{"guid": "2f4219c9-ae56-4968-85c9-dcc8b4e8cc5e:6f84f716-ce8b-44a7-bd3e-c9b07f7e098e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1", "spisova_znacka": "6Sž/10/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/10/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 6Sž/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1", "identifikacne_cislo": "9012010072", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f84f716-ce8b-44a7-bd3e-c9b07f7e098e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/10/2012\n9012010072\n19. 06. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010072.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa:\nUPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 36, Bratislava, IČO: 35 971 967, proti\nodporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom\nprostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012,\nv r d z u j e.\n\npot\n\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 66 Eur do 15\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporkyňa rozhodnutím č. RP/22/2012 zo dňa 24. apríla 2012, vydaným v správnom konaní č. 509PLO/O-6474/2011, č. 136-PLO/O-1335/2012 postupom podľa ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii v platnom znení (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z., alebo zákon o vysielaní a retransmisii)\nrozhodla o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z.\nz. tým, že od 2. novembra 2011 do 1. januára 2012 poskytoval retransmisiu programovej služby Prima,\nod 15. decembra 2009 poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24, od 1. apríla\n2011 poskytuje retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima Cool, Prima Love a TV\nBarandov, od 1. januára 2012 poskytuje retransmisiu programovej služby Prima family bez súhlasu ich\npôvodných vysielateľov, za čo mu uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu\n- pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 100 EUR. Súčasne\nvyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za\nktorej porušenie sa sankcia uložila\" a v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), z dôvodu, že zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. (ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporcu poukazom na ust. § 250j\nO.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV súvislosti so svojou námietkou ohľadne nesprávneho právneho posúdenia a námietky nedostatočne\nzisteného skutkového stavu pre posúdenie veci navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca\nnesprávne právne posúdil aplikáciu znaleckého posudku v rámci správneho konania, v ktorom bol\n\nznalecký posudok vypracovaný znalkyňou pre odbor Elektrotechnika, odvetvie Elektronické komunikácie\nzaevidovanou v zozname znalcov pod č. 914 240, a tým, že odporca neprijal závery znalkyne, nemohol\npodľa názoru navrhovateľa dospieť k správnym právnym záverom. Skonštatoval, že hoci odporca\nnespochybnil technické závery posudku ako také, spochybnil ich charakter, nakoľko sa domnieva, že\nsa jedná o právne závery a nie technické teda odborné, pričom túto argumentáciu odporcu považuje\nza značne účelovú, ničím nepodloženú zakladajúca dôvod na spochybnenie objektívnosti rozhodnutia.\nPoukázaním na zásadu materiálnej pravdy navrhovateľ uviedol, že hoci odporca rozhodoval na základe\ndôkazov, ktoré mal k dispozícií bolo jeho základnou povinnosťou vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stav u veci a teda pokiaľ nesúhlasil so závermi znalkyne uvedenými v znaleckom posudku\nmal požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku a nemal sa uspokojiť s názorom, že znalkyňa hodnotila\nprávne a nie odborné otázky. Uviedol, že znalkyňa sa v znaleckom posudku v prvom rade venovala\npredovšetkým technickým (odborným) otázkam a pochopiteľne na základe posúdenia technickej\nvyslovila svoj odborný záver, ktorý je síce podľa odporcu právnym názorom, ale logicky je len odborným\nnázorom, nakoľko jeho význam spočíva v technickom tvrdení. Výsledkom technických zistení bola\nznalkyňa schopná posúdiť, či technické riešenia napĺňajú definície v zákone o vysielaní a retransmisii\na v zákone o digitálnom vysielaní. K presvedčeniu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho\nnezrozumiteľnosti dospel navrhovateľ na základe toho, že odporca si podľa jeho názoru vo viacerých\nmiestach odôvodnenia rozhodnutia odporuje a taktiež mu nie je zrejmé prečo odporca nepožiadal iného\nznalca, keď sa domnieval, že znalkyňa sa zaoberala právnymi otázkami. Zastáva názor, že aj napriek\nobsiahlemu rozhodnutiu sa odporca dostatočne nevysporiadal s právnou argumentáciou navrhovateľa,\nči už predložením znaleckého posudku ako aj postupu podľa ust. § 82 ods. 3 v spojení s § 82 ods. 7 zák.\nč. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej\nlen Autorský zákon). Argumentácia odporcu nemá podľa jeho názoru žiadny logický základ. Skutočnosť,\nže zmena autorského zákona nebola premietnutá do zákona o vysielaní je podľa jeho názoru irelevantná,\nnakoľko zákon o vysielaní je v tomto znení naďalej platný a účinný.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, k námietke navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho\nposúdenia uviedol, že hoci navrhovateľ predložil v správnom konaní znalecký posudok zapísaný pod\nporadovým číslom 1/2012 znaleckého denníka č. 1 vypracovaný I.. T. U., U.., znalkyňou pre odbor\nElektrotechnika odvetvie Elektronické komunikácie, znalecký posudok mal dať odpoveď na otázku\nnavrhovateľa, či je prevádzkovateľom retransmisie programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima,\nPrima Cool, Prima Love a TV Barandov, teda podľa názoru odporcu žiadal odpoveď na otázku, či je\nmožné subsumovať konkrétny skutkový stav pod právnu normu obsahujúcu definičné kritéria pre určenie\nsubjektu, ktorý je prevádzkovateľom retransmisie. Odporca však zastáva názor, že subsumovanie\nkonkrétnych okolností pod všeobecnú právnu normu je vyhradené orgánu aplikujúceho právo a nie je\nmožné ho nahradiť znaleckým posudkom. Zistenie, či je navrhovateľ prevádzkovateľom retransmisie\nuvedených programov bolo dôležité pre posúdenie, či sa na neho vzťahuje povinnosť podľa ust.\n§ 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z. a či možno jej dodržiavanie proti nemu vynucovať.\nPosudzovaním definičných kritérií definície prevádzkovateľa retransmisie je možné len na základe\nprávneho zhodnotenia poskytovania určitej služby a nie na základe technickej analýzy. Z uvedeného\nvyplýva, že odporca ani nemôže byť viazaný právnymi závermi v znaleckom posudku, ktorý v rozpore\nso zákonom nahrádzal jej rozhodovaciu činnosť, ale hodnotenie, či je naplnená definícia podľa ust. §\n3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z. nebolo ani len možné vykonať znaleckým dokazovaním, ale jedine\nprávnym zhodnotením skutkových okolností. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa jeho\nnázoru dostatočne jasne s uvedeným vysporiadal. Poukázal na to, že vykonávanie dôkazov patri\nsprávnemu orgánu za uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán rozhodne, pokiaľ\nje dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie a keďže naplnenie definície podľa ust. § 3 písm.\ne/ zák. č. 308/2000 Z. z. je právnou otázkou, nebolo možné doplniť dokazovanie o ďalšie technické\npoznatky. Odporca zdôraznil, že nespochybňoval technické argumenty znalkyne (napr. nevykonávanie\npríjmu v dôsledku nevyužívania potrebného technického zariadenia), avšak ich význam v predmetnom\nsprávnom konaní mohol posúdiť len odporca. V súvislosti s námietkou navrhovateľa o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave odporca konštatoval, že pre vydanie meritórneho rozhodnutia bolo podstatné\nlen posúdenie postavenia navrhovateľa z hľadiska naplnenia obsahovej stránky retransmisie a na takéto\nposúdenie mal odporca všetky potrebné podklady, preto nemožno prijať argument navrhovateľa o\nnedostatočne zistenom skutkovom stave.\nK namietnutej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť z dôvodu nepožiadania o\nvypracovanie ďalšieho znaleckého posudku odporca uviedol, že dôvody boli dostatočne jasne uvedené v\nodôvodnení rozhodnutia ako i vo vyjadrení k odvolaniu. Napriek tomu opätovne konštatoval, že zistenie,\n\nči niektorý subjekt je poskytovateľom retransmisie nezávisí od technického zabezpečenia služby, ale od\nnaplnenia definície podľa ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z., ktorá ja výsostne právnou definíciou.\nOdporca v správnom konaní posudzoval aj poskytovanie programových služieb ČT 1, ČT 2 a ČT24\nbez súhlasu ich pôvodného vysielateľa zaoberajúc sa aj argumentáciou navrhovateľa, že súhlas\npôvodného vysielateľa nie je potrebný vzhľadom na to, že oprávnenie na retransmisiu získal po splnení\npodmienok ustanovených v § 82 ods. 3 a 7 autorského zákona, pričom dospel k záveru o tom, že\nnavrhovateľ poskytuje retransmisiu uvedených programov bez súhlasu ich pôvodného vysielateľa. Vo\nsvojom vyjadrení k uvedenému odporca uviedol, že postupom podľa § 82 autorského zákona môžu\npoužívatelia predmetov ochrany získať oprávnenie na ich používanie i bez toho, aby sa na jeho používaní\ndohodli s organizáciou kolektívnej správy práv. Z § 82 ods. 8 autorského zákona vyplýva, že ak\nprevádzkovateľovi retransmisie vznikne podľa § 82 ods. 3 alebo 7 autorského zákona právo použiť\nvysielanie programovej služby, doklady o splnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú\ninými dokladmi preukazujúcimi uzatvorenie zmluvy s organizáciou kolektívnej správy, ktoré predkladá\nalebo ktorými preukazuje splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu. Ako osobitný predpis je v\nodkaze uvedený zákon č. 308/2000 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ môže preukázať splnenie\npovinnosti uzavrieť zmluvu s organizáciou kolektívnej správy aj v prípadoch, keď túto zmluvu uzavretú\nnemá, a to na základe zákonnej fikcie, podľa ktorej podanie žaloby na súd o určenie obsahu licenčnej\nzmluvy a doklad o vytvorení rezervného fondu (§ 82 ods. 3 autorského zákona) alebo doklad o vytvorení\nrezervného fondu (§ 82 ods. 7 autorského zákona) je na účely zákona č. 308/2000 Z. z. dokladom\npreukazujúcim uzavretie zmluvy s takouto organizáciou. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal\nna vývoj právnej úpravy v tejto oblasti a na skutočnosť, že povinnosť predkladať Rade zmluvy s\norganizáciami kolektívnej správy, ktorá bola do 15. decembra 2009 stanovená v § 17 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 308/2000 Z. z. v znení zákona č. 318/2009 Z. z. bola od 15. decembra 2009 nahradená\ninou povinnosťou - predkladať Rade súhlasy pôvodných vysielateľov s retransmisiou ich programových\nslužieb. Odporca neposudzoval, či možno postupom podľa § 82 ods. 3 (resp. 7) a ods. 8 autorského\nzákona nahradiť aj splnenie povinnosti podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. v\naktuálnom znení, nakoľko zistil, že navrhovateľ nepredložil doklady potrebné na preukázanie získania\nzákonnej licencie stanovené v § 82 ods. 3 autorského zákona a že nie je zriadená organizácia kolektívnej\nsprávy, ktorá by spravovala majetkové právo vysielateľov udeliť súhlas na káblovú retransmisiu ich\nprogramovej služby. Predložený dodatok č. 1 k rozhodnutiu o zriadení rezervného fondu podľa ust. §\n82 ods. 3 Autorského zákona je irelevantný, hoci má uvedený doklad preukazovať splnenie podmienok\npre uplatnenie zákonnej fikcie podľa § 82 ods. 7 autorského zákona, pretože táto zákonná licencia platí\npre prípady používania povinne kolektívne spravovaných predmetov ochrany uvedených v § 78 ods.\n3 autorského zákona. Keďže majetkové právo vysielateľov udeliť súhlas na káblovú retransmisiu ich\nprogramovej služby nie je povinne kolektívne spravovaným právom, ale dobrovoľne, je bez právneho\nvýznamu poukazovanie na splnenie podmienok podľa § 82 ods. 7 autorského zákona. Uviedol, že\naby navrhovateľovi vzniklo oprávnenie používať vysielanie vysielateľov bez potreby získať ich súhlas,\nmusel by preukázať splnenie podmienok podľa § 82 ods. 3 autorského zákona, teda vytváranie fondu\nna tento účel a existenciu žaloby o určenie obsahu licenčnej zmluvy medzi organizáciou kolektívnej\nsprávy, ktorá by takéto majetkové právo spravovala a ním. Keďže na území Slovenskej republiky v\nčase vedenia správneho konania č. 136-PLO/O-1335/2012 nebola organizácia kolektívnej správy, ktorá\nby bola oprávnená spravovať toto majetkové právo vysielateľov (oprávnenia udelené organizáciám\nkolektívnej správy práv sú zverejnené na stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky), nemohlo\ndôjsť ani k splneniu podmienok podľa § 82 ods. 3 autorského zákona.\nOdporca sa domnieva, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na\nktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené\nv ust. § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a\nvychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, že navrhovateľ nebol\nna svojich právach ukrátený rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a že napadnuté rozhodnutie\na postup je v súlade so zákonom a navrhol, aby Najvyšší súd SR v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.\nrozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nRady na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §§ 250l\na nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu č. 509-PLO/O-6474/2011, č. 136-PLO/O-1335/2012, ako aj s obsahom\n\npísomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na pojednávaní súdu dňa\n19. júna 2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu,\nktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona o vysielaní\na retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a retransmisii.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, poslaním rady je presadzovať\nzáujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym\nhodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.\nRada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú\nna základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych\npredpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.\nRada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu\nštátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. 7)\nČinnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a\núlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej\nlen \"kancelária\").\nPodľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/ zák. č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej\nsprávy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,\n7) ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez\noprávnenia,\nPodľa ust. § 3 písm. e/, f/ zák. č. 308/2000 Z. z. prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje\nretransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi (ďalej len \"užívateľ\") bez ohľadu na to, či\nsignál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej\nosoby,\nRetransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby\nalebo jeho podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou\nkomunikačnou sieťou 3a)(ďalej len \"telekomunikačná sieť\"); ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou\nkáblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou,\nPodľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z., prevádzkovateľ retransmisie je povinný poskytovať\nretransmisiu programovej služby len so súhlasom pôvodného vysielateľa tejto služby,\nPodľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zák. č. 308/2000 Z. z., za porušenie povinnosti uloženej\ntýmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7) rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z, Rada uloží pokutu od 99 eur do 33 193 eur\nprevádzkovateľovi retransmisie, ak nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a/ až d/ a h/,\nPodľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ až d/ zák. č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových\nslužieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), obsahová služba je služba určená na príjem\nverejnosťou, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ\n\nvo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek\nužívateľa, a\na) vo vnímateľnej podobe tento obsah tvoria zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové komunikáty\nalebo štruktúrované textové informácie, najmä televízna programová služba a rozhlasová programová\nslužba,\nb) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových\nkomunikátov alebo štruktúrovaných textových informácií, ku ktorým poskytovateľ služby umožňuje\nprístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru obsahov, najmä audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie a elektronický programový sprievodca,\nc) vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb podľa písmena a) alebo b), ku\nktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme\nsúboru služieb, najmä retransmisia programových služieb a multiplex, alebo\nd) je ďalším nezmeneným verejným prenosom multiplexu alebo jeho časti poskytovaný inou osobou ako\npôvodným poskytovateľom multiplexu.\nPodľa ust. § 4 ods. 9, 10 zák. č. 220/2007 Z. z., obsahovou službou nie je služba, pri ktorej poskytovateľ\nvo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť zabezpečuje účastníkovi výlučne pripojenie k službe\nbez ďalšieho vplyvu tohto poskytovateľa na obsah služby a ponuku obsahu, najmä hlasová služba a\npripojenie k internetu.\nObsahovou službou nie je ani výkon verejnej správy poskytovaný prostredníctvom komunikačnej\nsiete alebo telekomunikačného zariadenia (ďalej len \"služby elektronickej verejnej správy\"), ani služba\nzabezpečujúca prístup k obsahovej službe, najmä distribúcia signálu obsahovej služby a služba\npodmieneného prístupu k obsahovej službe; na služby elektronickej verejnej správy sa primerane\nvzťahujú ustanovenia odsekov 6 až 8.\nPodľa ust. § 78 ods. 1, 2 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským\nprávom (autorský zákon), účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len \"kolektívna\nspráva\") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv\nvýkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa\na umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.\nKolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré\na) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému\nzáznamu alebo k vysielaniu (ďalej len \"predmet ochrany\"),\nb) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50 a 55) alebo\nc) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a\npre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len \"nositelia práv\") na ich spoločný\nprospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým\npredmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (odsek 3) alebo je neúčelný;\nza predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva\npísomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do\nregistra predmetov ochrany.\nKolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je\ndovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.\nPodľa ust. § 81 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo\nsvojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na\nzisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov.\nPodľa ust. § 82 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z., ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne\ns používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy, alebo na uzavretí\nkolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou udelí súhlas na\npoužitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len \"spravované\npredmety ochrany\"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov\nochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca\npoužívateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd; 8)\nsúd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob\na rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na\npodmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/.\n\nPodľa ust. § 82 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z. z., používateľovi vznikne právo použiť spravované predmety\nochrany za odmenu podľa odseku 5, ak podá žalobu podľa odseku 1 najneskôr v lehote 60 dní, odkedy\nzaniklo právo na použitie spravovaných predmetov ochrany alebo odkedy začal používať spravované\npredmety ochrany, a preukáže\na) v tejto lehote organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky 11) za splnenie záväzku používateľa\nnajmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za použitie predmetov ochrany za 12 mesiacov uvedenej\nv žalobe podľa odseku 1, alebo\nb) organizácii kolektívnej správy, že pravidelne, najmenej raz za tri kalendárne mesiace ukladá peňažné\nprostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe podľa\nodseku 1 do notárskej úschovy, do úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel.\nPodľa ust. § 82 ods. 7, 8 zák. č. 618/2003 Z. z., ak niektoré z práv podľa § 78 ods. 3 nie sú v Slovenskej\nrepublike spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy, používateľovi vznikne právo na použitie\ntýchto predmetov ochrany v prípade, ak vytvára rezervný fond na úhradu odmeny za ich použitie;\npoužívateľ nie je povinný vytvárať rezervný fond na úhradu odmeny za použitie predmetov ochrany, od\nktorého uplynuli aspoň tri roky. Ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.\nAk používateľovi vznikne podľa odseku 3 alebo odseku 7 právo použiť predmety ochrany, doklady o\nsplnení podmienok uvedených v týchto ustanoveniach sú inými dokladmi preukazujúcimi uzatvorenie\nzmluvy s organizáciou kolektívnej správy, ktoré predkladá alebo ktorými preukazuje splnenie povinnosti\npodľa osobitného predpisu. 12) (§ 16 písm. f/), § 17 ods. 1 písm. c/, § 46 ods. 2 písm. d/, § 57 ods.\n2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o\ntelekomunikáciách v znení neskorších predpisov.)\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n- správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických\nosôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľovi začatie\nsprávneho konania č. 136-PLO/O-1335/2012 vo veci možného porušenia ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák.\nč. 308/2000 Z. z. v súvislostí s možným poskytovaním retransmisie programových služieb Prima family,\n\nČT1, ČT2 a ČT24 bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov a začatie správneho konania č. 509-PLO/\nO-6474/2011 vo veci možného porušenia povinností podľa ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000\nZ. z. v súvislosti s možným poskytovaním retransmisie programových služieb Nova, Nova Cinema,\nPrima Love, Prima Cool, TV Barrandov a Prima bez súhlasu ich pôvodných vysielateľov. V uvedenom\nkonaní bol navrhovateľom predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou I.. T. U., U.. č. 1/2012\nvo veci posúdenia, či spoločnosť UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. - navrhovateľ je poskytovateľom\nretransmisie programovej služby, ktoré sú predmetom správneho konania.\nOdporca vydal dňa 24. apríla 2012 rozhodnutie č. RP/22/2012, ktorým rozhodol, že navrhovateľ ako\nprevádzkovateľ retransmisie č. TKR/254 porušil povinnosť ustanovenú v § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č.\n308/2000 Z. z. tým, od 2. novembra 2011 do 1. januára 2012 poskytoval retransmisiu programovej\nslužby Prima, od 15. decembra 2009 poskytuje retransmisiu programových služieb ČT1, ČT2 a ČT24,\nod 1.4.2011 poskytuje retransmisiu programových služieb Nova, Nova Cinema, Prima Cool, Prima Love\na TV Barandov, od 1. januára 2012 poskytuje retransmisiu programovej služby Prima family, bez súhlasu\nich pôvodných vysielateľov, za čo mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 308/2000 Z. z. sankciu\n- pokutu, určenú podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 100 Eur. Rada rozhodla v\nobidvoch správnych konaniach jedným rozhodnutím, vzhľadom na totožnosť v osobe účastníka konania,\ntotožnosť v povinnosti, ktorej porušenie sa preskúmavalo, časové súvislosti pri poskytovaní retransmisie\njednotlivých programových služieb ako i preto, že to bolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania\na v prospech účastníka konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré je\npredmetom konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l až 250s) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci\nskutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\ntak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku,\npričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV predmetných správnych konaniach nebol zistený skutočný stav sporný a teda nebolo medzi účastníkmi\nsporné, že programové služby Nova, Nova Cinema, Prima, Prima Cool, Prima Love a TV Barandov (ich\nsignál) sa nachádzajú v elektronických komunikačných sieťach účastníka konania a že jeho abonenti\nmôžu tieto programové služby prijímať.\nV súvislosti s uvedenými programovými službami, však ostalo medzi účastníkmi sporné, právne\nposúdenie otázky, či je navrhovateľ prevádzkovateľom retransmisie. Odporca v rámci správneho\nkonania dospel k záveru o tom, že navrhovateľ poskytuje retransmisiu vyššie uvedených programových\nslužieb ako obsahovú službu koncovým užívateľom vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú\nzodpovednosť a nevykonáva iba distribúciu signálu predmetných programových služieb, tak ako\nargumentoval navrhovateľ.\nNavrhovateľ v prvom rade vo svojom odvolaní namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutočný\nstav vychádzajúc z toho, že pokiaľ odporca nesúhlasil so závermi znalkyne uvedenými v znaleckom\nposudku mal požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku a nie sa uspokojiť s názorom, že znalkyňa\nhodnotila právne a nie odborné otázky. V predmetnom správnom konaní predložil navrhovateľ ako dôkaz\nznalecký posudok č. 1/2012 vypracovaný znalkyňou I.. T. U. U.., ktorú požiadal o zodpovedanie otázky,\nči je navrhovateľ poskytovateľ retransmisie pre programové služby, ktoré sú predmetom správneho\nkonania, vedeného Radou pre vysielanie a retransmisiu č. 509/PLO/O-6474/2011 t. j. pre programové\nslužby Nova, Nova Cinema, Prima Love, Prima Cool, TV Barrandov a Prima. Odporca v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia zdôraznil, že otázka ktorú navrhovateľ položil znalkyni nesmeruje k skutkovým\nzisteniam, na ktorých posúdenie sú potrebné odborné znalosti z oblasti elektronických komunikácií,\nale k subsumovaniu konkrétnej činnosti pod ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii a s tým\nsúvisiacim výkladom príslušných ustanovení citovaného zákona v procese ich aplikácie. Poukázaním na\nzásadu materiálnej pravdy navrhovateľ zdôraznil povinnosť odporcu vychádzať zo spoľahlivo zisteného\n\nskutkového stavu. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože odporca v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne zdôvodnil závery, ktoré ho viedli k tomu, aby navrhovateľom\npredložený znalecký posudok neprijal ako dôkaz v predmetnej veci. Zásada materiálnej pravdy vyjadruje\npožiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady\npre rozhodnutie. Zisťovanie podkladov je proces poznávací, ktorého výsledkom je zistenie skutočného\nstavu, ktorý slúži ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Zisťovanie podkladov zahŕňa i dokazovanie\nako také, kedy je účastník oprávnený navrhovať vykonanie dôkazu, správny orgán však nie je takýmto\nnávrhom viazaný. Vykonávanie dôkazov správny poriadok priznáva správnemu orgánu. Oprávnenie\nrozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva\nz vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom.\nTým, že správny orgán nevykonal dôkaz nariadeným znaleckého dokazovania ani neprijal závery\nznalkyne vyjadrené v znaleckom posudku, ktorý predložil navrhovateľ neporušil žiadnu zo zásad,\nnakoľko sa s dôvodmi, ktorého k tomu viedli v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere\nvysporiadal. Uvedený názor korešponduje aj s existujúcou súdnou praxou z ktorej je zrejmé, že znalcom\nnemožno ukladať posudzovanie právnych otázok (R 1/1981).\nOdporca sa v rámci správneho konania obmedzil na právne posúdenie činnosti navrhovateľa, či je\nprevádzateľom retransmisie alebo či dochádza z jeho strany iba k sprostredkovaniu signálu. Právny\nzáver, ktorý odporca prijal na základe dostatočne zisteného skutočného stavu a zhromaždených\npodkladov pre rozhodnutie, v zásade nespochybnil technické závery znalkyne, avšak naplnením\ndefiničných znakov uvedených v ust. § 3 ods. 1 zákona o vysielaní bolo možné konštatovať, že došlo\nk porušeniu povinnosti prevádzkovateľa retransmisie ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní a\nretransmisii. Subsumovanie preukázateľne zisteného skutočného stavu pod príslušnú právnu normu\nje činnosťou správneho orgánu. Správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne\nzrozumiteľne vysporiadal aj s definičnými kritériami na základe, ktorých bolo možné určiť, ktorý subjekt\nje poskytovateľ retransmisie. (ust. § 3 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z. z.) ako aj to, že je možné vylúčiť,\nže ide iba o distribúciu signálu predmetných programových služieb. K právnemu záveru o tom, že\nnavrhovateľ poskytuje retransmisiu programových služieb ako obsahovú službu koncovým užívateľom\nvo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť dospel odporca na základe toho, že je\njediný subjekt, ktorý vstupuje s koncovými užívateľmi do zmluvných vzťahov upravujúcich retransmisiu\nprogramových služieb, predmetné programové služby sú koncovým užívateľom poskytované na základe\ntohto zmluvného vzťahu (pre príjem predmetných programových služieb musia koncoví užívatelia\nuzavrieť zmluvu o pripojení a poskytovaní služby retransmisie s účastníkom konania), účastník konania\nrozhoduje o zaradení programových služieb do ponuky, ako aj zo spôsobu poskytovania retransmisie\núčastníkom konania, podľa ktorého účastník konania vystupuje ako subjekt, ktorý poskytuje svojím\nabonentom programové služby nachádzajúce sa v jeho elektronickej komunikačnej sieti, o zaradení\ntýchto programových služieb do svojej ponuky programových služieb rozhodol účastník konania, zostavil\ntúto ponuku vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, keďže on jediný vystupuje ako poskytovateľ\nretransmisie, v rámci ktorej sú tieto programové služby zahrnuté, len na základe zmluvy s ním\nmôžu koncoví užívatelia prijímať dané zloženie programových služieb, medzi ktorými sú aj predmetné\nprogramové služby. Odvolací súd konštatuje, že závery odporcu sú logické vyplývajúce z dostatočne\nzisteného skutočného stavu.\nRozhodnutie odporcu sa v tejto časti aj z pohľadu jeho zákonných náležitostí javí ako zákonné, nakoľko\nodporca svoj právny názor v odôvodnení rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil. Z\nuvedeného dôvodu nemožno rozhodnutie odporcu považovať za nespreskúmateľné.\nNavrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní namietal tú skutočnosť, že odporca sa nedostatočné vyporiadal\ns jeho právnymi argumentmi ohľadne povinnosti predložiť súhlas vysielateľa programových služieb\nČT1, ČT2 a ČT24, nakoľko sa domnieva, že splnením povinnosti zriadiť rezervný fond podľa ust.\n§ 82 ods. 7 Autorského zákona na úhradu odmeny za použitie predmetu ochrany - za použitie\nvysielania káblovou retransmisiou sa tejto povinnosti zbavil. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je\nzrejmé, a navrhovateľ uvedenú skutočnosť ani nenamietal, že zaradenie programových služieb ČT1,\nČT2 a ČT24 do ponuky programových služieb ani ich retransmisia navrhovateľom koncovým užívateľom\nnie sú v predmetnom správnom konaní sporné. Právnym posúdením zisteného skutočného stavu\nodporca dospel k záveru o tom, že navrhovateľ aj v tomto prípade porušil jeho povinnosť ustanovenú\nv ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval retransmisiu vyššie uvedených\nprogramových služieb od 15.12.2009 bez súhlasu pôvodného vysielateľa. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu je argumentácia odporcu v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zrozumiteľná a odôvodnená na\nto, aby dala navrhovateľovi jasnú odpoveď na to, že zriadenie rezervného fondu podľa ust. § 82 ods. 7\nAutorského zákona na poskytovanie retransmisie vyššie zmienených programových služieb nepostačuje\n\nna to, aby ich mohol navrhovateľ vysielať bez súhlasu pôvodného vysielateľa a to jednak z dôvodu,\nže majetkové právo vysielateľa udeliť súhlas na káblovú retransmisiu jeho programovej služby nie je\nkolektívne spravované právo a to vzhľadom na znenie ust. § 78 ods. 3 Autorského zákona, ktorý v\nčasti za bodkočiarkou upravuje výnimku z povinne kolektívne spravovaných práv, ako aj z dôvodu,\nže v Slovenskej republike v čase vedenia správneho konania nebola organizácia kolektívnej správy\npráv zriadená a preto nemohlo dôjsť ani k splneniu podmienok podľa § 82 ods. 3 Autorského zákona.\nMožno súhlasiť s tým, že právna úprava je značne nejednotná, keď po zmene zákona o vysielaní,\nzák. č. 498/2009 Z. z. došlo k zmene ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní, kedy sa bez\nohľadu na aktuálne znenie ust. § 82 Autorského zákona, ktorý vo svojom ust. § 82 ods. 8 i naďalej\nodkazuje na zák. o vysielaní, ktorý bol však medzičasom zmenený na splnenie povinnosti vyplývajúcej\nz platného ust. § 17 ods. 1 písm. c/ zákona o vysielaní, ktorý ukladá prevádzkovateľovi retransmisie\nmedzi jeho základné povinnosti, povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby len so súhlasom\npôvodného vysielateľa tejto služby, avšak po hlbšej analýze a porozumeniu zmyslu a účelu autorského\nzákona ako i zákona o vysielaní sa možno jednoznačne stotožniť s právnou argumentáciou odporcu\nobsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia. Z dôvodovej správy k zák. č. 498/2009 Z. z., ktorým došlo k zmene\nzákona o vysielaní vyplýva, že k zmene citovaného ustanovenia zákona o vysielaní došlo za účelom\nposilnenia zabezpečenia ochrany autorských práv pri ďalšom šírení televízneho vysielania a posilnenia\npostavenia vysielateľov, ktorý by bez uvedenej zmeny nemali efektívnu možnosť ovplyvniť ďalší spôsob\nšírenia svojho programu cez rôzne spôsoby retransmisie. Z tohto pohľadu sa námietka navrhovateľa o\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia javí ako nedôvodná.\nVzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu za\nsúladné so zákonom, dostatočne odôvodnené a preto ho poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov\nkonania, pretože bol v konaní neúspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 € súd\nrozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom a\núčinnom k 30. septembru 2012, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená podľa položky č.\n10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}