{"guid": "55819d27-3e57-46a4-9a5f-0b25693f13b4:da7dc7c7-3e32-42ef-94f0-189de55b50c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1", "spisova_znacka": "6Sž/18/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/18/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 6Sž/18/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1", "identifikacne_cislo": "9012010138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da7dc7c7-3e32-42ef-94f0-189de55b50c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/18/2012\n9012010138\n19. 06. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010138.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci navrhovateľa: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpeného Mgr. Zuzanou\nZlámalovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom\nTrnavská 11, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/33/2012\nzo dňa 10. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/33/2012 zo dňa 10. júla 2012, p o t v\nr d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- € na účet Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedený v O. B. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/33/2012 zo dňa 10. júla 2012, vydaným v správnom konaní č. 227PLO/0-2363/2012 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii účinného v\nrozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\" alebo „zákon o vysielaní a retransmisii\") rozhodol\no tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na\ntelevíznej programovej službe TV Markíza odvysielal dňa 8. januára 2012 o cca 14:48 hod. program\nDobrodružstvo Poseidonu 1. časť a o cca 16:27 hod. program Dobrodružstvo Poseidonu 2. časť, ktoré\nklasifikoval ako nevhodné pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktoré obsahovali hodnotiace kritérium\n„zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace smrťou, detaily následkov\nnásilných činov\" podmieňujúce ich klasifikáciu ako nevhodných a neprístupných pre maloletých divákov\ndo 15 rokov, v dôsledku čoho došlo ich klasifikovaním účastníkom konania ako nevhodných pre vekovú\nskupinu maloletých do 12 rokov k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania (ďalej len\n„JSO\"), za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú\npodľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 5 000 €. Súčasne vyslovil, že podľa\n§ 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa\nsankcia uložila\" a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\n\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nV odvolaní navrhovateľ vo vzťahu k obsahu odvysielaného programu v nadväznosti na ust. § 1 ods.\n3 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania\naudiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo\niných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v platnom znení (ďalej len „vyhláška\nč. 589/2007 Z. z.\" alebo „JSO\") uviedol, že v danom prípade sa jednalo o tzv. žáner katastrofického\nfilmu s prvkami napätia, a teda došlo k odvysielaniu dopravného - lodného nešťastia /podľa vyhlášky\nJSO § 1 ods. 3 písm. c/ zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných\nalebo leteckých nešťastí, následkov lodného nešťastia ako obrátenia lode, padajúce časti vnútorného\nvybavenia lode, horiace časti lode, potápajúca sa loď a v tejto súvislosti konanie osôb počas lodného\nnešťastia, ohrozenie ich zdravia a života a následky v dôsledku takýchto ohrození na zdraví alebo\nna živote /. Rozpis scén síce nie je koherentný, ale všetky scény spája to, že všetky problematické\nzobrazenia vyplývajú z diania vo filme, žiadna zo scén nie je násilne vykonštruovaná, či umelo vložená\ndo deja. Vo filme sú všetky reštriktívne scény vyvolané následkami katastrofy, bez jediného násilného\naktu. Poukázal na ním citované ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 589/2007 Z. z. z ktorého je zrejmé,\nže audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú\nako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú „... zobrazenie reálneho násilia\nnajmä zobrazenie následkov na obetiach násilných trestných činov vrátane zobrazenia následkov na\nobetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení,\nkrvi, telesných znetvorení a utrpenia,...\" pričom mal za to, že označenie vhodnosti „neprístupné do 12\nrokov\" exaktne spĺňalo predpis ministerstva o JSO, pričom odsek o následkoch prírodnej katastrofy sa\ntotiž nachádza iba v odseku, ktorý pojednáva o programoch neprístupných do 12 rokov. Celý obsah\nprogramu je potrebné chápať ako určitý typ programu, ktorý je žánrovo presne vymedzený, predvídateľný\nuž prostredníctvom svojho názvu. Okrem iného zdôraznil, že podľa systému s názvom Kijkiwijzer (NL),\nktorý kategorizuje celosvetovo filmové diela podľa všeobecných pravidiel vekovej vhodnosti a pre účely\nstanovenia kritérií určenia vekovej vhodnosti pri porovnaní s inými krajinami stanovuje vekovú vhodnosť\nna 12 rokov. Porovnaním rozličných odporúčaní ohľadom označenia predmetného filmového diela\nvekovou vhodnosťou a zároveň vlastnou úvahou dospel navrhovateľ k záveru o tom, že vzhľadom na\nkvalitu akčných a katastrofických scén, scén násilia, obrazov zranení, krvi, telesných znetvorení a s\nohľadom na ich kvantitatívny výskyt v dvojdielnom filme bol oprávnený označiť toto dielo v súlade s ust.\n§ 1 ods. 3 písm. c/ vyhlášky ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, nakoľko toto\nfilmové dielo obsahuje zobrazenie reálneho násilia, najmä zobrazenie následkov na obetiach násilných\ntrestných činov vrátane zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných\nalebo leteckých nešťastí, najmä zobrazenia krvi, telesných znetvorení a utrpenia. Okrem iného bol\nprogram počas celej doby vysielania riadne označený v súlade s jednotným systémom označovania, a\npreto zastal navrhovateľ názor, že ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z. je možné aplikovať v prípade,\nak by program ako celok nebol označený vôbec.\nĎalej navrhovateľ namietal nesprávny procesný postup správneho orgánu, v ktorého dôsledku\nnezákonne získal dôkazný prostriedok tak, že odporca si vyžiadal od navrhovateľa záznam vysielania zo\ndňa 8. januára 2012 Dobrodružstvo Poseidonu v čase od cca 14:45 hod. bez toho aby navrhovateľovi\nbolo zrejmé, že tento záznam bude slúžiť ako dôkaz v správnom konaní proti navrhovateľovi.\nNavrhovateľ teda bez uvedenia dôvodu vyžiadania záznamu vysielania a pod hrozbou finančnej sankcie\nbol nútený poskytnúť správnemu orgánu dôkaz, ktorý bol použitý v jeho neprospech. Navrhovateľ\npoukázal na to, že správne konanie vedené podľa ustanovení správneho poriadku je podľa ustálenej\njudikatúry NS SR analogicky v mnohých veciach považované a posudzované ako trestné konanie, čo\npodložil rozhodnutím NS SR č. 2Sžo 200/2009.\nOkrem iného navrhovateľ poukázal na porušenie zásady prezumpcie neviny uvedenej v čl. 6 ods. 2\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne\nkonanie).\n\nK uvedenému uviedol, že v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sa nachádzajú usmernenia\ntýkajúce sa základných prvkov prezumpcie neviny. Takéto právo sa priznáva iba osobe, proti ktorej\nbolo vznesené obvinenie. Obvinený sa musí považovať za nevinného pokiaľ štát prostredníctvom\nvyšetrovacích orgánov predloží dostatočné dôkazy, ktorými presvedčí nezávislý a nestranný súd o jeho\nvine. Prezumpcia neviny predpokladá, že by členovia súdu nemali vychádzať z vopred vytvoreného\nnázoru, že obvinený spáchal trestný čin. Štát musí preukázať vinu a akákoľvek pochybnosť by mala byť\nv prospech obvineného. Obvinený by mal mať právo odoprieť vypovedať. Všeobecne sa nevyžaduje,\naby predložil dôkazy vo svoj neprospech. Súd, ani iný orgán činný v trestnom (analogicky v správnom\nkonaní) nie je oprávnený považovať obvineného zo spáchania trestného činu (analogicky priestupku v\nsprávnom konaní) za vinného, pokiaľ skutok obvineného nebol prejednávaný pred súdom a obvinený\nnebol uznaný vinným z jeho spáchania. Prezumpcia neviny sa poruší, ak sa bez toho, aby bola\nobvinenému podľa zákona preukázaná vina a bez toho, aby mu bolo umožnené uplatniť svoje právo\nna obhajobu, súdnym rozhodnutím, ktoré sa ho týka, vyslovuje, že je vinný. Orgány môžu informovať\nverejnosť o vyšetrovaní, vysloviť podozrenie o vine, za predpokladu, že podozrenie nie je uznaním\nobvineného vinným zo spáchania trestného činu (analogicky priestupku v správnom konaní) a preukážu\ndiskrétnosť a obozretnosť. Napadnutým administratívnym rozhodnutím však správny orgán jednoznačne\nkonštatoval, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zák. č.308/2000 Z. z. (zrejme\nmal na mysli porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona o vysielaní). Navrhovateľ nemal\nmožnosť adekvátne pred nezávislým súdnym orgánom hájiť svoje práva, nemal možnosť vyjadriť sa k\nnezákonne získanému dôkazu, ktorý bol povinný v dôsledku hrozby ďalšej finančnej sankcie správnemu\norgánu predložiť. Nebolo vytýčené ústne pojednávanie, v ktorom by mohol navrhovateľ účinnejšie hájiť\nsvoje práva a záver správneho orgánu vyslovený v napadnutom administratívnom rozhodnutí považoval\nza porušenie prezumpcie neviny navrhovateľa. Ďalej uviedol, že prezumpcia neviny zahŕňa právo\nnevypovedať vo svoj prospech, ktoré pozostáva z práva odoprieť výpoveď a z práva, ktorým je zaručené,\naby nikto nemohol byť nútený predkladať dôkazy vo svoj neprospech. Obžaloba nemôže založiť svoje\ndokazovanie v prípade na dôkazoch, ktoré boli získané donútením alebo nátlakom. Obmedzovanie\ntýchto práv nie je možné odôvodniť bezpečnosťou a verejným poriadkom. Tieto práva spolu súvisia,\nkaždé donútenie ktorého cieľom je získať dôkazy v neprospech obvineného je porušením práva odoprieť\nvýpoveď. Navrhovateľ preto zastal názor, že pokiaľ bol vydaný príkaz na predloženie listiny, mal\nbyť v ňom presne stanovený cieľ, aby sa predišlo používaniu všeobecných žiadostí na odôvodnenie\nnáhodného získavania kompromitujúcich informácií v prípadoch, ak existuje iba vágne podozrenie.\nV súvislosti s výškou a spôsobom udelenia finančnej sankcie navrhovateľ zastal názor, že táto nemá\noporu vo vykonanom dokazovaní a nespĺňa výchovnú ani preventívnu funkciu. Odôvodnenie rozhodnutia\nodporcom nie je dostatočné a to vzhľadom na konkrétny posudzovaný program kde demonštratívne\nvymenúva kritéria stanovenej zákonom bez ich širšieho zdôvodnenia, preto považoval rozhodnutie v\ntejto časti za nepreskúmateľné.\nVzhľadom na vyššie uvedené považoval navrhovateľ odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu za\nvydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, nemajúce oporu v spisoch,\nsprávne konanie ktoré mu predchádzalo bolo v rozpore s ustanoveniami zákona o správnom konaní a\nje nepreskúmateľné v časti rozhodnutia o uložení sankcie.\nOdporca vo svojom vyjadrení ako reakcii na tvrdenie navrhovateľa, že označenie programu ako\nnevhodného pre maloletého diváka do 12 rokov je v súlade s ust. § 1 ods. 3 písm. c/ JSO, kde sa\npri tomto tvrdení odvoláva na kritérium zobrazenia následkov prírodnej katastrofy, ktoré sa nachádza\nv tomto ustanovení uviedol, že zo záznamu vysielania ako aj prepisu/popisu skutkového stavu a ako\naj sám navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu v časti obsah, je však zrejmé, že celá dejová línia sa\nodvíja od teroristického útoku, ktorý je jednoznačne násilným aktom. Následkom tohto úmyselného,\nextrémne násilného aktu došlo k výbuchu, v dôsledku ktorého boli v ďalšej dejovej línii zobrazené scény,\nktoré sa vyznačovali fyzickou agresivitou, násilným správaním a došlo v nich k zraneniam, úmrtiam.\nTvrdenia navrhovateľa o tom, že scény boli vyvolané následkami katastrofy bez jediného násilného aktu\npovažoval za zavádzajúce a klamlivé. Predmetné scény zobrazujúce násilie, ktoré svojim obsahom\nnapĺňajú kritérium ust. § 1 ods. 2 písm. a/ JSO sú uvedené v prepise/popise skutkového stavu. Odporca\nsúhlasil s navrhovateľom, že predmetné programy obsahovali aj scény zodpovedajúce kritériám ust. v\n§ 1 ods. 3 písm. c/ JSO, avšak navrhovateľ napriek tomu sám tvrdí, že predmetný program je potrebné\n\nchápať v kontexte programu a zámerne ignoruje fakt, že scény, ktoré svojim obsahom napĺňajú kritérium\nnevhodnosti maloletých do 15 rokov, sa odvíjali z extrémne násilného aktu (teroristického útoku), nie\nod prírodnej katastrofy. Predmetné scény, zobrazujúce fyzickú agresivitu a s ňou súvisiace násilné akty\nkončiace smrťou alebo vážnymi následkami, detaily následkov násilných činov, čo zodpovedá kritériu\nstanovenom v ust. § 1 ods. 2 písm. a/ citovanej vyhlášky, boli odvysielané v takom rozsahu, že oba\nprogramy ako celok mali byť označené ako nevhodné pre túto vekovú kategóriu.\nĎalej odporca uviedol, že navrhovateľ je pri vekovej vhodnosti programov povinný vychádzať a\npridržiavať sa znenia právnych predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky. Jediným\nrelevantným zdrojom klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je zák. č. 308/2000 Z. z. a\nvyhláška č. 58/2007 Z. z. o JSO. Povinnosťou navrhovateľa pri zaraďovaní programov do vysielania\na uplatňovaní jednotného systému označovania je vychádzať v prvom rade z pravidiel a jednotlivých\nkritérií nevhodnosti zakotvených v ustanoveniach JSO a nie vychádzať z iných referenčných rámcov.\nOkrem hodnotiacich kritérií nevhodnosti a neprístupnosti, ktoré je potrebné pri posudzovaní vhodnosti\njednotlivých programov zohľadniť je potrebné hodnotiť daný program aj z pohľadu ust. § 1 ods. 5 JSO\na vziať do úvahy aj kontextuálny výskyt, spôsob a formu spracovania alebo zobrazenia a intenzitu a\nfrekvenciu výskytu s ktorými sa odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Z uvedeného\ndôvodu preto navrhovateľ dospel k záveru o potrebe označiť program ako nevhodný pre maloletých do\n15 rokov. Z kontextu vychádzal aj sám navrhovateľ, avšak z nesprávnej premisy, že dej sa odvíja od\nprírodnej katastrofy, preto dospel evidentne zámerne k nesprávnemu záveru o označení nevhodnosti\npre maloletých do 12 rokov. Taktiež považuje odporca navrhovateľovu námietku ohľadne aplikácie ust.\n§ 20 ods. 4 zákona o vysielaní za právne irelevantnú, nakoľko z ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní\nvyplýva povinnosť označovať vysielanie v súlade s podmienkami ustanovenými JSO. Tak z účelu ako i\nzo znenia ust. § 20 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že označenie konkrétneho vysielania podľa JSO\nje možné považovať za označenie v súlade iba v tom prípade, ak je program klasifikovaný a označený\npodľa vekovej vhodnosti v súlade s kritériami ustanovenými JSO. Tento záver potvrdzuje aj NS SR svojou\nkonštantnou judikatúrou, v ktorého rozhodnutiach bol vysielateľ sankcionovaný za nesprávne označenie\ndaného programu a nie za jeho neoznačenie ako také.\nVo vzťahu k namietanému nezákonnému procesnému postupu a nezákonne získanému dôkaznému\nprostriedku odporca zdôraznil, že účelom právomoci odporcu podľa ust. § 5 ods. 1 písm. m/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. a korešpondujúcej povinnosti vysielateľa podľa ust. § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č.\n308/2000 Z. z. je umožniť Rade efektívne vykonávať jednu zo svojich základných úloh - dohľad nad\ndodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. a podľa osobitných predpisov. Aby mohla\nRada túto kompetenciu vykonávať efektívne a v súlade so zásadou hospodárnosti, je potrebné, aby\njej boli vyžiadané záznamy doručené včas, t.j. v požadovanej lehote a tiež aby bol doručený záznam\nv celej vyžiadanej dĺžke. Zákon č. 308/2000 Z. z. spája s nesplnením tejto povinnosti vysielateľa\nsankciu; nesplnenie povinnosti doručiť záznam vysielania na vyžiadanie Rady teda napĺňa kritériá\nsprávneho deliktu. To, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. je naplnená vtedy, keď vysielateľ Rade napriek jej vyžiadaniu nedoručí v stanovenej\nlehote požadované záznamy, vyplýva aj z judikatúry najvyššieho súdu (napr. 3Sž/59/2008, 5Sž/18/2011,\n5Sž/37/2011). Je nepochybné, že odporca v danom prípade postupoval na základe svojich zákonných\nsplnomocnení a povinností. V prípade vyžiadania si záznamov vysielania ide zo strany vysielateľa o\nsplnenie si povinnosti stanovenej priamo zákonom č. 308/2000 Z. z. a z tohto dôvodu nie je potrebné,\naby pri vyžiadaní si záznamov odporca uvádzal dôvod, pre ktorý záznam vysielania žiada doručiť.\nPovinnosť poskytnúť súvislý záznam vysielania je obdobná povinnostiam zakotveným v iných právnych\npredpisoch regulujúcich kontinuálnu činnosť podnikajúcich subjektov (napr. § 40 zákona č. 351/2011\nZ. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Poskytovanie informácií o svojej\nčinnosti podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne vykonávaných podnikateľských aktivít úplne\nbežné. Podľa odporcu nie je súvis s jej konaním a navrhovateľom namietaným porušením prezumpcie\nneviny. Na začiatku správneho konania odporca konštatoval možnosť, že sa navrhovateľ mohol dopustiť\nsprávneho deliktu, pričom toto malo byť v priebehu správneho konania preukázané alebo vyvrátené.\nPorušenie ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní odporca konštatoval až v rozhodnutí č. RP/33/2012\nzo dňa 10. júla 2012, ktoré po uzavretí procesu dokazovania završovalo dané správne konanie. V\nrámci predmetného správneho konania bol navrhovateľ opakovane riadne vyzvaný, aby uplatnil svoje\nprocesné práva a vyjadril sa k predmetu správneho konania. Konštatoval, že navrhovateľ sa k podkladom\npre rozhodnutie v správnom konaní nevyjadril vôbec, čo však nemôže byť kladené za vinu odporcovi a\n\nnavrhovateľ nemôže tvrdiť, že mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Ani nariadenie\nústneho pojednávania povaha veci nijako neodôvodňovala, skutkový stav bol zistený úplne a presne zo\nzáznamu vysielania predmetného programu.\nĎalej odporca uviedol, že zákonom ustanovená povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania a na\nvyžiadanie Rady jej ich poskytnúť, zabezpečuje Rade možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané.\nPokiaľ na základe obsahu vysielania vznikne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej\npovinnosti stanovenej v zákone Rada rozhodne o začatí správneho konania. Záznam vysielania, ktorý\nRade vysielateľ poskytuje nie je dôkazom usvedčujúcim ho zo spáchania správneho deliktu. Záznam\nvysielania je podkladom pre rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva\nskutkový stav. Poskytnutie záznamu nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho\ndeliktu a ani s poskytnutím dôkazu o spáchaní správneho deliktu. V čase vyžiadania záznamu ešte\nneprebieha žiadne správne konanie voči vysielateľovi, nie je ani vyslovené podozrenie zo spáchania\nsprávneho deliktu, ale plní si len svoju zákonnú povinnosť na splnenie ktorej ho Rada vyzvala.\nVzhľadom na uvedené vyhodnotil odporca argumentáciu navrhovateľa ako právne bezvýznamnú,\nnakoľko predkladanie záznamov vysielania má úplné inú kvalitu ako „predkladanie dôkazov proti sebe\".\nOkrem toho takto získaný záznam, ktorý sa v správnom konaní stane podkladom pre rozhodnutie, nie je\nmožné považovať za nezákonný. Jeho použitie v správnom konaní je v súlade so správnym poriadkom\na nijako nezasahuje do procesných práv vysielateľa ako účastníka konania.\nVo vzťahu k namietnutej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu v časti uloženia sankcie odporca\nuviedol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia pri určovaní výšky pokuty a posudzovaní závažnosti\nsprávneho deliktu prihliadol na skutočnosť, že väčšina problematických zobrazení v daných programoch\nspadá pod kategóriu „zobrazenia fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace smrťou,\ndetaily následkov násilných činov\", preto tieto programy bolo nutné označiť ako nevhodné pre maloletých\ndo 15 rokov. Na základe uvedeného dospel odporca k odôvodnenému záveru o tom, že výška udelenej\nsankcie za porušenie predmetnej povinnosti plne zodpovedá skutočnostiam, ktoré je Rada povinná\nskúmať podľa ust. § 64 ods. 3 zákona o vysielaní. Rozhodnutie v odôvodnení obsahuje podrobné úvahy,\nktorými odporca dospel k výške pokuty, ktorá je na dolnej hranici zákonom vymedzeného rozsahu, preto\nodporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že udeľuje výšku pokút bez logického uváženia. Vzhľadom\nna uvedené navrhol odporca odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l\na nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 227-PLO/O-2363/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcu odporcu na pojednávaní súdu dňa 19. júna 2013, pričom právna\nzástupkyňa navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlnila s tým, že súhlasila aby súd pojednával v jej\nneprítomnosti, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o\nvysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 227-PLO/O-2363/2012 vo veci možného porušenia § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000\nZ. z. v súvislostí s tým, že na televíznej programovej službe TV Markíza odvysielal dňa 8. januára\n2012 o cca 14:48 hod. program Dobrodružstvo Poseidonu 1. časť a o cca 16:27 hod. program\nDobrodružstvo Poseidonu 2. časť, ktoré klasifikoval ako nevhodné pre maloletých divákov do 12 rokov,\na ktoré obsahovali hodnotiace kritérium „zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty\nkončiace smrťou, detaily následkov násilných činov\" podmieňujúce ich klasifikáciu ako nevhodných a\nneprístupných pre maloletých divákov do 15 rokov, v dôsledku čoho došlo ich klasifikovaním účastníkom\nkonania ako nevhodných pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov k nesprávnemu uplatneniu\n\nJednotného systému označovania, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000\nZ. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 5 000 €.\nOdvolanie voči uvedenému rozhodnutiu je predmetom tohto konania, podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\").\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v\nrozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie,\nslobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v\noblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.\nPodľa ust. § 16 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania\npočas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ\nzáznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s\nvysielateľom.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\n\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len \"jednotný systém označovania\").\nPodľa ust. § 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z., audiovizuálne diela, multimediálne diela,\nprogramy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy\nalebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu\nmaloletých do 15 rokov, ak obsahujú detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov.\n\nPodľa ust. § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky, obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov\nposkytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných\nzložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska\na) kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v programe\nposkytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe alebo inej\nzložke programovej služby,\nb) spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na\ncharakter a druh diela alebo programu, umeleckého a morálneho posolstva diela alebo programu a\nc) intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele, v\nprograme poskytovanom prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v programe\nalebo inej zložke televíznej programovej služby.\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi, rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 3 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným\npredpisom (§ 20 ods. 5).\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, dospel k\nzáveru o dostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom, ktorý ani nebol medzi účastníkmi\nkonania sporný a ktorý na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona\no vysielaní, ako aj vyhlášky JSO. Rozhodnutie nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky, bolo\nvydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, je riadne odôvodnené a vychádza\nzo skutkového stavu.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa o nesprávnom posúdení skutkového a právneho\nstavu, nakoľko skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol, navrhovateľ nenamietal\nodvysielanie sporného programu a ani jeho obsah. Správny orgán preto vychádzal zo záznamu\nodvysielaného programu, ako aj z jeho prepisu, z ktorého jednoznačne vyplynul záver, ku ktorému\ndospel odporca vo svojom rozhodnutí, a to o potrebe označiť odvysielané programy ako nevhodné pre\nmaloletých do 15 rokov z dôvodu, že celá dejová línia sa odvíjala od teroristického útoku, ktorý je\njednoznačne násilným aktom. Následkom tohto úmyselného, extrémne násilného aktu došlo k výbuchu,\nv dôsledku ktorého boli v ďalšej dejovej línii zobrazené scény, ktoré sa vyznačovali fyzickou agresivitou,\nnásilným správaním a došlo v nich k zraneniam, úmrtiam. Taktiež odvolací súd nepovažoval námietku\nohľadne aplikácie ust. § 20 ods. 4 zákona o vysielaní na program, ktorý bol označený JSO za dôvodnú,\nnakoľko povinnosť označovať vysielanie v súlade s podmienkami ustanovenými JSO z uvedeného\nustanovenia jednoznačne vyplýva. Za označenie konkrétneho vysielania v súlade s JSO je možné\npovažovať označenie vysielania iba v tom prípade, ak je program klasifikovaný a označený podľa\nvekovej vhodnosti v súlade s kritériami ustanovenými JSO.\nVo vzťahu k namietnutému pochybeniu správneho orgánu v rámci konania, kedy si vyžiadal od\nnavrhovateľa záznam vysielania odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 2Sž/24/2012, kde sa súd uvedenou problematikou už zaoberal pričom dospel k záveru o jej\nneopodstatnenosti. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že :\n„Pokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľky\nuvádza, že Rada neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu vysielania a vysielateľ\nposkytnutím záznamu plnil na základe požiadavky Rady svoju zákonom uloženú povinnosť vysielateľa.\nPrevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a\npredloženie záznamu z vysielania na požiadanie Rady je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný\na archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý si odporkyňa v súlade so zákonom vyžiadala, presne\na úplne zachytáva skutkový stav a obsah vysielania. V čase vyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo\nsprávne konanie voči vysielateľovi. Vyžiadanie si záznamu vysielania ako jednej z foriem výkonu\ndohľadu nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a jeho predloženie nie je\npredložením dôkazu proti sebe, ako sa mylne domnieva navrhovateľka, ale poskytnutím informácií o\nsvojej činnosti, s ktorým počíta všeobecne záväzný právny predpis. Takto získaný záznam, ktorý sa v\nsprávnom konaní môže stať podkladom pre rozhodnutie, nie je možné považovať za nezákonný, resp.\nneprípustný, ako to v podanom odvolaní navodzuje navrhovateľka. Samotnú existenciu tejto povinnosti\nnemožno preto vnímať ako rozpornú s čl. 6 Dohovoru, naviac, ide o predloženie pasívneho záznamu\nprávnickou osobou, ktoré nevykazuje znaky podávania svedectva vo svoj neprospech. Najvyšší súd\npoukazuje v tejto súvislosti na svoju judikatúru, ktorá sa charakterom záznamu vysielania zaoberala\n(napríklad rozsudky vo veciach 3Sž/23/2012, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011) a od ktorej nemá dôvod sa\nv prejednávanom prípade odchýliť. Námietka navrhovateľky týkajúca sa použitia nezákonne získaného\ndôkazu je preto podľa názoru najvyššieho súdu neopodstatnená.\"\nOdvolací súd skonštatoval, že predloženie záznamu vysielania predstavuje predloženie informácií, ktoré\nje vysielateľ povinný predložiť podľa zákona č. 308/2000 Z. z., pretože záznam je získaný na základe\nzákonného splnomocnenia a podmienok stanovených pri udelení licencie na vysielanie, a preto nie je\nzískaný v rozpore so zákonom. Správny orgán svojím konaním neporušil prezumpciu neviny, keďže v\noznámení o začatí predmetného správneho konania uviedol, že začína správne konanie voči MARKÍZASLOVAKIA, spol. s r.o. vo veci možného porušenia ust. § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., teda\nodporca na začiatku správneho konania konštatoval možnosť spáchania správneho deliktu a až v\nrozhodnutí č. RP/33/2012 zo dňa 10.7.2012, ktorým ukončil celé administratívne konanie konštatoval\nporušenie predmetného ustanovenia, čím len realizoval svoju právomoc a pôsobnosť v zmysle § 4 ods.\n2, § 5 ods. 1 písm. g/, § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z . Taktiež nebol správny orgán podľa názoru\nnajvyššieho súdu povinný nariaďovať ústne pojednávanie, keďže to povaha veci neodôvodňovala a\nskutkový stav bol zistený úplne a presne zo záznamu vysielania. Iná situácia by ale nastala v prípade,\nak by navrhovateľ požiadal o nariadenie pojednávania a Rada by návrh neakceptovala bez uvedenia\ndôvodu. K otázkam týkajúcim sa predkladania záznamov z vysielania v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/\nzákona č. 308/2000 Z. z. sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp.\nzn. III. ÚS 564/2012-11 zo dňa 13.11.2012 a IV. ÚS 620/2012-9 zo dňa 14. decembra 2012.\n\nZáverom odvolací súd vo vzťahu k námietke navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti\nuloženej pokuty uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu (str.\n15 až 17) jednoznačne vyplýva, že odporca zvážil všetky zákonné hľadiská pri určení výšky pokuty,\na to závažnosť veci, spôsob, trvanie a následky porušenia povinnosti, mieru zavinenia, prihliadol\nna rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a\nretransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán\npre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. Okrem iného je\npotrebné zdôrazniť, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho\norgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených\nlimitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy\nmusí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Odvolací súd nezistil, že by správny orgán vybočil\nz takto stanovených rámcov. Odvolací súd mal za to, že výška uloženej pokuty v dolnej hranici sadzby\nspĺňa jednak preventívnu ako aj represívnu funkciu. Mala by odradiť navrhovateľa od porušovania\nustanovení zákona, za ktoré bola sankcia uložená a zároveň musí byť vo sfére majetkovej citeľná a nie\nzanedbateľná, aby plnila aj represívnu funkciu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q\nods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Súd postupoval podľa zákona\no súdnych poplatkoch účinného do 30. septembra 2012 v spojení s ust. § 18ca citovaného zákona.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 620/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 620/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75a22838-ce5b-4e63-9c19-2df4ff4cb723"}, {"guid": "ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d39ca3f-9ae6-44f1-801b-aa3b49e82f04"}], "citovane_v": []}