{"guid": "9bdff20f-62a6-4ce9-8a87-4d18954f4ecf:16a1c716-bf3a-4696-bef9-1d74c50c9cc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1", "spisova_znacka": "6Sžz/2/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžz/2/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sžz/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1", "identifikacne_cislo": "9012010040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "nazov": "§ 250v ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-63", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16a1c716-bf3a-4696-bef9-1d74c50c9cc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžz/2/2012\n9012010040\n24. 04. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa : R. U.,\nbytom R. XXX, T., zastúpený JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária\nso sídlom v Žiline, ul. Republiky 21, proti odporcovi : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova\n2, Bratislava, o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a iné,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa určenia, že\nku skončeniu služobného pomeru navrhovateľa podľa § 63 ods.1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z. o\nHasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, nedošlo a služobný pomer trvá ďalej,\nz a s t a v u j e.\nPo právoplatnosti tohto rozsudku bude vec p o s t ú p e n á Okresnému súdu Bratislava I ako súdu\nvecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zdržať\nsa neoprávneného zásahu do práv navrhovateľa a obnoviť stav pred nezákonným zásahom, ku ktorému\ndošlo oznámením odporcu o zániku služobného pomeru navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák.\nč. 315/2001 Z. z. zo dňa 6. marca 2012 tak, že navrhovateľa opätovne zaradí do stálej štátnej služby,\nz a m i e t a.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNavrhovateľ svojím - návrhom zo dňa 10. apríla 2012 doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej v texte rozhodnutia len „najvyšší súd“) elektronickými prostriedkami dňa 10. apríla 2012\na v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p. doplneným dňa 11. apríla 2012 - sa domáhal, aby súd postupom\npodľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po vykonanom dokazovaní\nvydal rozhodnutie s nasledovným petitom :\nI. Súd určuje, že ku skončeniu služobného pomeru navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č.\n315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov nedošlo a služobný pomer trvá ďalej.\nII. Odporca je povinný zdržať sa neoprávneného zásahu do práva navrhovateľa a obnoviť stav pred\nnezákonným zásahom tak, že navrhovateľa opätovne zaradí do stálej štátnej služby.\n\nIII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú\nvyčíslené v písomne vyhotovenom rozsudku a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nNavrhovateľ ako dôvod návrhu uviedol, že nesúhlasí so skončením služobného pomeru u odporcu dňom\n20. septembra 2005, t.j. dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 5T 53/2003,\nktorým bol odsúdený za trestný čin výtržníctva.\nO skončení služobného pomeru sa dozvedel v čase svojej práceneschopnosti (ďalej len „PN“) dňa\n8. marca 2012, keď išiel odovzdať potvrdenie o svojej dočasnej PN, keď mu na personálnom oddelení\nbolo doručené Potvrdenie o skončení služobného pomeru zo dňa 6. marca 2012 pod č. p. PHZOPSC-2012/000951-001, ktorého prevzatie podpísal.\nNavrhovateľ uviedol, že so záverom o skončení svojho služobného pomeru nesúhlasí a má za to, že jeho\nslužobný pomer naďalej trvá, nakoľko použitie ustanovenia § 63 ods.1 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z.\nz. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 315/2001\nZ. z.“) sa na neho nevzťahuje a teda v jeho prípade je neaplikovateľné. Zdôraznil, že sama skutočnosť,\nže v roku 2005 mu bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 5 T 53/2003 zo dňa 20. septembra\n2005 uložený peňažný trest vo výške 5000,- Sk za trestný čin výtržníctva - ktorý skutok bol v súlade so\nzákonom zahladený a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, čo je uvedené i v odpise\nregistra trestov zo dňa 27. januára 2012 - v prípade navrhovateľa nespôsobuje skončenie služobného\npomeru podľa zákona číslo 315/2001 Z. z.. Vyplýva to z nasledujúcich skutočností:\n1) navrhovateľovi nevznikla povinnosť podľa § 69 ods. 3 písm. i/ zák.č. 315/2001 Z. z., a to:\n„oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania\númyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania\númyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods.\n2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na\nprávne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená“.\nSkutočnosť, že navrhovateľ bol zhora označeným rozhodnutím uznaný za vinného z trestného činu\nvýtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. ( zák. č. 140/1961 Z. z., účinný do 31. decembra 2005) mu\nnezakladala povinnosť oznámiť služobnému úradu vznesenie obvinenia alebo podanie obžaloby proti\nnemu, čo vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z. - teraz platné znenie, ktorý znie :\n„Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za\númyselný trestný čin na proti životu a zdraviu, za úmyselný za trestný čin proti slobode a ľudskej\ndôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo\nverejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.\nNa právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu, alebo ak sa\npodľa osobitného predpisu na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť\nsa preukazuje odpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace.“\nNavrhovateľ s poukazom na uvedené logickým výkladom dospel k záveru, že oznamovacej povinnosti\npodliehajú len trestné činy (taxatívne uvedené v § 17 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z. - teraz platné znenie)\nproti životu a zdraviu, úmyselné trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselné trestné činy\nproti republike, úmyselné trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Podľa jeho názoru sa preto\nnemožno stotožniť so záverom odporcu o vzniku oznamovacej povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. i/\nzák. č. 315/2001 Z. z. a navyše ani z prechodných a záverečných ustanovení tohto zákona nevyplýva\npovinnosť predkladať odpis z registra trestov príslušníkom zboru, ktorému služobný pomer vznikol pred\n1. januára 2006.\n2) navrhovateľ spĺňa podmienku bezúhonnosti\nTento záver navrhovateľ vyvodil z výkladu pod bodom 1) návrhu. Uviedol tiež, že označeným\nrozhodnutím bol odsúdený za trestný čin výtržníctva, ktorého objekt tak podľa starého zákona č.\n140/1961 Zb. (účinného do 31.12.2005) ako i nového trestného zákona (č. 300/2005 Z. z., účinného od\n1. januára 2006) nespadá ani pod jeden z taxatívne uvedených objektov trestných činov v § 17 ods.\n2 zák. č. 315/2001 Z. z. Objektom trestného činu sú spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty chránené\n\ntrestným zákonom, pričom jedným z možných delení objektov trestného činu je i triedenie podľa druhu,\nkedy je tzv. druhový objekt vyjadrený spoločnými druhovými rysmi individuálnych objektov jednotlivých\ntrestných činov, ktoré zákonodarca zoskupuje do jednej hlavy alebo jedného dielu.\nVychádzajúc z druhového objektu trestného činu výtržníctva, zaradeného podľa zákona číslo 140/61\nZb. do hlavy päť s označením Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie a podľa zákona č.\n300/2005 Z. z. do hlavy deväť s označením Trestné činy proti iným právam a slobodám, nemožno\ndospieť k záveru, že navrhovateľ porušil oznamovaciu povinnosť a že nespĺňa podmienku bezúhonnosti,\npretože tieto objekty nie sú totožné s taxatívnym výpočtom podľa § 17 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z.\nNavrhovateľ uviedol, že k rovnakému záveru zrejme dospel i pracovník personálneho oddelenia,\nktorý nepovažoval za potrebné skutočnosť podľa § 69 ods. 3 písm. i/ zák. č. 315/2001 Z. z. zaevidovať,\nkeď mu navrhovateľ oznámil vznesenie obvinenia a tento pracovník požiadal len o predloženie výpisu\nz registra trestov, čo navrhovateľ aj vykonal a po zistení, že výpis z registra trestov navrhovateľa je bez\nzáznamu, tento mu bol vrátený bez záznamu do osobného spisu.\n3/ fikcia neodsúdenia\nNa navrhovateľa, ktorý zaplatil peňažný trest vo výške 5000,- Sk sa hľadí, akoby nebol odsúdený a\nopäť s poukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z. nemožno dospieť k záveru, že by sa na neho\nnevzťahovala fikcia neodsúdenia. Podľa názoru navrhovateľa veta druhá tohto ustanovenia, nadväzuje\nna vetu prvú, ktorá uvádza druhy trestných činov, pre ktoré právoplatné odsúdenie sa pre účely zákona\no hasičskom a záchrannom zbore na občana nevzťahuje bezúhonnosť a to - podľa vety druhej - ani\nak bolo odsúdenie zahladené. Vzhľadom k taxatívnemu výpočtu druhov trestných činov, nemožno preto\ntoto ustanovenie vykladať extenzívne a zahŕňať pod neho i trestné činy s iným druhovým objektom.\n4/ ochrana práv\nNavrhovateľ uviedol, že sa domnieva, že takýmto zásahom došlo k zásahu do jeho práv. Ocitol sa totiž\nv situácii, ktorá sa ho dotýka nielen v rovine ľudskej, pretože ho ako človeka dehonestuje, ale rovnako\ni v rovine profesionálnej, pretože ho dehonestuje aj ako zodpovedného a erudovaného profesionála a\nšpecialistu hasiča - záchranára. Zdôraznil, že doteraz (tzn. i počas bezmála siedmych rokov odo dňa,\nkedy údajne mal skončiť jeho služobný pomer) služobne nikdy nezlyhal ako príslušník Hasičského a\nzáchranného zboru, doteraz spĺňal všetky zákonné predpoklady pre vykonávanie zastávanej funkcie.\nDo každej záchrannej akcie vstupoval s nasadením života pre záchranu iných životov, zdravia i majetku,\ntak ako prisahal. Za dodržiavanie služobnej disciplíny, za celý jeho doterajší zodpovedný a aktívny\nprístup k plneniu služobných úloh i za kvalitné a výborné plnenie úloh pri zásahoch najmä vo Vysokých\nTatrách (požiare a veternú na kalamita), vo VOP Nováky (výbuch), na Kysuciach, Orave, (počas\npovodní a snehových kalamít) a ďalších bol nadriadenými každoročne hodnotený kladne a odmeňovaný.\nNavrhovateľ uviedol, že celý jeho osobný spis, ktorý je vedený u Záchrannej brigády Hasičského a\nzáchranného zboru v Žiline je toho najlepším dôkazom a celý tento stav trval až doposiaľ. Z uvedeného\ndôvodu je zvláštne, prečo služobný úrad začal kontrolovať jeho bezúhonnosť až teraz. Navrhovateľ\nsa oprávnene domnieva, že sa niekomu stal \" nepohodlným\", čo bolo pravým dôvodom na iniciovanie\ncelej tejto kontroly a následného zásahu do jeho práv. Navrhovateľovi totiž po 15 rokoch štátnej služby\nvznikol nárok na výsluhový dôchodok, pričom ak by však platil zánik služobného pomeru ku dňu 20.\nseptembra 2005, tento nárok by mu nevznikol. Navrhovateľ uviedol, že samotné potvrdenie, ktoré mu\nbolo vydané, spustilo celý rad ďalších krokov zasahujúcich do jeho práva, pretože služobný úrad\n- ho vyzval na základe \"skončeného služobného pomeru\" na vrátenie zverených vecí (pod hrozbou\nnáhrady škody),\n- odmietol mu zaplatiť nemocenské za mesiac marec z titulu práceneschopnosti s odôvodnením, že na\nnavrhovateľa sa už nevzťahuje ochranná doba, nakoľko mu mal služobný pomer skončiť pred uplynutím\ntejto ochrannej doby, čo navrhovateľ, ktorý doteraz je zdravotne poistený vnímal ako absurdné z\npohľadu princípov právneho štátu a práva na hmotné zabezpečenie za obdobie svojej PN .\nNavrhovateľ uviedol, že služobný úrad mu vydal 8. marca 2012 Potvrdenie o skončení služobného\npomeru, pričom právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik služobného pomeru, malo byť samotné\nprávoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Ako uvádza i sám odporca k zániku služobného\npomeru malo dôjsť priamo zo zákona a to podľa ust. § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z., písomné\npotvrdenie má len deklaratórny charakter, a preto sa nejedná o rozhodnutie.\n\nNavrhovateľ s poukazom na ust. § 250v O.s.p., ktorý zároveň citoval, uviedol, že i keď O.s.p. nedefinuje\npojem „zásah“ a jeho definícia nie je obsiahnutá ani v iných zákonoch, zákon uvádza, že sa jedná o\nzásah orgánu verejnej moci, ktorý nie je rozhodnutím, smerujúci proti subjektívnym právam fyzickej alebo\nprávnickej osoby. Navrhovateľ mal za to, že postupom služobného úradu došlo k naplneniu všetkých\nznakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený:\n- nezákonný zásah orgánu verejnej správy (skončenie služobného pomeru z dôvodov vymedzených\nodporcom nemá oporu v zákone),\n- zásah nie je rozhodnutím\n- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej osobe\n- dôsledky zásahu trvajú\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis\n- návrh bol podaný do tridsiatich dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela.\nNavrhovateľ s poukazom na článok 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je\nSlovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym štátom, pričom neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo, uviedol, že ochrana verejných subjektívnych\npráv fyzických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú\nposkytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má\nsa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne, čo v danom prípade však nie je možné.\nPreto nemôže ani dôjsť k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, a teda je možné, aby\nfyzická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Navrhovateľ zdôraznil, že\nsúdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcovi nepokračovať v porušovaní práva\nnavrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad\npre eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním. Súd tak môže zakázať\nslužobnému orgánu, aby v porušení dotknutého práva pokračoval a prikázať, aby bol obnovený stav\npred zásahom.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 24. marca 2013 predniesla procesný návrh\ntýkajúci sa úpravy žalobného petitu návrhu zo dňa 10. apríla 2012, a to v časti II. v nasledovnom znení:\nOdporca je povinný zdržať sa neoprávneného zásahu do práv navrhovateľa a obnoviť stav\npred nezákonným zásahom, ku ktorému došlo oznámením odporcu o zániku služobného pomeru\nnavrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z. zo dňa 6. marca 2012, tak, že navrhovateľa\nopätovne zaradí do stálej štátnej služby a zároveň je povinný započítať navrhovateľovi do doby štátnej\nslužby i obdobie od 21. septembra 2005 do 7. marca 2013, spolu 7 rokov a 166 dní.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že podaný návrh na ochranu pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy nepovažuje za dôvodný, pretože služobný pomer\nnavrhovateľa skončil dňa 20. 9. 2005 podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z .z. (v znení\núčinnom do 20. septembra 2005) ex lege bez akéhokoľvek úkonu alebo zásahu služobného úradu.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, prezídium Hasičského a záchranného zboru ako služobný\núrad navrhovateľa nevykonalo žiaden konštitutívny právny úkon, ktorý by predstavoval zmenu, vznik\nalebo zánik akéhokoľvek právneho vzťahu (služobného pomeru), teda nevykonal (neurobil) žiaden\nzásah do práva navrhovateľa. Služobný úrad len oznámil navrhovateľovi, že na základe splnenia\nobjektívnych zákonných podmienok došlo ku skončeniu jeho služobného pomeru, nezávisle od konania\nalebo vôle služobného úradu. Zdôraznil, že sa jednalo o výlučne deklaratórny úkon.\nOdporca poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 438/2002 Z. z. v znení zák. č. 666/2002 Z. z. (v\nznení účinnom 20. septembra 2005 teda v dobe skončenia služobného pomeru navrhovateľa), v zmysle\nktorého sa za bezúhonného na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený\nza úmyselný trestný čin. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že na stratu bezúhonnosti\npostačovalo odsúdenie za akýkoľvek úmyselný trestný čin. Odporca uviedol, že ku zmenám vo\nvymedzení podmienok bezúhonnosti, ako ich uvádza navrhovateľ (taxatívne vymedzenie objektov\ntrestných činov) došlo až zák. č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.\nz. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2008, teda necelé 3 roky po skončení\nslužobného pomeru navrhovateľa. Skutočnosť, že v súčasnosti (cca 7 rokov od skončenia jeho\nslužobného pomeru) sa na navrhovateľa hľadí, ako keby nebol potrestaný, je pre skončenie služobného\n\npomeru dňa 20. septembra 2005 irelevantná. Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti navrhovateľa\nuviedol, že táto jednak nijako nesúvisí so skončením služobného pomeru navrhovateľa, a navyše v čase,\nkeď navrhovateľov služobný pomer skončil, bola táto povinnosť v inom rozsahu ako uvádza navrhovateľ\nvo svojom návrhu. V čase jeho právoplatného odsúdenia bol podľa vtedy účinného znenia zákona č.\n315/2001 Z. z. povinný služobnému úradu hlásiť právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin a nie,\nči bolo voči nemu vznesené obvinenie alebo podaná obžaloba.\nOdporca uviedol, že podľa § 69 ods. 3 písm. i/ zák. č. 315/2001 Z. z. (v znení účinnom 20.\nseptembra 2005) povinnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru oznamovať služobnému\núradu aj vznesenie obvinenia a podanie obžaloby bola doplnená zákonom č. 561/2005 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom rozbore v znení neskorších\npredpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, teda až po\nskončení služobného pomeru navrhovateľa. Ak navrhovateľ niekomu po 20. septembra 2005 oznamoval,\nže je trestne stíhaný, resp. mu bolo vznesené obvinenie, táto skutočnosť bola v tom čase pre\nslužobný úrad irelevantná. Pokiaľ ide o fikciu neodsúdenia, teda zahladenie odsúdenia, k tomuto došlo\naž zaplatením uloženého peňažného trestu, čiže po právoplatnosti, odcudzujúceho rozsudku a skončení\nslužobného pomeru navrhovateľa. Teda v čase skončenia služobného pomeru bola zákonná podmienka\nprávoplatnosti odsúdenia jednoznačne splnená, v opačnom prípade by služobný pomer skončiť ani\nnemohol.\nOdporca zdôraznil, že v § 63 zákona č. 315/2001 Z. z. sú ustanovené objektívne skutočnosti, za ktorých\ndochádza ku skončeniu služobného pomeru na základe zákona, teda nezávisle na konaní služobného\núradu. V prípade skončenia služobného pomeru na základe zákona sa vystaví len písomné potvrdenie\no skončení služobného pomeru na základe zákona, ktoré obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer\nskončil a dôvod skončenia služobného pomeru.\nOdporca poukázal na skutočnosť, že momentom právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku došlo\nnepochybne k skončeniu služobného pomeru navrhovateľa, bez akejkoľvek možnosti zmeny, či už\nz vôle služobného úradu alebo navrhovateľa (alebo kohokoľvek iného). Z tohto dôvodu v tomto\nprípade nejde o zásah orgánu verejnej správy, ktorý zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti\nfyzickej osoby alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej\nosoby priamo dotknuté, tak ako to tvrdí navrhovateľ, ale len o informatívny úkon služobného úradu,\nktorý nemá konštitutívny účinok vo vzťahu k navrhovateľovi. Zdôraznil, že služobný úrad v tomto\nprípade nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa. Služobný pomer\nnavrhovateľa ako príslušníka Hasičského a záchranného zboru zanikol na základe zákona, ukončenie\nslužobného pomeru bolo iba oznámené, preto nie je možné takéto skončenie služobného pomeru súdom\npreskúmať. Záverom vyjadrenia odporca upozornil, že návrh na ochranu pred neoprávneným zásahom\norgánu verejnej správy podľa § 250d ods. 3 O.s.p. musí byť podaný do tridsiatich dní odo dňa, keď\nsa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu\ndošlo. Navrhovateľ uviedol, že dňa 8. marca 2012 mu personalista na personálnom oddelení oznámil,\nže u nich navrhovateľa \"skončil\", a dal mu podpísať prevzatie potvrdenia o skončení služobného pomeru\nzo dňa 6. marca 2012 pod č. p. PHZ- OPSC- 2012/000951-001, ktorého prevzatie navrhovateľ na\npersonálnom oddelení podpísal. Návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy\nbol navrhovateľom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2012, teda po\nlehote ustanovenej v Občianskom súdnom poriadku.\nNa základe uvedeného odporca navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa\nv celom rozsahu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky postupujúc v zmysle petitu návrhu dospel k nasledovným záverom.\nI. Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniu služobného pomeru navrhovateľa\npodľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších\npredpisov nedošlo a služobný pomer trvá ďalej.\nZ podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ v rámci petitu návrhu označeného ako „Návrh na ochranu\npred nezákonným zásahom verejnej správy“ sa domáhal aj určenia, že ku skončeniu jeho služobného\n\npomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení\nneskorších predpisov nedošlo a služobný pomer trvá ďalej.\nNa tomto mieste Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že jeho vecná príslušnosť na prejednanie\na rozhodnutie o tejto časti návrhu navrhovateľa nie je daná. Je tomu tak preto, že v tejto časti\njednoznačne ide o návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., na prejednanie ktorého je vecne príslušný\nokresný súd.\nVzhľadom na túto skutočnosť, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nezostávalo nič iné, ako konanie\no tejto časti návrhu navrhovateľa zastaviť a v súlade s § 104a ods. b2 O.s.p. vec postúpiť na prejednanie\na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava 1, ako súdu vecne a miestne príslušnému (§ 84, § 85 ods.2\nO.s.p.).\nNajvyšší súd v súvislosti s uvedeným považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry\nsúdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä\ntam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho\nprávne postavenie stalo neistým (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 231/2006).\nII. Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zdržať sa neoprávneného zásahu do práv\nnavrhovateľa a obnoviť stav pred nezákonným zásahom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O. s. p. (§ 246 ods. 2 písm.\nb/ O. s. p. v spojení s § 250v ods. 8 O. s. p.), po dôkladnom oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu,\nvrátane administratívneho spisu odporcu, vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal zástupcov\noboch procesných strán, ktorí predniesli svoje návrhy a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa v tejto\nčasti nemožno priznať úspech.\nV predmetnej veci sa navrhovateľ v tejto časti návrhu domáhal postupu súdu podľa ustanovení\npiatej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy.\nNezákonný zásah podľa názoru navrhovateľa spočíval v tom, že navrhovateľ nesúhlasil s postupom\nodporcu, ktorý mu dňa 8. marca 2012 doručil písomné „ Potvrdenie o skončení služobného pomeru“ (§\n59 ods.3 a § 63 ods. 2 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore) zo dňa 6. marca 2012, č. p.: PHZOPSC-2012/000951-001.\nZ uvedeného potvrdenia vyplýva, že „Prezídium Hasičského a záchranného zboru v Bratislave p o t v\nr d z u j e, že služobný pomer navrhovateľa, príslušníka v stálej štátnej službe, služobne zaradeného na\nZáchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Žiline, skončil podľa § 63 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 315/2001 Z. z. dňom 20. septembra 2005 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu\nv Žiline č. 5T 53/2003, ktorým bol menovaný odsúdený za trestný čin výtržníctva.“\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.\nPiata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy.\nPodľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená\nna svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,\nktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti\nnej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho\ndôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\n\nPodľa ust. § 250v ods. 3 veta prvá O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol\nalebo je nezákonný.\nPodľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo\nvýroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho\nkonania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze\npokračovať v porušovaní práv navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.\nSúd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\nPodľa ust. § 250v ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.\nPodľa ust. § 250v ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy\ntejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nKonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť\nochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať\nsúdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p.\nUstanovenie § 250v O. s. p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z\ncitovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov\nverejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah\nnezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny, útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným\nprávam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho\nčinnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv\n(napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na\nochranu obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto\nzásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby\nv porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil\nstav pred zásahom.\nZ podkladov súdneho spisu je zrejmé, že návrh navrhovateľa smeroval proti odporcovi, t.j. proti\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky. Uvedený návrh podal z dôvodu, že žiadal o ochranu pred\nnezákonným zásahom zo strany odporcu, keď nesúhlasil s jeho postupom pri skončení služobného\npomeru u odporcu dňom 20. septembra 2005, t.j. dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za\ntrestný čin výtržníctva. K zásahu došlo vydaním Potvrdenia o skončení služobného pomeru v zmysle §\n63 ods. 1 písm. c/ zák. č. 315/2001 Z. z., ktoré aj podľa vyjadrenia odporcu má len deklaratórny charakter,\na preto sa nejedná o rozhodnutie.\nPredpokladom na konanie podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. je splnenie definičných znakov takéhoto\nkonania, ktorými sú\n- nezákonný zásah orgánu verejnej správy\n- zásah nie je rozhodnutím\n- zásah bol priamo zameraný proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, alebo proti ním vykonaný\n- dôsledky zásahu trvajú a hrozí ich opakovanie,\n- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis\n- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr\nvšak do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu navrhovateľa, v rámci\nskúmania splnenia uvedených definičných znakov, sa prioritne zaoberal otázkou, či navrhovateľom\noznačený zásah predstavuje nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Vychádzal pritom zo\nzákonného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z. - upravujúceho „Skončenie\nslužobného pomeru na základe zákona“ v zmysle ktorého:\n\n„Služobný pomer príslušníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník\nodsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods.2 alebo za trestný čin na nepodmienečný\ntrest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený\nspôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.\nPísomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa\nslužobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.“\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky písomné potvrdenie o skončení služobného\npomeru predstavuje informatívny úkon služobného úradu nemajúci konštitutívny účinok vo vzťahu k\nnavrhovateľovi. Správny orgán - služobný úrad v tomto prípade nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej\nmoci, ale len v pozícii oznamovateľa.\nNa základe uvedených skutočností najvyšší súd skonštatoval, že k nezákonnému zásahu zo strany\nodporcu ako orgánu verejnej správy nedošlo.\nZa stavu, že v posudzovanej veci nebola preukázaná existencia základnej zákonnej podmienky, a\nto nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, najvyššiemu súdu neostávalo nič iné ako návrh\nnavrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný podľa § 250v ods. 4 vety štvrtej O.s.p. zamietnuť.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sa v priebehu konania navrhovateľ (na\nsúdnom pojednávaní uskutočnenom dňa 24. apríla 2013) domáhal pripustenia zmeny petitu návrhu z\n10. apríla 2012, tento jeho návrh, berúc do úvahy špecifickosť správneho súdnictva, považoval za\nirelevantný. Bolo tomu tak preto, lebo v súlade s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie\notázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne\nsúdnictvo sa ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona použijú primerane. Zmena návrhu\nna začatie konania je upravená v tretej časti O.s.p. (ust. § 95 O.s.p.), pričom vzhľadom na skutočnosť,\nže podanie návrhu v správnom súdnictve je časovo limitované, zmena petitu návrhu po uplynutí lehoty\nje neprípustná. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o časti návrhu navrhovateľa bolo zastavené s\ntým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude vec postúpená príslušnému okresnému súdu, bude\nvecou navrhovateľa domáhať sa prípustnosti zmeny petitu, resp. rozšírenia petitu v rámci tohto súdneho\nkonania.\nKeďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250v\nods. 5 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}