{"guid": "7c80bb0d-a569-4b8d-b2c4-f468de4910a3:110a4c83-b87c-44a7-acb3-f56c18563bea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1", "spisova_znacka": "3Sž/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/21/2012 z 5. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013, sp. zn. 3Sž/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1", "identifikacne_cislo": "9012010164", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-02-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/110a4c83-b87c-44a7-acb3-f56c18563bea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/21/2012\n9012010164\n05. 02. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010164.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, právne\nzastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta č. 102, 811 02\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v\nkonaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/044/2012 zo dňa 28. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky n e p r e d l o ž í Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh\nna začatie konania o súlade ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a\nretransmisii s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/044/2012\nzo dňa 28. augusta 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/044/2012 zo dňa 28. augusta 2012 Rada pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej „Rada“) rozhodla, že navrhovateľ ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1\npísm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že na\nprogramovej službe JOJ dňa 26.02.2012 o cca 20:11 hod. odvysielal program „Slávik“, v ktorom odznelo\nvyjadrenie „...a ďakujem vesmíru aj za to, že stvoril krásnu zázračnú zelenú rastlinu, ktorá mi pomáha\npri písaní textov...“, ktoré skrytou formou propagovalo užívanie omamných látok, za čo mu uložila podľa\n§ 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. vo výške 3.319 €.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci na ďalšie konanie. Navrhovateľ má za to, že nie je a ani nebol povinný Rade predložiť\nzáznam z vysielania a to ani na vyžiadanie Rady, a to z dôvodu, že táto povinnosť neoprávnene zasahuje\ndo jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi. Spôsob, akým\nzo strany Rady dochádza k získavaniu dôkazu, ktorým je záznam z vysielania programu, porušuje práva\nvysielateľa na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň právo na\n\nspravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor\"), a to v intenciách trestnoprávnej zásady „neobviňovať seba samého\".\nNa základe uvedeného v kontexte vydaného napadnutého rozhodnutia má za to, že ustanovenie §\n16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a samotné konanie odporcu, na základe ktorého sa pokúsil od\nnavrhovateľa získať záznam z vysielania programu ako dôkaz pre ďalšie konanie a sankcionovanie\nvysielateľa za nedodanie záznamu, je v priamom rozpore s ustanoveniami článku 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a článkom 6 Dohovoru a nimi zaručenými právami.\nNavrhovateľ žiadal, aby najvyšší súd prerušil konanie vo veci samej a aby sa obrátil na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky s prejudiciálnou otázkou, či je ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č.\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v\nsúlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v kontexte práva účastníka konania neobviňovať seba samého a neprodukovať\ndôkazy vo svoj neprospech a zároveň, aby najvyšší súd navrhol pozastavenie účinnosti ustanovenia\n§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ.z. o telekomunikáciách do doby právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o\nprejudiciálnej otázke.\nV merite veci namietal, že zodpovednosť za konkrétny skutok správneho deliktu v rámci odvysielaného\nprogramu nie je prípustné vyvodzovať v kontexte s inými vyjadreniami konajúceho subjektu. Jediným\npodkladom na vydanie rozhodnutia o pokute bol záznam z vysielania televízneho programu „Slávik“,\nodvysielaného o cca 20:11 hod., prepis skutkového stavu a záznam z rozhovoru s J. Y., zverejnený na\nhttp: //tivi.azet.sk/video/, jeho písomný prepis/popis a vyjadrenia vysielateľa.\nPri posudzovaní konkrétneho prípadu porušenia je potrebné, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu\nskutkového stavu tak, ako bol vysielateľom skutočne odvysielaný, nie tak, ako si ho odporca dal do\nkontextu s inými vyjadreniami.\nNavrhovateľ nesúhlasí s právnym východiskom odporcu, že nie je možné prihliadať na vysielateľov\nprogram a jeho súčasti ako na samostatne stojace prvky, teda ani na ďakovanie J. Y., ale takéto\nkonkrétne vyjadrenie je potrebné dať do súvislosti a kontextu s reportážou odvysielanou na tivi.azet.sk\n<http://tivi.azet.sk>, ktorá bola odvysielaná spôsobom a v čase nezávislom od sankcionovaného\nvysielateľa, ako aj bez možnosti ovplyvniť takéto uverejnenie.\nSprávanie odporcu vytvára nebezpečný precedens, že síce vysielateľ si plní povinnosti podľa zákona,\njeho konkrétne vysielania sú v súlade s ustanoveniami, odvysiela samostatné programy, obsahujúce\nsamostatne tvoriace výroky vo vysielaní, ako bol napríklad v tomto prípade výrok „krásna zázračná\nzelená rastlina\", avšak neskôr sa objaví článok, reportáž, ktorú si odporca svojvoľne spojí s nejakým\nkonkrétnym vysielaním a na základe takéhoto prepojenia vyhodnotí konanie vysielateľa ako protiprávne\na bude ho sankcionovať.\nOdporca vo vyjadrení zo dňa 03.12.2012 navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Povinnosť\nuchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie ich poskytnúť, je upravená v § 16 ods. 3 písm.\nl/ zákona č. 308/2000 Z.z. Táto povinnosť zabezpečuje odporkyni možnosť zistiť obsah toho, čo bolo\nodvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť\nk porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone, rozhodne odporca o začatí správneho konania.\nZáznam vysielania, ktorý poskytuje odporcovi navrhovateľ, nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo\nspáchania správneho deliktu. Záznam vysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva\nv tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. Jeho poskytnutie však nie je možné považovať\nza „sebausvedčenie\". Poskytnutie záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu\nsprávneho deliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. Záznam vysielania\n\npreukazuje odvysielanie určitých informácií, avšak tieto informácie ním, resp. na jeho základe nie sú\nklasifikované ako protiprávne. V čase vyžiadania záznamu a jeho doručenia nie je vedené žiadne\nsprávne konanie voči navrhovateľovi, nie je ani dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona,\nv tomto čase nie je účastníkom konania, plní si len povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Z toho vyplýva, že\nfakt, že vysielateľ poskytne záznam vysielania svojej programovej služby, ešte neznamená, že sa proti\nnemu začne viesť správne konanie, a preto ani nie je možné, aby týmto záznamom sám seba usvedčil.\nPovinnosť poskytnúť súvislý záznam vysielania je obdobná povinnostiam zakotveným v iných právnych\npredpisoch regulujúcich kontinuálnu činnosť podnikajúcich subjektov. Povinnosti poskytovať informácie\nmajú napríklad subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť na úseku elektronických komunikácií.\nPodľa § 40 zákona č. 351/2011 Z.z. musia subjekty podnikajúce na úseku elektronických komunikácií\npod hrozbou sankcie (§ 73 ods. 1 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z.z.) poskytovať Telekomunikačnému\núradu Slovenskej republiky informácie o svojej činnosti. Je zrejmé, že ak by takto získané údaje\nnasvedčovali existencii protiprávneho stavu, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky by mohol na\nich základe začať vo veci konať a rozhodnúť.\nPoskytovanie informácií o svojej činnosti podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne\nvykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné. Správny orgán má možnosť získať tieto informácie\naj iným spôsobom, avšak primárne tu je povinnosť regulovaného subjektu poskytnúť ich správnemu\norgánu. Nejde o poskytnutie dôkazu proti sebe,\nale o poskytnutie informácií o svojej činnosti.\nOdporca je toho názoru, že povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je v súlade\ns právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s ústavnými princípmi, a nezasahuje do procesných\npráv navrhovateľa a považuje návrh navrhovateľa na prerušenie konania a predloženie veci ÚS SR\nza neodôvodnený. Poukazoval na uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 92/09, v ktorej sa\nústavný súd zaoberal sťažnosťou právnickej osoby (ktorú odmietol) voči rozhodnutiu NS SR vo veci\nsp. zn. 3 Sž/59/2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu RP/16/2008. Odporca rozhodnutím\nRP/16/2008 rozhodol\no uložení sankcie - pokuty za porušenie povinnosti doručiť jej súvislý záznam vysielania. Ústavný súd\nsa v konaní o ústavnej sťažnosti primárne zaoberal možným porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\") v súvislosti\ns nekonzistentnosťou rozhodovania NS SR. Odporca je toho názoru, že ak by povinnosť doručovať\nzáznamy bola protiústavná, ústavný súd by to pri svojom rozhodovaní neopomenul.\nV napadnutom rozhodnutí odporca výslovne uviedol, že v programe „Slávik\" došlo k skrytej forme\npropagácie omamných látok bez ohľadu na obsah rozhovoru, ktorý bol zverejnený na stránke <http://\ntivi.azet.sk>. Na str. 4 ods. 2 napadnutého rozhodnutia cit.: „v zmysle ustanovenia § 19 ZVR, ktorý slúži\nna ochranu pred nevhodnými obsahmi vo vysielaní, je však nutné tento prejav skúmať v kontexte, v\nktorom bol vyslovený. Kontext, v ktorom sporné vyjadrenie odznelo, t.j. ďakovná reč mladou generáciou\nuznávaného umelca, ako aj istým spôsobom obdivná reakcia obecenstva na daný výrok a samotný\nopis rastliny spevákom ako „krásnej zázračnej zelenej\" jednoznačne preukazuje, že spevák mal na\nmysli ,, marihuanu\". Rada zastáva názor, že vzhľadom na všeobecne spoločensky rozšírené povedomie\no „marihuane\" a jej účinkoch, si väčšina divákov stotožnila J. Y. zmienenú zázračnú zelenú rastlinu s touto\nlátkou, v dôsledku čoho došlo odvysielaním sporného vyjadrenia k skrytej forme propagácie užívania\nomamných látok \".\nSamostatne stojace označenie „krásna zázračná zelená rastlina\", alebo použitie takéhoto označenia\nv bežnom rozhovore, môže bezpochyby označovať akúkoľvek rastlinu, nevynímajúc tie, ktoré uviedol\nnavrhovateľ. Toto označenie treba chápať v kontexte, v ktorom odznelo, a nie izolovane. Odporca\nnásledne v napadnutom rozhodnutí uviedol svoje zistenia, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že v ďakovnej\nreči J. Y. odvysielanej v rámci programu „Slávik\" došlo k skrytej forme propagácie užívania omamných\nlátok.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm.\na/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal procesný postup a napadnuté\nrozhodnutie odporcu na pojednávaní súdu dňa 29.01.2013.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nVzhľadom na to, že rozhodnutie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. bolo zásadnou právnou otázkou,\nnajvyšší súd o nej rozhodol priamo vo výroku rozsudku. Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe, ktorá\npripúšťa, aby o otázkach o ktorých sa rozhoduje\nuznesením (napr. čiastočné zastavenie konania) sa rozhodlo i priamo v rozsudku, ak rozhodovaná\notázka má bezprostrednú súvislosť s predmetom konania, o ktorom sa rozhoduje vo výroku rozsudku.\nNaviac táto otázka úzko súvisí s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nSenát zamietol návrh navrhovateľa na predloženie návrhu ústavnému súdu na začatie konania o súlade\nust. § 16 ods. 1 písm. l/ s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom z dôvodu, že z dôvodov\nprezentovaných žalobcom a s prihliadnutím na doterajšie poznatky senátu o stave judikatúry ústavného\nsúdu a ESĽP k princípu zákazu „sebausvedčenia“ nemal osvedčenú potrebnú mieru relevantnosti na\npredloženie návrhu ústavnému súdu. Nezistil existenciu rozhodnutia ESĽP, ktoré by bolo aplikovateľné\nna skutkovo obdobnú situáciu vysielateľa, ktorý na základe zákonnej povinnosti predkladá Rade záznam\nz vysielania.\nNapriek tomu, že navrhovateľ označil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ ako prejudiciálne konanie,\nje potrebné uviesť, že v prípade ústavného súdu nejde o predkladanie predbežnej otázky obdobne\nako Súdnemu dvoru Európskej únie podľa, kde existuje povinnosť národného súdu predložiť návrh\nna začatie konania, ak takáto otázka nebola judikovaná. V danom prípade najvyšší súd musí vykonať\núsudok, že dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis je v rozpore s ústavou. Tieto tvrdenia\npredkladajúci súd musí uviesť v návrhu na začatie konania.\nK námietke navrhovateľa, že vyžiadaním záznamu vysielania podľa § 5 ods. 1 písm. m/ v spojení s §\n16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. došlo k porušeniu princípu prezumpcie neviny najvyšší súd\npoukazuje na to, že ide o plnenie povinnosti vysielateľa stanovenej explicitne zákonom. Prevádzkovanie\nvysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky, medzi ktoré patrí i\nuchovávanie súvislého záznamu z vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej\nkvalite a povinnosť na vyžiadanie rady ich poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí\nrada v licencii po dohode s vysielateľom. Ide o povinnosť, ktorá je súčasťou licencie na vysielanie a\nmá evidenčný a archivačný charakter. Obdobnú povinnosť majú vysielatelia aj v iných krajinách napr.\nv Českej republike (§ 32 ods. 1 písm. l/ zák. č. 231/2001 Sb. v znení neskorších predpisov). Samotnú\nexistenciu tejto povinnosti senát nevníma ako rozpornú s Dohovorom o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (Oznámenie č. 209/1992 Zb.). Ide o predloženie „pasívneho záznamu“ vysielateľom,\nktoré nevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Plnenie tejto povinnosti nie je spojené\ns požiadavkou na podávanie vysvetlení, svedectiev, respektíve akejkoľvek aktívnej činnosti.\nNaopak ako už bolo zmienené druh technického nosiča, na ktorom vysielateľ poskytne rade svoj záznam\nvysielania (§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.) je súčasťou rozhodnutia a implicitne obsahuje\nzáväzok k plneniu tejto povinnosti (§ 49 ods. 4 písm. j/ zák. č. 308/2000 Z.z.). Prevádzkovanie vysielania\nje určitou výsadou podnikateľského subjektu na mediálnom trhu a plnenie povinností vysielateľa preberá\ndobrovoľne.\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,\nprogramová služba a ich zložky nesmú otvorene alebo skrytou formou propagovať alkoholizmus,\nfajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov alebo zľahčovať následky užívania uvedených\nlátok.\nZ uvedeného ustanovenia je zjavné, že zákon ako skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý\nzodpovedá vysielateľ upravuje i tzv. propagáciu skrytou formou. Je zrejmé, že nejde o explicitnú\na otvorenú propagáciu, ale o propagáciu, ktorú doplňuje nevypovedaný kontext, v ktorom je výrok\nuskutočnený. Z tohto hľadiska je rozhodujúci vnem, ktorý výrok „skryto propagujúci“ je spôsobilý\nvyvolať u adresátov. V danom prípade správna úvaha odporcu je adekvátna. Ide o správnu úvahu\nako kolektívneho orgánu, ktorý je vytvorený na to, aby svojim úsudkom takéto okolnosti posúdil.\nOdôvodnenie odporcu „...Kontext, v ktorom sporné vyjadrenie odznelo, t.j. ďakovná reč mladou\ngeneráciou uznávaného umelca, ako aj istým spôsobom obdivná reakcia obecenstva na daný výrok\na samotný opis rastliny spevákom ako „krásnej zázračnej zelenej rastline \" jednoznačne preukazuje,\nže spevák mal na mysli ,, marihuanu\". Rada zastáva názor, že vzhľadom na všeobecne spoločensky\nrozšírené povedomie o „marihuane\" a jej účinkoch, si väčšina divákov stotožnila J. Y. zmienenú zázračnú\nzelenú rastlinu s touto látkou, v dôsledku čoho došlo odvysielaním sporného vyjadrenia k skrytej forme\npropagácie užívania omamných látok \".\nNajvyšší súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo divákom skrytou formou a zámerne J. Y.\npodsunuté, že užívanie tejto rastliny môže viesť k spoločenskému úspechu, ktorého príkladom je\nv tomto prípade on sám. Najvyšší súd nezistil vybočenie správnej úvahy odporcu z medzí hľadísk\nustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. V tejto súvislosti je\nnevyhnutné uviesť, že vysielanie je licencovaná činnosť a vysielateľ objektívne zodpovedá za plnenie\npovinností podľa zákona č. 308/2000Z.z. S licencovanou činnosťou sú spojené osobitné povinnosti,\nktorých nositeľmi nie sú subjekty, ktoré sa o licenciu neuchádzali. Zodpovednosť vysielateľa má osobitný\ncharakter.\nO trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení § 250l ods. 2 O.s.p. tak,\nže navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní nevznikol nárok na náhradu trov konania.\nVýrok 1 rozhodnutia prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 2:1, ďalšie výroky\n3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}