{"guid": "dda3eb5b-3867-4459-817d-4f2e6b4c5b46:2e07dd29-6e03-43f8-8036-10e6a37d4af5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1", "spisova_znacka": "6Sž/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/21/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sž/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1", "identifikacne_cislo": "9012010163", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e07dd29-6e03-43f8-8036-10e6a37d4af5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/21/2012\n9012010163\n29. 05. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010163.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: MAC TV,\nspol. s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária\nBugala- Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Rada pre\nvysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 811 09 Bratislava, o opravnom\nprostriedku navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 28. augusta 2012, č.\nRP/048/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu zo dňa 28. augusta 2012, č. RP/048/2012, p\no t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500.- eur na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v K. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím z 28. augusta 2012, č. RP/048/2012 ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1, písm. g/, postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch\n( ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) uložila navrhovateľovi podľa §\n64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods.5, písm. a/ uvedeného\nzákona vo výške 3.319 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 tohto zákona tým, že\nna televíznej programovej službe JOJ dňa 26. februára 2012 v čase 21:00 hod - 22:00 hod odvysielal\nreklamné šoty v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút. Súčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5\nzákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia\nuložila\" a podľa § 67 ods.16 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Rada\nrozhodla v správnom konaní č. 256- PLO/O-2725/2012.\nRada v odôvodnení svojho rozhodnutia opísala skutkový stav predchádzajúci vydaniu rozhodnutia\nnapadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa. Citovala znenie právnej úpravy ustanovenej v § 32\nods. 1, § 34 ods. 1, § 36 ods. 2 a v § 38 ods. 1, 2 zákona číslo 308/2000 Z. z.. S poukazom na citovanú\nprávnu úpravu v § 36 ods. 2 uvedeného zákona, podľa ktorej vysielací čas vyhradený reklamným šotom\nv jednej celej hodine nesmie presiahnuť 20 % (12 minút), uviedla, že tak ako vyplýva z predmetného\nzáznamu vysielania ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu v tomto časovom úseku boli odvysielané\n2 reklamné bloky v trvaní 6 minút 14 sekúnd a 5 minút 44 sekúnd, ktoré boli odvysielané v zmysle §\n\n34 ods. 1 zákona o vysielaní a naplniac definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, avšak účastník\nkonania v rámci tejto hodiny tiež odvysielal posledných 6 sekúnd reklamného bloku, ktorý začal o cca\n20:53:58 ( 4 sekundy v ďalšej hodine 21:00 - 22:00), čím v predmetnej hodine odvysielal viac ako 12\nminút reklamných šotov. Poukázala na to, že uvedenú skutočnosť priznáva aj sám účastník konania vo\nsvojom stanovisku zo dňa 27. júna 2012, kde okrem iného uviedol: „K začatiu správneho konania by sme\nsi dovolili uviesť, že k údajnému porušeniu § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní prišlo bez\nzavinenia vysielateľa, nakoľko predmetný časový úsek, za ktorý bola zákonom dovolená dĺžka reklamnej\ndoby prerušená v dĺžke 4 sekundy, vznikol technickou závadou, následkom ktorej do predmetného\nčasového úseku preniklo posledných 6 sekúnd z reklamného bloku, ktorý začal o cca 20:53:58 hod.\".\nRada ďalej uviedla, že o cca 21:01 hod. po upútavke na program Panelák bol odvysielaný komunikát v\ntrvaní 5 sekúnd, ktorý za sponzora programu označoval spoločnosť CSC Pharmaceuticals, pričom tento\nobsahoval pozitívne hodnotenia tohto produktu, a teda mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z., s poukazom na to, že k odvysielaniu tohto komunikátu sa účastník konania\nžiadnym spôsobom nevyjadril. Rada konštatovala, že pre stanovenie presného časového úseku, o ktorý\núčastník konania prekročil povolený časový rozsah pre reklamu v jednej hodine podľa § 36 ods. 2\nuvedeného zákona je tiež nevyhnutné posúdiť obsah tohto komunikátu z pohľadu definície § 32 ods. 1\ntohto zákona, s tým že v prípade ak tento komunikát bol reklamou, je ho potrebné tiež započítať medzi\nreklamné šoty odvysielané v danej hodine.\nZaoberajúc sa otázkami, čo je potrebné považovať za reklamu a sponzorovanie s poukazom na\nustanovenia § 31a ods. 2 a § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a výkladovú správu k Protokolu\npozmeňujúcemu Európsky dohovor o cezhraničnej televízii (1998) ( č.171) Rada konštatovala,\nže akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k\nobchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu a to takým spôsobom, že vysielateľ by mohol vysielať\nako sponzorské odkazy komunikáty, ktoré by mali prakticky totožný obsah ako reklamné šoty, avšak by\nsa na ne nevzťahovali povinnosti (obmedzenia) podľa § 34 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z. z., čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že vysielateľ by mohol vysielať reklamu bez\nčasového obmedzenia (teda aj viac ako povolených 12 minút za hodinu) a bez oddelenia od ostatných\nzložiek programovej služby zvukovo- obrazovými prostriedkami, považujúc takýto výklad v rozpore s\núčelom ustanovenia § 34 ods. 1 a 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré majú zmierňovať účinky\nreklamného tlaku na recipienta.\nS poukazom na to, že účastník konania po upútavke na program Panelák odvysielal komunikát v trvaní\n5 sekúnd, ktorý za sponzora programu označoval spoločnosť CSC Pharmaceuticals, jeho popisom,\nRada konštatovala, že verbálna zložka predmetného komunikátu obsahuje informácie, ktoré popisujú\nfunkciu daného produktu, pretože tento je prípravkom, ktorý má pomáhať pri problémoch s pamäťou.\nPosudzujúc jednotlivé vyjadrenia v ich vzájomnom kontexte mala za to, že je nutné tiež prihliadnuť na\nich spôsob spracovania, považujúc formuláciu „Acutil, pamäť v pilulke\" v spojitosti s popisom funkcie\nproduktu (problémy s pamäťou vyrieši) zdôrazňujúcu účinky daného produktu, ktoré zdôraznenie môže u\nrecipienta navodzovať dojem o dokonalej účinnosti prípravku a teda jeho schopnosti odstrániť problémy\núplne, pričom je zrejmé, že účinnosť daného prípravku nie je možné všeobecne presne vymedziť,\nkeďže jeho účinky sa rôznia dôsledkom individuálneho subjektu, ktorý ho užíva. Podľa názoru Rady\núčelom obrazovej zložky komunikátu je upriamenie pozornosti recipienta na takto zveličený účinok tohto\nprípravku - „acutil, pamäť v pilulke\" aj vo vizuálnej podobe, konštatujúc, že zveličovanie účinku produktu,\nindividualizovanie na každého recipienta, ako aj jeho vizuálne pripomínanie sú technicky obvyklé práve\npre reklamu, keď verbálna a vizuálna zložka komunikátu sa teda neobmedzila iba na informovanie\nrecipienta o funkcii produktu, ale zdôrazňovaním jeho účinkov tento produkt pozitívne hodnotila, čím\npodporovala jeho predaj. Zdôraznila, že vzhľadom na uvedené dôvody predmetný komunikát naplnil\ndefiníciu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., a je potrebné ho započítať medzi reklamné šoty\nodvysielané v danej hodine.\nK obrane účastníka konania, v zmysle ktorej vyjadril názor, že zámerom zákonodarcu v žiadnom\nprípade nebolo sankcionovať technické poruchy, ale úmyselné porušenie zákona, Rada uviedla, že\nu právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie,\nktorá zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb., ktoré\nnevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, pričom podstatné je iba\nto, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie, a preto časový úsek (podľa účastníka konania iba\n4 sekundy v skutočnosti 9 sekúnd), ktorým malo dôjsť k porušeniu zákona č. 308/2000 Z. z. príp. dôvod\nporušenia - technická závada, nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za správny delikt.\nRada zdôraznila, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti účastník konania dňa 26. februára 2012\nna programovej službe JOJ odvysielal reklamné šoty v celkovom trvaní 12 minút a 9 sekúnd, čím porušil\n\npovinnosť podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.., s poukazom na to, že okolnosti, za ktorých došlo\nk porušeniu zákona môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie\nsprávneho konania.\nCitujúc ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada konštatovala, že účastníkovi konania\nbola v minulosti rozhodnutím RL/561/2004 zo dňa 9. novembra 2004 uložená sankcia - upozornenie za\nporušenie povinnosti v § 36 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. (v súčasnosti § 36 ods. 2 ) z dôvodu, že\nv dňoch 16. mája 2004 a 23. mája 2004 v čase od 20:00 a 21:00 hod. prekročil zákonom stanovený\nčasový rozsah pre vysielanie reklamy, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2004 a\nsúčasne, že v minulosti účastníkovi konania uložila viacero sankcií, ktoré označila, a v ktorých podala\nvýklad k otázke vysielania tzv. sponzorských odkazov. Upriamila pozornosť na to, že aj v prípade, ak\nby Rada neposúdila komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť CSC Pharmaceuticals\nako reklamu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v danej hodine, aj tak by prišlo k presahu\n12 minútového limitu pre reklamu. Pri určení výšky pokuty Rada vzala do úvahy rozsah a dosah\nvysielania, mieru zavinenia, trvanie a následky, porušenia povinností, závažnosť správneho deliktu,\nspôsob porušenia povinností, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, s poukazom na to, že\nna sankciu uloženú samoregulačným orgánom nemohla prihliadnuť, pretože samoregulačný orgán\npôsobiaci pre túto oblasť neexistuje. Konštatovala, že výšku pokuty určila s prihliadnutím najmä na\nrelatívne krátke trvanie správneho deliktu, ako aj na mieru zavinenia, a preto jej výšku stanovila na\nminimálnej hodnote zákonom stanoveného rozpätia.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV dôvodoch opravného prostriedku uviedol opis skutkového stavu. Namietal, že zistenie skutkového\nstavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPoukázal na skutočnosť, že jediným podkladom na vydanie predmetného rozhodnutia bol záznam z\nvysielania televízneho programu Slávik odvysielaného dňa 26. februára 2012 o 20:11 hod a prepis/popis\nskutkového stavu. Tvrdil, že predmetný záznam z vysielania bol vyhotovený na vlastnom nahrávacom\nzariadení Rady. Uviedol, že dňa 6. marca 2012 mu bolo doručené vyžiadanie záznamov, z ktorého\nnebolo jednoznačne zrejmé, o aký záznam sa žiada na akej programovej službe bol odvysielaný. Vyslovil\nnázor, že vzhľadom na uvedené nedostatky, nie je možné presne identifikovať, aké záznamy z vysielania\nmal vysielateľ vo veci samej dodať a v akej lehote ich mal vysielateľ dodať s poukazom na to, že\npovinnosťou Rady v zmysle zákona je dbať na formálnu prísnosť svojich formálnych aktov, spĺňajúcich\nzákladné požiadavky určitosti. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4So/226 /2004. Mal za to, že je plne v súlade s jeho právom na inú právnu ochranu a\nspravodlivé súdne konania a najmä v správnom trestaní, v ktorom sa aplikujú trestnoprávne princípy,\naby orgán verejnej moci (Rada) vo vydanom formálnom akte identifikoval povinnosť, ktorou zaväzuje\nvysielateľa tak, aby nevznikli dôvodné pochybnosti o spôsobe splnenia povinnosti, a preto nedodržaním\nformálnej prísnosti, ktorá je zárukou spravodlivého súdneho konania, došlo k takej vade konania, ktorá\npredchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia a ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čím došlo\nk porušeniu jeho garantovaných práv ako vysielateľa. S poukazom na § 18 ods. 2 správneho poriadku\nuviedol, že prvý úkonom Rady voči vysielateľovi v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého\nrozhodnutia, jednoznačne bolo vyžiadanie záznamov z vysielania programu a už týmto úkonom začalo\nsprávne konanie voči vysielateľovi a tým pádom bolo potrebné aplikovať a garantovať všetky záruky na\nspravodlivé súdne konanie a preto nevydaním rozhodnutia o vyžiadanie záznamov v súlade so zákonom\nje takou vadou konania, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia a ktorá má za následok\njeho nezákonnosť.\nNavrhovateľ mal ďalej za to, že nie je a nebol povinný Rade predložiť záznam z vysielania a to ani na\njej vyžiadanie, pretože takáto povinnosť neoprávnene zasahuje do jeho garantovaných práv, keďže\nspôsob získania dôkazu - záznamu z vysielania programu, jednoznačne porušuje jeho právo na inú\nprávnu ochranu (článok 46 Ústavy SR) a právo na spravodlivé súdne konanie (článok 6 Dohovoru) a to\nv intenciách trestnoprávnej zásady neobviňovať sám seba. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie\nESĽP vo veci Bykov proti Ruskej federácií, z ktorého citoval právny záver. Vyslovil názor, že v\npredmetnom prípade - získavanie záznamu v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní samotné\nkonanie Rady na základe, ktorého sa pokúsila od vysielateľa získať záznam z vysielania programu\nako dôkaz pre ďalšie konanie a za prípadné sankcionovanie vysielateľa za nedodanie záznamu, je v\npriamom rozpore s ustanovením čl.46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru a nimi zaručenými právami, a to najmä\n\nz dôvodov vyplývajúcimi z testu uplatňovaného ESĽP v obdobných prípadoch - charakter donútenia,\nstupeň donútenia, existencia procesných postupov obrany a miera využitia získaných dôkazov. Poukázal\nna to, že niet pochybností o tom, že § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní predstavuje excesívne štátne\ndonútenie vo forme zákona na základe, ktorého je vysielateľ pod hrozbou spáchania správneho deliktu\na uloženia sankcie, donútený vyprodukovať a odovzdať Rade ako orgánu verejnej moci dôkaz, ktorý je\nnásledne použitý v jeho neprospech na preukázanie spáchania správneho deliktu a uloženie sankcie,\npričom takýto postup Rada použila v rovnakom rozsahu aj správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Štátne donútenie vo forme zákonného ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/\npovažoval za ustanovenie, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom\nna ochranu ľudských práv a slobôd a preto navrhoval, aby odvolací súd prerušil konanie vo veci samej\na aby sa v predmetnej veci obrátil na ústavný súd s prejudiciálnou otázkou, či ustanovenie § 16 ods.\n3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, na základe ktorého účastník konania\nje povinný na vyžiadanie Rady doložiť záznam z televízneho vysielania, je v súlade s článkom 46\nÚstavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru v kontexte práva účastníka konania neobviňovať\nsám seba a neprodukovať dôkazy vo svoj neprospech a zároveň, aby odvolací súd navrhol pozastavenie\núčinnosti ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o prejudiciálnej otázke. Ďalej mal za to, že je jednoznačné a nepochybné, že záznam z\nvysielania programu bol Radou vyhotovený ako dôkaz proti navrhovateľovi v správnom konaní a trestaní,\nna ktoré sa musia uplatňovať zásady trestného práva. Považoval za jednoznačné a nepochybné,\ndokonca nerozporované, že Rada a jej zamestnanci vyhotovili záznam z vysielania bez súhlasu\nnavrhovateľa v zmysle autorského zákona alebo akejkoľvek inej zákonnej licencie na vyhotovenie\nzáznamu z vysielania alebo bez akéhokoľvek rozhodnutia povolenia príkazu nezávislého orgánu súdnej\nmoci, ako aj že je jednoznačné a nepochybné, že záznam z vysielania programu bol vyhotovený na\nvlastnom nahrávacom zariadení Rady, ako aj že autorizácia pripojenia nahrávacieho zariadenia Rady\nna vysielanie navrhovateľa nebolo navrhovateľovi preukázané, domnievajúc sa že navrhovateľ musí byť\nupozornený na vyhotovenie záznamu z vysielania programu a pokiaľ sa tento vykonávaná na zariadení\nRady, má právo byť prítomný pri takomto úkone z dôvodu overenia autenticity. Ďalej uviedol, že zo\nskutkového stavu nie je zrejmé kto a za akých okolností záznam vyhotovil, majúc za to, že v žiadnom\nprípade nie je možné eliminovať pochybnosť spoľahlivosti a presnosti záznamu z vysielania programu,\npretože existuje množstvo možností, ktoré sú spôsobilé spochybniť konečný obsah záznamu z vysielania\nako dôkazu v samotnom správnom konaní. Ďalej poukázal na to, že je nepochybné a jednoznačné, že\nzáznam z vysielania programu bol jediným a hlavným dôkazom v konaní proti navrhovateľovi, tvrdiac,\nže Rada v správnom konaní nevykonala žiadne iné dôkazy, a preto dôležitosť záznamu z vysielania\nprogramu pre rozhodnutie o vine navrhovateľa a o uložení sankcie, je absolútne kruciála. Vyslovil názor,\nže vzhľadom k uvedenému spôsob, akým bol dôkaz získaný a použitý v konaní proti navrhovateľovi\nmá jednoznačný vplyv na konanie ako celok a zapríčinil porušenie práva na spravodlivý súdny proces,\nsúdnu ochranu a inú právnu ochranu.\nOdporca k opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril tak, že navrhoval napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Nesúhlasil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku. V dôvodoch\nvyjadrenia sa Rada vyjadrila ku všetkým skutočnostiam namietaných navrhovateľom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a správne\nkonanie mu predchádzajúce postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu č. 256-PLO/O-2725/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 29. mája 2013 dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nNa pojednávaní súdu dňa 29. mája 2013 právny zástupca navrhovateľa zotrval na skutkových\nokolnostiach a právnych záveroch, ktoré uviedol v písomne podanom opravnom prostriedku a žiadal\nmu vyhovieť.\nĎalej uviedol, že predovšetkým namieta, že v správnom spise sa nenachádza dôkaz o vykonaní dôkazov\nv správnom konaní, keďže v spise sa nenachádza zápisnica o vykonaní dôkazov, z ktorej by bolo zrejmé,\nže členovia Rady sa na svojom zasadnutí oboznámili so záznamom odvysielaného programu, v ktorej\nsúvislosti poukázal na § 70 zákona o vysielaní v spojení s § 22 správneho poriadku, tvrdiac, že z uvedenej\nprávnej úpravy vyplýva povinnosť správneho orgánu spísať zápisnicu o vykonaní dôkazu, považujúc\n\ndôkaz o oboznámení sa členov Rady so záznamom z vysielania za nenahraditeľný s prihliadnutím na to,\nže v predmetných konaniach Rada nevykonáva ústne konanie. Ďalej uviedol, že je nedostačujúce, pokiaľ\naj Rada pri rozhodovaní vychádzala z analýzy, ktorú spracoval jej pracovník o zázname odvysielaného\nprogramu, v ktorej súvislosti poukázal na európsku judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva, že vykonanie\nspravodlivosti nemôže byť len zdanie, ale musí vyplývať z objektívnych skutočností. Zastával názor, že\npokiaľ Rada nepredložila v administratívnom spise zápisnicu o vykonaní dôkazu, sú naplnené dôvody\npodľa § 250j ods. 3 O.s.p..\nAko druhé namietal nesprávny právny postup Rady, pokiaľ v danom prípade vyhodnotila splnenie\npodmienok pre naplnenie povinností prekročenia zákonného limitu odvysielanej reklamy v hodine,\nkeďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že do tohto časového limitu zahrnula aj časť\nodvysielaného komunikátu, ktorý vysielateľ označil za sponzorský odkaz domnievajúc sa, že v tomto\nprípade mala posúdiť porušenie povinností pri odvysielanom s sponzorskom programe.\nPrávny zástupca žalovaného správneho orgánu na pojednávaní taktiež zotrval na dôvodoch uvedených\nv písomne podanom vyjadrení k opravnému prostriedku. Navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nK namietajúcim skutočnostiam zástupcu navrhovateľa prednesených na pojednávaní súdu sa zástupca\nodporcu vyjadril tak, že pokiaľ zástupca navrhovateľa na pojednávaní predniesol ďalšie námietky,\nktorými namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Rady, dáva do pozornosti súdu, že v\npreskúmavacom konaní v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku platí koncentračná zásada,\nv zmysle ktorej mal navrhovateľ povinnosť uplatniť všetky námietky najneskoršie v odvolaní podanom\nv zákone stanovenej lehote.\nĎalej uviedol, že nesúhlasí s námietkou navrhovateľa o nezákonnom postupe Rady vo veci vykonania\ndôkazov, v ktorej súvislosti poukázal na to, že danou problematikou sa už zaoberala aj judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že vzhľadom na postavenie Rady, táto pred prijatím\nrozhodnutia sa má možnosť oboznámiť nielen s prepisom /popisom záznamu, ale aj s celým záznamom\no odvysielanom programe, ktorý má charakter podkladu pre rozhodnutie. Súčasne dal do pozornosti\nsúdu, že navrhovateľ namieta v danom prípade ako aj v minulosti len formálne nedostatky v konaní a\nrozhodovaní Rady, pričom sa nestretol ani v jednom prípadne a ani v danom prípade, že by prejavil\nnesúhlas s obsahom veci. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ na pojednávaní súdu namieta nesprávny\npostup Rady vo veci týkajúcej sa sponzorského obsahu i o danej problematike Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo viacerých prípadoch rozhodol, pričom pri rozhodovaní Rada vychádzala z jedného názoru\nnajvyššieho súdu, nepopierajúc že pre otázku posudzovania sponzorského odkazu najvyšší súd v iných\nrozhodnutiach prijal iný záver. Trval však na správnosti názoru Rady, že pokiaľ komunikát aj keď je\noznačený ako sponzorský odkaz, napĺňa znaky reklamy, je ho potrebné zahrnúť do časového limitu\nzákonom stanoveného pre reklamou v hodine, v ktorej súvislosti poukázal na výsledky Európskej komisie\nz monitorovania najväčších vysielateľov aj v Slovenskej republike, z ktorej správy zaslanej aj Slovenskej\nrepublike vyplýva správnosť názoru Rady.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods.1 písm. d/, určená\npodľa § 67 ods. 5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 36 ods.2\nzákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\n\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti ( § 5) vykonávajú členovia\nrady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len \"kancelária\").\nPodľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa § 32 ods.1 zákona o vysielaní a retransmisii reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vysielací čas vyhradený reklamným šotom\na telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas\nvyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona\nosem minút počas jednej celej hodiny.\nPodľa § 31a ods. 1,2 zákona o vysielaní a retransmisii mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto\nzákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje\ntovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku\nčinnosť a a) je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú\nprotihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na\nreklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu.\nMediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie\nproduktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú\nvýhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8.\nPodľa § 38 zákona o vysielaní a retransmisii sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie\nurčené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,\ndobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nAk je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom\na poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o\nprávnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie\nposkytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej\nvety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok\nalebo službu sponzora.\nSponzor nesmie ovplyvňovať obsah sponzorovaného programu, programovej služby a audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ani čas zaradenia sponzorovaných programov, spôsobom, ktorý by\nmal dosah na redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby\nsponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora\nalebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách\nv týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\nNa označenie sponzora podľa odseku 2 sa vo vysielaní programovej služby primerane vzťahuje § 34\nods. 3 a 5.\n\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie musí zabezpečiť, aby bola\nverejnosť zreteľne informovaná o sponzorovaní programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 22 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní,\nnajmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní\nsprávny orgán spíše zápisnicu.\nZo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré\nosoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali;\nv zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.\nZápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen)\nsprávneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho\norgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej\nzaznamenajú.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nv predmetnej veci náležite postupoval v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkom konania - navrhovateľom a v konaní sa nedopustil ani takej\n\nvady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu považoval za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd súhlasí s konštatovaním žalovaného správneho orgánu, že zodpovednosť u právnických\nosôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení\nzákona o vysielaní a retransmisii.\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň,\nje teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia\nzákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho\ndeliktu. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri\nadministratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní\nsankcie postupovať „analogiae legis\" podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný\nzákonník, Trestný poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods.1 Dohovoru o\nľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku\n6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie\", z ktorej právnej úpravy podľa názoru\nsúdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť, na ktorý vo svojej judikatúre poukázal aj najvyšší súd. To však\nneznamená, že povinnosťou Rady je v konaní administratívneho trestania postupovať výlučne v zmysle\ntrestnoprávnej úpravy a to vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z. z.,\nktorá stanoví postavenie, úlohy a právomoc Rady, ako aj jej postup v konaní a rozhodovaní s odkazom\nna právnu úpravu správneho poriadku.\nSúd oboznámiac sa so záznamom predmetného odvysielaného programu a s jeho prepisom zistil, že\nnavrhovateľ dňa 26. februára 2012 v čase 21:00 hod - 22:00 hod odvysielal na televíznej programovej\nslužbe JOJ 2 reklamné bloky v trvaní 6 minút 14 sekúnd a 5 minút 44 sekúnd, v rámci tejto hodiny\ntiež odvysielal posledných 6 sekúnd reklamného bloku, ktorý začal o cca 20:53:58 (4 sekundy v ďalšej\nhodine 21:00 - 22:00), ktorú skutočnosť potvrdil aj samotný navrhovateľ vo svojom stanovisku zaslanom\nk začatiu konania tvrdiac, že prienik odvysielaného komunikátu vznikol technickou závadou, následkom\nktorej do predmetného časového úseku prenikli posledné sekundy z reklamného bloku, ktorý začal o\ncca 20:53:58 hod., súčasne navrhovateľ v sledovanom časovom rozsahu odvysielal o cca 21:01 hod.\npo upútavke na program Panelák komunikát v trvaní 5 sekúnd označený ako sponzorský odkaz na\nspoločnosť CSC Pharmaceuticals, ktorý obsahoval pozitívne hodnotenie výrobku tejto spoločnosti Acutil, keď verbálna a vizuálna zložka komunikátu sa neobmedzila iba na informovanie recipienta o\n\nfunkcii výrobku, ale zdôrazňovaním jeho účinkov ako „Acutil, pamäť v pilulke\" alebo „problémy s\npamäťou vyrieši\" pozitívne hodnotila uvedený výrobok, čím podporovala jeho predaj.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vymedzuje\nvysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom tak, že vysielací čas vyhradený pre\nreklamu a telenákup nesmie presiahnuť 20% (12 min) počas jednej celej hodiny, pričom charakter\nreklamy nerozlišuje. Zákonodarca v zákone o vysielaní a retransmisie definuje reklamu v právnej norme\nustanovenej v 32 ods. 1 tak, že reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie\nvysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom\nje podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov\nalebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. V právnej norme\n§ 31a ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisie zákonodarca ustanovuje definíciu mediálnej\nkomerčnej komunikácie tak, že mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková,\nobrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby\nalebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je\nposkytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu\nalebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a\ntelenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. Mediálna komerčná\nkomunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú\nslužbu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú\npropagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Skrytá mediálna komerčná komunikácia\nje zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje\ntovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nvykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by\nvzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia\nsa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.\nSúčasne zákonodarca v právnej norme § 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisie definuje pojem\nsponzorovanie ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej\nslužby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné\nmeno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá\ntaké plnenie poskytla. Zákonodarca v uvedenej právnej norme jej odseku 3 ustanovuje, že vysielateľ a\nposkytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný\nprogram, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na\npožiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo\ntretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách v\ntýchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie.\nPri posudzovaní, či došlo odvysielaním komunikátu k mediálnej komerčnej komunikácie v priamej forme\nalebo k jej skrytej forme sa musí vychádzať z obsahu a účelu predmetného komunikátu posudzujúc ho\nv kontexte jeho úplného odvysielania s prihliadnutím na jeho dopad na diváka resp. poslucháča, t.j.\nmožnosť jeho vnímania.\nVychádzajúc zo skutkových okolností senát najvyššieho súdu v danom prípade dospel k záveru, že\nnavrhovateľ odvysielaním komunikátu - sponzorský odkaz na spoločnosť CSC Pharmaceuticals, naplnil\nznaky mediálnej komerčnej komunikácie, ktoré sú charakteristické pre reklamu, pretože z jeho obsahu\nvyplýva skutočnosť, že obsahom predmetného komunikátu nebol len sponzorský odkaz na spoločnosť\nCSC Pharmaceuticals, ale jeho obsahom bolo aj pozitívne hodnotenie výrobku tejto spoločnosti - Acutil,\nkeďže verbálna a vizuálna zložka jeho spracovania sa neobmedzila iba na informovanie recipienta o\nfunkcii výrobku, ale zdôrazňovala aj jeho účinky vo forme: „Acutil, pamäť v pilulke\" alebo „problémy\ns pamäťou vyrieši\", čím pozitívne hodnotila tento výrobok a túto skutočnosť možno považovať ako\npodporu predajnosti označeného výrobku.\nZ uvedených dôvodov Rada po správnom vyhodnotení charakteru predmetného komunikátu čas jeho\nodvysielania správne zaradila do rozsahu doby zákonom predpokladanej na odvysielanie reklamy počas\njednej hodiny v zmysle § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisie. S poukazom na právnu úpravu\nustanovenú v právnej norme § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pojmovým znakom reklamy je\n„za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu\", pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje ich charakter\na formu, z ktorých dôvodov je na posúdení Rady, ako príslušného orgánu štátnej správy oprávnenej\ndozorovať činnosť vysielateľov v súlade so zákonom o vysielaní a retransmisie, či komunikát svojim\n\nspracovaním, formou, charakterom a účelom, je spôsobilý priniesť hospodársky profit osobe, v prospech\nktorej sa predmetný komunikát odvysielal, vychádzajúc z obsahu komunikátu. Najvyšší súd zastáva\nnázor, že zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že pozitívnym hodnotením farmaceutického\nvýrobku uvedeného v sponzorskom odkaze na spoločnosť CSC Pharmaceuticals je naplnený pojmový\nznak reklamy, pretože táto skutočnosť podmieňuje predaj označeného výrobku.\nVzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že Rada správne právne posúdila skutkové okolnosti\ndaného prípadu, z ktorých aj podľa názoru súdu vyplynul záver, že navrhovateľ ako vysielateľ odvysielal\nreklamné šoty v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút v hodine. Súd nesúhlasil s argumentáciou\nnavrhovateľa, že Rada v prípade sponzorského odkazu mala posúdiť porušenie povinnosti pri\nodvysielanom sponzorskom programe s poukazom na § 38 zákona o vysielaní. Súd vychádzajúc\nz predmetu rozhodnutia, rozsahom ktorého je pri súdnom prieskume viazaný, mal preukázané, že\nRada nesankcionovala navrhovateľa za porušenie sponzorského programu, ale za to, či komunikáty,\nktoré svojím obsahom spĺňajú zákonné znaky reklamy, boli odvysielané v časovom rozsahu zákonom\ndovolenom v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z..\nNajvyšší súd nemohol prihliadnuť ani na námietky navrhovateľa, ktorými predovšetkým namietal, že\nv správnom spise sa nenachádza dôkaz o vykonaní dôkazov v správnom konaní, keďže v spise sa\nnenachádza zápisnica o vykonaní dôkazov, z ktorej by bolo zrejmé, že členovia Rady sa na svojom\nzasadnutí oboznámili so záznamom odvysielaného programu, v ktorej súvislosti poukázal na § 70\nzákona o vysielaní v spojení s § 22 správneho poriadku, považujúc dôkaz o oboznámení sa členov\nRady so záznamom z vysielania za nenahraditeľný, súčasne namietajúc, že je nedostačujúce, pokiaľ\nRada pri rozhodovaní vychádzala z analýzy, ktorú spracoval jej pracovník o zázname odvysielaného\nprogramu, s poukazom na európsku judikatúru ESĽP, zastávajúc názor, že pokiaľ Rada nepredložila\nv administratívnom spise zápisnicu o vykonaní dôkazu sú naplnené dôvody podľa § 250j ods. 3\nO.s.p.. Najvyšší súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 250h ods.1 a v spojení s § 250m ods. 2 súd v zmysle koncentračnej zásady prihliada na dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalobca (navrhovateľ) uviedol v žalobe\n(opravnom prostriedku), podanej (podaného) v zákonnej lehote. Z opravného prostriedku nevyplýva,\nže by navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia Rady aj z dôvodu, že z administratívneho spisu\nnevyplýva, akým spôsobom sa Rada oboznámila s podkladmi pre rozhodnutie, keď v správnom spise\nsa nenachádza dôkaz o vykonaní dôkazov v správnom konaní, keďže v spise sa nenachádza zápisnica\no vykonaní dôkazov, z ktorej by bolo zrejmé, že členovia Rady sa na svojom zasadnutí oboznámili\nso záznamom odvysielaného programu s poukazom na § 250j ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ teda navrhovateľ\nuvedené dôvody, ktorými namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia Rady, uviedol až na\npojednávaní súdu, uplatnil ich po uplynutí zákonnej lehoty.\nSúd uvedenými námietkami navrhovateľa sa však zaoberal pri posudzovaní, či odporca sa v konaní\nnedopustil takej vady, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Zákonodarca v právnej norme § 5 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z. okrem iného ustanovuje, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy na úseku\nvysielania a retransmisie patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa uvedeného zákona a podľa\nosobitných predpisov a ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia. Sankcie a postup ich ukladania zákonodarca Rade stanovil v § 64 zákona č. 308/2000 Z.\nz. s odkazom na správny poriadok (§ 71). Zákonodarca v právnej norme § 32 ods.1 správneho poriadku\nstanoví povinnosť správnemu orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie s úpravou, že pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania,\npričom postup, akým spôsobom má správny orgán si zadovážiť potrebné podklady pre rozhodnutie,\nneustanovuje. Inštitút spisovania zápisnice ( § 22 správneho poriadku) je spätý so zásadou písomnosti\nsprávneho konania. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone správneho\norgánu, účastníka konania, zúčastnenej osoby, resp. ďalších subjektov v správnom konaní, ktorý\nvyhotovuje správny orgán. Zápisnica, ak ju bolo v konkrétnom konaní potrebné v zmysle zákona\nvyhotoviť, je súčasťou spisu rovnako ako ďalšie spisové záznamy správneho orgánu zachytávajúce\nrôzne ďalšie skutočnosti ohľadne konania. Zákonodarca v správnom poriadku ustanovuje, že správny\norgán spisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní a pri ústnom pojednávaní,\nako aj, ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. V správnom poriadku\nvýslovne ustanovuje prípady, kedy je správny orgán povinný spísať zápisnicu ( § 17 ods. 3, § 19 ods.\n\n1, § 53), z ktorej právnej úpravy je možné prijať záver, že v ostatných prípadoch je podľa okolností\nna zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité vychádzajúc z dikcie\n„najmä\". Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd zastáva názor, že pokiaľ v danom prípade Rada nespísala\nzápisnicu o tom, ako sa jej členovia oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, predovšetkým\no tom, ako sa oboznámili so záznamom odvysielaného programu resp. s popisom/odpisom tohto\nzáznamu, nedopustila sa v konaní takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia. A vzhľadom k tomu, že v danom prípade Rada nespísala takúto zápisnicu, ani netvorí\nsúčasť administratívneho spisu, nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia podľa §\n250j ods.3 O.s.p. tak, ako to žiadal navrhovateľ.\nNajvyšší súd nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľa, ktorými namietal nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia odporcu z dôvodu nesprávneho postupu Rady, ktorým od neho ako\nvysielateľa žiadala predložiť záznam predmetného odvysielaného programu, tvrdiac, že namietaným\npostupom došlo k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR) a práva na\nspravodlivé súdne konanie (článok 6 Dohovoru), s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Bykov\nproti Ruskej federácií a súčasne vysloviac názor, že v predmetnom prípade - získavanie záznamu\nv zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní samotné konanie Rady na základe, ktorého sa\npokúsila od vysielateľa získať záznam z vysielania programu ako dôkaz pre ďalšie konanie a za prípadné\nsankcionovanie vysielateľa za nedodanie záznamu, je v priamom rozpore s ustanovením čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru a nimi zaručenými právami, a slobôd, a preto navrhoval, aby\nodvolací súd prerušil konanie vo veci samej a aby sa v predmetnej veci obrátil na Ústavný súd s\nprejudiciálnou otázkou, či ustanovenie § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii, na základe ktorého účastník konania je povinný na vyžiadanie Rady doložiť záznam z\ntelevízneho vysielania, je v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru v\nkontexte práva účastníka konania neobviňovať sám seba a neprodukovať dôkazy vo svoj neprospech\na zároveň, aby odvolací súd navrhol pozastavenie účinnosti ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ až do\nprávoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o prejudiciálnej otázke.\nOtázkami nastolenými navrhovateľom v uvedenej námietke sa vo svojej judikatúre už zaoberal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky - napr. rozhodnutia sp. zn. 5Sž/37/2011, 5Sž/18/2011, 4Sž/19/2012,\n3Sž/102/2007, 8Sž11/2010, z ktorých rozhodnutí vyplýva jednoznačný záver, že vyžiadanie si záznamu\nvysielania je jednou z foriem výkonu dohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie a retransmisiu a takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní môže stať podkladom pre\nrozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp. neprípustný tak, ako to v podanom odvolaní\ntvrdí navrhovateľ.\nK otázkam nezákonnosti postupu Rady v súvislosti s predkladaním záznamov odvysielaného programu\nvrátane nedostatku formy, ktorou Rada žiada záznam programu od navrhovateľa, zaujal právny názor\nvo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky - uznesenie č. IV.ÚS 12/2013 a č. IV.ÚS S\n47/2013.\nÚstavný súd ohľadne nedostatku formy vyslovil právny záver tak že, ak zákon formálnu podobu\nprocesného úkonu smerujúceho k realizácii kompetencie správneho orgánu nepredpisuje, potom z\nústavného hľadiska nie je významné, akou formou správny orgán predmetný procesný úkon uskutoční,\ndôležitá je jeho obsahová stránka tak, aby adresát úkonu bol spôsobilý jednoznačne identifikovať\nsprávny orgán a zákonom ustanovenú povinnosť, ktorej splnenie sa od neho očakáva.\nÚstavný súd k výkladu povinnosti vysielateľa predložiť záznam vysielania programu (§ 16 ods.3\npísm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.) prijal právny záver, že ak zákon ukladá vysielateľovi povinnosť\nuchovávať v zákonom stanovenej lehote súvislý záznam vysielania, môže rada reálne skontrolovať\nsplnenie resp. nesplnenie povinnosti vysielateľom len tak, že si od vysielateľa vyžiada súvislý záznam\nvysielania a tento je vysielateľ jej povinný poskytnúť na zvyčajnom technickom nosiči. Za stavu, keď\nje povinnosťou vysielateľa predložiť rade súvislý záznam vysielania, je aj možnosť uloženia pokuty\npodľa § 67 ods. 2, písm. b/ zákona viazaná na nesplnenie povinnosti predložiť rade súvislý záznam\nvysielania, a nielen na nepredloženie žiadaného záznamu. Súčasne ústavný súd uviedol, že podľa\njudikatúry ESĽP je rozdiel medzi tým, či správny orgán alebo súd konal v súlade s čl. 6 Dohovoru (čl.\n46 ústavy) pri preskúmaní uloženia pokuty za nepredloženie určitých informácií, a tým či môže štát\nuložiť povinnosť a vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb určité informácie (rozsudok ESĽP\nJ.B. proti Švajčiarsku z 3. mája 2001 číslo 31827/96). Ústavný súd ďalej vyslovil názor že nemožno v\nzákonom ustanovenej povinnosti predložiť záznam z vysielania identifikovať „produkciu dôkazov\" proti\n\nsebe, ale ide o preukázanie splnenia zákonnej povinnosti, ktorá bola osobám v pozícii sťažovateľky,\nregulovaným osobitnými právnymi predpismi uložená ex ante vo všeobecnom záujme a ktorá slúži\nna riadny výkon funkcie rady. Rada ako regulačný orgán môže reálne skontrolovať splnenie, resp.\nnesplnenie tejto povinnosti vysielateľom len tak, že si od vysielateľa vyžiada súvislý záznam vysielania\na tento je vysielateľ povinný jej neposkytnúť na zvyčajnom technickom nosiči (IV.ÚS S 92/09), čím\nuloženie povinnosti sleduje legitímny cieľ výkonu kontroly tejto oblasti, pričom miera zásahu (povinnosť\nvydať záznam) je vzhľadom na postavenie subjektov v oblasti vysielania a retransmisie marginálna, s\npoukazom na to, že nepredloženie záznamov z vysielania nie je spojené s hrozbou trestnoprávneho\npostihu.\nVzhľadom k tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky k výkladu povinnosti vysielateľa predložiť\nzáznam vysielania programu (§ 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z.) zaujal už právny záver,\nnajvyšší súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a predloženie veci ústavnému súdu.\nSúčasne dáva do pozornosti navrhovateľa, že podľa § 109 ods. 1, písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší,\nak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu\npred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je\nv rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v\ntom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Návrh navrhovateľa na prerušenie\nkonania vo veci samej a predloženie ústavnému súdu na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, nespĺňa\nani formálne náležitosti návrhu na prerušenie a predloženie veci ústavnému súdu, pretože nie je náležite\nodôvodnený, s poukazom na to, že ústavný súd nerieši prejudiciálne otázky a k právnemu posúdeniu\nústavnosti právnej úpravy ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a\nretransmisii, ústavný súd už zaujal stanovisko, prijatím právneho záveru k nastolenej právnej otázke.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2.\nNavrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v\nkonaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych\npoplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}