{"guid": "d4b80931-d5f0-45bc-84b9-5e25a190c372:091590a6-f376-4de8-bc68-d3ccd409fa09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1", "spisova_znacka": "2Sž/17/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/17/2012 z 27. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 2Sž/17/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1", "identifikacne_cislo": "9012010123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/091590a6-f376-4de8-bc68-d3ccd409fa09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/17/2012\n9012010123\n27. 03. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozef Milučký a JUDr. Alena Poláčková, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nVIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, IČO: 45 467 340, zast.\nAdvokátskou kanceláriou Alfa Legal, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava, IČO: 47 237 121, zast.\nMgr. Máriou Kodajovou - konateľkou a advokátkou, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1./ CORPORATE LEGAL, s.r.o.,\nso sídlom Mestská 1, Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave,\nMiletičova 23, 2./ Radio Play, s.r.o., so sídlom Saratovská 6/A, Bratislava, 3./ Rádio VIVA, a.s., so sídlom\nŠalviova 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a\nretransmisiu č. R/117/2012 zo dňa 15. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej Republiky rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. R/117/2012 zo\ndňa 15. mája 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nRada pre vysielanie a retransmisiu so sídlom v Bratislave j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy\nkonania vo výške 407,55 eura v lehote 15 dní na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to Advokátskej\nkancelárie Alfa Legal, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava, zast. konateľkou a advokátkou Mgr.\nMáriou Kodajovou.\nOstatným účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím Rada pre vysielanie a retransmisiu (Ďalej len ,,Rada“) v správnych konaniach\nzačatých dňa 26. marca 2012, podľa § 47 zákona č. 308/2000 Z. z. (ďalej len ,,zákon č. 308/2000\nZ. z.“) posúdila žiadosti o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie doručené Rade\núčastníkmi konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava, Radio Play, s.r.o., Saratovská 6/\nA, Bratislava, Rádio VIVA, a.s., Šalviova 1, Bratislava a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., Lamačská\ncesta 3, Bratislava a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie Rada podľa § 48 ods. 7 zákona\nč. 308/2000 Z. z. udelila licenciu č. R/117 spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., Mestská 1, Bratislava\nna celoplošné rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na\nvyužívanie frekvencií uvedených v článku I odsek 6, najneskôr však odo dňa 22. decembra 2013 za\npodmienok:\nI.\n\n?1. Názov programovej služby: INFO Rádio\n2. Doba, na ktorú sa licencia na· rozhlasové vysielanie udeľuje: 8 rokov odo dňa zániku oprávnenia\nsúčasného vysielateľa na využívanie frekvencií uvedených v odseku 6 tohto článku, najneskôr však odo\ndňa 22. decembra 2013\n3. Časový rozsah vysielania: 24 hodín denne\n4. Územný rozsah vysielania: multiregionálny\n5. Jazyk vysielania: slovenský\n6. Pridelená frekvencia:\n1. l01,8 MHz Bratislava\n2. 106,6 MHz Banská Bystrica\n3. 105, l MHz Banská Štiavnica\n4. 95,6 MHz Bardejov\n5. 91, l MHz Brezno 6.99,6 MHz Čadca\n7. 107,0 MHz Dobšiná\n8. 87,9 MHz Dolný Kubín 9. 95,7 MHz Košice mesto\n10. 96,0 MHz Lučenec\n11. 88,1 MHz Marovka\n12. 104,9 MHz Martin\n13. 90,0 MHz Medzilaborce\n14. 99,0 MHz Michalovce\n15. 90,7 MHz Námestovo\n16. 96, l MHz Nitra\n17. 104,8 MHz Poprad\n18. 105,8 MHz Prešov\n19. 92,9 MHz Prievidza - Silo\n20. 106,7 MHz Rimavská Sobota\n21. 101,4 MHz Rožňava\n22. 91,l MHz Ružomberok\n23. 92,8 MHz Ružomberok\n? 24. 88,5 MHz Snina\n25. 92,4 MHz Stropkov\n26. 105,5 MHz Trenčín\n27. 92,0 MHz Žiar nad Hronom\n\n28. 92,7 MHz Žilina - Zástranie\nII.\n?Právne skutočnosti:\n1. Údaje o osobách, ktoré majú účasť' na základnom imaní vysielateľa alebo podiel na hlasovacích\nprávach: podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa 10. apríla 2012.\noddiel: Sro, vložka č. 53166/B, zoznam výpisov č.: II-1896/2012.\n2. Údaje o štatutárnych orgánoch a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou: podľa Výpisu z\nObchodného registra Okresného súdu Bratislava l zo dňa 10. apríla 2012, oddiel: Sro vložka č. 53166/\nB, zoznam výpisov č.: II-1896/2012.\nIII.\n?l. Podiely programových typov v bežnom mesiaci/týždni určené podľa navrhovanej programovej\nskladby (doručenej podaním zaevidovaným pod č. 2610/2012 zo dňa 11. mája 2012),\na) Spravodajstvo - min. 7,96 %,\nb) Publicistika: polit. publicistika - 0,79 %, ostatná publicistika - 0,79 %,\nc) Dramaturgicky ucelené programy so stálou periodicitou: detské programy - 0 %, náboženské programy\n- 0,08 %, literárno-dramatické programy - 0,2 %, zábavné programy - 0,6 %, hudobné programy - 2,97 % ,\nc) Ostatný program - 86,61 %,\n?\n2. Navrhovaný podiel vysielacieho času (bežný mesiac) vyhradeného vysielaniu programov vo verejnom\nzáujme: 9,82 %.\n?3. Údaje o častiach programovej služby, ktoré by mali byt' preberané od iných vysielateľov: 0%\nIV.\n?1. Druh technického nosiča, na ktorom vysielateľ poskytne záznam vysielania Rade: DVD.\n2. Držiteľ licencie je povinný dodržiavať technické parametre pridelenej frekvencie uvedené vo\nfrekvenčnom liste vydanom Telekomunikačným úradom SR, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia:\n2.1. Frekvencia: 101,8 MHz Bratislava\nLokalita: Kamzík\nFrekvenčný list: 4850/0SFS/2012 zo dňa 14. mája 2012\n?2.2. Frekvencia: 106,6 MHz Banská Bystrica\nLokalita: Panský diel\nFrekvenčný list: 4848/0SFS/2012 zo dňa 11. mája 2012\n?2.3. Frekvencia: 105,1 MHz Banská Štiavnica\n\n?Lokalita: Sitno\nFrekvenčný list: 4849/0SFS/2012 zo dňa 14. mája 2012\n?2.4.Frekvencia: 95,6 MHz Bardejov\nLokalita: Miháľov\nFrekvenčný list: 1714/10/2007 zo dňa 10. apríla 2007\n?2.5. Frekvencia: 91,1 MHz - Brezno\nLokalita: Brezno - TVP Valaská\nFrekvenčný list: 2325/10/2003 zo dňa 20. marca 2003\n?2.6. Frekvencia: 99,6 MHz - Čadca\nLokalita: Čadca\nFrekvenčný list: 2091/10/2003 zo dňa 27. augusta 2003\n?2.7. Frekvencia: 107,0 MHz - Dobšiná\nLokalita: Stromiš\nFrekvenčný list: 1675/10/2007 zo dňa 4. apríla 2007\n?2.8. Frekvencia: 87,9 MHz - Dolný Kubín\nLokalita: Dolný Kubín-Kuzmínovo\nFrekvenčný list: 1351/10/2003 zo dňa 25. augusta 2003\n??2.9. Frekvencia: 95,7 MHz - Košice mesto\nLokalita: Bankov\nFrekvenčný list: 1915/10/2007 zo dňa 17. apríla 2007\n?2.10. Frekvencia: 96,0 MHz - Lučenec\nLokalita: Lučenec\nFrekvenčný list: 9460/10/2001 zo dňa 8. novembra 2001\n?2.11. Frekvencia: 88,1 MHz - Marovka\nLokalita: Chata Karolka\nFrekvenčný list: 4851/0SFS/2012 zo dňa 14. mája 2012\n?2.12. Frekvencia: 104,9 MHz - Martin\nLokalita: Chata ,,Pod Kľačianskou Maguro“\n\nFrekvenčný list: 4277/10/2002 zo dňa 6. mája 2002\n?2.13. Frekvencia: 90,0 MHz - Medzilaborce\nLokalita: vodáreň\nFrekvenčný list: 1676/10/2007 zo dI1a 4. apríla 2007\n?2.14. Frekvencia: 99,0 MHz - Michalovce\nLokalita: Hôrka\nFrekvenčný list: 1674/10/2007 zo dňa 4. apríla 2007\n?2.15. Frekvencia: 90,7 MHz - Námestovo\nLokalita: Námestovo - Uhlisko\nFrekvenčný list: 961/10/2003 zo dňa 25. augusta 2003\n\n?2.16. Frekvencia: 96,1 MHz - Nitra\nLokalita: Nitra - Borina\nFrekvenčný list: 7783/10/2002 zo dňa 25. augusta 2003\n?2.17. Frekvencia: 104,8 MHz - Poprad\nLokalita: Malý Smolník\nFrekvenčný list: 7156/10/2003 zo dňa 6. decembra 2003\n?2.18. Frekvencia: 105,8 MHz - Prešov\nLokalita: TVp Prešov\nFrekvenčný list: 4279/10/2002 zo dňa 6. mája 2002\n2.19. Frekvencia: 92,9 MHz - Prievidza - Silo\nLokalita: Prievidza - Silo\nFrekvenčný list: 1861/10/2003 zo dňa 28. februára 2003\n?2.20. Frekvencia: 106,7 MHz - Rimavská Sobota\nLokalita: Bankov\nFrekvenčný list: 1916/10/2007 zo dňa 17. apríla 2007\n?2.21. Frekvencia: 101,4 MHz - Rožňava\nLokalita: Dievčia skala\n\nFrekvenčný list: 4852/0SFS/2012 zo dňa 14. mája 2012\n?2.22. Frekvencia: 91,1 MHz - Ružomberok\nLokalita: Úložisko\nFrekvenčný list: 9462/10/2001 zo dňa 9. novembra 200l\n?2.23. Frekvencia: 92,8 MHz - Ružomberok\nLokalita: Mních\nFrekvenčný list: 1681/10/2007 zo dňa 4. apríla 2007\n?2.24. Frekvencia: 88,5 MHz - Snina\nLokalita: Strážske\nFrekvenčný list: 3255/10/2002 zo dňa 18. apríla 2002\n?2.25. Frekvencia: 92,4 MHz - Stropkov\nLokalita: Baňa\nFrekvenčný list: 1679/10/2007 zo dňa 4. apríla 2007\n?2.26. Frekvencia: 105,5 MHz - Trenčín\nLokalita: Nad Oborou\nFrekvenčný list: 946l/10/2001 zo dňa 8. novembra 2001\n?2.27. Frekvencia: 92,0 MHz - Žiar nad Hronom\nLokalita: Stará Kremnička\nFrekvenčný list: 9117/10/2007 zo dňa l. októbra 2007\n2.28. Frekvencia: 92,7 MHz - Žilina - Zástranie\nLokalita: Straník\nFrekvenčný list: 709/10/2002 zo dňa 31. januára 2002\n?\n3. Špecifikácia RDS:\nProgramová identifikácia PI\nIdentifikácia dopravného vysielania TP\n?Alternatívne frekvencie AF\nTyp programu PTY\nIné informácie o vysielaných sieťach EON\n\nIdentifikácia spôsobu dekódovania DI\nPrepínač hudba/reč M/S\nTextový kanál RT\nHodiny a dátum CT\nIdentifikácia dopravného hlásenia TA\nInformácie pre prevádzkovateľa vysielacej siete\nČíslo programu PIN\nMeno programového okruhu PS\nII. zamieta\n? Žiadosť účastníka konania, spoločnosti Rádio VIVA, a.s., Šalviova 1, 821 01 Bratislava podľa § 9 ods.\n2 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. z dôvodu, že na výzvu Rady nedoplnil v lehote do 14. mája 2012\nk svojej žiadosti nasledovné náležitosti:\n- zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu žiadateľa o licenciu.\n- stanovy spoločnosti,\n- doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočňovanie vysielania,\n- výpis z obchodného registra, ktorý nesmie byť starší ako 30 dní,\n- údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie,\n- doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 308/2000 Z. z., ich pôvod a zloženie.\nIII. zamieta\n? Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. žiadosť žiadateľa Radio Play, s.r.o.\nIV. zamieta\n? Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. žiadosť žiadateľa VIVA PRODUCTION\nHOUSE, s.r.o.\n? Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa vylučuje odkladný účinok\nopravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu.\nRada takto rozhodla, keď na základe vyhodnotenia predložených žiadostí podľa kritérií stanovených v §\n47 zákona č. 308/2000 Z. z. dospela k záveru, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., (projekt INFO\nRádia) dôslednejšie napĺňa kritériá podľa § 47 písm. d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z. z. (miera naplnenia\nostatných kritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z. z. bola pri všetkých žiadateľoch na rovnakej\núrovni), a preto rozhodla o pridelení licencie požadovaných frekvencií tejto spoločnosti.\nNapadnutým rozhodnutím Rada zároveň rozhodla o vylúčení odkladného návrhu opravného prostriedku\nproti svojmu rozhodnutiu z dôvodu, že odkladom výkonu tohto rozhodnutia by mohlo dôjsť k\nnenahraditeľnej ujme účastníka konania, ktorému bolo rozhodnutím Rady vyhovené, keďže I. výrok\npodlieha súdnemu prieskumu a II., III. a IV. výrok je možné napadnúť opravným prostriedkom na\n\nnajvyššom súde a následne súdne konania by ohrozili efektívne využívanie frekvenčného aparátu, čo\nprestavuje naliehavý všeobecný záujem.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.\nV predmetnej veci je nesporné, že Rada dňa 26. marca 2012 vyhlásila v zmysle zákona o vysielaní\na retransmisii príslušné konanie o udelenie licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie a to na\nfrekvenciách, na ktorých v súčasnosti vysiela Rádio VIVA.\nNapadnutým rozhodnutím Rady v zmysle bodu I. výrokovej časti udelila podľa § 48 ods. 7 zákona\nč. 308/2000 Z. z. spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave licenciu č. R/117\nna celoplošné rozhlasové terestriálne vysielanie odo dňa zániku oprávnenia súčasného vysielateľa na\nvyužívanie frekvencií uvedených v článku I ods. 6 napadnutého rozhodnutia, najneskôr však odo dňa\n22. decembra 2013 a to za príslušných podmienok stanovených Radou vo výrokovej časti rozhodnutia.\nV zmysle bodu IV. výrokovej časti rozhodnutia Rada podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ. z. zamietla žiadosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. a zároveň v zmysle ust. § 55 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Rada vylúčila odkladný účinok opravného prostriedku proti\nnapadnutému rozhodnutiu a to z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu.\nPodľa § 49 ods. 8 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu Rady o zamietnutí žiadosti o licenciu môže\núčastník konania podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nRady. V odkaze zákonodarcu na bod 41 pod čiarou je odkaz na ust. §§ 250l až 250s Občianskeho\nsúdneho poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, že na konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa je\npotrebné aplikovať ustanovenia V. časti, tretej hlavy O.s.p., t.j. rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250h O.s.p., ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť,\naby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa použije\nobdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený\núčel jeho preskúmania.\nRada vo svojom rozhodnutí poukázala na to, že všetky doručené žiadosti účastníkov posúdila v súlade s\nust. § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a s ust. § 46 a § 48 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. a vzhľadom k\ntomu, že žiadosti účastníkov konania neobsahovali všetky náležitosti uvedené v § 46 ods. 1 a 2 zákona č.\n308/2000 Z. z., vyzvala ich na doplnenie žiadosti. Rada vyzvala Rádio VIVA, a.s. listom č. 2055/2012 na\ndoplnenie jeho žiadosti doručenej Rade dňa 27. apríla 2012 o chýbajúce náležitosti a bola mu stanovená\nlehota do 14. mája 2012 s príslušným poučením o dôsledkoch nedoplnenia žiadosti vyplývajúcich z\nust. § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní. Žiadateľ Rádio VIVA, a.s. doplnil svoje podanie emailom\nzaevidovaným pod č. 2605/2012 dňa 11. mája 2012 avšak napriek výzve podľa Rady nedoložil všetky\npožadované náležitosti a to:\n- zakladateľskú zmluvu, spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu žiadateľa o licenciu, stanovenej\nspoločnosti,\n- doklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania,\n- výpis z obchodného registra nie starší ako 30 dní,\n- údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má žiadateľ o licenciu k dispozícii na vysielanie,\n- doklady preukazujúce skutočnú možnosť získania prostriedkov uvedených v § 46 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 308/2000 Z. z., ich pôvod a zloženie.\n\nNásledne Rada pozvala účastníka konania Rádio VIVA, a.s. na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa\n14. mája 2012 v sídle Rady, kde mal možnosť zástupca účastníka oboznámiť Radu sa svojou žiadosťou\na objasniť dôvody, pre ktoré žiada o licenciu na rozhlasové vysielanie. Konateľ žiadateľa neposkytol\nRade žiadne relevantné informácie o finančných zdrojoch žiadateľa na vysielanie a efektívne využívanie\nfrekvenčného spektra a vyjadril len svoje dohady a sám uznal, že nedodanie dokladov ho diskvalifikuje z\nvýberového konania. Žiadne dokumenty tvoriace účtovníctvo Rádia Viva, a.s. neboli Rade predložené.\nÚčastník konania popísal vo svojom vyjadrení spôsob zabezpečenia vysielania, nepredložil však žiadne\ndoklady preukazujúce technické predpoklady na uskutočnenie vysielania a preto Rada jeho žiadosť\npodľa§ 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní zamietla pre nedodanie náležitostí podľa § 46 ods. 1 a\n2 zákona o vysielaní.\nČo sa týka žiadateľa CORPORATE LEGAL, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil žiadateľ svoje\npodanie o programovú skladbu, príslušným projektom a dokumentmi (úverový prísľub, potvrdenie\nzostatku na účte a nájomnú zmluvu).\nČo sa týka žiadateľa Radio Play, s.r.o., tak na základe výzvy Rady tento účastník doplnil svoje podanie\no žiadané náležitosti listom zaevidovaným Radou pod č. 2630/2012 doručeným dňa 14. mája 2012.\nČo sa týka žiadateľa VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., tak na základe výzvy Rady doplnil tento\nžiadateľ ďalšie žiadané náležitosti a to listom zaevidovaným pod č. 2631/2012 doručeným Rade dňa\n14. mája 2012 (lehota na doplnenie náležitosti mu bola stanovená do 14. mája 2012). následne\nRada skonštatovala, že žiadosti účastníkov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o., VIVA\nPRODUCTION HOUSE, s.r.o. boli predložené a doplnené Rade podľa zákona a pozvala žiadateľov na\nústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14. mája 2012 v sídle Rady a dala im možnosť oboznámiť\nRadu so svojimi žiadosťami a objasniť dôvody, pre ktoré žiadajú o licenciu na rozhlasové vysielanie a\npoukázala na jednotlivé prezentácie účastníkov konania z ústneho pojednávania.\nRada na zasadnutí dňa 15. mája 2012 vyhodnotila všetky podklady pre rozhodnutie, ktorými boli\ndoručené žiadosti, údaje a závery z verejného vypočutia - ústnych pojednávaní, pričom Rada brala do\núvahy i údaje a skutočnosti všeobecne známe a známe Rade z jej úradnej činnosti. Súčasťou podkladov,\nna základe ktorých rozhodovala, bol aj predložený odborný posudok ohľadom plánovaného pokrytia\núzemia a obyvateľstva na osídlenom území a uviedla, že hodnotila žiadosti jednotlivých účastníkov\nkonania podľa kritérií uvedených v ust. § 47 zákona č. 308/2000 Z. z. a pri posúdení predpokladov\nzachovania plurality informácií a mediálnych obsahov v zmysle § 47 písm. a/, ktoré sú základným prvkom\nduálneho vysielania zavedeného v Slovenskej republike by podľa Rady udelením licencie o frekvencii z\nktorémukoľvek so žiadateľov (okrem Rádio VIVA, a.s.) bola zachovaná pluralita informácií a mediálnych\nobsahov. Pri vyhodnocovaní jednotlivých žiadostí žiadateľov dbala Rada o to, aby jej rozhodnutím boli\nvytvorené predpoklady na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov a aby rozhodnutie\nvychádzalo z procesne a skutkovo správnych zistení a pri svojom rozhodovaní uplatnila Rada správnu\núvahu dbajúc na to, aby nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a v danom prípade\nbolo rozhodovanie Rady obmedzené iba na možnosť udelenia licencie alebo zamietnutia žiadosti o\nudelenie licencie. Čo sa týka prehľadnosti vlastníckych vzťahov žiadateľov o frekvencie a prehľadnosť\no dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania podľa ust. § 47 písm. b/ a c/\nzákona č. 308/2000 Z. z. mala Rada tieto skutočnosti zistené so žiadosti o udelenie licencie a z vyjadrení\núčastníkov konania v rámci ústnych pojednávaní.\nRada ďalej uviedla, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazovala svoje finančné zdroje\nurčené na vysielanie potvrdením z banky o stave na účte a úverovým prísľubom. Prílohou jej žiadosti\nboli aj Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Poznámky k účtovnej závierke za rok 2011. Na technickom\nzabezpečovaní vysielania sa má podieľať spoločnosť Towercom, a.s., čo žiadateľ doložil Zmluvou o\nbudúcej zmluve (ktorej predmetom bolo stanovenie podmienok, za ktorých spoločnosť Towercom, a.s.\nuzavrie so žiadateľom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - prenos rozhlasovej programovej služby\nprostredníctvom analógovej terestriálnej siete). Zabezpečenie priestorov na vysielame účastník konania\npreukazoval predloženou Nájomnou zmluvou so spoločnosťou Towercom, a.s.\n?Spoločnosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., preukazovala finančné zdroje určené na vysielanie\nvýpisom z účtu a vyhlásením o finančných zdrojoch. Prílohou jej žiadosti boli aj Daňové priznanie,\n\nSúvaha a Výkaz ziskov a strát za rok 2011. Na technickom zabezpečení vysielania sa podľa\npredloženého Prehlásenia má podieľať spoločnosť MediaEast s.r.o., Košice. Priestory na vysielanie\nbude mat' účastník konania na základe predloženého Prísľubu na zabezpečenie vysielacej infraštruktúry\nzabezpečené prostredníctvom spoločnosti TAM ART PRODUCTIONS, s.r.o.\n?Spoločnosť Radio Play, s.r.o. preukazovala svoje finančné zdroje určené na vysielanie potvrdením\no stave na účte. Ďalšie finančné prostriedky mal účastník konania získal od zahraničného investora.\nŽiadateľ v dokumente Cestné prehlásenie uviedol, že disponuje prostriedkami na finančné zabezpečenie\nštartu a chodu Radia PLAY, s.r.o. na obdobie 2 rokov od začiatku vysielania nezávisle od príjmov z\npredaja reklamy v danom období. Z technického hľadiska sa na zabezpečení vysielania mala podieľať\nspoločnosť EXPRES NET, a.s.\n?Žiadatelia do budúcnosti rátali pri prevádzke programových služieb aj s príjmami z reklamy, resp. s\npríjmami z podnikania pri zabezpečení prípravy, šírenia a výroby rozhlasovej programovej\nslužby.\n?Z uvedeného vyplýva, že deklarované finančné zdroje určené na vysielanie (či už uvádzané ako suma\naktuálne k dispozícii, alebo vo forme už dojednaného servisu, resp. budúcich očakávaných príjmov)\nnevykazovali známky podvodne získaných zdrojov, resp. zdrojov, ktoré by vzbudzovali podozrenie o ich\ndôveryhodnosti, a v ktorých by nebola zabezpečená priehľadnosť. Rada dospela k záveru, že na základe\npredloženého a deklarovaného finančného krytia sú žiadatelia CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play,\ns.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. schopný dosiahnuť základné zabezpečenie vysielania.\n?Pri posudzovaní vyváženosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu\nk existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto\nvysielaním pokryté v zmysle ustanovenia § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z., je potrebné\nkonštatovať', že pre projekty účastníkov konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o.\na VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. bolo charakteristické, že svojou programovou skladbou\nvytvárali alternatívu programovým službám z hľadiska územného rozsahu porovnateľných komerčných\nvysielateľov. Ich cieľom nebolo zmeniť vysielanie súčasného Rádia VIVA (vysielaného na základe\nlicencie č. R/70) a poslucháčsku základňu, ale nadviazať na jeho úspešný projekt, čoho vyjadrením sú\naj predložené programové skladby.\n?Vyváženosť programových skladieb je nevyhnutné posudzovať' cez zastúpenie jednotlivých\nprogramových typov vo vysielaní, do ktorých sa jednotlivé programy zaraďujú, nakoľko táto najlepšie\npreukazuje rozmanitosť informácií a spôsobov ich spracovania vo vysielaní.\n?Pri posudzovaní prínosu žiadateľa o licenciu / pridelenie frekvencií vo vzťahu k vyváženosti\nprogramových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu k existujúcej ponuke programových\nslužieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, uprednostnila\nRada účastníka konania, spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. Dôvodom ?pridelenia frekvencií\ntomuto žiadateľovi bola skutočnosť, že kritérium vyváženosti navrhovanej programovej skladby vo\nvzťahu k existujúcej ponuke programových služieb (vzhľadom na celoslovenské pokrytie, resp.\npokrytie väčšiny plochy osídleného územia a obyvateľstva žijúceho na osídlenom území pri vysielaní\nna prideľovaných frekvenciách, boli navrhované programové skladby porovnávané s existujúcimi\nnajväčšími komerčnými vysielateľmi a programovými službami Slovenského rozhlasu - toto by mohlo\nbyť vyššie) v porovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spoločností Radio Play,\ns.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. dôslednejšie napĺňa programová služba INFO Rádio.\n\n?K uvedenému Rada dospela na základe nasledovných vyhodnotení:\n- ?programová služba INFO Rádio, žiadateľa spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. má ambíciu\nnapĺňať očakávania poslucháčov nielen programami zameranými na hudbu, ale aj publicistickými\ntémami so sociálnou, zdravotnou a pracovnou tematikou. Podľa predloženého projektu, má mať vo\nvysielaní INFO Rádia významný priestor (v porovnaní s konkurenciou) hovorené slovo. Vysielateľ napr.\n\nplánuje s určitými obmenami zaviesť aj vysielanie programu Čierna skrinka známeho z vysielania Rádia\nTWIST, ktorý má mať formu ostanej publicistiky (účastník konania uvádza, cit.: \"Relácie známe elite\nako Čierna skrinka z legendárneho Rádia Twist by Rádio Inforadio renovovalo, keďže si myslíme, že\nproblémy Slovákov sa dnes kopia, a je málo miest - ľudí. ktoré sa zaujímajú a riešia ich problémy.\nNeutíchajúca popularita TV Markíza Lampáreň je dobrým príkladom“). Táto obsahová náplň INFO Rádia\nje v súlade s jeho zameraním na recipientov vo veku 30 - 60 rokov, ktorí očakávajú v rozhlasovom\nvysielaní tematicky rozmanitejšie programy venujúce sa aktuálnemu dianiu. Z predloženej programovej\nskladby je zrejmý v projekte deklarovaný význam hovoreného slova, ktoré má v prípade cieľovej skupiny\n30 - 60 rokov veľký význam.\n- Rada porovnala predložené programové skladby s existujúcou ponukou z hľadiska územného rozsahu\nporovnateľných vysielateľov. Pri porovnaní s programovými typmi Rádia EXPRES je zrejmé, že táto\nprogramová služba má rozsiahle zastúpenie programového typu ostatný program (92,77 %) a v\nurčitej miere je zastúpené spravodajstvo a ostatná publicistika. Programová služba FUN RADIO je\nvzhľadom na vysoký podiel zábavných programov a hudobných programov výrazne orientovaná na\nmladšie ročníky a má takmer nulovú tendenciu riešiť serióznejšie problémy (má nulové zastúpenie\npublicistických programov). Programová služba Jemné Melódie je rovnako ako predchádzajúce rádiá\nprimárne hudobným rádiom s vysokým podielom ostatných programov (98,5 %). Ďalším programovým\ntypom zastúpeným v jej vysielaní je spravodajstvo. Obdobne je na tom aj programová služba Europa\n2 (akurát s ešte menším podielom spravodajstva). Rozmanitosť programových typov vykazuje aj\nprogramová skladba Rádia Lumen, pri jeho hodnotení však nemožno zabudnúť na jeho orientáciu\nna vieru. Z predložených programových skladieb a programových typov účastníkov konania Rada\nzistila, že programová skladba INFO Rádia a Radia PLAY vykazuje zastúpenie najväčšieho množstva\nprogramových typov (v ich vysielaní sú zastúpené programy všetkých typov s výnimkou detských\nprogramov). Miera naplnenia posudzovaného kritéria je však vyššia v prípade INFO Rádia, nakoľko má\noproti Radiu PLAY vyšší podiel spravodajských programov, publicistických programov a náboženských\nprogramov, teda programov, ktoré v najvyššej miere napĺňajú očakávania cieľového publika a ktorých\nzastúpenie vo vysielaní veľkých komerčných vysielateľov v takom rozsahu, vakom to deklarovala\nspoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o., chýba (s výnimkou spravodajských programov vo vysielaní\nRádia EXPRES a programových typov vo vysielaní Rádia Lumen). Vo vysielaní INFO Rádia sú\nzastúpené vo vyššej miere ako v prípade Radia PLAY aj literárno-dramatické programy a zábavné\nprogramy. Vzhľadom na zastúpenie ostatného programu (zmes hudby a hovoreného slova) je však\nzrejmé, že vysielanie INFO Rádia nekopíruje vysielanie programových služieb Slovenského rozhlasu,\nktoré majú nižšie zastúpenie hudobnej zložky (s výnimkou Rádia FM).\nPri posudzovaní kritéria podľa ustanovenia § 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. - prínos žiadateľa o\nlicenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme Rada vzala na\nvedomie tieto skutočnosti:\n- účastník konania CORPORATE LEGAL, s.r.o. má deklarovaný podiel programov vo verejnom záujme\nvo výške 9,82 %,\n- podiel programov vo verejnom záujme účastníka konania Radio Play, s.r.o. predstavuje 8,91%,\n- spoločnosť VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. deklaruje zastúpenie programov vo verejnom záujme\nvo výške 7,1 %.\n? Pri posudzovaní prínosu žiadateľa o licenciu/pridelenie frekvencií vo vzťahu k vysielaniu a výrobe\nprogramov vo verejnom záujme (§ 47 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z.) Rada dospela k záveru, že v\nporovnaní s návrhom programových skladieb účastníkov konania, spoločností Radio Play, s.r.o. a VIVA\nPRODUCTION HOUSE, s.r.o., účastník konania spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. toto kritérium\nnapĺňa dôslednejšie, nakoľko pri programovej službe INFO Rádio je percentuálny podiel vysielacieho\nčasu vyhradeného vysielaniu programov vo verejnom záujme predstavovaný podielom vo výške 9,82 %\nz vysielacieho času, kým programová služba Radio PLAY, s.r.o. uvádza 8,91 % a programová služba\nRádio VIVA by venovala vysielaniu programov vo verejnom záujme 7,1 %. Vyšší podiel programov vo\nverejnom záujme má opäť význam vo vzťahu k cieľovej skupine poslucháčov.\n\n?Skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu (pridelenie frekvencií) nezískal dominantné postavenie na\nrelevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 47 písm. t/ zákona č. 308/2000 Z. z., mala Rada\nhodnoverne preukázanú pri účastníkoch konania CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio Play, s.r.o. a VIVA\nPRODUCTION HOUSE, s.r.o., nakoľko do doby rozhodovania o udelení licencie/pridelení frekvencií\núčastníkom konania Rada neobdŕžala žiadne rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorý je v zmysle\nustanovenia § 14 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže ústredným orgánom štátnej\nsprávy na ochranu a podporu súťaže.\n?Z predložených údajov ako aj z informácií, ktorými disponuje Rada z titulu svojej úradnej činnosti,\nje zrejmé, že pridelením frekvencií ktorémukoľvek zo žiadateľov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio\nPlay, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. by ani jeden z nich nezískal dominantné postavenie\nna relevantnom trhu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z. z., nakoľko vysielanie ostatných\nrozhlasových vysielateľov by tvorilo alternatívu pre poslucháčov k ich vysielaniu (vzhľadom na počet\nrozhlasových programových služieb si jednotlivé kategórie divákov, na ktorých by malo byť cielené\nvysielanie žiadateľov, môžu nájsť svoju alternatívu), a tak nemôže získať dominantné postavenie vo\nvzťahu k poslucháčom a tým ani k predaju reklamného priestoru.\n?Pri posudzovaní kritéria v zmysle ustanovenia § 47 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z., t.j. skutočnosť,\naby bola zabezpečená primeraná majetková účasť' slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch\nspoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu (pridelenie frekvencií) právnická osoba so zahraničnou\nmajetkovou účasťou, Rada považuje toto kritérium u účastníkov CORPORATE LEGAL, s.r.o., Radio\nPlay, s.r.o. a VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o. za naplnené v rovnakej miere, nakoľko žiadateľmi o\nlicenciu (pridelenie frekvencií) neboli osoby so zahraničnou majetkovou účasťou.\n?Na základe uvedeného hodnotenia predložených žiadostí podľa kritérií stanovených v § 47 zákona č.\n308/2000 Z. z. Rada dospela k záveru, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. (projekt INFO Rádia)\ndôslednejšie napĺňa kritériá podľa § 47 písm. d/ a e/ zákona č. 308/2000 Z. z. (miera naplnenia ostatných\nkritérií uvedených v § 47 zákona č. 308/2000 Z. z. bola pri všetkých žiadateľoch na rovnakej úrovni), a\npreto rozhodla o pridelení licencie a požadovaných frekvencií tejto spoločnosti.\nProti rozhodnutiu Rady podal opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté rozhodnutie Rady ako nezákonné zrušil a vec vrátil Rade na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie, ktorým by odložil vykonateľnosť\nrozhodnutia Rady č. R/117/2012 zo dňa 15. mája 2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej. V návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia Rady uviedol, že je podozrivé, keď žalovaný\nudelil licenciu spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. ktorá nemá žiadne skúsenosti ani predpoklady\nna rozhlasové vysielanie a napriek tomu bola Radou uprednostnená jeho žiadosť pred žiadosťou\nnavrhovateľa, ktorý má viacročné skúsenosti so zabezpečovaním rozhlasového vysielania Rádia VIVA\na ním predpokladané parametre žiadosti je spôsobilý garantovať. Navrhovateľ poukázal na to, že\nkonanie o udelenie licencie na terestriálne rozhlasové vysielanie sa začína najneskôr 18 mesiacov pred\nskončením platnosti licencie doterajšieho vysielateľa (§ 48 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii) čo\nje podľa neho dostatočne dlhá doba na riadny priebeh správneho konania s rešpektovaním všetkých\npráv účastníkov konania. Rada si mohla zvoliť aj včasnejšie začatie konania, ak má obavu o včasné\nukončenie správneho konania, čím by zároveň postupovala s odbornou starostlivosťou, akú jej zveruje\nzákon a podľa navrhovateľa zanedbanie povinností zo strany Rada nemôže byť na ujmu procesných\npráv garantovaným účastníkom konania správnym poriadkom a už vôbec to neodôvodňuje mimoriadne\nokolnosti, ktoré by boli dôvodom na pozastavenie suspenzívneho účinku opravného prostriedku.\nVylúčením odkladného účinku opravného prostriedku Rady uprednostnila záujmy len jedného účastníka\nkonania a zohľadnila len jeho ekonomické záujmy, keď zohľadňovala, že odkladom vykonateľnosti\nby spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. vznikla nenahraditeľná ujma. Navrhovateľ má za to, že\nokamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia vzniká ujma aj navrhovateľovi, pretože vzhľadom na\nzávažnosť pochybení a porušení práv navrhovateľa nemá navrhovateľ efektívnu možnosť zamedziť\naplikácii potenciálne nezákonného rozhodnutia. Sám odporca, vlastnou činnosťou vyvolal časovú\ntieseň a postupoval voči navrhovateľovi diskriminačne. Spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. podľa\nnavrhovateľa neutrpí odkladom vykonateľnosti žiadnu ujmu, pretože jej právne a ekonomické postavenie\nsa nijako nezmení. Naopak, v prípade, že bude napadnuté rozhodnutie okamžite vykonateľné a následne\nby bolo zrušené ako nezákonné, môže podľa navrhovateľa vzniknúť Slovenskej republike značná\nškoda, keď vo veci konala prostredníctvom odporcu. Naviac vykonaním napadnutého rozhodnutia by bol\n\nzmarený účel jeho preskúmania, ktoré je svojvoľné a vydané na úkor práv ostatných účastníkov konania\na preto sú splnené zákonné predpoklady pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že Rada podľa § 49 ods. 4 zákona o vysielaní vydáva rozhodnutie o udelení\nlicencie, ktoré musí obsahovať všetky náležitosti stanovené v tomto ustanovení, teda aj údaje o osobách,\nktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podiel na hlasovacích prácach\nvysielateľa s licenciou (§ 49 ods. 4 písm. b/), ako aj údaje o štatutárnych orgánoch a kontrolných\norgánoch vysielateľa s licenciou (§ 49 ods. 4 písm. c/). Napadnuté rozhodnutie len odkazuje na výpis\nz obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10. apríla 2012, ktorý nie je ale súčasťou\nrozhodnutia a nikto sa z napadnutého rozhodnutia nemá možnosť dozvedieť o osobách, ktoré majú\núčasť na základnom imaní vysielateľa ani údaje o štatutárnych orgánoch, pretože tieto údaje nie sú\nuvedené v rozhodnutí a listiny, na ktoré sa odkazuje, nie sú súčasťou napadnutého rozhodnutia. Taktiež\naj výrok rozhodnutia Rady nespĺňa požiadavky podľa správneho poriadku ako aj náležitosti v zmysle\nzákona o vysielaní a ak rozhodnutie odkazuje na iné listiny, musia byť jeho súčasťou, v opačnom prípade\nje rozhodnutie neúplné a nepreskúmateľné.\nTaktiež súčasťou napadnutého rozhodnutia má byť aj frekvenčný list v zmysle § 49 ods. 3 čo Rada\nuviedla aj v časti IV, bod 2, avšak žiadne prílohy k napadnutému rozhodnutiu neboli vydané a\nteda frekvenčný list nie je jeho súčasťou, čo je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona. Podľa\nnavrhovateľa v § 47 zákona o vysielaní sú uvedené základné skutočnosti, ktoré je Rada povinná posúdiť\na prihliadnuť na ne pri svojom rozhodovaní a preto pochybenia Rady pri posudzovaní žiadosti účastníka\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. majú priamy vplyv aj na vyhodnotenie žiadosti navrhovateľa, pretože, ak\nby žiadosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. nespĺňala všetky zákonné náležitosti, musela by byť zamietnutá\npodľa § 49 ods. 2 písm. c/ a navrhovateľ mohol byť subjektom ktorému by bola licencia udelená, nakoľko\nRada udelila licenciu subjektu, ktorý nespĺňal kritériá § 47 alebo § 46 zákona o vysielaní. Poukázal na\nto, že Rada vyzvala všetkých účastníkov na doplnenie chýbajúcich dokladov do dňa konania ústneho\npojednávania (14. mája 2012) a následne už 15. mája 2012 vydala napadnuté rozhodnutie, čím ostatní\núčastníci nemali čas na oboznámenie sa so všetkými dokumentmi predloženými ostatými účastníkmi\nkonania a vzniesť prípadné námietky voči nim. Preto v prípade, ak nie sú splnené náležitosti podľa §\n46 ods. 1, 2 a 5, tak je Rada povinná zamietnuť žiadosť o licenciu podľa § 49 ods. 2 písm. b/ zákona\no vysielaní.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol, do akej miery a či vôbec\nspĺňa žiadosť o licenciu všetkých účastníkov konania formálne náležitosti podľa § 46 zákona o vysielaní\na retransmisii. Odporca sa venuje rozsiahlo tejto otázke len pri účastníkovi konania Rádio VIVA a pri\nostatných troch účastníkoch konania vôbec. Splnenie týchto náležitostí nie je a ani nemôže byť len\nformálnou záležitosťou, keďže je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie licencie podľa § 49 ods.\n2 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa navrhovateľa z napadnutého rozhodnutia a ani zo spisu nie je zrejmé, ako odporca vyhodnotil\npredložené žiadosti o udelenie licencie jednotlivými účastníkmi konania a ako posúdil ich súlad s\npožiadavkami podľa § 46 zákona o vysielaní a retransmisii, a to nielen z hľadiska formálneho, ale najmä\nz hľadiska ich obsahu a pravdivosti.\nÚčastník konania CORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazoval splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 1 písm.\ne/ a § 46 ods. 2 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii súvahou, výkazom ziskov a strát a poznámkami\nk účtovnej uzávierke za rok 2011 ako aj výpisom z účtu a nezáväzným úverovým prísľubom zo dňa\n10. mája 2012. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či vôbec a ak áno, ako tieto dokumenty\nposúdil odporca aj z hľadiska splnenia náležitostí podľa § 46 zákona o vysielaní a retransmisii a to isté\nplatí aj v prípade ostatných účastníkov konania.\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. predložila na preukázanie uvedenej podmienky, tzv. bankové potvrdenie\nN., s názvom citácia: „Úverový prísľub“, v ktorom je napísané, citácia: ,,Banka uskutočnila analýzu\nprojektu Prevádzky rozhlasového a terestriálneho vysielania a posúdila projekt z hľadiska jeho zdrojovej\nvybilancovanosti a predkladanej návratnosti a na základe týchto výsledkov vyhlasuje, že je pripravená\npodieľať sa na financovaní projektu do výšky Požadovaného úverového rámca, za predpokladu, že klient\nsplní všetky bankou stanovené podmienky pre poskytnutie úveru, ktoré budú špecifikované v písomnej\n\núverovej zmluve uzavretej medzi bankou a klientom. Tento úverový prísľub banka vystavuje na základe\nvlastnej žiadosti klienta. Vyhlásením a vystavením tohto úverového prísľubu nevznikajú banke žiadne\nzáväzky vo vzťahu voči klientovi, čo klient v plnom rozsahu akceptuje“.\nPodľa odporcu z uvedenej formulácie vyplýva, že ide o nezáväzný úverový prísľub, v ktorom dokonca\nabsentuje aj údaj doby platnosti tohto nezáväzného prísľubu. Podľa § 46 ods. 2 písm. e/ zákona o\nvysielaní a retransmisii mal účastník konania predložiť doklad o skutočnej možnosti získať finančné\nprostriedky na vysielanie. Nezáväzný úverový prísľub bez uzavretia úverovej zmluvy, ani iného\nzáväzného dokumentu bankou nemožno považovať za skutočnú možnosť získať finančné prostriedky\na v tomto smere navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n2Obo/175/2007 zo dňa 6. februára 2008, kde sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so zistením\nkrajského súdu, ktorý zistil, že úverový prísľub, ktorý nie je vymáhateľný, nepredstavuje zmluvu o úvere,\nktorá je jednou z možností preukázania skutočnej možnosti získať finančné prostriedky. Rada sa s touto\nskutočnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadala, pričom nie je vôbec isté a zrejmé, aké\nďalšie úverové podmienky by musel CORPORATE LEGAL, s.r.o. splniť, aby sa nezáväzný prísľub stal\nv budúcnosti záväzným.\nV potvrdení o zostatku na účte CORPORATE LEGAL, s.r.o. je uvedené: „Ku dňu 11. mája 2012\nevidujeme na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX-CORPORATE LEGAL, s.r.o., zostatok vo výške 100\n109,87 €“. Ďalej navrhovateľ uviedol, že uvedená spoločnosť mala v roku 2010 obrat vo výške 10 639\n€ a vykázanú stratu vo výške 144 €. V roku 2011 mala táto spoločnosť obrat vo výške 12 500 € a\nvykázanú stratu vo výške 442 €. V súvahe spoločnosti je uvedený hnuteľný majetok vo výške 1776 €,\ntáto suma však poukazuje na iba na skutočnosť, spoločnosť nie je vlastníkom žiadneho výraznejšieho\nmajetku, napr. technického vybavenia štúdia, ktoré v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Podľa\nnavrhovateľa spoločnosť, ktorá dva hospodárske roky 2010, 2011 vykazuje stratu a jej obraty sú na\núrovni, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou žiadna banka nemôže vyhodnotiť ako postačujúce pre\nsplatenie úveru obvyklým spôsobom a predloží potvrdenie z banky, ktoré vôbec nie je záväzným\núverovým prísľubom, nemá de facto žiadny majetok, tak podľa názoru navrhovateľa nesplnila zákonom\nstanovené podmienky pre preukázanie finančnej spôsobilosti stanovené v § 46 ods. 1 písm. e/ zákona\no vysielaní a retransmisii. Navyše je podozrivé, ako takáto spoločnosť môže vykazovať na účte zostatok\nprevyšujúci sumu 100 000 €, keď z hospodárskej činnosti vykazovala stratu. Pritom bola povinná\npreukazovať pôvod týchto prostriedkov (§ 46 ods. 2 písm. e/ zákona o vysielaní a retransmisii/, čím sa\nRada vôbec nezaoberala.\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazoval splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 1 písm. g/ a § 46 ods.\n2 písm. f/ zákona o vysielaní a retransmisii predložením zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, ktorej\npredmetom však nie je prenájom techniky, potrebnej na rozhlasové terestriálne vysielanie, ale len\nnájom priestorov. Účastník konania iné doklady preukazujúce zabezpečenie technických predpokladov\nna vysielanie nepreukázal a Rada len formálne skonštatovala, že takýto dokument bol zo strany\nCORPORATE LEGAL predložený, ale nezaoberala sa s jeho obsahom, ani primeranosťou vo vzťahu k\npotrebe zabezpečenia rozhlasového vysielania a nedostatočne posúdila dôkazy predložené v správnom\nkonaní.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že CORPORATE LEGAL, s.r.o. preukazoval splnenie náležitostí podľa § 46\nods. 2 písm. h/ potvrdením zo Sociálnej poisťovne, že odvádzateľ poistného na sociálne má splnené\nodvodové povinnosti, pričom toto potvrdenie je vydávané na žiadosť zamestnávateľa bez vykonanej\nkontroly správnosti odvodu. Podľa navrhovateľa toto potvrdenie Sociálnej poisťovni nenahrádza\npotvrdenie Sociálnej poisťovne, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. nemá nedoplatky na\nsociálnom poistení. Túto skutočnosť Rada v napadnuto rozhodnutí taktiež vôbec nevyhodnotila a\nnevysporiadala sa s ňou.\nRada sa taktiež nezaoberala u žiadneho z účastníkov konania otázkou splnenia povinností podľa § 46\nods. 5 zákona o vysielaní, hoci nesplnenie tejto náležitosti je dôvodom na zamietnutie žiadosti.\nNavrhovateľ poukazoval na to, že na základe uvedených skutočností je zrejmé, že Rada v správnom\nkonaní a následne aj v rozhodnutí závažne pochybila, keď nedostatočne e neúplne zistila skutkový stav\nveci, resp. že jej zistenia, že sú splnené náležitosti žiadostí o udelenie licencie a tým aj účasti v správnom\nkonaní, nezodpovedajú obsahu spisov.\n\nV prípade, že účastník konania splnil náležitosti žiadosti o licenciu podľa § 46 zákona o vysielaní,\nposudzuje sa jeho žiadosť podľa kritérií v § 47 zákona o vysielaní avšak tento zákon ďalej neobsahuje\nspôsob, akým sa má Rada vysporiadať s otázkou kvality splnenia týchto kritérií a ako má rozhodnúť\no účastníkovi konania, ktorému udelí licenciu. Rada bola povinná vyhodnotiť kritériá samostatnosti na\nzáklade správnej úvahy, pričom spôsob akým ich posúdila u jednotlivých účastníkov konania musí byť\nuvedený v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ poukázal na hodnotenie dôkazov a na spôsob ich\nvyhodnotenia tak ako je to uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sž-oKS/126/2006.\nSprávny orgán bol preto povinný stanoviť vážnosť kritérií pri vyhodnocovaní žiadostí o licenciu tak,\naby v konečnom dôsledku bolo jasné a presvedčivé, na základe akých úvah a hodnotení dokumentov\nrozhodol. V rozhodnutí Rady nie je žiadna zmienka o tom, ako vyhodnotila skutočnosti uvádzané v\nžiadostiach o licenciu u jednotlivých účastníkov konania. Rada má spoločenskú zodpovednosť, aby\nfrekvenčné spektrum vyhradené na rozhlasové vysielanie bolo efektívne využívané v súlade s udelenými\nlicenciami a preto to čo deklarujú žiadatelia, je potrebné zabezpečiť, aby to bolo aj v skutočnosti\ndodržiavané. Rada však uprednostnila žiadosť a programovú koncepciu účastníka konania, ktorý nemá\nžiadne skúsenosti a prax v rozhlasovom vysielaní, pričom jeho ponuka bola len cieľom, úmyslom do\nbudúcnosti bez toho, aby deklaroval, ako to zabezpečí. Navrhovateľ tvrdil, že on však predložil takúto\nžiadosť a koncepciu, ktorú už v súčasnosti je aj preukázateľne spôsobilý dodržiavať, avšak Rada sa s\ntýmito skutočnosťami vôbec nezaoberala.\nNavrhovateľ tiež poukázal na to, že Rada nedostatočne posúdila plnenie kritéria podľa § 47 písm. c/\nzákona o vysielaní u spoločnosti CORPORATE LEGAL, keďže požiadavkou bola aj dôveryhodnosť\nfinančných zdrojov určených na financovanie vysielania. CORPORATE LEGAL predložil len výpis z účtu,\nna ktorom mal vysokú sumu hotovosti, ktorej pôvod však nebol zdokladovaný a Rada to ani neskúmala,\npričom táto suma v celkovom kontexte s inými dokladmi (účtovné závierky za roky 2010, 2011) je\nminimálne podozrivá a preto je namieste otázka, z akých zdrojov pochádza a či je to skutočne zdroj\nurčený na financovanie vysielania. Finančné zdroje uvedenej spoločnosti tak nie sú ani priehľadné ani\ndôveryhodné a preto to bol dôvod na zamietnutie žiadosti o licenciu účastníka CORPORATE LEGAL\npodľa § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o vysielaní.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na § 71 zákona o vysielaní v zmysle ktorého sa na toto konanie vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o\nhlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Vytýkal Rade, že postupovala v rozpore\ns ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že nedala účastníkom\nkonania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v primeranej lehote pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia, ani navrhnúť jeho doplnenie, keďže Rada umožnila účastníkom konania doplniť svoje\nžiadosti do dňa konania ústneho pojednávania (14. mája 2012) a nasledujúci deň (15. mája 2012)\nuž prijala rozhodnutie a podľa navrhovateľa je veľmi podozrivé ako Rada v priebehu jedného dňa\nnaštudovala všetky dodatočné podklady a prijala rozhodnutie bez toho, aby dala možnosť účastníkom\nkonania oboznámiť sa s novými podkladmi. Ak by bola Rada postupovala v súlade s § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku, mohli sa v konaní odstrániť vady namietané navrhovateľom. Takto Rada uprela\nnavrhovateľovi procesné práva, ktoré by mu umožnili namietať prípadné procesné nedostatky a\npochybenia počas správneho konania.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že členom Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie je aj V.. C.\nZ., ktorý je zároveň pracovníkom spoločnosti Towercom, a.s., prostredníctvom ktorej účastník konania\nCORPORATE LEGAL, má podľa predložených dokumentov zabezpečovať šírenie signálu a zároveň\nmá mať od tejto spoločnosti prenajaté nebytové priestory. Ako dôkaz navrhovateľ poukázal na zloženie\nRady čo vyplýva z R. a tiež na webovú stránku Towercomu, a.s.: R..\nVzhľadom na uvedené je podľa navrhovateľa zrejmé, že V.. C. Z., ako pracovník Towercom, a.s. mal\nzáujem na tom, aby licencia na rozhlasové vysielanie bola udelená spoločnosti CORPORATE LEGAL,\nktorá ako jediná z účastníkov konania mala zabezpečovať vysielanie prostredníctvom spoločnosti\nTowercom, a.s., ktorej z toho budú plynúť nemalé finančné zisky.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že žiadnemu z účastníkov konania neboli počas\ncelého konania sprístupnené informácie, kto z členov Rady bude členom komisie, ktorá mala\nrozhodovať o udelení licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie na frekvenciách Rádia VIVA. Podľa\n\ninformácií navrhovateľa mal byť členom takejto komisie, rozhodovať a hlasovať v prospech spoločnosti\nCORPORATE LEGAL aj V.. C. Z. pričom uvedená spoločnosť zvíťazila v hlasovaní s prevahou jedného\nhlasu. V.. Z. bol teda v konflikte záujmov a nebol pri rozhodovaní o udelenie licencie nezaujatý, ako\nto predpokladá správny poriadok. Keďže zápisnica o hlasovaní nie je v zmysle § 11 ods. 5 zákona\no vysielaní verejná, nemôže tieto skutočnosti navrhovateľ verifikovať a žiadal, aby tak vykonal súd v\nrámci svojej kompetencie. Vzhľadom k tomu, že sa v spise nenachádzalo rozhodnutie o vylúčení V..\nC. Z. z rozhodovania v tomto správnom konaní, predpokladá navrhovateľ, že napriek dôkazom o jeho\nkonflikte záujmov rozhodoval aj v tomto konaní. Preto rozhodovanie a hlasovanie komisie určenej Radou\nnebolo transparentné, ale skôr inkvizičného charakteru, keď sa jednotlivým účastníkom upierali základné\ninformácie o tom kto a ako posudzuje ich žiadosti a nemali teda ani možnosť posúdiť nezaujatosť\njednotlivých členov Rady voči každému z účastníkov konania.\nRada vo svojom vyjadrení ku opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že z obsahu jeho opravného\nprostriedku vyplýva, že navrhovateľ napadol rozhodnutie Rady v celom rozsahu, čiže vo všetkých\nvýrokoch. Navrhovateľ považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za príslušný na prejednanie celého\nnapadnutého rozhodnutia a celé napadol podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. Opravný prostriedok\nbol podľa časti smerujúcej voči výroku č. IV. podaný zo strany navrhovateľa oneskorene. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vo viacerých veciach ohľadne udelenia licencie a pridelenia frekvencií jednému\nsubjektu a zamietnutia žiadostí ostatných subjektov, rozhodol, že vzhľadom na právnu úpravu podávania\nopravných prostriedkov voči takýmto rozhodnutiam rady stanovenú v § 49 ods. 6 a 8 zákona č.\n308 /2000 Z. z. je opravný prostriedok podávaný podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 49 ods. 8)\nmožný len proti výroku, ktorým bola žiadosť uchádzača o udelenie licencie zamietnutá. Výrok o udelení\nlicencie a pridelení frekvencií jednému z uchádzačov je možné vzhľadom na konštantnú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Sž/10/2009) napadnúť len na krajskom súde v zmysle druhej\nhlavy piatej časti O.s.p. Rada ďalej uviedla, že navrhovateľ označil svoje podanie ako žalobu, z jeho\nanalýzy príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na jeho prejednanie však vyplýva, že sa\njedná o opravný prostriedok v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. Uviedla, že navrhovateľa poučila v\nsúlade so závermi, ktoré prijal vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky, že voči výroku\nč. I. nie je prípustný opravný prostriedok, ale je možné ho preskúmať v zmysle ustanovenia § 247 a nasl.\nO.s.p. a že voči výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie licencie, ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá\n(výrok č. IV), môže podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky do pätnástich dní\nodo dňa jeho doručenia.\nPodľa údajov na doručenke, preukazujúcej doručovanie rozhodnutia R/117/2012 navrhovateľovi, bolo\nmu napadnuté rozhodnutie doručené ako príloha listu č. 3253/2012 dňa 3. júla 2012. Jednalo sa o\nneúspešné doručovanie. Dňa 4. júla 2012 bolo vykonané opakované doručenie, ktoré bolo opäť\nneúspešné. Zásielka bola uložená na pošte dňa 4. júla 2012 a podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku,\nak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za\ndeň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Tretí deň od uloženia zásielky pripadol na 7.\njúla 2012 a, keďže sa jednalo o sobotu, bol posledným dňom trojdňovej lehoty pondelok 9. júla 2012\na v tento deň nastala fikcia doručenia a začala navrhovateľovi plynúť 15 dňová lehota na podanie\nopravného prostriedku proti výroku č. IV napadnutého rozhodnutia. Na tejto skutočnosti nič nemení,\nže navrhovateľ si prevzal napadnuté rozhodnutie až dňa 23. júla 2012. Posledným dňom 15 dňovej\nlehoty bol utorok 24. júla 2012 a keďže navrhovateľ si podľa údajov na prijímacej pečiatke podateľne\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky podal opravný prostriedok proti výroku č. IV osobne až dňa 6.\naugusta 2012, zmeškal zákonnú lehotu a podľa § 250p O.s.p. súd v takomto prípade opravný prostriedok\nodmietne. Vo zvyšnej časti je napadnuté rozhodnutie v zmysle konštantnej judikatúry preskúmateľné len\nv zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nPokiaľ navrhovateľ namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, poukázala Rada, že náležitosti\nrozhodnutia o udelení licencie sú zakotvené v § 49 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. Podľa písmena\nb/ a c/ obsahuje rozhodnutie o udelenie licencie údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom\nimaní vysielateľa s licenciou alebo podiel na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou a údaje o\nosobách, ktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podiel na hlasovacích\nprávach vysielateľa s licenciou. Vo výroku č. I v jeho druhej časti sú údaje vymedzené v § 49 ods. 4\npísm. b/ a c/ zákona o vysielaní uvádzané odkazom na výpis z obchodného registra, ktorý bol Rade\npredložený v rámci konania o udelenie licencie. Uviedla, že takýto postup má Rada zaužívaný a nebol\ndôvodom pre zrušenie jej rozhodnutí, ktoré boli preskúmavané najvyšším súdom a krajskými súdmi.\n\nnáležitosť v zmysle tohto ustanovenia je naplnená aj uvedením odkazu na výpis z obchodného registra,\nnakoľko na jeho základe je možné spoľahlivo zistiť kto má účasť na základnom imaní alebo podiel na\nhlasovacích právach vysielateľa s licenciou a údaje o štatutárnych orgánoch a kontrolných orgánoch a\npreto Rada tento argument navrhovateľa považuje za účelový a taktiež argument o potrebe zahrnúť do\nrozhodnutia frekvenčný list. Frekvenčný list obsahuje technické parametre pre vysielanie na frekvencii,\nresp. frekvenciách, ktoré sú prideľované v správnom konaní a preto má význam práve pre subjekt,\nktorý tieto frekvencie získa, aby dokázal využiť ich výkon, zároveň však, aby nedochádzalo k rušeniu\ns inými frekvenciami. V zmysle § 49 ods. 3 zákona o vysielaní je frekvenčný list súčasťou rozhodnutia\nRady o udelení licencie. Nakoľko priloženie frekvenčného listu k rozhodnutiu má význam jedine pre\nsubjekt, ktorému boli pridelené frekvencie na vysielanie programovej služby, tak frekvenčné listy budú\nsúčasťou rozhodnutia, ktoré sa doručuje subjektu, ktorému boli frekvencie pridelené. Frekvenčný list\nnie je vymenovaný ako náležitosť rozhodnutia v § 49 ods. 4 zákona o vysielaní a preto nie je dôvodné,\naby bol prikladaný k rozhodnutiu neúspešných žiadateľov, ktorá skutočnosť by bola neúčelná a bez\nlogického zdôvodnenia.\nČo sa týka argumentácie navrhovateľa, že rozhodnutie Rady neobsahuje základné náležitosti uvedené\nv § 47 zákona o vysielaní, tak Rada uviedla, že pri posudzovaní žiadosti spoločnosti CORPORATE\nLEGAL, s.r.o. a ani pri posudzovaní žiadostí ostatných žiadateľov nedošlo z jej strany k pochybeniam.\nPodľa Rady sa navrhovateľ mýli, keď uvádza, že Rada má posudzovať mieru naplnenia náležitostí\nžiadostí predkladaných v licenčnom konaní podľa § 46 ods. 1, 2 a 5 zákona o vysielaní. Z § 46 ods.\n1, 2 a 5 v spojení s § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní vyplýva, že Rada nemôže posudzovať\nmieru naplnenia náležitostí v žiadostiach o licencie, ale len to, či tieto náležitosti boli splnené - teda či\npredpísané náležitosti boli predložené a preto tieto tvrdenia navrhovateľa Rada považuje za účelové.\nUviedla, že jej posúdenie náležitostí predložených žiadostí o udelenie licencie sa nachádza na stranách\n9 až 12 napadnutého rozhodnutia. Na strane 9 uviedla, že predložené žiadostí neobsahovali všetky\npredpísané náležitosti a tak boli žiadatelia o licenciu vyzvaní na ich doplnenie, a keďže nedoplnenie\npredpísaných náležitostí žiadateľom Rádio VIVA, a.s. bolo dôvodom zamietnutia jeho žiadosti, tak preto\nsa Rada venovala rozsiahlejšie jeho žiadosti a nedostatkom v nej. Následne však z hľadiska predloženia\npotrebných náležitostí analyzovala aj žiadostí ostatných žiadateľov a uviedla, ktoré náležitosti neboli\npredložené a čo bolo doplnené. Všetky doplnenia sú súčasťou spisového materiálu k správnym\nkonaniam. Tiež uviedla výsledok posúdenia jednotlivých žiadostí z hľadiska predloženia náležitostí\npodľa § 46 ods. 1, 2 a 5 zákona o vysielaní.\nZ § 46 ods. 1 a 2 zákona o vysielaní vyplýva, že údaje uvádzané podľa § 46 ods. 1 zákona o vysielaní\nsú preukazované spôsobom uvádzaným v § 46 ods. 2. Na základe príloh k žiadosti podľa § 46 ods. 2\nsa posudzujú náležitosti predložené podľa § 46 ods. 1 zákona o vysielaní. Prílohou žiadosti sú preto\naj čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že všetky údaje uvedené v žiadosti v zmysle ods. 1 sú\naktuálne a pravdivé a čestné vyhlásenie žiadateľa o licenciu, že doklady priložené k žiadosti sú aktuálne\na úplné. Uviedla, že tieto ustanovenia vymedzujú medze, v ktorých môže preskúmavať predložené\nžiadosti. Skúma, či predpísané náležitosti boli predložené, či spĺňajú základné atribúty z hľadiska ich\ndôveryhodnosti, nie je však oprávnená skúmať predkladané údaje a náležitosti nad rámec vymedzený\nzákonom o vysielaní. Za pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť po predložení dokladov sa zaručuje žiadateľ\no licenciu. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu, ako aj na charakter licenčného konania nie je možné\nvyhovieť tejto požiadavke navrhovateľa, aby Rada skúmala aj pravdivosť predložených dokladov. Za ich\npravdivosť sa zaručujú a zodpovedajú žiadatelia o licenciu. Zákon o vysielaní upravuje v § 54 ods. 1\npísm. b/ postup Rady v prípade, ak sa po udelení licencie preukáže, že k jej udeleniu došlo na základe\nnepravdivých údajov. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vo\nveci 3Sž/46/2008 (strana 8 a 9), kde uviedol, že správny orgán v konaní o udelenie licencie nemá bez\nďalšieho povinnosť a ani možnosť overovať pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť predkladaných dokladov.\nAk vysielateľ nevyužíva pridelené frekvencie, respektíve nevysiela vôbec má správny orgán k dispozícii\núčinné mechanizmy na dosiahnutie žiadaného stavu, ktorým je efektívne využívanie frekvenčného\nspektra a napĺňanie práva verejnosti na informácie. Rada v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/525/2009, 3Sž/46/2008, 3Sžo/22/2011, 5Sž/101/2007.\nK námietke navrhovateľa k náležitostiam podľa § 46 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 písm. e/ zákona o vysielaní\nRada uviedla, že z dôvodov jej napadnutého rozhodnutia vyplýva, že CORPORATE LEGAL, s.r.o.\npredložil v správnom konaní potvrdenie z banky o stave na účte a úverový prísľub banky N., Z.,\npobočka zahraničnej banky, súvahu výkazov ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke za rok 2011,\n\nčiže predložil údaje a doklady o finančných zdrojoch, ktoré má k dispozícii (str. 14 a 15 napadnutého\nrozhodnutia). Skutočnosť, že tieto náležitosti boli predložené je zrejmé zo strany 12 napadnutého\nrozhodnutia, kde správny orgán uvádza, že predložené žiadosti spĺňali zákonom stanovené náležitosti.\nNa str. 15 pri hodnotení miery naplnenia kritéria podľa § 47 písm. c/ zákona o vysielaní je zároveň\nuvedené, že deklarované finančné zdroje žiadateľov na vysielanie nevykazovali známky podvodne\nzískaných zdrojov a z toho vyplýva, že správny orgán predložené náležitosti ohodnotil v rozsahu\nstanovenom príslušnou právnou úpravou. Žiadateľ CORPORATE LEGAL, s.r.o. predložil správnemu\norgánu za účelom preukázania skutočnej možnosti získať finančné zdroje, ktoré má k dispozícii na\nvysielanie, úverový prísľub N.. Z tohto úverového prísľubu je zrejmé, že žiadal prostriedky na príslušný\nprojekt - rozhlasové vysielanie. N. analyzovala tento projekt z hľadiska jeho zdrojovej vybilancovanosti\na predpokladanej návratnosti a dospela k záveru, že je pripravená podieľať sa na jeho financovaní do\npožadovanej výšky. Úverový prísľub teda preukazuje, že sa nejedná o bezúčelné poskytnutie úveru\nale, že je viazané na konkrétny projekt, ktorý je na takej úrovni, že banka je ochotná financovať ho\nv požadovanej výške. Požiadavka predloženia dokladov preukazujúcich skutočnú možnosť získania\nfinančných prostriedkov na financovanie vysielania bude naplnená vždy, keď z predloženého dokladu\nvyplýva, že žiadateľ o licenciu môže (v zákone je stanovené preukázanie skutočnej možnosti) získať\nprostriedky na konkrétnu činnosť - vysielanie. Podmienenie poskytnutia úveru nevylučuje skutočnú\nmožnosť jeho získania, pretože ako vyplýva z úverového prísľubu, pri realizovaní posudzovaného\nprojektu a splnení podmienok banky, žiadateľ CORPORATE LEGAL, s.r.o. skutočne môže získať\npožadované finančné prostriedky. Skutočnosť, že samotný úverový prísľub N. nezaväzoval je logické,\nkeďže konečná podoba toho, v akej miere bude môcť byť predložený projekt realizovaný, závisela\nod licencie, o ktorej pridelení rozhodovala Rada, čiže jej podoba nezávisela primárne od žiadateľa\nCORPORATE LEGAL, s.r.o., ale od podmienok stanovených Radou. Aj napriek nezáväznosti úverového\nprísľubu má uvedený žiadateľ skutočnú možnosť získať deklarované prostriedky a táto skutočnosť\nznamená, že ich získanie nie je závislé od náhodilej okolnosti, ktorá môže nastať, ale od splnenia\npodmienok (výsledkom splnenia týchto podmienok je možnosť získať požadované prostriedky). Takúto\nskutočnú možnosť predložený úverový prísľub jednoznačne preukazuje.\nSamotný úverový prísľub je štandardný spôsob preukázania možnosti získania finančných zdrojov v\nprípade udelenia licencie, ktorý je akceptovaný Radou a tiež i Najvyšším súdom Slovenskej republiky a\npoukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/46/2008.\nČo sa týka obratu a vykázaných strát u uvedenej spoločnosti Rada uviedla, že žiadatelia o licenciu\nk svojim žiadostiam predkladajú aj prehlásenia o pravdivosti, aktuálnosti a úplnosti predložených\nnáležitostí a, ak žiadateľ o licenciu učiní takéto prehlásenie, nemá Rada dôvod spochybňovať ho a, ak\nby sa neskôr ukázalo ako nesprávne, respektíve klamlivé, má dostatok možností, ako docieliť nápravu.\nČo sa týka náležitostí v zmysle ust. § 46 ods. 1 písm. g/, tak uvedená spoločnosť uviedla, ako plánuje\nzabezpečiť vysielanie svojej programovej služby po technickej stránke a organizačnej stránke a k svojej\nžiadosti podľa § 46 ods. 2 písm. f/ zákona o vysielaní priložila nájomnú zmluvu, ktorú uzavrela so\nspoločnosťou Towercom, a.s., ktorou aj preukazovala zabezpečenie priestorov, z ktorých môže vysielať\nsvoju programovú službu (predmetom nájomnej zmluvy je nájom nebytových priestorov za účelom\nzriadenia vysielacieho štúdia) a zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom je záväzok spoločnosti\nTowercom, a.s. a žiadateľa č. 1 uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb - prenos rozhlasovej\nprogramovej služby prostredníctvom analógovej siete. Z toho vyplýva, že CORPORATE LEGAL, s.r.o.\npredložila doklady preukazujúce technické a organizačné predpoklady na riadne začatie a ďalšie\nuskutočňovanie vysielania. Tieto doklady preukazovali, že pred začatím vysielania bude mať uvedená\nobchodná spoločnosť žiadateľa zabezpečený technický prenos signálu na všetkých frekvenciách, ako\naj priestory na umiestnenie štúdia. Predložené doklady o finančnom zabezpečení zároveň preukazujú\nreálnu možnosť vybavenia štúdia potrebným technickým zariadením a z predložených dokladov je tiež\nzrejmé, že za trvania zmluvného vzťahu so spoločnosťou Towercom, a.s. bude môcť nielen spustiť\nvysielanie, ale ho aj uskutočňovať. Taktiež potvrdenie Sociálnej poisťovne, ktoré doručila obchodná\nspoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. jednoznačne preukazuje, že nemala nedoplatky na sociálnom\npoistení a pre účely § 46 ods. 2 písm. i/ zákona o vysielaní je postačujúce. Rada uviedla, že na str. 12\nsvojho rozhodnutia uvádza, že žiadosti účastníkov konania boli ,,predložené a doplnené podľa zákona“,\nz čoho vyplýva, že boli žiadateľmi predložené v požadovanej forme. V § 46 ods. 5 je stanovená forma\npredkladaných listín, nejedná sa o povinnosť, ktorej splnenie treba hlbšie analyzovať, alebo sa k nej\nvyjadrovať, ak je dodržaná.\n\nPokiaľ navrhovateľ s poukazom na § 47 zákona o vysielaní a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sž-o-KS/126/2006 uvádza, cit.: ,,Žalovaný bol tak povinný vyhodnotiť kritéria\nsamostatne na základe správnej úvahy, pričom spôsob, akým ich posúdil u jednotlivých účastníkov\nkonania musí byť uvedený v napadnutom rozhodnutí“, tak Rada v tejto súvislosti má za to, že hodnotenie\njednotlivých kritérií podľa § 47 zákona o vysielaní je uvádzané na str. 14 až 17 napadnutého rozhodnutia\na správny orgán sa podrobne vysporiadal s jednotlivými kritériami a pri každom z nich uviedol mieru\nnaplnenia, ktorú podľa jeho ohodnotenia dosiahli žiadatelia a pri posudzovaní jednotlivých kritérií a\nprisudzovaní významu týmto kritériám bolo prihliadnuté na cieľovú skupinu poslucháčov, jej potreby\na očakávania (str. 16 a 17 napadnutého rozhodnutia). Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/22/2011, z ktorého vyplýva, že ,,Zákon neurčuje vážnosť jednotlivých\nkritérií. Preto bolo na členoch rady žalovaného, akú váhu jednotlivým kritériám pri hlasovaní budú\nprikladať. Váha jednotlivých kritérií závisí od konkrétnej situácie a prisudzuje im ju odporkyňa v rámci\nzákonom zverenej voľnej úvahy. Podstatné je, aby výber kritérií, ktoré považuje v danej situácii za\nrozhodujúce, zdôvodnila“. V súlade s tým je v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uvedený\ndôvod, prečo práve uvádzané kritéria mali významnú úlohu pri posudzovaní žiadosti. Správny orgán\npoukázal na cieľovú skupinu, ktorá bola pri všetkých žiadateľoch približne rovnaká, čo vyplýva zo\nskutočnosti, že všetci chceli nasledovať a stavať na koncepte programovej služby Rádia Viva vysielanej\nna základe licencie č. R/70, na jej očakávania a potreby a na význam podielu hovoreného slova a\nprogramových typov, ktoré ho prinášajú v žiadanej kvalite a podiel programov vo verejnom záujme vo\nvysielaní.\nPodľa Rady tvrdenie navrhovateľa, že spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. predložila len koncepciu\nbez deklarovania jej zabezpečenia nie je pravdivá, nakoľko predložila dokumenty, z ktorých vyplýva jej\nschopnosť toto vysielanie zabezpečiť. Nemožno akceptovať argument navrhovateľa ohľadne jeho praxe\nv oblasti rozhlasového vysielania, nakoľko sa nejedná o kritérium v zmysle § 47 zákona o vysielaní.\nZároveň ten postup, akého sa dožaduje navrhovateľ, by absolútne diskvalifikoval všetkých nových\nžiadateľov o licenciu. Tým by subjekty, ktoré už vysielajú mali istotu, že opätovne získajú licenciu a tým\nby nebol vytváraný tlak na skvalitňovanie ich vysielania. Kritéria sú v zákone pevne stanovené a nie je\nmožné sa rozhodovať, ktoré zohľadniť, resp. či zohľadniť skutočnosti nad ich rámec, treba len posúdiť\nich naplnenie a význam z hľadiska rôznych faktorov, ako napr. cieľová skupina obyvateľstva.\nRada ďalej uviedla, že udeľovanie licencií je vo svojej podstate súťaž, ktorú vyhrá ten projekt, ktorý\nv najvyššej miere naplní zákonné kritéria. Rada v tejto súťaži posudzuje deklarovaný stav podporený\npredkladanými náležitosťami žiadostí a čestným prehlásením o ich aktuálnosti, pravdivosti a úplnosti.\nPoukázala zároveň na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/46/2008 (str. 8 a 9), v\nzmysle ktorého ,,Rada nemá bez ďalšieho povinnosť v konaní o udelení licencie a ani možnosť overovať\npravdivosť, úplnosť a aktuálnosť predkladaných dokladov. Ak vysielateľ nevyužíva Radou pridelené\nfrekvencie, resp. nevysiela vôbec, má rada k dispozícii účinné mechanizmy na dosiahnutie žiadaného\nstavu, ktorými je efektívne využívanie frekvenčného spektra a napĺňanie práva verejnosti na informácie“.\nKritériom podľa § 47 písm. c/ zákona o vysielaní sa zaoberala na str. 14 a 15. V kompetencii Rady nie\nje preverovať stavy na účtoch jednotlivých žiadateľov a takáto kompetencia jej nevyplýva ani zo zákona\no bankách. Ďalej Rada uviedla, že jednotlivé žiadosti hodnotí na základe voľnej úvahy a preskúmanie\njej voľnej úvahy je obmedzené na posúdenie, či jej odôvodnenie umožňuje jej preskúmanie a či napĺňa\npožiadavky logického zdôvodnenia.\nČo sa týka vytýkanej námietky navrhovateľa ohľadne porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku,\nodporkyňa uviedla, že licenčné konanie nie je konanie postavené na spore strán, v ktorom uspeje tá,\nktorá uplatní viac argumentov voči ostatným a v prípade, ak by Rada pochybila, tak práva žiadateľov sú\ngarantované možnosťami súdneho prieskumu jej rozhodnutia. Žiadatelia o licenciu počas výberového\nkonania nemajú záujem nahliadať do spisového materiálu ostatných žiadateľov a tento záujem nastane,\naž keď sú neúspešnými, ako je to v prípade navrhovateľa. Viaceré dokumenty dopĺňala spoločnosť\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. postupne, a tak mal navrhovateľ dosť času do spisu nahliadnuť, no neučinil\ntak. Navrhovateľ sa zúčastnil ústneho pojednávania, ktoré je verejné z dôvodu, aby bol zabezpečený\ntransparentný proces pri oboznámení sa s projektmi a žiadosťami záujemcov o licenciu. Jednotliví\nžiadatelia o licenciu vrátane navrhovateľa boli na ústnom pojednávaní vypočutí v jednom slede, pričom\nbolo verejne deklarované, ktoré dokumenty jednotliví žiadatelia doložili do dňa ústneho vypočutia, a\nktoré v deň ústneho vypočutia. Navrhovateľ mal možnosť zúčastniť sa celého ústneho vypočutia v tejto\n\nveci, učinil tak a napriek tomu nežiadal o nahliadnutie do spisu a svoje právo využil až potom, keď Rada\nvo veci prijala rozhodnutie.\nČo sa týka námietky navrhovateľa vo vzťahu k členovi Rady V.. Z., tak správny orgán poukázal na\nto, že žiadnemu z účastníkov konania neboli v priebehu celého konania sprístupnené informácie, kto\nz členov Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie bude členom komisie, ktorá mala rozhodovať o\nudelení licencie na rozhlasové a terestriálne vysielanie na frekvenciách Rádia Viva. Podľa informácií\nnavrhovateľa mal byť členom takejto komisie V.. C. Z., pričom spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o.\nzvíťazila v hlasovaní s prevahou jedného hlasu, pričom podľa navrhovateľa V.. C. Z. bol v konflikte\nzáujmov a nebol pri rozhodovaní o udelení licencie nezaujatý ako to predpokladá správny poriadok.\nRada vo svojom vyjadrení uviedla, že počas správneho konania žiaden z účastníkov o udelenie licencie\nnenamietal možnú zaujatosť jej člena V.. C. Z.. V tejto súvislosti uviedla, že jej rokovania sú v zmysle § 11\nods. 4 zákona o vysielaní verejné s výnimkou rokovania, ktorého predmetom je konanie podľa jedenástej\nčasti zákona o vysielaní - rozhodovanie o udelení licencie. Podľa § 11 ods. 5 zákona o vysielaní sa\nzápisnica z takéhoto rokovania nezverejňuje, avšak súd má možnosť nahliadnuť do zápisnice, či právne\ngarancie, ktorých sa navrhovateľ dožaduje, sú zabezpečené.\nObchodná spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. sa ku opravnému prostriedku navrhovateľa písomne\nvyjadrila a žiadala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok navrhovateľa v časti,\nktorou sa napáda výrok IV. rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, odmietol v zmysle § 250p O.s.p. a v\nčasti, ktorou sa napáda výrok rozhodnutia v bode I., zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. Pokiaľ\nby Najvyšší súd Slovenskej republiky odlišne posúdil splnenie procesných podmienok na konanie,\nžiadala rozhodnutie Rady potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ mohol byť dotknutý na svojich právach\niba výrokom IV. rozhodnutia, ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá, avšak nemohol byť dotknutý aj\nvýrokom I. rozhodnutia, ktorým Rada udelila licenciu spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. Obchodná\nspoločnosť ďalej uviedla, že žalobca si jedným podaním nemôže uplatňovať jednak opravný prostriedok\npodľa § 49 ods. 8 zákona o vysielaní a zároveň aj žalobu proti rozhodnutiu, nakoľko žalobe podlieha iba\nvýrok I. rozhodnutia, ktorým bola udelená licencia spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. a žalobca\nnemá potom aktívnu legitimáciu napádať výrok v bode I. rozhodnutia a uviedla, že tento postup by\nbol v rozpore i s ust. § 247 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nedostatočné technické,\nako aj finančné zabezpečenie víťaznej spoločnosti, tak práve finančné krytie navrhovateľa bolo v\nnižšom rozsahu a nebol schopný zabezpečiť vysielanie na všetkých frekvenciách, ktoré boli predmetom\nsprávneho konania a že aj na základe týchto skutočností bola jeho žiadosť zamietnutá. Taktiež\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. poukázala na dôvody vylúčenia Rádia VIVA, a.s. zo správneho konania o\npridelenie novej licencie a že víťazná spoločnosť má vedomosť o prebiehajúcich súdnych sporoch medzi\nkonateľmi navrhovateľa a spoločnosťou Rádio VIVA, a.s. Pokiaľ sa navrhovateľ v správnom konaní\nvyjadril, že je samostatnou a ničím neprepojenou spoločnosťou, od 17. apríla 2012 do 7. mája 2012 (údaj\nz výpisu z obchodného registra) sa jediným akcionárom spoločnosti a Rádia VIVA, a.s. stal navrhovateľ\nna základe vyhlásenia neplatnosti akcií Rádia VIVA, ktoré boli v tom čase v držbe súdneho exekútora a\nneskôr konkurzného správcu a následne neplatne emitovaných nových akcií.\nSpoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. ďalej uviedla, že má za to, že na naplnenie dikcie § 49 ods.\n4 písm. b/, c/ zákona o vysielaní postačia údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom imaní\nvysielateľa s licenciou alebo podiel na hlasovacích právach vysielateľa s licenciou, údaje o štatutárnych\norgánoch a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou uviesť v rozhodnutí Rady s odkazom na výpis\nz obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra, ktorý je prístupný na internete je kedykoľvek\nmožné zistiť uvedené údaje ku dňu rozhodnutia, či konkrétne ku dňu 10. apríla 2012. Vzhľadom na\nprávnu formu spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o., je z výpisu z obchodného registra a aj zo zbierky\nlistín zrejmá aj vlastnícka štruktúra spoločnosti na rozdiel od akciovej spoločnosti, kde obchodný register\nneobsahuje údaje o akcionároch, pokiaľ nejde o jediného akcionára akciovej spoločnosti. Taktiež čo sa\ntýka frekvenčného listu tento má význam iba pre účastníka, ktorému na základe rozhodnutia bola licencia\nudelená a touto spoločnosťou je CORPORATE LEGAL, s.r.o., pretože vo vzťahu k účastníkom, ktorých\nžiadosť o udelenie licencie bola zamietnutá, nemá frekvenčný list žiadny význam a jeho doručenie týmto\núčastníkom by mohlo spôsobiť zmätočnosť. Naviac konkrétne frekvencie boli navrhovateľovi známe a\nv zmysle § 49 ods. 4 samotný frekvenčný list nie je náležitosťou rozhodnutia a zákon ani neustanovuje\npovinnosť, aby bol doručovaný spolu s rozhodnutím, ktorým bola žiadosť zamietnutá. Taktiež úvaha\nžalobcu o miere naplnenia formálnych náležitostí žiadosti účastníkov nemá oporu v logickom výklade\nust. § 46 ods. 1, 2 a 5 v spojení s § 49 ods. 2 písm. b/ zákona o vysielaní, nakoľko Rada má hodnotiť, či\n\nsú náležitosti splnené a ak čo i len jedna náležitosť v žiadosti alebo ako príloha k žiadosti chýba, Rada\nskonštatuje, že náležitosti splnené neboli a tak vyhodnotila žiadosti v súlade so zákonom o vysielaní a\ntoto hodnotenie uviedla v rozhodnutí. Navrhovateľ nemôže ani vznášať námietky týkajúce sa splnenia\npodmienok účasti v správnom konaní zo strany ostatných účastníkov, nakoľko na podanie opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu vo výrokoch I., II. a III. nie je aktívne legitimovaný a môže iba namietať\nv rámci opravného prostriedku iba výrok IV. napadnutého rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti, avšak\niba v prípade, ak by opravný prostriedok bol podaný včas. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že úverový\nprísľub od banky doložený spoločnosťou CORPORATE LEGAL, s.r.o. nie je záväzný a, že o záväzok by\nišlo až po uzatvorení úverovej zmluvy, tak spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. uviedla, že preukázala\nzostatkom na účte vlastné finančné zdroje a navyše uviedla aj reálnu možnosť získať ďalšie prostriedky\nz úveru a, ak by predkladala spolu so žiadosťou do správneho konania už aj úverovú zmluvu a nebola\nby jej udelená licencia, napriek tomu by bola v zmysle úverovej zmluvy povinná úver čerpať pod hrozbou\nsankcie, čím by spoločnosti vznikla škoda. Konštatovanie navrhovateľa, že víťazná spoločnosť nemala\nde facto žiadny majetok s poukazom na hospodársky výsledok za roky 2010 a 2011, nevychádza\nzo skutočného stavu. Víťazná spoločnosť preukázala vlastné finančné zdroje (aktuálne) a možnosť\nzískať úver od korporátnej Banky, ktorá nerokuje s každým klientom a už vôbec neposudzuje akýkoľvek\nprojekt klienta. V prípade víťaznej spoločnosti banka uskutočnila analýzu jej projektu a posúdila ho\nz hľadiska jeho zdrojovej vybilancovanosti a predpokladanej návratnosti a vyhlásila, že je pripravená\npodieľať sa na financovaní tohto projektu. Podmienky pre poskytnutie úveru sú pravidelnou náležitosťou\nkonkrétnej zmluvy o úvere každej banky, čo znamená, že ide o obvyklé splniteľné podmienky, ktoré\nsú navyše v prípade takýchto projektov individuálne s klientom dojednané. Vo vzťahu k dokladom,\nktoré preukazujú pôvod a zloženie finančných prostriedkov sa povinnosť v zmysle § 46 ods. 2 písm.\ne/ zákona o vysielaní vzťahuje k prostriedkom, ktoré môže žiadateľ na zabezpečenie činnosti získať\na víťazná spoločnosť tieto budúce možné finančné prostriedky preukazovala úverovým prísľubom, z\nktorého bol zrejmý ich pôvod a zloženie. Zákon o vysielaní neustanovuje povinnosť Rade žiadať titul\nnadobudnutia vlastných finančných zdrojov a preto pokiaľ sú na účte víťaznej spoločnosti, má sa\nzato, že ide o vlastné finančné zdroje, ktoré so súvahou za roku 2010 a 2011 nemajú nič spoločné.\nNaviac k pravdivostnej hodnote údajov poskytnutých každým účastníkom zákon o vysielaní zakotvuje,\nže nie Rada má povinnosť preskúmavať pravdivosť tvrdení a údajov účastníkov žiadostiach a jej\nprílohách, ale že žiadateľ predkladá čestné vyhlásenie, že všetky údaje uvedené v žiadosti a doklady\npriložené k žiadosti sú aktuálne a pravdivé a správny orgán je povinný z toho vychádzať. Víťazná\nspoločnosť zároveň poukázala na kritéria, v dôsledku ktorých bola vyhodnotená ako najvhodnejší\núčastník správneho konania.\nK technickým a organizačným predpokladom na vysielanie, víťazná spoločnosť uviedla, že Rade\npredložila zmluvu o budúcej nájomnej zmluve za účelom zabezpečenia priestorov - štúdia a zároveň\nzmluvu o budúcej zmluve so záväzkom poskytovať spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. verejné\nslužby prenosu rozhlasovej programovej služby. Z týchto dokladov a v nadväznosti na finančné možnosti\n(vlastné zdroje a úverový prísľub) je zrejmé, že víťazná spoločnosť preukázala predpoklady na riadne\nzačatie vysielania aj na jeho ďalšie uskutočňovanie v zmysle § 46 ods. 2 písm. f/ zákona o vysielaní.\nTaktiež navrhovateľ mal v zmysle jeho žiadosti zabezpečovať vysielanie z priestorov a prostredníctvom\nvysielacích zariadení spoločnosti TAM ART PRODUCTIONS, s.r.o. a realizovať telekomunikačnú službu\nrozhlasového vysielania si prostredníctvom spoločnosti MediaEast, s.r.o., z čoho vyplýva, že námietky\nnavrhovateľa voči zabezpečeniu vysielania spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. prostredníctvom\nspoločnosti Towercom, a.s. sú bez právneho významu. Víťazná spoločnosť taktiež preukázala, že nemá\nnedoplatky na poistnom na sociálne poistenie o čom predložila i potvrdenie Sociálnej poisťovne, z\nktorého vyplýva že má splnené odvodové a povinnosti.\nVíťazná spoločnosť taktiež uviedla, že záver Rady v napadnutom rozhodnutí neprekračuje rámec jej\nsprávnej úvahy, je založený v súlade so zásadami logiky na vyhodnotení vykonaných dôkazov majúcich\npodklad v obsahu spisov. Správny súd je oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých\ndovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Možnosť úvahy a voľby prislúcha\nsprávnemu orgánu a súdu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. neprislúchala právo preskúmavať, či táto voľba\nbola vhodná a účelná. Zákon neustanovuje a ani nemôže stanoviť celkovo pravidlá, z ktorých by sa malo\nvychádzať pri hodnotení vzájomnej súvislosti dôkazov.\nK otázke zaujatosti V.. C. Z., že je zamestnancom spoločnosti Towercom, a.s., navrhovateľ nijako\nnepreukázal a víťazná spoločnosť nemá o tom vedomosť. Ak by to aj bola pravda ako uvádza\n\nnavrhovateľ, tak napriek tomu spoločnosť Towercom, a.s., nebola účastníkom správneho konania a\nteda nijaký dôvod ani pochybnosť o zaujatosti uvedeného člena Rady nevznikol. Spoločnosť Towercom,\na.s., zabezpečuje vysielanie pre takmer všetkých jej vysielateľov v takmer každom správnom konaní\nvedenom Radou a preto by musel V.. Z. byť vylúčený v každom konaní. Podľa víťaznej spoločnosti,\nak zákon o vysielaní a správny poriadok nevylučujú zamestnanecký pomer členov Rady, nie je možné\npochybovať o objektivite a nezaujatosti členov Rady. Nakoľko účastníci správneho konania nemali podľa\nzákona o vysielaní vedomosť o zložení členov Rady v správnom konaní, nemôžu títo namietať zaujatosť\nčlenov Rady a je otázne ako sa dostali k informácii, ktorá v zmysle zákona o vysielaní nie je a nemá\nbyť navrhovateľovi známa. Rozhodnutie Rady je plne v súlade so spôsobom hlasovania a neverejným\ncharakterom zápisnice o hlasovaní ustanovenom v zmysle zákona o vysielaní.\nĎalší účastník správneho konania, Rádio VIVA, a.s. vo svojom písomnom vyjadrení uviedlo, že bolo\nvylúčené zo správneho konania o pridelenie novej licencie, pretože nesplnilo zákonné náležitosti žiadosti\no udelenie novej licencie v zmysle § 46 ods. 1 a 2 zákona o vysielaní a to z dôvodu neposkytnutia\nsúčinnosti zo strany domnelých štatutárov Rádio VIVA, a.s., teda tých istých osôb, ktoré napádajú\nrozhodnutie aj procesný postup Rady. Rozhodnutie Rady považuje za vecne správne. Poukázalo na\notázky neplatne zvolených konateľov, členov predstavenstva a prebiehajúcich súdnych konaní a že\nV.. Y., V.. H. a V.. M. H. sa nikdy nestali štatutárnymi orgánmi Rádia VIVA, a.s. Účastník konania ďalej\npoukázal na otázku neplatne emitovaných akcií a že vzhľadom na uvedené skutočnosti právny základ\npre vydanie akcií je jednoznačne v rozpore so zákonom. Následne dňa 17. apríla 2012 spoločnosť Rádio\nVIVA, a.s. zastúpená neplatne zvoleným predstavenstvom uzatvorila Kúpnu zmluvu o prevode nových\nakcií so spoločnosťou navrhovateľa a kúpna cena mala byť údajne určená vo výške znaleckej ceny,\nktorú na tento účel vyhotovilo neplatne zvolené predstavenstvu Rádia VIVA, a.s. Ďalej rádio uviedlo, že\nvčas podalo správnemu orgánu žiadosť o udelenie novej licencie, ktorá však nebola úplná a doterajší\nneplatne zvolení štatutári spoločnosti Rádio VIVA, a.s. neposkytli žiadnu súčinnosť k predloženiu\ndokladov potrebných k účasti v správnom konaní, pričom táto súčinnosť bola nevyhnutná pre účasť v\nsprávnom konaní. V závere svojho vyjadrenia účastník uviedol, že spoločnosť navrhovateľa poškodzuje\nzáujmy akcionárov spoločnosti Rádio VIVA, a.s., pretože koná v rozpore s ich záujmami a preto nie je\ndaný právny ani skutkový dôvod vyhovieť návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia a ani zrušiť napadnuté rozhodnutie Rady o udelení frekvencií, nakoľko je správne a zákonné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 49 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nodporcu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa\nje dôvodný a je potrebné mu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie Rady ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol meritórne vo veci na\npojednávaní dňa 27. marca 2013 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nV posudzovanom prípade dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie Rady\no zamietnutí žiadosti navrhovateľa o licenciu je nezákonné a bolo potrebné ho zrušiť z nasledovných\ndôvodov:\n§ 48 zákona o vysielaní\n\n(1) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie rada začína z vlastného podnetu.\n(2) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie na frekvenciách, na ktorých vysiela vysielateľ\ns licenciou, ktorej platnosť sa skončí, rada začne\na) najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti licencie na terestriálne vysielanie rozhlasovej\nprogramovej služby a na terestriálne celoplošné a multiregionálne vysielanie televíznej programovej\nslužby,\nb) pri lokálnom vysielaní televíznej programovej služby a regionálnom vysielaní televíznej programovej\nslužby najneskôr 16 mesiacov pred skončením platnosti licencie.\n(3) Konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína odo dňa, keď rada verejne vyhlási\nnajmenej v dvoch celoštátnych denníkoch a na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla, ako aj na\nsvojom webovom sídle základné podmienky konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.\n(4) V základných podmienkach konania rada určí lehotu a miesto podania žiadosti o licenciu na\nterestriálne vysielanie, územný rozsah vysielania, konkrétne frekvencie a dátum verejného vypočutia\nžiadateľov o licenciu.\n(5) Žiadosť o licenciu na terestriálne vysielanie doručenú rade po uplynutí určenej lehoty v základných\npodmienkach rada zamietne do 15 dní odo dňa jej doručenia.\n(6) Účastníkmi konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sú všetci žiadatelia o licenciu na\nterestriálne vysielanie, ktorých žiadosť bola rade doručená v určenej lehote.\n(7) Licenciu na terestriálne vysielanie Rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti\nobsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z účastníkov konania o\nudelenie licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí všetkých ostatných\núčastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení Rada uvedie výsledky\nhodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v §\n47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania\no udelenie licencie na terestriálne vysielanie.\n(8) Ustanovenia ods. 1 až 7 sa primerane vzťahujú aj na konanie o zmene licencie, v ktorom sa\nvysielateľovi prideľuje frekvencia.\n§ 49 zákona o vysielaní\n(1) Rada rozhodne o žiadosti o licenciu do 90 dní od začatia konania. Rada rozhodne do 180 dní od\nzačatia konania, ak sa konanie začalo z jej podnetu.\n(2) Rada žiadosť o licenciu zamietne, ak\na) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o licenciu, nespĺňa predpoklady na účasť\nv licenčnom konaní podľa § 45,\nb) nespĺňa náležitosti podľa § 46 ods. 1 až 3 a 5 a v lehote určenej Radou nenastala náprava,\nc) nespĺňa kritériá a podmienky podľa § 47, ktoré Rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať,\nd) v rámci konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie vyberala z viacerých žiadateľov o licenciu\npodľa § 48.\n\n(3) Rozhodnutie o udelení licencie sa vydáva po dohode s príslušným správnym orgánom\ntelekomunikácií o pridelení frekvencií a ďalších technických podmienkach vysielania, ktoré musia\nbyť v súlade s plánmi využitia frekvencií na vysielanie rozhlasovej programovej služby a televíznej\nprogramovej služby. Frekvenčný list je súčasťou rozhodnutia o udelení licencie.\n(4) Rozhodnutie o udelení licencie obsahuje tieto náležitosti:\na) názov programovej služby,\nb) údaje o osobách, ktoré majú účasť na základnom imaní vysielateľa s licenciou alebo podiel na\nhlasovacích právach vysielateľa s licenciou,\nc) údaje o štatutárnych orgánoch a kontrolných orgánoch vysielateľa s licenciou,\nd) časový rozsah a územný rozsah vysielania,\ne) čas, na ktorý sa licencia udeľuje,\nf) jazyk vysielania,\ng) podiely programových typov,\nh) podiel vysielacieho času vyhradeného vysielaniu programov vo verejnom záujme,\ni) špecifikáciu rozhlasovej dátovej služby pri vysielaní rozhlasovej programovej služby,\nj) druh technického nosiča, na ktorom vysielateľ poskytne Rade záznam svojho vysielania (§ 16 ods.\n3 písm. l/).\n(5) Rozhodnutie o udelení licencie na vysielanie televíznej programovej služby okrem náležitostí podľa\nods. 4 obsahuje\na) podiel vysielacieho času vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorý je vyhradený európskym\ndielam a európskym dielam vytvoreným nezávislými producentmi,\nb) zaradenie vysielateľa podľa § 31 ods. 3,\nc) podmienky označovania programov na základe ich klasifikácie podľa vekovej vhodnosti (§ 20 ods. 4),\nd) podmienky vysielania teletextu.\n(6) Rozhodnutie o udelení licencie nadobúda právoplatnosť odo dňa, keď bolo Rade doručené písomné\nvyhlásenie žiadateľa o licenciu, že licenciu prijíma; toto vyhlásenie nesmie obsahovať žiadne výhrady\na musí byť doručené do 30 dní po doručení rozhodnutia Rady, inak rozhodnutie o udelení licencie\nnenadobudne právoplatnosť a na celé konanie sa pozerá, akoby sa nebolo uskutočnilo.\n(7) Na žiadosť zakladateľa, prípadne orgánu alebo osoby oprávnenej podať návrh na zápis právnickej\nosoby do obchodného registra možno vydať rozhodnutie o udelení licencie pred zápisom do tohto\nregistra, ak sa preukáže, že právnická osoba bola založená. Tejto osobe vzniká oprávnenie na vysielanie\nnajskôr odo dňa zápisu do obchodného registra. Obdobne sa postupuje aj u osôb, ktoré nemajú sídlo\nna území Slovenskej republiky.\n(8) Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o licenciu môže účastník konania podať opravný prostriedok\nna najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Rady. 41)\n\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §§ 49, 53, 54,\n56-68 zo zákona o správnom konaní.\nZ ustanovenia § 71 ods. 1 uvedeného zákona vyplýva, že Rade, ako správnemu orgánu nič nebránilo,\naby v predmetnom licenčnom konaní dôsledne aplikovala i príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní.\nPodľa § 32 zákona o správnom konaní\n(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\n(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a\nprávnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 33 zákona o správnom konaní\n(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom\na znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nZ citácie ust. § 33 Správneho poriadku vyplýva, že argumentácia navrhovateľa a jeho námietky, že v\ndanom prípade Rada nepostupovala v rozhodovacom procese v súlade so zákonom sú potom dôvodné.\nAk by správny orgán bol rešpektoval § 33 ods. 2 Správneho poriadku a umožnil navrhovateľovi, ako\núčastníkovi konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a umožniť navrhnúť\njeho doplnenie, navrhovateľ by mu navrhol doplniť podklady rozhodnutia o viaceré skutočnosti, na ktoré\npoukazuje navrhovateľ vo svojom opravnom a prostriedku, ak správny orgán o týchto skutočnostiach\nsamozrejme nevedel z vlastnej činnosti. Z obsahu administratívneho spisu ako i zo samotného\nvyjadrenia Rady mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že správny orgán neumožnil\nnavrhovateľovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nV danom prípade neobstojí argumentácia Rady napr., že ,,žiadatelia o licenciu počas výberového\nkonania nemajú záujem nahliadať do spisového materiálu ostatných žiadateľov a tento záujem nastane\naž, keď sú neúspešnými, ako je to v prípade navrhovateľa a, že viaceré dokumenty dopĺňala spoločnosť\nCORPORATE LEGAL, s.r.o. postupne, a tak mal navrhovateľ dosť času do spisu nahliadnuť, no neučinil\ntak“. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v takomto prípade ide zo strany Rady o\ndezinterpretáciu zákona, pretože takéto pravidlá v zákone o správnom konaní nie sú obsiahnuté a\n\npreto sa javí, že zrejme sú vytvorené správnym orgánom účelovo. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzdôrazňuje, že účelom práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je len oboznámiť sa s podkladom\nrozhodnutia, ale aj navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ by správny orgán bol dôsledne rešpektoval tieto\nprocesné práva navrhovateľa, ako účastníka konania, mohol odstrániť aj príslušné rozpory ohľadne\nnámietky navrhovateľa o konflikte záujmov týkajúcich sa člena rady V.. C. Z. v súvislosti s jeho\npersonálnym prepojením s obchodnou spoločnosťou Towercom, a.s., cez ktorú má obchodná spoločnosť\nCORPORATE LEGAL, s.r.o., ako jediná z účastníkov konania vysielať na frekvenciách Rádia VIVA.\nTakáto potreba v konaní nakoniec vyvstala a navrhovateľ, ako to vyplýva za jeho argumentácie,\nby bol nesporne namietal okrem iných skutočností i predpojatosť v rozhodovaní člena Rady V.. Z..\nV danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na praktický aspekt veci, pretože\npokiaľ by správny orgán bol postupoval súladne s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tak na\nzáklade navrhovateľových návrhov na doplnenie dokazovania by Rada zákonite musela vykonať ďalšie\ndokazovanie a teda v takomto prípade spravidla správny orgán získa ďalšie podklady pre rozhodnutie, v\ndôsledku ktorých môže vo veci čo najobjektívnejšie rozhodnúť v dôsledku riadneho zistenia skutočného\nstavu veci. V danom prípade neobstojí ani argument Rady, že ,,navrhovateľ mal možnosť zúčastniť sa\ncelého ústneho vypočutia vo veci, učinil tak a napriek tomu nežiadal o nahliadnutie do spisu a svoje\nprávo využil až potom, keď Rada vo veci prijala rozhodnutie“. Totiž z povahy veci vyplýva, že postup v\nzmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku prichádza do úvahy úplne v poslednom štádiu konania (na\nzáver), keď sú vykonané všetky procesné úkony vo veci predpísané všeobecne záväzným právnym\npredpisom, t.j. až po ústnom pojednávaní. Ak by totiž Rada stotožnila ústne pojednávanie s inštitútom\nnahliadnutia do spisu, dôsledkom by bolo porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a teda takúto\nobranu Rady nie je možné akceptovať.\nV danom prípade už samotný procesný postup Rady bol v tomto smere neštandardným, nakoľko správny\norgán dal účastníkom lehotu na zdokladovanie svojich žiadostí do 14. mája 2012, avšak hneď v\nnasledujúci deň, teda 15. mája 2012 vo veci meritórne rozhodol a to bez rešpektovania príslušných\nprocesných práv účastníkov licenčného konania.\nZ vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že správny orgán svojim postupom navrhovateľovi, ako\núčastníkovi konania v určitom štádiu správneho konania odňal možnosť konať, pričom ide o takú vadu\nkonania, ktorá má nesporne podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia Rady, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho\norgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ mal výhrady vo vzťahu k V.. Z., ako členovi Rady v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou\nv danej veci. V danom prípade i podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa V.. C. Z.\nnemohol zúčastniť rozhodovania vo veci z dôvodu svojho vzťahu k obchodnej spoločnosti Towercom,\na.s., kde V.. Z. pracuje a prostredníctvom ktorej obchodná spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o.\nmá zabezpečovať šírenie signálu. Taktiež, ako to vyplýva z administratívneho spisu, s obchodnou\nspoločnosťou Towercom, a.s. má si prenajímať obchodné priestory na zabezpečenie svojho vysielania.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že žiadnemu z účastníkov konania neboli počas\ncelého konania sprístupnené informácie, kto z členov Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie bude\nčlenom komisie, ktorá by mala rozhodovať o udelení licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie na\nfrekvenciách Rádia VIVA. Z administratívneho spisu vyplýva, že V.. C. Z. sa skutočne i reálne zúčastnil\nrozhodovacej činnosti v danej veci. Túto skutočnosť nepopiera ani Rada. Naviac navrhovateľ uvádza,\nže obchodná spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. zvíťazila pri rozhodovaní (hlasovaní) s prevahou\njedného hlasu.\nPodľa § 9 Zákona o správnom konaní č. 71 /1967 Zb.\n(1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom\nna jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho\nnepredpojatosti.\n\n(2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci\nzúčastnil na konaní, ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.\n\nPodľa § 10 uvedeného zákona\nÚčastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca\nsprávneho orgánu (§ 9 <.), len čo sa o nich dozvie.\nPodľa § 11 uvedeného zákona\n(1) Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie\n(§ 9 <.), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu\nto oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.\n(2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.\nPodľa § 12 uvedeného zákona\n(1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli\ndôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1 <.); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je\nvylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.\n(2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné\nodvolanie.\nPodľa § 13 uvedeného zákona\n(1) Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9 <.) je z prejednávania a rozhodovania\nveci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.\n(2) Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne\npredsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi\nbezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.\n(3) Ustanovenia § 10 <., § 11 ods. 2 <. a § 12 ods. 2 <. platia obdobne.\nVzhľadom na použitie ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii sa vyššie uvedené\nustanovenia zákona o správnom konaní aplikujú aj na konanie o udelenie licencie na rozhlasové\nterestriálne vysielanie za účelom pridelenia príslušných vysielacích frekvencií. V danom prípade ústavný\nprincíp objektivity platí aj v licenčnom konaní. Ústava SR nepripúšťa, aby rozhodovala osoba, ktorá nie je\nnezaujatá a nestranná. Ústava SR a zákon o správnom konaní garantujú nestrannosť správneho orgánu\nkonajúceho vo veci, o ktorej nemôžu existovať pochybnosti, čo je predpokladom konania správneho\norgánu v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a predpokladom ochrany záujmov štátu a\nspoločnosti a práv a záujmov fyzických a právnických osôb (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).\nÚstava SR a Správny poriadok garantuje nestrannosť správneho orgánu konajúceho vo veci ako takého,\nbez ohľadu na to, či rozhoduje zamestnanec alebo iná osoba, ktorá nie je v zamestnaneckom vzťahu.\nPodľa právneho názoru Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 9/2000 a sp. zn. II. ÚS\n143/2002: ,,Medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. V prípade, ak je rozhodnutie\no uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občana potrebné uskutočniť v rámci,\nresp. prostredníctvom osobitného konania pred štátnym alebo iným orgánom, úloha štátu spočíva v\nzabezpečení existencie a právnej úpravy takýchto konaní dostupných (na nediskriminačnom základe)\n\nkaždému z nositeľov základných práv a slobôd. Ďalším kritériom kladeným na takéto konania je, aby\nsa v ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba fiktívny) výkon, respektíve ochrana\nniektorého zo základných práv alebo slobôd občanov. Takéto konania vytvárajúce nevyhnutné procesné\nzáruky reálneho uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov treba (a z tohto dôvodu)\npovažovať za ich neoddeliteľnú súčasť. Samou existenciou takýchto konaní sa však ústavné požiadavky\nspäté s uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, keďže tieto predpokladajú aj\nurčitú \"kvalitu\" orgánov rozhodujúcich o uplatnení, resp. ochrane základných práv a slobôd (nezávislosť a\nnestrannosť rozhodovacích orgánov), ako aj určitú kvalitu samého konania o nich. Jednou z podstatných\nzložiek každého konania, v ktorom sa rozhoduje o uplatnení, resp. o ochrane niektorého zo základných\npráv alebo slobôd občanov a to bez ohľadu na povahu orgánu, pred ktorým takéto konanie prebieha,\nje jeho objektivita, ktorou sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená\nmožnosť úvahy rozhodovacieho orgánu bez akýchkoľvek objektívnych limitov“.\nSlovenská republika je podľa čl. I ods. 1 Ústavy SR právnym štátom. V právnom štáte ústava má povahu\nzákladného prameňa práva, ktorý je nadradený všetkým ostatným prameňom práva (nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II ÚS 8/97). Ak teda základný zákon štátu neumožňuje, aby v konkrétnej veci účastníka\nkonania, ktorá sa týka jeho základného práva alebo slobody, rozhodoval správny orgán, ktorý nie je\nnestranný, tak potom je tento princíp potrebné aplikovať ex constitutione.\nV danom prípade je teda zrejmé, že V.. C. Z., nebol a nemohol byť pri rozhodovaní nestranný a teda bol\nzaujatý. Vzhľadom na namietané skutočnosti navrhovateľom týkajúce sa V.. C. Z. a ktoré mal Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za preukázané z administratívneho spisu, diskvalifikoval sa z rozhodovania\nvo veci.\nSkutočnosť, že v predmetnom konaní sa rozhoduje aj o vlastníckom práve účastníka konania, ktoré je\nv zmysle článku 20 Ústavy SR základným právom, nemôže byť sporná.\nV danom prípade nejde taktiež o námietku, na ktorú by sa vzťahovala koncentračná zásada.\nZ uvedených dôvodov je potom rozhodnutie rady rozhodnutím nezákonným, ktorá skutočnosť je\nnesporne dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nV danom prípade Rada argumentovala, že opravný prostriedok navrhovateľa je podaný oneskorene a\npoukázala na to, že navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie R/117/2012 doručené ako príloha listu\nč. 3253/2012 dňa 3. júla 2012. Jednalo sa o neúspešné doručenie a dňa 4. júla 2012 malo byť vykonané\nopakované doručenie, ktoré bolo opäť neúspešné a dňa 4. júla 2012 zásielka bola uložená na pošte.\nSprávny orgán s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že tretí deň od\nuloženia zásielky pripadol na sobotu 7. júla 2012 a preto posledným dňom trojdňovej lehoty bol pondelok\n9. júla 2012, kedy nastala aj fikcia doručenia a začala plynúť 15 dňová lehota na podanie opravného\nprostriedku. Posledným dňom 15 dňovej lehoty bol utorok 24. júla 2012, a keďže navrhovateľ podal\nsvoj opravný prostriedok do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky až dňa 6. augusta 2012,\nzmeškal zákonnú lehotu proti výroku č. IV napadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ naopak argumentoval tým, že nemá vedomosť o akýchkoľvek pokusoch o doručenie\nnapadnutého rozhodnutia zo strany poštového úradu, k žiadnemu doručovaniu napadnutého\nrozhodnutia prostredníctvom poštového doručovateľa nedošlo a ani žalobca nebol vhodným spôsobom\nvyrozumený o tom, že písomnosť bude opätovne doručovaná v určený deň a hodinu. Z týchto dôvodov\nnie je splnený ani predpoklad na fikciu doručenia uložením zásielky na pošte, nakoľko neboli vytvorené\nani podmienky, aby sa žalobca o údajnom doručovaní rozhodnutia mohol dozvedieť spôsobom ako to\npredpokladá ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa navrhovateľa za jediný nespochybniteľný a\npreukázateľný dátum doručenia napadnutého rozhodnutia je 23. júla 2012, od ktorého je treba počítať\nlehotu na podanie odvolania.\n\nVzhľadom na rozporné tvrdenia medzi navrhovateľom a Radou, bolo potrebné skúmať, či pri doručovaní\nnapadnutého rozhodnutia R/117/2012 poštovým úradom spôsobom, aký predpokladá ustanovenie\n§ 24 ods. 2 Správneho poriadku i skutočne došlo k reálnemu naplneniu materiálnych znakov, ktoré\nsú nevyhnutné pri doručovaní zásielky do vlastných rúk, alebo či v danom prípade došlo iba k\ndeklaratórnemu naplneniu ustanovenia § 24 Správneho poriadku pri doručovaní spornej zásielky vo\nvzťahu k navrhovateľovi.\nV predmetnej veci zvolil správny orgán doručovanie rozhodnutia č. R/117/2012 zo dňa 15. mája 2012\nformou doručovania do vlastných rúk a to prostredníctvom pošty, t.j. v intenciách ustanovenia § 24\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom v konaní.\nV ustanovení § 24 ods. 2 veta posledná je zakotvená výnimka zo zásady, že doručenie pôsobí až od\nokamihu, keď písomnosť sa fakticky dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát\npísomnosti o jej uložení na pošte dozvedel. Ide o právnu fikciu.\nPodľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a\nprávnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený\nzamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je\noprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.\nZ ods. 2 uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe\nna adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo\nv inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa\npovažuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy,\nak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.\nZ ods. 3 uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú\nv živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu\norgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu\norgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie.\nPodľa § 25 ods. 4 uvedeného zákona, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového\npriečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na\npredpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá\nzásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch\nsa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch\ndní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\nZ uvedených ustanovení zákona o v správnom konaní jednoznačne vyplýva, že upovedomeniu o uložení\nzásielky na pošte ,,ku konštruovaniu právnej fikcie doručenia písomnosti“ predchádzajú ďalšie dôležité\nskutočnosti a to predovšetkým u právnickej osoby preukázaná skutočnosť, že adresát bol pri prvom\nneúspešnom pokuse po doručení zásielky upovedomený vhodným spôsobom o tom, že zásielka mu\nbude opakovane doručená v mieste doručenia v deň a hodinu uvedenom v oznámení. Iba v prípade\nsplnenia týchto skutočností a toho, že i nový pokus o doručenie bol bezvýsledným sa uloží zásielka na\npošte a o tom má byť adresát tejto písomnosti tiež vhodným spôsobom upovedomený. Z toho vyplýva,\nže samotné uloženie zásielky na pošte bez splnenia si uvedených predchádzajúcich predpokladov a\nskutočností nezakladá právo na domnienku doručenia.\nPodľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky využitie fikcie doručenia prichádza do\núvahy iba v prípade splnenia všetkých v zákonom stanovených zákonných predpokladov, teda, že\nadresát mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku\n\nmu doručiť a tiež musí byť preukázané, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky\nadresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ hneď po prvom neúspešnom\ndoručovaní zásielky určenej do vlastných rúk by zásielku hneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil\nju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť\nk naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia. Taktiež pokiaľ doručenka zásielky\nurčenej adresátovi do vlastných rúk, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu\nverejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti.\nDoručenka, ktorá sa vrátila Rade od doručenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi, neobsahuje\nnaviac ani jeden podpis poštového doručovateľa a nemôže mať preto v tomto prípade podľa názoru\nNajvyššieho súdu SR ani povahu verejnej listiny. za uvedeného vyplýva že, ak nie sú všetky právne\nnáležitosti splnené, súd nie je oprávnený skonštatovať naplnenie fikcie doručenia. Z týchto dôvodov\nnie je potom možné skonštatovať, že by doručovanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vo\nvzťahu k navrhovateľovi bolo vykonané štandardným spôsobom v súlade so zákonom o správnom\nkonaní a preto v týchto pochybnostiach nie je možné zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nskonštatovať naplnenie fikcie doručenia, pretože by tým došlo zo strany súdnej moci k odňatiu\nmožnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Za týchto okolností Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nnezostáva iné, ako konštatovať, že jeho návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu bol podaný v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010.\nRada namietala, že opravný prostriedok navrhovateľa sa týka iba výroku napadnutého rozhodnutia v\nbode IV., v ktorom správny orgán zamietol v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000\nZ. z. žiadosť navrhovateľa o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a že výrok napadnutého\nrozhodnutia v bode I. o udelení licencie č. R/117 obchodnej spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o.\npodlieha konaniu o žalobách v zmysle V. časti hlavy II. O.s.p. a poukázala i na rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok vo veci 5Sž/10/2009 a 5Sž/101/2007), kde Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uviedol, že ,,vecná príslušnosť na preskúmanie rozhodnutia odporkyne v časti\no udelení licencie nie je v zákone č. 308/2000 Z. z. osobitne upravená a z tohto dôvodu je potrebné\nvylúčiť časť konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rady ... na samostatné konanie“ a že z\ntohto dôvodu výrok o udelení licencie a pridelení frekvencií jednému z uchádzačov mal navrhovateľ\nnapadnúť len na krajskom súde v konaní o žalobách.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa s vyššie uvedeným právnym názorom Rady nestotožnil a naopak je\ntoho názoru, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie Rady podlieha vecnej príslušnosti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky ako celok, pretože v danom prípade všetky výroky v napadnutom rozhodnutí\nskutkovo a právne spolu súvisia, ktorá skutočnosť má oporu i v ustanovení § 49 ods. 8 zákona č.\n308/2000 Z. z., kde zákonodarca uviedol, že proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o licenciu môže\núčastník konania podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia\nrady.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že o prípad kedy by bolo potrebné v konaní na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky vylúčiť časť predmetu na samostatné konanie a v tejto časti vec\npostúpiť Krajskému súdu v Bratislave by išlo napr. vtedy, ak by Rada rozhodla o udelení sankcie finančnej pokuty vysielateľovi za odvysielanie určitej relácie, ktorou by došlo k porušeniu ust. § 19 ods.\n1 písm. a/ zákona o vysielaní a vysielateľ by zasiahol spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom\ndo ľudskej dôstojnosti určitého subjektu za čo by mu bola uložená pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. d/\nzákona o vysielaní a tým istým rozhodnutím by Rada uložila vysielateľovi za porušenie ustanovenia § 16\nods. 3 písm. a/ zákona o vysielaní i sankciu - odvysielať oznam o porušení zákona podľa ustanovenia\n§ 64 ods. 1 písm. b/ zákona o vysielaní.\nVo vyššie príkladmo uvedenom prípade vyplýva z ustanovenia § 64 ods. 6 zákona o vysielaní, že proti\nrozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ možno podať opravný prostriedok na\nNajvyšší súd Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Rady.\n\nZ toho potom nesporne explicitne vyplýva, že v prípadoch v uvedených v § 64 ods. 1 písm. c/ až\ne/ zákona o vysielaní je založená kompetencia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v prípadoch\nuvedených pod písm. a/ a b/ ustanovenia § 64 ods. 1 by bol vecne príslušný Krajský súd v Bratislave a\nv takomto prípade by Najvyšší súd Slovenskej republiky musel uznesením rozhodnúť, že časť predmetu\nkonania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu vo výroku týkajúcom\nsa uloženia sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zákona o vysielaní, ohľadne odvysielania oznamu o\nporušení zákona, postúpi vecne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave. Toto je teda názorná ilustrácia\nprípadovej štúdie, kedy by o rozhodnutí Rady rozhodovali jednak Najvyšší súd Slovenskej republiky a\njednak Krajský súd v Bratislave.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že o danej\nveci, kde správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím č. R/117/2012 zo dňa 15. mája 2012, je\npotrebné rozhodnúť jedným rozhodnutím v celosti, pretože výroky rozhodnutia Rady pod bodom I. o\nudelení licencie obchodnej spoločnosti CORPORATE LEGAL, s.r.o. s bodom IV. o zamietnutí žiadosti\nnavrhovateľa ohľadne udelenia licencie na terestriálne vysielanie skutkovo a právne spolu súvisia a nie\nje právny dôvod na vylúčenie časti predmetu konania uznesením na samostatné konanie ohľadne bodu\nI. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a postúpenie veci v tejto časti Krajskému súdu v Bratislave.\nPokiaľ by zákonodarca chcel, aby súd v danej veci postupoval tým procesným postupom ako naznačuje\nRada, bol by to zákonodarca v ustanovení § 49 ods. 8 zákona o vysielaní jednoznačne uviedol.\nZ obsahu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje Rada (5Sž/10/2009\na 5Sž/101/2007), bližšie nevyplýva, že by sa príslušné senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzaoberali skutočnosťami, či existujú v danom prípade zákonné dôvody na konštatáciu, že ohľadne časti\npredmetu konania je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky a ohľadne časti predmetu konania by\nmal byť príslušný Krajský súd v Bratislave.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2S si v plnom rozsahu osvojil uvedený právny názor a je\ntoho názoru, že akýkoľvek iný výklad na príslušnú problematiku ohľadne vecnej príslušnosti súdov, by\nbol skutočne za danej skutkovej a právnej situácie popretím zmyslu a účelu ustanovenia § 49 ods. 8\nzákona o vysielaní v tomto prípade.\nPre úplnosť veci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2S vzhľadom na svoje právne závery v\ntejto preskúmavanej veci si dovolí poukázať tiež i na príslušnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky obsiahnutú v nálezoch sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4. mája\n2010 alebo sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 1. novembra 2010, z ktorej nesporne vyplýva, že ustanovenie čl.\n2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom zákona, ale\naj zmyslom a účelom zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež si dovolí poukázať na generálnu interpretačnú a realizačnú\nklauzulu, ktorá ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako\nzákladným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán\naplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (napr. PL. ÚS\n15/98).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2S zastáva ten\nprávny názor, že svojim výkladom aplikácie výlučnej vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v danej veci neporušil zákon č. 308/2000 Z. z. Naopak pri nedostatku právnej úpravy v zákone\nč. 308/2000 Z. z. takýto výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je len logickým vyústením do\nracionálnej a správnej aplikácie predovšetkým metódou logického, systematického, ako i teleologického\nvýkladu danej právnej normy.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky nesporne toho názoru, že sa\nvo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami navrhovateľa v jeho opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu Rady č. R/117/2012 zo dňa 15. mája 2012 a zaoberal sa všetkými pre vec\nrozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré namietali i ďalší účastníci konania a dal na ne odpoveď (viď napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994,\nč. sťažnosti 18390/91).\nTaktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že predchádzajúce dve rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočne vhodným spôsobom neriešili spornú problematiku\npro futurum a to so zreteľom na tak závažnú otázku v konaní, ktorá medzi účastníkmi konania bola\nspornou.\nZa danej skutkovej a právnej situácie, keďže vec pripúšťala rôzny výklad, tak najvyšší súd ako orgán\naplikujúci právo, bol v tejto konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad. Takýmto\nvýkladom podľa názoru najvyššieho súdu aplikovaným na danú vec nedošlo a ani nemohlo dôjsť k\nvytvoreniu stavu právnej neistoty rozhodovacou činnosťou, ale naopak došlo k odstráneniu stavu právnej\nneistoty a to tak v konkrétnej veci ako i pro futurum.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukazuje v danom prípade i na právne závery z Nálezov ÚS\nČR sp. zn. I. ÚS 38/02 a I. ÚS 175/04, ako i I. ÚS 69/09, z ktorých vyplýva, že „nabízi-li sa jak výklad\nzákona, který vede k popření smyslu zákoné úpravy, tak výklad, který vede k naplnění tohto smyslu,\nje racionální a ústavně žádoucí, aby obecná justice svolila výklad druhý. Takovýmto postupem nijak\nnezasahuje do výlučné kompetence zákonodarce, ale naopak v souladu s použitím principu objektivního\nteleologického výkladu, naplňuje účel zákona a presumovanou vůli racionálního zákonodárce“.\nPokiaľ senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2S zaujíma právny názor, že napadnuté rozhodnutie\nRady podlieha vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako celok, pretože v danom\nprípade oba výroky (výrok o udelení licencie jednému zo žiadateľov a výrok o zamietnutí žiadostí\nostatných žiadateľov) skutkovo a právne spolu súvisia, ktorá skutočnosť vyplýva a má oporu i v\nustanovení § 49 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z., tak správnosť a opodstatnenosť tohto názoru vyplýva\naj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, kde je právna úprava tejto problematiky\nobdobná, nakoľko z ustanovenia § 19 zákona č. 231/2001 Sb. o provozování rozhlasového a televízního\nvysílání vyplýva, že „proti výroku v rozhodnutí Rady o zamítnutí žádosti o licenci lze podat ve lhůte do\n30 dnů ode dne doručení rozhodnutí žalobu podle zvláštního právního předpisu“.\nZ rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 7 As 10/2005-298 zo dňa 23. júna 2005\nvyplýva rovnako záver, že rozhodnutie o udelení licencie obsahuje výroky jednak o udelení licencie\njednému zo žiadateľov o licenciu a jednak výrok o zamietnutí žiadostí ostatných žiadateľov, tieto výroky\nsú pritom prepojené (závislé).\nTaktiež z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 3 As 24/2004-79 zo dňa 30. novembra\n2004 vyplýva, že najvyšší správny súd sa zaoberal i otázkou žalobnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že\nzákon výslovne umožňuje napadnúť iba výrok o zamietnutí žiadosti o licenciu a žalobca napádal i výrok,\nktorým bola udelená licencia inému žiadateľovi. Z dôvodov jeho rozsudku vyplýva, že pri posudzovaní\ntejto otázky je potrebné vychádzať z logickej súvislosti výrokov rozhodnutia a že nie je pochýb o tom,\nže licencia je neoddeliteľne spätá s technickým prostriedkom (konkrétnym kmitočtom na danú lokalitu\nvysielania) a v konkrétnom licenčnom konaní nemôže byť udelená viac ako jedna licencia. Najvyšší\nsprávny súd v tomto rozsudku ďalej dôvodí, že ,,reštriktívny výklad ustanovenia § 19 zákona o vysielaní,\nvylučujúci možnosť napadnúť rozhodnutie Rady i vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o udelení licencie\ninému subjektu, by mohol (v prípade úspešnej žaloby podanej neúspešným žiadateľom o licenciu) vyústiť\ndo existencie právoplatného správneho rozhodnutia o udelení licencie jednému subjektu a súčasnú\nexistenciu neukončeného správneho konania o vydanie licencie inému subjektu, čo je pojmovo vylúčené,\npretože obaja sú účastníkmi toho istého správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o tom istom práve.\nMožno hovoriť o výrokoch vzájomne podmienených, keď obsah výroku prvého bez ďalšieho určuje obsah\nvýroku druhého“.\n\nTaktiež z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 6 As 11/2005-204 zo dňa 15. marca\n2007 vyplýva, že oba uvedené výroky v rozhodnutí Rady sú prepojené (závislé) a že z argumentácie\nsťažovateľa v kasačnej sťažnosti jasne vyplýva previazanosť oboch výrokov a že proti rozhodnutiu\nRady môže brojiť každý zo žiadateľov, koho žiadosť bola zamietnutá a pokiaľ tak učinili iba niektorí,\nboli potom ostatní žiadatelia zrejme s výsledkom stotožnení. Z rozsudku najvyššieho správneho súdu\nďalej vyplýva, že pokiaľ ide o oprávnenie žalobcu napadnúť okrem výroku o neudelení licencie jemu\nsamotnému tiež výrok o udelenie licencie úspešnému žiadateľovi, tak najvyšší správny súd vyslovil, že\npre vzájomnú podmienenosť oboch výrokov mal neúspešný žiadateľ možnosť napadnúť rovnako výrok\no udelení licencie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z uvedených rozsudkov\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky, je oprávnene toho názoru, že z ustanovenia § 49 ods.\n8 zákona o vysielaní vyplýva vôľa a zámer zákonodarcu, aby neúspešný uchádzač o udelenie licencie\nna rozhlasové a televízne vysielanie napadol opravným prostriedkom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky v jednom a tom istom konaní nielen výrok o zamietnutí žiadosti o licenciu, ale i výrok o udelení\nlicencie úspešnému žiadateľovi o licenciu a že na celé toto konanie je vecne príslušný Najvyšší súd\nSlovenskej republiky.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že Rada nedostatočne a neúplne zistila skutkový stav ohľadne náležitostí\nžiadostí o udelenie licencie zmysle § 46 a kritérií uvedených v § 47 zákona o vysielaní, keď\npredovšetkým namietal otázku splnenia technických a organizačných predpokladov vysielania u víťaza\nsúťaže CORPORATE LEGAL, s.r.o., tak Najvyšší súd Slovenskej republiky i vzhľadom k argumentácii\nRady, že ona nemôže posudzovať mieru naplnenia náležitostí v žiadostiach o licencie, ale len to, či\npredpísané náležitosti boli predložené, považuje za potrebné zdôrazniť tieto skutočnosti:\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné a nevyhnutné, aby v konaní o udelení\nlicencie na rozhlasové a televízne vysielanie Rada nielen formálne ale i materiálne skúmala pripravenosť\njednotlivých uchádzačov z technického pohľadu, jednak z hľadiska organizačnej pripravenosti, ako i\nekonomickej pripravenosti na vysielanie.\nČo sa týka otázky technickej pripravenosti, tak Rada by mala preskúmať vybavenosť žiadateľov\ntechnickými prostriedkami k vysielaniu a to hlavne, či takýmito technickými prostriedkami priamo\ndisponujú, alebo či a ako kvalitne majú zabezpečený zmluvný prístup k takýmto prostriedkom. Pokiaľ\nžiadateľ už v skoršej dobe podnikal v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, tak potom je\npotrebné preskúmať výsledky dosiahnuté týmto žiadateľom pri jeho doterajšom vysielaní, či dodržiaval\nprávne predpisy, etické normy a doterajšie plnenie licenčných podmienok uchádzačom. Pri hodnotení\nvychádza Rada hlavne z údajov predložených žiadateľom avšak musí vychádzať tiež i zo skutočností,\nktoré sú jej známe z úradnej činnosti. Na tieto skutočnosti Rada v prípade víťaza licenčného konania\nneprihliadla a taktiež na tieto skutočnosti neprihliadla ani v prípade navrhovateľa ako dlhoročného rádia\npôsobiaceho na mediálnom trhu.\nV oblasti organizačnej pripravenosti by mala Rada posúdiť zmluvné zabezpečenie predpokladov k\nzahájeniu vysielania, hlavne štádium zmluvnej prípravy, ale tiež aké zmluvy má žiadateľ uzatvorené,\ns kým a na akú dobu, či sa jedná napríklad o zmluvy o zmluvách budúcich alebo zmluvy, ktoré sú\npripravené k okamžitému plneniu. V rámci organizačnej pripravenosti Rada preskúma tiež otázku\npersonálneho vybavenia uchádzača nevyhnutnými odborníkmi, ako i ďalšími osobami potrebnými na\nzačatie vysielania.\nZ hľadiska ekonomickej pripravenosti uchádzača Rada hodnotí napr. výšku základného kapitálu, jeho\nštruktúru a množstvo prostriedkov vyčlenených na investíciu do vysielania. Množstvo investičných\nprostriedkov má byť vierohodne doložené. Hodnotí sa tiež, ako bude žiadateľ schopný financovať\nvysielanie v ďalších rokoch za jeho bežnej prevádzky, z akých zdrojov, či vlastných, či cudzích, či v\nich kombinácii. Významné je tu štádium existencie uchádzača, z ktorého Rada má možnosť zistiť, či\nuchádzač bol až teraz založený alebo či už bol zapísaný do obchodného registra\na splnil všetky\nk tomu nevyhnutné predpoklady, či sa jedná o živý, fungujúci a stabilný subjekt so zodpovedajúcim\npodnikateľským oprávnením.\nVyššie uvedenými otázkami pripravenosti uchádzačov na vysielanie, ako vyplýva z dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia sa Rada dostatočne nezaoberala a preto jej rozhodnutie je potrebné\n\npovažovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné, ktorá skutočnosť je sama osebe dôvodom na\nzrušenie rozhodnutia súdom.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu je nezákonné a preto bolo potrebné ho podľa\n§ 250 q ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\nustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu\nv preskúmavacom konaní vznikli v súvislosti s tým, že ho vo veci zastupovala advokátska kancelária, v\nmene ktorej konala advokátka a konateľka Mgr. Mária Kodajová, ktorá vyčíslila celkové trovy konania,\nktoré navrhovateľovi vznikli vo výške 407,55 euro. Vyčíslené trovy konania pozostávajú z troch úkonov\nprávnej služby a to:\n1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2012,\n2/ písomné podanie na súd - opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v roku 2012,\n3/ účasť na pojednávaní dňa 27. marca 2013.\nV danom prípade 1/6-ina výpočtového základu za rok 2012 je 127,16 eura krát 2 úkony = 254,32\neura a 1/6-ina výpočtového základu za rok 2013 je 130,16 eura za 1 úkon právnej služby. K obom\núkonom právnej služby za rok 2012 prináleží režijný paušál vo výške 7,63 eura krát 2 = 15,26 eura a k\njednému úkonu právnej služby za rok 2013 prináleží režijný paušál vo výške 7,81 eura. Celkové trovy\nprávneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi vznikli potom predstavujú sumu 407,55 eura, ktorú sumu\nje povinný správny orgán zaplatiť navrhovateľovi. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzistil, že navrhovateľom uplatnené trovy konania sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a preto zaviazal\nsprávny orgán tieto trovy konania zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu.\nObchodná spoločnosť CORPORATE LEGAL, s.r.o. v preskúmavacom konaní úspešná nebola, Rádiu\nPlay, s.r.o. ako i Rádiu VIVA, a.s. trovy konania nevznikli a tieto trovy si naviac ani neuplatnili a preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tiež, že ostatným účastníkom trovy konania nepriznáva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470"}, {"guid": "ussr:dfd87b18-f822-4973-a160-7d01916a543e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfd87b18-f822-4973-a160-7d01916a543e"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:de7b0a9d-fdb5-4b4c-922b-fb66bca7a0b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 175/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 175/04 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de7b0a9d-fdb5-4b4c-922b-fb66bca7a0b3"}, {"guid": "ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97 z 26. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a18b6794-4568-4ecf-8cdd-730fcb88706d"}], "citovane_v": []}