{"guid": "62938eeb-28d0-410c-82c1-4637f3d9930c:e083ccc3-d65a-4eb2-9a33-17fd864662e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1", "spisova_znacka": "8Sž/6/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/6/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 8Sž/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1", "identifikacne_cislo": "9012010037", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e083ccc3-d65a-4eb2-9a33-17fd864662e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/6/2012\n9012010037\n30. 01. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010037.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zast. spoločnosťou\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, v mene ktorej koná\nMgr. Zuzana Zlámalová, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/10/2012 zo dňa 6. marca 2012, konajúc o\nopravnom prostriedku podanom navrhovateľkou, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/10/2012 zo dňa 6. marca 2012 podľa §\n250j ods. 2 písm. d/ v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á nahradiť trovy konania vo výške 489,06 € v lehote do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/10/2012 zo dňa 6. marca 2012 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila\npovinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len\n„Zákon“) tým, že v dňoch 7. decembra 2010 o cca 18:40, 18. decembra 2010 o cca 20:51, 22. januára\n2011 o cca 21:33, 22. januára 2011 o cca 21:53, 18. októbra 2010 o cca 14:34, 22. januára 2011 o cca\n20:10, 22. januára 2011 o cca 20:36, 12. februára 2011 o cca 10:58, 7. januára 2011 o cca 20:32, 13.\njanuára 2011 o cca 21:29, 18. decembra 2010 o cca 13:12 a cca 21:29, 18. decembra 2010 o cca 12:33\na o cca 22:47, 26. decembra 2010 o cca 19:24, 19. decembra 2010 o cca 17:45 a o cca 19:30, 5. marca\n2011 o cca 22:33, 7. marca 2011 o cca 19:50, odvysielala reklamné šoty na rozličné lieky, pričom v\ndôsledku krátkej dĺžky zobrazenia uvedených textových informácií nebolo zabezpečené, aby reklama na\nliek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití\nlieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku, za čo jej uložila pokutu\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ Zákona vo výške 43 147 €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa, riadiac sa právnym názorom vysloveným v predchádzajúcich\nzrušujúcich rozsudkoch tunajšieho súdu, uviedla, že ak má správny orgán postupovať analogicky\npodľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, je potrebné, aby analogicky postupoval aj pri vymedzení\nokamihu prerušujúceho jednotu skutku. Možno teda s prihliadnutím na § 122 od. 13 Trestného zákona\nkonštatovať, že skutok, ktorý je spáchaný po doručení oznámenia o začatí správneho konania, už\nnebude čiastkovým útokom pokračujúceho deliktu, ale pôjde o nový správny delikt resp. o čiastkový\nútok nového správneho deliktu. Rovnako v súlade s právnym názorom vysloveným tunajším súdom v\nskorších rozsudkoch odporkyňa uložila za uvedené čiastkové útoky jednu sankciu.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že zo záznamu všetkých predmetných šotov ako aj z ich prepisu/popisu\n(v napadnutom rozhodnutí podrobne uvedeného), vyplýva, že obsahovali vizuálnu výzvu na pozorné\n\nprečítanie poučenia o správnom použití lieku ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku s lekárom\na lekárnikom. V § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona nie je uvedené, či výzva na pozorné prečítanie poučenia\no správnom použití lieku má mať vizuálnu, verbálnu alebo vizuálno - verbálnu podobu, avšak z\nrozhodovacej praxe odporkyne ako aj judikatúry tunajšieho súdu vyplýva, že pokiaľ je vysielateľom\nzvolené vizuálne spracovanie predmetnej výzvy, je potrebné, aby text takejto výzvy bol dostatočne\nvýrazný a čitateľný, aj s prihliadnutím na jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je zobrazený\ntak, aby bolo možné, pri (normálnych) priemerných schopnostiach čítania prečítať celý text výzvy počas\ndoby, po ktorú je zobrazený na obrazovke. Jednoznačná a zrozumiteľná výzva je taká, ktorá nevyžaduje\nzvláštne sústredenie sa priemerne vnímavého diváka, pokiaľ je zvolené vizuálne spracovanie, musí byť\ntext výzvy dostatočne výrazný a čitateľný a musí byť na obrazovke zobrazený dostatočne dlhú dobu tak,\naby aj pri bežnej (priemernej) rýchlosti čítania bol jej text čitateľný.\nV súvislosti s dĺžkou zobrazenia informácie odporkyňa uviedla, že túto nie je možné určiť paušálne.\nPre posúdenie otázky, či je výzva zobrazená dostatočne dlhý čas, je potrebné skúmať viaceré kritériá,\nako je veľkosť a umiestnenie písma jej textu, či je text zobrazený samostatne alebo je zakomponovaný\nv rámci komplexnejšej (dlhšej) textovej informácie, v ktorej si ju divák v krátkom čase nemusí stihnúť\nvšimnúť, kontrast farby písma textu a podkladu, na ktorom sa tento text nachádza a tiež skutočnosti, či\npozornosť diváka pri zobrazení výzvy nerozptyľuje dej resp. iné informácie vysielané v rámci reklamného\nšotu. Paušálne kvantifikovať jednotlivé hodnoty uvedených kritérií nie je možné, nakoľko to, či priemerný\ndivák dokáže výzvu prečítať bez zvláštneho sústredenia, závisí od ich kombinácie. Je zrejmé, že na\nprečítanie výzvy, ktorá bude zobrazená v strede obrazovky ako samostatná informácia veľkým písmom,\nbude postačovať aj čas, za ktorý by tú istú výzvu, pokiaľ by bola zobrazená drobnými písmenami a bola\nsúčasťou dlhšieho textu umiestneného na dolnej časti obrazovky prečítať nebolo možné. Vysielateľ je\npovinný zohľadniť všetky uvedené kritériá, a to najmä veľkosť písma a čas zobrazenia výzvy tak, aby\nbol priemerný divák danú výzvu schopný prečítať bez zvláštneho sústredenia.\nV ďalšej časti odôvodnenia sa odporkyňa zaoberala posudzovaním jednotlivých čiastkových útokov\npokračovacieho správneho deliktu, pričom pri každom z nich uviedla, časový úsek zobrazenia, ktorý by\nbol potrebný na to, aby bola výzva jednoznačná a zrozumiteľná, pričom v tejto súvislosti poukazovala\nna judikatúru tunajšieho súdu sp. zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009, 2Sž/3/2009. Odporkyňa dospela\nk záveru, že žiadna z predmetných výziev nebola takého charakteru, že by ju bolo možné bez\nzvláštneho sústredenia diváka prečítať v čase, po ktorý bola zobrazená na obrazovke a z toho dôvodu\nnezodpovedala zákonnej požiadavke jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Účastníčka konania bola s\nvýkladom odporkyne v tejto súvislosti oboznámená, nakoľko o správnom uplatnení jednoznačnej a\nzrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej\ninformácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, bola upozornená už rozhodnutiami RL/47/2008,\nRP/21/2009 a RP/30/2009. Rovnako bola navrhovateľka oboznámená s judikatúrou tunajšieho súdu v\ntejto oblasti.\nK námietkam navrhovateľky ohľadne stanovenia konkrétnych podmienok pre zadávateľov reklamy a ich\nnerešpektovania klientmi v plnej miere, odporkyňa uviedla, že účastníčka konania bola ako vysielateľka\nobjektívne zodpovedná za obsah svojho vysielania, zodpovednosť za správne delikty nemožno preniesť\nna klientov, nesie ju výlučne účastníčka konania. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty predmetného\nsprávneho deliktu nie je relevantné, či účastníčka konania prijala určité podmienky, ale či sa tieto\nreálne dodržiavajú. Účastníčka konania bola za porušenie predmetnej povinnosti už v minulosti viackrát\nprávoplatne sankcionovaná, a preto musela vedieť, že ak vysielanie reklamných šotov na lieky nebude\nv súlade so zákonnými podmienkami, dopustí sa správneho deliktu. Naviac predložené „technické\npodmienky na zaradenie reklamy“ môžu pôsobiť len pro futuro, preto na závažnosť predmetného\nsprávneho deliktu, ktorého skutková podstata už bola naplnená, nemajú vplyv.\nPokiaľ navrhovateľka namietala množstvo vedených správnych konaní, odporkyňa uviedla, že všetky\nskutky uvedené v prepise skutkového stavu je v zmysle skorších zrušujúcich rozsudkov tunajšieho súdu\nposudzovať ako čiastkové útoky jedného pokračujúceho správneho deliktu, za ktorý možno uložiť len\njednu sankciu, avšak je zrejmé, že čím viac čiastkových útokov bude takýto delikt obsahovať, tým bude\nzávažnejší.\nOhľadne uloženej sankcie odporkyňa uviedla, že účastníčka konania sa už v minulosti dopustila\nporušenia § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona, preto bolo nutné uložiť pokutu. V dôsledku skutočnosti, že\njednotlivé výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku v predmetných reklamných\n\nšotoch neboli jednoznačné a zrozumiteľné, divák sa s ich znením nemohol riadne oboznámiť, a teda\nnebol naplnený účel ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Pri\nurčovaní výšky pokuty bolo zohľadnené vyjadrenie účastníčky konania na ústnom pojednávaní, v\nktorom priznala svoju zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu a prisľúbila do budúcnosti nápravu.\nOdporkyňa musela prihliadnuť na fakt, že predmetný správny delikt pozostával až z trinástich čiastkových\nútokov, čo zásadným spôsobom zvyšuje jeho závažnosť v porovnaní s „bežným“ správnym deliktom.\nPredchádzajúcimi zrušenými rozhodnutiami bola účastníčke konania uložená sankcia v jednom prípade\n4500 € a vo zvyšných dvanástich 3320 €, celkovo 44 340 €, po ich zrušení bola odporkyňa povinná uložiť\nlen jednu sankciu. Ak správny delikt pozostával z 13 čiastkových útokov, ktoré by za iných okolností mohli\nbyť samostatnými správnymi deliktami, je závažnosť takéhoto konania 13krát vyššia, a teda aj pokuta\nmusí byť 13 krát vyššie ako v prípade „bežného“ (nie pokračovacieho) správneho deliktu. V záujme\nochrany účastníčky konania pred príliš vysokou sankciou však odporkyňa vychádzala s minimálnej výšky\nzákonom stanovenej pokuty za predmetný správny delikt, ktorá je vo výške 3319 €, trinásťnásobok tejto\nsumy je potom 43147 €, čo je o 1193 € menej ako súčet predchádzajúcich pokút uložených zrušenými\nrozhodnutiami.\nK ďalším kritériám ovplyvňujúcim výšku pokuty odporkyňa uviedla, že účastníčka konania je za\nporušenie zákona zodpovedný bez ohľadu na zavinenie, z posudzovaného skutkového stavu je zrejmé,\nže šlo o komunikát pripravovaný vopred, a teda účastníčka mala čas a priestor upraviť ho tak, aby nebol v\nrozpore so Zákonom. Odporkyňa prihliadal aj na to, že navrhovateľka je multiregionálnou vysielateľkou,\ntrvanie jednotlivých šotov na predmetné lieky bolo cca 19,14,19,28,24,20,30,10,20,19,19,30 a 30\nsekúnd, počas ktorých nebola zobrazená jednoznačná a zrozumiteľná výzva na pozorné prečítanie\npoučenia o správnom použití lieku.\nProti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 10. apríla 2012 opravný\nprostriedok, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia, alternatívne zníženia uloženej sankcie.\nUviedla, že jednoznačnosť odvysielanej výzvy bola daná tým, že sa na obrazovke v rozsahu cca 3-6 sek.\nna pozadí spotu rozličnými grafickými a farebnými variantmi objavil vizuálne zdôraznený text poučenia,\nteda jednoznačne bola divákovi daná vizuálne zrejmá informácia o skutočnosti, ktorú Zákon vyžaduje.\nZrozumiteľnosť bola daná tým, že sa text poučenia zobrazil vizuálne spravidla v dolnej tretine obrazovky,\nv dostatočnom grafickom rozlíšení od ostatného vizuálneho diania na obrazovke v rovnakom časovom\nlimite a po dostatočne dlhú dobu. Bol použitý bežný a ľahko čitateľný fond písma, písmená boli farebne\nodlíšené. Časový interval zobrazenia textu poučenia bol v celkovom rozsahu cca 3-6 sek z celkového\nčasu trvania reklamného spotu v dĺžke 10 - 20 sek, teda trval minimálne jednu tretinu z celkového trvania\nreklamného spotu.\nNavrhovateľka považovala Zákon v časti § 33 ods. 4 písm. a/ za nejasný a nepresný, obsahujúci neurčité\nprávne pojmy - jednoznačná výzva, zrozumiteľná výzva, ktoré umožňujú rôzny výklad a spôsobujú\nprávnu neistotu, pričom v tejto súvislosti poukázala na právny rozbor advokátskej kancelárie JUDr. W.\nS. pre Radu pro rozhlasové a televizní vysílaní zo dňa 11. apríla 2006, týkajúci sa právne neurčitých\npojmov a správneho uváženia. Zákon neuvádza, či má byť informácia podľa § 33 ods. 4 písm. a/ vizuálna,\nverbálna, vizuálna aj verbálna, koľko percent povrchu obrazovky má pokrývať, ako má byť farebne\nodlíšená, koľko percent času z celkového plynutia reklamného spotu má trvať, či má byť samostatným\nobrazom a v akom vyhotovení a dĺžke trvania, prípadne ďalšie informácie. Stanovuje len požiadavku\nna jej zrozumiteľnosť a jednoznačnosť obsahovú a vymedzuje len stručné a nedefinované obsahové\nnáležitosti výzvy. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkami, ktoré by stanovili kritériá a hranice v\nnadväznosti na požiadavku § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona. Výklad Zákona vzhľadom na jeho neurčitosť\na nejednoznačnosť tak musela uskutočniť navrhovateľka, jej snaha viedla k zjednoteniu a nastaveniu\njednotlivých kritérií upravujúcich pravidlá na vysielanie výzvy. Navrhovateľka mala za to, že vzhľadom na\ngramatické znenie zákona postupuje pri vysielaní reklamných spotov na lieky zákonne, pričom rovnako\npostupovali aj všetci známi vysielatelia televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky\nvysielajúci rovnaké reklamné spoty na lieky. Prax pri tvorbe obsahu reklám na lieky bola kreovaná\nprostredníctvom spolupráce a nastavenia pravidiel medzi vysielateľmi a dodávateľmi reklám. Odporkyňa\nako orgán zodpovedný za dodržiavanie pravidiel a ustanovení Zákona a vykonávajúci dohľad nad jeho\ndodržiavaním sa dobrovoľne z tohto procesu vyčlenila a neposkytla vysielateľom žiadne stanovisko k\nveci, napriek zjavnej snahe navrhovateľky o jednotiaci výklad. Navrhovateľka bola takýmto protiprávnym\nkonaním správneho orgánu postavená do pozície nerovnoprávnosti účastníka konania a vystavená\n\nrepresii zo strany správneho orgánu. Odporkyňa si snahu navrhovateľky o spoločný postup pri stanovení\npravidiel pre zabezpečenie výkladu jednotlivých neurčitých právnych pojmov bezdôvodne vyložila ako\npriznanie podielu viny a všetku zodpovednosť tak kladie na účastníčku konania.\nNavrhovateľka ďalej uviedla, citujúc predchádzajúce zrušujúce rozsudky tunajšieho súdu, že odporkyňa\nnekonala v intenciách týchto rozsudkov a nepodriadila svoj právny názor tam vyslovenému právnemu\nnázoru. Odporkyňa nezačala nové správne konanie, v ktorom by spojila predmetné správne konania\ndo jedného, v konaní pokračovala po doručení zrušujúcich rozsudkov tak, že vydala jedno rozhodnutie\nvo všetkých trinástich správnych konaniach, teda zjednodušila svoj postup a porušila všetky zásady\nsprávneho konania. Navrhovateľka nemala vedomosť o takomto postupe, nie je zrejmé, na základe\nčoho spojila predmetné správne konania, nebolo jej doručené oznámenie o začatí správneho konania\nalebo o spojení vecí do jedného konania, nemala možnosť sa k veci vyjadriť. Odporkyňa začala správne\nkonania nie postupne, ale súhrne, po odvysielaní celého balíka reklamných spotov za sledované obdobie\n3 mesiacov, rozhodnutia boli rovnako vydané súhrne, avšak jednotlivo pre konkrétne odvysielané\nreklamné spoty. Navrhovateľka mala za to, že odporkyňa mala rozhodnúť o začatí jedného správneho\nkonania za odvysielanie viacerých reklamných spotov na lieky, ktoré spája rovnaká skutková podstata a\npribližne rovnaký termín vysielania a sankcionovať vysielateľa jednou sankciou. Napadnuté rozhodnutie\nje vzhľadom na formu a spôsob vedenia správneho procesu a výšku uloženej sankcie protizákonné v\nčasti postupu správneho orgánu v procese ako aj v časti uloženia a odôvodnenia sankcie.\nNavrhovateľke bola naposledy za porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona právoplatne uložená pokuta vo\nvýške 4000 €. Každá ďalšia následne uložená sankcia za obdobné porušenie zákona musí reflektovať\nnaposledy právoplatne uloženú sankciu a jej výška musí byť riadne odôvodnená. Zásada rovnosti\nstanovuje povinnosť správneho orgánu v obdobných prípadoch postupovať rovnako, jej porušením\nprichádza k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v obdobných prípadoch pred zákonom a k vzniku\nprávnej neistoty. Uloženie vysokej sankcie považovala navrhovateľka za neodôvodnené čo do výšky\na nelogické, pričom takto uložená pokuta neplní výchovnú alebo preventívnu funkciu, ale výlučne\nrepresívnu.\nPokiaľ ako kritérium pre uloženie vysokej sankcie odporkyňa uvádzala závažnosť správneho deliktu,\nnavrhovateľka toto nepovažovala za dostatočné v nadväznosti na odôvodnenie a výklad pojmu\nzrozumiteľnosť a jednoznačnosť výzvy. Trvanie a následky správneho deliktu ako kritérium použité pri\nukladaní pokuty považovala navrhovateľka za nezrozumiteľné a irelevantné, rovnako v nadväznosti\nna neurčitosť použitých právnych pojmov. Navrhovateľka nemala vedomosť o tom, čo odporkyňa\npovažovala za dostatočne časovo zrozumiteľné a jednoznačné v nadväznosti na rozsah reklamného\nspotu, ak ako argument na zdôvodnenie uloženej sankcie uviedla dĺžku trvania jednotlivých spotov.\nZáverom navrhovateľka uviedla, že odporkyňa, v rozpore so zrušujúcimi rozsudkami tunajšieho súdu,\nneurčila kritériá používané pre stanovenie dostatočnej dĺžky zobrazenia informácie, ani neurčila hranice,\nv ktorých by sa vysielateľka mala pohybovať, a to ani písomne ako súčasť rozhodnutia ani do dňa\npodania opravného prostriedku.\nK podanému opravnému prostriedku sa podaním zo dňa 24. apríla 2012 vyjadrila odporkyňa tak, že\nnavrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť, alternatívne, ak najvyšší súd dospeje k záveru, že uložená\nsankcia bola príliš vysoká, zmeniť tak, že pokutu zníži a vo zvyšnej časti potvrdí.\nOkrem dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením\nnavrhovateľky, že bol použitý bežný a ľahko čitateľný fond písma a písmená boli farebne odlíšené,\nnakoľko pri každej z trinástich výziev bol použitý drobný text, výrazne menší ako reklamný text, v\nniektorých prípadoch bola viditeľnosť znížená aj z dôvodu nízkeho farebného kontrastu textu s pozadím.\nText zobrazený drobnými písmenkami po dobu niekoľko sekúnd v dolnej časti obrazovky nemožno\npovažovať za jednoznačný a zrozumiteľný, pričom dôvody boli pre každý z trinástich čiastkových útokov\nuvedené v napadnutom rozhodnutí. Je irelevantné, aká je relatívna dĺžka trvania zobrazenia výzvy k\ncelkovej dĺžke trvania reklamného spotu, podstatné je, či je dĺžka trvania zobrazenia výzvy dostatočná\nna to, aby ju divák vedel stihnúť prečítať.\nK tvrdenému použitiu neurčitých právnych pojmov odporkyňa uviedla, že za porušenie predmetného\nzákonného ustanovenia bola navrhovateľka už trikrát právoplatne sankcionovaná (uvedené aj v\n\nnapadnutom rozhodnutí), a napriek uvedenému opätovne odvysielal výzvu rovnakým spôsobom, aký\ntieto skoršie rozhodnutia označili za nezákonný. S navrhovateľkou tvrdenou právnou neistotou nemožno\nsúhlasiť, nakoľko jej muselo byť zrejmé, že ak sa opakovane dopustí konania obdobným spôsobom ako\nv predchádzajúcich prípadoch, bude opätovne sankcionovaná.\nĎalej odporkyňa uviedla, že výklad právnych predpisov realizuje aj regulovaný subjekt, avšak záväzne\nvykladať právne neurčití pojmy je úlohou správnych orgánov resp. súdov. Výkladové pravidlá pre\njednotlivé ustanovenia Zákona tvorí odporkyňa a správne súdy svojou rozhodovacou činnosťou, nie\nnavrhovateľka svojou vysielacou praxou. Výklad vysielateľky musí byť v medziach rozhodovacej praxe\nodporkyne a judikatúry správnych súdov. Odporkyňa nemá žiadnu kompetenciu, na základe ktorej\nby mohla alebo bola povinná vydávať dokumenty obsahujúce výklad jednotlivých ustanovení Zákona.\nObdobne ani súdy nie sú povinné resp. oprávnené na základe žiadosti subjektov práva podávať záväzný\nvýklad jednotlivých noriem prostredníctvom stanovísk. Navrhovateľka bola s výkladom § 33 ods. 4 písm.\na/ Zákona oboznámená prostredníctvom predchádzajúcich rozhodnutí.\nOdporkyňa nespochybnila, že klienti navrhovateľky (zadávatelia reklám na lieky) porušili zmluvné\npodmienky. Zodpovednosť z tohto porušenia je súkromnoprávna, ktorej namietanie je vecou\nnavrhovateľky v súkromnoprávnom konaní. Navrhovateľka nesie za obsah svojho vysielania objektívnu\nzodpovednosť, odporkyňa nemôže za správny delikt sankcionovať zadávateľov reklám, ale len samotnú\nnavrhovateľku a rovnako nemôže ani uložiť z tohto dôvodu nižšiu pokutu. Priznanie viny navrhovateľkou\nvyplývalo priamo zo zápisnice z ústneho pojednávania. Odporkyňa pri určovaní výšky sankcie nemohla\nprihliadnuť na prísľub sankcionovaného subjektu, že prijal opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie\nzákona a navyše táto snaha môže pôsobiť len pro futuro a nemá žiadne vplyv na posúdenie závažnosti\nuž spáchaného deliktu.\nK namietanému nezačatiu nového správneho konania, odporkyňa uviedla, že zo zrušujúcich rozsudkov\nnevyplývala požiadavka začať nové správne konanie, za nezákonný postup bolo považované uloženie\nviacerých sankcií za jeden tzv. pokračujúci správny delikt. Nakoľko správny poriadok nepozná inštitút\nspojenia správnych konaní, v danom kontexte bolo potrebné rozumieť vydanie jedného rozhodnutia,\nktorým bude uložená jedna sankcia za všetky čiastkové útoky. Podstatou správneho trestania pri\npokračovacích správnych deliktoch nie je vedenie jedného spojeného konania, ale uloženie jedného\ntrestu jedným rozhodnutím, ktoré sa môže týkať viacerých formálne a procesne samostatne vedených\nkonaní.\nPokiaľ navrhovateľka tvrdila, že jej nebolo zrejmé, na akom základe boli predmetné správne konania\nspojené, odporkyňa uviedla, že dôvodom spojenia boli práve viazanosť právnym názorom najvyššieho\nsúdu vysloveným v zrušujúcich rozsudkoch. Navrhovateľka vo všetkých správnych konaniach sa\nvyjadrila písomne ako aj na ústnom pojednávaní, preto nebol dôvod, aby bola opätovne vyzvaná na\nvyjadrenie sa k predmetu konania.\nOhľadne námietok týkajúcich sa uloženej pokuty a jej výšky, odporkyňa okrem dôvodov uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia, poukázala na to, že sa predmetný správny delikt Zákon\numožňuje uložiť sankciu až do výšky 165 969 €, teda uložená sankcia je len v približne jednej štvrtine\nzákonom stanovenej sadzby. Ťažko si možno predstaviť za aké iné porušenie § 33 ods. 4 písm. a/\nZákona by bolo možné uložiť tak vysokú sankciu, keď nie za opakované porušenie multiregionálnym\nvysielateľom obzvlášť závažným spôsobom (13 čiastkových útokov), a to aj napriek skutočnosti, že z\npredchádzajúcich rozhodnutí musel vedieť, že jeho konanie je správnym deliktom. Spáchaný správny\ndelikt mal charakter pokračovacieho správneho deliktu tvoreného až trinástimi čiastkovými útokmi, čo\npodstatným spôsobom zvýšilo jeho celkovú závažnosť, preto aj sankcia musela byť logicky vyššia\nako v poslednom právoplatnom prípade, kedy sa jednalo o „bežný“ správny delikt. Ak subjekt spáchal\ndelikt, ktorý je trinásťkrát rozsiahlejší a závažnejší ako predchádzajúci spáchaný delikt, aj sankcia bude\ntrinásťkrát vyššia. Správnosť takéhoto spôsobu výpočtu sankcie je o to zrejmejšia, že v predmetnom\nprípade sa jednalo o mediálnu komerčnú komunikáciu - reklamu. Ak mala vysielateľka z vysielania\nreklamy určitý zisk, v prípade 13 reklám na rôzne produkty bude tento zisk 13 krát vyšší. Ak by\nbola uložená výlučne v nadväznosti na predchádzajúcu právoplatnú sankciu, uložená sankcia by v\nžiadnom prípade neplnila preventívnu sankciu a vôbec by nereflektovala skutočnosť, že v danom\nprípade mala navrhovateľka trinásťkrát väčší zisk. Sankcia blízka dolnej hranici zákonom stanoveného\nrozpätia by nezabezpečila individuálnu prevenciu, nakoľko by navrhovateľku neodradila od opätovného\npáchania tohto deliktu v budúcnosti. V súvislosti s výpočtom výšky pokuty poukázala odporkyňa na\n\nrozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3Sž/15/2008. Pri ukladaní sankcie bola použitá správna úvaha, ktorá\nbola podrobne vysvetlená, pričom neodporovala zásadám logického myslenia a nebola v rozpore so\nZákonom.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ bola odvysielaná krátka reklama na liek (napr. 5-10 sekúnd) bez\nriadnej výzvy podľa § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona, tento delikt bude menej závažnejší ako keď reklama\nna lieky bez riadnej výzvy trvá dlhšie (napr. 45 sekúnd), keďže pri dlhšie trvajúcej reklame je spotrebiteľ\nvystavený reklamnému tlaku bez riadnej výzvy po dlhší čas. V danom prípade šlo o priemerne dlhé\nspoty, a preto ich dĺžka nemohla byť použitá ako argument pre zníženie sankcie, keď ako základ pre\nvýpočet sankcie bola použitá minimálna resp. dolná hranica Zákonom stanovenej výšky sankcie.\nZáverom odporkyňa uviedla, že v zrušujúcich rozsudkoch nebola nastolená požiadavka absolútnej\npresnosti určenia času potrebného na zobrazenie výzvy podľa § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona, keďže\nvzhľadom na charakter predmetnej povinnosti to nie je objektívne možné. V napadnutých rozhodnutiach\nbola uvedená aj možnosť realizovať výzvu slovne, nakoľko pri takomto spôsobe plnenia zákonnej\npovinnosti je zrejmé, že požiadavka jednoznačnosti a zrozumiteľnosti bude riadne splnená. V prípade\nvýzvy realizovanej textovou formou je potrebné posúdiť všetky relevantné kritériá individuálne na každý\nprípad. Odporkyňa skúmala výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ Zákona v každom z trinástich\nšotov, pričom ku každej výzve uviedla, koľko sekúnd by mala vzhľadom na všetky relevantné kritériá\ntrvať. Vymedzila hranice, v ktorých sa má navrhovateľka v budúcnosti pohybovať, aby mohla rozumne\npredvídať právne následky svojho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na\nnariadenom pojednávaní dňa 30. januára 2013 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné\nzrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 250l ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na\nďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel\nk záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa ukladala sankciu za pokračujúci správny\ndelikt. Sama odporkyňa v tejto súvislosti poukazovala na § 122 ods. 13 Trestného zákona a analogicky\nodvodila, že skutok, ktorý je spáchaný po doručení oznámenia o začatí správneho konania, už nebude\nčiastkovým útokom pokračujúceho deliktu, ale pôjde o nový správny delikt resp. o čiastkový útok nového\nsprávneho deliktu. Túto analógiu však žiadnym spôsobom nespresnila.\n\nNie je zrejmé, ktoré oznámenie o začatí správneho konania brala do úvahy odporkyňa, keď konania\no jednotlivých čiastkových útokoch sa začali dňa 15. februára 2011 (doručené účastníčke konania\ndňa 1. marca 2011), 15. marca 2011 (doručené účastníčke konania dňa 30. marca 2011), 29. marca\n2011 (doručené účastníčke konania 12. apríla 2011), 12. apríla 2011 (doručené účastníčke konania\ndňa 26. apríla 2011), 26. apríla 2011 (doručené účastníčke konania dňa 9. mája 2011), pričom v\nskutkovom opise skutku boli zahrnuté aj čiastkové útoky zo dňa 5. marca 2011 a 7. marca 2011,\nteda spáchané po doručení „prvého“ oznámenia o začatí konania. Odporkyňa neuviedla, na základe\nakých iných skutočností boli aj tieto uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď odôvodnenie\nby nasvedčovalo tomu, že čiastkové útoky spáchané po 1. marca 2011 (doručení „prvého“ oznámenia)\nbudú považované za ďalší správny delikt, resp. jeho čiastkové útoky.\nV tejto časti považoval najvyšší súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov a neostávalo mu iné ako ho zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V súvislosti\ns týmto postupom sa potom najvyšší súd námietkami vznesenými v opravnom prostriedku nezaoberal.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta\nprvá O. s. p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal právo na ich náhradu vo výške náhradu spolu vo\nvýške 489,06 € spočívajúcu v\n- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13\nods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nrozsudku len „Vyhláška“), za rok 2012 vo výške 269,58 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné\npodanie na súd vo veci samej - opravný prostriedok /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške á 127,16\n€, režijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,63 €), za rok 2013 vo výške 137,97\n€ (účasť na pojednávaní /§ 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky/ vo výške 130,16 €, režijný paušál vo výške 7,81\n€), spolu vo výške 407,55 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t.j. 489,06 €.\nOdporkyňa je povinná náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O.\ns. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne navrhovateľky, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo\nVV., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}