Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/19/2012 z 28. 1. 2013 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2013, sp. zn. 3Sž/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010143.1 Najvyšší súd | 3Sž/19/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:9012010143.1 | 2013-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65ebb380-6508-4328-a8d7-d763d9504075 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010143.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010143
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9012010143.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
navrhovateľa: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská
Bystrica, zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, proti
odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/041/2012 zo dňa 10. júla 2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/041/2012 zo dňa

10. júla 2012 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 323,50 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
navrhovateľa spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. RP/041/2012 zo dňa 10.07.2012 odporca rozhodol, že navrhovateľ porušil
povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“)
tým, že v rámci programu Harry Potter a väzeň z Azkabanu odvysielaného na programovej službe TV
MARKÍZA dňa 11.02.2012 o cca 15:00 hod. odvysielal o cca 16:23 hod. reklamný blok, ktorého priemerná
hladina intenzity bola o 7,854345935 dB vyššia ako priemerná hladina intenzity päťminútového úseku
programu, ktorý po odvysielaní tohto reklamného bloku nasledoval a o cca 17:22 hod. reklamný blok,
ktorého priemerná hladina intenzity bola o 8,838149349 dB vyššia ako priemerná hladina intenzity
päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného bloku predchádzal, čím došlo o cca
16:23 hod. k odvysielaniu reklamného bloku spôsobom, že zvuková intenzita vysielanej reklamy bola
vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase tesne nasledujúcom po jej odvysielaní a o
cca 17:22 hod. k odvysielaniu reklamného bloku spôsobom, že zvuková intenzita vysielanej reklamy
bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase predchádzajúcom jej odvysielaniu,

za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67
ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.330 €.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa jeho zrušenia



a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na svoje stanovisko k správnemu konaniu č. 213-PLO/
O-2041/2012 zo dňa 25.05.2011, v ktorom okrem iného namietal, že spôsob a určenie metodiky merania
zvukovej intenzity nie je súčasťou zákona a ani žiadnej vykonávacej vyhlášky alebo samostatného
rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by zaväzoval ostatných účastníkov konania. Rozdiel zvukovej
intenzity napádaných reklamných blokov a pasáži filmu vznikol z dôvodu, že hladina zvukovej intenzity
filmovej pasáže po skončení reklamného bloku a v druhom prípade pred reklamným blokom, bola na
nízkej úrovni z dôvodu, že časť filmu, ktorá nasledovala po skončení reklamného bloku a predchádzala
reklamnému bloku spočívala len v rozhovoroch dvoch detí, nebola doprevádzaná ďalšími zvukovými
efektmi ako hudba, ruch z prostredia, išlo o veľmi tichú pasáž. Zároveň uviedol, že môže zaraďovať
reklamné bloky len v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Navrhovateľ samotné
meranie ako také nespochybňuje, ale spochybňuje metodiku jeho vyhodnotenia. Vysielateľ nemal dôvod
zasahovať do úrovní audiočastí predmetného filmu. Ak by mal vyhovieť požiadavkám meracej metódy,
musel by byť príslušný úsek filmu zosilnený a skomprimovaný o viac ako 6 dB, čo by celkom porušilo
autormi nastavený charakter prezentácie. Ticho sa nedá zosilňovať.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že vzhľadom k
tomu, že vnímanie rozdielov v intenzite zvuku je mimoriadne subjektívnou záležitosťou, na ktorú
má vplyv množstvo faktorov (technické prevedenie vysielaného programu, spôsob a kvalita signálu,
kvalita koncového zariadenia diváka, sluch diváka atď.), rozhodnutím č. RZK/73/2008 aj z dôvodu
zabezpečenia právnej istoty vysielateľov stanovil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu
porušenia podmienok vysielania reklamy a telenákupu konaním spočívajúcim v odvysielaní reklamy
alebo telenákupu spôsobom, že zvuková intenzita ich vysielania je vyššia ako zvuková intenzita zložiek
programovej služby vysielaných v čase predchádzajúcom vysielaniu reklamy alebo telenákupu, alebo
v čase tesne nasledujúcom po ich odvysielaní, dôjde až vtedy, ak je rozdiel hladiny intenzity vysielanej
reklamy alebo telenákupu a zložiek programovej služby vyšší ako 6 dB. Za referenčný rozsah bolo
vybraté vysielanie cca 5 min. pred reklamou, vysielanie reklamy a vysielanie cca 5 min. po reklame.
Stanovenie rozdielu hladín intenzít reklamy a programu na úrovni 6 dB dáva vysielateľovi dostatočný
priestor, aby zvukovú intenzitu reklamy prispôsobil zvukovej intenzite zložky programovej služby, do
ktorej je vkladaná, čo je aj zámer, ktorý sleduje predmetné ustanovenie zákona a zároveň sú zohľadnené
všetky špecifiká, ktoré so sebou prináša meranie intenzity zvuku. Meranie hladiny intenzity programu za
časový interval 5 min. pred vysielaním reklamy a päť minút po jej odvysielaní a reklamy v celej jej trvaní
zároveň zabezpečuje, aby niekoľkosekundová tichá pasáž pred odvysielaním, resp. po odvysielaní
reklamy alebo niekoľkosekundová hlučná pasáž reklamy po odvysielaní alebo pred odvysielaním
programu neskreslili výsledok rozdielov hladín intenzít. Navrhovateľ bol oboznámený s meracou
metódou využívanou odporcom, mohol na základe hlasitosti programu korigovať hlasitosť reklamného
bloku bez akéhokoľvek zásahu do hlasitosti programu. Väčší rozdiel medzi hladinou intenzity reklamy a
časti programu, ktorá jej predchádzala, resp. po nej nasledoval, oproti iným prerušeniam v predmetnom
programe nastal v dôsledku toho, že vysielateľ vložil reklamu do tichšej pasáže filmu. Túto skutočnosť
mal zohľadniť a prispôsobiť jej zvukovú intenzitu reklamy. Skutočnosť, že vložil reklamu do tichšej pasáže
filmu nemožno z hľadiska zodpovednosti za porušenie zákona č. 308/2000 Z.z. považovať za liberačný
dôvod. Je vecou navrhovateľa, kedy a akým spôsobom pri dodržaní pravidiel ustanovených v ôsmej časti
zákona č. 308/2000 Z.z. zaradí do vysielania reklamu. Odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu č. RP/041/2012 zo dňa 10.07.2012
potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal procesný postup a napadnuté
rozhodnutie odporcu na pojednávaní súdu dňa 29.01.2013.

Predseda senátu na pojednávaní oznámil výsledky prípravy pojednávania a konštatoval, že z
predloženého zvukového záznamu na CD nosiči nevyplýva pre priemerného poslucháča subjektívne
výrazný zvukový rozdiel medzi intenzitou reklamy. Zvukový záznam ako dôkazný prostriedok bol
predložený odporcom a odporca z neho vychádzal v napadnutom rozhodnutí.

Poverená pracovníčka odporcu na otázky senátu uviedla, že metodika vypracovaná odporcom
stanovila po konzultácii s technickými odborníkmi, že rozdiel viac ako 6 dB vo zvukovej intenzite už



predstavuje hranicu zvukovej intenzity, ktorá spôsobuje, že vysielaná reklama pre bežného poslucháča
je neprimerane hlasitá. Vychádzajúc z tejto metodiky a z merania uskutočneného radou v danom prípade
vyplynulo, že rozdiel intenzity zvuku bol v danom prípade 7,8 dB a 8,8 dB, čo podľa predmetnej metodiky
zakladá rozpor so zákonom. Toto meranie uskutočňujú pracovníci odporcu na certifikovanom zariadení
Dolby LM100 Broadcast Loudness Meter, v sídle odporcu. Zariadenie o meraní priamo nevyhotovuje
certifikovaný výstup v písomnej podobe.

V administratívnom spise sa iné dôkazy, ako zvukový záznam vysielania, nenachádzajú.

Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. vysielaná reklama a telenákup nesmú byť vysielané takým
spôsobom, že zvuková intenzita ich vysielania je vyššia ako zvuková intenzita zložiek programovej
služby vysielaných v čase predchádzajúcom vysielaniu reklamy alebo telenákupu, ako aj v čase
tesne nasledujúcom po ich odvysielaní. Takýto spôsob vysielania sa použije aj pri vysielaní zvukovo-
obrazových prostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby podľa
odseku 1.

Uvedené ustanovenie zákona stanovuje požiadavku na plynulosť regulácie zvukovej intenzity
vysielateľom medzi zložkou programovej služby a do nej zaraďovanou reklamou alebo telenákupom.
Ide o čas tesne nasledujúci po odvysielaní reklamy a čas tesne predchádzajúci vysielaniu reklamy a
telenákupu. Z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by zákonodarca mienil vytvoriť dvojitý právny režim, t.j.
iný právny režim pre program nasledujúci a iný pre program predchádzajúci reklame. Ide len o použitú
legislatívnu techniku, a slovo tesne sa vzťahuje i k programu predchádzajúcemu vysielanej reklame.
Vyplýva to z kontextu, keďže prechod zvukovej intenzity medzi programami a reklamou má byť plynulý
a nerušiaci poslucháča.

Skutok zistený navrhovateľom je potrebné rozčleniť nasledovne:

Navrhovateľ v rámci programu Harry Potter a väzeň z Azkabanu odvysielaného na programovej službe
TV MARKÍZA dňa 11.02.2012 o cca 15:00 hod.

1) odvysielal o cca 16:23 hod. reklamný blok, ktorého priemerná hladina intenzity bola o 7,854345935
dB vyššia ako priemerná hladina intenzity päťminútového úseku programu, ktorý po odvysielaní tohto
reklamného bloku nasledoval, čím došlo o cca 16:23 hod. k odvysielaniu reklamného bloku spôsobom,
že zvuková intenzita vysielanej reklamy bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase
tesne nasledujúcom po jej odvysielaní,

2) odvysielal o cca 17:22 hod. reklamný blok, ktorého priemerná hladina intenzity bola o 8,838149349
dB vyššia ako priemerná hladina intenzity päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto
reklamného bloku predchádzal, čím došlo o cca 17:22 hod. k odvysielaniu reklamného bloku spôsobom,
že zvuková intenzita vysielanej reklamy bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase
predchádzajúcom jej odvysielaniu.

Senát konštatuje, že metodika merania intenzity založená na „päťminútovom programe úseku“
nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pretože zákon vychádza z
časového úseku vymedzeného pojmom „tesne“. Pôjde teda o časový úsek vymedzený sekundami práve
v čase prechodu z programu do reklamy a z reklamy do programu. Metodika pre posudzovanie zvukovej
intenzity vysielaného programu by mala vychádzať z empirických údajov tak, aby jej výsledky neboli v
rozpore so subjektívnym vnemom priemerného poslucháča a i súdu, ktorý sa oboznamuje so zvukovým
záznamom. Rozhodujúca je poslucháčom postrehnuteľná zmena intenzity, ktorá je vnímaná ako rušivá.



Z hľadiska preskúmania správnej úvahy odporcu (§ 245 ods. 2 O.s.p.) možno 5 minútový úsek považovať
za vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Pokiaľ certifikované zariadenie Dolby®LM100 Broadcast Loudness Meter nie je spôsobilé vydať o
nameraných hodnotách certifikát, je nevyhnutné, aby z merania bol vykonaný záznam s označením
oprávnených osôb, ktoré meranie vykonali a v prípade potreby poskytli súdu doplňujúce vysvetlenia.

Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nesprávny
právny názor týkajúci sa metodiky pre posudzovanie zvukovej intenzity, ktorý nevychádzal z ustanovenia
§ 34 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
odporcu č. RP/041/2012 zo dňa 10.07.2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
a § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý mal úspech v konaní priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie opravného
prostriedku) vo výške 2x 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál vo výške 2x 7,63 €, spolu 269,58
€ + 20% DPH, t.j. 323,50 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené (podaním zo dňa 29.01.2013) a
priznané podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa spoločnosti
ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Bratislava, vedený vo N., a.s., č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.