{"guid": "9e80b0fd-e41c-431e-af57-4badf66c9c20:110a5784-81a0-4a03-974d-b844465179f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1", "spisova_znacka": "6Sž/9/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/9/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sž/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1", "identifikacne_cislo": "9012010069", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 186/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/186/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-2009/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/186#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/110a5784-81a0-4a03-974d-b844465179f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/9/2012\n9012010069\n20. 03. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010069.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: K., bytom Q., Q. v zastúpení AENEA Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jozefská\n3, Bratislava, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Bankovej rady žalovaného č. GUV-432/2012 zo dňa\n27. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nŽalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 30. mája 2012 domáhal\nzrušenia rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. GUV - 432/2012 zo dňa 27. marca\n2012, ktorým ako druhostupňový orgán zamietla rozklad podaný žalobcom a potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa 23. novembra 2011, ODT - 6635/2011-4,\nktorým rozhodla o odobratí povolenia žalobcovi na vykonávanie činnosti samostatného finančného\nagenta č. OPK-1584/2007-PLP z 31. augusta 2007 a zároveň rozhodla o uložení pokuty vo výške 3.000,Eur za porušenie ust. § 54 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších prepisov (ďalej\nlen „zákon o cenných papieroch“) v spojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných\npapieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom\nv čase porušenia (ďalej len zákon o cenných papieroch alebo zákon č. 566/2001 Z. z.), a vrátenia veci na\nďalšie konanie, nakoľko sa rozhodnutiami cítil byť dotknutý na svojich právach a podliehajúcich ochrane\npodľa ust. § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).\nZ dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca napadnuté rozhodnutia považoval za rozporné so zákonom.\nTvrdil, že v dôsledku tejto nezákonnosti nie je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť ako\nsamostatný finančný agent a jednak mu vznikla povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 3.000 Eur. Dôvodil,\nže žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska\nč. GUV - 432/2012 zo dňa 27. marca 2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keďže vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie,\nje v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok\ndôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní bola zistená taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nŽalobca považoval za nesprávny právny záver príslušných správnych orgánov ohľadne dôvodov\nodobratia mu povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a o uložení pokuty\npodľa ust. § 54 ods. 3 zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona\no cenných papieroch účinného v čase porušenia na tom skutkovom základe, že žalobca v čase od\njanuára 2008 do apríla 2009 postupoval spoločnosti CYRRUS, a.s., so sídlom Veveří 111, Brno, IČO:\n63907020 pokyny na nákup a predaj cenných papierov bez toho, aby pred tým takéto pokyny prijal\nod klientov spoločnosti CYRRUS a tým, že ako samostatný finančný agent dával súhlas na prevod\nfinančných prostriedkov medzi jednotlivými účtami klientov spoločnosti CYRRUS bez toho, aby bol na\nposkytovanie takejto investičnej služby oprávnený v súlade so zákonom o cenných papieroch v čase\nporušenia, t. j. činnosti ktoré správne orgány oboch stupňov vyhodnotili ako poskytovanie investičnej\nslužby riadenia portfólia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o cenných papieroch. Dôvodil, že\nriadenie portfólia je v zmysle zákona o cenných papieroch investičnou službou, ktorého pojem zákon\no cenných papieroch priamo v ust. § 6 ods. 5 citovaného zákona definuje ako obhospodarovanie\nportfólia finančných nástrojov v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľnej úvahy\nobhospodarovateľa. Vyslovil názor, že riadenie portfólia sa však ako investičná služba na účely zákona\no cenných papieroch nepovažuje obhospodarovanie akéhokoľvek portfólia, ale musí ísť o portfólio\nfinančných nástrojov. Uviedol, že predpokladom poskytovania investičnej služby riadenia portfólia je\nsamotná existencia portfólia finančných nástrojov, ktoré zákon o cenných papieroch definuje v ust. § 5\nods. 1. Žalobca zastával názor, že finančné resp. peňažné prostriedky nie sú finančnými nástrojmi hoci\nza finančné nástroje sú považované aj nástroje peňažného trhu, avšak zákon o cenných papieroch v\nust. § 8 písm. k/ výslovne stanovuje, že nástrojmi peňažného trhu nie sú platobné prostriedky, z čoho\nvyvodil záver, že nakladanie s finančnými prostriedkami na účte (ktoré nie sú finančným nástrojom) nie\nje možné v žiadnom prípade považovať za riadenie portfólia v zmysle ust. § 6 ods. 5 zákona o cenných\npapieroch. Mal za to, že žalovaný správny orgán pojem riadenia portfólia vykladá rozširujúco nad rámec\nzákona, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že riadenie portfólia nie je možné považovať iba\nobhospodarovanie portfólia finančných nástrojov (hoci zákon riadenie portfólia presne takto definuje).\nTento svoj názor odvíja správny orgán z ust. § 8 písm. a/ zákona o cenných papieroch, avšak podľa\nnázoru žalobcu pri výklade pojmu riadenie portfólia by bolo možné legitímne sa odvolávať na citované\nustanovenie iba v prípade, ak by tento pojem zákon výslovne nedefinoval v samostatnom ustanovení.\nĎalej žalobca poukázal na to, že na základe nesprávneho právneho názoru o tom, že nakladanie\ns finančnými prostriedkami klientov na základe plnej moci je riadením portfólia, došlo následne k\nvysloveniu nesprávneho záveru, že žalobca svojou činnosťou riadenia portfólia vykonával v rozpore so\nzákonom a bez oprávnenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nenakladal s finančnými prostriedkami\nbez súhlasu a vedomia klientov spoločnosti CYRRUS a.s., nakoľko bol jednotlivými klientmi riadne\nsplnomocnený na nakladanie s finančnými prostriedkami na klientskych účtoch a keďže nakladanie\ns finančnými prostriedkami na účte klienta nie je investičnou službou, tak ako bolo uvedené vyššie,\nneexistuje žiadne zákonné obmedzenie, pokiaľ ide o možnosť splnomocniť tretiu osobu na takéto úkony.\nV súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalobca poukázal na rozpor výroku\nprvostupňového rozhodnutia správneho orgánu z ktorého vyplýva, že žalobca dal celkom 38 krát\nsúhlas na prevod finančných prostriedkov medzi klientskymi účtami, pričom v odôvodnení rozhodnutia\nsa výslovne spomína 16 prevodov z účtu a na účet p. R.. Žalovaný sa s uvedeným vysporiadal\niba konštatovaním, že 16 prevodov je spomenutých len ako príklad a ostatné prevody (spolu 38) sú\npreukázané zo spisového materiálu, pričom podľa názoru žalobcu uvedenie 22 prípadov iba vo výroku\nmálo za následok vyššie namietnutú nepreskúmateľnosť a zároveň obmedzeniu práva žalobcu účinne sa\nbrániť a podávať opravné prostriedky. Opätovne žalobca uviedol, že s finančnými prostriedkami klientov\nnenakladal z pozície sprostredkovateľa investičných služieb resp. samostatného finančného agenta, ale\nz titulu, že bol na to splnomocnený klientom ako tretia osoba.\nV súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol, že NBS sa v rámci\nprvostupňového ani v rámci druhostupňového konania vôbec nezaoberala otázkou, či u klientov, ktorých\nsa dotkli prevody finančných prostriedkov na ich účtoch, vôbec existovalo portfólio finančných nástrojov.\nŽalobca vychádzajúc z charakteru činnosti riadenia portfólia ako činnosti sústavnej, plánovanej a\nzaloženej na určitej stratégii a analýzach konštatoval, že ad hoc 16 prevodov finančných prostriedkov\nmedzi účtami klientov vykonaných na základe plnej moci nie je možné považovať za riadenie portfólia.\nŽalobca uviedol, že NBS v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia konštatuje, že činnosť\nvykonávaná žalobcom bola sústavná a súvislá, pričom tento záver vyvodzuje iba z vyjadrenia samotného\n\nžalobcu bez toho, aby boli objektívne zistené znaky riadenia portfólia ako súvislej činnosti vykonávanej\npodľa vopred stanovenej stratégie. Vyslovil názor, že je potrebné pri posúdení otázky, či je určitá činnosť\nriadením portfólia posudzovať aj skladbu portfólia investičných nástrojov a ich výnosnosť. Tvrdil, že\npokiaľ sa sleduje výnosnosť emisií nezávisle jedna od druhej v rôznych časových periódach, ktoré sa\nnerealizujú podľa vopred stanovenej stratégie, nemožno v takom prípade hovoriť o portfóliu, namietajúc,\nže s uvedenou námietkou sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a navyše tam\nabsentuje uvedenie informácie, portfólia ktorých konkrétnych klientov mal žalobca riadiť, čo má za\nnásledok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ďalej žalobca tvrdil, že taktiež v súvislosti s riadením portfólia\ntým, že zadával pokyny na nákup a predaj investičných nástrojov spoločnosti CYRRUS a.s. bez\ntoho, aby prijal pokyn od klienta z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo, že NBS mala\npreukázané iba tri takéto prípady, s poukazom na to, že ku všetkým prikladá nahrávky pokynov vykonané\np. R. a jeho vyhlásenie, z ktorých vyplýva, že žalobca nezadával pokyny na nákup a predaj investičných\nnástrojov bez toho, aby mal súhlas, resp. pokyn od klienta, t.j. žalobca nevykonával zadaním týchto\npokynov na nákup a predaj cenných papierov riadenie portfólia a nemohlo tak dôjsť ani k porušeniu\nzákona uvedenému vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, za ktoré mu boli uložené sankcie.\nŽalobca súčasne namietal, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením, keď boli\nžalobcovi uložené sankcie za porušenie zákona tým, že postupoval spoločnosti CYRRUS, a.s. pokyny na\nnákup a predaj cenných papierov bez prijatia pokynu od klientov v čase od januára 2008 do apríla 2009\nhoci z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú tri pokyny týkajúce sa p. R., z ktorých NBS vyvodila porušenie\nzákona a tie boli vykonané dňa 5. decembra 2008, 6. januára 2009 a 9. januára 2009, z ktorého dôvodu\npovažoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a zároveň zistenie skutkového stavu, z\nktorého vychádzalo toto rozhodnutie, za rozpore s obsahom spisov. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil,\nže výrok rozhodnutia nemá oporu v dôkazoch uvedených v odôvodnení rozhodnutia, pretože pokiaľ\nNBS v rámci prvostupňového konania nevyzvala žalobcu na predloženie nahrávok pokynov aj od klienta\nS. a urobila si závery len na základe vyjadrenia žalobcu ako dôkaz o porušovaní zákona o cenných\npapieroch nepretržite počas 16 mesiacov, čo sa nezakladá na pravde z vyššie uvedených dôvodov, sa\nnikde v odôvodnení rozhodnutia pri hodnotení dôkazov neuvádza, prečo sa dvom vyjadreniam žalobcu\npridelila odlišná vierohodnosť, pričom dĺžka trvania porušenia je pri tom jedným zo zákonných kritérií\npre stanovenie druhu sankcie.\nŽalobca ďalej poukázal aj na bezpredmetnosť konštatovania žalovaného v odôvodnení rozhodnutia\nohľadne toho, že žalobca nekonal v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. c/ zákona o cenných\npapieroch účinným v čase porušenia, pretože rozhodnutím NBS mu neboli uložené sankcie za\nporušenie ust. § 61 ods. 1 písm. c/, ale iba § 61 ods. 1 písm. a/, čím uvedené nie je podložené ani\nvýrokom a je teda vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prvostupňového rozhodnutia ako aj k uloženým\nsankciám bezpredmetné. S poukazom na tvrdenie žalovaného uvedené v odôvodnení rozhodnutia o\nporušení ust. § 75 ods. 1 zákona o cenných papieroch, žalobca uviedol, že ide však len o právny názor a\npodľa jeho názoru je bezpredmetný vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prvostupňového rozhodnutia\na nemožno ho brať do úvahy napr. pri hodnotení primeranosti uložených sankcií. Ďalej žalobca dôvodil,\nže NBS si v odôvodnení rozhodnutia odporuje, keď uvádza, že žalobca pri svojej činnosti nekonal so\nzásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, a teda konal\nv rozpore s ust. § 73b ods. 1 v spojení s ust. § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch účinného v čase\nporušenia, avšak predtým v odôvodnení uvádza, že žalobcovi nebola za porušenie ust. § 73b ods. 1 v\nspojení s ust. § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch účinného v čase porušenia uložená sankcia\na následne žalovaný uvádza, že pri rozhodovaní o uložení sankcie odňatia povolenia NBS prihliada\nna skutočnosť, že činnosť žalobcu bola v závažnom rozpore so všeobecnými pravidlami vykonávania\nfinančného sprostredkovania na území Slovenskej republiky, podľa ktorých je finančný agent povinný\nkonať v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme práv a\noprávnených záujmov klienta. Žalobca sa domnieval, že pri ukladaní sankcie žalovaný nebol oprávnený\nprihliadať na porušenie ust. § 73b ods. 1 v spojení s ust. § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch\núčinného v čase porušenia, keďže vo výroku rozhodnutia nie je uvedené, že sa sankcia ukladá aj za\nporušenie predmetného ustanovenia. Na podporu vyššie uvedeného názoru upriamil žalobca pozornosť\nsúdu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3 Sž15/2010-37 v odôvodnení ktorého\nje uvedené „...Záväzný je iba výrok rozhodnutia....V prípade, že by žalovaný v ďalšej právnej praxi\nmeritórny názor vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ktorý nie je podložený výrokom\nrozhodnutia) realizoval voči žalobcovi, uvedené konanie by mohlo mať znaky nezákonného zásahu\norgánu verejnej správy...“.\n\nSúčasne žalobca namietal, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, keď prvostupňové rozhodnutie NBS bolo vydané dňa 23. novembra 2011\nt.j. po uplynutí dvojročnej lehoty, v ktorej bolo možné podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z.\no finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nplatnom znení (ďalej len zákon o finančnom sprostredkovaní) pokutu uložiť. Vyslovil názor, že najneskôr\nod mája 2009 je potrebné počítať dvojročnú lehotu, kedy začiatok jej plynutia je potrebné posudzovať\nobjektívne. Sťažnosť K. bola NBS doručená dňa 28. októbra 2008, Česká národná banka postúpila vec\nNBS dňa 15. mája 2009 s konštatovaním, že pochybenie je na strane samostatného finančného agenta.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný správny orgán sa k žalobe vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nžalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\nZ dôvodov vyjadrenia vyplýva, že žalovaný nepovažoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný a žalobou\nnapadnuté rozhodnutie považoval za súladne so zákonom, ako aj náležite odôvodnené a podložené\ndokladmi obsiahnutými v administratívnom spise, nevidiac dôvod na jeho zrušenie. Uviedol, že\nargumentácia žalobcu je totožná, s tou s ktorou sa už vysporiadal v rozklade proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ako aj v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí.\nŽalovaný zdôraznil, že žalobcovi boli uložené sankcie za porušenie ust. § 54 ods. 3 zákona o cenných\npapieroch v spojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných papieroch v znení platnom a účinnom v\nčase porušenia tým, že ako samostatný finančný agent v čase od januára 2008 do apríla 2009 postupoval\nspoločnosti CYRRUS, a.s.; IČO: 63907020 - obchodníkovi s cennými papiermi pôsobiacemu v Českej\nrepublike pokyny na nákup a predaj cenných papierov bez toho, aby predtým takéto pokyny prijal od\nklientov spoločnosti CYRRUS, a.s. (teda bez ich vedomia) a aj tým, že ako samostatný finančný agent\ndával na základe požiadavky spoločnosti CYRRUS, a.s. súhlasy na prevody finančných prostriedkov\nmedzi jednotlivými účtami klientov spoločnosti CYRRUS, a.s., teda dával súhlasy na nakladanie s\nfinančnými prostriedkami klientov bez toho, aby bol na poskytovanie takejto investičnej služby oprávnený\npodľa zákona o cenných papieroch v znení účinnom v čase porušenia.\nŽalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne chápania pojmu „riadenie portfólia“, s poukazom na\nto, že s tvrdeniami žalobcu, týkajúcimi sa tejto skutočnosti, sa dôsledne v odôvodnení druhostupňového\nrozhodnutia vysporiadal. Trval na svojom názore, že pojem „riadenie portfólia“ nemožno zužovať len na\nobhospodarovanie portfólia finančných nástrojov, považujúc takýto výklad za účelový. Konštatoval, že\nportfóliom sa v zmysle § 8 písm. a/ zákona o cenných papieroch, rozumie majetok tvorený finančnými\nnástrojmi, inými cennými papiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu finančných\nnástrojov alebo iných cenných papierov. Uviedol, že v zistených prípadoch dochádzalo k prevodom\npeňažných prostriedkov na účtoch klientov, pričom tieto peňažné prostriedky boli určené na kúpu\nfinančných nástrojov alebo iných cenných papierov a podľa ust. § 43 ods. 1 v spojení s ust. § 6 ods. 5\na § 8 písm. a/ zákona o cenných papieroch sa zmluvou o riadení portfólia obhospodarovateľ zaväzuje\nhospodáriť s portfóliom majetku klienta na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v rozsahu\nzmluvy a klient sa zaväzuje zaplatiť za to odplatu, pričom zmluva o riadení portfólia musí mať písomnú\nformu. Tvrdil, že z tejto definície je treba jednoznačne vyvodiť záver, že v prípade riadenia portfólia ide\no hospodárenie s portfóliom, ktorého súčasťou môžu byť aj peňažné prostriedky v zmysle definície\nportfólia v ust. § 8 písm. a/ zákona o cenných papieroch a iný výklad nie je možný ani z logického\nhľadiska, keďže z obsahu portfólia nemôžu byť vylúčené peňažné prostriedky, minimálne pri vytvorení\nportfólia, ktoré sa použijú na prvotné nadobudnutie cenných papierov, respektíve nástrojov finančného\ntrhu. S poukazom na uvedené konštatoval, že konanie žalobcu tak, ako bolo popísané v prvostupňovom\nrozhodnutí Útvarom dohľadu nad finančným trhom NBS a súčasne v druhostupňovom rozhodnutí\nBankovej rady NBS, napĺňalo znaky poskytovania investičnej služby podľa ustanovenia § 6 ods. 1\npísm. d/ zákona o cenných papieroch (teda investičnej služby \"riadenie portfólia\"), pričom však žalobca\nnemal na investičnú službu \"riadenie portfólia\" udelené povolenie, a takúto činnosť vykonával v rozpore\ns ust. § 54 ods. 3 zákona o cenných papieroch, z ktorého dôvodu žalovaný nesúhlasil s názorom\nžalobcu, že v tomto prípade postačuje plná moc vystavená akejkoľvek tretej osobe. Argumentáciu\nžalobcu, že nenakladal s finančnými prostriedkami bez súhlasu a vedomia klientov spoločnosti CYRRUS\npoukazujúc pri tom na plnomocentsvo, považoval žalovaný za účelové nezodpovedajúce skutočnosti.\n\nV tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na samotné vyjadrenie žalobcu v liste zo dňa 29. mája\n2010, ktorý adresoval Českej národnej banke a z ktorého o.i. vyplýva “...na základe podpísanej plnej\nmoci som, .....na základe pokynov a inštrukcií spoločnosti CYRRUS zadával v mene klientov pokyny\nna kúpu a predaj cenných papierov......, ....nebol som oslovený pánom X....., ....spoločnosť CYRRUS mi\ndávala pokyny ako postupovať pri uzatváraní zmlúv s klientmi a aké úkony za nich uskutočňovať....,“.\nŽalovaný poukázal na to, že uvedené zistenie vyplýva aj z dokladov, ktoré sú obsahom spisového\nmateriálu a nielen z vyššie uvádzaného vyjadrenia. Ďalej uviedol, že z nahrávok telefonických pokynov\nna CD nosiči a súhrnnej tabuľky transakcií tvoriacich súčasť spisu, ktoré NBS získala počas šetrenia,\nvyplýva, že žalobca udelil celkom 38 krát súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi klientskymi\núčtami a uvedené zistenie je zrejmé aj zo samotnej sťažnosti K.. Pre doplnenie žalovaný poukázal\nna to, že žalobca bol zo strany NBS vyzvaný počas konania, aby predložil obchodnú dokumentáciu\npodľa ust. § 75 zákona o cenných papieroch, ktorá by preukázala, aké pokyny prijal a postúpil, avšak\nžalobca si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že na nakladanie s\nfinančnými prostriedkami na klientskych účtoch bol klientmi splnomocnený a neexistuje žiadne zákonné\nobmedzenie, pokiaľ ide o možnosť splnomocniť tretiu osobu na takéto úkony, z dôvodu zákonnej\nregulácie a zákonného obmedzenia pre poskytovanie investičných služieb. Konštatoval, že žalobca\nmal rozhodnutím NBS č. OPK-1584/2007-PLP dňa 31. augusta 2007 udelené povolenie na výkon\nčinnosti sprostredkovateľa investičných služieb, ktoré sa zo zákona zmenilo od 1. januára 2010 na\nvykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, z uvedeného teda vyplýva, že nebol na základe\ntohto povolenia oprávnený poskytovať inú investičnú službu ako prijímanie a postupovanie pokynov\nklienta a tieto pokyny mohol postupovať iba subjektom (banke, obchodníkovi s cennými papiermi) na\núzemí Slovenskej republiky.\nŽalovaný k námietkam žalobcu v súvislosti s dokazovaním uviedol, že dokazovanie vykonáva orgán\nverejnej správy, pričom dôkazné bremeno spočíva aj na účastníkovi konania, a to najmä dôkazné\nbremeno na preukázanie správnosti jeho tvrdení, s poukazom na to, že navrhovanie a predkladanie\ndôkazov nie je len právom, ale zároveň aj povinnosťou účastníka konania, s tým, že orgán verejnej\nsprávy v rámci dokazovania posudzuje dôkaznú preukaznosť jednotlivých dôkazných prostriedkov,\npričom v právomoci orgánu verejnej správy je aj posúdenie hodnovernosti (vierohodnosti) jednotlivých\ndôkazných prostriedkov a tiež rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Tvrdil, že ten, kto si vedome\nneplní procesné povinnosti, ktoré mu zákon ukladá v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu počas\nvýkonu kontroly (dohľadu), nemôže sa účinne domáhať zrušenia preskúmavaného rozhodnutia pre\nnezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré sám zapríčinil (mutatis\nmutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7SŽ 161-166/99 zo 4. júla 2000),\nmajúc za to, že neobstojí ani námietka žalobcu, že sa nemohol účinne brániť, nakoľko bol s celým\nspisovým materiálom oboznámený. Žalovaný za nepravdivé označil aj tvrdenie žalobcu, že nebol\nvyzvaný na predloženie nahrávok pokynov od klienta S., pretože v konaní bol viac krát NBS vyzvaný\nna predloženie nahrávok.\nŽalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania porušenia, tvrdiac, že\nuvedenú skutočnosť riadne a náležitým spôsobom v rozhodnutí odôvodnil a vyargumentoval. Vyslovil\nnázor, že žalobca mylne namietal, že nekonal v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. c/ zákona o cenných\npapieroch a že mu boli uložené sankcie za porušenie ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných\npapieroch, keď z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia Bankovej rady NBS je jednoznačne\nzrejmé, za aké porušenie zákona boli žalobcovi uložené sankcie, s poukazom na to, že v odôvodnení\nrozhodnutia Bankovej rady NBS je v súlade so zákonom odcitované iba celé znenie ustanovení § 61\nods. 1 písm. a/ až c/ zákona o cenných papieroch. Ďalej uviedol, že uvedené sa týka aj námietky proti\nodôvodneniu uložených sankcií, pokiaľ sa týkajú, za aké porušenie zákona o cenných papieroch boli\nuložené. Poukázal na tiež na skutočnosť, že konanie o uložení sankcie bolo začaté voči žalobcovi aj za\nporušenie ust. § 73b ods. 1 v spojení s ust. § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch a aj za porušenie\nust. § 75 ods. 1 v spojení s ust. § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch. Konštatoval, že prvostupňový\nsprávny orgán Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska uložil žalobcovi sankcie\nza najzávažnejšie zistené porušenia zákona, pričom závažnosti týchto porušení zákona zodpovedali\nuložené sankcie (teda odobratie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta\na výška uloženej pokuty), s poukazom na to, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že\nza porušenie ust. § 73b ods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch účinného v čase\nporušenia, nebola žalobcovi uložená sankcia vzhľadom k závažnosti porušenia ustanovenia ust. § 54\n\nods. 3 zákona o cenných papieroch v spojení s § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných papieroch\núčinného v čase porušenia.\nV súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcu sa uplynutia dvojročnej lehoty na uloženie sankcie žalovaný\nuviedol, že zo samotnej sťažnosti K. R. ani z postúpenia veci zo strany Českej národnej banky nemala\nNBS preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu. List Českej národnej banky nebol v tomto\nkonaní rozhodujúci, pokiaľ išlo o určenie začiatku plynutia lehoty na uloženie sankcie za porušenie\nzákona. Tvrdil, že NBS až postupne na základe podkladov získavaných a zaslaných najmä Českou\nnárodnou bankou v apríli, júni a júli 2010, ktorých súčasťou boli, okrem iných, aj pokyny K. spoločnosti\nCYRRUS, a.s., denník spoločnosti CYRRUS, a.s. a nahrávky telefonických pokynov preukazujúcich\nprevody finančných prostriedkov a po následnej sumarizácii a kompletizácii všetkých podkladov v júli\n2010, vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie v rozpore so zákonom o cenných papieroch.\nŽalovaný trval na svojom názore, že na základe všetkých skutočností zistených a preukázaných vo\nveci žalobcu rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci, pričom na základe vykonaného\ndokazovania a listinných dôkazov bolo v konaní pred NBS preukázané porušenie ust. § 54 ods. 3 v\nspojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných papieroch v znení účinnom v čase porušenia\nžalobcom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu Bankovej rady Národnej banky Slovenska v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z. z. o\ndohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 246 ods. 2 písm.\na/ O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a jemu predchádzajúce\nsprávne konanie podľa §§ 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení\nsa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po\nvypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 20. marca 2013 dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím s konečnou platnosťou bola žalobcovi uložená sankcia odobratie povolenia\nna vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta č. OPK-1584/2007-PLP z 31. augusta 2007\na súčasne uložená pokuta vo výške 3.000 Eur za porušenie ust. § 54 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o\ncenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nprepisov v spojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z. z..\nPodľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj\nďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( § 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci si\nzadovážil relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a či v rozsahu zákonnej\núpravy konal s účastníkom konania, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\n\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd z administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že dňa 9. júna 2011 začala Národná\nbanka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, z vlastného podnetu podľa ust. § 16 ods. 1\nzákona č. 747/2004 Z. z. o uložení sankcie podľa ust. § 39 ods. 1 v spojení s ust. § 42 ods. 2 zákona č.\n186/2009 Z. z. voči žalobcovi konanie za porušenie ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z.. Oznámenie\no začatí konania a výzva na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania bolo žalobcovi doručené dňa\n14. júna 2011. Listom zo dňa 19. júla 2011 bol žalobca správnym orgánom vyzvaný na oboznámenie\nsa so spisovým podkladom ku konaniu vedeného pod č. ODT-6635/2011-2. Zo zápisnice z nazretia\ndo spisu ku konaniu ODT-6635/2011 o uložení sankcie zo dňa 9. augusta 2011 vyplýva, že právny\nzástupca žalobcu nahliadol dňa 9. augusta 2011 do spisu vedeného k predmetnému konaniu. Žalobca sa\npísomným podaním doručeným správnemu orgánu dňa 25. augusta 2011 vyjadril k dôvodom začatého\nkonania a súčasne navrhoval, aby sa predmetné konanie zastavilo. Dňa 30. septembra 2011 bol žalobca\nako i jeho splnomocnený právny zástupca vyzvaný správnym orgánom, aby sa dňa 18. októbra 2011\noboznámil so spisovým podkladom ku konaniu ODT-6635/2011. Žalobca sa k oboznámeniu nedostavil.\nNárodná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, rozhodnutím zo dňa 23. novembra\n2011 č. ODT -6635/2011-4 rozhodla tak, že žalobcovi odoberá povolenie na vykonávanie činnosti\nsamostatného finančného agenta č. OPK-1584/2007-PLP z 31.8.2007 podľa ust. § 39 ods. 1, písm. d/ v\nspojení s § 42 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z. a súbežne v súlade s ust. § 39 ods. 2 zákona č. 186/2009\nZ. z. ukladá podľa ust. § 39 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 42 ods. 2 citovaného zákona pokutu vo\nvýške 3.000 Eur za porušenie ust. § 54 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení\ns ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 o cenných papieroch účinného v čase porušenia, na tom\nskutkovom základe, že ako samostatný finančný agent v čase od januára 2008 do apríla 2009 postupoval\nspoločnosti CYRRUS, a.s.; IČO: 63907020 - obchodníkovi s cennými papiermi pôsobiacemu v Českej\nrepublike pokyny na nákup a predaj cenných papierov bez toho, aby predtým takéto pokyny prijal od\nklientov spoločnosti CYRRUS, a.s (teda bez ich vedomia) a aj tým, že ako samostatný finančný agent\ndával na základe požiadavky spoločnosti CYRRUS, a.s. súhlasy na prevody finančných prostriedkov\nmedzi jednotlivými účtami klientov spoločnosti CYRRUS, a.s., teda dával súhlasy na nakladanie s\nfinančnými prostriedkami klientov bez toho, aby bol na poskytovanie takejto investičnej služby oprávnený\npodľa zákona o cenných papieroch v znení účinnom v čase porušenia. Samostatný finančný agent udelil\ncelkom 38 krát súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi klientskymi účtami. Uvedená činnosť\nsamostatného finančného agenta napĺňa znaky poskytovania investičných služieb podľa ust. § 6 ods.\n1 písm. d/ zákona o cenných papieroch - riadenie portfólia, pričom na poskytovanie takejto investičnej\nslužby nebol samostatný finančný agent podľa zákona o cenných papieroch účinného v čase porušenia\noprávnený.\nProti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 27. decembra 2011\nrozklad, v ktorom uviedol obdobné námietky ako v žalobe.\nBanková rada Národnej banky Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán o rozklade žalobcu\nrozhodla rozhodnutím zo dňa 27. marca 2012, č. GUV-432/2012 ( rozhodnutie napadnuté žalobou) tak,\nže prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska potvrdila a rozklad žalobcu zamietla.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu žalovaného ďalej zistil, že dňa 15. mája 2009 Česká národná\nbanka postúpila Národnej banke Slovenska listom z 12. mája 2009 sťažnosť pána K. týkajúca sa konania\nobchodníka s cennými papiermi CYRRUS, a.s. a žalobcu slovenského investičného sprostredkovateľa,\nspolu s jej stanoviskom k sťažnosti K.. Súčasť administratívneho spisu súčasne tvoria písomné doklady\no spolupráci vo veci predmetu šetrenia činnosti žalobcu medzi Českou národnou bankou a Národnou\nbankou Slovenska. Česká národná banka Národnej banke Slovenska na základe jej žiadosti dňa\n26. apríla 2010 predložila žiadané doklady týkajúce sa činnosti žalobcu v spojení s činnosťou českej\nspoločnosti CYRRUS, a.s. (zoznam zákazníkov- prehľad zákazníkov, ktorí udelili plnú moc žalobcovi,\nplné moci -kópie plných mocí vo formáte PDF, pokyny podané žalobcom na základe vyššie uvedených\nplných mocí, denník obchodníka - výpis z denníka obchodníka vyššie uvedeným pokynom, doplňujúce\npodklady- zmluva o sprostredkovaní, upozornenia klientov spoločnosti CYRRUS, a.s. a sťažnosť X..\nČeská národná banka ďalšie podklady týkajúce sa činnosti žalobcu doručila Národnej banke Slovenska\n\nso sprievodným listom zo dňa 7. júna 2010 a dňa 19. júla 2010 a to zoznam zákazníkov, pokyny a prevody\nfinančných prostriedkov a doklady predložené zákazníkmi obchodníka s cennými papiermi CYRRUS,\na.s. a X.. Ďalšie podklady veci sa týkajúcej predložila Česká národná banka Národnej banke Slovenska\ns podaním stanoviska k veci dňa 10. januára 2011.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu žalovaného ďalej zistil, že žalobca so spoločnosťou CYRRUS,\na.s. so sídlom Veveří 111, Brno, Česká republika uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 2. januára\n2008, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu\naby záujemca spoločnosť CYRRUS, a.s. mal príležitosť uzatvoriť s tretími osobami (ďalej len klienti)\nzmluvu o obstaraní obchodu s cennými papiermi a iných investičných služieb a záväzok záujemcu\nzaplatiť sprostredkovateľovi za jeho činnosť odmenu podľa nižšie uvedených podmienok (článok II.\nzmluvy).\nNajvyšší súd z administratívneho spisu žalovaného mal ďalej preukázané, že Národná banka Slovenska\nviac krát vyzvala žalobcu na predloženie dokladov týkajúcich sa jeho činnosti na kapitálovom trhu\n(kópie uzatvorených zmlúv s obchodníkmi s cennými papiermi pôsobiacimi v oblasti kapitálového trhu\nv tuzemsku alebo v zahraničí, obchodnú dokumentáciu podľa § 75 ods. 1 zákona číslo 566/2011 Z.\nz. od 1. novembra 2007, kópie zmlúv a príloh k zmluvám, ktoré uzatvoril s klientkami prípadne\nkópie plných mocí, ktoré dostal od fyzických osôb k ich zastupovaniu na obchodovanie s investičnými\nnástrojmi so spoločnosťou CYRRUS, a.s., všetky kópie dokladov týkajúce sa pána K. a X., všeobecnú\ninformáciu o spôsobe a obsahu poskytovania investičných služieb klientov, a to listom zo 6. júla\n2009, listom z 5. augusta 2009, listom zo dňa 16. februára 2010. Ďalej národná banka listom z 25.\noktóbra 2010 žalobcu vyzvala na predloženie dokladov a podanie informácií a to kompletnej emailovej\ndokumentácie medzi ním a spoločnosťou CYRRUS, a.s., informáciu, kto vypracoval formulár plnej\nmoci k jeho zastupovaniu voči spoločnosti, ktorá bola predkladaná klientom touto spoločnosťou, či\nbol formulár plnej moci predkladaný klientom s vyplnenými údajmi jeho osoby a údajmi klienta, výšku\nfinančnej čiastky, ktorou faktúroval uvedenej spoločnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa\n2. januára 2008 a kópiu uvedených faktúr. Súčasť spisu tvoria ďalej podklady týkajúce sa predmetu\npreskúmavacieho konania, ktoré Národnej banke Slovenska predložil žalobca spolu s vyjadrením sa k\nveci. Žalobca v konaní denník o prijatých pokynoch klientov a obchodoch uzavretých na základe týchto\npokynov nepredložil.\nPrávny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu zotrval na skutkových okolnostiach a právnych záveroch\nuvedených v písomne podanej žalobe.\nZdôraznil, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva predovšetkým v nesprávne\nprávnom posúdení veci, pretože žalovaný postavil svoje rozhodnutie, ktorým bol sankcionovaný žalobca\nza porušenie ustanovení zákona o cenných papierov na nesprávnom výklade pojmu riadenie portfólia,\npričom v § 6 zákona o cenných papierov je jednoznačne uvedený pojem definovaný a zastával názor, že\nvychádzajúc zo správneho právneho posúdenia uvedeného pojmu žalobca neporušil zákon o cenných\npapieroch, s poukazom na to, že žalobca na pravdivosť svojich tvrdení predložil dôkazy, z ktorých\nvyplýva že p. R. udelil oprávnenie žalobcovi na disponovanie s jeho finančnými prostriedkami ako aj\npokyny pre kúpu a predaj cenných papierov v súlade so zákonom o cenných papierov. Ako ďalší dôvod\nnezákonnosti zdôraznil nesúlad výroku rozhodnutia s odôvodnením vzhľadom na skutky, ktorými mal\nžalobca porušiť zákon o cenných papieroch.\nPrávny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu predniesol písomne podané vyjadrenie k žalobe.\nZdôraznil, že žalobcovi boli udelené sankcie za porušenie zákona o cenných papierov, ktorého sa\ndopustil hlavne tým, že bez pokynov klientov dával pokyny obchodníkovi s cennými papiermi a dával\nsúhlas na prevody finančných prostriedkov z účtov týchto klientov, na čo nemal oprávnenie, s poukazom\nna to, že tieto skutočnosti sám žalobca uznal a potvrdil aj listom, ktorý tvorí súčasť administratívneho\nspisu. Vyslovil názor, že národná banka v danej veci postupovala v súlade so zákonom a rozhodnutie\nbolo po vecnej a právnej stránke správne.\nSenát najvyššieho súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, oboznámiac sa s predloženým\n\nadministratívnym spisom, dospel k záveru, že medzi účastníkmi preskúmavacieho konania skutkový dej\nnie je v podstate ani sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových\nzistení týkajúcich sa nakladania s finančnými prostriedkami klientov žalobcom vzhľadom na výklad pojmu\n„riadenie portfólia“, oprávnenie žalobcu konať na základe plných mocí, udelených mu jeho klientmi, a\nrozpor výroku rozhodnutia o uložení sankcie s jeho odôvodnením, z ktorých dôvodov senát najvyššieho\nsúdu zameral svoju pozornosť na tieto skutočnosti.\nZákonodarca v zákone č. 747/2004 Z. z upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad\nfinančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia,\nktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Stanoví, že cieľom dohľadu nad finančným trhom je\nprispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného\ntrhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel\nhospodárskej súťaže. Ustanovuje, že dohľad nad finančným trhom vykonáva Národná banka Slovenska\npodľa tohto zákona a osobitných predpisov, ďalej, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu\nnad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a v rozsahu\nustanovenom týmto zákonom alebo osobitným zákonom aj nad inými osobami, nad inými účelovými\nzdruženiami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné zákony v\noblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti\n(ďalej len \"dohliadaný subjekt\"); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi\nustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na\npodnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty\nalebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie,\nktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné\nakty, vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie\na opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania\npodľa tohto zákona a osobitných zákonov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania\npodmienok určených v týchto rozhodnutiach, vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad\ndohliadanými subjektmi ( § 1 ods. 1, 2, 3, písm. a/ bod 1 až 4 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad\nfinančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).\nPodľa ust. § 16 ods. 1, 2 zákona č. 747/2004 Z. z. konanie sa začína na základe žiadosti účastníka\nkonania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska.\nKonanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banke Slovenska.\nAk sa konanie začína z podnetu Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná\nbanka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon alebo osobitný zákon\nneustanovuje inak; o tomto prvom úkone Národná banka Slovenska bezodkladne informuje všetkých\njej známych účastníkov konania.\nPodľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska\nv prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný zákon\nneustanovuje inak. Podľa ust. § 32 veta prvá zákona č. 747/2004 Z. z. o rozklade proti prvostupňovému\nrozhodnutiu rozhoduje banková rada.\nPodľa ust. § 54 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z., účinného v čase porušenia, iná osoba ako obchodník\ns cennými papiermi nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 poskytovať\ninvestičné služby alebo vedľajšie služby podľa § 6 ods. 2 písm. a/ a vykonávať investičné činnosti,\nak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na\nčinnosti stanovené pod písm. a/ až j.\nPodľa ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z. z. účinného v čase porušenia, sprostredkovateľom\ninvestičných služieb je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená poskytovať\ninú investičnú službu ako prijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa zastupiteľných\ncenných papierov a podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov zahraničných\n\nsubjektov kolektívneho investovania a poskytovanie investičného poradenstva vo vzťahu k týmto\nfinančným nástrojom a ich propagáciu.\nPodľa ust. § 61 ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. účinného v čase porušenia, na sprostredkovateľa\ninvestičných služieb sa vzťahujú ustanovenia § 73 až 73h, § 75 a § 112 až 134 primerane.\nPodľa ust. § 73b zákona č. 566/2001 Z. z. obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri poskytovaní\ninvestičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami\npoctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov. Obchodník s cennými\npapiermi je povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného\nsystému, a nesmie vykonávať žiadne činnosti smerujúce k manipulácii trhu.\nPodľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. účinného v čase porušenia, obchodník s cennými\npapiermi je povinný viesť denník o prijatých pokynoch klientov a obchodoch uzavretých na základe týchto\npokynov v súlade s osobitným predpisom.\nPodľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 566/2001 Z. z. investičné služby a investičné činnosti sú riadenie\nportfólia.\nPodľa ust. § 8 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie portfóliom majetok\ntvorený finančnými nástrojmi, inými cennými papiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu\nfinančných nástrojov alebo iných cenných papierov.\nPodľa ust. § 42 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z. od 1. januára 2010 sa nedostatky zistené v činnosti\nfinančných agentov, finančných poradcov a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o\nktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona,\nak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Od 1. januára 2010\nvšak možno uložiť len takú sankciu, ktorú umožňuje uložiť tento zákon.\nPodľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a\nfinančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, finančným sprostredkovaním v\nsektore kapitálového trhu okrem činností uvedených v ods. 1 je aj poskytovanie investičnej služby\nprijímanie a postupovanie pokynov klienta týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielových\nlistov podielových fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a\nich propagácia, poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva vo vzťahu k prevoditeľným\ncenným papierom a podielovým listom podielových fondov a k cenným papierom vydaným zahraničnými\nsubjektmi kolektívneho investovania.\nPodľa ust. § 7 zákona č. 186/2009 Z. z. samostatný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie\nna základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou; pričom v tom istom čase môže mať uzavreté\npísomné zmluvy s viacerými finančnými inštitúciami.\nPodľa ust. § 37 ods. 1 písm. a/, b/, zákona č. 186/2009 Z. z. finančný agent v sektore kapitálového trhu\nnie je oprávnený poskytovať inú investičnú službu ako podľa § 2 ods. 2, a prijímať peňažné prostriedky\nalebo finančné nástroje klientov a nemôže tak za žiadnych okolností byť voči svojim klientom v postavení\nosoby dlhujúcej peňažné prostriedky alebo cenné papiere.\nPodľa ust. 39 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 186/2009 Z. z. ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky\nv činnosti samostatného finančného agenta, finančného poradcu a navrhovateľa spočívajúce v\nnedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných Národnou bankou\nSlovenska, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov v\n\nrozsahu z nich vyplývajúcom a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,\nktoré sa vzťahujú na vykonávanie finančného sprostredkovania alebo vykonávanie finančného\nporadenstva týmito osobami, alebo ak zistí, že finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo\nvykonáva osoba, ktorá nie je zapísaná v registri alebo nemá na túto činnosť udelené povolenie podľa §\n18 Národnou bankou Slovenska, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených\nnedostatkov uloží samostatnému finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi pokutu do výšky 200\n000 eur; odoberie samostatnému finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi príslušné povolenie\npodľa § 18 alebo obmedzí povolenie vo vzťahu k niektorým z príslušných sektorov.\nPodľa odseku 2 sankcie podľa odseku 1 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane.\nSankcie podľa odseku 1 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich\nrokov od ich vzniku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci vychádzajúc zo skutkových zistení dospel\nk záveru, že správny orgán prvého stupňa- Národná banka Slovenska Útvar dohľadu nad finančným\ntrhom, ako aj žalovaný správny orgán - Banková rada Národnej banky Slovenska, v danom prípade\npostupovali v súlade s citovanými právnymi normami. Správny orgán prvého stupňa vykonal v\npredmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok skutkových zistení\nrelevantných na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil a v odôvodnení náležite\nuviedol skutkové zistenia a dôvody na základe ktorých vo veci rozhodol a teda vo veci skutkovo a\nprávne správne rozhodol. Žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán taktiež postupoval a rozhodol\nv súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu. Podľa názoru súdu záver\nprezentovaný správnymi orgánmi oboch stupňov v danej veci zodpovedá zásadám logického myslenia\na správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami v rozhodnutiach označenými.\nZákonodarca v právnych normách § 7 až § 9 zákona č. 566/2001 Z. z. vymedzuje základné pojmy\nprávnej úpravy tvoriacej predmet, úlohy a ciele zákona o cenných papieroch. V právnej norme\nustanovenej v § 8 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z. z. zákonodarca definuje pojem portfólia tak, že\nna účely zákona o cenných papieroch sa portfóliom rozumie majetok tvorený finančnými nástrojmi,\ninými cennými papiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu finančných nástrojov alebo\niných cenných papierov. Aplikáciu uvedenej právnej normy je potrebné použiť vo všetkých prípadoch, s\nktorými zákonodarca spája činnosť s portfóliom a teda aj pri aplikácií právnej úpravy uvedenej v právnej\nnorme ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 566/2001 Z. z., v zmysle ktorej, investičné služby\na investičné činnosti sú riadenie portfólia. Výklad každej právnej úpravy ustanovenej v jednotlivých\nprávnych normách je treba urobiť s účelom zákona v kontexte právnej úpravy ustanovenej v právnych\nnormách nadväzujúcich na totožný predmet príslušnej právnej úpravy. Je neprípustné vytrhnúť jednotlivú\nprávnu úpravu ustanovenú v konkrétnom ustanovení zákona s kontextu zákona, ktorý postup je v\nrozpore s účelom zákona a súčasne aj v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ\nteda zákonodarca v právnej norme § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 566/2001 Z. z. ustanovuje, že investičné\nslužby a investičné činnosti sú riadenie portfólia, z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že investičné služby\na investičné činnosti sú riadenie portfólia, teda majetku tvoreného finančnými nástrojmi, inými cennými\npapiermi alebo peňažnými prostriedkami určenými na kúpu finančných nástrojov alebo iných cenných\npapierov.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Senát najvyššieho súdu z vyššie uvedených\ndôvodov sa nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu, ktorými poukazom na § 6 ods.5 zákona o cenných\npapieroch, tvrdil, že riadenie portfólia sa ako investičná služba na účely zákona o cenných papieroch\nnepovažuje obhospodarovanie akéhokoľvek portfólia, ale musí ísť o portfólio finančných nástrojov, s\ntým že predpokladom poskytovania investičnej služby riadenia portfólia je samotná existencia portfólia\nfinančných nástrojov, ktoré zákon o cenných papieroch definuje v ust. § 5 ods. 1., zastávajúc názor, že\nfinančné resp. peňažné prostriedky nie sú finančnými nástrojmi hoci za finančné nástroje sú považované\naj nástroje peňažného trhu, avšak poukazom na. § 8 písm. k/ zákona o cenných papieroch nakladanie\n\ns finančnými prostriedkami na účte (ktoré nie sú finančným nástrojom) nie je možné v žiadnom prípade\npovažovať za riadenie portfólia v zmysle ust. § 6 ods. 5 zákona o cenných papieroch.\nZo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že z účtov klientov sa uskutočňoval prevodom peňažných\nprostriedkov, ktoré boli určené na kúpu finančných nástrojov alebo iných cenných papierov, a teda\nžalobca podávaním pokynov za klientov a nakladaní s finančnými prostriedkami klientov poskytoval\nklientom investičnú službu a to riadenie portfólia, pričom ako samostatnému finančnému agentovi\nmusela byť známa právna úprava ustanovená v § 54 ods. 3 zákona o cenných papieroch, v zmysle\nktorej iná osoba ako obchodník s cennými papiermi nesmie bez povolenia národnej banky poskytovať\ninvestičnú službu - riadenie portfólia, z ktorých dôvodov na výkon tejto činnosti žalobcom aj podľa\nnázoru súdu nepostačovala plná moc klientov a žalobca ako sprostredkovateľ investičných služieb\nresp. samostatný finančný agent nemal oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, keďže mu bolo\nudelené povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa 61 ods. 2 zákona o\ncenných papierov, ktoré ho oprávňovalo len na sprostredkovateľskú činnosť a teda ho neoprávňovalo na\nposkytovanie iných investičných služieb. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu\nmal najvyšší súd tiež preukázané, že žalobca pokyny na kúpu a predaj cenných papierov zadával bez\npredchádzajúceho pokynu klienta, ktoré skutočnosti vyplývajú z nahrávok pokynov medzi žalobcom\na klientkami, ktoré boli zaslané Národnej banke Slovenska Českou národnou bankou v apríli, v júni\na v júli 2010. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva že správny orgán prvého stupňa žalobcu\nvyzval viac krát na predloženie všetkých dokladov veci týkajúcej sa, vrátane na predloženie obchodnej\ndokumentácie vedenej v zmysle § 75 zákona o cenných papierov, ktorá by preukazovala, aké pokyny\nžalobca prijal a postúpil, avšak žalobca takúto dokumentáciu správnemu orgánu v konaní nepredložil\na nepredložili ju ani dodatočne. V danej súvislosti najvyšší súd nemohol považovať za dôvodnú ani\nnámietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže dôkazy na podporu\nsprávnosti a pravdivosti svojich tvrdení v konaní nepredložil.\nPodľa názoru najvyššieho súdu na základe vykonaného dokazovania v danom prípade bolo preukázané,\nže žalobca ako samostatný finančný agent v čase od januára 2008 do apríla 2009 postupoval\nspoločnosti CYRRUS, a.s. - obchodníkovi s cennými papiermi pôsobiacemu v Českej republike pokyny\nna nákup a predaj cenných papierov bez toho, aby predtým takéto pokyny prijal od klientov spoločnosti\nCYRRUS, a.s., teda bez ich vedomia a aj tým, že ako samostatný finančný agent dával na základe\npožiadavky spoločnosti CYRRUS, a.s. súhlasy na prevody finančných prostriedkov medzi jednotlivými\núčtami klientov spoločnosti CYRRUS, a.s., teda dával súhlasy na nakladanie s finančnými prostriedkami\nklientov bez toho, aby bol na poskytovanie takejto investičnej služby oprávnený podľa zákona o cenných\npapieroch v znení účinnom v čase porušenia, ktorým konaním porušil právne povinnosti ustanovené\nv § 54 ods. 3 zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných\npapieroch v znení platnom a účinnom v čase porušenia, za ktoré porušenia zodpovedá na základe\nobjektívnej zodpovednosti.\nSenát najvyššieho súdu nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesúladu výroku rozhodnutia s odôvodnením vzhľadom\nna skutky, ktorými mal žalobca porušiť zákon o cenných papieroch, keď z výroku vyplýva, že žalobca dal\ncelkom 38 krát súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi klientskymi účtami, pričom v odôvodnení\nrozhodnutia sa výslovne spomína 16 prevodov z účtu a na účet .\nZ výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi sankciu\nza porušenie § 54 ods. 3 v spojení s § 61 ods. 1 písmena a/ zákona o cenných papieroch tým, že\nako samostatný finančný agent v čase od januára 2008 do apríla 2009 postupoval českej obchodnej\nspoločnosti pokyny na nákup a predaj cenných papierov bez toho, aby predtým takéto pokyny prijal od\nklientov spoločnosti, t.j. bez ich vedomia a tým, že ako samostatný finančný agent dával na základe\npožiadavky označenej spoločnosti súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi jednotlivými účtami\nklientov spoločnosti, teda dával súhlas na nakladanie s finančnými prostriedkami klientov bez toho, aby\nbol na poskytovanie takejto finančnej služby oprávnený v súlade so zákonom o cenných papierov v znení\nplatnom a účinnom v čase porušenia. Súčasne prvostupňový správny orgán ďalej vo výroku uviedol,\nže samostatný finančný agent udelil celkom 38 krát súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi\n\nklientskymi účtami. V odôvodnení prvostupňový správny orgán konštatoval, že samostatný finančný\nagent dával spoločnosti CYRRUS, a.s. súhlas na prevod finančných prostriedkov medzi účtami klientov\nspoločnosti CYRRUS, a.s s príkladným uvedením prípadov.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že neuvedenie všetkých prípadov v odôvodnení rozhodnutia, s poukazom\nlen na to, že preukázanie skutku, kladeného účastníkovi za vinu, vyplýva z administratívneho spisu,\nnie je možné považovať za takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a to\npredovšetkým vzhľadom na prvú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, z ktorého nesporne vyplýva,\nže žalobca bol sankcionovaný za skutok, ktorého sa dopustil v sledovanom období, keď postupoval\nčeskej spoločnosti obchodujúcej s cennými papiermi pokyny na nákup a predaj cenných papierov bez\ntoho, aby predtým takéto pokyny prijal od klientov a bez vedomia klientov a ich súhlasu dával súhlas\nna prevod finančných prostriedkov medzi jednotlivými účtami klientov, čím dával súhlas na nakladanie s\nfinančnými prostriedkami klientov bez toho, aby bol na poskytovanie takejto investičnej služby oprávnený\nv súlade so zákonom o cenných papieroch.\nSenát najvyššieho súdu nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesúladu výroku rozhodnutia s odôvodnením vzhľadom\nna uložené sankcie k porušeniam zákona, kladených mu za vinu.\nPodľa názoru najvyššieho súdu z výroku prvostupňového rozhodnutia jasným a zrozumiteľným\nspôsobom vyplýva, za aké porušenia zákona o cenných papieroch boli žalobcovi uložené sankcie\ns náležitým uvedením skutkov, ktorými sa porušenia zákona dopustil. Pokiaľ v odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný uvádza, že žalobca sa dopustil svojim konaním aj ďalších porušení zákona o\ncenných papieroch, najvyšší súd zastáva názor, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu, že z postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,\nže žalobcovi boli uložené sankcie za najzávažnejšie zistené porušenia zákona a závažnosti týchto\nporušení zákona zodpovedajú uložené sankcie, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného priamo\nvyplýva, že za porušenie ust. § 73b ods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 zákona o cenných papieroch účinného\nv čase porušenia, nebola žalobcovi uložená sankcia vzhľadom k závažnosti porušenia ustanovenia ust.\n§ 54 ods. 3 zákona o cenných papieroch v spojení s § 61 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných papieroch\núčinného v čase porušenia.\nNajvyšší súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu, že sankcia mu bola uložená po\nuplynutí prekluzívnej lehoty, keď tvrdil, že správnym orgánom lehota na uloženie sankcie začala plynúť\ndňom doručenia sťažnosti K., teda 28. októbra 2008, resp. listu Českej národnej banky zo dňa 15. mája\n2009, ktorým postúpila Národnej banke Slovenska uvedenú sťažnosť.\nNajvyšší súd na základe skutkových zistení mal preukázané, že v liste zo dňa 15. mája 2009 s priloženou\nsťažnosťou Česká národná banka prezentovala svoj názor, že z informácií vyplývajúcich zo sťažnosti\nmohlo dôjsť k pochybeniu zo strany žalobcu, s odkazom na to, že vec prenecháva na ďalšie šetrenia\nNárodnej banke Slovenska. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe uvedeného listu národná\nbanka začala vo veci šetrenie vyžiadajúc si informácie od žalobcu a informácií a podkladov od Českej\nnárodnej banky, ktoré boli uvedenou bankou doručené Národnej banke Slovenska v apríli, júni a júli 2010.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, ktorý sa opiera aj o právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky, začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty je daný okamžikom vedomosti o skutkových\nokolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie o tom, že došlo k porušeniu\nzákona ako takého. Zistenie porušenia zákona ako začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty pre\nuloženie sankcie za správny delikt je potrebné spojiť s objektívnou skutočnosťou, kedy príslušný správny\norgán dospel k záveru, že je daný dôvodný predpoklad, že bol porušený zákon (mutatis mutandis S 2122\nSb. NSS 10/2010 s. 892, S 2207 Sb. NSS 3/2011 s. 200). V danej súvislosti senát najvyššieho súdu\ndáva do pozornosti, že z uvedeného právneho názoru vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozsudku sp. zn. 2Sž 32/2011 zo dňa 15. februára 2012, ktorým však rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie\nBankovej rady Národnej banky Slovenska ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec\n\nvrátil na ďalšie konanie, s poukazom na to, že v označenom prípade najvyšší súd rozhodoval na základe\niných skutkových okolností vo veci.\nVzhľadom k uvedenému podľa názoru najvyššieho súdu, vychádzajúc zo skutkových zistení v danej\nveci, až na základe podkladov predovšetkým získaných od Českej národnej banky najskôr v apríli 2010\n( 26. apríla 2010) mohla národná banka dospieť k zisteniu, že žalobca konal v rozpore so zákonom o\ncenných papieroch. Z uvedených dôvodov najvyšší súd v danom prípade dospel k záveru, že sankcia\nbola žalobcovi uložená v súlade s § 39 ods. 2 zákona č. 186/2009 Z. z., v zmysle ktorej sankciu podľa\nodseku 1 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich\nvzniku. Pokiaľ v danom prípade bola žalobcovi právoplatne uložená sankcia dňa 30. marca 2012, sankcia\nbola žalobcovi uložená v zákonnej prekluzívnej lehote, teda v dvojročnej subjektívnej lehote, pretože\nnárodná banka objektívne mohla dospieť k zisteniu nedostatkov, teda že žalobca svojou činnosťou\nkonal v rozpore so zákonom o cenných papierov, až na základe podkladov, doručených jej Českou\nnárodnou bankou v apríli až v júli 2010, pričom k prvému zisteniu nedostatkov došlo na základe listu\nČeskej národnej banky s predloženými dokladmi dňa 26. apríla 2010, kedy začala plynúť subjektívna\ndvojročná prekluzívna lehota.\nVzhľadom na uvedené senát najvyššieho súdu námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, ktoré by boli\nrelevantné na zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa\n§ 250j ods.1 O.s.p..\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. Žalobcovi nepriznal náhradu\ntrov tohto konania, pretože bol v tomto konaní neúspešný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}