{"guid": "b61590d3-37ea-4945-9bf6-374870742516:724744f6-2ab6-44c0-87c7-dbf48e0f659b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1", "spisova_znacka": "6Sž/13/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/13/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sž/13/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1", "identifikacne_cislo": "9012010093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/724744f6-2ab6-44c0-87c7-dbf48e0f659b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/13/2012\n9012010093\n24. 04. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010093.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, zastúpený spoločnosťou Advokát\nZlámalová Zuzana, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 811 09 Bratislava, o opravnom prostriedku\nnavrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 29. mája 2012, č. RP/028/2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu zo dňa 29. mája 2012, č. RP/028/2012\nt v r d z u j e.\n\npo\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vedený v O. pre zasielanie súdnych poplatkov a pokút: BÚ - depozitný účet neúročený č.\nXXXXXXXXXX/XXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nRada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím z 29. mája 2012, č. RP/028/2012 ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods.1, písm. g/, postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch\n( ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii) uložila navrhovateľovi podľa §\n64 ods. 1, písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu určenú podľa § 67 ods.5, písm. a/ uvedeného\nzákona vo výške 3.319 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 tohto zákona tým, že na\ntelevíznej programovej službe TV Markíza dňa 14. októbra 2011 v čase 23:00 hod - 24:00 hod odvysielala\nreklamné šoty - reklamný blok v čase od cca 23:06 do cca 23:12 v dĺžke 6 minút, reklamný blok 23:40 23:45:55 v dĺžke 5 minút a 55 sekúnd a o cca 23:46 hod reklamu na film Bez dychu v dĺžke 10 sekúnd\n- v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 5 sekúnd. Súčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5\nzákona o vysielaní a retransmisii „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia\nuložila\" a podľa § 67 ods.16 zákona o vysielaní a retransmisii je pokuta splatná do 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Rada\nrozhodla v správnom konaní č. 119- PLO/O-804/2012.\nRada v odôvodnení svojho rozhodnutia opísala skutkový stav predchádzajúci vydaniu rozhodnutia\nnapadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa. Citovala znenie právnej úpravy ustanovenej v § 32\nods. 1 a v § 36 ods. 2 zákona číslo 308/2000 Z. z.. S poukazom na citovanú právnu úpravu v § 36\n\nods. 2 uvedeného zákona, podľa ktorej vysielací čas vyhradený reklamným šotom v jednej celej hodine\nnesmie presiahnuť 20 % (12 minút), uviedla, že tak ako vyplýva z predmetného záznamu vysielania ako\naj z prepisu/popisu skutkového stavu v tomto časovom úseku boli odvysielané 2 reklamné bloky v trvaní\n6 minút a 5 minút 55 sekúnd, ktoré boli odvysielané zmysle § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a naplniac\ndefiníciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona, avšak účastník konania v rámci predmetnej hodiny tiež\nodvysielal komunikát propagujúci film Bez dychu v trvaní 10 sekúnd. Zaoberajúc sa otázkou, či vzhľadom\nna predmet správneho konania je alebo nie daný komunikát reklamou podľa § 32 ods. 1 zákona o\nvysielaní a retransmisie s poukazom na právnu úpravu v paragrafe 37a ods. 2 uvedeného zákona, Rada\nuviedla, že film Bez dychu môže byť považovaný za program účastníka konania, ktorý v budúcnosti\nplánuje odvysielať v rámci svojej programovej služby, ale ani po zakúpení práv na vysielanie predmetný\nfilm neprestáva byť audiovizuálnym dielom v zmysle § 5 ods. 2 zákona 618/2003 Z. z. - konkrétne\nkinematografickým dielom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 343/2007 Z. z.. Konštatovala, že audiovizuálne\ndielo, ktoré je šírené aj iným spôsobom ako televíznym vysielaním, pričom z tohto šírenia profituje\niný subjekt (napríklad prevádzkovateľ kina alebo distribučná spoločnosť) ako vysielateľ televíznej\nprogramovej služby, tak jednoznačne môže byť tovarom v zmysle vyššie uvedenej definície v paragrafe\n32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisie. Rada pre posúdenie charakteru predmetného komunikátu za\nrozhodujúcu považovala otázku, či svojím spôsobom spracovania a svojím obsahom sa snažil získať a\nudržať pozornosť recipienta na vlastný program účastníka konania, ktorý plánuje v budúcnosti odvysielať\nalebo naopak zámerom tohto komunikátu bolo propagovať premietanie tohto kinematografického diela\nv kinách a zvýšiť tak jeho návštevnosť. Ďalej Rada uviedla, že s poukazom na to, že z podstaty\nvlastnej propagácie a reklamy je zrejmé, že pre posúdenie účelu odvysielania konkrétneho komunikátu\nbude najdôležitejší jeho obsah a spôsob spracovania a nie konkrétne ustanovenia predmetnej licenčnej\nzmluvy. Mala za to, že z prepisu skutkového stavu ako aj zo záznamu vysielania vyplýva, že predmetný\nkomunikát obsahoval krátke autentické výňatky z filmu Bez dychu, súčasne informoval o hercovi, ktorý\npredstavuje hlavného hrdinu a predmetný film bol tiež charakterizovaný ako nadupaný akčný thriller,\nz čoho je zrejmé že všetky tieto aspekty propagovali film ako taký, ale spôsobom z ktorého nie je\nmožné určiť, či jeho zámerom je propagovať kinematografické dielo Bez dychu alebo program Bez\ndychu, ktorý účastník konania v budúcnosti plánuje vysielať v rámci svojej programovej služby a s\npoukazom na to, že komunikát tiež obsahoval informáciu „markíza podporuje najlepšie filmy\" a tiež\ninformáciu „v kinách od 6. októbra 2011\", čím recipient dostal všeobecnú nepriamu informáciu o tom,\nže účastník konania je nejakým spôsobom prepojený s týmto filmom a na druhej strane dostal jasnú\ninformáciu, že tento film sa premieta v kinách od 6. októbra 2011. Rada tiež poukázala na to, že z\nprílohy predmetnej licenčnej zmluvy vyplýva, že licenčná doba, teda obdobie kedy účastník konania bol\noprávnený vysielať predmetný film v rámci svojej svojej programovej služby, bol určený od 1. januára\n2013, čo znamená 1 rok a 2 a pol mesiaca od odvysielania predmetného komunikátu, pričom z obsahu\nkomunikatu vyplýva, že predmetné kinematografické dielo bolo v kinách premietané od 6. októbra 2011,\nteda bolo dostupné aj priamo v deň, keď bol komunikát odvysielaný, prípadne nasledujúce dni. Podľa\nnázoru Rady vzhľadom na obsah a spôsob spracovania ako aj na čas odvysielania komunikátu je\nzrejmé, že jeho zámerom bolo propagovať kinematografické dielo Bez dychu v tom čase premietané v\nkinách, na čom nič nemení skutočnosť, že jeho odvysielaním došlo aj k podružnej propagácii účastníka\nkonania, respektíve programu, ktorý v budúcnosti plánuje vysielať. K námietke navrhovateľa uvedenej\nv jeho vyjadrení, že neprišlo k naplneniu podstaty reklamy teda vysielanie sa neuskutočnilo za žiadnu\nnáhradu alebo protihodnotu akémukoľvek inému komerčnému subjektu, Rada uviedla s poukazom\nna znenie § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisie, že uvedená právna norma jednoznačne\nnelimituje existenciu reklamy iba v prípade jej odvysielania za priamu finančnú odplatu s tým, že\nustanovenie § 32 ods. 1 tohto zákona explicitne uvádza aj odvysielania verejného oznámenia za\ninú protihodnotu podobnú odplate, ktorá protihodnota môže mať rôzne formy a spoločným faktorom\nvšetkých uvedených foriem protihodnoty je skutočnosť, že vysielateľ profituje zo zaradenia informácií\npropagujúcich tovary alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov do programu a práve tým\ntento profit je dôvodom odvysielania komerčných informácií. Podľa názoru Rady v prípade prílišného\nreštriktívneho výkladu pojmu za odplatu alebo inú protihodnotu by jednoduchým vyhlásením vysielateľa\no neobdŕžaní žiadnej formy odplaty alebo inej protihodnoty, došlo k situácii že by regulácia reklamy\nbola úplne znemožnená, keď práve z obsahu informácií a zo spôsobu spracovania je zrejmé, či boli\ndo vysielania zaradené za odplatu, a preto skutočnosť, či konkrétny komunikát naplnil definíciu reklamy\nje posudzovaná na základe jeho obsahu a spôsobu spracovania a nie na základe toho, či sa podarilo\nexplicitne preukázať poskytnutie odplaty alebo podobnej protihodnoty vysielateľovi. Rada dospela k\nzáveru, že s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti je potrebné uvedené kritéria interpretovať\ntakým spôsobom, že konkrétna motivácia vysielateľa pre odvysielanie komunikátu je irelevantná v\n\nprípadoch, keď je z jeho obsahu a spôsobu jeho spracovania zjavné, že jeho zámerom je podporiť predaj\nnákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, s poukazom na jej\nrozhodovaciu prax - rozhodnutie č. RP/12/2012 zo dňa 7. februára 2012 a súčasne, že z jej rozhodovacej\npraxe je známe, že dohoda s distribučnou spoločnosťou o propagácii filmu v rámci svojej programovej\nslužby práve v období, keď prichádza do kín, ktorý je predmetnom kúpnopredajného vzťahu medzi týmito\nspoločnosťami nie ojedinelá. Zdôraznila, že keďže predmetný komunikát nepreukazuje, že išlo výlučne\no propagáciu vlastného vysielania, ale naopak z jeho obsahu je zrejmé, že jeho odvysielaním prišlo k\nexplicitnej propagácii filmu Bez dychu v tom čase premietaného v kinách a iba k minimálnej okrajovej\npropagácie vlastného programu Bez dychu, s poukazom na predchádzajúcu činnosť účastníka konania\n- č. 436-PLO/O-186/2011. Podľa názoru Rady keďže predmetný komunikát je reklamou podľa § 32 ods.\n1 zákona o vysielaní a retransmisie, bolo potrebné ho zmysle § 36 ods. 2 tohto zákona započítať do\ncelkového vysielacieho času vyhradeného reklame a telenákupu jednej hodiny. Rada dospela k záveru,\nže účastník konania tým, že na televíznej programovej službe TV markíza dňa 14. októbra 2011 v čase\nod 23:00 hod do 24:00 hod odvysielal reklamné šoty v časovom rozsahu 12 minút a 5 sekúnd, týmto\nkonaním porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nCitujúc právnu úpravu ustanovenú v § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii a poukazom na to, že\núčastník konania za porušenie zákona zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, konštatovala\nže navrhovateľ bol v minulosti rozhodnutím RL/585/2005 zo dňa 21. júna 2005 upozornený na porušenie\nzákona za porušenie povinností v § 36 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z. z. (v súčasnosti § 36 ods.\n2), čím bol v čase odvysielania predmetného programu právoplatne sankcionovaný za porušenie\npredmetnej právnej povinnosti. Pri určovaní výšky sankcie Rada vzala do úvahy najmä rozsah a dosah\nvysielania, mieru zavinenia, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu,\nspôsob porušenia povinnosti, či došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 64 ods.\n3 zákona o vysielaní a retransmisii, konštatujúc, že s prihliadnutím na trvanie správneho deliktu a jeho\nnižšiu závažnosť, uložila sankciu v minimálnej hodnote zákonom stanoveného rozpätia.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ. Žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV dôvodoch opravného prostriedku namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia skutkového stavu a je nepreskúmateľné. Uloženie sankcie v akejkoľvek výške považoval za\nneopodstatnené a nedôvodné predovšetkým v dôsledku nedostatočnosti preukázania rozdielov medzi\nreklamou a vlastnou propagáciou, ďalej z dôvodu neodôvodnených rozdielov v skutkovo rovnakých\nveciach a z dôvodu nedostatočnej argumentácie uloženej finančnej sankcie.\nCitujúc právnu úpravu ustanovenú v § 36, § 32 ods. 1, 13, § 37a zákona č. 308/2000 Z. z. navrhovateľ\ntvrdil, že dňa 14. októbra 2011 v čase medzi 23:00 hod a 24:00 hod odvysielal dva reklamné bloky\nv rozsahu prvého 6 minút a druhého v rozsahu 5 minút 55 sekúnd. Mal za to, že v danom časovom\núseku neprišlo k porušeniu ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko vysielaná\nreklama v sledovanom čase nepresiahla limit povolený zákonom. K tvrdeniu Rady, že v čase 23:46 hod\nv rozpätí 10 sekúnd prišlo k odvysielaniu komunikátu napĺňajúceho znaky reklamy a to odvysielaním\nupútavky na film s názvom Bez dychu uviedol, že obsahom upútavky neprišlo k naplneniu žiadneho\nreklamného účelu v súlade s ustanovením zákona č. 308/2000 Z. z., keďže neprišlo k reklamnej\nkomerčnej propagácií žiadnym komerčným subjektom, ich obchodných názvov, ochranných známok,\nžiadnych ďalších identifikačných znakov a neprišlo k naplneniu podstaty reklamy, teda vysielanie sa\nneuskutočnilo za žiadnu náhradu alebo protihodnotu akémukoľvek inému komerčnému subjektu. Tvrdil,\nže účelom upútavania na predmetný film bolo výlučne upútať na vlastné vysielanie, nakoľko predmetný\nfilm vysielateľ zakúpil, má exkluzívne práva na jeho vysielanie na území SR, teda sa jednalo výlučne o\nupútavanie na vlastné vysielanie v súlade s § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.. Dal do pozornosti,\nže nemá vedomosť o tom, na základe čoho Rada dospela k názoru, že upútavka na film s názvom Bez\ndychu je reklamou, s poukazom na to, že Rada neuvádza, aký subjekt, tovar služba malo byť predmetom\nreklamy, aký komerčný tretí subjekt mal získať výhodu z takejto údajnej reklamy a čo malo byť teda\núčelom tejto reklamy. Dôvodil, že predložením Licenčnej zmluvy, ktorou nadobudol vysielacie práva\nk dielu s názvom Bez dychu, osvedčil, že má právo na odvysielanie uvedeného diela za podmienok\nuvedených v zmluve. S poukazom na § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., tvrdil, že komunikát\nmožno svojim obsahom a charakterom zaradiť medzi vlastnú propagáciu, ktorá sa do rozsahu vysielania\n\nreklamných šotov v jednej vysielacej hodine nezapočítava. Vyslovil názor, že predmetom správneho\nkonania v danej veci nebolo posúdenie, či odvysielaný komunikát naplnil reklamný účel (aj vlastná\npropagácia sleduje istý reklamný účel a to upútanie na vlastné vysielanie), ale predmetom malo byť\nposúdenie, aký reklamný účel naplnil, zdôrazniac, že odvysielaním posudzovaného komunikátu prišlo\nvýlučne k naplneniu podstaty vlastnej propagácie. Žiadal, aby správny orgán uviedol, aký iný subjekt,\nalebo cieľ malo odvysielanie komunikátu sledovať, akému inému /tretiemu subjektu malo odvysielanie\nkomunikátu priniesť zisk a v akej forme, akým spôsobom sa tak malo stáť, ak mal správny orgán\niný názor. Ďalej dôvodil, že ak je Rade zverená právomoc vlastným správnym uvážením dospieť k\nzáveru o reklamnom charaktere odvysielaných informácií, potom je nevyhnutné trvať na tom, aby takéto\nsprávne uváženie Rady bolo v odôvodnení rozhodnutia o uložení sankcie konkrétne uvedené, tvrdiac,\nže pokiaľ teda Rada uložila sankciu za porušenie § 36 ods. 2 zákona, teda za porušenie pravidiel pri\nzachovaní rozsahu vysielanej reklamy v hodine, výrok rozhodnutia Rady neobsahuje žiadnu informáciu\nna základe, ktorej by bolo zrejmé, že súčasťou reklamných blokov odvysielaných dňa 14. októbra 2011\nv čase medzi 23:00 hod až 24:00 hod bola reklama, ktorá svojim rozsahom nadväznosti na ďalšie\nreklamné vysielanie v tejto hodine spôsobila presah zákonom stanoveného limitu 12 minút reklamy v\njednej hodine. Domnieval sa, že v rozhodnutí Rady nedostatočne uchopila právnu podstatu rozdielu\nmedzi vlastnou propagáciou a reklamou v súlade so znením zákona č. 308/2000 Z. z., majúc za\nto, že predmetným vysielaním neprišlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých podmienok, ktoré pre\nnaplnenie podstaty reklamy a reklamného plnenia ustanovuje § 32 ods. 1 zákon č. 308/2000. Považoval\nnapadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci,\nv ktorej súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/18/2010,\n6Sž/9/2009.\nĎalej namietal nesúlad rozhodovacej činnosti správneho orgánu v skutkovo obdobných veciach. Ako\npríklad uviedol, že žalovaný správny orgán dňa 21. decembra 2010 začal správne konanie č. 436-PLO/\nO-186/2011 voči navrhovateľovi ako vysielateľovi za možné porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z., v ktorom konaní správny orgán rozhodnutím číslo RZK/25/2011 konanie zastavil a\nako dôvod uviedol, že odpadol dôvod konania. Dôvodil, že ako vysielateľ mal teda v dobrej viere a\nv dôvere predvídateľnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu za to, že v obdobných prípadoch,\nkedy vo vlastnom vysielaní upútava na vlastné vysielanie bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o\nvlastné vysielanie v bezprostrednej budúcnosti alebo v blízkej budúcnosti, pôjde vždy o upútavku teda\no vlastnú propagáciu podľa § 37a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá podľa § 37a ods. 1\nsa nezapočítava do vysielacieho času vyhradeného reklame.\nNavrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením Rady, že za porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nbol v minulosti sankcionovaný upozornením na porušenie zákona rozhodnutím č. RL/589/2005 zo dňa\n21. júna 2005, pretože týmto rozhodnutím bol sankcionovaný za porušenie § 36 ods. 2 zákona číslo\n308/2000 Z. z. skutkom na základe absolútne odlišnej skutkovej podstaty, pretože v uvedenej veci sa\njednalo o skutočnosť, že navrhovateľ prekročil zákonom stanovený limit pre vysielanie reklamy v jednej\nvysielacej hodine a to tým, že odvysielal reklamné bloky dňa 21. novembra 2004 v čase od 19:00 hod do\n20:00 hod v rozsahu 12 minút a 9 sekúnd, pričom v tomto prípade sa jednalo o vysielanie reklamy pre\nklientov v zmysle jej definície v § 32, pričom rozpor z časového hľadiska nastal z dôvodov technického\ncharakteru. Uviedol, že rozpor v predmetnom prípade bol absolútne skutkovo odlišný, pretože sa\njednalo o rozpor vo výklade pojmu reklama a vlastná propagácia, pričom v predchádzajúcom prípade\nišlo o reklamu a k prekročeniu limitu pre jej vysielanie došlo len z technického problému, vysloviac názor,\nže tieto dve skutkové podstaty nemožno v žiadnom prípade porovnávať alebo ich považovať za rovnaké\nskutkové podstaty.\nOdporca k opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril tak, že navrhoval napadnuté rozhodnutie\npotvrdiť. Nesúhlasil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku.\nV dôvodoch vyjadrenia sa Rada vyjadrila ku všetkým skutočnostiam namietaných navrhovateľom.\nK argumentom navrhovateľa týkajúcich sa skutkovej podstaty - rozdiel medzi reklamou a vlastnou\npropagáciou, s poukazom na Licenčnú zmluvu, Rada uviedla, že navrhovateľ v odvolaní zotrvával na\nargumentácii, ktorú už uviedol vo svojom stanovisku k predmetu správneho konania a to, že predmetný\nkomunikát bol vlastnou propagáciou, a preto nemal byť zaradený do celkového času vyhradeného\npre reklamu v jednej hodine, pričom navrhovateľ na podporu tohto tvrdenia neuviedol žiadne nové\nargumenty, s ktorými sa Rada vysporiadala už v napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že pokiaľ i navrhovateľ\n\nopätovne poukazuje na Licenčnú zmluvu, na základe ktorej bol oprávnený v budúcnosti daný program\nvysielať, tento fakt Rada nepovažovala za sporný, ktorú skutočnosť aj explicitne uviedla v napadnutom\nrozhodnutí. Trvala na tom, že daný komunikát v žiadnom prípade nie je možné označiť za komminikát,\nktorým prišlo výlučne k propagácii vlastného vysielania, naopak ako je zrejmé z jeho obsahu, jeho\nodvysielaním prišlo k explicitnej propagácii filmu Bez dychu v tom čase premietaného v kinách, s\npoukazom na to, že zo znenia určitej vety „markíza podporuje najlepšie filmy\" nedostal recipient\ninformáciu o tom, že navrhovateľ vlastní licenčné práva a daný film plánuje vysielať, s tým, že zaradením\ntejto vety mohlo dôjsť k okrajovej propagácii vysielateľa programovej služby TV markíza ako takého\navšak táto propagácia bola v porovnaní s jasnou a explicitnou propagáciou filmu Bez dychu v tom čase\npremietaného v kinách úplne zanedbateľná. Rada považovala za nepochybné, že reklama filmu práve\npremietaného v kinách je jednoznačne spôsobilá zvýšiť jeho návštevnosť, vyššia návštevnosť filmu\nnevyhnutne prinesie hospodársky profit tak predmetnej distribučnej spoločnosti ako aj príslušnému\nprevádzkovateľovi kina a vzhľadom na uvedené je zrejmé, že tento komunikát podporoval predaj\n(návštevnosť) tovaru (film Bez dychu), pričom táto propagácia bola nepochybne spôsobilá priniesť\nhospodársky profit (zvýšenie tržieb za daný film), čím predmetný komunitát naplnil všetky kritériá\nreklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.. Zdôraznila, že napadnutým rozhodnutím uložila\nnavrhovateľovi sankciu za prekročenie 12 minútového limitu pre reklamu v jednej hodine (§ 36 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z. z.) a nie za odvysielanie skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, z ktorého\ndôvodu nevidela žiaden dôvod, prečo by sa mala v napadnutom rozhodnutí vysporiadať s otázkou „akým\nspôsobom by mal komunikát...uviesť diváka do omylu o podstate takejto informácie\". Konštatovala,\nže v napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadala v súvislosti s odvysielaným komunikátom so\nvšetkými kritériami reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a svoje závery aj\nnáležite zdôvodnila. Tvrdila, že vo výroku napadnutého rozhodnutia explicitne uviedla akú reklamu a v\nakom trvaní navrhovateľ v danej hodine odvysielal, pričom navrhovateľ odvysielanie týchto reklamných\nblokov explicitne potvrdil tak vo svojom stanovisku ako aj opätovne v odvolaní, s poukazom na to, že\ntaktiež vo výroku uviedla, že navrhovateľ okrem týchto reklamných šotov odvysielal aj reklamu na film\nBez dychu v dĺžke 10 sekúnd, s tým, že tento komonikát naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1\nzákona o vysielaní a retransmisii v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnila. Rada taktiež nesúhlasila\ns tvrdením navrhovateľa, že správny orgán nesprávne uchopil rozdiel medzi reklamou a vlastnou\npropagáciou s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/18/2010 a\n6Sž/9/2009. Konštatovala, že v napadnutom rozhodnutí sa jedná o diametrálne odlišnú situáciu, aká bola\nv uvedených rozhodnutiach, vysloviac presvedčenie, že argumenty citované z predmetných rozsudkov\nnemajú pre daný prípad žiadnu relevanciu.\nRada taktiež nesúhlasila s argumentáciou navrhovateľa týkajúcou sa nesúladu rozhodovacej činnosti\nsprávneho orgánu v skutkovo obdobných veciach. Uviedla, že uvedeným argumentom sa vysporiadala\nv napadnutom rozhodnutí. Zdôraznila, že medzi skutkovým stavom v správnom konaní číslo 436-PLO/\nO-186/2011 a predmetným správnym konaním je podstatný rozdiel, keď pri komunikáte propagujúcom\nfilm Román pro muže nedostal recipient k tomuto filmu žiadnu inú informáciu okrem informácie „Markíza\npodporuje najlepšie slovenské a české filmy\", na základe čoho správny orgán došiel k záveru, že\npropagovaním tohto filmu spolu s informáciou o prepojení navrhovateľa s týmto filmom dochádza v\nkonečnom dôsledku k propagácii navrhovateľa ako šíriteľa najlepších slovenských a českých filmov\na účelom tohto komunikátu bolo teda propagovať samotného navrhovateľa s poukazom na to, že v\npredmetnom prípade dostal recipient okrem informácií o obsahu filmu a jeho prepojenie na navrhovateľa\n(„Markíza podporuje najlepšie filmy\") aj veľmi jasnou a explicitnú informáciu o tom, kedy sa daný film\nbude premietať v kinách, keďže z predmetného komunikátu sa recipient dozvedel o obsahu filmu Bez\ndychu, informácie o predstaviteľovi hlavného hrdinu, o charaktere filmu a recipient tiež dostal presnú\ninformáciu, kedy je možno tento film vidieť v kinách. Podľa názoru Rady účelom takéhoto komunikátu\nmôže byť jedine propagácia premietania tohto filmu v kinách s cieľom zvýšiť jeho návštevnosť.\nRada taktiež nesúhlasila s argumentáciou navrhovateľa, že v minulosti bol sankcionovaný za absolútne\nodlišnú skutkovú podstatu. Uviedla, že okolnosti, ktoré navrhovateľ v súvislosti s týmto argumentom\nuvádza, iba poukazujú na fakt, že k spáchaniu rovnakého správneho deliktu v roku 2005 došlo\nodlišným spôsobom. Zdôraznila, že skutková podstata je v oboch prípadoch však rovnaká, pretože v\noboch prípadoch navrhovateľ porušil jednu a tú istú povinnosť definovanú v § 36 ods. 2 zákona č.\n308/2000 - neodvysielať viac ako 12 minút reklamy v jednej hodine, poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 4Sž/145/02, a preto vzhľadom na túto skutočnosť a na kogentnú povahu\n\nustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. nemohla rozhodnúť inak, ako uložiť navrhovateľovi\npokutu.\nRada záverom uviedla, že považuje tvrdenia navrhovateľa za bezdôvodné, v danej veci spoľahlivo\nzistila skutkový stav a dospela k záveru, že navrhovateľ porušil § 36 ods. 2 zákona č.308/2000 Z.\nz., svoje závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnila, a nakoľko navrhovateľ\nuž bol za porušenie tohto ustanovenia právoplatne sankcionovaný, uložila mu v súlade s § 64 ods. 2\nzákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, považujúc výšku pokuty v súlade so zákonom o vysielaní\na retransmisie. Podľa názoru Rady ako príslušný správny orgán dostatočnej miere zistila skutkový stav\nveci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, rozhodnutie má všetky náležitosti\nustanovené v § 47 zákona č. 71/1167 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne\nodôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.\na teda navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a\nnapadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu č. 119-PLO/O-804/2012, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 24. apríla 2013 dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nNa pojednávaní súdu dňa 24. apríla 2013 právny zástupca navrhovateľa zotrval na skutkových\nokolnostiach a právnych záveroch, ktoré uviedol v písomne podanom opravnom prostriedku a žiadal\nmu vyhovieť.\nPrávny zástupca žalovaného správneho orgánu na pojednávaní taktiež zotrval na dôvodoch uvedených\nv písomne podanom vyjadrení k opravnému prostriedku.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods.1 písm. d/, určená\npodľa § 67 ods. 5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 36 ods.2\nzákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa § 4 ods.1 až 4 zákona o vysielaní a retransmisii poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri\nuplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu\na vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi.\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania ( odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti ( § 5) vykonávajú členovia\nrady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len \"kancelária\").\n\nPodľa § 5 ods. 1, písm. g/, h/, m/, n/ zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v\noblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu\nbez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na\nporušenie tohto zákona podľa § 14a.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vysielací čas vyhradený reklamným šotom\na telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas\nvyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona\nosem minút počas jednej celej hodiny.\nPodľa § 37a ods. 1, písm. a/, ods.2 zákona o vysielaní a retransmisie do vysielacieho času vyhradeného\nreklame sa na účely § 36 a 37 nezapočítava čas venovaný vlastnej propagácii vrátane oznámení\nvysielateľa o vlastnom programe.\nVlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie\npozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním\na programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť\no vlastnom programe.\nPodľa § 64 ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie\noznamu o porušení zákona, pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\npokutu, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nSankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ\naudiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2\nods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu\nbez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť\npokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm.\na/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1\npísm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e/].\nPokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery\nzavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne\nuložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného\nsystému.\nPodľa § 67 ods.5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov - správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\n\nPodľa § 3 ods.1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods.1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nv predmetnej veci náležite postupoval v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní\npostupoval v súčinnosti s účastníkom konania - navrhovateľom a v konaní sa nedopustil ani takej\nvady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( § 250l a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).\nNajvyšší súd súhlasí s konštatovaním žalovaného správneho orgánu, že zodpovednosť u právnických\nosôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení\nzákona o vysielaní a retransmisii.\nV administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň,\nje teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia\nzákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho\ndeliktu. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri\nadministratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní\n\nsankcie postupovať „analogiae legis\" podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný\nzákonník, Trestný poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v\nčlánku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie\", z ktorej právnej úpravy podľa\nnázoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť, na ktorý vo svojej judikatúre poukázal aj najvyšší súd.\nZ ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať\naj pri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta\nv rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí\nspočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie\nboli uložené a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť\nvynútiteľné exekúciou.\nZ vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak\nsprávny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o\nsprávnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).\nNajvyšší súd v danom prípade dospel k záveru, že zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva\nopis skutku, ktorým sa navrhovateľ dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2\nzákona č. 308/2000 Z. z., za ktoré porušenie mu Rada uložila pokutu, keď vo výroku rozhodnutia opísala\nskutok tak, že „ účastník konania na televíznej programovej službe TV Markíza dňa 14. októbra 2011\nv čase 23:00 hod - 24:00 hod odvysielala reklamné šoty - reklamný blok v čase od cca 23:06 do cca\n23:12 v dĺžke 6 minút, reklamný blok 23:40 - 23:45:55 v dĺžke 5 minút a 55 sekúnd a o cca 23:46 hod,\nreklamu na film Bez dychu v dĺžke 10 sekúnd - v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 5 sekúnd,\nteda v opise skutku uviedla deň, čas, kedy a akým spôsobom označením reklamných šotov došlo k\nporušeniu právnej povinnosti.\nZ identifikačných znakov opisu skutku v danej veci podľa názoru senátu najvyššieho súdu jednoznačne\nvyplýva, že žalovaný správny orgán náležite vymedzil skutok, ktorým malo dôjsť k porušeniu zákonnej\npovinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a taktiež navrhovateľovi bolo\nz neho zrejmé, čo sa mu kladie za vinu a za čo sa mu ukladá sankcia, ktorá skutočnosť vyplýva aj z\njeho odvolania a vyjadrení.\nZ uvedených dôvodov súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že výrok napadnutého rozhodnutia trpí\nnezákonnosťou, pretože neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila, v čom presne došlo k údajnému\nporušeniu zákona zo strany vysielateľa. V danej súvislosti súd poukazuje tiež na to, že, výrok rozhodnutia\nmusí byť zrozumiteľný vystihujúci základné prvky zákonného porušenia právnej povinnosti s tým, že\npodrobný opis priebehu skutkového deja, ktorým sa vysielateľ dopustil porušenia povinnosti je správny\norgán povinný uviesť s dôvodmi svojho sankčného postupu v odôvodnení rozhodnutia. Z uvedených\ndôvodov najvyšší súd odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú.\nNajvyšší súd vychádzajúc zo skutkových podkladov v danej veci a právnych záverov zúčastnených strán\nzistil, že medzi účastníkmi ostala sporná predovšetkým otázka aplikácie právnej úpravy vzťahujúca sa\nna reklamu a vlastnú propagáciu, keď žalovaný správny orgán zaradil do rozsahu časového rozmedzia\nvymedzeného na odvysielanie reklamy v jednej hodine aj reklamu filmu Bez dychu, o ktorej skutočnosti\nnavrhovateľ zastával názor, že odvysielaním komunikátu, v ktorom dával recipientovi do pozornosti\nuvedený film, išlo o upútavku na uvedený film, ku ktorému mal práva vysielania a recipientovi oznamoval\nzaradenie tohto filmu do svojej programovej služby ako vysielateľa, z ktorých dôvodov predmetný film\n\nspĺňa náležitosti vlastnej propagácie v zmysle § 37a ods.2 zákona o vysielaní. Z uvedených dôvodov\nsenát najvyššie súdu zameral svoju pozornosť najmä na túto spornú skutočnosť.\nSúd oboznámiac sa so záznamom predmetného komunikátu a s jeho prepisom zistil, že navrhovateľ\ndňa 14. októbra 2011 v čase cca 23:46 v trvaní 10 sekúnd odvysielal komunikát, ktorý obsahoval\noznam „Markíza podporuje najlepšie filmy\", následne oznámenie, že uvedený film je v kinách od 6.10,\npotom boli odvysielané krátke autentické výňatky z filmu Bez dychu a informácia o hercovi, ktorý\npredstavuje hlavného hrdinu a o charaktere označeného filmu ako nadupaný akčný thriller. Ďalej mal\nsúd preukázané, že na základe Licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou\nHOLLYWOOD C. E., s.r.o. navrhovateľ nadobudol licenčné práva k filmovému dielu s názvom Bez dychu,\nv prílohe tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že licenčná doba je od 1. januára 2013 do 31. decembra\n2015.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii vymedzuje\nvysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom tak, že vysielací čas vyhradený pre\nreklamu a telenákup nesmie presiahnuť 20% (12 min) počas jednej celej hodiny, pričom charakter\nreklamy nerozlišuje. Zákonodarca v zákone o vysielaní a retransmisie definuje reklamu v právnej norme\nustanovenej v 32 ods. 1 tak, že reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie\nvysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom\nje podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov\nalebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. V právnej norme\n§ 31a ods. 1, 2, 3 zákona o vysielaní a retransmisie zákonodarca ustanovuje definíciu mediálnej\nkomerčnej komunikácie tak, že mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková,\nobrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby\nalebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a) je\nposkytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu\nalebo na účely vlastnej propagácie alebo b) je programovou službou určenou výhradne na reklamu a\ntelenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. Mediálna komerčná\nkomunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú\nslužbu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú\npropagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Skrytá mediálna komerčná komunikácia\nje zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje\ntovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nvykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na propagačné účely a mohla by\nvzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa\npovažuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Súčasne\nzákonodarca v právnej norme § 37a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisie definuje pojem vlastnej\npropagácie tak, že za vlastnú propagáciu považuje na účely tohto zákona činnosť vysielateľa určenú na\nzískanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo\nspojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým\ninformuje verejnosť o vlastnom programe, pričom čas venovaný vlastnej propagácii vrátane oznámení\nvysielateľa o vlastnom programe, do vysielacieho času vyhradeného reklame na účely § 36 a 37\nnezapočítava ( § 37a ods. 1, písm. a/). Pri posudzovaní, či došlo odvysielaním komunikátu k mediálnej\nkomerčnej komunikácie v priamej forme (reklama, telenákup) alebo k jej skrytej forme sa musí vychádzať\nz obsahu a účelu predmetného komunikátu posudzujúc ho v kontexte jeho úplného odvysielania s\nprihliadnutím na jeho dopad na diváka resp. poslucháča, t. j. možnosť jeho vnímania predmetného\nkomunikátu.\nVychádzajúc zo skutkových okolností senát najvyššieho súdu v danom prípade dospel k záveru, že\nnavrhovateľ odvysielaním predmetného komunikátu naplnil znaky mediálnej komerčnej komunikácie\nmajúcej znaky reklamy, pretože z jeho prepisu/záznamu vyplýva propagácia filmu Bez dychu, keď\nspôsobom jeho spracovania recipient nedostal jasnú informáciu o tom, či zámerom vysielateľa bolo\npropagovať kinematografické dielo Bez dychu alebo program Bez dychu, ktorý navrhovateľ mienil v\nbudúcnosti vysielať v rámci svojej programovej služby, keďže komunikát obsahoval informáciu „markíza\npodporuje najlepšie filmy\" a tiež informáciu „v kinách od 6. októbra 2011\", s poukazom na to, že z prílohy\n\nlicenčnej zmluvy vyplýva doba oprávnenia navrhovateľa na vysielanie tohto filmu v rámci svojej svojej\nprogramovej služby od 1. januára 2013 a súčasne v čase odvysielania tohto komunikátu sa uvedený\nfilm v kine premietal. Tvrdenie navrhovateľa, že účelom upútavania na predmetný film bolo výlučne\nupútať na vlastné vysielanie, nakoľko predmetný film vysielateľ zakúpil, má exkluzívne práva na jeho\nvysielanie na území Slovenskej republiky, teda sa jednalo výlučne o upútavanie na vlastné vysielanie\nv súlade s § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., teda že predmetným komunikátom upozorňoval na\nodvysielanie predmetného filmu v budúcnosti, sa javí senátu odvolacieho súdu za účelovú obranu, keď\noboznámiac sa s jeho záznamom z jeho obsahu nie je zrejmý úmysel navrhovateľa upozorniť diváka na\njeho odvysielanie v budúcnosti, s prihliadnutím na to, že komunikát bol odvysielaný v značnom časovom\npredstihu pred dobou oprávnenia na jeho odvysielanie a to viac ako jeden rok, pričom komunikát\noznamoval, že predmetný film je v kinách už v čase jeho odvysielania.\nZ uvedených dôvodov Rada po správnom vyhodnotení charakteru predmetného komunikátu čas jeho\nodvysielania správne zaradila do rozsahu doby zákonom predpokladanej na odvysielanie reklamy\npočas jednej hodiny v zmysle § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisie. S poukazom na\nprávnu úpravu ustanovenú v právnej norme § 32 ods.1 zákona č. 308/2000 Z. z. pojmovým znakom\nreklamy je „za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu\", pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje ich\ncharakter a formu, z ktorých dôvodov je na posúdení Rady, ako príslušného orgánu štátnej správy\noprávnenej dozorovať činnosť vysielateľov v súlade so zákonom o vysielaní a retransmisie, či komunikát\nsvojim spracovaním, formou, charakterom a účelom, je spôsobilý priniesť hospodársky profit osobe,\nv prospech ktorej sa predmetný komunikát odvysielal, vychádzajúc z obsahu komunikátu. Najvyšší\nsúd zastáva názor, že zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že reklamou predmetného\nfilmu premietaného v kinách v čase jej odvysielania je naplnený pojmový znak reklamy „za odplatu\nalebo inú podobnú protihodnotu\", pretože táto reklama bola jednoznačne spôsobilá zvýšiť návštevnosť\npredmetného filmu, čo je v príčinnej súvislosti s nárastom hospodárskeho profitu či už predmetnej\ndistribučnej spoločnosti alebo príslušného prevádzkovateľa kina. Súčasne súd poukazuje na to, že\nRada v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa riadne vysporiadala s námietkami navrhovateľa ako\núčastníka konania týkajúcimi sa posudzovania odvysielaného predmetného komunikátu v súvislosti s\nprávnou úpravou kritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a svoje závery\naj náležite zdôvodnila. Senát najvyššieho súdu z uvedených dôvodov sa nestotožnil s tvrdením\nnavrhovateľa, že Rada nesprávne aplikovala uvedenú právnu normu.\nSúd neprihliadol ani na argumentáciu navrhovateľa, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia\nskutkových okolností daného prípadu, poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/18/2010\na 6Sž/9/2009, pretože najvyšší súd v označených rozhodnutiach prijal právny záver na základe\nrozdielnych skutkových okolnostiach ako v preskúmavanej veci.\nNajvyšší súd nemohol prihliadnuť ani na argumentáciu navrhovateľa, keď tvrdil, že v danom prípade\ndošlo k porušeniu princípu právnej istoty, namietajúc nesúlad rozhodovacej činnosti správneho orgánu\nv skutkovo obdobných veciach a ako príklad uviedol, že žalovaný správny orgán dňa 21. decembra\n2010 začal správne konanie č. 436-PLO/O-186/2011 voči nemu ako vysielateľovi za možné porušenie\nustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., v ktorom konaní správny orgán rozhodnutím\nčíslo RZK/25/2011 konanie zastavil a ako dôvod uviedol, že odpadol dôvod konania. Zo skutkových\nokolností prípadu posudzovaného v správnom konaní č. 436-PLO/O-186/2011 je zrejmé, že predmetom\nuvedeného správneho konania bolo posudzovanie odvysielaného komunikátu „Román pro muže\",\npričom v tomto prípade Rada vychádzala z iných skutkových okolností, ako v preskúmavanej veci. Rada\naj s uvedenou námietkou sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vyporiadala.\nNajvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa, ktorou namietal, že v danom\nprípade žalovaný správny orgán postupoval nezákonným spôsobom pri ukladaní sankcie, nesúhlasiac\ns tvrdením Rady, že za porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. bol v minulosti sankcionovaný\nupozornením na porušenie zákona rozhodnutím č. RL/589/2005 zo dňa 21. júna 2005, pretože týmto\nrozhodnutím bol sankcionovaný za porušenie § 36 ods. 2 zákona číslo 308/2000 Z. z. na základe\nabsolútne odlišného skutku, a preto skutkové podstaty oboch prípadov nemožno v žiadnom prípade\nporovnávať alebo ich považovať za rovnaké skutkové podstaty. Zákonodarca v právnej norme § 5 ods.1\n\nzákona č. 308/2000 Z. z. okrem iného ustanovil, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa uvedeného zákona a podľa osobitných predpisov\na ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia. Sankcie a postup ich ukladania zákonodarca Rade stanovil v § 64 zákona č. 308/2000 Z. z.\ns odkazom na správny poriadok (§ 71). Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že skutkom\nkladeným navrhovateľovi za vinu sa dopustil porušenia zákonnej povinnosti v zmysle § 36 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z.. Napriek tomu, že porušenia právnej povinnosti uvedenej v tejto právnej úprave sa\nnavrhovateľ dopustil v preskúmavanej veci odlišným konaním, ako v rozhodnutí č. RL/589/2005 zo\ndňa 21. júna 2005, skutková podstata je však v oboch prípadoch rovnaká, pretože v oboch prípadoch\nnavrhovateľ porušil jednu a tú istú povinnosť definovanú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 - neodvysielať\nviac ako 12 minút reklamy v jednej hodine. Rada v odôvodnení svojho rozhodnutia postup a závery pri\nukladaní pokuty navrhovateľovi v danom prípade náležite zdôvodnila.\nZo zákonnom ustanovenej kompetencie vyplýva Rade oprávnenie posúdiť porušenie právnej povinnosti\nvysielateľa a na základe správnej úvahy uložiť zákonom dovolenú sankciu. Súd je oprávnený v rámci\nsúdneho prieskumu posúdiť len, či správny orgán nevybočil so správnej úvahy zákonom predpokladanej.\nZákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie ustanovuje,\nže Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom\ninternetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do\n49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a\ntelenákupu.\nPreskúmavaným rozhodnutím Rada uložila navrhovateľovi za správny delikt pokutu vo výške 3319 eur.\nPokiaľ zákonodarca v právnej norme § 67 ods. 5 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisie ustanovil\nrozsah sadzby pokuty do 165 969 eur, z uvedeného je zrejmé že Rada uložila navrhovateľovi pokutu na\ndolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že Rada výšku pokuty\nurčila v rozsahu správnej úvahy zákonom dovolenej.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov námietky navrhovateľa vznesené v jeho opravnom prostriedku proti\nrozhodnutiu Rady nepovažoval za relevantné k jeho vyhoveniu.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu ako vecne správne a v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2.\nNavrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný.\n\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}