{"guid": "b516f9ef-250b-404f-a598-cef14756a862:5fb2f555-cc79-42b0-8be5-48ab78522da4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1", "spisova_znacka": "8Sž/10/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/10/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 8Sž/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1", "identifikacne_cislo": "9012010074", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fb2f555-cc79-42b0-8be5-48ab78522da4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/10/2012\n9012010074\n16. 07. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zast. spoločnosťou\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, v mene ktorej koná\nMgr. Zuzana Zlámalová, advokátka, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova\n8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/21/2012 zo dňa 24. apríla 2012,\nkonajúc o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/21/2012 zo dňa 24. apríla 2012, p o\ntvrdzuje.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur na účet Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/21/2012 zo dňa 24. apríla 2012 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila\npovinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku\nlen „Zákon\") tým, že na programovej službe TV MARKÍZA dňa 6. novembra 2011 o cca 13:39 a na\nprogramovej službe DOMA dňa 6. novembra 2011 o cca 20:50 odvysielala reklamný spot propagujúci\nprodukt Kofola extra bylinková, ktorého nosným motívom bol milostný vzťah učiteľky a žiaka, v dôsledku\nčoho došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby vysielaná reklama bola slušná. Za uvedené porušenie\nbola uložená pokuta vo výške 3319 €.\nV odôvodnení odporkyňa, spolu s opisom obrazovej a zvukovej zložky predmetného reklamného spotu,\nuviedla, že za vysielanie reklamy nesie navrhovateľka objektívnu zodpovednosť, a teda sa nestotožnila\ns jej názorom, že za obsah a kvalitu vysielacích kaziet zodpovedá zadávateľ reklamy.\nK pojmu slušnosť odporkyňa uviedla, že tento nie je vnímaný jednotne celou spoločnosťou a je potrebné\nho vyložiť s prihliadnutím na majoritný názor spoločnosti v relevantnom čase a mieste. Je potrebné\nvychádzať zo všeobecne akceptovaných názorov na vzťah učiteľ - žiak a taktiež brať do úvahy úlohu\nučiteľa vo výchovnovzdelávacom procese žiakov. Úloha učiteľa vo vzťahu k žiakom sa neobmedzuje len\nna odovzdávanie informácií, ale nepochybne zahŕňa aj významné pôsobenie pri ich výchovnom procese.\nAby učiteľ mohol žiakov viesť k správnym morálnym hodnotám, musí vzbudzovať určitý rešpekt a byť\n\npre žiakov autoritou. Ak má učiteľ pôsobiť na žiaka ako autorita je vylúčené, aby medzi nimi existoval\nmilenecký vzťah, nakoľko by nutne bránil riadnemu výchovnovzdelávaciemu procesu. Preto je takýto\nvzťah všeobecne považovaný za spoločensky neakceptovateľný, a teda nemorálny. Jeho prezentáciu\nširokej verejnosti (najmä maloletým) v rámci televízneho vysielania reklamy nemožno považovať za\nslušnú.\nNaviac odporkyňa nepovažovala predmetnú reklamu za slušnú aj z dôvodu, ako pristupuje k\nzobrazeniu osoby učiteľky. Hoci je práca učiteľa z hľadiska mzdového ohodnotenia dlhodobo\npoddimenzovaná, jej spoločenský význam je nepochybne veľmi dôležitý. Učitelia sa prostredníctvom\nsvojej výchovnovzdelávacej činnosti významne podieľajú na formovaní budúcnosti spoločnosti. Za túto\ndôležitú a zodpovednú prácu si zaslúžia spoločenskú úctu a uznanie. Za prejav úcty k učiteľom však\nrozhodne nemožno považovať, ak je učiteľka v reklame zobrazená ako partnerka svojho vlastného žiaka,\ns ktorým sa bozkáva a objíma. Takéto zobrazenie dehonestuje povolanie učiteľa a degraduje ho na\núroveň, ktorá je neetická a spoločnosťou neakceptovateľná. Takáto dehonestácia je o to závažnejšia,\nže bola použitá v rámci reklamy, teda na komerčné účely. Predmetná reklama za komerčným účelom\nprezentovala správanie, ktoré nie je spoločensky akceptované, ktoré dehonestuje povolanie učiteľa, v\ndôsledku čoho ju nemožno považovať za slušnú.\nV súvislosti s uloženou pokutou odporkyňa uviedla, že navrhovateľka už bola v minulosti za porušenie\n§ 32 ods. 4 písm. a/ Zákona právoplatne sankcionovaná, pričom podľa § 64 ods. 2 Zákona, pri\nopakovanom porušení povinnosti je potrebné uložiť pokutu; nie je prípustné uváženie pri rozhodovaní o\ndruhu sankcie. Navrhovateľka je za porušenie Zákona zodpovedná bez ohľadu na zavinenie - objektívna\nzodpovednosť a za porušenie predmetného ustanovenia bola už sankcionovaná v minulosti, a teda\nmohla vedieť, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Zákonom. K trvaniu\nporušenia povinnosti odporkyňa uviedla, že predmetný reklamný spot trval 29 s., pričom počas tohto\nčasu bolo prezentované správanie, ktoré nie je spoločensky akceptované a dehonestuje povolanie\nučiteľa. Závažnosť správneho deliktu vyhodnotila odporkyňa ako nízku, keď prihliadala na fakt, že\nzobrazenie milostného vzťahu učiteľky a jej žiaka nebolo spracované naturalisticky, ale pomerne miernou\nformou.\nProti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom\nsa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. V prípade úspechu si uplatnila\nnáhradu trov konania.\nUviedla, že Zákon neobsahuje definíciu slušnosti a čestnosti, pri ich definovaní možno aplikovať len\nvšeobecné a verejnosťou prijateľné normy slušnosti a čestnosti. Celé vysielanie navrhovateľky je možné\npovažovať za také, ktoré je slušné a čestné. Slušnosť a čestnosť je možné považovať za hodnoty\nprisudzované procesom alebo javom spoločnosťou. Obsah týchto pojmov a ich výklad bude závisieť od\nspoločnosti, od doby, v ktorej sú posudzované, od okolností, za ktorých dochádza k ich posúdeniu, od\nďalších faktorov, ktoré budú mať jednoznačne vplyv na výklad a obsah týchto pojmov. Navrhovateľke\nnebolo jasné, na základe čoho považovala odporkyňa napadnuté vysielanie za nečestné a neslušné.\nReklamné spoty boli nasadené ak súčasť bežnej reklamnej kampane klienta Kofola. Za obsah a kvalitu\nvysielacích kaziet zodpovedá zadávateľ reklamy. Navrhovateľka posúdila obsah tohto reklamného spotu\nz hľadiska dodržiavania pravidiel pri vysielaní a nemala za to, že by bol v rozpore so Zákonom. Obsah\nspotu vychádzal z celkovej reklamnej koncepcie klienta, ktorú už dlhšie uskutočňuje.\nNavrhovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že pojmy čestnosť a slušnosť patria k neurčitým\nprávnym pojmom, ktorých výklad má zabezpečiť správny orgán, pričom výklad musí byť jednoznačný,\nnezameniteľný, predvídateľný a aplikovateľný na obdobné prípady do budúcnosti. V tejto súvislosti\ncitovala z odbornej publikácie. Správny orgán sa viac menej stotožnil s výkladom reklamného šotu tak,\nako ho uskutočnila Arbitrážna komisia Rady pre reklamu. Odporkyňa neuviedla vlastnú správnu úvahu,\nnie je zrejmé, prečo v nadväznosti na skutočnosti, ktoré navrhovateľka oznámila v podaní zo dňa 9.\nmarca 2012 nereagovala predovšetkým na to, že navrhovateľka nebola tvorcom predmetnej reklamy, do\nobsahu šotu nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, mala za to, že tvorcovia šotu ako aj ďalšie subjekty,\nktoré na jeho umeleckom stvárnení spolupracovali, prehodnotili obsah šotu a posúdili ho v súlade a v\nintenciách Zákona, etiky a morálky. Navrhovateľka sa bezodkladne podriadila rozhodnutiu Arbitrážnej\nkomisie zo dňa 10. novembra 2011 a reklamu stiahla.\n\nK výške a druhu uloženej sankcie navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nevzala do úvahy, že zadávateľ\nreklamného šotu ako aj agentúra ho zastupujúca, neboli za obsah spotu sankcionovaní. Napriek tejto\nskutočnosti odporkyňa navrhovateľku ako vysielateľku sankcionovala. Ani uloženie najnižšej možnej\nsankcie nezodpovedá pravidlám spravodlivého správneho konania. Napadnuté rozhodnutie nijakým\nspôsobom nereflektovalo tieto skutočnosti a odôvodnenie uloženia sankcie sa obmedzilo na stručný\nvýpočet dôvodov uvedených v Zákone, bez ich hlbšieho významu a spresnenia, bez ich aplikácie na\ntento konkrétny a výnimočný prípad. Pokiaľ odporkyňa ako dôvod uloženia finančnej sankcie uviedla\nopätovné porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona, navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že\nskutkovo sa jednalo o odlišné prípady, keď v skoršej veci bola posudzovaná čestnosť a slušnosť vlastnej\npropagácie, teda programovej súčasti, ktorej autorom bola navrhovateľka, mala dosah na jej obsah a\nzodpovednosť za obsah komunikátu bola na nej.\nK podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 10. júla 2012 vyjadrila odporkyňa\ntak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nUviedla, že navrhovateľka je zodpovedná za obsah svojho vysielania v plnom rozsahu, teda aj za\nreklamné spoty vyrobené iným subjektom, pokiaľ ich zaraďuje do svojho vysielania. Skutočnosť, že\ntvorcom reklamného spotu je tretia osoba, nebránilo navrhovateľke zvážiť jeho súladnosť so Zákonom,\nprípadne aj odmietnuť ho zaradiť do vysielania. Skutočnosť, že sa navrhovateľka podriadila rozhodnutiu\nArbitrážnej komisie ju nezbavuje zodpovednosti sa už spáchaný delikt. Pri skúmaní vysielania bolo pre\nodporkyňu rozhodujúce to, že predmetný spot bol odvysielaný a jeho obsah bol v rozpore so Zákonom. Z\nuvedeného dôvodu bola odporkyňa povinná konštatovať, že došlo k porušeniu Zákona a uložiť sankciu.\nArbitrážna komisia a odporkyňa sú dve od seba nezávislé a nesúvisiace inštitúcie.\nOhľadne výkladu pojmu slušnosť odporkyňa uviedla rovnakú argumentáciu ako v napadnutom\nrozhodnutí, uvedenú v skoršej časti tohto rozsudku. Tézy, ktoré boli súčasťou napadnutého rozhodnutia,\npodľa názoru odporkyne dostatočne jasne a presne opísali obsah, ktorý považovala za neslušný.\nRovnako bolo z napadnutého rozhodnutia zrejmé, aké dôvody viedli ku konštatovaniu, že predmetný\nspot a jeho zaradenie do vysielania zakladá rozpor s § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona.\nOdporkyňa v súvislosti s druhom a výškou sankcie poukázala na § 64 ods. 2 Zákona, pričom\nuviedla, že navrhovateľka už bola za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona sankcionovaná formou\nupozornenia na porušenie zákona rozhodnutím RL/74/2011. V takomto prípade bola odporkyňa povinná\nuložiť sankciu vo forme pokuty. Tvrdenia navrhovateľky, že sa jednalo o odlišný prípad považovala\nodporkyňa za irelevantné. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti za správny delikt je nepodstatné, či je\ntvorcom komunikátu, ktorý je v rozpore so Zákonom, samotný vysielateľ alebo nezávislá tretia osoba.\nNavrhovateľka je povinná zvážiť obsah každého programu a komunikátu, posúdiť jeho súladnosť so\nZákonom a na základe toho zaradiť do vysielania len tie programy, ktoré zodpovedajú zákonným\npožiadavkám. V opačnom prípade je povinná niesť následok, ktorým je v danom prípade uloženie\nsankcie. Záverom odporkyňa poukázala, že vzhľadom na nižšiu závažnosť predmetného správneho\ndeliktu uložila minimálnu sankciu, akú Zákon umožňuje uložiť za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporkyne na\nnariadenom pojednávaní dňa 16. júla 2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie\nje dôvodný.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 250l ods. 1 O. s. p.).\n\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona, vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a\ntelenákup boli čestné a slušné.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými\npredpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.\nPodľa § 64 ods. 2 vety prvej Zákona, sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ,\nprevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo\nprávnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady\nopakovane porušila povinnosť.\nPodľa § 64 ods. 3 Zákona, pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov\nporušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a\nsankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci\nvlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ Zákona, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby\nokrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej\nprogramovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej\nkomunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nNavrhovateľka v opravnom prostriedku namietala, že odporkyňa sa nezaoberala obsahom podania zo\ndňa 9. marca 2012, ktorú námietku pokladal najvyšší súd za nedôvodnú.\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia bez pochýb vyplýva, že na námietky vznesené\nnavrhovateľkou v priebehu správneho konania odporkyňa reagovala, zaoberala sa nimi, pričom ich\nvyhodnotila ako neopodstatnené, s ktorým hodnotením sa najvyšší súd stotožnil.\nPokiaľ navrhovateľka argumentovala, že nebola zodpovedná za obsah reklamného šotu, nakoľko bola\nlen vysielateľkou, nie jeho tvorcom, najvyšší súd odkazuje na § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona, ktorý upravuje\nzodpovednosť práve osoby vysielateľa. Nie je v prejednávanej veci podstatné, že navrhovateľka bola\nlen vysielateľkou danej reklamy, nie jej tvorcom. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 32 ods. 4\npísm. a/ Zákona ako subjekt zodpovedný za porušenie zákonnej povinnosti konštruuje práve vysielateľa\nako osobu nepochybne majúcu vplyv na obsah vlastného vysielania. Bolo preto v tejto otázke potrebné\nstotožniť sa s právnym názorom odporkyne vysloveným v napadnutom rozhodnutí.\nNavrhovateľkou bol tiež namietaný výklad neurčitého právneho pojmu slušná reklama a nedostatok\ndôvodov v tejto súvislosti.\nOdporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberala obsahom reklamného šotu a jeho\nhodnotením. Zároveň uviedla, pre ktoré okolnosti bolo potrebné reklamu hodnotiť ako rozpornú s § 32\nods. 4 písm. a/ Zákona, t. j. ako neslušnú. Z uvedeným hodnotením sa stotožnil aj konajúci súd.\nSkutočnosť, že základom a nosnou témou reklamného šotu bol milostný vzťah medzi učiteľkou a\njej žiakom nie je možné ospravedlniť tým, že zadávateľ reklamy - spoločnosť Kofola, už dlhší čas\nuskutočňuje jednotnú reklamnú koncepciu s použitím určitého ústredného príbehu lásky medzi dvomi\nľuďmi. Správanie, ktoré je všeobecne spoločnosťou vnímané ako nemorálne, ktorého prípadný výskyt\n\nje potrebné minimalizovať prípadne odstrániť, nie ho schvaľovať prípadne podporovať, bolo použité ako\nústredný motív reklamy, prostriedku, ktorého zámerom má byť podpora reklamovaného produktu, a teda\nje žiaduce, aby bola sprostredkovaná (paradoxne) čo najväčšiemu počtu osôb. Propagáciu produktu\nreklamným šotom s uvedeným obsahom nemožno považovať za súladnú s § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona.\nPre úplnosť najvyšší súd dodáva, že navrhovateľka v opravnom prostriedku neuvidela žiadne relevantné\ndôvody, pre ktoré by mala byť predmetná reklama hodnotená ako slušná.\nNajvyšší súd sa rovnako stotožnil s druhom uloženej sankcie. Z rozhodnutia č. RL/74/2011 zo dňa 4.\njúla 2011, zverejneného aj na internetovej stránke odporkyne (<http://www.rvr.sk/_cms/data/modules/\ndownload/RL_74_2011.pdf>) vyplýva, že navrhovateľke bola za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ Zákona\nuložená v skoršom konaní sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Skutočnosť, že skorší správny\ndelikt bol spáchaný iným spôsobom (odlišná objektívna stránka), nemá na posúdenie prejednávanej\nveci vplyv. § 64 ods. 2 Zákona pre uloženie pokuty nepredpokladá opakované porušenie stanovenej\npovinnosti rovnakým, prípadne obdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty predpokladá len\nopakované porušenie povinnosti, za ktoré už bolo uložené písomné upozornenie na porušenie zákona.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá\nO. s. p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v\nznení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto\nzákonu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}