{"guid": "a6ce494a-7ebd-4745-906b-cd1440a0d734:f2b114dd-ff7d-4520-9f33-c9e17da619a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1", "spisova_znacka": "8Sž/7/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/7/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sž/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1", "identifikacne_cislo": "9012010042", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-67.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2b114dd-ff7d-4520-9f33-c9e17da619a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/7/2012\n9012010042\n23. 05. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010042.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v\nprávnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená: Advokátskou\nkanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie\na retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/08/2012 zo dňa 21. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/08/2012 zo dňa\n21. februára 2012, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v D. C., H..\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/08/2012 zo dňa 21. februára 2012 odporkyňa (ďalej aj „Rada\") rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\") o\ntom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 510-PLO/O-6475/2012 porušila povinnosť\nustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 2. októbra 2011 o cca 20:37 hod.\nodvysielala v rámci programovej služby JOJ PLUS program Návod na vraždu, ktorý bol označený ako\nnevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, čím navrhovateľka nesprávne uplatnila jednotný\nsystém označovania a že porušila povinnosť ustanovenú v § 25 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým,\nže na televíznej programovej službe JOJ PLUS dňa 2. októbra 2011 v rámci odvysielania programu\nNávod na vraždu o cca 20:37 hod., počas druhého 30 minútového časového úseku v rozmedzí od 21:10\nhod. do cca 21.29 hod. dvakrát prerušila vysielanie zaradením reklamných blokov. Za uvedené bola\nnavrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/200 Z. z. uložená sankcia - pokuta\nurčená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 10 000 €.\nRada svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že už v minulosti sa zaoberala programom Návod na vraždu\n(vysielané na JOJ )RP/56/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sž/6/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. mája 2011 a že účastníkovi bolo zrejmé, ktoré obsahy, a\nz akého dôvodu považuje Rada v programe Návod na vraždu za také, ktoré zobrazujú fyzickú agresivitu\na s ňou súvisiace násilné akty končiace smrťou, že v predmetnom programe prezentovaný obsah a\nznázornené situácie považovala za také, ktoré nie sú obvyklé v bežnom živote. V predmetnom programe\n\nbol síce čítaný návod ako postupovať pri vražde z knihy Nájomný vrah, ktorá sa stala predmetom sporu\nohľadne výkladu práva na slobodu prejavu a jej vydavateľ v závere programu uznal svoju vinu, avšak dej\na kontext, v akom boli scény s nevhodným obsahom odvysielané bol natoľko komplikovaný, že maloletý\ndivák od 12 do 15 rokov nemusel pochopiť všetky súvislosti predmetného programu. Rada dospela k\nzáveru, že predmetný program obsahoval scény, ktoré naplnili kritériá klasifikované v zmysle jednotného\nsystému označovania (ďalej len ,,JSO\"), ako obsahy nevhodné pre vekovú kategóriu maloletých do 15\nrokov (zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou - zavraždenie\ntroch osôb nájomným vrahom). Vyššie špecifikované kritérium JSO je zamerané na „zobrazenie\", pričom\nv predmetnom programe sporné scény obsahovali z časového hľadiska prevažne hovorené slovo čítanie z knihy Nájomný vrah, avšak toto bolo sprevádzané obrazovou zložkou znázorňujúcou čítaný\nobsah, v rámci ktorej došlo aj k zobrazeniu fyzickej agresivity a s ňou súvisiacich násilných aktov\nkončiacich sa smrťou.\nV zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z. z 3.\ndecembra 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a o spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len ,,vyhláška č. 589/2007 Z. z.\") je Rada\npovinná okrem toho, či v danom programe došlo k výskytu nevhodných obsahov, posudzovať obsah\ndiela aj z hľadiska:\n- kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprípustnosti v diele,\n- spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter\na druh diela a jeho umeleckého a morálneho posolstva,\n- intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprípustnosti v diele.\nPri určovaní výšky sankcie Rada vzala do úvahy najmä závažnosť správneho deliktu, rozsah a dosah\nvysielania, mieru zavinenia a následky porušenia povinnosti.\nV ďalšej časti rozhodnutia Rada zdôvodnila svoje rozhodnutie týkajúce sa sankcie za porušenie § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. v rámci toho istého programu Návod na vraždu na programovej službe JOJ\nPLUS, odvysielaného dňa 2. októbra 2011 o cca 20:37 hod., keď v rámci trvania filmu od cca 20:37 hod.\ndo 22:37 hod. odvysielala štyri reklamné bloky a to o 20:51, 21:10, 21:29 a 22,00 hod., pričom uviedla,\nže počet reklamných prerušení bol v súlade so zákonom, avšak nebol dodržaný časový odstup a podľa\ngramatického výkladu slovného spojenia „jedno prerušenie....... na každý 30 minútový časový úsek\"\nvyložila tak, že v jednom tridsaťminútovom časovom úseku môže byť len jedno reklamné vysielanie a\nže pripustenie výkladu na ktorý poukázal navrhovateľ by nechránil pred frekventovaným prerušovaním\nprogramov reklamou.\nV závere svojho rozhodnutia Rada poukázala na svoje doterajšie rozhodnutia vzťahujúce sa k\nnavrhovateľke na porušenie jednak ust. § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., za ktoré je bola naposledy\nuložená sankcia 7000 € a za porušenie § 358 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z za ktoré jej boli naposledy\nuložené dve upozornenia. Ďalej zhodnotila kritériá pri udelení sankcie a to závažnosť, mieru zavinenia,\nrozsah a dosah vysielania a trvanie a následky porušenia povinností.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka,\nuvádzajúc, že správny orgán najmä neidentifikoval trestaný skutok vo výroku rozhodnutia a v tejto veci\npoukázala na rozsudok Městského soudu v Praze č. 7Ca 315/07 a nepresnou identifikáciou skutku došlo\nk porušeniu § 3 ods. 2 a § 33 Správneho poriadku a účastníkovi potom nebolo umožnené vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia. Podkladom pre začatie konania bol tendenčný dokument vyhotovený Radou\na prepis vyhotovený Radou, resp. kanceláriou Rady je podľa jeho názoru len orientačným podkladom\na nie hlavným zdrojom informácie a nedostatok činnosti Rady spočíva aj v tom, že nesleduje programy\npriamo na zasadnutiach Rady. V ďalšej časti spochybňoval výklad § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.\nz. ako aj § 1 ods. 2 JSO (jednotného systému označovania). V druhej časti poukázala na Smernicu EP\na Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 s tým, že nevidí priestor na taký výklad § 35 ods. 3 zákona\nč. 308/2000 Z. z. ako ho urobila Rada. Ďalej namietala navrhovateľka procesný postup, ktorý podľa jej\nnázoru nemá oporu v zákone ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR\") a\n\nďalej aj v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok\"). Namietal použitie absorpčnej zásady pri uložení\nsankcie za dve porušenie zákona.\nK podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa uvádzajúc, že výroková časť napadnutého\nrozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť\nskutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia je vymedzený čas spáchania správneho deliktu (2.10.2011\no cca 20:37 hod.), spôsob spáchania správneho deliktu (odvysielanie programu s názvom Návod\nna vraždu), správny delikt - odvysielanie daného programu s označením - nevhodný pre vekovú\nskupinu maloletých do 12 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania.\nUstanovenia vyhlášky č. 589/2007 Z. z. obsahujú viaceré povinnosti, ktoré je vysielateľ povinný splniť pri\nvysielaní jednotlivých zložiek programovej služby z hľadiska informovania rodičov o vekovej vhodnosti\ntýchto zložiek programovej služby. Jednou z povinností je aj povinnosť klasifikovať a označiť programy\npríslušným piktogramom podľa ich vekovej vhodnosti na základe „návodu\" uvedeného v danom\npredpise. Jednotlivé kritériá definujúce nevhodné obsahy sú koncipované pomerne široko, pričom podľa\nďalších ustanovení vyhlášky č. 589/2007 Z. z. je nutné brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, napr. spôsob\na forma spracovania alebo zobrazenia nevhodných obsahov, ich intenzita, frekvencia, či kontext výskytu\nv diele, atď.\nV tejto súvislosti odporkyňa uviedla, že v zmysle povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č.\n308/2000 Z. z. považovala za nevyhnutné posúdiť program Návod na vraždu z hľadiska správneho\nuplatňovania jednotného systému označovania ako celok, teda jednotlivé scény obsahujúce nevhodné\nobsahy v kontexte celého diela, jeho charakteru a obsahu. Určenie konkrétnej časti programu, ktorá je v\nrozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 589/2007 Z. z. priamo vo výroku rozhodnutia tak, ako\nžiada navrhovateľka, by bolo podľa názoru odporkyne neúplné a nepresné a práve takého vytrhnutie\nobsahu nevhodného, resp. napĺňajúceho kritériá podľa jednotlivých kategórií nevhodnosti tak, ako sú\ndefinované v príslušných ustanoveniach JSO z kontextu, v ktorom bol odvysielaný, by bolo v rozpore s\núčelom JSO a spôsobovalo by to neúplnosť a nepresnosť výroku. Podľa odporkyne program Návod na\nvraždu ako celok, nie jeho jednotlivé časti samostatne, svojím obsahom a spôsobom spracovania naplnil\nkritériá špecifikované v JSO ako obsahy nevhodné pre maloletých do 15 rokov. Vzhľadom na uvedené\nje zrejmé, že výrok napadnutého rozhodnutia presne, úplne a dostatočne určito špecifikuje správny\ndelikt, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, nakoľko navrhovateľka odvysielala dňa\n2. októbra 2011 o cca 20:37 hod. na programovej službe JOJ PLUS iba jeden program s názvom\nNávod na vraždu, ktorý označila ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia na str. 7 až 11 podrobne rozvádza, ktoré konkrétne scény svojím obsahom, spôsobom a\nformou spracovania, s prihliadnutím na kontext, v akom boli odvysielané napĺňajú kritériá odôvodňujúce\noznačenie predmetného programu ako nevhodného pre vekovú kategóriu maloletých do 15 rokov.\nNa podporu vyššie uvedeného v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky spisová značka 3Sž/6/2011 zo dňa 3. mája 2011 (programová služba JOJ PLUS ,\nprogram Návod na vraždu).\nOdporkyňa uviedla, že kancelária Rady v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vykonáva\núlohy spojené s činnosťou Rady a Rada sa oboznamuje s podkladmi pre rozhodnutie považuje námietky\nnavrhovateľky ohľadom porušenia § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku za absurdné a zjavne\núčelové. Navrhovateľka bola riadne oboznámená s podkladmi rozhodnutia a nijak nedoplnil predmetný\nprepis skutkového stavu veci, a bol si vedomý vzhľadom aj na predchádzajúce rozhodnutie Rady ako\naj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušenia zákonnej povinnosti JSO, či predmetný program\nobsahoval scény odôvodňujúce jeho označenie ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov, či\nnevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov, pričom správny orgán uvedie v oznámení o začatí\nsprávneho konania tieto scény aj s komentárom, z akého dôvodu by tieto scény mohli napĺňať kritériá\nnevhodnosti podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 589/2007 Z. z., je podľa odporkyne zrejmé, že\núčastník konania má všetky potrebné informácie, aby sa vyjadril k predmetu správneho konania.\nOdporkyňa sa ako kolektívny orgán vždy oboznamuje so skutkovým stavom v zmysle zásady\nspoľahlivého zistenia skutočného stavu veci. Predmetom správneho konania bolo v tomto prípade\n\nrozhodnutie, či scény popísané v oznámení o začatí správneho konania mohli v kontexte, v akom boli\nodvysielané naplniť kritériá nevhodnosti v podobe zobrazenia násilia, najmä zobrazenia násilnej smrti\nčloveka, obzvlášť bez pocitov ľútosti alebo zobrazenia fyzickej agresivity a s ňou súvisiacich násilných\naktov končiacich sa smrťou a detailov následkov násilných činov. Je zrejmé, že za účelom spoľahlivého\nposúdenia scén s vyššie uvedeným obsahom je nutné vzhliadnuť tieto scény v kontexte celého\nprogramu, a teda je zrejmé, že k argumentom, ktoré odporkyňa vyjadrila v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia dospela po vzhliadnutí záznamu vysielania predmetného programu. Uvedené vyplýva aj\nz napadnutého rozhodnutia, kde je explicitne uvedené, že sa odporkyňa oboznámila so skutkovým\nstavom v predmetnom správnom konaní a rozhodla na svojom zasadnutí dňa 21. februára 2012. Vyššie\nuvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ani sama navrhovateľka nenamietala rozpor medzi skutkovým\nstavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom vysielania.\nV napadnutom rozhodnutí odporkyňa skonštatovala, že najzásadnejšou skutočnosťou, ktorá\nodôvodňovala v zmysle JSO označenie predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do 15\nrokov bol fakt, že program obsahoval scénu, v ktorej došlo k zavraždeniu troch osôb nájomným vrahom,\npričom jednou z nich bolo dieťa ležiace v postieľke, napojené na prístroje, ktoré mu zabezpečovali\nplnenie životných funkcií a ktoré ho udržiavali pri živote. Podľa názoru odporkyne uvedená scéna v\nkontexte celého diela, jeho obsahu, spôsobu a formy spracovania, naplnila kritériá uvedené v § l ods. 2\npísm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z. Uvedené scény a ich možný sporný obsah odporkyňa špecifikovala v\noznámení o začatí správneho konania, pričom tiež uviedla, že tieto scény by bolo možné klasifikovať aj\nako napĺňajúce kritériá podľa § l ods. l písm. a/ vyhlášky č. 589/2007 Z. z., čo by odôvodňovalo označenie\npredmetného programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých do 18 rokov.\nK otázke porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. sa Rada podrobne zaoberala výkladom tohto\nustanovenia, pričom bolo zrejmé, že v jednom tridsaťminútovom časovom úseku môže byť len jedno\nreklamné vysielanie a v podstate sa pridržiavala toho čo uviedla vo svojom rozhodnutí.\nK otázke uloženej pokuty za dve porušenia zákona č. 308/2000 Z. z. odporkyňa poukázala na doterajšiu\nrozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jej povinnosť postupovať v zmysle\nabsorpčnej zásady a uložení úhrnnej sankcie za dve porušenia zákona v súbehu a ďalej pokiaľ ide o\nvýšku uloženej sankcie uviedla, že sa pri jej určení riadila kritériami, ktoré v rozhodnutí aj uviedla. Podľa\nnázoru odporkyne je zrejmé, že pomerne široký výpočet skutočností uvedených v ustanovení § 64 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. je všeobecným výpočtom, ktorý platí pre bližšie neurčený okruh prípadov\nporušení ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. Účelom tohto ustanovenia je nepochybne zabezpečiť,\naby sa správny orgán, teda odporkyňa vysporiadala s jednotlivými skutočnosťami a ich aplikovaním\nna konkrétny prípad. Podľa názoru odporkyne je však logické, že správny orgán sa môže vysporiadať\niba s existujúcimi skutočnosťami a teda skutočnosťami, ktoré reálne môžu mať vplyv na určenie výšky\npokuty. V danom prípade, napr. sankcia uložená samoregulačným orgánom nemohla mať žiadny vplyv\nna určenie výšky pokuty, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje. Podľa\nnázoru odporkyne však takáto situácia neznamená, že odporkyňa nemôže v danom prípade pokutu\nudeliť, resp. že výška pokuty je nedostatočne odôvodnená.\nNa záver odporkyňa uviedla, že súhlasí s tvrdením navrhovateľky, že podstatou programu Návod\nna vraždu bol spor ohľadne výkladu práva na slobodu prejavu chráneného Ústavou Spojených\nštátov amerických a následné odsúdenie vydavateľa knihy Nájomný vrah, podľa ktorej bola spáchaná\ntrojnásobná vražda. Ako problematickú z hľadiska označenia predmetného programu ako nevhodného\npre maloletých do 12 rokov odporkyňa vyhodnotila skutočnosť, že v priebehu celého deja bol divák\nkonfrontovaný s podstatou predmetnej knihy, ktorou je podrobný návod zhrnutý do konkrétnych rád,\nako postupovať pri príprave a páchaní vraždy, či ako má páchateľ postupovať, aby po sebe nezanechal\nstopy. Prezentovanie uvedených krokov formou čítania z knihy a názorne zobrazených ako súčasť deja\nmohol poskytnúť maloletému divákovi, ktorý nemusel pochopiť celý kontext výskytu uvedených scén\nnávod, ako postupovať pri páchaní, či už vraždy, alebo aj menej závažných trestných činov. Spôsob\nprezentovania problematiky slobody prejavu v predmetnom programe nebol podľa názoru odporkyne\nvhodný a primeraný pre maloletých divákov do 15 rokov.\n\nZ uvedených dôvodov odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie č. RP/08/2012 zo dňa 21. februára\n2012 potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000\nZ. z. a na pojednávaní súdu dňa 3. mája 2011 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku a po ústnom vyjadrení zástupkyne odporkyne, ako aj po oboznámení sa s obsahom\npripojených administratívnych spisov č. 510-PLO/O-6475/2011 a 511-PLO/O-6476/2011, obrazovozvukovým záznamom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 511-PLO/O-6476/2011 a 510-PLO/O-6475/2011 obe\nzo dňa 23. novembra 2011, ktoré boli obe doručené advokátovi navrhovateľky dňa 2. decembra 2011.\nV administratívnom spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu a opätovná\nvýzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktoré boli doručené advokátovi\nnavrhovateľky. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza prepis skutkového stavu zo\ndňa 2. októbra 2011, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 2. decembra 2011, stanoviská\nnavrhovateľky k začatiu správnych konaní zo dňa 20. februára 2012, ktoré bolo Rade doručené dňa 21.\nfebruára 2012 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nNa podklade uvedeného, v rámci prípravy pojednávania po tom, ako sa senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd\") oboznámil s obsahom pripojeného obrazovo-zvukového\nzáznamu programu Návod na vraždu, bolo súdom zistené, že navrhovateľka dňa 2. októbra 2011 so\nzačiatkom o cca. 20:37 hod., odvysielala v rámci televíznej programovej služby JOJ PLUS program s\nnázvom Návod na vraždu, ktorého dej sa odvíja od čítania úryvkov z knihy Nájomný vrah. Ide o knihu,\nv ktorej je popísaný návod, ako úspešne postupovať pri páchaní vraždy. Obsah tejto knihy sa stane\npredmetom sporu, nakoľko podľa jednotlivých krokov popísaných v knihe Nájomný vrah bola spáchaná\nskutočná vražda troch ľudí. V závere programu vydavateľstvo, ktoré predmetnú knihu vydalo, vyplatí\nrodinám obetí značné finančné odškodnenie bez toho, aby o tom musela rozhodnúť porota a zároveň\nstiahne z predaja všetky výtlačky knihy Nájomný vrah.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejne správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 a § 35 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 2. októbra 2011 o cca. 20.37 hod. v odvysielanom programe\nNávod na vraždu nesprávne uplatnila jednotný systém označovania programov a v rozpore s § 35 ods.\n3 prerušila vysielanie reklamnými blokmi, za čo jej odporkyňa uložila pokutu podľa ustanovenia § 64\nods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení s § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo\nvýške 10 000 €.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú\nvysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\n\npovinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania upravuje vyhláška č.\n589/2007 Z. z., ktorá bola vydaná podľa § 12 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie,\nverejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov\numeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších\npredpisov. Z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že televízne programy, ktoré obsahujú\nzobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi\nnásledkami, detaily následkov násilných činov, sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú\nskupinu maloletých do 15 rokov.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania\na následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným\npredpisom (§ 20 ods. 5).\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3319 € do 165 969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a §§\n49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\n\nSenát najvyššieho súdu sa stotožnil so záverom odporkyne, že počas celého deja predmetného\nprogramu bol divák konfrontovaný s podstatou predmetnej knihy Nájomný vrah, ktorou je podrobný\nnávod na vraždu, správanie sa vraha, zhrnutý do konkrétnych rád, ako postupovať pri príprave a páchaní\nvraždy, či ako má páchateľ postupovať, aby po sebe nezanechal stopy. Prezentovanie uvedených krokov\nformou čítania z knihy a názorne zobrazených ako súčasť deja, mohol poskytnúť maloletému divákovi,\nktorý nemusel pochopiť celý kontext výskytu uvedených scén návod, ako postupovať pri páchaní, či už\nvraždy, alebo aj menej závažných trestných činov.\nNajvyšší súd sa nemohol stotožniť s námietkou navrhovateľky ohľadom nedostatočného opisu skutku\nvo výrokovej časti rozhodnutia. I podľa názoru senátu najvyššieho súdu výroková časť napadnutého\nrozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť\nskutku s iným.\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\nI keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba\nvýroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania\na iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou\nrozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku\nje možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého\npostihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný\nsprávnou exekúciou a pod. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia zhora uvedené\nkritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 2. októbra 2011 o cca 20:37 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu\nNávod na vraždu a jeho označenie ako program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 12\nrokov a je konkrétne uvedený i správny delikt - nesprávne uplatnenie JSO. Výroková časť rozhodnutia\ntak i podľa názoru najvyššieho súdu exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila\na v dôsledku, ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená\nsankcia. Preto námietku navrhovateľky v tomto smere treba považovať za bezpredmetnú a išlo o\nopakované porušenie zákona tým istým programom, za ktorý už bola navrhovateľke uložená sankcia\npredchádzajúcim rozhodnutím vo výške 7000 €, a ktorá bola aj potvrdená rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sž/6/2011.\nOkrem toho došlo zo strany navrhovateľky aj k porušeniu ust. § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.,\nže v časovom rozmedzí 21:07 hod. do 21:37 hod. dvakrát prerušil program odvysielaním reklamy o\ncca 21:10 hod. a 21:29 hod. K tomuto porušeniu došlo nedodržaním 30 minútového odstupu, ktorý pre\nodvysielanie reklamného bloku vyžaduje zákon.\nSúd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že v danom prípade by mohlo dôjsť k prerušeniu\nreklamy kedykoľvek počas vysielania predmetného programu, pričom by stačilo, aby bol dodržaný počet\nodvysielaných reklamných blokov, ktorý by pripadal na daný program. Cieľom ust. § 35 ods. 3 bolo\nzosúladenie vnútroštátnej právnej úpravy s čl. 11 ods. 2 smernice Rady č. 2007/65/ES, z ktorého vyplýva,\nže vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych seriálov a dokumentárnych programov,\nkinematografických diel a spravodajských programov) možno prerušovať vysielanie televíznou reklamou\nalebo telenákupom jeden krát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút.\n\nZ citovanej smernice ako aj ust.- § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. jednoznačne teda možno vyvodiť\nzáver, že najmenší časový odstup medzi jednotlivými reklamnými blokmi musí byť v prípade filmov\nvyrobených pre televíziu najmenej 30 minút.\nPodľa názoru najvyššieho súdu má rozhodnutie odporkyne všetky náležitosti ustanovené v § 47\nsprávneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd tiež nezistil, že by\nodvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či\nnavrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil s\nrozhodnutím Rady.\nNapadnutým rozhodnutím bola navrhovateľke uložená pokuta 10 000 €. Senát najvyššieho súdu\nneakceptoval námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia uloženej výšky pokuty,\npretože rozhodnutie odporkyne je náležite zdôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk ako je\nzávažnosť veci, spôsob, trvanie a následky porušenia povinnosti s prihliadnutím na rozsah a dosah\nvysielania navrhovateľky. Všetky uvedené kritériá sú v rozhodnutí odporkyne vo vzťahu k uloženej\nsankcii konkretizované a skutkovo vymedzené. Odporkyňa pri stanovení výšky pokuty zdôraznila\npredchádzajúce porušenia § 20 ods. 4 zákona ako aj § 35 ods. 3 zákona č. 30/8/2000 Z. z.\nnavrhovateľkou podľa konkrétnych prechádzajúcich rozhodnutí, pričom ustálenie výšky pokuty v rámci\nzákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia a najvyšší súd podľa\n§ 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy\n(správneho uváženia), preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy\na či je v súlade so zákonom.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/08/2012 zo dňa 21. februára 2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu. Účet súdu je v D. C. vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}