{"guid": "037711dd-34a0-4df2-a0fe-e4a0caedd979:ae5a6c4b-9227-4c36-b2ae-33bcc7f216b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1", "spisova_znacka": "4Sž/20/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/20/2012 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2013, sp. zn. 4Sž/20/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1", "identifikacne_cislo": "9012010152", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae5a6c4b-9227-4c36-b2ae-33bcc7f216b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sž/20/2012\n9012010152\n19. 02. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010152.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nMAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného AK Bugala - Ďurček,\ns.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.\nRP/040/2012 z 10.7.2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/040/2012 zo\ndňa 10. júla 2012 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 66 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\nna účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici č. 7000061219/8180.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/ 040/2012 zo dňa 10.07.2012 odporca - Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen „Rada“) v správnom konaní č. 226-PLO/O-2362/2012 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a\n§ 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z.z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon“)\npostupom podľa § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v §\n19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 2.3.2012\no cca 20:23 hod. a dňa 05.03.2012 o cca 14:52 hod. odvysielal program Extrémne rodiny, ktorého\nčasť týkajúca sa Tonka a jeho rodiny, svojim obsahom a spôsobom spracovania zasiahla do ľudskej\ndôstojnosti účinkujúceho Tonka a jeho matky, za čo bola navrhovateľovi podľa § 64 ods. 1 písm.d)\nuložená pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. e) zákona vo výške 25 000.- Eur.\nProti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom pod II uviedol, všetky dôvody uvedené\nv § 250j ods. 2 na zrušenie správneho rozhodnutia, ktoré konkretizoval v časti III/bod 11 ako nesprávne\nprávne posúdenie veci z dôvodu, že vec nebola posúdená v súlade s konštantnou judikatúrou NS SR\nako pokračovací delikt a podľa toho bolo úlohou Rady vydať jedno rozhodnutie a uložiť jednu sankciu za\nvšetky čiastkové útoky. V časti III/12 navrhovateľ dôvodil nepreskúmateľnosťou a nezrozumiteľnosťou\nvýroku rozhodnutia a nedostatkom dôvodov. V časti III/13 uviedol, že Rada ako kolektívny orgán\nsi nevyžiadala záznamy z vysielania ako prvý úkon v správnom konaní a to vykonaním hlasovania\nRady , čo by zaručovalo právnu istotu účastníka. V časti III/14 namietal nesprávne právne posúdenie a\nporušenie práva na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vytýkal, že odporca si vyhotovil\nzáznam vysielania na svojom vlastnom nahrávacom zariadení, ktorý záznam použil ako dôkaz v\n\nsprávnom konaní, navrhovateľ nebol upozornený na vyhotovenie záznamu z vysielania programu, nebol\npri vyhotovovaní záznamu prítomný a tieto okolnosti, za ktorých bol záznam získaný nie sú schopné\neliminovať všetky pochybnosti o spoľahlivosti, relevancii a presnosti tohto dôkazu a tým je do značnej\nmiery spochybnená jeho kvalita. V časti III/15 navrhovateľ namietal, že pokiaľ odporca zasiahol do\nvýkonu práva navrhovateľa na slobodu prejavu, je na ňom, aby preukázal, že zásah zodpovedá kritériám\nzákonnosti, legitimity a proporcionality. V časti III/16 navrhovateľ namietol nedostatočné zistenie\nskutkového stavu na posúdenie veci, najmä odmietnutie vykonania vysielateľom navrhovaných dôkazov.\nV časti III/17 navrhovateľ uviedol, že napriek tomu, že prevažná časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia tvorí doslovný prepis odvysielaného programu, Rada sa pri odôvodňovaní uchýlila k použitiu\nurčitej dávky fabulácie a vlastnej tvorivosti a rovnako k použitiu faktov a skutočnosti, ktoré neboli\npredmetom dokazovania a ani nijakým iným spôsobom nevyplývajú z obsahu spisov. V časti III/18\nnavrhovateľ uviedol: „Vysielateľ ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a k predmetnej námietke si dovoľuje uviesť nasledovné: Forma spracovania\npredmetného programu sa v odvetví mediálneho priemyslu nazýva ako tzv. scripted reality show (pozn.:\nReality šou podľa scenára), pričom celý jeho obsah bol stvárnený osobami, ktoré sa natáčania programu\nzúčastnili dobrovoľne, na základe zmluvného vzťahu s výrobcom programu. Na základe zmluvného\nvzťahu sa všetci účinkujúci vystupujúci v predmetnom programe zaviazali v programe účinkovať a\nza týmto účelom poskytovať v prospech výrobcu ako umelecký výkon. Vysielateľ Radu upozornil na\nskutočnosť, že umelecký výkon, akokoľvek sa môže javiť reálny, stále zostáva umeleckým výkonom a\nnie je spôsobilý vyvolať následky vo sfére hmotného práva. Na preukázanie svojho tvrdenia Vysielateľ\npredložil Rade dôkazy, zmluvy o účinkovaní v televíznej relácii, ktoré boli uzatvorené s účastníkmi\nprogramu, a ktoré potvrdzujú, že poskytované prejavy predstavujú umelecký výkon účinkujúcich, ktoré\nnie je možné v žiadnom prípade zamieňať s reálnymi životnými prejavmi. Pokiaľ aj RVR nesúhlasila s\nargumentáciou Vysielateľa, že účinkujúci poskytujú len umelecký výkon, tak na druhej strane nevykonala\nžiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že účinkujúci neposkytovali umelecký výkon, ale reálne životné\nprejavy. Skutočnosť, či účastníci konania poskytovali umelecký výkon bolo možné zistiť jednak z\npredložených zmlúv a jednak z výsluchu účastníkov programu, ktorý však Rada nevykonala. Z tohto\ndôvodu je potrebné tvrdenie RVR o poskytovaní reálnych životných prejavov absolútne nepreukázané\na dokonca vyvrátené dôkazmi, zmluvami o účinkovaní. Vysielateľ poukázal na judikát aplikovateľný na\nrovinu hodnotenia programov, ktoré sú stvárnené hercami, a ktorú hmotnoprávne a aj procesnoprávne\njednoznačne už vyriešil Najvyšší súd SR, rozsudkom vo veci, sp. zn.: 3Sž/82/2008-26, v ktorom NS SR\nv identickej veci rozhodol, že v prípade dramatizácie (hrania) príbehu nie je možné ustáliť konkrétnu\nosobu, do ktorej sféry malo byť zasiahnuté, čiže nie je možné túto osobu individualizovať a teda reálne\nzasiahnuť do jej ľudskej dôstojnosti. Napriek argumentácii Rady použitej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia má Vysielateľ za to, že v predmetnom prípade nie je rovnako možné individualizovať subjekt\nochrany ľudskej dôstojnosti, nakoľko tento nie je reálny a predstavuje len hranú postavu, a to bez\nohľadu na to, akokoľvek reálne sa hereckého výkonu účastník zhostí. A určite tak nie je možné urobiť v\nprípade, keď RVR nevykonala ani jeden dôkaz spôsobilý objasniť otázku, či poskytnutý výkon bol hraný\nalebo reálny. Vysielateľ má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ V časti III/19 navrhovateľ uviedol, že v konaní Rady\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie\nveci, keďže s poukazom na § 46 Správneho poriadku, čl. 142 ods. 1 ústavy, § 7 ods. 1 OSP, § 2 a §\n11 Občianskeho zákonníka sa vzťahy vysielateľa a fyzických osôb spravujú ustanoveniami občianskeho\npráva a preto otázku, či došlo k zásahu do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby alebo nie,\nrozhoduje výlučne súd a nie orgán výkonnej moci. Podľa navrhovateľa jediný správny výklad ustanovenia\n§ 19 ods. 1 písm. a) je taký, že Rada nie je oprávnená rozhodnúť o tom, či jedna osoba zasiahla do\nľudskej dôstojnosti druhej osoby, nakoľko na takého rozhodnutie je oprávnený jedine všeobecný súd. Z\nuvedených dôvodov žiadal navrhovateľ rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNa ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa doplnil dôvody odvolania nasledovne: „Nebola\nvyšpecifikovaná skutková veta, z tohto dôvodu považujeme rozhodnutie Rady za nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, keďže nebol identifikovaný spôsob konania, ktorým mohol zasiahnuť do ľudskej\ndôstojnosti účinkujúcich. Nesúhlasíme s Radou, že celý príbeh sa zameriaval na prezentovanie\nmateriálnych, sociálnych, zdravotných problémov Tonka, resp. jeho rodiny, kontext programu bolo taktiež\npotrebné hodnotiť z pohľadu akcentovania morálnych hodnôt rodiny Tonka, napr. láska medzi rodičmi,\nláska syna k chorej matke, komentáre moderátora boli len reakciou na mnohé vyjadrenia matky, ktorá\nsama priznala v tom príspevku, že handicap Tonka ho značne vylučuje alebo obmedzuje v sociálnej\ninterakcii. Účinkujúci sa zúčastnili na vytvorení relácie dobrovoľne na základe zmluvného vzťahu, poskytli\n\numelecký výkon, ktorý nemôže zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich, na argumentáciu Rady,\nže išlo o reálne postavy v reálnom prostredí konštatujeme, že táto skutočnosť ešte neznamenala, že\nišlo aj o reálny príbeh, naopak tvrdíme, že v relácii bol zobrazený fiktívny, nereálny umelo zobrazený\npríbeh, napr. Tonka si vôbec nemusel hľadať ženu, sociálne, materiálne podmienky mohli byť umelo\nvytvorené za účelom vytvorenia tohto programu. Rada nezistila skutkový stav dostatočne, nakoľko\nnevykonala navrhnuté dôkazy, napr. nedostatočne zistila do akej miery mohli účinkujúci zasahovať do\ntvorby programu, nemohla si zodpovedať otázku do akej miery bol príbeh fiktívny, nereálny, rovnako či\naj prostredie bolo reálne.“\nOdporca sa v písomnom vyjadrení podrobne vyjadril ku všetkým odvolacím dôvodom, pričom jeho\nvyjadrenie bolo navrhovateľovi súdom doručené. Odporca žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. K dôvodom odvolania uvedeným na ústnom pojednávaní uviedol, že výrok predmetného\nrozhodnutia bol formulovaný jasne a určito, konkrétny spôsob, ktorým daný program zasiahol do ľudskej\ndôstojnosti dotknutých osôb bol predmetom celého rozhodnutia ako aj jeho odôvodnenia, povinnosť\nskúmať tieto skutočnosti v rámci správnej úvahy a teda odôvodnenia rozhodnutia vyplýva Rade priamo\nz predmetného ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. Čo sa týka kontextu programu,\nodporca trvá na svojich záveroch, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia a ku ktorým dospel v\nrámci riadnej a odôvodnenej správnej úvahy. Odporca poukazuje na fakt, že vzhľadom na objektívnu\nzodpovednosť právnických osôb za správne delikty nie je rozhodujúci úmysel vysielateľa, ale skutočnosť,\nakým spôsobom boli dotknuté osoby v konečnej podobe programe vykreslené a teda čo bolo skutočne\nodvysielané. Odporca uvádza, že skutočnosť, že účinkujúci vystupovali v programe dobrovoľne na\nzáklade zmluvného vzťahu, príp. mali možnosť ovplyvňovať priebeh a podobu programu neznamená,\nže odvysielaný program nemohol zasiahnuť do ich ľudskej dôstojnosti z podstaty práva na zachovanie\nľudskej dôstojnosti a napr. aj z judikatúry NS SR (rozsudok 2Sž/17/2011) jednoznačne vyplýva, že ani\npodpísanie zmluvy alebo dobrovoľné konanie dotknutej osoby nemôže znamenať, že by sa táto vzdala\nsvojho práva na zachovanie svojho práva ľudskej dôstojnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm.\na) O.s.p. a § 64 ods. 5, 6 zákona číslo 308/2000 Z.z.), preskúmal v medziach opravného prostriedku\nrozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle ustanovenia tretej\nhlavy piatej časti O.s.p., opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa\ns vyjadreniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu a záznamom vysielania dospel súd\njednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je dôvodné vyhovieť.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorého rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Podľa\nuvedeného ustanovenia zákona audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, programová služba a\nich zložky „nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti\na základných práv a slobôd iných“\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preto v zmysle námietok\nnavrhovateľa bolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či\nnavrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v\nrozhodnutí, a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia.\nNajvyšší súd sa v prvom rade zaoberal procesnými dôvodmi opravného prostriedku navrhovateľa.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie\na vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej\nposlania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona č. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy\nspojené s činnosťou rady plnia zamestnanci jej Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu. V\noblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom v ustanovení §\n\n16 ods. 3 písm. l/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45\ndní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania\nna zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. Pokiaľ\nide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľa uvádza,\nže Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ mal\nposkytnutím záznamu plniť na základe požiadavky rady svoju zákonom uloženú povinnosť vysielateľa.\nPrevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a\npredloženie záznamu z vysielania na požiadanie Rady je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný\na archivačný charakter.\nZáznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyhotovila sama, keďže jej záznam\nnebol poskytnutý, presne a úplne zachytáva skutkový stav, obsah vysielania, ktorý napriek vysloveným\npochybnostiam navrhovateľ vecne nenamietal, pričom sám uvádza, že obsah popisu vysielania uvedený\nv rozhodnutí zodpovedá prepisu odvysielaného programu. Takto získaný záznam, ktorý sa v správnom\nkonaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp. neprípustný,\nako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľ. Samotnú existenciu záznamu vyhotoveného\nodporkyňou nemožno vnímať ako rozpornú so zákonom, najmä ak o predloženie záznamu, ktoré\nnevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech, navrhovateľ ignoroval.\nSúd poukazuje na svoju už konštantnú judikatúru , ktorá sa povinnosťou predloženia záznamu vysielania\na jeho charakterom zaoberala (rozsudok 3Sž/23/2012, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011) a zotrváva na už\nvyslovených právnych názoroch. Námietku navrhovateľa týkajúca sa použitia nezákonne získaného\ndôkazu je preto podľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená.\nZ obsahu spisu súd nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho\ndeliktu. Žalobca svoje tvrdenie v tomto smere ničím neodôvodnil, neoznačil živé konania pred najvyšším\nsúdom, s ktorými by bol predmet tohto konania rovnorodý a spojený vecnou a časovou súvislosťou.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočnú určitosť a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia, najvyšší\nsúd dospel k záveru, že určitosť skutku uvedeného vo výroku a spôsob jeho formulovania závisí od\ndruhu porušenej povinnosti. Formulácia skutku musí umožniť subsumpciu pod konkrétne ustanovenie\nzákona, aby skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. V danom prípade je dostatočne určité, akým\nprogramom, v akom vysielaní, v akom časovom rozpätí a z akých skutkových dôvodov je potrebné\nprogram ako celok posúdiť z hľadiska, či svojim obsahom a spôsobom spracovania zasiahol do ľudskej\ndôstojnosti účinkujúcich identifikovaných vo výroku rozhodnutia. Porušenie ustanovenia § 19 ods. 1\npísm. a) zákona označeným programom je dané obsahom a spôsobom spracovania s prihliadnutím na\nkontext celého programu, tak ako to Rada podrobne uviedla na str. 3 - 19 dôvodovej časti rozhodnutia.\nNemožno preto prisvedčiť navrhovateľovi, že pre posúdenie rozporu so zákonom mal odporca zohľadniť\naj skutočnosť, že celý príbeh sa nezameriaval len na problémy dotknutých osôb, ale príbeh akcentoval\naj morálne hodnoty rodiny.\nJe nesporné, že program bol odvysielaný tak, ako to zodpovedá zneniu záznamu, s ktorým sa súd\noboznámil, a ako to odporca v popise skutkového stavu v rozhodnutí uviedol. Odporca na str. 21 a nasl.\nRozhodnutia, potom, ako sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uvedenými v správnom konaní o. i.\nuviedol podrobné dôvody, pre ktoré kvalifikoval odvysielaný program zasahujúci do ľudskej dôstojnosti\noznačených osôb pričom vyjadril správnu úvahu k charakteru programu nasledovne:\n„Po podrobnom oboznámení sa so skutkovým stavom a jeho spoľahlivom zistení však Rada nemôže\nsúhlasiť s tvrdením účastníka konania, cit.: „Účastník konania si plne uvedomuje, že v príspevku je\nprítomná téma postihnutia človeka. či neštandardné podmienky na bývanie jednotlivých účinkujúcich.\navšak tieto nie sú ústredným motívom a ani zámienkou účastníka konania k ich zosmiešňovaniu.“\nObsahom predmetného programu bolo okrem iného predstavenie Tonka a jeho rodiny. Leitmotívom\npríbehu o Tonkovi (v rámci predmetného programu sa príbeh Tonka striedal s príbehom ďalšej rodiny\ntvorenej iba mužmi) bola jeho (a jeho matky) snaha nájsť si priateľku, eventuálne nevestu. Celý príbeh\nsa zameriaval na prezentovanie materiálnych, zdravotných a sociálnych ťažkostí Tonka a jeho matky,\npričom tieto „extrémy“ boli počas celého príbehu komentované „hlasom z obrazovky“.\nHoci vo väčšine prípadov komentáre sami o sebe neobsahovali explicitne difamačné vyjadrenia na\nadresu Tonka alebo jeho matky, ich význam je nutné analyzovať v kontexte danej scény alebo celého\npríbehu. Tak ako už bolo uvedené táto povinnosť Rade vyplýva z predmetného ustanovenia, ktoré\n\nzakazuje aby zložky programovej služby svojím obsahom ako aj spôsobom spracovania zasahovali do\nľudskej dôstojnosti iných.\nHneď v úvode programu sa Tonko omylom charakterizuje ako „juniverzálny“ pracovník. V komentároch\npred a po jeho vyjadrení („Ani samotný ženbychtivý mládenec sa nezdráha predstaviť svoje najväčšie\nprednosti.“, „Juniverzálny pracovník však disponuje aj ďalšou nespornou výhodou) účastník konania túto\nTonkovu chybu zdôrazňuje a zjavne ironizuje, pričom toto označenie použije, ako „vtipnú“ vsuvku aj v\ninej časti programu, ktorá nemá s pôvodným predstavovaním Tonka žiadny súvis („Nádeje romanticky\nzaloženého juniverzálneho pracovníka smerujú predovšetkým k jednému konkrétnemu profilu.“).\nV ďalšej časti programu sa Tonkov nevlastný otec a jeho matka snažia naučiť Tonka tancovať, čo\núčastník konania komentoval nasledovným spôsobom cit.: „Ak aj Tonko nejaký talent na tanec má,\nzostáva naozaj veľmi, veľmi hlboko skrytý. Pán Anton ale odmieta uveriť tomu. že by jeho nasadenie\nnemalo priniesť výsledky a naposledy sa odhodlá predviesť synovi, ako to má vyzerať.“, „Hovorí sa, že\nkeď človek chce, nič nie je nemožné. Tancujúci Tonko ale bude jedna z vecí, ktorú vesmír jednoducho\nnepustí.“, „Už to tak vyzerá, že na tanečnom parkete Tonko definitívne žiadne dievča nezbalí. Tento fakt\nmu ale nebráni poriadne si užiť hudobnú produkciu.“, „Neďaleko Hlohovca mama konečne rozdýchala\nkatastrofálny neúspech tanečnej lekcie.“\nTonko má na žiadosť svojej matky odísť do mesta, aby sa na hľadanie životnej partnerky pripravil\nokrem iného aj návštevou kaderníctva. Rozhovor Tonka s jeho matkou o strihaní ako aj poznámky\nTonkovej matky, že brčkavosť majú v rodine a preto má Tonko na hlave „barana“, príp. že neupravený\nvyzerá ako „šašek“ okomentoval účastník konania takto, cit.: „Prežúvavé párnokopytníky sú na hlavách\ntejto extrémnej rodiny zrejme pomerne častým úkazom.“, „Rodovo brčkavý mladík sa na tradičný rituál\nzbavovania sa barana v meste pripravuje skutočne starostlivo.“, „Kým sa Tonko v kúpeľni snaží zbaviť\nvšetkých vonkajších znakov spoločných so šaškom ...“ Po matkinom vyjadrení o tom, že si Tónko\ntýždeň dopisuje s dievčaťom cez internet odvysielal účastník konania komentár. cit .,,, Tóóóó vyzerá\nperspektívne. Jeden z doteraz najdlhších vzťahov v Tonkovom živote mal celkom nečakaný priebeh.“\nÚčastník konania ďalej odvysielal Tonkovu návštevu v kaderníctve. Tonkova bližšie nešpecifikovaná\npožiadavka o účes „na zimné obdobie“ bola okomentovaná nasledovne, cit.: ,,,,Veru tak, žiadne horúce\nvlasové trendy, žiadne módne výstrelky. Tonko jednoducho vie, že pri výbere strihu sa má riadiť\nobdobím.“, „Napriek vysloveniu jednoznačných inštrukcií, nie je zákazník s poskytnutou službou veľmi\nspokojný.“, „Keďže kaderníčka nepochopila, že Tonko vlastne chcel, aby mu z vlasov vystrihala\nčiapku, zrejme mu nezostane nič iné, len si jednu nasadiť. K Tonkovemu odmietnutiu návrhu na\nnagelovanie vlasov pretože to ničí vlasy uviedol účastník konania, cit.: „Tonko je v odmietaní výdobytkov\nkozmetického priemyslu nekompromisný.“, „Prešibanej kaderníčke sa nakoniec podarí dostať gél na\nhlavu odporujúceho zákazníka.“, „Tonko ale včas odhalí podlé triky príslušníčky kaderníckeho remesla\na nahnevane sa vzďaľuje z jej dosahu skôr, ako zamieša na melír.“, „V živote a na hlave dedinského\nchlapca jednoducho nie je miesto pre zbytočnú chémiu ...“\nObdobným spôsobom okomentuje účastník konania aj Tonkov nákup oblečenia, nákup vody po holení\nako aj návštevu kaviarne, cit: „Kolobeh ročných období hrá dôležitú rolu aj pri výbere oblečenia.“, „Voľba\npadá na tepláky. Vhodné predovšetkým na jarno-jesenné obdobie.“, „Takúto pohotovú a v podstate\naj logickú odpoveď prekvapená predavačka zjavne nečakala. Sporivý mladík myslí predovšetkým\nprakticky.“, „Keďže Tonko ešte nepozná budúceho nositeľa oblečenia, ktoré si práve kupuje, nezostáva\nmu nič iné, ako si ho vyskúšať na sebe.“, „V starých topánkach sa ale priateľka hľadá ťažko, a tak je treba\nprekonať bolesť hlavy aj nechuť a pokračovať v nákupoch.“, „Odhaliť spôsob využitia tenisiek netrvalo\nTonkovi dlho.“, „Pravidlo o donosení niekým, kto je pri sebe, platí asi aj v prípade obuvi. Rozdiel dvoch\nveľkostných čísiel predsa nemôže byť prekážkou v pravidelnom a hlavne pohodlnom používaní.“, „Aký\nby to už bol ženích, ktorý by smrdel po hospodárskom dvore. Tonko veľmi dobre vie, že dojem solídneho\nmuža robí aj prijemná vôňa.“, „Tonkov čuch, pošteklený vôňou mentolového vlasového gélu, analyzuje\nobsah flakónu.“, „Napriek znaleckému zhodnoteniu, náročným zákazníkom stále lomcujú pochybnosti .“,\n„S originálom za dve tridsať z hlohoveckej drogérie Pod gaštanom odchádza spokojný Tonko na malé\nobčerstvenie.“, „Kým čašníčka prinesie jednu suverénne objednanú zalievanú, ostrihaný, vyvoňaný\nTonko v nových teplákoch pozorným okom hodnotí interiér kaviarne.“\nÚčastník konania tiež okomentuje Tonkov telefonický rozhovor s dievčaťom, s ktorým si dopisoval na\ninternete ako aj jej odmietnutie osobného stretnutia s Tonkom, cit.: ,,,,Pri káve si mladý muž spomenie na\nprvotný dôvod svojho výletu do mesta. Má si predsa hľadať dievča. Kaderníčka ani predavačka Tonka\nnezaujali, načiera teda do kontaktov z internetovej zoznamky.“, „Netrvá dlho a ukáže sa, že mamine\nlekcie v komunikácii so ženami nepadli na úrodnú pôdu.“, „Po chvíli nezáväzných výčitiek sa Tonko\nodváži položiť spriaznenej duši na druhej strane linky nesmelú otázku.“, „Odpoveď jeho vyvolenej však\n\nani v najmenšom nezodpovedala predstavám mladého milovníka mačiek.“, „Neoblomnú dievčinu zjavne\nnepresvedčil ani celý jeden týždeň intenzívneho e-mailového kontaktu.“\nAko vyplýva z vyššie uvedených komentárov „hlasu z obrazovky“ odvysielaných v rámci príslušných\nscén, účastník konania sa zjavne zameriaval na komentovanie neobvyklých situácií alebo odpovedí\nTonka, ktoré vyplývajú najmä z jeho zdravotných ťažkostí resp. so sociálneho prostredia, v ktorom\nžije. V rámci svojich komentárov účastník konania Tonkove odpovede alebo životné situácie zveličuje\na recipienta na ne vyslovene upozorňuje. V zásade je možné konštatovať, že každý jeden komentár\nv Tonkovom príbehu má mierne až výrazne ironický nádych a jediným účelom týchto komentárov je\nzosmiešňovanie Tonkových handicapov (či už zdravotných alebo iných). Tonkove ťažkosti tak vzhľadom\nna spôsob spracovania daného programu slúžia primárne na „zábavu“, tvoria základ vlastne všetkých\n„vtipných“ point v komentároch. Účelom týchto komentárov bolo recipienta šokovať a „zatraktívniť“ tak\ndaný program.\nVyššie uvedené argumenty je v plnej miere možné aplikovať aj pri komentároch týkajúcich sa\nTonkovej matky, cit.: - „Celoživotným pôsobiskom pani Ivety bolo jednotné roľnícke družstvo, kde\nmala na starosti prasatá. Hoci cely život strávila prakticky v chlieve a nikdy sa nepýšila závratným\nbohatstvom, ...“ „Návšteva lekára je rozhodne dobrou príležitosťou na prevetranie šatníka. Pani Iveta\nje ale napriek krásnemu svetríku domácej výroby, ktorý vhodne doplnila topánkami klasického strihu,\nočividne nervózna. Jej stres sa prejavuje zhoršenou koordináciou.“ (v zábere matka a otec v interiéri\ndomu, muž podáva žene topánky so sárou nad členok s hrubším dezénom na podrážke, žena sedí na\npohovke, vzdychá, k ústam si kladie akoby inhalátor, ktorý následne odkladá a s obtiažami sa obúva) „Aj\njednoduchá žena chápe, že stopy po prekonaných zdravotných problémoch zhoršili Tonkove vyhliadky\nvo sfére vzťahov.“ ako aj komentárov, ktoré hodnotili život rodiny ako takej, cit.: ,,,, ..... nekladú zbytočný\ndôraz na pominuteľné veci ako zovňajšok alebo prehnaná čistota interiéru ...“ (zábery na interiér domu)\n„Ano, niekde pod mačkou, tróniacou na obrovskej kope duchien sa skutočne nachádza dvojposteľ,\npripravená pre budúcu nevestu.“, „Zostáva len dúfať, že početní svadobní hostia si nezabudnú so sebou\nzobrať gumáky a všetci budú mať platné očkovanie proti tetanu pre prípad, že dostanú miesto vedľa\nhrdzavého sudu.“ (v zábere dvor so sudom, detail suda), „ Po výdatnom obede v podobe dvesto gramov\nglutamanu sodného s trochou polievky sa rodina ...“\nIronický a difamačný charakter komentárov je možné ilustrovať aj voľbou jednotlivých hudobných\n„podmazov“, kde napr. pri komentáre o tom, že Tonkova matka „strávila celý život prakticky v chlieve“\núčastník konania zvolil ako zvukovú zložku hlavný hudobný motív filmovej série ,,Slunce, seno a ...“.\nPri scéne, kde Tonkova matka oznamuje, že jej zdravotná prehliadka nedopadla dobre a možno bude\nmusieť ísť do nemocnice zvolil zase účastník konania hudobný motív typický pre dramatické scény v\nrámci filmových diel (pomalé a výrazné bubny).\nJe tiež potrebné upozorniť na fakt, že všetky vyššie uvedené aspekty daného programu boli v réžii\núčastníka konania. Účastník konania mal plnú kontrolu nad obsahom komentárov „hlasu z obrazovky“,\nich zaradenia do jednotlivých scén, zvolenie hudobnej zložky atď. Je teda nutné konštatovať, že účastník\nkonania zámerne spracoval daný program spôsobom, kde zdôrazňoval a poukazoval na „extrémy“ danej\nrodiny následne ich zosmiešňoval a ironizoval a to napriek faktu, že tieto vychádzali z objektívne daných\nskutočností (zdravotné ťažkosti Tónka, sociálna situácia rodiny).\nZ obsahu a spôsobu spracovania daného príbehu v predmetnom programe je teda zrejmé, že napriek\ntvrdeniam účastníka konania tento program v žiadnom ohľade nie je možné charakterizovať „ako popis a\nsprostredkovanie každodenného režimu. Vzťahov, problémov, rôznych situácií jednotlivých účinkujúcich“\npríp. ako ,,poukazovanie na pálčivé témy stojace na periférii záujmu značnej časti populácie“. Naopak z\nvyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastník konania si zámerne zvolil taký spôsob spracovania\ndanej témy (komentáre „hlasu z obrazovky“), ktorý de facto využil „extrémy“ danej rodiny na jej\nzosmiešnenie a teda na vytvorenie „zábavného“ programu. Špecifické podmienky, v ktorých daná\nrodina žije (zlá sociálna situácia, zdravotné ťažkosti) sú objektívne danými skutočnosťami a teda\nskutočnosťami, ktoré daná rodina (v prevažnej miere) nemohla ovplyvniť a ani si ich slobodne nezvolila.\nPovinnosti nezasiahnuť do ľudskej dôstojnosti Tonka a jeho matky pri prezentovaní ich rodinného života\nnezbavuje účastníka konania ani súhlas samotných účinkujúcich v programe. Uvedené vyplýva tak\nz povahy práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý v rozsudku č. 2 Sž/17/2011 k tejto otázke.“\nNajvyšší súd uvádza, že dôvody rozhodnutia odporkyne uvedené na str. 21 a nasl. rozhodnutia Rady\npovažuje za logické vyústenie skutkových zistení o obsahu vysielaného programu, pričom nezistil\nprekročenie medzí správnej úvahy Rady (§ 245ods. 2 OSP), pokiaľ kvalifikovala predmetný program ako\ntaký, ktorý naplnil definíciu programu porušujúceho ustanovenie §19 ods. 1 písm. a) zákona. Odporca\n\ndostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré súd preskúmavajúci\nzákonnosť rozhodnutia, tak ako ich citoval aj v tomto rozhodnutí, považuje v medziach podaného\nopravného prostriedku za akceptovateľné. Súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania, zdôraznenými\nnavrhovateľom na súdnom pojednávaní, pokiaľ sa týkali nevykonania dôkazov v správnom konaní\nobsahom zmlúv a vypočutím účinkujúcich. Z podstaty práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a\nnapr. aj z judikatúry NS SR (rozsudok 2Sž/17/2011) jednoznačne vyplýva, že ani podpísanie zmluvy\nalebo dobrovoľné konanie dotknutej osoby nemôže znamenať, že by sa táto vzdala svojho práva na\nzachovanie ľudskej dôstojnosti.\nPokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, táto bola náležite zdôvodnená aj so zreteľom na predchádzajúce\nporušenia zákona (str. 27 - 28 rozhodnutia), pričom uložená sankcia vzhľadom na možné zákonné\nrozpätie (od 497 do 49 790 Eur) je uložená v polovine zákonom stanoveného rozpätia, čo súd\npovažuje vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí, najmä vysokú frekvenciu výskytu ironických a\nzosmiešňujúcich komentárov „hlasu z obrazovky“ za primerané. Súd sa stotožňuje s názorom Rady,\nže „vysielateľ za účelom senzácie, šokovania zneužil zdravotný handicap a zlú sociálnu situáciu\nrodiny (objektívne skutočnosti, ktoré si táto rodina nezvolila) na vytvorenie „zábavnej“ relácie a to\nnajmä prostredníctvom ironizujúcich a zosmiešňujúcich komentárov „hlasu z obrazovky“. Dodržiavanie\na ochrana základných ľudských práv a slobôd medzi inými aj práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti\nje v súčasnosti jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu a miera ich ochrany je jedným\nz indikátorov stupňa vyspelosti demokracie v jednotlivých štátoch. Slovenská republika je viazaná\nviacerými európskymi a medzinárodnými dokumentmi o dodržiavaní základných ľudských práv a\nslobôd (Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a\nzákladných ľudských slobôd, Charta základných práv Európskej únie).“ Závažnosť tohto konkrétneho\nporušenia povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je teda vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti mimoriadne vysoká a preto sa nestotožňuje s navrhovateľom, že posúdenie otázok ochrany\nľudskej dôstojnosti je len vecou súdnej ochrany v sporovom konaní. Kompetencia Rady je v tomto smere\njednoznačne a nespochybniteľne daná zákonom a uplatnenie tejto kompetencie Radou nemohol súd\nposúdiť ako nezákonné.\nKeďže rozhodnutie Rady, ako odborného orgánu zriadeného pre posudzovanie otázok vysielania je\nskutkovo aj právne obsiahlo zdôvodnené, zrozumiteľné, a opravným prostriedkom navrhovateľa nebolo\nspochybnené do tej miery, aby ho mohol súd kvalifikovať ako nezákonné, súd podľa § 250q ods. 2 OSP\nnapadnuté rozhodnutie Rady potvrdil.\nPodľa § 10 Prílohy zák. č. 71/1992 Z.z. je navrhvateľ povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v\nsume 66 Eur, keďže návrh bol podaný pred 1.10.2012.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľovi,\nktorý nemal úspech v konaní, nevznikol nárok na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}