stavu - doslovné ako aj popisné zachytenie toho, čo bolo\nodvysielané, je irelevantné, že kto prepis vyhotovil. Podstatné je to, že ho Rada doručila navrhovateľovi\nako prílohu oznámenia o začatí správneho konania č. 248-PLO/O-2717/2012, v ktorom ho upovedomila\no tom, že bude podkladom pre rozhodnutie a vyzvala vysielateľa na vyjadrenie. Rada už v oznámení\no začatí správneho konania oboznámila vysielateľa, že priložený prepis je vyhotovený zo záznamu\nvysielania predmetného programu Reflex a zároveň ho vyzvala, aby uplatnil svoje prípadné námietky k\nobsahu tohto prepisu, avšak navrhovateľ v správnom konaní žiadne námietky neuplatnil a v konečnom\ndôsledku ani v opravnom prostriedku neuvádza konkrétne nepresnosti, resp. neidentifikoval časť tohto\nprepisu skutkového stavu, ktoré by nezodpovedali skutočnosti (obsahu záznamu vysielania programu\nreflex zo dňa 7. marca 2012 odvysielaného o cca 17: 25 hod.).\n\nNavrhovateľ namietal vo svojom opravnom prostriedku predovšetkým spôsob, akým bol získaný dôkaz\n- záznam z vysielania programu, ktorý považuje za formu štátneho donútenia, ktoré je zásahom do\njeho práva na spravodlivé súdne konanie. Avšak povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a\nna vyžiadanie odporkyne jej ich poskytnúť je upravená v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a zabezpečuje odporkyni možnosť zistiť obsah toho, čo\nbolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo\ndôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone, rozhodne odporkyňa o začatí správneho\nkonania. Záznam vysielania, ktorý je poskytnutý odporkyni nie je dôkazom usvedčujúcim vysielateľa zo\nspáchania správneho deliktu, ale je len podkladom pre rozhodnutie, ktorý presne a úplne zachytáva\nskutkový stav. V danom prípade v čase vyžiadania záznamov a jeho doručenia neprebiehalo žiadne\nsprávne konanie voči vysielateľovi a v tomto čase nie je vysielateľ účastníkom konania a teda použitím\nanalógie s trestným právom nemá status podozrivého, obvineného, ani obžalovaného zo spáchania\ntrestného činu. Plní si len povinnosť vyplývajúcu zo zákona, na splnenie ktorej bol správnym orgánom\nvyzvaný a nejedná sa preto o poskytnutie dôkazu proti sebe, ale o poskytnutie informácií o svojej činnosti.\nPodľa odporcu je argumentácia navrhovateľa bez relevancie, nakoľko predkladanie záznamov vysielania\nmá úplne inú kvalitu ako ,,predkladanie dôkazov proti sebe\". Navrhovateľ tiež zámerne ignoruje fakt,\nže podklad pre rozhodnutie - záznam vysielania nie je Radou získaný v rámci vyšetrovacej zásady,\nkedy by správny orgán sám rozhodol a určil, aký dôkaz svojou činnosťou získa, ale je získaný na\nzáklade zákonného splnomocnenia. S takýmto konaním počíta všeobecne záväzný právny akt, ktorý je v\nsúlade s ústavnými princípmi a takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní stane podkladom pre\nrozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, respektíve neprípustný a jeho použitie v správnom\nkonaní je v súlade so správnym poriadkom a nijako nezasahuje do procesných právach vysielateľa ako\núčastníka konania. V tejto súvislosti správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sž/29/2011 ktorým potvrdil najvyšší súd rozhodnutie Rady č. RP/24/2011, ktorým Rada\nuložila účastníkovi konania sankciu - pokutu za to, že jej na vyžiadanie nedoručil záznam vysielania,\npričom Najvyšší súd SR sa v uvedenom rozsudku vysporiadal okrem iného aj s argumentom vysielateľa\nohľadne ústavnosti § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní, ku ktorému uviedol, cit.: ,,Porušenie zákazu\ndonucovania k sebaobviňovaniu môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k\nporušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej\npovinnosti, navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená, resp. podozrivá zo spáchania správneho\ndeliktu v priebehu konania o správnom delikte\". Rada uviedla, že vzhľadom na uvedené nemá dôvod\npochybovať o súladnej povinnosti podľa § 16 ods. 3 písmeno l/ zákona o vysielaní s právnym poriadkom\nSlovenskej republiky a s ústavnými princípmi, a teda nemá dôvod správať sa inak ako jej zákon prikazuje\na rovnako neexistuje dôvod považovať túto povinnosť vysielateľa za zasahujúcu do jeho procesných\npráv. V závere svojho vyjadrenia Rada uviedla, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti uvedené v § 47\nsprávneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo\nskutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľ nebol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, zistenie skutkového stavu, z ktorého\nvychádza napadnuté rozhodnutie je v súlade s obsahom spisov a vysielateľ mal možnosť vyjadriť sa ku\nvšetkým relevantným skutočnostiam.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa preskúmal napadnuté rozhodnutie\npostupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a §\n64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. a na pojednávaní dňa 18. septembra 2013 po preskúmaní dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu\nsprávneho orgánu, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/053/2012 zo dňa 11. septembra 2012, ako aj s\nobsahom obrazovo-zvukových záznamov a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie\nje dôvodný a to z nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\n\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy\nvysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne\nvysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode\ns vysielateľom.\nNajvyšší súd preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\nzáver boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nK námietke navrhovateľa ohľadom postupu Rady voči navrhovateľovi pri vyžiadaní záznamov vysielania,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých sa už obdobnou\nnámietkou vysielateľa podrobne zaoberal. Ide napr. o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/18/2011\nzo dňa 29. marca 2012, z ktorého vyplýva, že : „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu\nnajvyšší súd k argumentácii navrhovateľa uvádza, že zákon síce výslovne neupravuje formu a náležitosti\ntohto úkonu, ale vzhľadom na skutočnosť, že v podstate ide o výzvu na splnenie povinnosti vysielateľa\nuloženej mu zákonom, považuje doterajší spôsob konania Rady za súladný s účelom tohto ustanovenia\nzákona.\nPožiadavka navrhovateľa na vydávanie samostatných rozhodnutí Rady za účelom vyžiadania záznamu\nvysielania v lehote do 45 dní od vysielania, vzhľadom na zloženie Rady (§ 6 zákona č. 308/2000 Z.\nz.), možnú periodicitu jej zasadaní, prípadné námietky vysielateľa proti dôvodom, resp. oprávnenosti\nžiadosti a potrebu rozhodnutia o týchto námietkach, predstavuje zbytočnú formalizáciu postupov, ktorá\nnemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Preto jej uplatnenie v predmetnej veci prvýkrát ako\nodvolacieho dôvodu, najvyšší súd vychádzajúc jednak z citovaných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z.,\njeho účelu a systematickej súvislosti a jednak z doteraz ustálenej súdnej praxe a judikatúry, vyhodnotil\nako zjavne účelové až špekulatívne.\"\nTaktiež aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 564/2012 zo dňa 13. novembra 2012 uviedol:\n„K problému formy, akou Rada požadovala záznam vysielania od sťažovateľky, ústavný súd uvádza, že\nide o námietku, ktorá nedosahuje ústavnú relevanciu. Ak zákon formálnu podobu procesného úkonu\nsmerujúceho k realizácii kompetencie správneho orgánu nepredpisuje, potom z ústavného hľadiska\nnie je významné, akou formou správny orgán predmetný procesný úkon uskutoční. Dôležitá je len\njeho obsahová stránka tak, aby adresát úkonu bol spôsobilý jednoznačne identifikovať správny orgán\na povinnosť, ktorej splnenie sa od neho očakáva. Sťažovateľka v tomto zmysle žiadne námietky v\nsťažnosti nepredniesla, preto je akceptovateľný spôsob, akým sa najvyšší súd s otázkou formy realizácie\ndotknutého oprávnenia Rady vysporiadal.\"\nV súvislosti s námietkou nezákonného procesného postupu a nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku najvyšší súd poukazuje na rímskoprávne pravidlo „nullus videtur dolo facere, qui iure suo\nutitur\" (nekoná protiprávne ten, kto využíva svoje práva), podľa ktorého, ak niekto koná v súlade s\nprávom, nemožno takéto konanie považovať za protiprávne, nezákonné. Vysielatelia majú v zmysle §\n16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. povinnosť uchovávať záznamy vysielania počas 45 dní od\nich vysielania a na vyžiadanie ich poskytnúť Rade. Rada má tejto povinnosti zodpovedajúce oprávnenie\npodľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z. z. žiadať záznamy vysielania od vysielateľov. Je\npravdou, že na administratívne konanie týkajúce sa porušenia zákona č. 308/2000 Z. z. je potrebné\naplikovať zásady trestného konania, avšak je potrebné uviesť, že Rada postupovala v súlade so\nzákonom č. 308/2000 Z. z. a predloženie záznamu vysielania nie je možné považovať za predloženie\ndôkazu vo svoj neprospech. Predloženie záznamu vysielania predstavuje predloženie informácií, ktoré\nje vysielateľ povinný predložiť podľa zákona č. 308/2000 Z. z., je získaný na základe zákonného\nsplnomocnenia a podmienok stanovených pri udelení licencie na vysielanie a preto nie je získaný v\nrozpore so zákonom.\n\nK problematike ústavnosti § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. sa tiež najvyšší súd vyjadril\nuž viackrát vo svojich rozhodnutiach, napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sž/29/2011 zo dňa 24. júla 2012:\n„Porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa\nustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej\nveci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená\nrespektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o správnom delikte.\" Obdobne\naj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/19/2012 zo dňa 30. októbra 2012: „Záznam vysielania, ktorý\nsi odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva skutkový stav, obsah vysielania.\nV čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie\nsi záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie a jeho predloženie, nie je predložením dôkazu proti sebe, ale poskytnutím\ninformácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto získaný záznam,\nktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za\nnezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľ.\"\nPre úplnosť senát najvyššieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/24/2012\nzo dňa 27. marca 2013: „Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k\nargumentácii navrhovateľky uvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním\nsi záznamu vysielania a vysielateľ poskytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju\nzákonom uloženú povinnosť vysielateľa. Prevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na\nktorú sú kladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania na požiadanie Rady je\nsúčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý\nsi odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne a úplne zachytáva skutkový stav a obsah\nvysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo správne konanie voči vysielateľovi.\nVyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe, ako sa\nmylne domnieva navrhovateľka, ale poskytnutím informácií o svojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne\nzáväzný právny predpis. Takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre\nrozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp. neprípustný, ako to v podanom odvolaní\nnavodzuje navrhovateľka. Samotnú existenciu tejto povinnosti nemožno preto vnímať ako rozpornú s čl.\n6 Dohovoru, naviac, ide o predloženie pasívneho záznamu právnickou osobou, ktoré nevykazuje znaky\npodávania svedectva vo svoj neprospech. Najvyšší súd poukazuje v tejto súvislosti na svoju judikatúru,\nktorá sa charakterom záznamu vysielania zaoberala (napríklad rozsudky vo veciach 3Sž/23/2012,\n5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011) a od ktorej nemá dôvod sa v prejednávanom prípade odchýliť. Námietka\nnavrhovateľky týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto podľa názoru najvyššieho\nsúdu neopodstatnená.\"\nRovnako je potrebné poukázať i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP),\npredovšetkým na tie prípady, keď vnútroštátne právo stanovuje povinnosť poskytnúť štátnym orgánom\nurčité informácie, pričom za nerešpektovanie tejto povinnosti hrozí subjektu uloženie sankcie. Podľa\nESĽP právo neobviňovať sám seba nejde až tak ďaleko, aby zahŕňalo napr. právo (nie povinnosť) podať\ndaňové priznanie, aj keď je nesplnenie tejto povinnosti sankcionované, možno si len ťažko predstaviť\núčinné fungovanie daňových systémov v zmluvných krajinách. Privilégium nebyť nútený k vlastnému\nsebaobviňovaniu nie je podľa ESĽP možné vykladať tak, že ide o poskytnutie určitej imunity pre činy\nmotivované snahou vyhnúť sa sankcionovaniu (bližšie pozri napr. rozsudky Allen proti Spojenému\nkráľovstvu zo dňa 10. septembra 2002; Elomaa proti Fínsku zo dňa 21. apríla 2009; O´ Halloran a\nFrancis proti Spojenému kráľovstvu.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti\nnapadnuté rozhodnutie Rady č. RP/053/2012 zo dňa 11. septembra 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p.\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň rozhodol o uložení povinnosti navrhovateľovi ako\nneúspešnému účastníkovi zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.\n\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2\nO.s.p. tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemal úspech.\nOdporkyni napriek úspechu vo veci, náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}