{"guid": "cc1c22ac-e345-4ed0-8c9c-a332c7f2ff8c:cf609058-0026-405f-b6e7-528f883539ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1", "spisova_znacka": "6Sž/19/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/19/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sž/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1", "identifikacne_cislo": "9012010139", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf609058-0026-405f-b6e7-528f883539ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/19/2012\n9012010139\n24. 04. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010139.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: MAC\nTV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku\nnavrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10. júla 2012, č. RP/038/2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu zo dňa 10. júla 2012, č. RP/038/2012,\nv r d z u j e.\n\npot\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v H. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím z 10. júla 2012, č. RP/038/2012 ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1, písm. g/, h/, postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch\n( ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) uložila navrhovateľovi podľa §\n64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods. 5, písm. a/ uvedeného\nzákona vo výške 3.319 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 33 ods. 4 písm. a/ tohto zákona\ntým, že dňa 5. decembra 2010, o cca 16:12 hod a dňa 10. decembra 2010 o cca 22:30 hod odvysielal\nv rámci televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na liek Oscillococcinum, počas, ktorého sa\npo dobu cca 3 sekundy v dolnej časti obrazovky zobrazila textová informácia, cit: „Pred užitím lieku si\npozorne prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.“, pričom v\ndôsledku krátkej doby zobrazenia a slabej čitateľnosti uvedenej textovej informácie nebolo zabezpečené,\naby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia\no správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku.\nSúčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a podľa § 67 ods. 16 zákona o vysielaní a\nretransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Rada rozhodla v správnom konaní č. 124- PLO/O-1236/2011.\n\nRada v odôvodnení svojho rozhodnutia opísala skutkový stav predchádzajúci vydaniu rozhodnutia\nnapadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa. Uviedla, že prvýkrát vo veci rozhodla rozhodnutím\nzo dňa 7. júna 2011 číslo RP/48/2011 ktorým, navrhovateľovi za porušenie povinnosti ustanovenej v\n§ 33 ods. 4 písm. a/ zákona číslo 308/2000 Z. z. uložila pokutu vo výške 3320 eur, podkladom pre\ntoto rozhodnutie bol záznam vysielania reklamného šotu na liek Oscillococcinum zo dňa 5. decembra\n2010 o cca 16:12 hod. a dňa 10. decembra 2010 o cca 22:30 hod., písomný predpis/popis skutkového\nstavu predmetného šotu a vyjadrenie účastníka konania. Konštatovala, že uvedeným rozhodnutím\nuložila navrhovateľovi sankciu - pokutu vo výške 3320 eur za to, že nezabezpečil, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Ďalej uviedla, že uvedené\nrozhodnutie na základe odvolania navrhovateľa bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 25. apríla 2012 6 sp. zn. 6Sž/22/2011 - 24 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom\nrozhodnutí najvyšší súd vytkol Rade nesprávne posúdenie, keďže skutok, ktorý Rada vyhodnotila ako\nsamostatné porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zákona číslo 308/2000 Z. z., ako samostatný správny delikt,\nza ktorý uložila samostatnú sankciu, tvorí len čiastkový útok tzv. pokračovacieho správneho deliktu spolu\nso skutkami, ktoré Rada prejednala v rámci samostatných správnych konaní, číselne vypísaných, a\nsúčasne najvyšší súd vytkol Rade nedostatočný opis skutku, ktorým sa mal účastník konania dopustiť\npredmetného porušenia zákona, s uložením povinnosti Rade, že v ďalšom konaní má jasne určiť kritériá\npoužívané pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal\ntrestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať.\nRada konštatovala, že v ďalšom konaní postupovala v intenciách názoru vysloveného v\noznačenom rozhodnutí najvyššieho súdu, s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sž/18,22,23,24/2011 a 6Sž/19,23,27/2011. Vychádzajúc z názoru najvyššieho súdu v súvislosti\npovinnosti Rady postupovať analogicky podľa Trestného zákona uviedla, že, ak má správny orgán\npostupovať analogicky podľa § 122 ods. 10 zákona číslo 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) je potrebné,\naby analogicky postupoval aj pri vymedzení okamihu prevyšujúceho jednotu skutku, teda určení, kedy\npáchateľ začína páchať nový skutok a teda nový správny delikt. Citujúc § 122 ods. 13 uvedeného zákona\nvyslovila názor, že skutok ktorý je spáchaný po doručení oznámenia o začatí správneho konania už\nnebude čiastkovým útokom pokračujúceho deliktu, ale pôjde o nový správny delikt. Ďalej uviedla, že v\nsúlade s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudkoch sp. zn. 8Sž/18, 22, 23, 24/2011\na 6Sž/9, 23, 27/2011 rozhodla rozhodnutím č. RP 14/2012 o uložení pokuty za 13 čiastkových útokov\npokračovacieho deliktu, s poukazom na povinnosť Rady vyplývajúcej jej z § 67 ods. 7 zákona č.\n308/2000 Z. z. rozhodnúť o všetkých čiastkových útokov jedným rozhodnutím v lehote do troch mesiacov\nodo dňa doručenia prvého rozsudku teda do 12. apríla 2012, teda bola povinná rozhodnúť najneskôr na\nsvojom riadnom zasadnutí dňa 3. apríla 2012, pričom rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž 22/2011\n- 24 bol Rade doručený až dňa 22. mája 2012, v dôsledku čoho Rada objektívne nemohla rozhodnúť\naj v predmetnom prípade v súlade s požiadavkou najvyššieho súdu.\nĎalej Rada podrobne opísala skutkový dej predmetného reklamného šotu, ktorým sa navrhovateľ mal\ndopustiť porušenia právnej povinnosti, kladenej mu za vinu. Poukázala na to, že z jej rozhodovacej praxe,\nako aj judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie\npredmetnej výzvy je potrebné, aby text takejto výzvy bol dostatočne výrazný a čitateľný aj s prihliadnutím\nna jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je zobrazený tak, aby bolo možné pri priemerných\nschopnostiach čítania prečítať celý text výzvy počas doby, po ktorú je zobrazený na obrazovke. V danej\nsúvislosti uviedla, že stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie - výzvy, nie je možné určiť\npaušálne a pre posúdenie otázky, či výzva bola zobrazená dostatočný čas, je potrebné skúmať viaceré\nkritéria, najmä veľkosť a umiestnenie písma jej textu, skutočnosti, či text uvedenej výzvy je zobrazený\nsamostatne, kontrastu farby písma textu a podkladu, na ktorom sa tento text nachádza, skutočnosti, či\npozornosť diváka pri zobrazení výzvy nerozptyľuje dej resp. iné informácie vysielané v rámci reklamného\nšotu.\nPodľa názoru Rady predmetná výzva nebola jednoznačná a zrozumiteľná, pretože jej prečítanie nebolo\nmožné ani pri zvláštnom sústredení a text výzvy nebol zobrazený v dostatočnom časovom rozsahu\nna obrazovke, majúc za to, že v rozsahu cca 3 sekundy počas, ktorých bola predmetná výzva v\nznení tak, ako to vyplýva z popisu skutku, nie je možné, aby sa priemerne vnímajúcich divák v\njej texte natoľko zorientoval, aby bol schopný zamerať svoju pozornosť na prečítanie si zobrazenej\nvýzvy s prihliadnutím na to, že text obsahujúci predmetnú výzvu bol slabo čitateľný a to v dôsledku\n\núčastníkom konania zvolenej veľkosti písma a časového úseku, po ktorý bola zobrazená, tvrdiac,\nže pri splnení zákonnej podmienky jednoznačnosti a zrozumiteľnosti bolo možné predmetnú výzvu\nprečítať len pri zastavení záznamu vysielania. V danej súvislosti Rada poukázala na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009. Konštatovala, že na základe\nprávneho názoru najvyššieho súdu vyplývajúceho z uvedených rozhodnutí nemožno text predmetného\nšotu posúdiť ako zrozumiteľný, jednoznačný, dostatočnej veľkosti a zobrazený v dostatočnom časovom\nrozsahu, keď zo skutkového stavu vyplýva, že predmetná výzva nebola takého charakteru, že\nby ju bolo možné bez zvláštneho sústredenia diváka prečítať v čase, po ktorý bola zobrazená na\nobrazovke, z ktorých dôvodov podľa názoru Rady predmetná výzva nezodpovedá zákonnej požiadavke\njednoznačnosti a zrozumiteľnosti, z poukazom na to, že navrhovateľ bol oboznámený s výkladom Rady,\npretože o správnom uplatnení jednoznačnej a zrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o\nsprávnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku bol\nupozornený už rozhodnutím číslo RL 46/2008 zo dňa 23. septembra 2008 a rovnako bol oboznámený\ns judikatúrou najvyššieho súdu v danej oblasti. Konštatovala, že vychádzajúc zo zásady objektívnej\nzodpovednosti za správne delikty, vyplývajúcej aj zo zákona číslo 308/2000 Z. z., navrhovateľ v danom\nprípade zodpovedá za porušenie povinnosti kladenej mu za vinu bez ohľadu na zavinenie. Rada pri\nurčovaní výšky pokuty za predmetné porušenie povinnosti prihliadala na závažnosť správneho deliktu,\nmieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, spôsob porušenia\npovinnosti a či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup a rozhodnutie je v rozpore s\nprincípom právneho štátu vyjadreným princípom právnej istoty, tvrdiac, že správny orgán sa odchýlil od\nprávneho názoru najvyššieho súdu.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ uviedol, že považuje odvysielanú informáciu za plne zrozumiteľnú\na jednoznačnú plniacu si účel sledovaný zákonom s poukazom na to, že samotný počet slov,\nktoré obsahuje informácia na základe zákona, sa skladá len z ôsmich slov a nie zo šestnástich\ntak ako argumentuje Rada, pretože slová „alebo sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom“\nsa týkajú povinnosti podľa § 33 ods. 4 písm. b/, ktorá však nebola predmetom konania, ktoré\npredchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie považoval za rozhodnutie, ktoré\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany Rady. Dôvodil, že rozhodnutie Rady je\nnepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože primárny dôvod pre\nneurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje to, že výrok rozhodnutia\nneobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo k údajnému porušeniu zákona zo strany\nvysielateľa, keď výrok rozhodnutia ani v spojení s odôvodnením nepredstavuje jednoznačné určenie\npochybenia vysielateľa pri odvysielaní informácie podľa zákona, keďže určuje porušenie povinnosti\nako nezabezpečenie jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výzvy, avšak neurčuje v čom spočíva absencia\njednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že pre posúdenie splnenia litery\nzákona sú kľúčové pojmy § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie - jednoznačnosť\na zrozumiteľnosť, a preto vzhľadom na absenciu legálnej definície týchto dvoch pojmov v zákone, je\npotrebné tieto gramatickým a logickým výkladom interpretovať. Vytýkal Rade, že vo svojom rozhodnutí\ntak neučinila. Ďalej namietal, že Rada pri aplikácií zákona postupovala nad rámec daný zákonom,\npovažujúc takýto postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s § 3 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie obsahuje\nnepriamy extenzívny výklad zákonného ustanovenia, ktorým Rada rozširuje význam ustanovenia ako\ncelku a tiež pojmov viažucich sa zásadne k obsahu informácie ( výzvy) na jej formu, ktorá zákonom\nnie je daná, s poukazom na § 35 zákona o vysielaní a retransmisie. Dôvodil, že v rozhodnutí Rady o\nuložení pokuty opätovne absentuje akákoľvek systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa mal trestaný\nvysielateľ v budúcnosti pohybovať, aby spĺňal všetky zákonné podmienky predmetného ustanovenia,\ns poukazom na prevenčnú funkciu. Tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,\naké kritériá boli použité Radou pri určení dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie, aby sa tak vysielateľ\nnedostal do rozporu so zákonnými povinnosťami. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že Rada v\n\niných obdobných konaniach správne konanie zastavila, vytýkajúc Rade, že takýmto postupom popiera\njeden zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty. Za základný problém\nvšak považoval, že Rada nezdôvodnila, prečo považuje dĺžku zobrazenia informácie za podstatnú\npre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť informácie a tiež neurčila v prípade, ak by sme pristúpili na\nurčovanie jednoznačnosti a zrozumiteľnosti podľa dĺžky trvania zobrazenia informácie, aké sú minimálne\npožiadavky na dĺžku zobrazenia informácie, považujúc odôvodnenie v zmysle uvedených rozhodnutí\nnajvyššieho súdu za nedostatočné. Zdôraznil, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia\ntvrdil, že v čase 3 sekúnd nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisie, avšak svoje tvrdenie nepodložil vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom a\npreto ho nemožno považovať za preukázané a nemožno ho preskúmať, pričom Rada na skutočnosť,\nže nie je možné v priebehu 3 sekúnd vnímať/prečítať zobrazenú informáciu (výzvu) poukázala až v\nodôvodnení rozhodnutia. Takýto postup považoval za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pretože ako účastník konania nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam Rady\nv priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia.\n\nZáverom navrhovateľ opätovne upozorňoval na pochybenia Rady spočívajúce v nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia, v nesprávnom právnom posúdení veci, v nedostačujúcom zistení skutkového stavu pre\nposúdenie veci a že v konaní bola zistená vada majúca vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postup a\nrozhodnutie Rady je v rozpore s princípom právneho štátu vyjadreným princípom právnej istoty.\nOdporca k opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril tak, že navrhoval napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Nesúhlasil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku.\nV dôvodoch písomného vyjadrenia k opravnému prostriedku navrhovateľa sa Rada vyjadrila ku všetkým\nskutočnostiam namietaných navrhovateľom. Argument navrhovateľa, ktorým poukazuje na počet slov\nv predmetnej informácie, Rada vyhodnotila ako nerelevantný, s poukazom na to, že výzvu je potrebné\nvnímať spolu s textom, v rámci ktorého je uvedená ako celok, dajúc do pozornosti rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Sž/20/2011. Rada taktiež nesúhlasila s námietkou navrhovateľa, ktorou namietal\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že\nvýrok stanovuje dôvod, pre ktorý bolo konanie navrhovateľa posúdené ako nesúladné so zákonom,\npovažujúc výrok napadnutého rozhodnutia za dostatočne jasný a presný na to, aby navrhovateľ bol\ncelkom oboznámený s konaním kvalifikovaným ako správny delikt, a ktoré je ako rozporné so zákonom a\ncelkom jednoznačne je identifikovateľný aj pro futuro. Trvala na tom, že výrok napadnutého rozhodnutia\nstanovuje, v čom konkrétne spočívalo protizákonné konanie navrhovateľa a tieto skutočnosti priamo z\nnapadnutého rozhodnutia vyplývajú. Taktiež Rada nesúhlasila s tvrdením navrhovateľ, že nesprávne\nposúdila právny stav veci a vykonala extenzívny výklad zákonného ustanovenia, v ktorej súvislosti\npoukázala na právne závery vyslovené najvyšším súdom v rozhodnutiach sp. zn. 3Sž/11/2008,\n3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009. Konštatovala, že pri posudzovaní jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výzvy\nz dikcie zákona o vysielaní a retransmisie vyplýva, že podmienky na vysielanie reklamy na liek sa\nvzťahujú ako na obsah, tak i na formu a spôsob spracovania predmetnej reklamy. Uviedla, že zo\nzáznamu vysielaného reklamného šotu zistila, že v dôsledku krátkej dĺžky zobrazenia uvedenej textovej\ninformácie nebolo zabezpečené, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu.\nPoukázala na to, že z judikatúry najvyššieho súdu ako aj z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Rady\nvyplýva, že pokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie predmetnej výzvy, je potrebné, aby\ntext takejto výzvy bol dostatočne výrazný a čitateľný, aj s prihliadnutím na jeho grafické spracovanie\na pozadie, na ktorom je zobrazený tak, aby bolo možné pri (normálnych) priemerných schopnostiach\nčítania prečítať celý text výzvy počas doby, po ktorú je zobrazený na obrazovke, zdôrazniac, že táto\npodmienka však nebola vysielateľom v predmetnej veci splnená. Taktiež zdôraznila, že vzhľadom na\nindividuálne spracovanie reklamných šotov odvysielaných navrhovateľom, u ktorých bol skutkový stav\nodlišný, nie je možné stanoviť konkrétne hranice tak, ako žiada navrhovateľ, s poukazom na to, že\nz výkladu Rady aj najvyššieho súdu zreteľne vyplýva, akým spôsobom je potrebné predmetnú výzvu\nspracovať. Rada nesúhlasila ani s argumentáciou navrhovateľa, v ktorej sa odvoláva na rozhodnutia,\nktorými boli zastavené správne konania vedené voči nemu v súvislosti s porušením § 33 ods. 4, písm. a/\nzákona o vysielaní a retransmisie, považujúc ju vo vzťahu k predmetnému preskúmavaciemu konaniu\nza absolutne irelevantnú. Uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sa týkajú rozhodnutí č.\nRZK/48/2011 a RZK/64/2001, ktoré boli vydané v iných správnych konaniach, v ktorých sa vychádzalo\n\nna základe iných skutkových zistení, a preto nemôžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia, s poukazom na možnosť ich preskúmania postupom podľa §§ 247 a nasl. O.s.p.. Rada\ntaktiež nesúhlasila s námietkou navrhovateľa, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\ns poukazom na to, že skutok kladený mu za vinu jednoznačne vyplýva zo záznamu vysielania\nako aj z prepisu/popisu skutkového stavu, ktorý bol navrhovateľovi zaslaný spolu s oznámením o\nzačatí správneho konania, pričom navrhovateľ sa k podkladom pre rozhodnutie č. RP/038/20012 v\nsprávnom konaní nevyjadril, hoci bol odporcom k tomuto úkonu vyzvaný výzvou č. 2277/2011, doručenou\nnavrhovateľovi 12. apríla 2011. Zdôraznila, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania\na zaujať stanovisko, čo však v priebehu správneho konania neurobil. Rada záverom uviedla, že považuje\nnapadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych\nzáverov, považujúc výšku pokuty rovnako za plne odôvodnenú, tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie\nnevykazuje žiadne právne ani logické vady, a rovnako ani postup v predmetnom správnom konaní\nnevykazuje žiadne vady, ktoré skutočnosti by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu č. 124-PLO/O-1236/2011, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 24. apríla 2013 dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nNa pojednávaní súdu dňa 24. apríla 2013 právny zástupca navrhovateľa zotrval na skutkových\nokolnostiach a právnych záveroch, ktoré uviedol v písomne podanom opravnom prostriedku. Na\npojednávaní súdu zdôraznil a doplnil dôvody, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu tak, že rozhodnutie Rady považoval za nezákonné z dôvodu, že Rada\nsa náležite neriadila právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu, keď\nneurčila systematiku a hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať. Namietal,\nže pokiaľ Rada považuje dĺžku odvysielanej reklamy za nedostatočnú, aby náležite určila hranice dĺžky\nodvysielanej informácie, v ktorej by bol priemerný divák spôsobilý informáciu prečítať, s poukazom na\nto, že Rada nevymedzila ani, aké kritéria by mal spĺňať priemerný divák. Taktiež namietal, že Rada\nsa náležite neriadila právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu, kde\nnajvyšší súd uviedol, že pokiaľ ide o predmetný skutok, tento je súčasťou pokračujúceho správneho\ndeliktu a Rada v rozpore s názorom súdu, v zmysle ktorého skutok mala posudzovať analogicky v zmysle\nustanovení trestnej úpravy, vymedzila predmetný skutok samostatne a taktiež samostatne uložila zaň\npokutu. Zdôraznil, že rozhodnutie trpí nezákonnosťou aj vzhľadom posudzovania skutku, keď v danom\nprípade je treba hodnotiť informáciu nie pozostávajúcu zo 16 slov, ale z 8 slov a 3 sekundy sú postačujúce\nna prečítanie tejto informácie. Ďalej namietal, že Rada nedodržala proces dokazovania, v ktorej súvislosti\ndal do pozornosti uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7As/57/2010.\nPrávny zástupca žalovaného správneho orgánu na pojednávaní taktiež zotrval na dôvodoch uvedených\nv písomne podanom vyjadrení k opravnému prostriedku. Nesúhlasil s dôvodmi navrhovateľa uvedenými\nv jeho opravnom prostriedku, ako aj s dôvodmi prednesenými na pojednávaní súdu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/, určená\npodľa § 67 ods. 5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 33 ods.\n4, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\n\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a\núlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen \"kancelária\").\nPodľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielaná reklama na lieky okrem liekov\npodľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí\nzodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú\na zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 64 ods. 7, veta druhá zákona o vysielaní a retransmisii ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti\nna nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia\n\nnajvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ak odsek 6\nneustanovuje inak.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v\npredmetnej veci náležite postupoval v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok\nskutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav veci, v konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkom konania - navrhovateľom a v konaní sa nedopustil ani takej vady,\nktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, pričom postupoval v intenciách názoru najvyššieho\nsúdu vysloveného v rozhodnutí, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie Rady, vydané v predmetnom\nsprávnom konaní, zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov najvyšší súd\npovažoval napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( § 250l a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\n\nNajvyšší súd súhlasí s konštatovaním žalovaného správneho orgánu, že zodpovednosť u právnických\nosôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení\nzákona o vysielaní a retransmisii. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie\nsprávneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa\nmal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k\nspáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú\nzákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku. Vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri\nadministratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní\nsankcie je povinnosťou správneho orgánu postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci\ntrestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.),\nkeď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy\npodľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom\nzákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívna zodpovednosť, na ktorý vo svojej judikatúre poukázal aj najvyšší súd.\nZ ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať\naj pri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta\nv rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí\nspočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie\nboli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť\nvynútiteľné exekúciou.\nZ vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak\nsprávny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o\nsprávnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).\nOdvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva\nopis skutku, ktorým sa navrhovateľ dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 33 ods.\n4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., za ktoré porušenie mu Rada uložila pokutu, keď vo výroku\nrozhodnutia uviedla: „že dňa 5. decembra 2010, o cca 16:12 hod a dňa 10. decembra 2010 o cca\n22:30 hod odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na liek Oscillococcinum,\npočas, ktorého sa po dobu cca 3 sekundy v dolnej časti obrazovky zobrazila textová informácia,\ncit: „Pred užitím lieku si pozorne prečítajte príbalovú informáciu alebo sa poraďte so svojím lekárom\nalebo lekárnikom.“, pričom v dôsledku krátkej doby zobrazenia a slabej čitateľnosti uvedenej textovej\ninformácie nebolo zabezpečené, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku“, teda v opise skutku uviedla dátum a čas jeho vysielania a akým\nspôsobom predmetným reklamným šotom došlo k porušeniu právnej povinnosti uvedením: „v dôsledku\nkrátkej dĺžky zobrazenia a slabej čitateľnosti uvedenej textovej informácie nebolo zabezpečené, aby\nreklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o\nsprávnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre používateľov lieku pribalenej k lieku“.\nZ identifikačných znakov opisu skutku v danej veci podľa názoru senátu najvyššieho súdu jednoznačne\nvyplýva, že žalovaný správny orgán náležite vymedzil skutok, ktorým malo dôjsť k porušeniu zákonnej\npovinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a taktiež navrhovateľovi bolo\nz neho zrejmé, čo sa mu kladie za vinu a za čo sa mu ukladá sankcia, ktorá skutočnosť vyplýva aj z\njeho odvolania a vyjadrení.\n\nZ uvedených dôvodov súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že výrok napadnutého rozhodnutia trpí\nnezákonnosťou, pretože neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo k údajnému\nporušeniu zákona zo strany vysielateľa. V danej súvislosti súd poukazuje tiež na to, že, výrok\nrozhodnutia musí byť zrozumiteľný vystihujúci základné prvky zákonného porušenia právnej povinnosti\ns tým, že podrobný opis priebehu skutkového deja, ktorým sa vysielateľ dopustil porušenia povinnosti\nje správny orgán povinný uviesť s dôvodmi svojho sankčného postupu v odôvodnení rozhodnutia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Rada porušenie právnej povinnosti, za ktorú\nnavrhovateľa sankcionovala aj náležite zdôvodnila, správne interpretujúc zákonné ustanovenia zákona\no vysielaní a retransmisii na vec sa vzťahujúcich. Z uvedených dôvodov najvyšší súd odvolaciu námietku\nnavrhovateľa, ktorou namietal vady výroku a jeho rozpor s odôvodnením rozhodnutia, nepovažoval za\ndôvodnú.\nNajvyšší súd vychádzajúc zo skutkových podkladov v danej veci a právnych záverov zúčastnených\nstrán zistil, že medzi účastníkmi ostala sporná predovšetkým otázka aplikácie právnej úpravy vzťahujúca\nvýkladu pojmov jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výzvy v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní\na retransmisii, a preto zameral svoju pozornosť na uvedenú skutočnosť.\nZ obsahu právnej normy § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že zákonodarca\nvysielateľovi ukladá povinnosť tak, že vysielaná reklama na lieky okrem liekov podľa odseku 3 a §\n31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke\nochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre\npoužívateľov liekov pribalenej k lieku. Cieľom zákonodarca v uvedenej právnej úprave bolo zabezpečiť\nochranu jednotlivých divákov pred poškodením zdravia. Pokiaľ zákonodarca v citovanej právnej norme\nstanovuje podmienky reklamy na liek tak, že výzva musí obsahovať odporúčanie poradiť sa o použití\nlieku s osobou oprávnenou predpísať alebo vydať lieky a táto musí byť jednoznačná a zrozumiteľná,\npričom nešpecifikuje, akú formu musí spĺňať takáto výzva, treba mať zato, že uvedená požiadavka\nje splnená, ak reklamný šot na lieky takéto odporúčanie obsahuje bez ohľadu na jeho formu. V\nprípade vizuálneho spracovania predmetnej výzvy v reklame na liek možno považovať takúto výzvu za\nzrozumiteľnú a jednoznačnú vtedy, ak informácia je v dostatočnej veľkosti a v dostatočnom časovom\nrozsahu zobrazená, aby priemerne vnímajúcich divák sa v jej texte vedel zorientovať a aby bol schopný\nzamerať svoju pozornosť na prečítanie a pochopenie jej významu.\nAj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, oboznámiac sa so záznamom reklamy v danom prípade\ntextovú informáciu v predmetnej reklame nie je možné považovať za zrozumiteľnú a jednoznačnou,\npretože vzhľadom k nedostatočnej časovej dĺžke jej zobrazenia a jej slabej čitateľnosti sa nedala\nprečítať v časovom rozsahu vymedzenom v reklame. Treba súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že\nzákonodarca v zákone o vysielaní a retransmisií bližšie nešpecifikuje, akú podobu má mať výzva\nna pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku, avšak z obsahu uvedenej právnej normy\nvyplýva jednoznačne uložená povinnosť tak, že výzva má byť zrozumiteľná a jednoznačná, a teda je na\nvysielateľovi zvoliť formu takejto výzvy, aby priemerný divák bol schopný sa s ňou oboznámiť. Text výzvy\nje potrebné posudzovať v celom jej kontexte, preto počet slov, z ktorých text výzvy pozostáva, je právne\nbezvýznamné pre posúdenie jej jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Rada v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobne opísala skutkový dej skutku a dôvody, pre ktoré považovala výzvu podľa § 33 ods.\n4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii v danom prípade za nedostatočne jasnú a zrozumiteľnú.\nSúčasne v odôvodnení rozhodnutia Rada podrobne zdôvodnila, z akých dôvodov považovala dĺžku\nodvysielanej výzvy za rozhodujúcu pre splnenie zákonnej podmienky jednoznačnosti a zrozumiteľnosti a\npokiaľ aj uvádzala ďalšie skutočnosti, ktoré splnenie zákonnej podmienky podmieňujú, reagovala tak na\npožiadavku najvyššieho súdu vyslovenú v zrušujúcom rozhodnutí, v zmysle ktorej úlohou Rady v tomto\nkonaní bolo podať presné objasnenie kritérií, v ktorých by sa mal navrhovateľ v budúcnosti pohybovať.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, ktorou namietal,\nže Rada v napadnutom rozhodnutí vykonala extenzívny výklad právnej normy ustanovenej v § 33 ods.\n4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým rozširuje význam právnej úpravy zákonodarcom sledovanej\n\na tiež pojmov viažucich sa zásadne k obsahu informácie (výzvy) na jej formu, ktorá zákonom nie je\ndaná, s tým, že v prípade ak by zákonodarca mal v úmysle určiť formálne náležitosti trvania“ zobrazenia\ninformácie, prípadne inak kvantifikovať časový a formálny rozmer vysielanej informácie (výzvy), bol by\ntak učinil ako je zrejmé zo znenia zákonných ustanovení zákona o vysielaní (napríklad § 35 zákona o\nvysielaní), s poukazom na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké kritériá\nboli použité Radou pri určení dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie, aby sa tak vysielateľ nedostal do\nrozporu so zákonnými povinnosťami.\nNajvyšší súd nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že v rozhodnutí Rady o uložení pokuty chýba\nsystematika a určenie hraníc, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať, aby spĺňal\nvšetky zákonné podmienky predmetného ustanovenia, s poukazom na to, že Rada v iných obdobných\nkonaniach správne konanie zastavila, ktorým postupom Rada popiera jeden zo základných princípov\nprávneho štátu, ktorým je princíp právnej istoty.\nSenát najvyššieho súdu v danom prípade dospel k názoru, že Rada v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa vyporiadala s úlohou uloženou jej najvyšším súdom v zrušujúcom rozhodnutí, v zmysle\nktorej úlohou Rady v tomto konaní bolo podať presné objasnenie kritérií používaných pre stanovenie\nnevyhnutnej dĺžky zobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v\nbudúcnosti pohybovať, keď konštatovala, že nie je možné určiť potrebnú dĺžku zobrazenia textovej\ninformácie paušálne, teda všeobecne pre všetky prípady zobrazovania výzvy pri vysielaní reklamných\nšotov podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, keďže posúdenie tejto otázky je vždy\nzávislé od viacerých kritérií, ktoré sú vždy dané individuálne konkrétnym prípadom.\nPokiaľ navrhovateľ tvrdil, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože Rada\nv iných obdobných veciach konanie zastavila, najvyšší súd nemohol preveriť pravdivosť tohto jeho\ntvrdenia, pretože navrhovateľ nepredložil žiaden doklad, z ktorého by pravdivosť tohto tvrdenia vyplývala\na súd za účastníka konania dôkazy nevyhľadáva.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil, senát\nnajvyššieho súdu sa nestotožnil ani s touto jeho námietkou. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,\nže Rada kladie navrhovateľovi za vinu, že odvysielaním predmetného reklamného šotu v dôsledku\nkrátkej dĺžky zobrazenia a slabej čitateľnosti textovej informácie nezabezpečil, aby reklama na lieky\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití\nlieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalené k lieku. Oboznámiac sa s\nobsahom záznamu odvysielaného reklamného šotu senát najvyššieho súdu mal tiež preukázané, že\nodporúčanie na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku tak, ako odznelo v predmetnej\nreklame na liek, v dôsledku krátkej dĺžky zobrazenia a slabej čitateľnosti uvedenej textovej informácie,\nnemožno považovať takúto informáciu (výzvu) za dostatočne čitateľnú pre priemerného diváka, ktorá\nskutočnosť aj podľa názoru najvyššieho súdu má za následok, že výzva v predmetnom reklamnom šote\nnespĺňa zákonom stanovenú podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Z uvedených dôvodov sa\nsenát najvyššieho súdu nestotožnil s tvrdením namietaným navrhovateľom, že žalovaný správny orgán\nvec nesprávne právne posúdil.\nSenát najvyššieho súdu sa taktiež nestotožnil s námietkou navrhovateľa, ktorou namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav, a že správny orgán svojim postupom sa dopustil takej vady, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ako účastník konania nemal možnosť sa\nvyjadriť k tvrdeniam Rady, a to tým, že Rada svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia,\nže v čase 3 sekúnd nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods. 4, písm. a/ zákona o\nvysielaní a retransmisie, nepodložila vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom a preto ho nemožno\npovažovať za preukázané a nemožno ho preskúmať. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,\nže Rada preskúmavané rozhodnutie vydala v správnom konaní označenom v úvodnej časti svojho\nrozhodnutia potom, ako predchádzajúce jej rozhodnutie v tomto správnom konaní bolo zrušené\nnajvyšším súdom a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie s uložením povinnosti posudzovať skutok\nkladený navrhovateľovi za čiastkový útok tzv. pokračovacieho správneho deliktu analogicky podľa\ntrestnoprávnej úpravy ( § 122 ods. 10 Trestného zákona) a vydať jedno rozhodnutie a uložiť jednu\n\nsankciu a určiť kritéria posudzovania jednoznačnosti a zrozumiteľnosti, pričom v rozhodnutí najvyššieho\nsúdu nebolo konštatované nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a ani že by postupom správneho\norgánu bola navrhovateľovi odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam Rady. V zmysle právnej úpravy\nustanovenej v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii procesným právnym predpisom pre konanie\nRady je správny poriadok. Správny poriadok, ako procesný právny predpis pre predmetné konanie, v\ntretej časti ustanovuje priebeh konania a zisťovanie podkladov pre rozhodnutie. Zo skutkových okolností\nvyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán postupom súladným so\nsprávnym poriadkom v oznámení o začatí správneho konania súčasne navrhovateľovi oznámil predmet\nkonania a vyzval ho na zaslanie jeho stanoviska a predloženie alebo navrhnutie dôkazov, skutkové\npodklady vo veci si zadovážil z úradnej povinnosti, navrhovateľa a to aj opakovane vyzval na\nvyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľ zaslal vyjadrenie k veci bez navrhnutia dôkazov,\nv ktorom tvrdil, že odvysielaná informácia je plne v súlade so zákonom, poukazom na to, že text\ninformácie má v predmetnom šote 8 slov, dajúc do pozornosti, že pokiaľ Rada namieta dobu, po\nktorú bola informácia na obrazovke zobrazená, čo podľa Rady predstavuje 3 sekundy, že uvedená\ndoba je dostatočná na prečítanie textu obsahujúceho 8 slov a to aj priemerným spotrebiteľom. Rada\nv odôvodnení rozhodnutia náležite uviedla, ktoré dôkazy boli podkladom jej rozhodnutia. Najvyšší\nsúd v predmetnom správnom konaní nezistil, že by žalovaný správny orgán svojim postupom odňal\nnavrhovateľovi možnosť konať pred správnym orgánom a navrhovateľ nemal možnosť sa vyjadriť k\ntvrdeniam Rady, ktoré skutočnosti by bolo možné považovať za takú vadu konania majúcu za následok\nnezákonnosť rozhodnutia z dôvodu odňatia práva na správne konanie. Z uvedených dôvodov senát\nnajvyššieho súdu námietku navrhovateľa, ktorou namietal odňatie možnosti konať pred správnym\norgánom považoval za nedôvodnú.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že v danom prípade žalovaný správny orgán postupoval nezákonným\nspôsobom pri ukladaní sankcie, keď skutok posudzoval samostatne a bola mu zaň i uložená samostatná\npokuta, čím postupoval v rozpore s názorom najvyššieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí,\nsúd sa nestotožnil ani s touto jeho námietkou. Zákonodarca v právnej norme § 5 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. okrem iného ustanovil, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa uvedeného zákona a podľa osobitných predpisov\na ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia. Sankcie a postup ich ukladania zákonodarca Rade stanovil v § 64 zákona č. 308/2000 Z. z.\ns odkazom na správny poriadok (§ 71). Povinnosťou Rady je síce v administratívnom trestaní postupovať\nanalógia lexis podľa trestnoprávnej úpravy, čo však neznamená, že v tomto konaní postupuje výlučne\npodľa trestnoprávnych predpisov nerešpektujúc platnú právnu úpravu, ktorou zákonodarca upravuje\npostavenie a úlohy Rady, predovšetkým zákon o vysielaní a retransmisie. Pokiaľ teda Rada v uvedenom\nkonaní rozhodla samostatným rozhodnutím z dôvodu, že postupovala v intenciách právnej normy §\n64 ods. 7 zákona o vysielaní a retransmisie nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že konala a\nrozhodla v rozpore s názorom najvyššieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, s poukazom na to,\nže najvyšší súd zrušil rozhodnutia Rady a vec jej vrátil na ďalšie konania v rôznych časových úsekoch.\nZo zákonnom ustanovenej kompetencie vyplýva Rade oprávnenie posúdiť porušenie právnej povinnosti\nvysielateľa a na základe správnej úvahy uložiť zákonom dovolenú sankciu. Súd je oprávnený v rámci\nsúdneho prieskumu posúdiť len, či správny orgán nevybočil so správnej úvahy zákonom predpokladanej.\nZákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie ustanovuje,\nže Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom\ninternetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do\n49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a\ntelenákupu.\nPreskúmavaným rozhodnutím Rada uložila navrhovateľovi za správny delikt pokutu vo výške 3319 euro.\nPokiaľ zákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie ustanovil\nrozsah sadzby pokuty do 165 969 eur, z uvedeného je zrejmé že Rada uložila navrhovateľovi pokutu\nna dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.\n\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov námietky navrhovateľa vznesené proti rozhodnutiu Rady\nnepovažoval za relevantné k vyhoveniu jeho odvolania.\nPokiaľ navrhovateľ na pojednávaní súdu vzniesol námietku, ktorou doplnil dôvody uvedené v jeho\nopravnom prostriedku, pre ktoré rozhodnutie Rady považoval za nezákonné, a ktorou namietal\nnezákonnosť rozhodnutia Rady z dôvodu, že nevymedzila ani, aké kritéria by mal spĺňať priemerný divák,\na súčasne, že Rada nedodržala proces dokazovania, v ktorej súvislosti dal do pozornosti uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7As/57/2010, najvyšší súd nemohol na tieto\nnámietky prihliadnuť, pretože navrhovateľ nimi rozšíril dôvody nezákonnosti namietané v opravnom\nprostriedku po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 250m ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ môže\nrozsah napadnutia správneho rozhodnutia rozšíriť len v zákonnej lehote v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p.\nv spojení s 250l ods.2 O.s.p.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2.\nNavrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1 .mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}