{"guid": "ce166d7f-eb5c-4114-94ad-08cc9092f387:a779b154-d797-4f2e-93c5-68421e005a28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1", "spisova_znacka": "6Sž/16/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/16/2012 z 28. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2013, sp. zn. 6Sž/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1", "identifikacne_cislo": "9012010130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a779b154-d797-4f2e-93c5-68421e005a28", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/16/2012\n9012010130\n28. 08. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010130.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci\nnavrhovateľa: MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873,\nzastúpeného Mgr. Zuzanou Zlámalovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ\nZUZANA, s.r.o. so sídlom Trnavská č. 11, Bratislava proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu\nodporcu č. RP/027/2012 zo dňa 29. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/027/2012 zo dňa 29. mája 2012, p o t\nv r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v štátnej pokladnici pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet\nneúročený č. 7000061219/8180 v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca rozhodnutím č. RP/027/2012 zo dňa 29. mája 2012, vydaným v správnom konaní č. 158-PLO/\nO-1621/2011, č. 275-PLO/O-2406/2011, č. 244-PLO/O-2087/2011 a č. 159-PLO/O-1622/2011 postupom\npodľa ust. § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon č. 308/2000 Z. z.“,\nalebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) v znení platnom v rozhodnom čase, rozhodol, že navrhovateľ\nporušil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\nI. dňa 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a dňa 22. januára 2011 o cca 20:11 hod. odvysielal v rámci\nprogramovej služby TV MARKÍZA reklamný šot na liek Muconasal plus, počas ktorého sa po dobu cca 3\nsekundy v dolnej časti obrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „Liek na vonkajšie použitie. Pozorne\nčítajte príbalovú informáciu pre používateľov. O najvhodnejšom použití sa poraďte so svojím lekárom\nalebo v lekárni. “\nII. dňa 12. februára 2011 o cca 18:35 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA\nreklamný šot na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, počas ktorého sa po dobu cca 2 až 3 sekundy\nv dolnej časti obrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „Pozorne si prečítajte príbalovú informáciu a\nprípadné nežiaduce účinky konzultujte so svojim lekárom alebo lekárnikom.“\n\nIII. dňa 7. januára 2011 o cca 20:30 hod. v rámci televíznej programovej služby DOMA odvysielal\nreklamný šot na liek Otrivin Complete, počas ktorého sa po dobu cca 5 sekúnd v dolnej časti obrazovky\nzobrazila textová informácia, cit.: „ Otrivin Coplete ® je liek na aplikáciu do nosa a je určený pacientom od\n18 rokov. Liek obsahuje xylometazolini hydrochloridum a ipratropii bromidum. Pred použitím si pozorne\nprečítajte poučenie o správnom používaní lieku, údaje na obale a pripojené informácie o výrobku. O\npoužívaní lieku a prípadnom riziku a nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.“\nIV. dňa 22. januára 2011 o cca 20.12 hod. v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA odvysielal\nreklamný šot na liek PARALEN HOT DRINK, počas ktorého sa dvakrát po dobu cca 2 sekundy v dolnej\nčasti obrazovky zobrazila textová informácia, cit.: „Paralen Hot Drink je liek na vnútorne použitie. Čítajte\npozorne písomnú informáciu pre používateľa. O použití lieku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom,“\npričom v dôsledku krátkej doby zobrazenia a slabej čitateľnosti uvedených textových informácií nebolo\nzabezpečené, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie\npoučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre používateľov lieku pribalenej\nk lieku, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu,\nurčenú podľa ust. § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 13 276 €. Súčasne vyslovil,\nže podľa ust. § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej\nporušenie sa sankcia uložila“ a v zmysle ust. § 67 ods. 16 cit. zákona je pokuta splatná do 30 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ.\nNamietal, že vzhľadom na formu a spôsob vedenia správneho procesu a výšku uloženej sankcie je\nrozhodnutie odporcu protizákonné a to v časti postupu správneho orgánu v procese, ako aj v časti\nuloženia a odôvodnenia sankcie.\nNavrhovateľ vyslovil názor, že odvysielané reklamy na lieky obsahovali jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu tak, ako to predpokladá zákon v ust. § 33 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona o vysielaní a retransmisii,\npričom jednoznačnosť bola daná tým, že sa na obrazovke v rozsahu cca 3-6 sek. na pozadí spotu objavil\nvizuálne zdôraznený text s textom poučenia, teda jednoznačne bola divákovi daná vizuálne zrejmá\ninformácia o skutočnosti, ktorú zákon v ust. § 34 ods. 4 písm. a/ vyžaduje a zrozumiteľnosť bola daná\ntým, že sa text poučenia zobrazil vizuálne spravidla v dolnej tretine obrazovky, v dostatočnom grafickom\nrozlíšení od ostatného vizuálneho diania na obrazovke v rovnakom časovom limite a po dostatočne\ndlhú dobu. Tvrdil, že bol použitý bežný a ľahko čitateľný fond písma, písmená boli farebne odlíšené a\nčasový interval zobrazenia textu poučenia bol v celkovom rozsahu cca 3-6 sek. z celkového času trvania\nreklamného spotu v dĺžke 10-20 sek., teda trval minimálne cca jednu tretinu z celkového rozsahu trvania\nreklamného spotu. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že považuje zákon v časti ust. § 33 ods. 4\npísm. a/ a b/ za nejasný a nepresný, teda taký, ktorý obsahuje neurčité právne pojmy, ktoré umožňujú\nrôzny výklad a spôsobujú právnu neistotu vysielateľa. Z jeho pohľadu išlo o jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu. V ďalšom poukázal navrhovateľ na právny rozbor Advokátskej kancelárie JUDr. Anna Stará, ktorý\nbol vyhotovený pre objednávateľa Rada pro rozhlasové a televizní vysílaní z 11. 4. 2006, Praha ohľadne\notázky právne neurčité pojmy a správne uváženie. Uviedol, že mu nie je známe, že by sa odporca v\nminulosti s otázkou stanovenia kritérií a hranice v nadväznosti na zákonnú požiadavku ust. § 33 ods. 4\npísm. a/ a b/ zákona o vysielaní a retransmisii vysporiadal, a preto mal za to, že výklad zákona tak musel\nuskutočniť výlučne on ako vysielateľ, pričom jeho snaha viedla k zjednoteniu a nastaveniu jednotlivých\nkritérií upravujúcich pravidlá na vysielanie výzvy podľa ust. § 33 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona o vysielaní\na retransmisii. Dôvodil, že prax pri tvorbe obsahu reklám na lieky v nadväznosti na zákonné požiadavky\nbola kreovaná výlučne prostredníctvom spoločnej spolupráce a nastavenia pravidiel medzi vysielateľmi\na dodávateľmi reklám, pričom správny orgán neposkytol vysielateľom žiadne stanovisko k veci napriek\nsnahe navrhovateľa o jednotiaci výklad, čo vyhodnotil ako protiprávne konanie správneho orgánu.\nNavrhovateľ citoval ust. § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“), kde upriamil pozornosť súdu na zásadu zákonnosti a zásadu\nsúčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, pričom konštatoval, že v minulosti boli vydané\njednotlivé rozhodnutia: č. RP/42/2011 - zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sž/24/2011, č. RP/37/2011 - zrušené rozsudkom NS SR\nsp. zn. 2Sž/18/2011, č. RP/32/2011- zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž/25/2011 a č. RP/40/2011\nzrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž/19/2011. Ďalej dôvodil, že v prípade rozhodnutia RP/27/2012\n\nsa nejedná o ojedinelé rozhodnutie v rovnakej skutkovej a právnej veci, dajúc do pozornosti súdu\nrozhodnutie RP/10/2012, ktorému predchádzali viaceré správne konania a v ktorom bol navrhovateľ\nsankcionovaný za porušenie ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, a bola mu\nudelená sankcia vo výške 43 147 €, s poukazom na to, že v správnych konaniach boli v minulosti\nvydané jednotlivé rozhodnutia č. RP/16/2011 - zrušené rozsudkom NS SR 5Sž/15/2011, č. RP/29/2011\n- zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sž/24/2011, č. RP/31/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp.\nzn. 8Sž/21/2011, č. RP/33/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sž/24/2011, č. RP/36/2011 zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sž/18/2011, č. RP/38/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp. zn.\n3Sž/19/2011, č. RP/39/2011- zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sž/18/2011, č. RP/41/2011 - zrušené\nrozsudkom NS SR sp. zn. 5Sž/17/2011, č. RP/44/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sž/25/2011,\nč. RP/47/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sž/23/2011, č. RP/49/2011 - zrušené rozsudkom NS\nSR sp. zn. 8Sž/23/2011, č. RP/66/2011 - zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sž/26/2011, č. RP/75/2011zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sž/24/2011. Vyslovil názor, že z jednotlivých zrušujúcich rozsudkov\nNS SR vyplynul záver, že správny orgán v daných veciach pochybil, pokiaľ začal jednotlivé správne\nkonania za jednotlivé čiastkové útoky, ako aj, že z nich vyplynulo, citujúc: „... pokiaľ sa navrhovateľ\ndopustil pokračujúceho správneho deliktu zákon nedáva Rade možnosť uložiť pokutu za každý jednotlivý\nodvysielaný reklamný šot na liek .. v ďalšom bude preto úlohou správneho orgánu spojiť príslušné\nsprávne konania a na zistený skutkový stav vydať jedno rozhodnutie s dostatočne presným opísaním\nskutku vo výroku rozhodnutia a uložiť jednu pokutu (...), taktiež bude úlohou odporcu jasne určiť kritériá\npoužívané pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal\nvysielateľ v budúcnosti pohybovať (...). Poukázal na to, že všetky vyššie uvedené rozhodnutia NS\nSR postupovali pri odôvodnení rozhodnutí analogicky. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že správny\norgán vydaním rozhodnutia RP/27/2012 nekonal v intenciách výkladu zrušujúcich rozsudkov NS SR a\nnepodriadil svoj právny názor názoru NS SR v danej veci, majúc za to, že tým, že správny orgán nezačal\nnové správne konanie, v ktorom by spojil predmetné správne konania do jedného, nerešpektoval, názor\nNS SR prezentovaný v rozhodnutiach, pričom po doručení uvedených rozhodnutí NS SR pokračoval\ntak, že vydal jedno rozhodnutie vo všetkých pôvodne zrušených rozhodnutiach (spolu sa jednalo o\n17 zrušených rozhodnutí správneho orgánu, v prvej fáze RP/10/2012 spojil 13 správnych konaní a v\ndruhej fáze RP/027/2012 spojil štyri správne konania) teda zjednodušil svoj postup a tým porušil všetky\nzásady správneho konania, keďže ako účastník konania nemal vedomosť o takomto postupe správneho\norgánu, nie je mu zrejmé na základe čoho spojil predmetné správne konania, nebolo mu doručené žiadne\noznámenie o začatí správneho konania, alebo o spojení predmetných správnych konaní do jedného\nkonania a nemal možnosť vyjadriť sa k veci. Navrhovateľ zastával názor, že správny orgán mal po\ndoručení zrušujúcich rozhodnutí NS SR rozhodnúť o začatí jedného správneho konania za odvysielanie\nviacerých reklamných spotov na lieky, ktoré spája rovnaká skutková podstata a približne rovnaký termín\nvysielania a sankcionovať vysielateľa jednou sankciou, ktorej výška mala byť náležite odôvodnená.\nVo vzťahu k výške uloženej pokuty a jej odôvodnenia navrhovateľ nesúhlasil so spôsobom výpočtu\nvýšky pokuty a argumentáciu odporcu v odôvodnení rozhodnutia považoval za absurdnú a za nabúranie\nprincípov spravodlivosti a rovnosti správneho trestania v obdobných prípadoch. Poukázal na to, že\nnaposledy za porušenie ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii bol právoplatne\nsankcionovaný pokutou vo výške 4.000 €, a preto zastával názor, že každá ďalšia následne uložená\nsankcia a jej výška musí byť riadne odôvodnená v nadväznosti na posledne uloženú výšku sankcie v\nobdobnej veci. Dôvodil, že táto skutočnosť vyplýva z rozhodovacej praxe NS SR a z princípov správneho\nkonania, pričom zásada rovnosti stanovuje povinnosť správneho orgánu v obdobných prípadoch\npostupovať rovnako tak vo fáze procesu ako aj vo fáze ukladania sankcie a porušením tejto zásady\ndochádza k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v obdobných prípadoch. Taktiež uloženie vysokej\nfinančnej sankcie považoval navrhovateľ za neodôvodnené, nespĺňajúc jej výchovnú a preventívnu\nfunkciu, ale iba výlučne represívnu. Argumentáciu odporcu ohľadne závažnosti správneho deliktu ako\nkritéria pre uloženie sankcie, keď konštatoval, že divák sa s odvysielaným znením nemohol riadne\noboznámiť, považoval za nedostatočný v nadväznosti na odôvodnenie a výklad pojmu zrozumiteľnosť a\njednoznačnosť výzvy, tvrdiac, že uvedené sa vzťahuje i na konštatovanie ohľadne trvania a následkov\nporušenia právnej povinnosti.\nZáverom navrhovateľ zdôraznil, že zo strany správneho orgánu v rozpore so závermi zrušujúcich\nrozhodnutí NS SR doposiaľ nedošlo, a to ani pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia, k\nurčeniu pravidiel výkladu ust. § 33 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona o vysielaní.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie zrušil, resp. v prípade potvrdenia napadnutého rozhodnutia žiadal o adekvátne\nzníženie uloženej sankcie, a to v nadväznosti na posledne uloženú sankciu v obdobnej veci (4.000 €)\ntak, aby uložená sankcia spĺňala svoj výchovný a preventívny účel. V prípade úspechu v konaní žiadal\npriznať trovy konania, ktoré v rámci odvolania nevyčíslil.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej\nmiere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Mal za to,\nže rozhodnutie má všetky náležitosti v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku a po oprave v súlade s\nust. § 47 ods. 6 citovaného zákona nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené\na vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle zákona o správnom konaní. Navrhovateľ nebol\npodľa jeho názoru na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a postup\nako aj samotné rozhodnutie je v súlade so zákonom. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa,\nže bol použitý bežný a ľahko čitateľný fond písma, písmená boli farebne odlíšené, nakoľko zo\nzáznamu vysielania je zjavné, že pri každej zo štyroch výziev bol použitý drobný text, ktorý bol\nvýrazne menší ako reklamný text a v niektorých prípadoch bola jeho čitateľnosť znížená aj z dôvodu\nnízkeho farebného kontrastu s pozadím. Ako irelevantný vyhodnotil argument navrhovateľa ohľadne\ndĺžky trvania zobrazenia výzvy vo vzťahu k celkovému rozsahu trvania reklamného spotu, pričom za\npodstatné považoval to, či je dĺžka trvania zobrazenia výzvy dostatočná na to, aby ju divák vedel stihnúť\nprečítať. K argumentácii navrhovateľa ohľadne neurčitých právnych pojmov - jednoznačná výzva a\nzrozumiteľná výzva - a jeho právnej neistote z toho plynúcej uviedol, že považuje toto tvrdenie za\nšpekulatívne a účelové, pričom upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že navrhovateľ napriek tomu,\nže za obdobné konanie bol právoplatne sankcionovaný troma rozhodnutiami Rady a oboznámený s\ntroma rozhodnutiami NS SR, ktoré obdobné konanie označili ako konanie porušujúce zákon, odvysielal\nvýzvu v zmysle ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii opätovne a takým istým\nspôsobom, aký predmetné rozhodnutia označili za nezákonný. Taktiež vo vzťahu k výkladu zákona,\nktorý je neurčitý a nejednoznačný odporca nesúhlasil s tým, že tento musel uskutočniť navrhovateľ,\nnakoľko záväzne vykladať právne neurčité pojmy je úlohou správnych orgánov resp. súdov, takže\nvýkladové pravidlá pre jednotlivé ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. tvorí Rada a správne súdy\nsvojou rozhodovacou činnosťou a nie navrhovateľ svojou vysielacou praxou, s poukazom na to, že\nnie je povinný vydávať stanoviská k výkladu zákona. Za recidívu a nie za pokus o výklad zákona\noznačil konanie navrhovateľa, keď opätovne odvysielal predmetné výzvy, napriek vedomosti o troch\nrozhodnutiach Rady, ktoré obdobné konanie označili ako konanie porušujúce zákon. Konštatoval, že\nspáchanie predmetného správneho deliktu je verejnoprávna zodpovednosť a odporca je pri určovaní\nvýšky sankcie viazaný znením ust. § 64 ods. 3 zákona o vysielaní, a preto nemôže prihliadať na prísľub\nsankcionovaného subjektu, že prijal opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie zákona.\nOdporca k námietke navrhovateľa ohľadne jeho presvedčenia, že správny orgán pochybil, pokiaľ začal\njednotlivé správne konania za jednotlivé čiastkové útoky - odvolávajúc sa pri tom na rozhodnutia NS\nSR, v ktorých súd postupoval pri odôvodnení rozhodnutí analogicky ako i jeho presvedčeniu, že správny\norgán vydaním rozhodnutia RP/027/2012 nekonal v intenciách výkladu zrušujúcich rozsudkov NS SR\na nepodriadil svoj právny názor názoru NS SR v danej veci - uviedol, že požiadavka začať nové\nsprávne konanie zo žiadneho z predmetných rozhodnutí nevyplýva, práve naopak za nezákonný postup\npovažoval, poukazovaním na analógiu s trestnoprávnou úpravou, len uloženie viacerých sankcií za jeden\ntzv. pokračujúci správny delikt. Mal za to, že napriek tomu, že NS SR uviedol, že úlohou odporcu je v\nďalšom konaní spojiť príslušné konania, keďže správny poriadok nepozná inštitút „spojenia“ správnych\nkonaní, je zrejmé, že spojením je v danom kontexte (s prihliadnutím na celé odôvodnenie jednotlivých\nrozhodnutí) potrebné rozumieť vydanie jedného rozhodnutia, ktorým bude uložená jedna sankcia za\nvšetky jednotlivé čiastkové útoky pokračujúceho správneho deliktu a nie začatie nového „spojeného“\nsprávneho konania. Na podporu uvedeného záveru poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Tdo\n43/2010, z ktorého citoval: „na tom nič nemení okolnosť, že procesne je aj čiastkový útok pokračujúceho\ntrestného činu samostatným skutkom (§ 9 ods. 2, § 10 ods. 15 Tr. poriadku). Ohľadom každého z\ntakýchto skutkov sa môže viesť samostatné konanie, finálne však musí byť vždy ukladaný spoločný\ntrest podľa ust. § 41 ods. 3 Tr. zákona, ktorý predpokladá nové rozhodnutie o vine za všetky čiastkové\nútoky pokračujúceho trestného činu a uloženie jedného trestu za trestnú činnosť v celom tomto rozsahu.“\nVyslovil názor, že podstatou správneho trestania pri pokračujúcich správnych deliktoch nie je vedenie\njedného „spojeného“ konania, ale uloženie jedného trestu jedným rozhodnutím, ktoré sa môže týkať\n\nviacerých formálne a procesne samostatne vedených správnych konaní. Ďalej uviedol, že pri vydaní\nodvolaním napadnutého rozhodnutia bol viazaný právnym názorom NS SR vysloveným v zrušujúcich\nrozhodnutiach, a preto nebolo nutné navrhovateľa informovať o tom (bol účastníkom konaní), že v\npredmetných veciach spojí jednotlivé konania a vydá jedno rozhodnutie, ani mu poskytnúť lehotu na\nvyjadrenie, s poukazom na to, že navrhovateľ sa vo všetkých správnych konaniach v rámci nariadeného\nústneho pojednávania, okrem iného k veci vyjadril, a preto neobstojí ani jeho námietka, že mu toto právo\nbolo upreté.\nK námietke navrhovateľa ohľadne výšky uloženej sankcie, odporca uviedol, že celková závažnosť\npokračujúceho správneho deliktu, ktorý je spáchaný viacerými čiastkovými útokmi, je logicky vyššia,\nako je tomu v prípade „bežného deliktu“, spáchaného jedným skutkom, pričom za závažnejší správny\ndelikt musí byť uložená prísnejšia sankcia. Zdôraznil, že za predmetný správny delikt umožňuje zákon\nuložiť sankciu až do výšky 165.969 €, pričom výška uloženej sankcie 13.276 € je len v približne v jednej\ndvanástine zákonom stanovenej sadzby. Konštatoval, že pri ukladaní pokuty bral zreteľ aj na opakované\nporušenie predmetnej povinnosti navrhovateľom, pričom spáchaný delikt mal charakter pokračujúceho\nsprávneho deliktu tvoreného viacerými čiastkovými útokmi, čo podstatným spôsobom zvýšilo jeho\ncelkovú závažnosť. Posudzovanie miery závažnosti pri výpočte a ukladaní sankcie považoval odporca\nza správne, s poukazom na to, že obdobný spôsob výpočtu výšky pokuty s prihliadnutím na dĺžku resp.\nrozsah porušenia navyše vyplýva aj z rozhodovacej praxe NS SR, napr. z rozhodnutia 3Sž/15/2008.\nĎalej uviedol, že pri ukladaní sankcie použil správnu úvahu, ktorú podrobne odôvodnil. Zastával názor,\nže táto úvaha neodporuje zásadám logického myslenia a nie je ani v rozpore so zákonom, a preto ju\npovažoval za zákonnú. Tvrdil, že na dĺžku trvania jednotlivých reklamných spotov prihliadal v súvislosti\ns určovaním výšky sankcie z toho dôvodu, že to ustanovuje zákon v ust. § 64 ods. 3 zákona o\nvysielaní a retransmisii. Uviedol, že odvysielaná krátka reklama na liek (napr. 5-10 sekúnd) bez riadnej\nvýzvy v zmysle ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii bude menej závažná v\nporovnaní s dlhšie trvajúcou (napr. 45 sekúnd), keďže pri dlhšej trvajúcej reklame je spotrebiteľ vystavený\nreklamnému tlaku bez riadnej výzvy v zmysle zákona po dlhší čas.\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu jasne určiť kritériá používané pre\nstanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal vysielateľ v\nbudúcnosti pohybovať, odporca sa vyjadril tak, že jednotlivé kritériá explicitne uviedol v napadnutom\nrozhodnutí (str. 10). Taktiež zdôraznil, že predvídateľnosť práva s absolútnou istotou nie je možná\n(rozhodnutie ESĽP Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu 1979), čo sa uplatnilo aj v predmetnom\nprípade, kedy vzhľadom na množstvo rôznych spôsobov a relevantných kritérií pre odvysielanie výzvy\npodľa ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, nie je objektívne možné stanoviť v\nrozhodnutí Rady „univerzálne“ pravidlá, ktoré obsiahnu všetky možné situácie relevantné pre určenie\nčasu potrebného na zobrazenie predmetnej výzvy a zabezpečia absolútnu predvídateľnosť práva.\nKonštatoval, že tieto treba skúmať a posúdiť ad hoc, podľa všetkých v rozhodnutí uvedených kritérií.\nMal za to, že hranice, v ktorých sa má vysielateľ pri odvysielaní výziev v zmysle ust. § 33 ods. 4 písm. a/\nzákona o vysielaní a retransmisii pohybovať vymedzil jasne, takže navrhovateľ bude môcť v budúcnosti\nrozumne predvídať právne následky svojho konania.\nOdporca vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnuté\nrozhodnutie potvrdil a v prípade, že dospeje k záveru, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím je\nvysoká navrhol, aby súd rozhodnutie zmenil tak, že zníži uloženú sankciu podľa vlastného uváženia a\nvo zvyšnej časti potvrdí.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 158-PLO/O-1621/2011, č. 275-PLO/O-2406/2011, 244-PLO/O-2087/2011 a\n159-PLO/O-1622/2011, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu\nodporcu na pojednávaní súdu dňa 28. augusta 2013 - na ktoré sa právna zástupkyňa navrhovateľa,\nktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila,\na preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vec prejednal v jej neprítomnosti dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca prijal uznesenia o začatí\nsprávneho konania :\n- dňa 15. marca 2011 č. 158-PLO/O-1621/2011 vo veci možného porušenia ust. § 33 ods. 4 písm.\na/ zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby TV\nMarkíza dňa 31. decembra 2010 o cca 18:11 hod. a dňa 22. januára 2011 o cca 20:11 hod. odvysielal\nreklamný šot na liek Muconasal plus, pri ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu, aby reklama na liek\nobsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku,\n- dňa 12. apríla 2011 č. 275-PLO/O-2406/2011, vo veci možného porušenia ust. § 33 ods. 4 písm.\na/ zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby TV\nMarkíza dňa 12. februára 2011 o cca 18:35 hod. odvysielal reklamný šot na liek Mucoplant Spitzwegerich\nHustensaft, pri ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a\nzrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácií pre používateľov lieku pribalenej k lieku,\n- dňa 29. marca 2011 č. 244-PLO/O-2087/2011, vo veci možného porušenia ust. § 33 ods. 4 písm. a/\nzákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby TV DOMA\ndňa 7. januára 2011 o cca 20:30 hod. odvysielal reklamný šot na liek Otrivin Complete, pri ktorom mohlo\ndôjsť k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné\nprečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre používateľov lieku\npribalenej k lieku,\n- a dňa 15. marca 2011 č. 159-PLO/O-1622/2011 vo veci možného porušenia ust. § 33 ods. 4 písm.\na/ zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že v rámci televíznej programovej služby TV\nMarkíza dňa 22. januára 2011 o cca 20:12 hod. odvysielal reklamný šot na liek PARALEN HOT DRINK,\npri ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú\nvýzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácií pre\npoužívateľov lieku pribalenej k lieku.\nVo všetkých správnych konaniach sa uskutočnilo na žiadosť navrhovateľa ústne pojednávanie dňa\n24. mája 2011 o 10:00 hod. z ktorého bola vyhotovená zápisnica. V správnom konaní č. 158-PLO/\nO-1621/2011 bolo vydané rozhodnutie č. RP/42/2011 zo dňa 7. júna 2011, ktoré bolo rozhodnutím NS SR\nsp. zn. 2Sž/24/2011 zo dňa 15. februára 2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, obdobne\nv správnom konaní č. 275-PLO/O-2406/2011 bolo vydané rozhodnutie č. RP/32/2011 zo dňa 7. júna\n2011, ktoré bolo rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Sž/25/2011 zo dňa 15. februára 2012 zrušené a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie, v správnom konaní č. 244-PLO/O-2087/2011 bolo vydané rozhodnutie č.\nRP/40/2011 zo dňa 7. júna 2011, ktoré bolo rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Sž/19/2011 zo dňa 15. februára\n2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, a v správnom konaní č. 159-PLO/O-1622/2011\nbolo vydané rozhodnutie č. RP/37/2011 zo dňa 7. júna 2011, ktoré bolo rozhodnutím NS SR sp. zn.\n2Sž/18/2011 zo dňa 15. februára 2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. K zrušeniu\nvyššie uvedených rozhodnutí odporcu došlo z dôvodu, nepresnosti a neurčitosti výroku napadnutého\nrozhodnutia a z dôvodu porušenia základných princípov trestania, konkrétne za viacero čiastkových\nútokov nebola uložená jedna sankcia, teda správny orgán nepostupoval v rovnakom režime, ako je\ntomu pri trestnom postihu. Následne po zrušených vyššie špecifikovaných rozhodnutiach odporcu bolo\nvydané rozhodnutie č. RP/027/2012 zo dňa 29. mája 2012, ktorému predchádzali správne konania č.\n158-PLO/O-1621/2011, č. 275-PLO/O-2406/2011, č. 244-PLO/O-2087/2011 a č. 159-PLO/O-1622/2011,\nktorým bolo rozhodnuté o porušení povinnosti navrhovateľa uvedenej v ust. § 33 ods. 4, písm. a/ zákona\no vysielaní a retransmisii vyššie popísanými skutkami za čo bola navrhovateľovi podľa ust. § 64 ods.\n1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii uložená sankcia - pokuta určená podľa ust. § 67 ods. 5\npísm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 13 276 €. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu\nje predmetom tohto konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“).\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\n\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),\npreskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná\npožiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a\nto ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 308/2000 Z. z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zákona č. 308/2000 Z. z., do pôsobnosti rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia.\nPodľa ust. § 32 ods. 1, 3 zákona č. 308/2000 Z. z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nŠot na účely tohto zákona je krátke reklamné alebo telenákupné oznámenie zaradené do reklamného\nbloku alebo do telenákupného pásma.\nPodľa ust. § 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z, vysielaná reklama na lieky okrem liekov podľa odseku 3\na § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke\nochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať:\na) jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku\nobsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku,\nb) odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.\n\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho\nporiadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú\npovinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v\npredmetnej veci náležite postupoval v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozhodnutiach,\nktorými boli predchádzajúce rozhodnutia Rady, vydané v uvedených správnych konaniach, zrušené, v\nzmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre\nvydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní sa nedopustil ani takej vady, ktorá by mala za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu je možné považovať za súladné so zákonom.\n\nNajvyšší súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľa, ktorými namietal porušenie procesných zásad\nv správnom konaní, výšku sankcie ako i jej nedostatočné odôvodnenie a tiež nesúhlasil so záverom\nodporcu o tom, že odvysielané reklamné šoty neobsahovali jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu tak, ako\nto predpokladá ust. § 33 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona o vysielaní a retransmisii, a práve naopak mal za\nto, že zobrazením vizuálneho poučenia spravidla v dolnej tretine obrazovky v dostatočnom grafickom\nrozlíšení od ostatného vizuálneho diania na obrazovke v rovnakom časovom limite a dostatočne dlhú\ndobu bola výzva dostatočne jednoznačná a tým, že bol použitý bežný a ľahko čitateľný fond písma\ns ich farebným odlíšením, s celkovou dĺžkou zobrazenia textu poučenia cca 3-6 sekúnd z celkového\nčasu trvania reklamného spotu v dĺžke 10-20 sekúnd ho považoval za zrozumiteľný, považujúc pojmy\nuvedené v ust. § 33 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona o vysielaní a retransmisii za právne neurčité umožňujúce\nrôzny výklad, čím spôsobujú právnu neistotu navrhovateľa.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu pojmy právnej úpravy v § 33 ods.4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. „zrozumiteľný a jednoznačný“ možno zaradiť medzi tzv. právne neurčité pojmy. V takýchto prípadoch\nje preto úlohou správneho orgánu rámcovo obsah a význam týchto pojmov vymedziť s prihliadnutím na\nkonkrétne okolnosti prípadu ako i skutkovú podstatu správneho deliktu. K výkladu zákonov sa vyjadril\naj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 324/2011-16 kde uviedol, že „článok 2 ods. 2 ústavy\nobsahuje ústavné pravidlo, v rámci ktorého každý orgán verejnej moci vrátane štátnych orgánov sám\n(autonómne) určuje nielen to, aký druh právnej úpravy použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom\nprikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený v citovanom článku\nústavy. Ústavný príkaz, ktorý je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 ústavy, je súčasne aj ustanovením povinnosti\nvykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento ústavný príkaz rešpektoval v celom vymedzenom\nrozsahu“. Z uvedeného vyplýva záver o tom, že výklad pojmu ako i jeho aplikácia je úlohou správneho\norgánu a nie vecou a úlohou navrhovateľa, ako to uviedol v odvolaní. Senát najvyššieho súdu v danej\nveci zastáva názor, že správny orgán v odvolaním napadnutom rozhodnutí rámcovo obsah a význam\nneurčitých právnych pojmov vymedzil jasným a zrozumiteľným spôsobom, keď v odôvodnení uviedol,\nže jednoznačná a zrozumiteľná výzva je taká, ktorá nevyžaduje zvláštne sústredenie sa priemerne\nvnímavého diváka, konkrétne, pokiaľ je zvolené vizuálne spracovanie, musí byť text výzvy dostatočne\nvýrazný a čitateľný a musí byť na obrazovke zobrazený dostatočne dlhú dobu tak, aby aj pri bežnej\n(priemernej) rýchlosti čítania bol jej text čitateľný. Najvyšší súd konštatuje, že posudzovanú vec je možné\ndo takto vymedzeného rámca neurčitých právnych pojmov zaradiť. Z uvedeného dôvodu nepovažoval\ntúto námietku navrhovateľa ako právne významnú.\nVo vzťahu k navrhovateľovej odvolacej námietke ohľadne porušenia zásad správneho konania a teda\nvedenia konania v rozpore so zákonom najvyšší súd konštatuje, že odporca vo veci konal v intenciách\nzrušujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým právnym názorom bol v súlade\ns ust. § 250r O.s.p viazaný. V predmetnej veci je nepochybné, že v minulosti boli vydané jednotlivé\nrozhodnutia č. RP/42/2011 zrušené rozsudkom NS SR 2Sž/24/2011, č. RP 37/2011 zrušené rozsudkom\nNS SR sp. zn. 2Sž/18/2011, č. RP/32/2011 zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž/25/2011 a č.\nRP/40/2011 zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 2Sž/19/2011, pričom k zrušeniu vyššie uvedených\nrozhodnutí odporcu došlo z dôvodu nepresnosti a neurčitosti výroku napadnutých rozhodnutí a z dôvodu\nporušenia základných princípov trestania, konkrétne za viacero čiastkových útokov nebola uložená\njedna sankcia, teda správny orgán nepostupoval v rovnakom režime, ako je tomu pri trestnom postihu.\nÚlohou správneho orgánu bolo v ďalšom konaní spojiť príslušné správne konania a na základe zisteného\nskutkového stavu vydať jedno rozhodnutie s dostatočným opísaním skutku vo výroku rozhodnutia\na uložiť jednu pokutu, taktiež určiť kritériá používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia\ninformácie a určiť hranice, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať. Správny orgán\nviazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal rozhodnutie RP/027/2012,\nktorému vydaniu predchádzali štyri správne konania a za pokračujúci správny delikt uložil jednu sankciu\n- pokutu.\nNajvyšší súd nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že správny orgán tým, že nezačal jedno správne\nkonanie za odvysielanie viacerých reklamných spotov na lieky, porušil všetky zásady správneho konania,\nkeď ako účastník nemal vedomosť o takomto postupe správneho orgánu. Zo skutkových zistení v\ndanej veci vyplýva, že Rada preskúmavané rozhodnutie vydala v správnych konaniach označených\nv úvodnej časti svojho rozhodnutia potom, ako predchádzajúce jej rozhodnutia v týchto správnych\nkonaniach boli zrušené najvyšším súdom a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie s uložením povinnosti\nposudzovať skutky kladené navrhovateľovi za vinu v jednotlivých správnych konaniach za čiastkové\n\nútoky tzv. pokračovacieho správneho deliktu analogicky podľa trestnoprávnej úpravy ( § 122 ods.\n10 Trestného zákona) a vydať jedno rozhodnutie a uložiť jednu sankciu. V zmysle právnej úpravy\nustanovenej v § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii procesným právnym predpisom pre\nkonanie Rady je správny poriadok. Správny poriadok neupravuje postup správneho orgánu v prípade,\nak správny orgán rozhoduje o viacerých nárokoch účastníka konania a prichádzalo by do úvahy spojenie\nvecí. Z týchto dôvodov nie je možné vytýkať Rade, že nevydala formálne rozhodnutie (oznámenie) o\nspojení vecí potom, ako predchádzajúce rozhodnutia v jednotlivých správnych konaniach boli zrušené\nnajvyšším súdom. Senát najvyššieho súdu súhlasí s argumentáciou žalovaného správneho orgánu,\nže rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia v predmetných\nsprávnych konaniach, boli navrhovateľovi doručené a mal teda vedomosť o uložení povinnosti Rade\nrozhodnúť jedným rozhodnutím o uložení sankcie za jednotlivé skutky, ktoré boli predmetom označených\nsprávnych konaní. Vzhľadom k uvedenému aj podľa názoru súdu v predmetnej veci nebolo potrebné\nopätovne začať jedno správne konanie tak, ako sa domnieva navrhovateľ, pretože navrhovateľ jednak\nmal vedomosť o začatých správnych konaniach, v ktorých mu boli zaručené jeho procesné práva, mal\nmožnosť sa k uvedeným aj vyjadriť na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na jeho žiadosť, bol\npoučený o svojich právach a jednak stotožniac sa s judikatúrou v trestných veciach, na ktorú poukázal\nodporca, aj čiastkový útok pokračujúceho trestného činu je samostatným skutkom. Uvedené však nič\nnemení na tom, že pokiaľ sa skutočne jedná o spáchanie pokračujúceho správneho deliktu, tento sa\nposudzuje ako jeden správny delikt a ukladá sa jedna sankcia. V danej súvislosti najvyšší súd dáva do\npozornosti, že spôsob zaručenia procesných práv vysielateľa v prípade spáchania takéhoto správneho\ndeliktu je vecou procesného postupu zvoleného Radou, ktorý musí byť zákonný. Nie je teda rozhodujúce,\nči správny orgán začne samostatné správne konania za každý čiastkový útok alebo jedno správne\nkonanie, v ktorom zahrnie aj jednotlivé čiastkové útoky správneho deliktu. Rozhodujúcou je skutočnosť,\naby postupom správneho orgánu nedošlo k upretiu procesných práv vysielateľa. Zo skutkových okolností\ndanej veci vyplývajúcich z obsahu administratívnych spisov je zrejmé, že žalovaný správny orgán\nsi skutkové podklady v jednotlivých veciach zadovážil z úradnej povinnosti, vo všetkých prípadoch\nvyzval navrhovateľa na podanie vyjadrenia k veci a navrhnutie dôkazov a na žiadosť navrhovateľa\nuskutočnil ústne pojednávanie, kde navrhovateľ mal právo sa vyjadrovať ku skutkovým a aj k právnym\nskutočnostiam, o čom bola spísaná zápisnica. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu námietku\nnavrhovateľa, ktorou namietal nezákonnosť správneho konania a odňatie mu možnosti konať pred\nsprávnym orgánom, považoval za nedôvodnú.\nŽalovaný správny orgán podľa názoru najvyššieho súdu sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nnáležite vysporiadal aj s úlohou jasne určiť kritériá používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky\nzobrazenia informácie a určiť hranice. Najvyšší súd v danom prípade súhlasí s tvrdením Rady, že nie je\nmožné určiť potrebnú dĺžku zobrazenia textovej informácie paušálne, teda všeobecne pre všetky prípady\nzobrazovania výzvy pri vysielaní reklamných šotov podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a\nretransmisii, keďže posúdenie tejto otázky je závislé od viacerých kritérií, ktoré sú vždy dané individuálne\nkonkrétnym prípadom, s poukazom na to, že pre posúdenie, či je výzva zobrazená dostatočný čas je\npotrebné skúmať kritériá, ako je veľkosť a umiestnenie písma textu, či je text zobrazený samostatne\nalebo je zakomponovaný v rámci dlhšej textovej informácie, kontrast farby písma a podkladu, či je\npozornosť diváka rozptýlená dejom resp. iné informácie vysielané v rámci reklamného šotu. Vzhľadom\nk uvedenému najvyšší súd mal za to, že Rada k uvedenej problematike v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia podala jasný a zrozumiteľný výklad.\nNajvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, ktorou namietal výšku uloženej\nsankcie ako i jej odôvodnenie. Podľa názoru súdu Rada v danom prípade postupovala a rozhodla v\nsúlade so zákonom, keď ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 v spojení s § 5 ods. 1 zákona\nč. 308/2000Z. z. navrhovateľovi uložila sankciu v zmysle § 64 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona\nurčenú v zmysle § 67 ods.5 písm. a/ tohto zákona. Vychádzajúc zo skutkových zistení najvyšší súd mal\ntiež preukázané, že Rada v ďalšom konaní v danej veci postupovala v intenciách názoru najvyššieho\nsúdu vysloveného v zrušujúcich rozsudkov. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia Rady považoval za\ndostatočné. Rada pri ukladaní výšky sankcie podľa názoru súdu v danej veci správne prihliadla na\nskutočnosť, že navrhovateľ bol za porušenie ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii\nuž v minulosti sankcionovaný (rozhodnutia RL/47/2008 z 23. septembra 2008 sankcia - upozornenie\npre porušenie zákona, RP/30/2009 z 25. augusta 2009 sankcia pokuta vo výške 4.000 €) a teda došlo\nk opakovanému porušeniu povinnosti a súčasne prihliadala na závažnosť správneho deliktu, mieru\n\nzavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti a spôsob porušenia\npovinnosti. Možno súhlasiť s argumentáciou Rady, že predmetný delikt bol tvorený štyrmi čiastkovými\nútokmi, čo podstatne zvýšilo jeho závažnosť, pretože ak správny delikt pozostáva zo štyroch čiastkových\nútokov, ktoré by za iných okolností mohli byť samostatné správne delikty, je závažnosť takéhoto konania\nštyrikrát vyššia a aj sankcia musí byť vyššia, ako v prípade bežného, nie pokračujúceho správneho\ndeliktu. Zo zákonnom ustanovenej kompetencie vyplýva Rade oprávnenie posúdiť porušenie právnej\npovinnosti vysielateľa a na základe správnej úvahy uložiť zákonom dovolenú sankciu. Súd je oprávnený\nv rámci súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. posúdiť len, či správny orgán\nnevybočil zo správnej úvahy zákonom predpokladanej. Najvyšší súd v danom prípade nezistil, že by\nžalovaný správny orgán vybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 O.s.p.,),\nkeď zákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie ustanovuje,\nže Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 3319 eur do 165 969 eur a\npreskúmavaným rozhodnutím Rada uložila navrhovateľovi za pokračujúci správny delikt pokutu vo výške\n13 276 eur. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie\nustanovil rozsah sadzby pokuty do 165 969 eur, z uvedeného je zrejmé, že Rada uložila navrhovateľovi\npokutu na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Pokiaľ teda Rada v danom prípade po zrušení\npredchádzajúcich rozhodnutí uložila jednu sankciu za predmetné čiastkové útoky vo výške na dolnej\nhranici sadzby zákonom predpokladanej pokuty na základe vlastnej správnej úvahy, senát najvyššieho\nsúdu konštatuje, že Rada výšku pokuty určila v rozsahu správnej úvahy zákonom dovolenej.\nNajvyšší súd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa, že uložená sankcia a jej výška musí byť\nodôvodnená v nadväznosti na posledne uloženú výšku sankcie v obdobnej veci, a teda zákon stanovuje\nsprávnemu orgánu povinnosť v obdobných prípadoch postupovať rovnako tak vo fáze procesu ako\naj vo fáze ukladania sankcie. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho\nspisu je zrejmé, že žalovaný správny orgán pri ukladaní výšky sankcie v danom prípade vychádzal\nzo skutočnosti, že navrhovateľovi bola uložená sankcia za štyri porušenia právnej povinnosti, pričom\npokuta vo výške 4.000 € (uložená rozhodnutím RP/30/2009) bola navrhovateľovi uložená za spáchanie\nsprávneho deliktu, kde sa nejednalo o pokračujúci správny delikt, a preto správna úvaha odporcu\nneodporuje zásadám logického myslenia, keď v danom prípade pri ukladaní výšky pokuty zohľadnil\nzávažnosť pokračujúceho deliktu a pokutu uložil v zákonnom stanovenom rozmedzí, pričom jej výška\nje bližšie k jej spodnej hranici.\nV danej súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uložená pokuta má plniť úlohu\nvýchovnú a aj represívnu a postihovať protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v\nmajetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, keďže pri pokute uloženej v zanedbateľnej výške zas\nnemožno predpokladať, že by splnila svoj účel v žiadnej jej zložke.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na zníženie výšky uloženej\nsankcie, keďže nezistil dôvod na jej zníženie.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a právnych záverov uvedených vyššie najvyšší súd nepovažoval\nnámietky navrhovateľa za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o správnosti a zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj postupu mu predchádzajúceho, a\npreto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému\nnavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30. septembra\n2012.\n\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}