{"guid": "85ef9fd7-46c4-4e47-9b00-b78862518d86:a6184c67-4eb7-41b5-9aae-684695a4aea9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1", "spisova_znacka": "8Sž/1/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/1/2012 z 21. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2013, sp. zn. 8Sž/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1", "identifikacne_cislo": "9012010005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6184c67-4eb7-41b5-9aae-684695a4aea9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/1/2012\n9012010005\n21. 02. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:9012010005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zast. spoločnosťou\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, v mene ktorej koná\nMgr. Zuzana Zlámalová, advokátka, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova\n8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/106/2011 zo dňa 23. novembra\n2011, konajúc o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/106/2011 zo dňa 23. novembra 2011\nz r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a vec jej v r a c\ni a na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 489,06 €, na účet\njej právnej zástupkyne vedený vo B., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozhodnutím č. RP/106/2011 zo dňa 23. novembra 2011 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila\npovinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len\n„Zákon\") tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa 28. mája 2011 o cca 19:00 hod,\nodvysielala program Televízne noviny, v rámci ktorého odvysielala príspevok s názvom Pochybnosti o\nútulku, informujúci o útulku zvierat v meste Bratislava, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím\nobsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti riaditeľky útulku, za čo navrhovateľke uložila pokutu vo výške\n6000 €.\nV dôvodoch napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že osoba, do ľudskej dôstojnosti a\nzákladných práv a slobôd ktorej bolo zasiahnuté, nemusí byť nevyhnutne identifikovateľná pre všetkých\nrecipientov (napr. prostredníctvom mena a priezviska), negatívne dôsledky zásahu do ľudskej dôstojnosti\na základných práv a slobôd, konkrétne právo na ochranu dobrého mena a dobrej povesti, sa\nnajintenzívnejšie prejavujú práve v širšom okolí fyzickej osoby. V príspevku odznel názov obce, v ktorej\nsa útulok nachádza, odznela taktiež informácia, že dotknutá osoba je riaditeľkou útulku. Vizuálnu časť\ntvorili aj zábery dotknutej osoby, ktoré obsahovali tiež jej osobný prejav. Na základe všetkých skutočností,\nktoré odzneli v príspevku vo verbálnej alebo vizuálnej forme, bola osoba, o ktorej príspevok informoval,\njednoznačne identifikovateľná pre svoje širšie okolie.\n\nK spôsobilosti informácií zasiahnuť dobré meno, dobrú povesť či súkromie, príspevok informoval aj\no tom, že dotknutá osoba týra zvieratá v útulku tým, že ich necháva žiť vo výkaloch a nekŕmi ich\npravidelne a denne chodí opitá. Uvedené informácie boli nepochybne negatívne a vo vzťahu k riaditeľke\nzvieracieho útulku pôsobili difamačne. Tieto informácie neboli žiadnym spôsobom verifikovateľné, boli\nrecipientovi sprostredkované bez akéhokoľvek potvrdenia alebo aspoň uvedenia relevantných zdrojov.\nPokiaľ bola dotknutá osoba pre svoje okolie na základe odvysielaných informácií identifikovateľná a\nzverejnené informácie ju dehonestovali alebo vykresľovali v negatívnom svetle, takéto informácie boli\nnepochybne spôsobilé negatívnym spôsobom ovplyvniť mienku okolia dotknutej osoby. Zverejnené\nnegatívne informácie neboli ničím podložené a tiež neboli nijako overiteľné, z čoho prirodzene vyvstala\npochybnosť o ich pravdivosti. Odvysielanie informácií, ktoré negatívne vykresľovali konkrétnu osobu\nbezpochyby bolo nežiaducou publicitou, ktorá zasiahla dobré meno a dobrú povesť tejto osoby.\nVerejný záujem na odvysielaní takýchto informácií spôsobom, akým boli odvysielané v predmetnom\npríspevku, nebol zrejmý. Sprostredkovanie uvedených informácií takýmto spôsobom zasiahlo do ľudskej\ndôstojnosti, dobrého mena a dobrej povesti riaditeľky útulku, pričom tento zásah bol zjavne neoprávnený.\nK výške pokuty odporkyňa uviedla, že navrhovateľka bola už v minulosti za porušenie § 19 ods. 1 písm.\na/ Zákona sankcionovaná a nakoľko sa jednalo o zásah do jedného zo základných ľudských práv a\nslobôd, je možné uložiť pokutu už pri prvom porušení uvedeného ustanovenia. Jedná sa o jedno z\nnajzávažnejších porušení Zákona, ktoré môže mať pre dotknutú osobu dlhodobé, nezvratné následky.\nProti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 10. januára 2012 opravný\nprostriedok, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie,\nalternatívne zníženia uloženej pokuty. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.\nNamietala, že rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho\nstavu, vo výrokovej časti je nepreskúmateľné a v časti týkajúcej sa uloženej sankcie je nepreskúmateľné\na neodôvodnené.\nUviedla, že v odvysielanom príspevku nebola nikde osoba nazvaná vo výroku napadnutého rozhodnutia\nako riaditeľka útulku, identifikovaná menom a priezviskom, z čoho by bolo nespochybniteľne zrejmé a pre\nširokú verejnosť jednoznačné, o akú osobu sa jedná, ako ani označením riaditeľka útulku, z čoho by bolo\nnespochybniteľné, že všetky skutočnosti uvádzané v príspevku o osobe nazvanej ako riaditeľka útulku sa\ntýkajú osoby vystupujúcej príspevku, a to jednoznačne a overiteľne. Nie je možné vyvodzovať záver, že\npokiaľ odporkyňa dospela na základe svojej úvahy k záveru, že osoba, ktorá v príspevku bez označenia\nmenom alebo funkciou vystupovala, je riaditeľkou útulku, aj široká verejnosť túto skutočnosť vníma\nrovnako a nespochybniteľne. Tvrdenia odprezentované ako fakt, že táto konkrétna osoba je riaditeľkou\nútulku, považovala navrhovateľka za tendenčné a nepodložené. Konkrétna osoba nebola v príspevku\nnijakým ďalším spôsobom (okrem vizuálneho zobrazenia) presne označená, teda pre širšiu verejnosť\nnebola identifikovateľná prostredníctvom prvkov osobnostného charakteru; mohla byť identifikovateľná\nvýlučne pre úzky okruh svojich blízkych alebo známych na základe vizuálneho zobrazenia.\nNa uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná osoba, voči ktorej neoprávnený\nzásah smeruje alebo smeroval, z obsahu príspevku však nebolo zrejmé, kto má byť osobou, ktorej\nprislúcha nárok domáhať sa ochrany osobnostných práv. Pokiaľ nebolo možné z obsahu odvysielaného\npríspevku jasne, presvedčivo, bez akýchkoľvek pochybností určiť osobu, ktorej sa príspevok dotýkal,\nnie je možné, hoci aj reštriktívnym výkladom, určiť osobu aktívne legitimovanú na uplatnenie inštitútu\nochrany osobnosti. Odvysielaný príspevok nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na súkromie akejkoľvek\nosoby, nemohol spôsobiť neodôvodnenú spoločenskú difamáciu. Odvysielaním výroku v znení „...ona\nchodí denne opitá...\" neprišlo k spojeniu tohto výroku s osobou riaditeľky útulku jednoznačne a\nnespochybniteľne aj vzhľadom k tomu, že osoba riaditeľky útulku nebola nikde v príspevku riadne\nidentifikovaná nezameniteľnými osobnostnými prvkami. Bez doloženia konkrétnych dôkazov, že k\nzásahu do ľudskej dôstojnosti reálne mohlo prísť alebo prišlo, bez konkretizácie spôsobu, nebolo možné\njednoznačne stanoviť, že došlo k porušeniu § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona.\nNavrhovateľka tiež namietala, že odvysielaním konkrétnych častí príspevku týkajúcich sa týrania zvierat,\nnemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv akejkoľvek osoby, keďže k všetkým týmto tvrdeniam\nbol odvysielaný protinázor. K zásahu do osobnostných práv môže dôjsť len v prípade odvysielania\nskutočností, ktoré takúto osobu dehonestujú, uvádzaním skutočností, ktoré nie sú pravdivé, sú pravdu\n\nskresľujúce, na ktoré táto osoba nemala možnosť reagovať a poskytnúť svoje stanovisko. Odvysielané\nskutočnosti boli len prezentovaním faktu, ktorý redaktorke tlmočil orgán obecnej správy - starostka\npríslušnej mestskej časti, pričom zástupcovi útulku bola poskytnutá možnosť sa ku všetkým obvineniam\nvyjadriť, čo bolo aj využité. Pokiaľ by sa dotknutá osoba cítila dotknutá vysielaním, na ochranu svojich\nosobnostných práv mala možnosť podať žalobu na ochranu osobnosti v súlade s ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka.\nNavrhovateľka ďalej uviedla, že pri kolízii práva na informácie s právom na ochranu osobnosti je\npotrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania\ntýchto práv a ich ochrany. Je vecou predovšetkým súdov, aby s prihliadnutím na okolnosti každého\nprípadu zvážili, či jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred druhým. Relácia Televízne\nnoviny je seriózna spravodajská relácia, ktorá poukazuje na závažné spoločenské problémy a využíva\nústavné právo občanov na informácie. V snahe poskytnúť divákovi ucelený pohľad na vec vždy reaguje\nodpoveďami z rozličných uhlov pohľadu. Použitie identifikačných znakov bolo súladné so zákonnou\nspravodajskou licenciou, tieto boli použité na účely spravodajstva, v primeranom rozsahu a primeraným\nspôsobom, vo verejnom záujme.\nNavrhovateľka namietala nedostatky výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko táto neobsahovala presný,\njednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho\ndeliktu. Absentuje popis spáchania alebo ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt\nbol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol spáchaný, pričom\nv tejto súvislosti poukazovala na obsah rozsudkov tunajšieho súdu, sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.\nmája 2011, sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 5Sž/9/2009 zo dňa 22.\nseptembra 2009, sp. zn. 6Sž/4/2009 zo dňa 20. apríla 2010.\nV súvislosti s uloženou pokutou namietala navrhovateľka jej neprimeranú výšku ako aj to, že\nnemala oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňala funkciu výchovnú ani preventívnu, vzhľadom na\npredchádzajúce výšky uložených pokút za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona nebola zrejmá\nkontinualita sankčného trestania. V napadnutom rozhodnutí absentovala logická opodstatnenosť a\ndostatočné dôvody udelenia takejto výšky sankcie. V tejto časti považovala navrhovateľka napadnuté\nrozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň poukázala na obsah rozsudku\ntunajšieho súdu sp. zn. 3Sž/14/2008 zo dňa 24. apríla 2008.\nK podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 20. februára 2012 vyjadrila\nodporkyňa tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\nUviedla, že z kontextu odvysielaných slovných a obrazových informácií nepochybne vyplývalo, že\nzobrazená osoba prezentujúca útulok, ktorej vyjadrenia boli v kontradikcii s tvrdeniami starostky\nmestskej časti Vrakuňa, je riaditeľkou predmetného zvieracieho útulku. Na základe všetkých\nodvysielaných skutočností bola osoba, o ktorej príspevok informoval, pre svoje širšie okolie jednoznačne\nidentifikovateľná. Potenciálny okruh osôb, pre ktorý mohla byť dotknutá osoba identifikovateľná,\nbol dostatočne široký pre možný zásah do jej ľudskej dôstojnosti. Aplikáciou zákonom dovoleného\nsprávneho uváženia dospela k záveru, že odvysielané informácie mali difamujúci charakter vo vzťahu\nk osobnostnej sfére dotknutej ženy v takej miere, v akej to predpokladá § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona.\nZ uvedeného dôvodu bolo obmedzenie slobody prejavu navrhovateľky v podobe vyvodenia deliktuálnej\nzodpovednosti nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, odôvodňovalo naliehavú potrebu a sledovalo\nlegitímny cieľ, spočívajúci v ochrane individuálnych právom chránených záujmov chránenej osoby, a to\nochrany práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti.\nOdporkyňa ďalej uviedla, že jej konanie nie je podmienené návrhom osoby, ktorá mala byť na svojich\nprávach poškodená, a teda ani tvrdeniami či dôkaznými prostriedkami takouto osobou poskytnutými.\nRozhodujúcou je len skutočnosť, či bola osoba vo vysielaní na základe odvysielaných informácii pre\nrecipienta identifikovateľná, či odvysielané informácie boli spôsobilé zasiahnuť jej dobré meno, dobrú\npovesť alebo súkromie.\nPokiaľ navrhovateľka argumentovala, že do osobnostných práv môže dôjsť len v prípade odvysielania\nskutočností, ktoré nie sú pravdivé, sú pravdu skresľujúce, na ktoré táto osoba nemala možnosť reagovať\na poskytnúť svoje stanovisko, odporkyňa uviedla, že vyjadrenie sa dotknutej osoby k zverejneným\n\nzvukovým či obrazovým informáciám, ktoré voči nej pôsobia difamačne, nemôže tento difamačný účinok\nv očiach verejnosti eliminovať. Pripustením argumentácie navrhovateľky by všeobecne bolo možné\nzverejniť akékoľvek negatívne či dehonestujúce informácie o konkrétnej osobe, pričom následným\nposkytnutím možnosti dotknutej osobe komentovať tieto informácie by bol nepochybne negatívny\núčinok týchto informácií na verejnosť eliminovaný, dotknutá osoba by nebola vnímaná negatívne.\nZabezpečenie objektívnosti a nestrannosti vysielaného obsahu nemôže byť vyvinením z porušenia inej\npovinnosti stanovenej Zákonom. Skutočnosť, že príspevkom dotknutá žena nevyužila možnosť domáhať\nsa ochrany svojho práva sukromnoprávnou žalobou, ako aj to, že nebude iniciovať súdne či mimosúdne\nkonanie v budúcnosti, je z hľadiska porušenia § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona bezpredmetné. Odvysielaným\nobsahom došlo k porušeniu § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona bez ohľadu na to, aké kroky podnikla resp.\nnepodnikla dotknutá osoba v súkromnoprávnej oblasti.\nK nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že vzhľadom na širokú\nformuláciu § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona je správnemu orgánu ponechaný priestor, aby v rámci správneho\nuváženia posúdil jednotlivé konania a osobitne vyhodnotil konkrétny skutkový stav s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti. Spôsob spracovania a obsah príspevku bol predmetom analýzy odporkyne, pričom\ntáto analýza a z nej plynúce závery boli podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vo\nvýroku odporkyňa identifikovala príspevok odvysielaný v rámci programu Televízne noviny, uviedla čas\nodvysielania príspevku, ako aj to, že obsahom a spôsobom spracovania došlo k zásahu do základných\nľudských práv v ňom zobrazenej ženy. Takto identifikovaný skutok nie je zameniteľný s iným, nakoľko\nv danom čase a dni vysielateľka odvysielala v rámci špecifikovaného programu len jeden príspevok s\nnázvom Pochybnosti o útulku, bolo teda zrejmé, akým skutkom došlo k porušeniu zákona a nemohlo\ndôjsť k zámene s iným skutkom.\nK výške uloženej sankcie odporkyňa uviedla, že pri jej určovaní vzala do úvahy všetky relevantné kritériá.\nKontext, v ktorom boli uvedené informácie použité, spolu so spôsobom spracovania predmetného\npríspevku mohli spôsobiť dotknutej osobe spoločenskú difamáciu, čím došlo k zásahu do jej ľudskej\ndôstojnosti. Miera zodpovednosti spočívala v tom, že u právnickej osoby sa jedná o objektívnu\nzodpovednosť a v prípade programu Televízne noviny ide o program pripravený vopred, navrhovateľka\nteda mala možnosť prispôsobiť obsah predmetného príspevku tak, aby nebol v rozpore s § 19 ods. 1\npísm. a/ Zákona. Navrhovateľka bola za porušenie predmetnej povinnosti sankcionovaná opakovane\nuž v minulosti a mohla teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený\nZákonom. Sankcia bola uložená na dolnej hranici a v pomere k predchádzajúcim sankciám uloženým\nnavrhovateľke za porušenie totožnej povinnosti nebola neprimerane vysoká ani nízka.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 64 ods. 6 Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na\nnariadenom pojednávaní dňa 21. februára 2013 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné\nzrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 250l ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\n\nPodľa § 245 ods. 2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 2501 ods. 2 O. s. p., ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nPodľa čl. 10 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA\nZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky) má každý právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu\na zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte rozhodnutia len\n„Dohovor\") každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať\na rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.\nPodľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže\npodliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a\nktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho\nspracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne, ktorým bola\nnavrhovateľke uložená sankcia vo výške 6000 € podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Zákona za porušenie\npovinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona na tom skutkovom základe, že na televíznej programovej\nslužbe TV MARKÍZA dňa 28. mája 2011 o cca 19:00 hod, odvysielala program Televízne noviny, v\nrámci ktorého odvysielala príspevok s názvom Pochybnosti o útulku, informujúci o útulku zvierat v\nmeste Bratislava, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti\nriaditeľky útulku.\nNavrhovateľka v rámci predmetného príspevku odvysielala skutkové tvrdenia prezentované starostkou\nmestskej časti Vrakuňa, a to priamo odvysielaním vyjadrenia starostky ako aj prostredníctvom\n\nmoderátora programu Televízne noviny a redaktorky príspevku. Rovnako však odvysielala aj reakciu na\ntieto tvrdenia osobou, ktorú bolo možné na základe informácií, ktoré v predmetnom príspevku odzneli,\nidentifikovať ako riaditeľku útulku, ktorá reakcia bola skutkovým tvrdením vyvracajúcim tvrdenia týkajúce\nsa týrania zvierat. Tieto vyjadrenia boli dopĺňané obrazovými zábermi na zvieratá v útulku.\nKaždý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) je potrebné riešiť\nprostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS\n34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením\njedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva\nalebo slobody (napr. PL. ÚS 7/96). Z čl. 26 ods. 4 ústavy vyplýva, že medzi ústavou dovolené dôvody\nobmedzenia slobody prejavu patrí aj ochrana práv a slobôd iných.\nJe zrejmé, že obmedzenie slobody prejavu v § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona predstavuje nevyhnutné\nopatrenie v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR sledujúce ochranu práv a slobôd iných. Posúdenie, či\nodvysielaný sporný príspevok bolo potrebné subsumovať pod citované ustanovenie Zákona, a teda\nobmedziť slobodu prejavu navrhovateľky, je vecou vyvažovania dvoch v konflikte stojacich základných\npráv. Ide o slobodu prejavu a o právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Toto posúdenie je podľa\nprávneho poriadku v kompetencii odporkyne a preskúmať ho v rámci konania o opravnom prostriedku\nje oprávnený najvyšší súd, pričom preskúmava, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania\na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite zdôvodnené.\nPrávo na zachovanie ľudskej dôstojnosti sa vymedzuje ako ochrana pred zaobchádzaním, ktoré ponižuje\ndôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti, resp. ako ochrana pred uvádzaním do stavu pre človeka\nnedôstojného.\nPokiaľ odporkyňa vymedzila správny delikt tak, ako to bolo vo výroku napadnutého rozhodnutia,\nktorý mal zasahovať do ľudskej dôstojnosti, považoval senát najvyššieho súdu toto vymedzenie za\nnedostatočné a rozporné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.\nOdporkyňa považovala za rozporný s § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona príspevok ako celok - t. j. celým jeho\nobsahom ako aj spôsobom spravovania. Z odôvodnenia však takýto záver nevyplýva; nie je zrejmé, v\nčom mal spočívať zásah do zákonom chráneného záujmu - ľudskej dôstojnosti odvysielaním príspevku\nako celku. V odôvodnení rozhodnutia sa odporkyňa žiadnym spôsobom nezaoberala spôsobom\nspracovania príspevku, keďže tento príspevok ako celok mal zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti riaditeľky\nútulku.\nV odôvodnení sa odporkyňa zamerala na konkrétne výroky, ktoré v príspevku odzneli, avšak bez\nnáležitého hodnotenia aj opačných skutkových hodnotení, ktoré v konečnom dôsledku, podľa názoru\nsenátu najvyššieho súdu, predstavovali rovnováhu medzi tvrdeniami jednotlivých osôb vystupujúcich\nv príspevku. Odporkyňa formálne poukazovala na tú skutočnosť, že sloboda prejavu nie je absolútna,\ntvrdený zásah do ľudskej dôstojnosti však relevantným spôsobom nešpecifikovala, neodôvodnila,\nzamerala sa na prejavy odvysielaného príspevku v inej sfére práv dotknutej osoby - v práve na ochranu\ndobrého mena a dobrej povesti a ochranu súkromia.\nOchrana ľudskej dôstojnosti je zakotvená v čl. 19 ods. 1 Ústavy SR spolu s ochranou osobnej cti, dobrej\npovesti a mena.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo osoby na ochranu dobrej povesti (dobrého\nmena) podľa v čl. 8 (Dohovoru) je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života (Pfeifer v.\nRakúsko, sťažnosť č. 12556/03). Ústava SR chráni súkromie v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2.\n\nZ ústavnej systematiky je zrejmé, že ľudskej dôstojnosti sa priznáva osobitná ochrana. V ústavnom práve\nmožno uvažovať o rozlíšení ochrany priznanej čl. 19 ods. 1 (Ústavy SR, pozn. súdu) na tri osobitné\npráva: na ľudskú dôstojnosť, o ďalšom práve na česť a o inom osobitnom práve na ochranu mena (in:\nDrgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky - Komentár. Druhé prepracované a rozšírené vydanie. Heuréka\nŠamorín. 2007. s. 216. ISBN 80-89122-38-8). Občiansky zákonník rovnako poskytuje ochranu ľudskej\ndôstojnosti ako samostatnej kategórii, a to v rámci ochrany osobnostných práv (§ 11 a nasl. OZ).\nV zmysle uvedeného nie je možné, bez ďalšieho výkladu a ustálenia obsahu jednotlivých právnych\npojmov, subsumovať ochranu dobrého mena a súkromia do pojmu ľudská dôstojnosť, resp. prezumovať\nzásah do týchto práv odvodením od zásahu do ľudskej dôstojnosti. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti poukazujú na to, že ľudská dôstojnosť riaditeľky útulku\nbola znížená resp. bolo do nej zasiahnuté odvysielaním príspevku ako celku.\nV prípade, že odporkyňa dospela k záveru, že jednotlivé výroky boli spôsobilé zasiahnuť resp. znížiť\nľudskú dôstojnosť riaditeľky útulku, tieto bolo potrebné špecifikovať vo výroku napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ príspevok ako celok mal zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti dotknutej osoby, pre takýto záver\nneobsahuje napadnuté rozhodnutie dostatok relevantných a konkrétnych dôvodov.\nV súvislosti s ostatnými námietkami vznesenými navrhovateľkou v opravnom prostriedku, najvyšší súd\nvyhodnotil tieto ako nedôvodné.\nOsoba, do ľudskej dôstojnosti ktorej malo byť zasiahnuté, bola na základe súhrnu všetkých v príspevku\nodvysielaných informácií (vo verbálnej ako aj vizuálnej forme), jednoznačne identifikovateľná pre svoje\nširšie okolie, a to bez ohľadu na to, či bola dotknutá osoba zároveň identifikovaná menom a priezviskom,\nprípadne výslovným uvedeným jej funkcie.\nPokiaľ bola namietaná výška a odôvodnenie uloženej sankcie, najvyšší súd nepovažoval za potrebné\nsa touto námietkou zaoberať, a to vzhľadom na zistené pochybenie majúce za následok zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia v celosti.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250l ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá\nO. s. p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal právo na ich náhradu vo výške náhradu spolu vo výške\n489,06 € spočívajúcu v náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13\nods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška\"),\nza rok 2012 vo výške 269,58 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej\n- opravný prostriedok /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške á 127,16 €, režijný paušál k dvom\núkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,63 €), za rok 2013 vo výške 137,97 € (účasť na pojednávaní /\n§ 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky/ vo výške 130,16 €, režijný paušál vo výške 7,81 €), spolu vo výške 407,55\n€ zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t.j. 489,06 €.\nOdporkyňa je povinná náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O.\ns. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne navrhovateľky, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo\nB., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}