{"guid": "1ac5bc36-0775-4d7e-81ac-7e10ec15ef5e:60ab3f04-00ca-46a1-8f44-f0bdb610db27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1", "spisova_znacka": "2Sž/7/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/7/2012 z 18. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. 2Sž/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1", "identifikacne_cislo": "9012010043", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60ab3f04-00ca-46a1-8f44-f0bdb610db27", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/7/2012\n9012010043\n18. 04. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa\nMARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Bratislavská 1/a, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Advokát Zlámalová Zuzana, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská 11, za ktorú koná\nadvokátka Mgr. Zuzana Zlámalová, proti odporcovi Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v\nBratislave, Dobrovičova 8, P. O. Box 155, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí odporcu č.\nRP/09/2012 zo dňa 21. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/09/2012 zo dňa 21. februára 20102, p\notvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľ j e p o v i n n ý\nzaplatiť súdny poplatok vo výške 66, € (šesťdesiatšesť eur)\nna účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v X. P., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS:\nXXXXXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. RP/09/2012 zo dňa 21. februára 2012 rozhodol, že navrhovateľ\nporušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia odporcu\n(ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) tým, že v rámci programu Po čom ženy túžia odvysielaného na\nprogramovej službe TV MARKÍZA dňa 2. októbra 2011 o cca 14:06 hod. odvysielal o cca 16:05 hod.\nreklamný blok, ktorého priemerná hladina intenzity bola o 6,725186 dB vyššia ako priemerná hladina\nintenzity päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného bloku predchádzal, čím\ndošlo k odvysielaniu uvedenej reklamy takým spôsobom, že zvuková intenzita jej vysielania bola vyššia\nako zvuková intenzita programu vysielaného v čase predchádzajúcom jej odvysielaniu, za čo mu bola\nuložená pokuta vo výške 3320 € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nOdporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na posudzovanie zvukovej intenzity bolo použité\nzariadenie Dolby LM 100 Broadcast Loudness Meter, ktoré poskytuje dáta o hladine intenzity zvuku\nvo forme priemernej hladiny intenzity Leq(A) definovanej normou IEC 60804, za časový interval 10 s.\nHodnota Leq(A) je udávaná v decibeloch s presnosťou na 0,1 dB. Rada rozhodnutím č. RZK/73/2008\nstanovila, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia podmienok vysielania reklamy\na telenákupu dôjde až vtedy, ak je rozdiel hladiny intenzity vysielanej reklamy alebo telenákupu a zložiek\n\nprogramovej služby vyšší ako 6 dB; za referenčný rozsah bolo vybraté vysielanie cca 5 min. pred\nreklamou, vysielanie reklamy a vysielanie cca 5 min. po reklame. Je nesporné, že 5-minútová pasáž\nfilmu predchádzajúca vysielaniu reklamy bola tichšia ako štvrtý reklamný blok, preto bolo povinnosťou\nnavrhovateľa, aby túto skutočnosť zohľadnil pri vysielaní štvrtého reklamného bloku, ktorý do programu\nvložil, a prispôsobil jej hlasitosť hlasitosti programu, ktorý mu predchádzal. U právnických osôb sa\nzodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Podstatné je preto len to,\nči k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Skutočnosť, že navrhovateľ vložil reklamu do tichšej\nčasti filmu, nemožno považovať za liberačný dôvod. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona,\nmôžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.\nOdporca pri ukladaní pokuty zohľadnil rozsah a dosah vysielania (navrhovateľ je multiregionálnym\nvysielateľom), následky porušenia povinnosti (obmedzenie recipientov v ich rozhodnutí, či chcú vnímať\nreklamný blok, možné získanie výhody v dôsledku použitia reklamnej techniky, ktorá je zákonom\nzakázaná, oproti subjektom, ktoré využívajú len zákonom aprobované reklamné techniky), trvanie\nsprávneho deliktu a spôsob porušenia povinnosti (v rámci programu Po čom ženy túžia boli odvysielané\nštyri reklamné bloky, pričom len jeden z nich bol odvysielaný tak, že jeho zvuková intenzita bola vyššia\nako zvuková intenzita časti programu, ktorá mu predchádzala), závažnosť správneho deliktu (nízka,\nnakoľko hranica 6dB bola prekročená len jedným reklamným blokom o cca 0,725 dB). V dôsledku\nuvedeného odporca uložil navrhovateľovi sankciu na spodnej hranici zákonom vymedzenej sadzby.\nProti rozhodnutiu odporcu č. RP/09/2012 podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok,\nv ktorom navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si nárok\nna náhradu trov konania. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že odvysielaním reklamných\nblokov v čase o 21:49 hod. v rámci programu s názvom Ako uloviť družičku vysielaného v čase od\n20:40 hod. dňa 15. mája 2010 (rozhodnutie odporcu č. RP/09/2012 sa týka programu Po čom ženy\ntúžia odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA dňa 2. októbra 2011 o cca 14:06 hod. a\nreklamného bloku odvysielaného o cca 16:05 hod., pozn. súdu) neprišlo k porušeniu ustanovenia §\n34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Reklama a telenákup sú špecifickými časťami vysielania a ako\ntaké, aby naplnili svoj účel, majú prevažne dynamický charakter, snažia sa diváka zaujať, vyburcovať,\npresmerovať jeho záujem na sledovanie deja. Namietal, že odporcom používaná metodika merania\nsmeruje k nevykonateľnej regulácii úrovne toho istého reklamného bloku - raz mal byť reklamný blok\nregulovaný podľa priemernej hlasitosti nameranej v časovom úseku programového obsahu 5 min. pred\njeho vysielaním a súčasne by mal byť ten istý reklamný blok regulovaný podľa priemernej hlasitosti\nnameranej v čase nasledujúcom po jeho odvysielaní. Navrhovateľ považuje za nezmysel, aby ten\nistý reklamný blok bol vysielaný raz s hlasitosťou prispôsobenou hlasitosti predchádzajúcich 5 min.\nprogramu a súčasne aj hlasitosti nasledujúcich 5 min. programu. Odporcom používaná metóda nemeria\nrozdiel v hlasitosti, ale porovnáva množstvo hlasných častí v programe a v reklame na časovom úseku\n5 min. Navrhovateľ považuje zákon v § 34 ods. 3 za nepresný a umožňujúci rozličné spôsoby jeho\nvýkladu. Teoreticky, ak by bola v programe vysielaná pasáž celkom tichá, tak by aj reklama musela byť\nvysielaná tiež celkom stíšená. Navrhovateľ každý reklamný blok automaticky reguluje (stišuje) o -6 dB\nnadol. Ak by teda navrhovateľ mal naplniť literu zákona, musel by začiatok alebo koniec reklamného\nbloku úplne stíšiť, t.j. vysielať bez zvuku alebo so zvukom minimálnym. V budúcnosti navrhovateľ\nplánuje investovať do sofistikovanejšieho audioprocesora ORBAN, ktorý dokáže presnejšie prispôsobiť\nplynulosť regulácie. Poukázal na to, že každé audiovizuálne dielo je dielom autorským, do ktorého nie je\nmožné zasahovať bez súhlasu jeho autora. Navrhovateľ odovzdáva svoj signál pre distribúciu rôznym\noperátorom - pre analógové terestriálne vysielanie, DVB-T a DVB-S je telekomunikačným operátorom\nspoločnosť TowerCom, od ktorého preberajú signál všetci retransmisní operátori.\nNavrhovateľ zároveň namietal, že posledný reklamný blok v programe Po čom ženy túžia začínajúci o\n15:05:51 nasledoval po romantickej pasáži filmu, kde boli len jednoduché dialógy, tiché pasáže alebo\npasáže s tichým hudobným doprovodom; ticho sa nedá zosilňovať. Navrhovateľ uviedol, že samotné\nmeranie nespochybňuje, ale spochybňuje metodiku jeho vyhodnotenia. Všetky štyri reklamné bloky\nneboli hlasnejšie, iba pasáž filmu pred posledným blokom bola tichšia (ale v rámci autormi definovaného\ndynamického rozsahu). Hlasitosť toho istého reklamného bloku voči časti filmu nasledujúcej po\nňom nedosiahla ani rozdiel 1 dB. Používané merania idú proti zmyslu zákona. Pre komfortnú\nreprodukciu zvuku v celom programovom toku príslušnej programovej služby je potrebné dodržiavať\n\núroveň hovoreného slova vo fyziologicky definovanom rozsahu (najtichšie pasáže sú zrozumiteľné,\nnajhlasnejšie nerušia). Mala by sa vyhodnocovať hlasitosť dialógov (Dialnorm Londness). Každý divák\nsi nastavuje hlasitosť podľa vlastných fyziologických parametrov. Autori, ktorí realizujú celkovú mixáž,\npotom prispôsobujú relatívnu hlasitosť ostatných zvukových atribútov - hudby, atmosfér, ruchov, tak aby\nboli dialógy vždy zrozumiteľné a aby tie najhlasnejšie nerušili.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku ďalej namietal nedodržanie zásady súčinnosti správneho orgánu\ns účastníkmi konania, zásady materiálnej pravdy a zásady materiálnej rovnosti osôb pred zákonom.\nOdporca sa odvoláva na svoje rozhodnutie č. RZK/73/2008; navrhovateľ však nebol účastníkom\ntohto konania, obsah rozhodnutia nepozná a nenachádza sa ani na internetovej stránke odporcu.\nNavrhovateľovi nie je známy žiaden dokument, ktorým by vysielatelia v roku 2008 mali odsúhlasiť\nmetódy merania zvukovej intenzity. Navrhovateľ sa domnieva, že odporca ako orgán verejnej moci voči\nnemu koná neodôvodnene represívne, nerešpektuje požiadavky a návrhy navrhovateľa a kladie naňho\nneprimerané požiadavky.\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol svoje rozhodnutie\npotvrdiť. Uviedol, že navrhovateľom predložené vyjadrenia v správnych konaniach č. 170-PLO/\nO-2669/2010, 119-PLO/O-1808/2010, 171-PLO/O-2670/20140, 132-PLO/O-2169/2010 a č. 208-PLO/\nO-3446/2010 sú v predmetnej právnej veci irelevantné, pretože boli predložené v správnych konaniach,\nktoré už boli právoplatne skončené. Poukázal na to, že navrhovateľ samotné meranie nespochybňuje,\nnenamieta namerané hodnoty. Odporca opätovne poukázal na svoje rozhodnutie č. RZK/73/2008.\nOdporca ďalej uviedol, že jednotlivé reklamné bloky vo vzájomnom porovnávaní v rámci predmetného\nprogramu síce neboli hlasnejšie, je to však irelevantné z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. V zmysle citovaného ustanovenia sa porovnáva zvuková intenzita odvysielanej\nreklamy a častí programovej služby, ktoré jej predchádzajú a ktoré za ňou nasledujú. V predmetnej\nveci je nesporné, že 5-minútová pasáž filmu predchádzajúca vysielaniu štvrtého reklamného bloku\nbola tichšia ako samotný reklamný blok, preto bolo povinnosťou navrhovateľa, aby túto skutočnosť\npri vysielaní štvrtého reklamného bloku zohľadnil a prispôsobil jeho hlasitosť hlasitosti programu,\nktorý mu predchádzal. Navrhovateľ vôbec nemusel zasahovať do úrovní audiočastí predmetného filmu\nalebo porušiť autormi nastavený charakter prezentácie. Odporca považuje za účelové a bezpredmetné\ntvrdenie navrhovateľa o nemožnosti zosilňovať ticho, resp. že hlasitosť reklamného bloku v porovnaní\ns časťou programu, ktorá nasledovania tesne po reklamnom bloku, nedosiahla ani rozdiel 1 dB.\nSkutočnosť, že navrhovateľ vložil reklamu do tichšej pasáže filmu, nemožno považovať za liberačný\ndôvod. Pre výpočet priemernej hladiny intenzity za časový interval LeqINT(A)(nz,nk) bol použitý\nvzťah vyplývajúci z návrhu metodiky pre posudzovanie zvukovej intenzity vysielaného programu\nprostredníctvom meracieho zariadenia, ktorý bol vypracovaný Y.. C.. P. P., P.. a C.. P. M., členmi Katedry\nrádioelektroniky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.\nStanovenie rozdielu hladín intenzít reklamy a programu na úrovni 6 dB dáva vysielateľovi dostatočný\npriestor, aby zvukovú intenzitu reklamy prispôsobil zvukovej intenzite zložky programovej služby, do\nktorej je vkladaná. Používaná metóda ani jej vyhodnocovanie nejdú proti zmyslu zákona. Používaná\nmetóda vystihuje to, čo diváci subjektívne vnímajú ako hlasnejšiu reklamu a smeruje k naplneniu účelu\n§ 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým je ochrana recipienta pred ďalším komerčným tlakom v\npodobe hlasnej reklamy. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ mu v správnom konaní nepredložil žiadny\nodborný posudok ani meranie, priložil len odporúčanie Medzinárodnej telekomunikačnej únie s názvom\nRec. ITU-R BS.1770 (druhá revízia) a odporúčanie Výboru pre moderné televízne systémy s názvom\nRP ATSC A/85, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.\nOdporca uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že mu rozhodnutie odporcu č. RZK/73/2008 nebolo známe,\nje nepravdivé. Odporca navrhovateľovi uvedené rozhodnutie doručil ako prílohu listu č. 2576/2010.\nZávery, ku ktorým odporca dospel v rozhodnutí č. RZK/73/2008, sú v prospech navrhovateľa, nakoľko v\nňom bola určená kritická hodnota rozdielu hladiny intenzity zvuku vysielanej reklamy a časti programovej\nslužby, ktorá jej vysielaniu predchádzala, alebo po nej nasledovala, ktorej prekročením dôjde k naplneniu\nskutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. hodnotu viac\nako 6 dB. Navyše, metodika používaná odporcom bola prerokovaná 24.júla 2008 aj za účasti zástupcu\nnavrhovateľa. Navrhovateľ teda pozná kritériá, na základe ktorých odporca zisťuje zvukovú intenzitu\nvysielanej reklamy a časti programu, ktoré jej predchádzajú a tesne po nej nasledujú, má možnosť\n\nregulovať hlasitosť reklamy. Samotná metodika merania a jej vyhodnocovanie sú nastavené tak, aby\nbola zabezpečená právna istota navrhovateľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal postupom podľa §\n250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Rozhodol na nariadenom\npojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15. mája 2013 (§ 156 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis odporcu č. 498-PLO/O-6502/2011, zistil, že odporca dňa 8. novembra 2011 začal správne konanie\nvoči navrhovateľovi vo veci možného porušenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s\ntým, že v rámci programu Po čom ženy túžia odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA\ndňa 2. októbra 2011 o cca 14:06 hod. odvysielal o cca 16:05 hod. reklamný blok spôsobom, že\nzvuková intenzita vysielanej reklamy mohla byť vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného\ntesne pred odvysielaním tohto reklamného bloku. V oznámení bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa k\npredmetu správneho konania vyjadril, navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2, ods. 3, § 33 ods. 1, § 34 ods.\n3 Správneho poriadku a aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľ bol poučený o možnosti\nnahliadať do spisu. Oznámenie o začatí správneho konania bolo právnej zástupkyni navrhovateľa\ndoručené 6. decembra 2011.\nPo písomnom vyjadrení navrhovateľa odporca rozhodol dňa 21. februára 2012 tak, že navrhovateľ\nporušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v rámci programu Po čom\nženy túžia odvysielaného na programovej službe TV MARKÍZA dňa 2. októbra 2011 o cca 14:06 hod.\nodvysielal o cca 16:05 hod. reklamný blok, ktorého priemerná hladina intenzity bola o 6,725186 dB vyššia\nako priemerná hladina intenzity päťminútového úseku programu, ktorý vysielaniu tohto reklamného\nbloku predchádzal, čím došlo k odvysielaniu uvedenej reklamy takým spôsobom, že zvuková intenzita\njej vysielania bola vyššia ako zvuková intenzita programu vysielaného v čase predchádzajúcom jej\nodvysielaniu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3320 € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z. z.\nV zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielaná reklama a telenákup nesmú byť\nvysielané takým spôsobom, že zvuková intenzita ich vysielania je vyššia ako zvuková intenzita zložiek\nprogramovej služby vysielaných v čase predchádzajúcom vysielaniu reklamy alebo telenákupu, ako\naj v čase tesne nasledujúcom po ich odvysielaní. Takýto spôsob vysielania sa použije aj pri vysielaní\nzvukovo-obrazových prostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej\nslužby podľa odseku 1. Citované ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 13/2007 Z. z. s účinnosťou\nod 1. februára 2007. Z dôvodovej správy k zákonu č. 13/2007 Z. z. vyplýva, že „cieľom novely\nzákona je odstránenie rušivých momentov pri sledovaní vysielania programových služieb, alebo ďalších\nzvukových, obrazových, alebo zvukovoobrazových informácií určených na príjem verejnosťou. Viacerí\nvysielatelia zvyšujú zvukovú intenzitu počas vysielania reklamy a oznamu o sponzorstve programu, čím\nvysielanie pôsobí rušivo a potiera program vysielaný pred reklamou. Vysielateľ je povinný zabezpečiť,\naby sa nezvyšovala intenzita zvuku počas vysielania reklamy, pri vysielaní zvukovoobrazových\nprostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby a rovnako pri\nvysielaní oznamu o sponzorstve programu. Táto novela nemá zámer odstrániť reklamu, či sponzorstvo\nz televíznej obrazovky a už vôbec nie je jej cieľom znížiť trh reklám, ktorý je dôležitý pre samotnú\nexistenciu rôznych televízii. Výsledkom tejto novely má byť len úprava formy a spôsobu uvádzania\nreklamy, telenákupu a oznamu o sponzorstve programu tak, aby ich prezentácia bola v štandardnej\nforme, v akej sa prezentujú všetky ostatné televízne programy, a teda aby intenzita zvuku bola na\nrovnakej úrovni a neobťažovala tak príjemcu, teda samotného diváka. V dnešnej technicky pokročilej\ndobe existujú televízne prijímače so zabudovanou ochranou, ktoré tento problém riešia samé, avšak\nväčšina slovenských domácností si z finančného hľadiska nákup takejto techniky dovoliť nemôže, a\npreto považujeme za správne upraviť tento nepriaznivý stav týmto návrhom novely.“\n\nZ ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a jeho gramatického a logického výkladu vyplýva,\nže sa skúma pomer zvukovej intenzity zložiek programovej služby a zvukovej intenzity reklamy alebo\ntelenákupu vysielaných v rámci určitej zložky programovej služby. Nejde o vzájomné porovnávanie\nzvukovej intenzity jednotlivých reklamných blokov zaradených do zložky programu; inak povedané,\nneskúma sa, či viaceré reklamné bloky zaradené do toho istého programu sú rovnakej zvukovej\nintenzity alebo rozdielnej zvukovej intenzity. Ide o porovnávanie zvukovej intenzity vysielania reklamy\nalebo telenákupu so zvukovou intenzitou programu, ktoré reklame alebo telenákupu bezprostredne\npredchádza a ktoré za ním nasleduje, teda v rámci kontinuálneho priebehu programu. Preto je reálne,\nže reklamné bloky budú zaradené do častí programu, ktorých zvuková intenzita sa bude líšiť. V takom\nprípade je povinnosťou vysielateľa v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť primeranosť\nzvukovej intenzity vysielanej reklamy alebo telenákupu vo vzťahu k zvukovej intenzite programu, do\nktorého sú zaradené. Účelom ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je odstránenie rušivých\nmomentov pri sledovaní vysielania programových služieb, aby reklama alebo telenákup neobťažovali\npríjemcu, teda samotného diváka, nadmerným hlukom v porovnaní so sledovaným programom. Nie je\nprijateľné, aby vysielateľ určil stabilnú zvukovú intenzitu reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na to, či\nbudú vysielané v hlučnej časti programu alebo v tichej časti programu. Kým v hlučnej časti programu\nzvuková intenzita vysielanej reklamy nemusí predstavovať porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 34\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., v tichšej časti programu vysielaná reklama tej istej zvukovej intenzity\nako v hlučnej časti programu už predstavuje porušenie § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a tým aj\nvyvodenie deliktuálnej zodpovednosti vysielateľa za správny delikt. Vychádzajúc z uvedeného, vysielateľ\nje povinný zohľadniť zvukovú intenzitu jednotlivých častí programu, do ktorých zaradil vysielanie reklamy\nalebo telenákupu, a prispôsobiť tomu aj zvukovú intenzitu reklamy alebo telenákupu. Opačný výklad\nby bol v rozpore s účelom ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poznamenáva, že sa oboznámil s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sž/19/2012 z 29. januára 2013, avšak s jeho závermi sa nestotožnil. Z rozsudku sp. zn. 3Sž/169/2012\nnie je zrejmé, či sa súd zaoberal teleologickým výkladom (e rationie legis) ustanovenia § 34 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z., tak ako to je v predmetnej právnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\npredmetnej právnej veci zároveň poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 341/2007 a III. ÚS 274/2007, podľa ktorých pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov\nje nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením\nzákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade,\nkeď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle\na svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z administratívneho spisu preukázané, že navrhovateľovi bolo\nznáme rozhodnutie odporcu č. RZK/73/2008, ktorým odporca určil, že k porušeniu § 34 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z. dochádza až v prípade, ak je rozdiel hladín intenzít vysielania 5 minút\npredchádzajúceho reklame alebo po nej nasledujúceho a reklamy väčší ako 6 dB, pretože právna\nzástupkyňa navrhovateľa preukázateľne uvedené rozhodnutie prevzala 11. mája 2010 v správnom\nkonaní č. 119-PLO/O-1808/2010, čo preukazuje v administratívnom spise založená doručenka. Odporca\nv uvedenom rozhodnutí uviedol, že prah rozlíšiteľnosti úrovne hlasitosti sa mení v závislosti od\nspektrálneho zloženia signálu, ale aj od hlasitosti jeho jednotlivých zložiek; posudzujú sa čisté osamelé\ntóny bez maskovania. Pre posúdenie reálneho zvukového signálu treba zobrať do úvahy, že ide o zmes\nveľkého poštu tónov s rôznou intenzitou aj s rôznou dobou trvania. Vnímanie rozdielov v intenzite je\nsubjektívnou záležitosťou, na ktorú majú vplyv napríklad technické parametre vysielaného programu,\nspôsob šírenia prenosu a kvalita signálu, kvalita koncového zariadenia diváka, sluch diváka a podobne.\nZ uvedených dôvodov bolo potrebné stanoviť prah rozlíšiteľnosti úrovne hlasitosti na takej úrovni, ktorá\nna jednej strane bude prihliadať na tieto aspekty a nebude v rozpore s § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. Odporca po zvážení všetkých uvedených aspektov určil, že zvuková intenzita vysielanej reklamy\na telenákupu bude vyššia ako zvuková intenzita zložiek programovej služby v tom prípade, ak rozdiel\njednotlivých úrovní zvukovej intenzity bude väčší ako 6 dB. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 druhá veta\nSprávneho poriadku v spojení s § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. správne orgány dbajú o to, aby\n\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPreto ak odporca v skutkovo zhodnej veci určil, že skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 34 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. bude zakladať až rozdiel jednotlivých úrovní zvukovej intenzity reklamy a\nprogramovej zložky vyšší ako 6 dB a odporca toto kritérium dodržiava, nie je dôvod meniť ho ani v tejto\nprávnej veci. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ustanovenie § 34 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. odporcovi poskytuje možnosť voľnej úvahy v určení výšky zvukovej intenzity, ktorá\npredstavuje konanie smerujúce k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, nakoľko zákonodarca\nv ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. uviedol, len slovo „vyššia“ bez numerického\nvyjadrenia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 v\nspojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,\nže správne uváženie odporcu v určení výšky zvukovej intenzity vysielanej reklamy a programovej služby\nnevybočilo z hraníc stanovených zákonom, je primerané a zodpovedá účelu ustanovenia § 34 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z. z. vyjadrenému zákonodarcom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nezistil porušenie zásady aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania ani\nzásady materiálnej pravdy. Navrhovateľ bol poučený o možnosti nahliadať do administratívneho spisu,\nvyjadril sa k začatiu správneho konania ako aj k jeho podkladom, mal vedomosť o rozhodnutí odporcu\nč. RZK/73/2008. Navrhovateľ nebol znevýhodnený oproti iným vysielateľom, pretože odporca aj u iných\nvysielateľov dodržiava kritérium prekročenia zvukovej intenzity vysielanej reklamy alebo telenákupu v\nporovnaní so zvukovou intenzitou programu o 6 dB.\nOdporca preto správne rozhodol, že navrhovateľ porušil ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz., zohľadnil objektívnu zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt (teda bez ohľadu na zavinenie);\nmieru prekročenia zvukovej intenzity reklamy v porovnaní so zvukovou intenzitou programovej služby\nvysielanej bezprostredne pred reklamou o 0,725186 dB zohľadnil pri ukladaní sankcie v dolnej hranici\nzákonnej sadzby pokuty (navrhovateľovi bola uložená pokuta vo výške 3320 € v rámci zákonného\nrozsahu uloženia pokuty od 3319 € do 165 969 €).\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporu č.\nRP/09/2012 zo dňa 21. februára 2012 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v\nspojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko\nnavrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi náhrada trov konania neprináleží.\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá veta zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon č. 71/1992\nZb.), v zmysle ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho\norgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku 66 € za konanie o opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky bola určená podľa\npoložky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom do 30. septembra 2012 v spojení\ns § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého z úkonov navrhnutých\nalebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do\n30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Súdne preskúmavacie konanie\nv predmetnej právnej veci bolo začaté 20. apríla 2012 doručením opravného prostriedku Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky (§ 82 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku),\npreto bolo o výške súdneho poplatku rozhodnuté v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}