{"guid": "2b7789a8-7934-49ff-adf7-8288d37519f7:ee7b69ec-e96c-4bfd-9d1f-e3c38b2ad39b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1", "spisova_znacka": "6MCdo/18/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/18/2011 z 28. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 6MCdo/18/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1", "identifikacne_cislo": "9011899913", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2013-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "Nájomná zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705", "nazov": "§ 705 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-705", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-705"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "nazov": "§ 868 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-868", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-868"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-175", "nazov": "§ 175 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-175", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-703", "nazov": "§ 703 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-703", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-703"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-148", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-705", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-868", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-175", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-177", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-703", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee7b69ec-e96c-4bfd-9d1f-e3c38b2ad39b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/18/2011\n9011899913\n28. 05. 2013\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2013:9011899913.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne MUDr. M. Q., bývajúcej v X., v dovolacom\nkonaní zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti\nžalovanému MUDr. Z. N., bývajúcemu v X., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nvedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn. 34 C 197/1992, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2011 sp.zn.\n4 Co 180/2010, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2011 sp.zn. 4 Co 180/2010\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice I rozsudkom z 15. marca 2010 č.k. 34 C 197/1992-267 vyporiadal bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov tak, že do vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci, resp. ich zostatkové\nhodnoty v sume 411,64 eur a hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II Košice\nv sume 68.800 eur, celkom majetok v sume 69.211,64 eur. Do vlastníctva žalovanému prikázal\nhnuteľné veci, resp. ich zostatkové hodnoty spolu v sume 2.288,09 eur. Žalobkyni uložil povinnosť\nzaplatiť žalovanému sumu 33.844,175 eur na vyrovnanie finančných podielov v lehote 60 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť spoločne a nerozdielne na\núčet prvostupňového súdu súdny poplatok v sume 1.430 eur a povinnosť zaplatiť štátu trovy, ktoré platil,\na to každému v sume 373,83 eur. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania. Vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“)\nzaniklo dňom 4. apríla 1989 a že na jeho vyporiadaní sa účastníci nedohodli. Z výsledkov vykonaného\ndokazovania mal preukázané, že do BSM patria vo výroku uvedené jednotlivé hnuteľné veci, resp. ich\nzostatkové hodnoty a hodnota členského podielu v stavebnom bytovom družstve v sume 68.800 eur,\ncelkove majetok v hodnote 71.499,73 eur. Prihliadol na to, že žalobkyňa zaplatila po rozvode manželstva\ndlh na pôžičkách v celkovej sume 659,38 eur a že žalovaný titulom dlhov zaplatil po zániku manželstva\nsumu 1.424,18 eur. Pri vyporiadaní BSM vychádzal v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len\n„OZ“) zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké a že každý z manželov je oprávnený požadovať,\naby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Keďže hodnota majetku, ktorá pripadla\ndo výlučného vlastníctva žalobkyne je vyššia, než hodnota majetku žalovaného, zaviazal žalobkyňu na\nvyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu 33.844,175 eur, pozostávajúcu z rozdielu v podieloch\núčastníkov v sume 33.461,775 eur zvýšeného o sumu 382,295 eur, o ktorú žalovaný vynaložil viac na\núhradu spoločných dlhov po zániku manželstva. Právne vec posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a\n§ 150 OZ. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve uviedol, že podľa ustálenej\njudikatúry, ak manželom za trvania manželstva vzniklo nielen právo spoločného užívania družstevného\nbytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota členských práv a povinností spojených\ns užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou manželov, ktorú je potrebné v rámci BSM\nvyporiadať. Rozhodnutie o tom, komu z rozvedených manželov má členský podiel pripadnúť, bude\nzávisieť predovšetkým na tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať, a to, či už na základe\n\ndohody rozvedených manželov alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu. K hodnote členského\npodielu uviedol, že súdy pôvodne prihliadali v rámci vyporiadania BSM k jeho zostatkovej hodnote, ktorej\nvýšku zisťovali ku dňu zániku BSM. Členský podiel sa však stal legálnym predmetom obchodu, z ktorého\ndôvodu súdna prax pri určovaní jeho ceny vychádza z trhovej hodnoty. Dospel preto k záveru, že aj\nv danom prípade, pri stanovení ceny členského podielu je treba vychádzať z jeho trhovej hodnoty\n(cena, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v družstve v rozhodnej dobe a\nmieste) zisťovanej ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, avšak podľa stavu veci v čase zániku\nBSM. Keďže rozhodnutím súdu (rozsudok bývalého Mestského súdu v Košiciach z 15. mája 1989 č.k.\n20 C 425/89 -7, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 1989) bola žalobkyňa ako člen družstva\nurčená za výlučnú užívateľku družstevného bytu nachádzajúceho sa v X., na U., na prvom poschodí,\nčíslo bytu 1, prikázal hodnotu členského podielu žalobkyni. Pri stanovení jej výšky vychádzal zo\nznaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Szöllössyho, ktorý ju určil sumou 68.800 eur ako všeobecnú\nhodnotu nehnuteľnosti stanovenú metódou polohovej diferenciácie podľa vyhlášky č. 420/2004 Z.z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty, vychádzajúc zo stavu veci ku dňu rozvodu manželstva účastníkov a z\ncien platných v čase vypracovania posudku. V tejto súvislosti uviedol, že nebolo potrebné zohľadňovať\ntrhovú hodnotu náhradného bytu, hoci práve na zabezpečenie takého bytu bola viazaná povinnosť\nžalovaného vypratať sa z predmetného družstevného bytu. Povinnosť zabezpečiť žalovanému náhradný\nbyt nebola totiž určená žalobkyni, ale v zmysle pôvodnej právnej úpravy mal o pridelení náhradného bytu,\nresp. náhradného ubytovania rozhodnúť príslušný národný výbor, k čomu však nedošlo. Žalobkyňa teda\nnemusela vynaložiť žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie náhradného bývania pre žalovaného.\nAj z tohto dôvodu považoval za spravodlivé členský podiel v bytovom družstve vyporiadať tak, že\nžalovanému prináleží čiastka v rozsahu polovice jeho trhovej hodnoty. O náhrade trov konania rozhodol\ns poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. januára 2011 sp.zn. 4 Co 180/2010 na odvolanie žalobkyne\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o veci, ktoré\nboli sporné, stotožňuje sa s tým, ako súd prvého stupňa hodnotil výsledky vykonaného dokazovania a\nako v rozsudku zdôvodnil každú spornú položku. V súvislosti s členským podielom družstevného bytu\nuviedol, že si „osvojil výsledky súdu prvého stupňa“. K námietke žalobkyne týkajúcej sa stanovenia\nhodnoty členského podielu konštatoval, že aj podľa „rozhodnutia Najvyššieho súdu SR“, všeobecnou\ncenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase\nnadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia,\nveku a podobne a že obvykle sa táto cena bytu zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a\nkúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri dokazovaní\nz tohto vychádzal, a preto odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval za opodstatnené. Rozhodnutie\nokresného súdu považoval aj v tejto časti za vecne správne.\nNa základe podnetu žalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uvedenému\nrozsudku krajského súdu mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že rozsudok\nodvolacieho súdu trpí nedostatočným odôvodnením, čím bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom\nkonať, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a že napadnuté rozsudky spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§\n243f ods. 1 písm. a/,b/, c/ O.s.p.). Podľa generálneho prokurátora súdy správne vyhodnotili, že ku\ndňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existovala majetková hodnota členských práv\na povinností manželov v stavebnom bytovom družstve patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Nesprávne však posúdili účinky rozsudku Mestského súdu v Košiciach z 15. mája 1989, sp.zn.\n20 C 425/1989, ktorým bolo zrušené právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi a bolo\nurčené, že byt bude naďalej užívať žalobkyňa ako členka družstva. V dôsledku tohto rozsudku, v čase\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrila majetková hodnota členského podielu\nv bytovom družstve výlučne žalobkyni. S prihliadnutím na to nevyporiadaný ostal iba majetkový nárok\nžalovaného, plynúci zo zrušenia práva spoločného užívania bytu. Rovnako nesprávne súd postupoval\npri určovaní hodnoty uvedeného členského podielu v družstve odkazom na súvisiacu judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď za záväznú považoval hodnotu zodpovedajúcu trhovej cene\ntakéhoto bytu v čase vyporiadania BSM. Vytýkal súdom nižších stupňov, že pri rozhodovaní vôbec\nneprihliadli na skutočnosť, že členský podiel sa stal legálnym predmetom obchodu vplyvom mnohých\nlegislatívnych zmien súvisiacich najmä so zmenou koncepcie Občianskeho zákonníka novelizáciou\nz roku 1991, resp. prijatím Obchodného zákonníka v roku 1991, v dôsledku ktorého sa vytvorili\n\nzákladné predpoklady na uplatňovanie zásad trhového hospodárstva aj na trhu s družstevnými bytmi,\nčo malo za následok aj rast hodnoty členských podielov v bytových družstvách. Súvisiaca zmena v\nchápaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorá sa neskôr premietla v rozhodovacej\npraxi súdov, bola podmienená práve týmito legislatívnymi zmenami. V tomto prípade sa však takáto\nzmena v chápaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve, vzhľadom na dobu podania návrhu\no vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemala uplatniť. Správne mali súdy nižších\nstupňov rozhodovať podľa hmotného práva (aj judikatúry) platného v čase zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, t.j. platného ku dňu 4. apríla 1989. Bol toho názoru, že už okamihom\nprechodu členských práv v bytovom družstve na žalobkyňu v zmysle rozsudku Mestského súdu v\nKošiciach z 15. mája 1989, sp.zn. 20 C 425/1989, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. októbra 1989,\nbolo zrejmé, o čo sa majetok žalobkyne zvýšil, resp. ako sa majetok žalovaného znížil. Súdy mali\npreto zisťovať hodnotu majetkového nároku žalovaného k 31. októbru 1989, teda v dobe zániku práva\nspoločného užívania družstevného bytu. V tejto súvislosti poukázal na žalobkyňou v konaní pred súdmi\nnižších stupňov predložené uznesenie Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2006 sp.zn. 6 Co 113/2006 a\nna rozsudok z 8. septembra 2010 sp.zn. 31 Cdo/2036/2008 prijatý Veľkým senátom občianskoprávneho\na obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý zaujal stanovisko, že „pri oceňovaní\nčlenského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné\nvychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného\nnájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve.“ Namietal tiež, že\nrozsudok krajského súdu trpí nedostatkom dôvodov, keď si osvojil právne posúdenie veci súdom prvého\nstupňa bez toho, aby sa v dôvodoch osobitne vyporiadal s právnym názorom zaujatým v citovanom\nuznesení Krajského súdu v Nitre, na ktorý žalobkyňa odkazovala. Jeho rozsudok je preto nepresvedčivý,\nvykazujúci znaky arbitrárnosti. Keďže rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon a vyžaduje to\nochrana práv a zákonom chránených záujmov žalobkyne, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, považoval mimoriadne dovolanie za dôvodne podané.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi\nzávermi, ku ktorým dospel generálny prokurátor.\nŽalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými\ngenerálnym prokurátorom, podľa ktorého žalobkyňa by mala získať niekoľkomiliónovú trvalú hodnotu\noproti nepatrnej hodnote majetku získaného žalovaným bez finančnej kompenzácie, čo by bolo v rozpore\ns dobrými mravmi. Navrhol preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod predovšetkým uvádza, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.), keď na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od\n1. januára 1992 a judikatúru, ktorá v čase zániku BSM a zániku spoločného užívania družstevného\nbytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve neexistovala a vychádzal z nesprávneho\nprávneho názoru, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu tohto podielu v dobe zániku\nspoločného členstva rozvedených manželov v družstve, avšak z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa\nvyporiadava.\n\nPodľa § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne\nvzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté\npred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 143 OZ účinného do 31. januára 1991 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo\nmôže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s\nvýnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej\npotrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.\nPodľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.\nPodľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad\nuvedených v § 150.\nPodľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z\nmanželov súd.\nPodľa § 175 ods. l OZ, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať\nbyt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.\nPodľa § 177 ods. l OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z\nnich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt\nďalej užívať.\nPodľa § 177 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden\nz rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu\nrozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt\npred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne\nsúd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o\nzrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i\nspoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.\nZákonné ustanovenie § 868 OZ prijaté ako prechodné ustanovenie k úpravám Občianskeho zákonníka\nvykonaným s účinnosťou od 1. januára 1992 zákonom č. 509/1991 Zb. je založené na zásade tzv.\nnepravej spätnej pôsobnosti právnych noriem, čo znamená, že existujúci právny vzťah, ktorý vznikol pred\núčinnosťou nového právneho predpisu, sa od účinnosti novej právnej normy riadi touto novou právnou\núpravou. Podľa doterajšieho právneho predpisu sa však posudzuje vznik tohto vzťahu a z jednotlivých\nnárokov tie, ktoré vznikli z tohto vzťahu za účinnosti doterajšieho predpisu. Novou právnou úpravou sa\npotom riadia tie nároky, ktoré už vznikli za účinnosti nového predpisu, a to samozrejme aj v prípade, že\nsamotný právny vzťah, z ktorého nárok vznikol, bol založený ešte za predchádzajúcej právnej úpravy.\nJe totiž potrebné rozlišovať právny vzťah a nárok, lebo okamžik ich vzniku nemusí byť rovnaký.\nV danej veci bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a právo spoločného nájmu družstevného bytu\nvzniklo účastníkom za právnej úpravy platnej pred 1. januárom 1992.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania pred súdmi nižších stupňov je nepochybné, že manželstvo\núčastníkov bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu v Košiciach zo 4. októbra 1988 sp.zn. 24 C\n77/1988, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. apríla 1989. Týmto dňom BSM žalobkyne a žalovaného\nzaniklo a vznikol im nárok na jeho vyporiadanie v zmysle zásad uvedených v § 150 OZ. Keďže medzi\nnimi k vyporiadaniu dohodou nedošlo, žalobkyňa uplatnila nárok žalobou o vyporiadanie BSM podanou\nna súd 11. septembra 1989. K vzniku nároku zo zaniknutého BSM a k jeho uplatneniu na súde došlo\nteda pred 1. januárom 1992.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania je rovnako zrejmé, že rozsudkom Mestského súdu v Košiciach z\n15. mája 1989 sp.zn. 20 C 425/1989-7 bolo zrušené právo spoločného užívania žalobkyne a žalovaného\nk družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa v X., na U., na prvom poschodí, číslo bytu 1 a že za ďalšiu\nužívateľku bytu ako členka družstva bola určená žalobkyňa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.\noktóbra 1989. Týmto okamihom žalobkyňa nadobudla členský podiel v bytovom družstve ako majetkovú\n\nhodnotu, s ktorou je oprávnená disponovať a žalovanému zostal nárok na jeho vyporiadanie, keďže súd\nv rámci konania o zrušenie práva spoločného užívania bytu, o jeho vyporiadaní nerozhoduje. To okrem\niného znamená, že žalovanému vznikol nárok na vyporiadanie členského podielu pred 1. januárom 1992\n(tento je možné do troch rokov od zániku manželstva vyporiadať v rámci BSM).\nZ uvedeného je zrejmé, že k uplatneniu nároku na vyporiadanie BSM a k vzniku nároku žalovaného na\nvyporiadanie členského podielu v stavebnom bytovom družstve, došlo pred 1. januárom 1992. Keďže\nv súvislosti s týmito nárokmi nebolo uvedené inak, dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho\nprokurátora, podľa ktorého súdy nižších stupňov mali vec posúdiť podľa doterajšieho právneho predpisu,\nt.j. podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991. V takomto prípade\nna vec nemožno vzťahovať ani iný, v tom čase neexistujúci právny predpis (okrem, ak neustanovuje\ninak) a zásadne ani v tom čase neexistujúcu judikatúru.\nVyporiadanie BSM nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale\naj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité správne\nurčiť cenu jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Judikatúra, ktorou sa súdy riadili do 31. decembra\n1991, bola jednotná v tom, že pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM sa vychádza z ceny,\nktorú veci majú v čase zániku BSM. Aj v prípade, ak predmetom vyporiadania BSM bol členský podiel\nv bytovom družstve, platilo, že súdy vychádzali z výšky zodpovedajúcej zostatkovej hodnote členského\npodielu ku dňu zániku BSM (viď R 43/1972).\nKeďže ustanovenie § 150 OZ, podľa ktorého sa vykonáva vyporiadanie BSM, nedoznalo ani po novele\nObčianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 504/1991 Zb. účinnej od 1. januára 1992 zmenu,\ndovolací súd dospieva k záveru, že aj v prípade zániku BSM pred účinnosťou tejto novely, je možné pri\noceňovaní vecí pariacich do BSM, vzhľadom na spoločenské zmeny (prechod na trhové hospodárstvo),\npoužiť judikatúru platnú v čase rozhodovania súdu, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivej\núpravy majetkových vzťahov rozvedených manželov k spoločnému majetku.\nV danej veci sa však dovolací súd stotožňuje s generálnym prokurátorom v tom, že pokiaľ je predmetom\nvyporiadania členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba\njednému z manželov ako výlučnému členovi družstva (v danej veci žalobkyni), pri jeho oceňovaní\nnemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania.\nGenerálny prokurátor správne uvádza, že tu je potrebné rozlíšiť odlišnú povahu obsahu konštitutívnych\núčinkov rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri hnuteľných\nveciach a pri vyporiadaní členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Zatiaľ čo pri rozhodovaní o\nhnuteľných veciach sa až právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní BSM, ktorý má konštitutívne účinky,\nstáva jeden z bývalých manželov výlučným vlastníkom takýchto vecí, v prípade členského podielu v\nbytovom družstve jeho majetkovú hodnotu získava rozvedený manžel už právoplatnosťou rozsudku,\nktorým súd rozhodol o zrušení práva spoločného užívania družstevného bytu a spoločného členstva a\no určení, ktorý z rozvedených manželov bude naďalej ako člen družstva byt užívať. Predmetom BSM\nsa tak stáva len nevyporiadaný majetkový nárok toho z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom\ndružstva. Výlučný člen družstva môže členským podielom ako majetkovou hodnotou disponovať, a to\nuž okamihom zrušenia spoločného členstva v družstve. V tomto okamihu je už jasné, aká majetková\nhodnota sa dostala v dôsledku zrušenia spoločného členstva jednému z bývalých manželov, a rovnako\nje zrejmé, o čo sa majetok druhého zmenšil. Pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba preto vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu)\ni obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva\nrozvedených manželov v družstve.\nV posudzovanej veci je nesporné, že právo spoločného užívania družstevného bytu, nachádzajúceho\nsa v X., na U., na prvom poschodí, číslo bytu 1 a spoločné členstvo účastníkov v družstve bolo\nzrušené rozsudkom Mestského súdu v Košiciach z 15. mája 1989 sp.zn. 20 C 425/1989-7 a že za ďalšiu\nužívateľku bytu ako členka družstva bola určená žalobkyňa, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť\n31. októbra 1989. Týmto okamihom prešli členské práva a povinnosti v bytovom družstve na žalobkyňu\na od tohto momentu bolo zrejmé, o čo sa majetok žalobkyne zvýšil a o akú hodnotu sa majetok\nžalovaného znížil. Odvolací súd (okresný súd) mal preto správne zisťovať hodnotu majetkového nároku\nžalovaného k 31. októbru 1989, teda zisťovať hodnotu členského podielu v dobe zániku spoločného\n\nnájmu družstevného bytu a spoločného členstva účastníkov v družstve. Ak sa odvolací súd riadil v\ndanej veci iným právnym názorom, podľa ktorého pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v\nrámci vyporiadania BSM sa vychádza z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa členský podiel vyporiadava,\nspočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky teda opodstatnene podal mimoriadne dovolanie z dôvodov\nuvedených v § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie\nodvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d\nods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/180/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}