{"guid": "2b8a18b2-5950-40a0-a8e8-3934cdd0a5f3:2358f188-b203-40fa-bd9e-2b77e75019d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1", "spisova_znacka": "2Sž/3/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/3/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 2Sž/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1", "identifikacne_cislo": "9012010020", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2358f188-b203-40fa-bd9e-2b77e75019d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/3/2012\n9012010020\n27. 02. 2013\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010020.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nRozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1, IČO: 47 232 480, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Búdková 4, IČO:\n36 854 948, za ktorú koná advokát doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., JSD, proti odporcovi: Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 8, P. O. Box 155, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutí odporcu č. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011 vo\nvýroku II., ktorým bolo konštatované porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal v rámci programovej služby Dvojka\nprogram Večer pod lampou, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej\ndôstojnosti prokurátora M. U., Ľ. Z. a forenzného psychológa G. H., za čo bola navrhovateľovi uložená\nsankcia - pokuta vo výške 50 000 € podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z.,\npotvrdzuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011 vo\nvýroku I., ktorým bolo konštatované porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal na programovej službe Dvojka program\nVečer pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze Cervanová, ktorou došlo k nezabezpečeniu\nvšestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci programovej služby, za čo bola navrhovateľovi\nuložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 308/2000 Z. z., p o s t u p u j e Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému.\nodôvodnenie:\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011 (vydaným v správnom\nkonaní č. 439-PLO/O-5414/2011) konštatoval porušenie povinností zo strany navrhovateľa podľa:\nI. ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000\nZ. z.) tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal na programovej službe Dvojka program\nVečer pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze Cervanová, ktorou došlo k nezabezpečeniu\nvšestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci programovej služby, za čo bola navrhovateľovi\nuložená sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 308/2000 Z. z.,\n\nII. ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15\nhod. odvysielal v rámci programovej služby Dvojka program Večer pod lampou, ktorý spôsobom svojho\nspracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. U., Ľ. Z. a forenzného\npsychológa G. H., za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - pokuta vo výške 50 000 € podľa\nustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nOdporca v odôvodnení rozhodnutia po prepise programu Večer pod lampou odvysielaného v rámci\nprogramovej služby Dvojka dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. k bodu I. výroku rozhodnutia uviedol,\nže kauza Cervanová je rozsiahla, verejnosťou diskutovaná téma, ktorá sa týka širokého okruhu osôb;\nvzhľadom na kontroverznosť kauzy existujú rôzne názory na jej priebeh a ukončenie. V predmetnom\nvydaní programu Večer pod lampou bola táto kauza prezentovaná z pohľadu odsúdených, jedného z ich\nobhajcov, súdneho lekára, žurnalistov a politika, ktorí všetci poukazovali na nezákonnosť vyšetrovania a\ncelého procesu. Naznačovali, že malo ísť o justičný omyl, a teda boli odsúdení nevinní ľudia. V súvislosti\ns neprítomnosťou sudcov, prokurátora, vyšetrovateľov, svedkov (ktorí sa do programu Večer pod lampou\nnedostavili pre nezbavenie povinnosti mlčanlivosti alebo pre nezáujem zúčastniť sa programu) odporca\nuviedol, že navrhovateľ mal už pred odvysielaním programu vedomosť od hostí o tom, že sú viazaní\nmlčanlivosťou, a teda že dvaja oslovení sudcovia, vyšetrovateľ a prokurátor pravdepodobne pozvanie do\nprogramu odmietnu. Účastník si bol tejto skutočnosti vedomý, a preto je jeho argumentácia o uplatnení\ninštitútu prázdneho kresla bezpredmetná. Podľa odporcu inštitút prázdneho kresla sa využíva v situácii,\nkeď hosť svoju účasť v diskusii prijme, no napriek tomu sa následne diskusie nezúčastní, hoci mu\nv tom nebránia objektívne skutočnosti a svojím dobrovoľným rozhodnutím nezúčastniť sa spôsobuje\nobštrukcie. Konštatovanie moderátora: „Dobre, svoju povinnosť sme si ale splnili, že oni neprišli je ich\nvec, ich právo, našou vecou a naším právom je pokračovať aj bez nich“ nemá oporu v zákone a takýto\npostup nie je ani v súlade s inštitútom prázdneho kresla. Odmietnutie pozvania oslovených hostí do\ndiskusie neoprávňovalo navrhovateľa na jednostranné prezentovanie názorov tak v programe ako aj v\nrámci programovej služby. Z objektívnych dôvodov je podľa názoru odporcu pochopiteľné, že napríklad\nkorunní svedkovia nemajú záujem diskutovať v živom vysielaní a byť priamo konfrontovaní s ľuďmi, ktorí\nna základe ich svedeckých výpovedí boli odsúdení na trest odňatia slobody. Ak sa navrhovateľ rozhodol\nzaradiť do vysielania tak závažnú tému, akou je kauza Cervanová, bolo jeho povinnosťou náležite sa\nna takéto vysielanie pripraviť.\nOdporca dospel k záveru, že v záujme súladu vysielania s ustanovením § 16 ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. bolo zo strany navrhovateľa potrebné zabezpečiť, aby v rámci programovej služby\nDvojka bola v približne rovnakom rozsahu ako v napadnutom programe a v primeranej časovej\nnadväznosti divákovi prezentovaná oficiálna verzia kauzy Cervanová a aby bol divák oboznámený\ns argumentáciou a závermi súdu vynesenými v odsudzujúcich rozsudkoch. Rada v období od 1.\njanuára 2011 do 5. septembra 2011 nezaznamenala v rámci monitorovaných programov (O 5 minút\n12, Reportéri, Komentáre, Správy STV) také informácie a v takom rozsahu, na základe ktorých by bolo\nmožné konštatovať, že navrhovateľ zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Informácie\nsúvisiace s kauzou Cervanová boli obsiahnuté len v spravodajskom programe Správy STV dňa 17.\nfebruára 2011, kedy bol odvysielaný príspevok „Pochybnosti v kauze Cervanová“, ktorý informoval o\ntom, že dvaja z odsúdených absolvovali detektor lži s výsledkom, že s vraždou nemajú nič spoločné.\nProgram Správy STV zo dňa 6. júna 2011 sa okrajovo týkal kauzy Cervanová, keď bolo spomenuté meno\nsudcu angažovaného v danej kauze, ktorý bol v čase odvysielania predmetného programu Správy STV\njedným z kandidátov na post riaditeľa NBÚ. Dňa 4. septembra 2011 bola kauza Cervanová okrajovo\nspomenutá v programe Správy STV v príspevku „Jednoznačnejší zákon“, ktorý informoval o možnej\nzmene zákonných pravidiel komentovania právoplatných rozsudkov. Navyše, Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky z vlastného podnetu poskytla po odvysielaní predmetného programu rozsiahle\npísomné stanovisko, ktoré bolo reakciou na jeho obsah, a ktoré mohlo byť verejnosti prezentované v\nrámci programovej služby Dvojka ako jeden z postojov k danej kauze, opačný ako tie prezentované\nhosťami v programe Večer pod lampou a poskytnutý vierohodným a relevantným zdrojom.\nKaždý z prítomných odsúdených tak samostatne, bez akéhokoľvek zásahu či usmernenia moderátora\nprezentoval svoj pohľad na vyšetrovanie a súdny proces. Moderátor vyjadrenia nekomentoval,\nnekonfrontoval prítomných hostí s oficiálnou, súdmi právoplatne potvrdenou verziou danej kauzy\na nepriniesol ani iný, nestranný, nezaujatý pohľad na kauzu, a program z hľadiska prezentovania\nvšestrannosti informácií a názorovej plurality nevyvažoval. Vo vydaní programu Večer pod lampou došlo\nna časovej ploche cca tri hodiny vysielacieho času k jednostrannému prezentovaniu kauzy Cervanová,\n\nčím došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Vzhľadom na\ndĺžku trvania diskusie, závažnosť diskutovanej témy, obsah vyjadrení hostí programu ako aj samotného\nmoderátora a spôsob vedenia diskusie je porušenie citovaného ustanovenia natoľko závažné, že\nje potrebné informovať verejnosť o protiprávnom konaní navrhovateľa prostredníctvom odvysielania\noznamu o porušení zákona pred tromi najbližšími vydaniami programu Večer pod lampou.\nV odôvodnení rozhodnutia k bodu II. výroku odporca uviedol, že program mohol svojím obsahom\na spôsobom spracovania zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z., forenzného psychológa G. H. a\nprokurátora M. U.. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti patrí medzi základné ľudské práva a slobody.\nJedným z dôvodov možného zásahu do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z. sa môže javiť prítomnosť odsúdených\nv diskusii. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy kontroverzný pohľad na kauzu Cervanová a\nzároveň takto informovať verejnosť o údajnej rozporuplnosti daného prípadu a o skutočnosti, že mohlo\ndôjsť k justičnému omylu. Prítomnosť odsúdených v diskusii však bola odôvodnená nielen právom\nverejnosti na informácie o danej kauze z pohľadu odsúdených, súdom ustanoveného patológa, ale aj z\ndôvodu existencie práva vysielateľa vysielať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. slobodne\na nezávisle. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne a možno ho uplatňovať len do tej miery,\nkým jeho uplatnením nedôjde k neodôvodnenému a neprimeranému zásahu do práva iného subjektu.\nOdporca citoval rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 7/96 a Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 357/96, sp. zn. IV. ÚS 154/96. Odporca vyhodnotil zásah do ľudskej\ndôstojnosti zosnulej Ľ. Z. spôsobom spracovania predmetného programu a spôsobom vedenia diskusie\nmoderátorom (ktorý pripustil, aby celý obsah programu smeroval viac-menej k obhajobe odsúdených a k\npoukazovaniu na údajnú nezákonnosť vyšetrovania a súdneho procesu). Z odôvodnení rozsudkov neboli\nv rámci programu prezentované žiadne tézy, konštatovania ani závery súdov vyslovené v právoplatných\nrozsudkoch súdov. Zosnulá Ľ. Z. bola podľa právoplatných rozsudkov obeťou vraždy, ktorú spáchali\nkonkrétne, v diskusii prítomné, osoby. Primárnym účelom predmetnej diskusie nebolo hľadanie pravdy,\nalebo aspoň konfrontácia rôznych názorov na kauzu Cervanová, ale jednostranné prezentovanie faktov\nv prospech odsúdených. Jednostranné informácie prezentované v programe Večer pod lampou boli\nspracované necitlivo. Absentovalo prejavenie rešpektu zosnulej Ľ. Z.. Moderátor ponechal osobám,\nprávoplatne odsúdeným za jej vraždu, priestor na prezentovanie ich verzie skutkového stavu bez\ntoho, aby tieto vyjadrenia doplnil a vyvážil argumentmi a závermi súdu vyslovenými v právoplatných\nrozsudkoch.\nOdporca odôvodnil zásah do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. U. tým, že prokurátor M. U. bol jedným\nz hostí diskusie M. Y. označený za osobu, ktorá sa pokúsila o trojnásobnú vraždu. Po odvysielaní\nzvukového záznamu, ktorého obsahom bola časť záverečnej reči prokurátora zo septembra 1982\n(v ktorom prokurátor navrhoval pre troch obžalovaných z vraždy Ľ. Z. trest smrti), jeden z hostí\nidentifikoval prokurátora M. U.. Odsúdený E. k záznamu dodal, že keď konanie na prvom stupni\nneskončilo ich odsúdením na trest smrti, prokurátor sa odvolal. Odporca uviedol, že už samotné\nsprostredkovanie zvukového záznamu môže na diváka pôsobiť šokujúco, najmä v súčasnej dobe, keď\nsa na území Slovenskej republiky aj v okolitých krajinách trest smrti nepripúšťa. Napriek tomu odporca\nje toho názoru, že odvysielanie zvukového záznamu záverečného návrhu prokurátora možno odôvodniť\nprávom verejnosti byť informovaný a jeho samotné odvysielanie nebolo spôsobilé zasiahnuť do práva\nprokurátora M. U. na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Avšak, za takýto zásah možno považovať krátke,\nemotívne vyjadrenie M. Y., ktoré odvysielanie nebolo nevyhnutné s cieľom informovať verejnosť o\notázkach verejného záujmu. Označenie osoby zainteresovanej v trestnoprávnej kauze ako predstaviteľ\norgánu činného v trestnom konaní ako osoby zodpovednej z pokusu o trojnásobnú vraždu je v tak\nzávažnej diskusii akou je kauza Cervanová neprofesionálne a neprimerané. Obsah vyjadrenia je\nzávažný a intenzívny, zasahujúci do dobrého mena a ľudskej dôstojnosti M. U.. Došlo tým k porušeniu\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nOdporca odôvodnil zásah do ľudskej dôstojnosti forenzného psychológa G. H., už zosnulého, tým, že\nbol označený za zvláštneho psychológa - psychopata, že ako pedagóg „rozprával s veľkým gustom, ako\nkaždého treba obesiť a ako spoločnosť treba deratizovať a tak a vôbec on veľmi rád rozprával o tom,\nže komu všetkému vybavil slučku“. Hosť programu F. U. uviedol, že G. H. sa totálne spreneveril funkcii\nforenzného psychológa, neskúmal obvinených z psychologického hľadiska, ale ich nútil priznať sa, sám\nprichádzal s vyšetrovacími verziami, ktoré ponúkal vyšetrovateľom. Na adresu G. H. tiež odznelo, že\nv prípade jedného z obvinených, ktorý s ním ako s psychológom odmietol komunikovať, vypracoval\nnapriek tomu podrobný psychologický posudok, v ktorom ho označil za sociopata s beznádejnou\n\nsociálnou prognózou, pričom práve od sociálnej prognózy závisel druh trestu. Takúto prognózu, podľa\nvyjadrenia hosťa programu, G. H. uviedol v troch alebo štyroch prípadoch s tým, že vedel, že\n„vlastne sa ako psychológ podpisuje pod rozsudky smrti“. V priebehu súdneho procesu bol G. H.\nkonfrontovaný s uvedenými závermi svojich psychologických posudkov a na otázku, ako je možné,\nže sociálne prognózy týchto osôb sa nenaplnili, G. H. údajne reagoval slovami „ups, tak nevyšlo,\npomýlili sme sa“. Podľa odporcu je obsah uvedených vyjadrení pomerne závažný, zasahujúci do ľudskej\ndôstojnosti G. H.. V prípade, ak ich zaradenie do programu nie je z hľadiska informovania verejnosti\nnevyhnutné, odvysielanie uvedených informácií bez sledovania účelu informovať verejnosť o otázkach\nverejného záujmu možno považovať za konanie, ktorého zámerom je zatraktívnenie vysielania a tým\nupútania diváka neprimeraným spôsobom. Ide o subjektívne, jednostranné a nepodložené tvrdenia,\nktoré úmyselne prezentovali G. H. negatívne. Konanie a vyjadrenia boli v programe prezentované tretími\nosobami, je teda otázne, či sú vôbec pravdivé a vierohodné.\nOdporca pri určovaní výšky pokuty zohľadnil:\n- závažnosť správneho deliktu,\n- mieru zavinenia (objektívna zodpovednosť za správny delikt bez ohľadu na zavinenie),\n- rozsah a dosah vysielania (navrhovateľ je celoplošným vysielateľom),\n- trvanie a následky porušenia povinnosti (program bol vysielaný dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod.,\nt.j. v hlavnom vysielacom čase, trval cca tri hodiny vysielacieho času).\nProti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom\nnavrhol rozhodnutie odporcu zrušiť podľa „§ 250 ods. 2 písm. a/ až e/“ Občianskeho súdneho poriadku\n(správne má byť § 250j ods. 2 písm. a/ až e/, pozn.). V prípade výroku I. rozhodnutia odporcu (porušenie\n§ 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.) ide podľa navrhovateľa o nesprávne právne posúdenie\nveci, nakoľko neboli splnené pojmové znaky porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. Absencia všestrannosti a názorovej plurality sa musí týkať vysielanej programovej\nslužby, v danom prípade celej Dvojky, vysielanej navrhovateľa. Z povahy veci je podľa navrhovateľa\nvylúčené, aby k porušeniu citovaného ustanovenia došlo jedným konkrétnym odvysielaným programom.\nNavrhovateľ si odvysielaním predmetnej relácie plnil svoju zákonnú povinnosť šíriť informácie a názory v\notázkach verejného záujmu, a to spôsobom, ktorý v danej veci nijako neprekročil mantinely informačnej\nslobody, ktorej je nositeľom.\nNavrhovateľ vyvinul primerané úsilie na to, aby v odvysielanej relácii poskytol priestor všetkým\nrelevantným aktérom prípadu - odsúdení, ich obhajca, súdny lekár, žurnalista, forenzný psychológ,\nsudcovia, prokurátori a vyšetrovateľ. Skutočnosť, že niektorí z nich sa relácie nezúčastnili, nemôže byť\nnavrhovateľovi na ujmu a nemôže znamenať obmedzenie možnosti navrhovateľa diskusiu s ostatnými\nhosťami odvysielať. Je súčasťou povahy konfliktnej témy, že nie všetko sa musí každému páčiť a že\nnie všetky vyjadrenia oslovených si zaslúžia všeobecný súhlas. V rámci programovej služby môžu byť\nvyslovené aj názory, ktoré sú šokujúce, mylné alebo inak nedokonalé.\nĎalej navrhovateľ namietal, že výrok rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením, rozpor medzi\nzistením skutkového stavu a obsahom spisov. V administratívnom spise chýba databáza spoločnosti\nSlovakia Online, s.r.o., na základe ktorej odporca vyhodnocoval, či došlo k zabezpečeniu názorovej\nplurality a všestrannosti informácií. Preto nemožno akceptovať záver odporcu vykonaný na základe\nniečoho, čo nie je súčasťou administratívneho spisu a s čím sa ako s dôkazom nemohol navrhovateľ\noboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Navrhovateľ tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,\npretože odporca rozhodol o porušení § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. len na základe\ntroch dôkazov - záznamu vysielania na DVD nosičoch, prepisu vysielania a vyjadrenia navrhovateľa.\nTieto závery považuje navrhovateľ za nedostatočné pre záver o tom, že celá programová služba Dvojka\nnezabezpečuje všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Podľa navrhovateľa je rozhodnutie odporcu\naj zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo spočíva v tom, že podľa výroku rozhodnutia\nmal navrhovateľ porušiť povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., a narušiť\nvšestrannosť informácií a názorovej plurality celej programovej služby Dvojka odvysielaním diskusie\no kauze Cervanová, v odôvodnení odporca konštatuje, že k porušeniu došlo inak - nezabezpečením,\naby bola kauza Cervanová vo vysielaní programovej služby Dvojka v primeranom rozsahu a v časovej\nnadväznosti vysvetlená divákovi i z pohľadu oficiálneho vyšetrovania. V tejto súvislosti navrhovateľ\ncitoval rozhodnutie publikované v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 3/2003.\n\nNavrhovateľ namietal, že zo zápisnice o hlasovaní odporcu zo dňa 20. decembra 2011 vyplýva, že\nodporkyňa rozhodla len o výroku napadnutého rozhodnutia, pričom nerozhodla o odôvodnení a poučení\no opravnom prostriedku. Podľa názoru navrhovateľa o odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku\nrozhodla kancelária odporcu, teda nie odporca, čo je zásadnou vadou majúcou vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa len na zasadnutí Rady (odporcu) je možné\nzákonným mechanizmom (hlasovaním) kreovať vôľu rady ako kolektívneho orgánu, a teda relevantne\nrozhodovať v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. o výroku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.\nTieto náležitosti rozhodnutia - výrok, celé odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku - musia byť\npodľa navrhovateľa súčasťou zápisnice o hlasovaní.\nNavrhovateľ v prípade výroku II. (porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/200 Z. z.) napadnutého\nrozhodnutia odporcu namietal nesprávne právne posúdenie veci. Ľudská dôstojnosť je primárne\npredmetom občianskoprávnej ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ochrany pred\nneoprávneným zásahom do ľudskej dôstojnosti sa poškodený môže domáhať v prvom rade civilnou\nžalobou o ochranu osobnosti. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. nemá suplovať túto občianskoprávnu ochranu, ale má slúžiť ako administratívny\nnástroj umožňujúci ukladať sankcie výlučne vo vzťahu k programovej službe alebo programu, ak ten\nsvojím spracovaním a svojím obsahom zasahuje do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby. Predmetom\nposúdenia musí byť podľa navrhovateľa celý program alebo programová služba a nie jednotlivý výrok. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, v čom konkrétne spôsob spracovania programu „Večer\npod lampou“ mal zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z.. Vo vzťahu k M. U. a G. H. odporca vychádzal\nz dvoch výrokov, ktoré sa netýkali ľudskej dôstojnosti uvedených osôb. Podľa navrhovateľa sa odporca\nrozhodol suplovať občianskoprávnu ochranu dobrého mena a povesti fyzických osôb a túto skryť pod\nadministratívnu sankciu, ktorá má byť uložená k programu ako celku, bez uvedenia dôvodov. Jeho výklad\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. nie je v súlade s čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti navrhovateľ\nuvedené právne normy citoval spolu s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 28/96.\nNavrhovateľ uviedol, že kauza Cervanová je mimoriadne závažná z hľadiska verejného záujmu. Len v\nslovenských médiách bola v rokoch 2007-2011 uvádzaná celkovo 551 krát, o kauze publikovala svoje\nosobné spomienky a výňatky zo súdnych spisov matka poškodenej, príbeh medičky Z. bol na spôsob\nvoľnej adaptácie aj filmovo spracovaný (F., r. 2004, réžia F. A. F.), rozsiahle správy v masmédiách.\nPodstata tejto kauzy je podľa navrhovateľa verejnosti široko známa a netreba ju nijako predstavovať\n»opakovaním jej „oficiálnej“ verzie autorizovanej justičnými orgánmi«. Verejnosť má podľa navrhovateľa\ndostatočné informácie o skutkovom stave. Zo strany diskutujúcich hostí išlo o výroky smerujúce proti\nmocenskému aparátu obdobia neslobody pred rokom 1989, nešlo o žiadne nové hodnotiace úsudky\nalebo tvrdenia. Skutočnosť, že nejakú otázku súd právoplatne rozhodol, nezbavuje médiá možnosti\nreflektovať tieto otázky, resp. umožniť reflektovať tieto otázky aj širšou verejnosťou, nielen v úzkom\nokruhu zainteresovaných. Podľa navrhovateľa k zásahu do ľudskej dôstojnosti nemohlo dôjsť tým, že\nsa navrhovateľ pokúsil dať priestor pre hľadanie pravdy a nielen prečítať odôvodnenie rozsudku.\nPodľa navrhovateľa sloboda prejavu sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré\nsa nepokladajú za urážlivé, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť\nobyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť\no demokratickej spoločnosti. Navrhovateľ trvá na tom, že program ako celok svojím spracovaním a\nobsahom nemohol porušiť povinnosť podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Išlo len\no hodnotové úsudky o pravdivých skutkových informáciách. Navrhovateľ tiež namietal nedostatočné\nodôvodnenie sankcie.\nNavrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní 27. februára 2013 uviedol, že\ndaným programom nedošlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd Ľ. Z. a pánov\nH. a U., pretože v relácii odsúdení za vraždu Ľ. Z. dostali priestor k veci sa retrospektívne vyjadriť.\nNavrhovateľ trval na tom, že spôsob spracovania programu bol v poriadku aj keď bol neštandardný a\nvyvolal kontroverzie. Pokiaľ ide o výšku pokuty, považuje ju za neprimerane vysokú a nedostatočne\nodôvodnenú; nebolo zohľadnené, že ide o program vysielaný v nočných hodinách a určený pre\nnáročnejšieho diváka.\n\nOdporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhol svoje rozhodnutie\npotvrdiť. Obsah vysielania programovej služby Dvojka je pre navrhovateľa všeobecne známy, keďže ide\no jeho vysielanie, a preto tvrdenie, že nemal možnosť sa oboznámiť s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu,\nje účelové a zavádzajúce. Už v oznámení o začatí správneho konania bol navrhovateľ vyzvaný, aby v\nsúlade s § 32 ods. 2, ods. 3, § 33 ods. 1, § 34 ods. 3 Správneho poriadku navrhol dôkazy a vyjadril sa k\npredmetu správneho konania, tiež bol vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Je zrejmé, že\nnavrhovateľ bol od počiatku správneho konania poučený o jeho procesných právach a vedel, čo v danom\nštádiu konania tvorí podklad pre rozhodnutie. Je nepochybné, že odporca sa oboznámil s vysielaním\ncelej programovej služby Dvojka v danom rozsahu, keď na s. 28 rozhodnutia uviedla programy, v ktorých\nzaznamenala zmienku o kauze Cervanová.\nOdporca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že o odôvodnení a poučení o\nopravnom prostriedku rozhoduje iný subjekt ako odporca (navrhovateľ mal zrejme na mysli Kanceláriu\nRady), je mylné a ničím nepodložené. Podľa navrhovateľovej mylnej predstavy Rada najprv rozhodne\nlen o výroku bez akýchkoľvek dôvodov a následne iný subjekt „rozhodne“ o odôvodnení a poučení.\nSkutočnosť, že písomné vyhotovenie odôvodnenia nie je súčasťou uznesenia o hlasovaní odporcu\nuvedeného v zápisnici, má úplne logický dôvod - písomné vyhotovenie rozhodnutia totiž v deň hlasovania\nodporcu ešte neexistovalo. Podľa navrhovateľovej predstavy by asi odporca mal v deň svojho zasadnutia\nvypracovať celé rozhodnutie (resp. 20-40 rozhodnutí, ktoré na svojom zasadnutí prijme) vrátane jeho\nodôvodnenia a poučenia. Takáto predstava však absolútne nezodpovedá rozhodovacej praxi správnych\norgánov a nemá oporu ani v právnom poriadku. Je pravdou, že písomné vyhotovenie rozhodnutí odporcu\nadministratívne zabezpečuje Kancelária Rady, avšak písomné vyhotovenie rozhodnutia nie je výsledkom\nrozhodovacej činnosti Kancelárie Rady. Do písomného vyhotovenia rozhodnutia sú premietnuté výlučne\ntie dôvody, ktoré odporcu viedli k prijatiu predmetného rozhodnutia. Navyše, navrhovateľ si mohol\nvypočuť ústne odôvodnenie rozhodnutia na zasadnutí odporcu. Poučenie nie je prejavom rozhodovacej\nčinnosti správneho orgánu, ale je povinnou náležitosťou rozhodnutia vyplývajúcou zo Správneho\nporiadku. Preto odporca o poučení nehlasuje.\nOdporca podrobne na stranách 30-35 rozhodnutia uviedol, v čom bol spôsob spracovania predmetného\nprogramu protiprávny. Odporca si uvedomuje závažnosť a význam kauzy Cervanová, a preto by\nnavrhovateľ mal pri jej prezentovaní vo vysielaní o to viac dbať na zodpovedné a vyvážené informovanie\no nej. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že verejnosť má dostatočné informácie o skutkovom\nstave danej kauzy, a preto jej netreba tieto fakty opakovať. Skutočnosť, že určitá téma môže byť v\ndôsledku jej masívnej medializácie všeobecne známa verejnosti, nezbavuje navrhovateľa povinnosti\noboznámiť verejnosť so všetkými podstatnými faktami. Tvrdenie navrhovateľa, že sporné vyjadrenia\nsmerujúce k osobám M. U. a G. H., neboli žiadnymi novými hodnotiacimi úsudkami alebo tvrdeniami\nalebo že išlo o úsudky založené na skutkových okolnostiach, považuje odporca za bezpredmetné. M.\nU. bol nepriamo označený za vraha, a to vo vysielaní verejnoprávneho vysielateľa a za prítomnosti\nštyroch odsúdených v danej kauze za znásilnenie a vraždu Ľ. Z.. Takéto vyjadrenie, aj keď krátke,\nnebolo v priebehu programu nijako objektivizované, a preto ho nemožno považovať za primerané, ale\nza difamujúce v takej miere, ako to predpokladá § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nOdporca pri hodnotení skutkového stavu pomeriaval a hodnotil mieru zásahu do ľudskej dôstojnosti cez\nprizmu naplnenia práva na slobodu prejavu. Rada nesankcionovala navrhovateľa za to, že predmetný\nprogram ako taký, s daným obsadením hostí a danou témou, bol odvysielaný, ale za to, že v ňom\nodzneli výroky, zakladajúce vzhľadom na kontext, celkový obsah a spôsob spracovania programu rozpor\ns § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Odporca vzhľadom na už spáchané správne delikty\nnavrhovateľom bol povinný pristúpiť k uloženiu sankcie vo forme pokuty. Navrhovateľ v plnej miere\npokračuje v (nielen ekonomických) aktivitách svojho právneho predchodcu Slovenskej televízie. Je preto\nsankcionovateľným subjektom za porušenie zákonných povinností jeho právneho predchodcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nodporcu, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa v\nčasti výroku II. rozhodnutia odporcu nie je dôvodný, v časti výroku I. rozhodnutia odporcu je potrebné vec\npostúpiť Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. Rozhodol na pojednávaní\ndňa 27. februára 2013 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v časti výroku I. rozhodnutia odporcu, ktorým bolo konštatované\nporušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 23. júna 2011 o\ncca 20:15 hod. odvysielal na programovej službe Dvojka program Večer pod lampou, súčasťou ktorého\nbola diskusia o kauze Cervanová, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej\nplurality v rámci programovej služby, za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - odvysielať oznam o\nporušení zákona podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., dospel k záveru,\nže v tejto časti vec nepatrí do právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia\n§ 64 ods. 6 veta pred bodkočiarkou zákona č. 308/2000 Z. z. proti rozhodnutiu o uložení sankcie\npodľa odseku 1 písm. c/ až e/ (teda pri uložení sankcií - pozastavenie vysielania alebo poskytovania\nprogramu alebo jeho časti, pokuta, odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti) možno podať\nopravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; v prípade ostatných\nsankcií uvedených v písmenách a/, b/ (upozornenie na porušenie zákona, odvysielanie oznamu o\nporušení zákona) nie je daná právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V časti výroku I.\nrozhodnutia odporcu č. RP/112/2011, ktorým bola uložená sankcia - odvysielanie oznamu o porušení\nzákona, je daná právomoc Krajského súdu v Bratislave v zmysle ustanovení § 246 ods. 1, § 246a ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v tejto časti bude konať a rozhodne. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky preto podľa ustanovenia § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Krajskému súdu v\nBratislave postúpil vec v časti výroku I. rozhodnutia odporcu č. RP/112/2011, ktorým bolo konštatované\nporušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 23. júna 2011 o\ncca 20:15 hod. odvysielal na programovej službe Dvojka program Večer pod lampou, súčasťou ktorého\nbola diskusia o kauze Cervanová, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej\nplurality v rámci programovej služby, za čo bola navrhovateľovi uložená sankcia - odvysielať oznam o\nporušení zákona podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., a to po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nK výroku II. rozhodnutia odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zo súdneho spisu,\nktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu č. 439-PLO/O-5414/2010, vyplýva, že odporca\nnavrhovateľovi dňa 19. septembra 2011 oznámil začatie správneho konania vo veci možného porušenia\n§ 16 ods. 3 písm. a/ a § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že v rámci\nprogramovej služby Dvojka dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal program Večer pod lampou,\nv ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej\nprogramovej služby a ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom mohol zasiahnuť do\nľudskej dôstojnosti prokurátora M. U., Ľ. Z. a forenzného psychológa G. H.. Súčasťou oznámenia o\nzačatí správneho konania bol prepis / popis skutkového stavu k predmetnému správnemu konaniu.\nV oznámení odporca navrhovateľa vyzval, aby sa k predmetu správneho konania vyjadril a navrhol\ndôkazy podľa § 32 ods. 2 a ods. 3, § 33 ods. 1, § 34 ods. 3 Správneho poriadku; zároveň ho vyzval\nna vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ktorými boli záznam vysielania programu Večer pod lampou\nzo dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. a prepis / popis skutkového stavu k predmetnému správnemu\nkonaniu. Navrhovateľ bol poučený o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu v zmysle § 23 ods.\n1 Správneho poriadku. Navrhovateľ oznámenie o začatí správneho konania prevzal 26. septembra 2011.\nNavrhovateľ sa k začatiu konania vyjadril listom zo 4. októbra 2011, v ktorom v podstate preniesol\nzodpovednosť za program Večer pod lampou na dodávateľa programu W PRESS, a.s. Dramaturgia\nprogramu bola definovaná scenárom, ktorý dodávateľ W PRESS, a.s. vrátane účinkujúcich osôb\npredložil na schválenie navrhovateľovi. Dodávateľ sa zaviazal rešpektovať pri realizácii priameho\nprenosu schválený scenár, ktorý bude v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z., č. 318/2003 Z. z.\no autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších\npredpisov a ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri prevencii pred porušovaním\nprávnych predpisov upravujúcich konanie v zmysle ustanovenia § 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. navrhovateľ vykonal všetky svoje povinnosti smerujúce k zabezpečeniu redakčnej zodpovednosti\npri odvysielaní dotknutej relácie, na čo upozornil aj dodávateľa programu W PRESS, a.s. Podľa\nnázoru navrhovateľa preto nebolo možné vyvodiť záver, že navrhovateľ sa odvysielaním programu\nVečer pod lampou zo dňa 16. júna 2011 (správne má byť z 23. júna 2011, pozn. súdu) dopustil\nporušenia ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a/ a § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nNavrhovateľ navrhol správne konanie zastaviť, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet\nsprávneho orgánu. Vykonanie dôkazov nenavrhol, k podkladom rozhodnutia sa nevyjadril. Nahliadnutie\ndo administratívneho spisu nežiadal. Právny zástupca navrhovateľa až po vydaní rozhodnutia odporcu\n\ndňa 26. januára 2012 nahliadol do administratívneho spisu a bola mu z neho vyhotovená fotokópia podľa\n§ 23 ods. 1 Správneho poriadku.\nNavrhovateľ je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá\nposkytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania [§ 2 ods. 1 zákona\nč. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n532/2010 Z. z.)].\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 532/2010 Z. z. programovú službu Rozhlasu a televízie\nSlovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a\nvzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré poskytujú nestranné, overené,\nneskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v\nSlovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov.\nPodľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. audiovizuálna mediálna služba na\npožiadanie, programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom\nzasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď navrhovateľ ako verejnoprávne médium\ntúto kauzu a diskusiu o nej zaradil do vysielacieho času, tak vzhľadom na jej pertraktovanosť bolo\nnevyhnutné spracovanie tejto témy a vedenie diskusie zvládnuť na maximálne profesionálnej úrovni.\nSpoločnosťou vnímaná citlivosť tejto témy v sebe zahŕňa zo strany moderátora absolútnu neutralitu vo\nvedení diskusie. Splnenie uvedených kritérií je nevyhnutné na profesionálne a korektné prezentovanie\ntémy z viacerých uhlov pohľadov a poskytnutie priestoru divákom na vytvorenie si ich vlastného názoru.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený postup u navrhovateľa absentoval. K\ntomuto záveru dospel na základe vyhodnotenia viacerých kritérií:\n1) skladba pozvaných hostí, s rozdelením na hostí, ktorí\na. boli pozvaní a prišli do diskusie,\nb. boli pozvaní a neprišli do diskusie,\nc. neboli pozvaní a neprišli do diskusie,\n2) prístup moderátora diskusie k téme,\n3) zásah do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z., G. H., M. U..\nAd 1) Do programu Večer pod lampou dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. boli pozvaní a prišli do diskusie:\nštyria odsúdení v kauze Cervanová M. E., F. S., M. V., P. F.; právny zástupca niektorých odsúdených A. F.,\npolitik F. U., M. Y., P. S. (lekár, patológ, súdny lekár), A. F., R. V. (filmár) a telefonicky L. Z. z Francúzska.\nDo programu boli pozvaní a neprišli sudcovia J. V. a Š. Y. s ospravedlnením, že neboli zbavení\nmlčanlivosti, prokurátor M. U. s odôvodnením, že nebol zbavený mlčanlivosti, vyšetrovateľ N. takisto s\nodôvodnením, že nebol zbavený mlčanlivosti; dvaja bližšie neoznačení svedkovia sa nedostavili, pretože\nnemali záujem zúčastniť sa diskusie; bližšie neoznačený znalec; psychológ Q. uviedol, že nepríde do\ndiskusie.\nDo programu nebol pozvaný a ani neprišiel prokurátor U., s ktorým sa nepodarilo spojiť. Moderátor\nprogramu nesprávne uviedol, že ho pozvali; aj keď úmysel pozvať prokurátora U. zrejme existoval,\nvzhľadom k jeho nezastihnuteľnosti pozvanie nebolo realizované.\nVzhľadom na potrebu zabezpečenia plurality názorov na kauzu Cervanová je vhodné pripomenúť, že do\ndiskusie neboli pozvaní blízki Ľ. Z., aj keď vzhľadom na citlivosť témy by bolo pre nich zrejme náročné\nsa diskusie zúčastniť. To však nie je možné prezumovať bez ich vyjadrenia.\nAd 2) Moderátor o odmietnutí pozvaní niektorými hosťami informoval a komentoval to nasledovne: „ja\nsom sa teda pravdupovediac ešte s takýmto niečím nestretol, pozveme niekoho na slobodnú diskusiu\nalebo povieme, že prídeme za ním a nech povie slobodne svoj názor, svoj pocit alebo to, že nechce o tom\nhovoriť, na kameru, a nikto, ani jeden to nechcel urobiť. Ja im neupieram to právo, iba hovorím, že ešte\nsom sa s takým niečím nestretol. Tak opýtam sa vás, ktorí tu teraz sedíte. Tí ľudia naozaj podľa nejakého\nzákona podľa mlčanlivosti nemôžu k tomuto procesu nič povedať? (...) Ešte raz sa opýtam, že to, že\n\nvšetci odmietli vrátane tých svedkov a vrátane ďalších ľudí sa k tomu vyjadriť, dá sa to nejak pochopiť?\nJa mám psychologicky tendenciu si myslieť toto, že obvinení, odsúdení prídu, lebo majú záujem sa\nočistiť. Ale neviem si psychologicky vysvetliť tých, ktorí tvrdia, že to bolo inak, že prečo, šak nemusia\nrovno sem prísť, ale prečo neodpovedia na kameru hocičo. Nemám na to žiadne vysvetlenie. (...) Dobre,\nsvoju povinnosť sme si ale splnili, že oni neprišli je ich vec, ich právo, našou vecou a naším právom\nje pokračovať aj bez nich.“ Je korektné, že moderátor oboznámil prítomných a divákov so skladbou\npozvaných hostí, avšak už komentár a osobný názor moderátora k absencii určitých hostí a k dôvodom,\nktoré ich k tomu viedli, je nadbytočný a a priori divákovi vsugerúva názor na hostí, ktorí sa do relácie\nnedostavili. Zároveň je ťažko pochopiteľné, že moderátorovi, resp. novinárovi sa v jeho profesionálnej\nkariére ešte nestalo, žeby sa niektorý hosť ospravedlnil a do diskusie neprišiel.\nNásledné vedenie diskusie zo strany moderátora bolo podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\njednostranne zamerané v prospech odsúdených. V súvislosti s nepoužitím dôkazov z tzv. levočských\narchívov moderátor neuviedol nič z odôvodnení rozhodnutí súdov, či sa s dôkazmi z tzv. levočských\narchívov vysporiadali a ak áno, ako sa s nimi vysporiadali. Rovnako hodnotil prítomnosť/neprítomnosť\nštudentky A. na splave a jej možnú účasť na vražde. Takisto „zabezpečenie alibi“ (ako ho nazval F. U.) pre\nodsúdených v programe Večer pod lampou prostredníctvom telefonátu s L. Z. z Francúzska s pomocou\ntlmočníka, ktorý sám hovoril, že spojenie je veľmi nekvalitné, je jednostranným tvrdením vytrhnutým tiež\nz kontextu ďalších dôkazov.\nZ právoplatných rozhodnutí súdov totiž vyplýva, že sestry Z. prišli z Francúzska a v rámci nového procesu\ns odsúdenými, boli Krajským súdom v Bratislave vypočuté ako svedkyne pričom odsúdeným neposkytli\n„alibi„ na deň vraždy, ako to odznelo v uvedenej relácii. Svedkyne v deň vraždy ani len na Slovensku\npodľa ich výpovedí neboli. Boli síce s odsúdenými do rána v istý deň, bolo to však podľa ich svedeckých\nvýpovedí niekoľko dní pred vraždou Ľ. Z.. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. i\ntáto skutočnosť musela byť prevažnej väčšine diskutérov v uvedenej relácii veľmi dobre známa a napriek\ntomu odzneli v uvedenej relácii uvedené pravdu-skreslujúce informácie.\nPorovnávanie systémov súdnictva spred roku 1989 a po roku 1989 v tom kontexte, že súdy pred rokom\n1989 aj po roku 1989 rozhodli o obžalobe rovnako, teda odsúdili M. E., F. S., M. V. a P. F. za znásilnenie\na vraždu študentky medicíny Ľ. Z., pričom moderátor označil systém súdnictva spred a po roku 1989\nnasledovne: „pred ´89 si viem predstaviť sudcov, vyšetrovateľov, hocikoho, eštébákov, ktorí majú nejakú\nmotiváciu, nie je ňou pravda. Čo v roku 2004 vedie alebo 2002, neviem kedy, vedie nejaký súd na\nSlovensku k tomu, aby sa odmietol zaoberať dôkazmi oficiálne získanými, zákonne získanými, ktoré vy\n(A. F., pozn.) nazývate, že sú neuveriteľne dôležité pre posúdenie celého skutku?“. Moderátor divákovi\notvoril priestor na vytvorenie jediného možného názoru na fungovanie systému súdnictva po roku 1989.\nV závere diskusie prípad Z. vyhodnotil nasledovne „Každopádne je asi pravda, že problém má\nSlovensko.“\nZ prepisu programu vyplýva, že moderátor niekoľkokrát prezentoval svoj názor na kauzu Cervanová\nnamiesto toho, aby divákom poskytol priestor na vytvorenie si vlastného názoru. Navrhovateľ ako\nverejnoprávne a mienkotvorné médium bol povinný v takejto citlivej téme zachovať nestrannosť a pri\nabsencii pozvaných hostí situáciu vyvažovať.\nPre vyhodnotenie postoja moderátora k téme Z. nie je dôležitý len jeho priamy komentár, ale aj charakter\npoložených a na seba nadväzujúcich otázok (pozri napríklad rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku zo 17. decembra 2004, č. sťažnosti\n49017/99).\nAd 3) Primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. nesupluje občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, ako sa to mylne domnieva navrhovateľ. Z dôvodovej správy k ustanoveniu\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že v záujme ochrany ľudskej dôstojnosti sa\nzakazuje v súlade s čl. 22 a smernice Rady 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení,\nregulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, vzťahujúcich sa na aktivity v\noblasti televízneho vysielania v znení smernice 97/36/EC vysielanie takých komunikátov, ktoré obsahujú\npodnety k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti. V ustanovení sa bližšie\nšpecifikujú všeobecne uznané a uznávané morálne a etické štandardy v oblasti vysielaných programov.\n\nNeprípustnosť vysielania programov určitého druhu alebo typu možno vyvodiť predovšetkým na základe\ntrestnoprávnych noriem. V záujme komplexnosti právnej úpravy sa v navrhovanom ustanovení § 19\nods. 1 deklarujú určité obsahové neprípustnosti, a to pod hrozbou osobitných sankcií. Neznamená to\nvšak zavedenie preventívnej kontroly obsahu vysielania, ale stanovuje sa len zodpovednostná stránka\nv rámci obsahu vysielania. Navrhované obmedzenia sa uplatňujú na všetky druhy programov, vrátane\nreklamy a programových oznámení.\nPodľa čl. 7 ods. 1 a ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (publikovaného v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky pod č. 168/1998 Z. z. vo forme oznámenia Ministerstva zahraničných\nvecí Slovenskej republiky, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 1. mája 1997, v znení\noznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 345/2002 Z. z. o prijatí Protokolu\npozmeňujúcom Európsky dohovor o cezhraničnej televízii) všetky zložky programových služieb svojou\nformou a obsahom musia rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva iných; prevádzkovateľ\nvysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a\npodporovali slobodné utváranie názorov.\nÚčel ľudskej dôstojnosti sa vymedzuje ako ochrana pred zaobchádzaním, ktoré ponižuje dôstojnosť\nčloveka ako ľudskej bytosti. Ochrana ľudskej dôstojnosti sa priznáva aj po smrti fyzickej osoby.\nV prvom rade je potrebné pripomenúť, že médiá (teda aj navrhovateľ) zohrávajú v právnom štáte\ndôležitú úlohu. Napriek tomu však nemôžu prekročiť určité hranice, okrem iného, za účelom ochrany\ndobrého mena ostatných subjektov; je však ich povinnosťou zverejňovať - spôsobom, ktorý zodpovedá\nich povinnostiam a zodpovednosti - informácie a názory o politických otázkach a o ďalších otázkach\nverejného záujmu. Medzi uvedené otázky nepochybne patria aj otázky týkajúce sa fungovania systému\nsúdnictva, teda inštitúcie, ktorá je pre každú demokratickú spoločnosť zásadná. Tlač (médiá) je jedným\nzo spôsobov, prostredníctvom ktorého si môžu politici a verejnosť overiť, že sudcovia vykonávajú\nsvoju veľkú zodpovednosť spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom, ktorý je základom im zverenej úlohy.\nPozornosť však musí byť venovaná osobitnej úlohe súdnictva v spoločnosti. Ako záruka spravodlivosti\n- základnej hodnoty v právnom štáte - musí požívať dôveru verejnosti, ak má byť úspešná vo výkone\nsvojich povinností. Preto môže nevyhnutne potvrdiť, že ochráni túto dôveru proti útokom, ktoré sú vo\nsvojom jadre nepodložené, najmä z toho pohľadu, že kritizovaní sudcovia majú povinnosť rozhodovať\nvo veci, ktorá im per se bráni odpovedať (reagovať) na útoky (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku z 25. apríla 1995, č. sťažnosti 15974/90, § 34).\nZáujem na zachovaní autority súdnej moci, na zachovaní dôvery občanov v súdnictvo a sudcov je v\nzmysle čl. 10 Dohovoru v nevyhnutných prípadoch tiež dôvodom, ktorý oprávňuje na základe zákona a\nprimeraným spôsobom obmedziť slobodu prejavu spočívajúcu v neprimeranej, resp. neopodstatnenej\nkritike súdnictva alebo konkrétnych sudcov. Predmetom ochrany pred neopodstatnenou kritikou pri\nuplatnení čl. 10 Dohovoru nie je celá súdna moc, ale iba autorita súdnej moci ako nemateriálna\nhodnota, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou súdov. I keď má tlač pri rozvíjaní a zachovávaní\ndemokratickej spoločnosti (a v rámci nej i súdnictva) svoju nespochybniteľnú úlohu, kritika nemôže byť\nneobmedzená, musí byť primeraná, musí zodpovedať konkrétnym okolnostiam prípadu. Európsky súd\npre ľudské práva neposkytuje ochranu autorite súdnej moci pred akoukoľvek kritikou. Súdy nemôžu\npôsobiť vo vákuu, pričom autorita súdnej moci sa vytvára prioritne cez súdne rozhodnutia. Kritika činnosti\nje teda nepochybne prípustná, avšak nevyhnutnou podmienkou je, aby táto kritika bola primeraná\na opodstatnená. Dohovor a Európsky súd pre ľudské práva uznávajú, že treba ochraňovať súdy,\ngarantov spravodlivosti v právnom štáte, resp. že treba ochraňovať dôveru v súdy pred deštruktívnymi,\nnepodloženými útokmi, ktoré sú vo svojej podstate neodôvodnené, obzvlášť vzhľadom na obmedzené\nmožnosti sudcov brániť seba a dôvody svojich rozhodnutí pred verejnosťou. Osobitná ochrana autority\nsúdnej moci sa vzťahuje okrem sudcov aj na prokurátorov.\nSloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu\nsa aplikuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané pozitívne a ktoré sú považované\nza neškodné, ale tiež na tie, ktoré urážajú, pohoršujú a znepokojujú. Ako je uvedené v čl. 10\nDohovoru táto sloboda podlieha výnimkám, ktoré musia byť zreteľne a presvedčivo vyjadrené (Jersild\nproti Dánsku,1994, Janowski proti Poľsku 1999). Ochrana práv novinárov šíriť informácie o otázkach\nverejného záujmu vyžaduje, aby konali v dobrej viere a na presnom skutkovom základe a poskytli\nspoľahlivé a presné informácie v súlade s novinárskom etikou (napríklad Prager a Oberschlick citovaný\nvyššie, Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku citovaný vyššie). Dobromyseľnosť sa nevzťahuje na\n\nhodnotenie, či konanie novinára je v súlade s právnym poriadkom, ale na to, či tvrdené skutočnosti sú\npravdivé.\nVšetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva\nalebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody\n(IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd je treba riešiť\nprostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy.\nV niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu,\npričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti.\nPri dokazovaní a následnom rozhodovaní, či konkrétnym prejavom došlo k zásahu do práv na ochranu\nľudskej dôstojnosti, je potrebné vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi\núsudkami. Zatiaľ čo existenciu skutočností je možné preukázať, pravdivosť hodnotiaceho úsudku\ndokazovaniu nepodlieha. Požiadavku preukázať pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné naplniť\na porušilo by to slobodu názoru ako takého, ktorý je základnou súčasťou práva chráneného čl. 10\nDohovoru (napríklad rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Lingens proti Rakúsku\n1986, Oberschlick proti Rakúsku 1991, Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku citovaný vyššie).\nKaždý prejav sa vo svojej podstate týka buď skutkového tvrdenia (faktu, informácie) alebo hodnotiaceho\núsudku (názoru, myšlienky). Niekedy prejav môže zahŕňať skutkové tvrdenie aj hodnotiaci úsudok,\ninokedy sa môže obmedziť len na skutkové tvrdenie alebo len na hodnotiaci úsudok. Na rozdiel od\nhodnotiacich úsudkov, ktoré majú subjektívny charakter a nemôžu byť predmetom dokazovania, majú\nskutkové tvrdenia objektívnu povahu a je možné ich objektívne verifikovať. V súvislosti s dôkazným\nbremenom pri skutkových tvrdeniach je dôležité, že čím je tvrdenie závažnejšie, tým dôveryhodnejší\ndôkaz musí existovať. Čím hromadnejšie sa distribuuje kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.\nAk ktokoľvek chce uverejniť o inej osobe informáciu difamačného charakteru, nemožno jeho konanie\npovažovať za rozumné (legitímne), pokiaľ nepreukáže, že mal rozumné dôvody na spoliehanie sa na\npravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril; pokiaľ nepreukáže, že podnikol dostupné kroky k overeniu\npravdivosti takejto informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácie prístupné, a\npokiaľ nepreukáže, že sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je pravdivá.\nZverejnenie nepravdivej informácie predstavuje zásah do osobnostných práv vtedy, ak existuje medzi\nzásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade\npresiahol určitú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Kritika\nje formou vyjadrenia názoru, patrí teda medzi hodnotiace úsudky. Z pohľadu ochrany osobnostných práv\nje potrebné rozlišovať medzi kritikou prípustnou a kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného\nporušovania práva na česť, dôstojnosť, ochranu osobnosti. Prípustná kritika musí vykazovať znaky\nvecnosti a konkrétnosti a musí byť obsahovo a formálne primeraná. Požiadavka vecnosti vyžaduje,\naby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ako základu pre hodnotiaci úsudok. Ak sa vychádza\nz nepravdivých informácií, ktorých výsledkom je znevažujúci hodnotiaci úsudok, je potrebné takúto\nkritiku kvalifikovať ako neprípustnú. Prípustnou nie je ani kritika, ktorá nemá skutkový základ, obzvlášť\nak je aj medializovaná. Kritika by sa mala vyvarovať všeobecných súdov, ktoré nie sú podporené\nkonkrétnymi argumentmi. Ak má nejaké tvrdenie podobu hodnotiaceho úsudku, môže jeho prípustnosť\nzávisieť od toho, či pre tento úsudok existuje dostatočný faktický podklad (pozri napríklad Macejková,\nI., predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky: Má sloboda prejavu hranice? Zverejnené na\ninternetovej stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky v časti Dokumenty, Dokument č. 18/2011).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zohľadnil skutočnosť, že program Večer pod lampou bol vysielaný v\nhlavnom vysielacom čase o 20:15 hod. na Dvojke a trval cca tri hodiny. V rámci vysielacieho času mu\nbol venovaný rozsiahly priestor.\nV súvislosti so zásahom do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil\nskutkový stav, obsah programu Večer pod lampou na základe obrazového záznamu, ktorý je\nsúčasťou administratívneho spisu odporcu, a na základe prepisu uvedeného záznamu zhodne s\nposúdením odporcu ako spôsobilý svojím obsahom, spôsobom spracovania a spôsobom vedenia\ndiskusie moderátorom zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti Ľ. Z.. Napriek tomu, že kauza Cervanová bola\n\nprávoplatne skončená, v programe neboli prezentované žiadne dôkazy a závery súdov vyplývajúce\nz odsudzujúcich rozsudkov. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa a moderátora, že sudcovia mohli prísť\na obhajovať svoje rozhodnutie; sudca je zákonne limitovaný vo vyjadrovaní sa k prejednávaným\nveciam, a to aj k právoplatne skončeným (§ 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a\nprísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); v takom prípade je\nnamieste citovanie právoplatného rozhodnutia sudcu, čo v predmetnom programe absentovalo. Program\nbol zameraný na obhajobu odsúdených za znásilnenie a vraždu Ľ. Z.; moderátor spolu s hosťami\nopakovane spochybňovali oficiálnu verziu vyšetrovania; v programe bolo uvedené, že mohlo dôjsť k\njustičnému omylu. V spôsobe vedenia diskusie moderátorom absentovalo prejavenie rešpektu k zosnulej\nĽ. Z. z dôvodu, že diskusia prebiehala za prítomnosti osôb, ktoré sú podľa právoplatných rozsudkov\nzodpovedné za jej smrť, pričom moderátor ponechal týmto osobám priestor na prezentovanie ich verzie\nskutkového stavu. Navrhovateľ nepredložil súdu takú argumentáciu, na základe ktorej by súd mohol\nkonštatovať, že právo na informovanie verejnosti o kauze Cervanová bolo potrebné prezentovať v\ntakých súvislostiach a spôsobom, ktorý bol zameraný predovšetkým na obhajobu odsúdených. Navyše,\nsamotná Ľ. Z. sa brániť už nemohla a navrhovateľ neumožnil ani jej blízkym, ak by o to mali záujem, sa\nku kauze vyjadriť. Účelom programu nebolo hľadanie pravdy a ani konfrontácia rôznych názorov na\nkauzu Cervanová, ale prezentovanie faktov v prospech odsúdených.\nK zásahu do ľudskej dôstojnosti G. H. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že z programu Večer\npod lampou nevyplýva, žeby bola overovaná informácia F. U., že G. H. bol psychológ - psychopat,\nže tvrdil, že spoločnosť treba deratizovať a všetkých obesiť. Napokon, z vyjadrenia samotného F. U.\nvyplýva aj opačná informácia o G. H., a to že s G. H. rád debatoval o rôznych veciach, vrátane kauzy\nCervanová, G. H. bol zaujímavým prednášateľom a ako učiteľ bol medzi študentmi (medzi ktorých\npatril aj F. U.) obľúbený. Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s odporcom, že označenie G. H. za\npsychopata, deratizéra spoločnosti a osobu prakticky sa podpisujúcu pod rozsudky smrti, je stanoviskom\nF. U., ktoré je závažným obvinením konkrétnej osoby. Pravdivosť uvedeného tvrdenia nebola zo strany\nnavrhovateľa vôbec overovaná a navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal rozumné dôvody\nna spoliehanie sa na pravdivosť uvedených difamačných informácií. Nie je preto bez ďalšieho zrejmé, či\nide o tvrdenie pravdivé. Ako už bolo uvedené, zverejnenie nepravdivej informácie predstavuje zásah do\nosobnostných práv vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosti\na ak tento zásah presiahol určitú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno\ntolerovať. Prípustnou nie je kritika, ktorá nemá skutkový základ, obzvlášť ak je medializovaná.\nRovnako obvinenie prokurátora M. U. z pokusu o trojnásobnú vraždu odsúdených je závažné. Vzhľadom\nna jeho závažnosť mal navrhovateľ preukázať, že mal rozumné dôvody na spoliehanie sa na pravdivosť\nuvedených difamačných informácií. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obvinenie z\nvraždy bez ďalšieho nie je preháňaním alebo zveličovaním informácií, ktorého miera je prípustná v\nzmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V programe Večer pod lampou bol odvysielaný\nzáznam záverečnej reči prokurátora M. U.. Odvysielanie záznamu ako takého má miesto v programe o\ntakej diskutovanej téme, od odvysielania ktorého sa môže odvíjať ďalší vecný a faktický priebeh diskusie.\nEmotívne komentovanie záverečnej reči prokurátora hosťami programu („pokúsil sa o trojnásobnú\nvraždu“) je nadbytočné v programe tohto druhu a predstavuje zásah do osobnostných práv prokurátora\nM. U..\nV prípade uvedených dvoch osôb - G. H., M. U. - možno zhrnúť, že kritika smerujúca voči nim\nnebola podložená, neboli pri nej použité (tak ako to pri hodnotiacich úsudkoch býva) slová „zrejme“,\n„vraj“, „údajne“; súd opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal\nrozumné dôvody na spoliehanie sa na pravdivosť uvedených difamačných informácií, a neskúmal\npravdivosť uvedeného tvrdenia. Komentáre len dotvárali charakter programu Večer pod lampou v\nprospech odsúdených.\nSkúmať primeranosť zásahu do práva na slobodu prejavu v konkrétnom prípade je možné aj využitím\ntrojstupňového testu proporcionality:\na. test dostatočne dôležitého cieľa, t.j. test vhodnosti,\nb. test nevyhnutnosti, teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah,\nc. test proporcionality v užšom slova zmysle.\n\nAd a. Uvedený zásah do slobody prejavu uložením sankcie v predmetnej právnej veci možno\npovažovať za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, a to ochranu iného základného práva\ngarantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom - práva na zachovanie a ochranu ľudskej\ndôstojnosti.\nAd b. Zásah do práva na slobodu prejavu bol nevyhnutný, pretože došlo k zásahu do práva na ochranu\nľudskej dôstojnosti Ľ. Z., G. H., M. U..\nAd c. Intenzita zásahu do jedného základného práva sa porovnáva s mierou uspokojiteľnosti práva\nv kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt - nízka, stredná a\npodstatná. Čím hromadnejšie sa distribuuje kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Podľa\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky intenzita zásahu do slobody prejavu navrhovateľa bola nízka\ns ohľadom na to, že Ľ. Z. nebola osobou verejne známou, preto jej osobnosť (do ktorej patrí aj právo\nna ochranu ľudskej dôstojnosti) požíva najvyššiu mieru ochrany spomedzi uvedených troch osôb.\nPsychológ G. H. takisto nebol verejne známou osobou, ktorá by bežne vystupovala na verejnosti a\nprezentovala tak svoje názory; toho času je zosnulý a nemôže difamačné obvinenia vyvrátiť alebo\npotvrdiť. Najmenšiu mieru ochrany spomedzi uvedených troch osôb požíva prokurátor M. U., ktorý bol\npredstaviteľom justičného systému a do istej miery osobou známejšou ako Ľ. Z. a G. H.. Zároveň je\nvšak nevyhnutné mať na pamäti, že aj keď ide o osobu predstavujúcu jednu zo zložiek justičného\nsystému, na ktorej odborný a morálny kredit je kladený zákonný dôraz, ani táto osoba nepodlieha takej\nmiere kritiky ako politik; inými slovami, prokurátor musí požívať vyššiu mieru ochrany ako politicky činná\nosoba, zároveň však menšiu mieru ochrany ako osoba súkromná. To však neumožňuje iným subjektom,\nvrátane médií, obviňovať aj takúto osobu z vraždy, resp. z pokusu vraždy, bez relevantných podkladov\na overenia pravdivosti tvrdenia. Ide o závažné obvinenie aj vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor ako\norgán činný v trestnom konaní je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých\nsa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, a je zákonne limitovaný v možnostiach reakcie na\nuvedené obvinenie.\nNavyše, uložená pokuta 50 000 € v zmysle § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z. z. je bližšie\ndolnej hranici zákonnej sadzby (zákon umožňuje pri uvedenom porušení povinnosti uložiť vysielateľovi\ntelevíznej programovej služby pokutu od 3319 € do 165 969 €).\nK námietke navrhovateľa, že odporca v zápisnici neuviedol okrem výroku aj odôvodnenie a poučenie o\nopravnom prostriedku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:\nRozhodnutie je záväzný akt správneho orgánu, ktorý autoritatívnym spôsobom zakladá, mení alebo\nruší práva a povinnosti účastníkov konania a ktorým sa končí správne konanie. Rozhodnutie musí byť\nzákonné, musí ho vydať na to príslušný orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci\na musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku v spojení s § 71 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z.). Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia\ntohto rozhodnutia. Rozhodnutie odporcu č. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011, ktoré je predmetom\npreskúmania v tomto súdnom konaní, bolo vydané v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné\nnáležitosti rozhodnutia, výrok, odôvodnenie, poučenie, obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal,\nodtlačok úradnej pečiatky odporkyne a podpis predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu ako jej\nštatutárneho orgánu. Nie je dôvod pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie č. RP/112/2011 zo dňa\n20. decembra 2011 vydal orgán, ktorý by na to nebol oprávnený. Ide o rozhodnutie kolektívneho orgánu,\nktoré bolo vydané v písomnej forme. Rada nie je orgánom štátnej správy v klasickom ponímaní, ale\nje správnym orgánom sui generis. Platné rozhodnutie Rady je utvárané prejavom vôle deväťčlenného\nkolektívneho orgánu. Členovia Rady nemajú rovnaké postavenie ako zamestnanci iných orgánov štátnej\nsprávy s rozhodovacou právomocou zverenou im na konkrétnom úseku štátnej správy. Členovia Rady\nnie sú stále prítomní v sídle Rady, zasadajú v dvojtýždenných intervaloch, preto sa nemôžu podieľať\nna napĺňaní pôsobnosti a poslania Rady, tak ako bežní štátni zamestnanci, a preto boli Kancelárii\nRady zverené konkrétne právomoci, medzi ktoré patrí aj vykonávanie uznesení prijatých Radou a\nvypracovávanie písomných rozhodnutí. Vypracovávanie rozhodnutí sa realizuje zásadne na základe\npokynov Rady.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie podľa zákona č. 308/2000 Z. z.\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok - okrem ustanovení § 23 v časti\nnesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 Správneho poriadku.\n\nPodľa § 22 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o\nvykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní\nsprávny orgán spíše zápisnicu (ods. 1). Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie\nuskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy\nboli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a\nvýsledok hlasovania (ods. 2). Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní\nzúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní\nvšetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti\nobsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú (ods. 3).\nPodľa ustanovení Správneho poriadku aj zápisnica zo zasadnutia Rady musí obsahovať všetky\npredpísané náležitosti. Odporca na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 20. decembra 2011, prijal\nuznesenie vo veci správneho konania č. 439/PLO/O-5414/2011 voči navrhovateľovi, ktorým rozhodol,\nže navrhovateľ porušil povinnosti ustanovené v § 16 ods. 3 písm. a/, § 19 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z., za čo mu uložil sankciu - pokutu vo výške 50 000 € a odvysielanie oznamu o\nporušení zákona. Rada, ako kolektívny orgán, v deň svojho rozhodovania nevypracováva písomné\nvyhotovenie rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracováva Kancelária Rady, ako jej\npodporný administratívny aparát, podľa pokynov Rady. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky považuje námietku navrhovateľa, týkajúcu sa toho, že rozhodnutie odporkyne\nprijaté dňa 20. decembra 2011 neobsahovalo všetky podstatné náležitosti rozhodnutia už v deň jeho\nvyhlásenia, za neopodstatnenú a to aj po analýze rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý bol vydaný vo veci sp. zn. 2Sžo/73/2010 zo dňa 20. októbra 2010, keďže uvedený rozsudok sa\nvyjadril len k činnosti odporcu súvisiacej s ustálením okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty na\nvydanie rozhodnutia a to v čase, keď zákon č. 308/2000 Z. z. uvedený rozhodujúci okamih neupravoval\n(na rozdiel od v súčasnosti účinnej právnej úpravy; § 64 ods. 4 druhá veta zákona č. 308/2000 Z. z.).\nK spôsobu a forme samotnej rozhodovacej činnosti odporcu na jeho zasadnutiach sa Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/73/2010 zo dňa 20. októbra 2010 nezaoberal. Zápisnica\nodporcu z jeho zasadnutia zo dňa 20. decembra 2011 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti,\nt.j. výrok rozhodnutia ako aj výsledok hlasovania. Zákon č. 308/2000 Z. z. ani Správny poriadok\nneupravujú povinnosť odporcu verejne vyhlásiť rozhodnutie, vrátane jeho odôvodnenia napr. tak ako to\nstanovuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 156. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený\nzáver prízvukuje aj z dôvodu, že o identickej námietke navrhovateľa rozhodol rovnako už v iných veciach\nvedených pod sp. zn. 4Sž/10/2012 a sp. zn. 4Sžo/13/2012, ktoré sú navrhovateľovi k dispozícii, nakoľko\nrozhodnutia sp. zn. 4Sžo/13/2012 zo dňa 29. mája 2012 a sp. zn. 4Sž/10/2012 zo dňa 18. septembra\n2012 boli navrhovateľovi doručené, a teda právne závery k tejto otázke sú mu už známe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje odôvodnenie uloženej sankcie za podrobné, konformné so\nzákonom č. 308/2000 Z. z., Správnym poriadkom a zásadami administratívneho trestania za správne\ndelikty. Pri ukladaní druhu a výšky sankcie odporca zohľadnil závažnosť správneho deliktu, mieru\nzavinenia navrhovateľa (objektívna zodpovednosť za správny delikt bez ohľadu na zavinenie), rozsah\na dosah vysielania (navrhovateľ je celoplošným vysielateľom), trvanie a následky porušenia povinnosti\n(program bol vysielaný dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod., t.j. v hlavnom vysielacom čase, trval cca\ntri hodiny vysielacieho času).\nVychádzajúc z uvedených skutočností odporca postupoval v súlade s ustanoveniami § 19 ods. 1 písm.\na/, § 64 zákona č. 308/2000 Z. z., § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 532/2010 Z. z. a Správneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nebol uznaný za\nvinného zo spáchania správneho deliktu preto, že odvysielal program Večer pod lampou dňa 23. júna\n2011 o cca 20:15 hod. na tému Z., príp. za to, že dotknutá strana, sudcovia, prokurátori a znalci nemohli\nreagovať a brániť sa voči tvrdeniam kritikov, ako sa to snaží verejnosti podsúvať, ale navrhovateľ bol\nodporcom uznaný za vinného zo spáchania správneho deliktu preto, že nezabezpečil všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci uvedeného programu a spôsobom jeho spracovania a obsahom\nzasiahol do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. U., Ľ. Z. a forenzného psychológa G. H., čím došlo k\nporušeniu ustanovení § 16 ods. 3 písm. a/, § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nK námietke navrhovateľa, že výsledok monitoringu jeho vysielania od 1. januára 2011 do 5. septembra\n2011 spracovaný spoločnosťou Slovakia online, s.r.o. nie je súčasťou administratívneho spisu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že išlo o monitoring vysielania navrhovateľa v rámci programovej\n\nslužby Dvojka. Javí sa viac ako nepravdepodobné, žeby navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o\nsvojom vlastnom vysielaní, programovej štruktúre a obsahu vysielaných programov. Išlo o vyhodnotenie\ninformácií a programov, ktoré boli a museli byť navrhovateľovi známe z jeho vlastnej činnosti a sám\nmohol na ne vo vyjadrení k začatiu správneho konania poukázať. Navyše, navrhovateľ bol oboznámený\ns podkladmi rozhodnutia (záznam vysielaného programu a prepis skutkového stavu) a mal možnosť\nsa k nim vyjadriť, svoje právo však nevyužil, konkrétne sa k podkladom rozhodnutia nevyjadril ani\nnenavrhol vykonanie žiadnych ďalších dôkazov; v tomto kontexte Najvyšší súd Slovenskej republiky\npripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí\ndbajú o svoje práva). Skutočnosť, že monitoring programov sa v administratívnom spise nenachádzal,\nnemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporcu, pretože navrhovateľovi boli tieto programy známe z\njeho vlastnej činnosti. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby na svoje programy, ktoré sú mu z jeho činnosti\nznáme, poukázal a preukázal nimi svoje tvrdenia. Navrhovateľ však toto svoje právo nevyužil. Napokon\nnavrhovateľ sám predložil monitoring tlače a ostatných médií z rokov 2007-2011 súvisiacich s kauzou\nCervanová.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu\nč. RP/112/2011 zo dňa 20. decembra 2011 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku ako súladné so zákonom vo výrokovej časti v bode II. potvrdil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}], "citovane_v": []}