{"guid": "1f129ea1-cccf-48fc-93c7-17c591083ac8:ef00d9de-d3e9-4569-8340-d4cc80363486", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1", "spisova_znacka": "8Sž/33/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/33/2011 z 30. 1. 2013", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 8Sž/33/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1", "identifikacne_cislo": "9011010210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/566", "nazov": "zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-61.odsek-12", "nazov": "§ 61 ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-61.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-144.odsek-15", "nazov": "§ 144 ods. 15 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-144.odsek-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-73b.odsek-1", "nazov": "§ 73b ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-73b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-73b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/566#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-144", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-73b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef00d9de-d3e9-4569-8340-d4cc80363486", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/33/2011\n9011010210\n30. 01. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:9011010210.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne: CMS\nCapital Market Services, a.s., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 43 780 903, zastúpenej HKP Legal, s.r.o.,\nSasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, v mene ktorej koná JUDr. Rudolf Priečinský, advokát,\nproti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. GUV - 1014/2011 zo dňa 3. augusta 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. augusta 2011, č. GUV - 1014/2011,\nz r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 707,50 €, na účet právneho\nzástupcu žalobkyne vedený v M., E., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nŽalobou zo dňa 10. októbra 2011 doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 11. októbra\n2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. GUV - 1014/2011 zo dňa 3. augusta\n2011 ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu č. OPK - 16762-7/2009 zo dňa 31. marca 2011, vrátenia\nveci žalovanej na ďalšie konanie a náhrady trov konania.\nUviedla, že žalovaná sa v rozhodnutí č. GUV - 1014/2011 nevysporiadala so všetkými námietkami\nuvedenými v rozklade proti rozhodnutiu NBS č. OPK-16762-7/2009 a tento postup možno jednoznačne\npovažovať za porušenie jej práv.\nŽalovaná sa nevysporiadala s námietkou uvedenou v rozklade, že NBS v prvostupňovom konaní ani\njeden krát nepreukázala a nedokázala vyvrátiť skutkové tvrdenie, že obchodnou stratégiou krátkodobých\nobchodov dosiahli klienti žalobkyne preukázateľne lepší obchodný výsledok ako profesionálne\nobchodované podielové fondy slovenských správcovských spoločností, čím dospela k nesprávnemu\nzáveru. Žalobkyňa v rozklade uviedla, že v konaní preukázala, že aktívne obchodovanie bolo za účelom\ndosiahnutia vyššieho zisku, resp. menšej straty ako porovnateľná investícia, na čo NBS vo svojom\nrozhodnutí neprihliadla a označila tvrdenie za účelové. Orgán konajúci o rozklade sa k týmto tvrdeniam\nkvalifikovane nevyjadril a neposúdil ich.\nPodľa názoru žalobkyne sa žalovaná rovnako nevysporiadala s jej námietkou uvedenou v rozklade, že\nrozhodnutie NBS bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní resp. na základe výhradného hodnotenia skutočností zistených dôkaznými\nprostriedkami NBS, pričom všetky návrhy a dôkazy produkované žalobkyňou boli zamietnuté a ich\nzamietnutie nebolo dostatočne odôvodnené, resp. nebolo uvedené, prečo sú vyvrátiteľné. Žalovaná sa\ntiež nezaoberala námietkou, že viaceré tvrdenia a predkladané dôkazy boli bez ďalšieho vyhodnotené\nako účelové, dokonca takto uplatňované právo bolo bez uvedenia dôvodov kvalifikované ako pokus\no prieťahy v konaní, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na časť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia (s. 19).\n\nŽalovaná sa tiež nezaoberala námietkou, že viaceré skutkové tvrdenia NBS uvádzané v rozhodnutí\nnemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. správny orgán neuviedol, na základe čoho dospel k\ndeklarovaným skutkovým tvrdeniam. V rozklade bola namietaná protichodnosť skutkových tvrdení NBS,\nútvaru dohľadu nad finančným trhom citovaných v rozklade, ku ktorým bolo potrebné urobiť dokazovanie\nv rámci výsluchu svedkov, ktoré NBS urobila bez upovedomenia a prítomnosti žalobkyne.\nŽalobkyňa namietala, že postupom NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom, bolo porušené právo\nna spravodlivé konanie. Vzhľadom na zistené porušenie procesných práv v dôsledku toho, že nebola\nupovedomená o termíne ústneho pojednávania o výsluchu svedka, bolo potrebné pri druhostupňovom\nkonaní postupovať tak, že v rámci druhostupňového rozhodovania pri vyhodnocovaní porušenia zákona\na adekvátnosti uloženej sankcie sa vôbec nezohľadňoval obsah namietanej svedeckej výpovede. Týmto\npostupom bolo porušené ústavné právo žalobkyne. Žalovaná ako odvolací orgán mala prvostupňové\nrozhodnutie zrušiť, vec vrátiť a nariadiť riadne vykonanie dôkazu - výsluch svedkov.\nKonštatovanie žalovanej, že žalobkyňa sa mohla vyjadriť k celému spisovému podkladu ku konaniu\nvrátane obsahu svedeckej výpovede, čo aj využila, nezhojí porušenie práv. Akékoľvek jej stanovisko\nk skutkovým tvrdeniam svedkov bolo neplatné, nakoľko tieto dôkazy neboli vykonané v súlade so\nzákonom.\nPokiaľ šlo o písomné vyjadrenia klientov, tie poskytli v súlade s § 24 ods. 5 zákona č. 747/2004\nZ. z., pričom z hľadiska právnej sily dôkazu klienti tieto vyjadrenia nerobili pod prísahou, a teda ich\ntvrdenia a hodnovernosť mali byť skúmané na ústnom pojednávaní a v postavení svedka, keď sa mení\nprocesné postavenie klienta. Žalobkyňa od začiatku namietala a spochybňovala pravdivosť a rozpornosť\npísomných stanovísk klientov, a to aj v námietkach k Protokolu. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenia klientov,\ntieto možno považovať za listinný dôkaz, pričom pravdivosť resp. rozpor skutočností uvádzaných\nrespondentmi v týchto vyjadreniach je možné odstrániť iba ich výsluchom v procesnom postavení\nsvedka. Žalobkyňa mala právo byť upovedomená a prítomná na tomto výsluchu a klásť svedkovi otázky,\npričom toto právo bolo postupom žalovanej v konaní odňaté. Pokiaľ žalovaná konštatovala v rozhodnutí\nporušenie práv v prvostupňovom konaní, nemohla toto porušenie zhojiť tým, že na dôkazy neprihliadla,\nnaviac ak sa žalobkyňa domáhala vykonania práve týchto dôkazov, pri vykonávaní ktorých boli porušené\njej práva.\nŽalobkyňa ďalej poukázala, že v rozklade namietala porušenie zákona spočívajúce v tom, že\nprvostupňový orgán pri realizácií výsluchu riadne neoveril totožnosť svedka a neopýtal sa svedka na\njeho pomer k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Účel zistenia pomeru svedka k prejednávanej\nveci a k účastníkom konania spočíva okrem iného aj v tom, že orgán, ktorý výsluch vykonáva, musí\nvymedziť postavenie svedka v konaní z tzv. negatívneho hľadiska, teda či neexistujú prekážky, pre ktoré\nby svedok nemohol vypovedať (napr. či nie je zamestnancom správneho orgánu, ktorý výsluch vykonáva,\nči nie je alebo nebol štatutárnym orgánom účastníka konania, či nepožíva imunitu a výsady, či netrpí\ninými prekážkami, pre ktoré nemôže vypovedať). Tieto okolnosti musí správny orgán zistiť priamo u\nsvedka a nie odvolávať sa na to, že to vyplýva zo spisového materiálu. Účelom zistenia pomeru svedka\nk prejednávanej veci nebolo zistenie, či svedok bol alebo nebol klientom žalobcu. Neobstojí argument\nžalovanej, že zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej v texte len rozsudku „zák. o dohľade\") neprikazuje\nzisťovať svedkov pomer k prejednávanej veci.\nŽalobkyňa tiež poukázala, že v rozklade namietala aj porušenie práva z dôvodu, že na právne posúdenie\n„churningu\", a teda žalovanou vytknutého porušenia odbornej starostlivosti, použila modely odvodené\nz publikácií S.C. Goldberga Fraudulent Broker-Dealer Practices, Seth C. Andersona Investment\nManagement and Mismanagement History, Findings and Analysis a D.A. Windslova a S.C. Andersona\nA Model for Determining the Excessive Trading Element in Churning Claims, pričom žiadala o doplnenie\npredmetných publikácií a modelov do spisu konania, aby bolo možné posúdiť, či bol zo strany NBS\ndostatočne zistený skutkový stav a mohla sa k skutočnostiam uvádzaným v cit. publikáciách vyjadriť.\nRozhodnutie NBS z hľadiska právneho posúdenia „churningu\" musí obsahovať konkrétny odkaz na\npríslušný právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. NBS riadne neodôvodnila, prečo\npoužila práve tento model nevynímajúc skutočnosť, že predmetná odborná literatúra nie je všeobecne\nzáväzná právna norma, a teda chýba právne zdôvodnenie, podľa ktorého NBS odôvodňuje základné\nznaky „churningu\". Pokiaľ v rozhodnutí Banková rada NBS uviedla, že citované publikácie použila\nako modely, dala za pravdu žalobkyni, že na skutočnosti uvádzané v týchto odborných publikáciách\nsa nevzťahuje princíp publicity (§ 2 zák. č. 1/1993 Z. z.), a preto mala mať možnosť oboznámiť sa\nobsahom publikácií a modelmi ako listinnými dôkazmi, a taktiež mala byť táto odborná literatúra súčasťou\nspisu a preložená do jazyka slovenského. Ani jeden model nebol obsahom spisu a tak žalobkyňa\nnemala možnosť sa s týmito publikáciami oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto jej bolo odňaté\n\nzákonné právo upravené v § 17 ods. 7 a § 26 zák. o dohľade. K tejto námietke sa žalovaná vo svojom\nrozhodnutí nevyjadrila, ani tieto publikácie do spisu nedoplnila. Došlo k porušeniu zákona a žalobkyňa\nnemohla využiť všetky svoje vyjadrenia, návrhy na dokazovanie, pripomienky a tieto uplatniť do vydania\nrozhodnutia vo veci samej.\nŽalobkyňa ďalej namietala uplynutie zákonnej stanovenej dvojročnej lehoty pre uloženie pokuty.\nNárodná banka Slovenska začala konanie na základe oznámenia zo dňa 18. mája 2009 adresovaného\nžalobcovi s názvom: Oznámenie o začatí konania, v ktorom mu NBS, útvar dohľadu nad finančným\ntrhom ako útvar príslušný na konanie v prvom stupni oznámila začatie konania z vlastného podnetu\npodľa ustanovenia § 16 zákona o dohľade o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 3 zák. č.\n566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZoCP\") za\nporušenie ustanovení ZoCP, ktoré bolo zistené dohľadom na mieste vykonanom v spoločnosti na základe\npísomného poverenia viceguvernéra NBS č. ODO-7417/2009 zo dňa 18. mája 2009 v dňoch 19. mája\n2009 až 25. mája 2009. NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom, vydala na základe vykonaného\ndohľadu na mieste v súlade s § 10 zák. o dohľade protokol č. ODO-74l7/2009. Protokol bol vydaný dňa\n30. júla 2009.\nKonečné rozhodnutie bankovej rady NBS zo dňa 2. augusta 2011 číslo GUV- 1014/2011 nebolo možné\ndoručiť a bolo vrátené poštovým doručovateľom Slovenská pošta, a.s. dňa 9. augusta 2011, a tak\nnadobudlo právoplatnosť dňa 12. augusta 2011.\nV zmysle oznámenia o začatí konania NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom, zistila dohľadom\nna mieste v dňoch 19. mája 2009 - 25. mája 2009, porušenia ustanovení ZoCP a tieto deklarovala v\nProtokole, ktorý bol vypracovaný dňa 30. júla 2011.\nV prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že dvojročná lehota na udelenie sankcie\nzačala plynúť v dňoch 19. mája - 25. mája 2009, je nesporné, že najneskôr dňa 30. júla 2011 došlo u NBS,\nútvaru dohľadu nad finančným trhom, k začatiu plynutia prekluzívnej dvojročnej lehoty podľa § 144 ods.\n15 zák. o dohľade. Rozhodnutie bankovej rady NBS o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť viac ako\ndva roky po zistení nedostatkov, a to dňa 12. augusta 2011, čím došlo k uplynutiu lehoty na právoplatné\nuloženie pokuty. Daná lehota je prekluzívna a správny orgán musí na ňu prihliadať z úradnej povinnosti.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že v čase porušenia zákona investičný sprostredkovateľ poskytoval investičnú\nslužbu, investičné poradenstvo iba v prípade, ak toto poradenstvo bolo vykonávané na žiadosť klienta,\nalebo z podnetu obchodníka s cennými papiermi. Žalobkyňa neposkytovala osobné odporúčanie ani\nz podnetu klienta, ani z podnetu obchodníka, ale zo svojej iniciatívy, a preto neposkytovala klientom\ninvestičnú službu investičné poradenstvo ako konštatovala v odôvodnení rozhodnutia banková rada\nna strane 13. Z aktuálneho znenia § 6 ods. 6 ZoCP, podľa ktorého investičným poradenstvom je\naj poskytovanie osobného odporúčania z podnetu poskytovateľa investičnej služby (aj z podnetu\ninvestičných sprostredkovateľov), je zrejmé, že v čase porušenia zákona bol zákon inak definovaný\na poskytovanie osobného odporúčania z podnetu investičného sprostredkovateľa nebolo investičnou\nslužbou, vedľajšou službou ani investičnou činnosťou, tak ako ich definoval ZoCP. Investičný\nsprostredkovateľ tak konal na základe predmetu svojej činnosti: činnosť organizačných a ekonomických\nporadcov a vykonával ekonomické poradenstvo. NBS nemá v kompetencii vykonávať dohľad nad\nfinančnými sprostredkovateľmi vo veciach, ktoré sa netýkajú osobitných zákonov, a preto nemohla za\nposkytovanie osobného odporúčania z podnetu sprostredkovateľky žalobkyňu sankcionovať.\nŽalobkyňa namietala aj neprimeranosť výšky uloženej pokuty, a to z dôvodu, že žalovaná nesprávne\nvyhodnotila námietku uvedenú v rozklade, ktorou namietala, že vo svojom odôvodnení neuviedla, z\nakých činností je jej známe, že žalobkyňa aj naďalej pokračuje vo svojej činnosti tak, ako je uvedené\nv rozhodnutí, čím to má preukázané a čo bolo dôvodom na odobratie povolenia na výkon činnosti\nsprostredkovateľa investičných služieb. V tejto veci sa banková rada NBS odvolávala na žiadosť klienta\nK.. F., kde opätovne žiadal o vyradenie z databázy žalobcu. Predmetná žiadosť mala preukazovať, že\nžalobkyňa pokračovala v činnosti voči klientovi aj po začatí konania o uložení sankcie, a preto nebol\ndôvod na to, aby sa na túto žiadosť v konaní neprihliadlo. Žalovaná nesprávne vyhodnotila pokračovanie\nv porušovaní zákona a neuviedla, čo bolo predmetom telefonátu p. F..\nŽalobkyňa poukázala, že v protokole jej bolo vytknuté, že neuchováva dokumentáciu o poskytovaní\ninvestičného poradenstva klientom a poskytuje klientom spoločnosti CM investičné poradenstvo k\nnákupu a predaju konkrétnych akcií, ktoré vedie k nadmernému obchodovaniu na účtoch klientov za\núčelom generovania poplatkov v prospech žalobkyne na úkor klientov. Z obsahu vyjadrenia p. F. bolo\nzrejmé, že sa nejednalo ani o jedno z vyššie uvedených vytýkaných porušení.\nŽalovaná nepreukázala porušenie zákonných povinností zo strany žalobkyne a právne neodôvodnila,\nktoré kritéria sú pre naplnenie skutkovej podstaty „churning\" podľa zákonných ustanovení smerodajné a\n\nv akom rozsahu tieto kritéria boli porušené, a preto považovala žalobkyňa jej rozhodnutie v časti uloženia\npokuty za nepreskúmateľné. Výška pokuty bola neprimeraná preukázanému porušeniu zákona, a to s\nprihliadnutím na rozsah, dĺžku trvania, následky a povahu zistených nedostatkov (§ 144 ods. 1 ZoCP).\nZáverom žalobkyňa zhrnula, že postup žalovanej v konaní bol nezákonný, zároveň sa banková rada\nriadne nevysporiadala so všetkými námietkami uvedenými rozklade. V konaní došlo k porušeniu\nprocesných práv žalobkyne, nakoľko nebola upovedomená o termíne ústneho pojednávania, a preto\nnemohla využiť procesné právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a vyjadriť sa k spôsobu dokazovania\npri vykonávaní výsluchu svedkov. Žalovaná nezistila v náležitom rozsahu skutkový stav a pokiaľ ide o\npreukázanie skutočnosti, že žalobkyňa porušila odbornú starostlivosť z dôvodu „churningu\", rozhodnutie\nv tejto kľúčovej časti je nepreskúmateľné, pretože nenapĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia\npodľa § 27 ods. 1 a 3 zák. o dohľade, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci\na trpí nedostatkom dôvodov.\nK žalobe sa písomným podaním zo dňa 31. októbra 2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 4. novembra 2011 vyjadrila žalovaná tak, že ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.\nUviedla, že žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu uvádza rovnaké námietky, aké boli uvedené\nuž v rozklade a s týmito sa zaoberala v rámci druhostupňového konania a vyrovnala sa s nimi v\ndruhostupňovom rozhodnutí. Žalobkyňa sa nesprávne domnievala, že na identifikáciu nadmerného\nobchodovania použil útvar dohľadu nad finančným trhom nie všeobecne záväznú právnu normu, ale\n„Stanovisko Komise pro cenné papíry z 8. februára 2006 k churningu\", ktoré vychádza z nezáväzného\nmodelu publikácií. Banková rada NBS sa touto námietkou zaoberala a vysporiadala sa s ňou vo svojom\nrozhodnutí (str. 8).\nŽalovaná poukázala, že banková rada NBS v rámci druhostupňového konania náležite preskúmala\ncelý spisový materiál ako aj námietky žalobkyne, pričom sa stotožnila so skutkovými zisteniami v rámci\nvýkonu dohľadu na mieste a následného prvostupňového konania, pričom konštatovala, že žalobkyňa\nprekročil rámec svojho dovoleného podnikania, jeho činnosťou boli naplnené znaky tzv. „churningu\",\nteda nekalej praktiky súvisiacej s neobvyklou aktivitou na účte klienta sprevádzanou obohatením\nsa účtovaním poplatkov klientovi za realizované obchody bez ohľadu na odbornú starostlivosť,\nsúvisiacu s obstaraním obchodu. Takéto konanie sa považuje za nezlučiteľné s princípmi odbornej\nstarostlivosti pri poskytovaní služieb na finančnom trhu a s postupmi ochrany práv spotrebiteľov\nna trhu finančných služieb. Charakteristickými znakmi napĺňajúcimi podozrenie a nekalú praktiku\nnadmerného obchodovania (churningu/mútenia) sú nasledovné: oslovenie klienta, následné zavádzanie\nklienta poskytovaním informácií či predobchodných informácií (neúplných, nepravdivých či klamlivých\ninformácií) uvádzajúcich alebo spôsobilých uviesť klienta do omylu, manipulácia klienta pri vypĺňaní\ntestov vhodnosti a primeranosti, poskytovanie investičnej služby investičného poradenstva pre klienta,\nčo celkovo vedie k vysokej frekvencii obchodov (častých pokynov na kúpu/predaj cenných papierov) na\núčtoch klientov sprevádzaných generovaním poplatkov od klienta za transakcie a inkasovaním provízie\nz poplatkov od klienta. Takéto ukazovatele boli preukázané v činnosti žalobkyne, čo potvrdili aj jeho\nsamotní klienti. Za úplnosť, spoľahlivosť a presnosť informácie na vykonanie pokynu bola zodpovedná\nžalobkyňa, ktorá informáciu postúpila obchodníkovi s cennými papiermi (spoločnosti CM).\nBanková rada NBS poukázala aj na stanovisko Etickej komisie Asociácie finančných sprostredkovateľov\na finančných poradcov zo dňa 27. novembra 2009 a stanovisko Kontrolnej komisie Asociácie\nobchodníkov s cennými papiermi zo dňa 7. decembra 2009, ktoré predložila klientka žalobkyne (Y. V.).\nV týchto stanoviskách bolo síce konštatované prekročenie rámca dovoleného podnikania poskytovaním\ninvestičných odporúčaní spoločnosťou FAROS Financial, s.r.o., keďže táto spoločnosť bola členom\nAsociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, avšak boli rovnako aplikovateľné aj na\nkonanie žalobkyne, ktorá pri svojej činnosti postupovala rovnako.\nV tejto súvislosti žalovaná poukázala na § 73b ods. 1 ZoCP v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP, z\nktorých vyplýva, že obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri poskytovaní investičných\nslužieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého\nobchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, pričom táto povinnosť sa v\nrozhodnom čase vzťahovala aj na sprostredkovateľa investičných služieb. Za porušenie tejto povinnosti\nje celkom zjavne potrebné považovať aj praktiky nadmerného obchodovania (churningu/mútenia), keďže\nnadmerné obchodovanie na účtoch klientov sprevádzané generovaním poplatkov na úkor klientov a v\nprospech obchodníka s cennými papiermi alebo sprostredkovateľa investičných služieb sa jednoznačne\na nepochybne prieči zásadám poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme klientov.\nPokiaľ šlo o námietku výnosnosti dostupných akciových fondov v SR a že v prvostupňovom konaní\nNBS ani raz nespochybnila a nedokázala vyvrátiť fakt, že obchodnou stratégiou krátkodobých obchodov\ndosiahli klienti žalobcu preukázateľne lepší obchodný výsledok ako profesionálne obchodované\n\npodielové fondy slovenských správcovských spoločností, ako aj to, že žalobkyňa konala v najlepšom\nzáujme klientov, žalovaná poukázala na svoje druhostupňové rozhodnutie (s. 13, 14), kde sa s\nuvedenými tvrdeniami vysporiadala.\nŽalovaná v tejto súvislosti poukázala na súvzťažnosť relevantných ustanovení § 73b ods. l v spojení\ns § 61 ods. 12 ZoCP s viacerými právne záväznými aktmi (smernicami) Európskej únie (EÚ/\nES) v oblasti finančných nástrojov a investičných služieb a v oblasti ochrany spotrebiteľov (aj pri\nnekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom). Konkrétne poukázala na ustanovenia\nsmernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými\nnástrojmi [Markets in Financial Instruments Directive; tzv. smernice MiFID (Ú. V. EÚ L 145, 30. apríla\n2004; mimoriadne slovenské vydanie 2004 kap. 06/zv. 07)] v platnom znení, implementačnej smernice\nKomisie 2006/73/ES, ktorou sa vykonáva smernica 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky\na podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej\nsmernice CÚ. V. EÚ L 241, 2. septembra 2006) v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom\nna vnútornom trhu (Ú. V. EÚ L 49, 11. júna 2005) v platnom znení. Ustanovenia týchto smerníc, ktoré boli\nuverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. V. EÚ), je potrebné zohľadniť aj v konaní o podanej\nžalobe pred Najvyšším súdom SR ako súdom poslednej inštancie v správnom súdnictve, a to v zmysle\nustanovení čl. 267 tretieho odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 83, 30. marca 2010),\n§ 2 ods. l zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie a § 121 zák. č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len O. s. p.).\nK výške pokuty žalovaná uviedla, že táto bola náležitým spôsobom odôvodnená v napadnutom\nrozhodnutí, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty bola zohľadnená aj skutočnosť, že dňa 23. mája\n2011 (v čase medzi prvostupňovým a druhostupňovým rozhodovaním) žalobkyňa vrátila žalovanej\npovolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, pričom vrátené povolenie zo\nzákona zaniklo dňom 23. mája 2011 (podľa § 19 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 41 ods. 4 zák.\nč. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní), v dôsledku čoho žalobkyňa od tohto dňa nesmela\nvykonávať činnosť samostatného finančného agenta. ZoCP v § 144 ods. 1 písm. e/ v spojení s\nustanoveniami § 9 ods. 2 a § 2 ods. 7 zák. č. 659/2007 Z. z o zavedení meny euro v Slovenskej\nrepublike v znení neskorších predpisov) ustanovuje, že NBS môže uložiť pokutu v rozpätí od 10\n000 Sk (331,94 eura) do 20 000 000 Sk (663 878,38 eura). Výška pokuty v predmetnej veci bola\nstanovená v rámci správneho uváženia a zohľadňuje zákonné kritériá pre určenie jej výšky vzhľadom\nna skutkové a právne okolnosti zisteného a sankcionovaného nedostatku. Ďalej bola pri výške pokuty\nzohľadnená aj skutočnosť, že v priebehu roka 2009 začala žalobkyňa elektronicky archivovať záznamy\nk poskytovanému poradenstvu na nákup a predaj cenných papierov za účelom zvýšenia kontroly vo\nvzťahu k odbornosti investičného poradenstva, od júna 2009 vo vzťahu k investičnému profilu klientov\nzačala vyhodnocovať nadmernosť obchodovania klientov, dohodla pre veľkú časť svojich klientov\nindividuálny cenník, čím uznala, že tieto činnosti v čase kontrolovaného obdobia od 23. januára 2008\ndo 19. mája 2009 nevykonávala. V rámci dohľadu na mieste bola správne zistená skutočnosť, že\nžalobkyňa v rozhodnom období nepostupovala pri svojej činnosti v súlade so zákonom (pokiaľ ide o\nzanedbanie odbornej starostlivosti v záujme klientov pri vyhodnocovaní nadmerného obchodovania a\npri upozorňovaní klientov na riziká z nadmerného obchodovania v kontrolovanom období a zanedbanie\narchivovania elektronických záznamov o poskytovanom poradenstve), a preto bolo zníženie výšky\npokuty zo sumy 330 000 eur na sumu 50 000 eur adekvátne.\nK tvrdeniu, že nebolo dôkazne preukázané, že žalobkyňa vykonávala svoju nezákonnú činnosť aj\nnaďalej, teda po skončení výkonu dohľadu na mieste, žalovaná uviedla, že s touto námietkou sa už\nvyrovnala v druhostupňovom rozhodnutí na str. 15.\nPokiaľ šlo o námietku týkajúcu sa výpovede svedka Ing. N. Q., žalovaná poukázala na s. 13\nnapadnutého rozhodnutia, kde sa s touto vysporiadala. Nezohľadnením namietanej svedeckej výpovede\npri vyhodnocovaní porušenia zákona a adekvátnosti uloženej sankcie v rámci druhostupňového\nrozhodovania bola zohľadnená konštantná súdna judikatúra (najmä judikatúra Najvyššieho súdu SR\nnapríklad v rozsudku sp. zn. 2Sžo/255/2009 z 31. marca 2010), podľa ktorej pri rozhodovaní správnych\norgánov nemožno prihliadať na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov nemožno postaviť\nskutkové zistenia. Predmetná svedecká výpoveď naviac nebola ani potrebná. Ing. N. sa totiž už listom\nzo dňa 12. marca 2010 písomne vyjadril k činnosti žalobkyne a jeho následná svedecká výpoveď bola\nnadbytočným úkonom. Žalobkyňa bola dňa 25. októbra 2010 nahliadnuť do spisu, pričom zo zápisnice\no nahliadnutí do spisu je zrejmé, že bola oboznámená aj s výpoveďou svedka, bola jej poskytnutá kópia\nsvedeckej výpovede a dňa 14. decembra 2010 bola oboznámená s celým spisovým materiálom, ku\nktorému sa aj vyjadrila.\n\nNa základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že sa riadne vyrovnala so všetkými\nnámietkami žalobcu a skutkové konštatovania, ktoré obsahuje napadnuté druhostupňové rozhodnutie,\nodzrkadľujú zistený skutkový stav a sú riadne odôvodnené.\nPokiaľ žalobkyňa namietala, že investičnú službu spočívajúcu v investičnom poradenstve poskytovala\niba v prípade, ak toto poradenstvo bolo vykonávané na žiadosť klienta alebo z podnetu obchodníka\ns cennými papiermi, toto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisového materiálu a bolo vyvrátené\nvyjadreniami klientov a aj obchodníkom s cennými papiermi. V tejto súvislosti žalovaná poukázala\nna zmluvu o investičnom sprostredkovaní zo dňa 1. februára 2008, ktorú uzatvorila žalobkyňa so\nspoločnosťou CM, ktorá v článku I bode 1 vymedzuje predmet tejto zmluvy tak, že sprostredkovateľ\nje oprávnený vykonávať investičné služby prijímanie a postupovanie pokynov klientov obchodníkovi\ntýkajúcich sa zastupiteľných cenných papierov a podielových listov otvorených podielových fondov\na cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania a poskytovanie investičného\nporadenstva vo vzťahu k týmto finančným nástrojom a ich propagáciu v súlade\ns ustanoveniami\nZoCP. Ďalej poukázala na list obchodníka s cennými papiermi (spoločnosti CM) zo dňa 28. apríla\n2009, kde je uvedené, že tento obchodník s cennými papiermi nepreveruje spoľahlivosť investičného\nodporúčania poskytnutého zmluvnými investičnými sprostredkovateľmi a podobne nepreveruje\nspoľahlivosť informácií predložených o klientovi zmluvnými investičnými sprostredkovateľmi.\nV súvislosti s tvrdením žalobkyne, že investičné poradenstvo poskytovala iba na žiadosť klienta žalovaná\npoukázala na písomné vyjadrenia viacerých klientov tvoriace súčasť spisového podkladu (list K.. N. Q.\nzo dňa 12. marca 2010, e-mail Y. V. zo dňa 14. júla 2009, list T.M. zo dňa 22. júla 2009, list H. F. zo\ndňa 22. júla 2009, list Y. V. zo dňa 11. júna 2009, založené v spisovom podklade pod č. 13). Na základe\npísomných vyjadrení bolo zistené a preukázané, že klienti nezadávali pokyny na obchodovanie sami na\nzáklade ich vlastnej iniciatívy a ich samostatného vlastného rozhodnutia neovplyvneného žalobkyňou.\nKlientom bolo zo strany žalobkyne poskytované odporúčanie na kúpu akcií alebo predaj nakúpených\nakcií konkrétnej spoločnosti, poskytnuté \"konzultácie\" a osobné odporúčania neboli vykonávané z\niniciatívy klienta, ale z iniciatívy žalobkyne, ktorá zo svojho vlastného podnetu telefonicky oslovovala\nklientov s odporučením pre zadanie obchodného pokynu klienta na kúpu alebo predaj pri následnom\ntelefonáte žalobkyne klientovi (táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu záznamov na OVO nosiči). Z\nnahrávok telefonických pokynov klientov bolo preukázané a vyhodnotené tak, že, ak by klient sám\nz vlastnej iniciatívy zadával pokyn, tak by nebol racionálny dôvod na sugestívnu otázku zo strany\npracovníka žalobkyne, cit.: „Podávate tento pokyn z vlastného presvedčenia?\" Rovnako by v prípade\niniciatívy zo strany klienta nebol racionálny dôvod na telefonát žalobkyne klientovi, ale na telefonát\nklienta žalobkyni. Klienti v písomných oznámeniach potvrdili, že boli najskôr oslovení žalobkyňou na\nkúpu/predaj konkrétnych akcií a následne boli telefonicky vyzvaní, aby zadali pokyn, pričom v závere\ntelefonátu sa ich pracovník žalobkyne opýtal, či zadávajú pokyn na základe vlastného rozhodnutia.\nK námietke žalobkyne týkajúcej sa uloženia pokuty po uplynutí dvojročnej zákonnej lehoty žalovaná\nuviedla, že pre stanovenie lehoty na uloženie sankcie je potrebné aplikovať § 144 ods. 15 ZoCP v\nspojení s ustanovením § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, z ktorých\nvyplýva, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s\ncennými papiermi, centrálneho depozitára alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto\nzákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia\npríslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona. Uvedené ustanovenia znamenajú, že pre\nstanovenie lehoty na uloženie pokuty nie je dôležitý samotný dátum vyhotovenia protokolu a rovnako\nnie dátum, kedy bol vykonaný dohľad na mieste, ale dátum skončenia dohľadu. Dohliadaný subjekt\ntotiž môže uplatniť námietky proti údajom uvedeným v protokole o dohľade, pričom preverenie takýchto\nnámietok tvorí súčasť dohľadu na mieste a výsledkom tohto preverenia môže byť korekcia protokolu\no dohľade. Dohľad na mieste bol skončený dňa 2. októbra 2009 doručením písomného oznámenia o\nvýsledku preverenia písomných námietok žalobkyne proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom\ndohľade na mieste, ktoré boli žalovanej doručené dňa 13. augusta 2009. Druhostupňové rozhodnutie\nžalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 11. augusta 2011, teda v zákonom ustanovenej 2-ročnej lehote.\nK tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná nemá v kompetencii vykonávať dohľad nad finančnými\nsprostredkovateľmi vo veciach, ktoré sa netýkajú osobitných zákonov, a preto nemohla byť za\nposkytovanie osobného odporúčania sankcionovaná a že ekonomické poradenstvo vykonával na\nzáklade predmetu svojej činnosti žalovaná uviedla, že žalobkyni bolo udelené povolenie na vykonávanie\nčinnosti sprostredkovateľa investičných služieb rozhodnutím žalovanej č. OPK-3386/2007-PLP zo dňa\n10. januára 2008, a to povolenie podľa § 61 ods. 1 ZoCP. Toto povolenie bolo podľa § 41 ods. 4 zákona č.\n186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len zák. o finančnom sprostredkovaní)\n\nodo dňa 1. januára 2010 zo zákona považované za povolenie na vykonávanie činnosti samostatného\nfinančného agenta v sektore kapitálového trhu. Žalobkyňa vykonávala činnosť sprostredkovateľky\ninvestičných služieb výhradne pre obchodníka s cennými papiermi, a to pre spoločnosť CAPITAL\nMARKETS, o.c.p., a.s. Podľa § 38 ods. 1 zákona o finančnom sprostredkovaní dohľad nad vykonávaním\nfinančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným\nporadcom a dohľad nad činnosťou navrhovateľa podľa tohto zákona vykonáva Národná banka\nSlovenska podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. o dohľade. Zákon o\nfinančnom sprostredkovaní v § 38 ods. 2 zakotvuje, že dohľadu NBS podlieha za podmienok podľa § 38\nodsekov 8 až 11 aj vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva v sektore\npoistenia alebo zaistenia finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia\nalebo zaistenia. Zároveň § 38 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní zakotvuje, že predmetom\ndohľadu podľa § 38 odseku 1 je dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov v rozsahu\nz nich vyplývajúcom a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie, ktoré\nsa vzťahujú na vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, dodržiavanie\npodmienok určených v povoleniach udelených podľa tohto zákona a plnenie opatrenia uloženého\nprávoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska.\nŽalobkyni bola uložená pokuta za porušenie § 73 b ods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP. Žalobkyňa\nako profesionálka s udeleným povolením mala vedieť posúdiť, či pokyn je pre klienta nevýhodný a bola\npovinná klienta na túto skutočnosť upozorniť, túto povinnosť jej ukladal zákon - postupovať v záujme\nklienta a s náležitou odbornou starostlivosťou).\nK tvrdenej neprimeranosti výšky uloženej pokuty z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia námietky\nuvedenej v rozklade, ohľadne nedostatku dôvodov, pokiaľ sa jednalo o činnosti, z ktorých malo byť\nznáme, že žalobkyňa aj naďalej pokračovala vo svojej činnosti, čo bolo dôvodom na odobratie povolenia\nna výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb, žalovaná uviedla, že dôvodom na uloženie\nsankcie odobratie povolenia nebola iba táto skutočnosť, ale a najmä dôvod, že licencovaný subjekt,\nktorý vykonával svoju činnosť v rozpore so zákonom a s princípmi odbornej starostlivosti pri poskytovaní\nslužieb na finančnom trhu ako aj s princípmi ochrany práv spotrebiteľov na trhu finančných služieb,\nnemôže pôsobiť a vykonávať svoju činnosť. V prvostupňovom rozhodnutí bola uložená pokuta vo výške\n330 000 eur, druhostupňovým rozhodnutím výška pokuty znížená na sumu 50 000 eur, a to z dôvodu,\nže pri rozhodovaní o výške pokuty bolo zohľadnené konanie žalobkyne, ktorá dňa 23. mája 2011 vrátila\nžalovanej povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Výška pokuty bola\nstanovená v rámci správneho uváženia a zohľadňuje zákonné kritériá pre určenie jej výšky vzhľadom\nna skutkové a právne okolnosti zisteného a sankcionovaného nedostatku. Zistené porušenie zákona\noznačila žalovaná za veľmi závažné pochybenie žalobkyne z dôvodu, že jej činnosťou bola naplnená\nskutková podstata tzv. „churningu\". Žalobkyňa pri získavaní klientov používala nepoctivé (nekalé\na neetické) praktiky, poskytovala im zavádzajúce a nedostatočné informácie, klientom zamlčiavala,\nrespektíve nedostatočne im vysvetlila všetky riziká spojené s príslušným druhom finančného nástroja\nalebo ponúkanej investičnej služby. Sprostredkovateľka investičných služieb bola povinná konať čestne,\nspravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami klienta a nie proti záujmom klientov.\nVšetky informácie, ktoré žalobkyňa (ako sprostredkovateľka investičných služieb) adresovala klientom\nalebo potenciálnym klientom, mali byť jasné, prehľadné a nezavádzajúce. Praktiky žalobkyne nemožno\npovažovať za konanie zlučiteľné s princípmi odbornej starostlivosti pri poskytovaní služieb na finančnom\ntrhu a s princípmi ochrany práv spotrebiteľov na trhu finančných služieb. Zároveň bolo brané do úvahy\naj vyjadrenie žalobkyne, že od júna 2009 začala vyhodnocovať nadmernosť obchodovania klientov a v\npriebehu roku 2009 začala elektronicky archivovať záznamy k poskytovanému poradenstvu na nákup a\npredaj cenných papierov, a preto bolo primerané čiastočné zníženie pokuty uloženej v prvostupňovom\nrozhodnutí. To však nič nemení na skutočnosti, že konanie žalobkyne bolo v rozpore so zákonom, pričom\nmalo negatívny dopad na jej klientov. Žalovaná na základe všetkých zistených skutočností a dôkazov\n(okrem zohľadnenia obsahu svedeckej výpovede namietanej žalobkyňou), ako aj s prihliadnutím na\nosobitne škodlivé dôsledky protiprávneho konania žalobkyne pre jej klientov po dôkladnom zvážení\ndospela k záveru, že znížená výška pokuty 50 000 eur, čo predstavuje 7,527 %\nz\nrozpätia zákonom ustanovenej sadzby pokuty, je primeraná, dôvodná a potrebná aj v záujme toho, aby\nsa dosiahol náležitý represívny aj preventívny účinok. Pri výške pokuty bola zohľadnená aj skutočnosť,\nže žalobkyňa svojím konaním získala značný majetkový prospech, keď za hodnotené obdobie získala\nna poplatkoch viac ako 1 500 000 eur (l 569472 eur), pričom poplatky za činnosť sprostredkovateľa\ninvestičných služieb predstavovali v období od marca 2008 do 31. decembra 2008 sumu 40 168 000\nSk (l 333 000 eur) a v období od 1. januára 2009 do 31. marca 2009 predstavovali sumu 236 472 eur\n\n(7 124 000 Sk), pričom žalovaná zohľadnila skutočnosť, že iba pri časti poplatkov išlo o generovanie\npoplatkov v dôsledku nadmerného obchodovania.\nŽalovaná uviedla, že v danej veci rozhodla na základe správneho právneho posúdenia veci, pričom\nvykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovení § 73 b\nods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP a poukázala na podrobný opis skutkového a právneho stavu, na\nskutkové zistenia a na vyhodnotenie dôkazov uvedené v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia,\nako aj v priloženom spisovom materiáli.\nV replike k vyjadreniu žalovanej zo dňa 1. marca 2012 žalobkyňa uviedla, že začiatok plynutia\nsubjektívnej prekluzívnej lehoty je daný okamžikom vedomosti o skutkových okolnostiach v takom\nrozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenia, že došlo k porušeniu zákona ako takého.\nŽalovaná už v protokole podrobne opísala nedostatky, ktoré zistil dohľad na mieste. Tento protokol\nbol podrobnejší ako boli kvalifikované porušenia zák. o dohľade a ZoCP vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Výklad pojmu zistenie zahŕňa nielen zistenie faktov, ich identifikáciu ako nedostatkov, ale\naj ich právnu kvalifikáciu. Je zrejmé, že žalovaná zistila nedostatky najneskôr dňa 30. júla 2009. Z § 144\nods. 15 ZoCP v znení účinnom do 31. marca 2011 nemožno bez ďalšieho analogicky vyvodzovať, že až\nukončením dohľadu na mieste žalovaný zistila porušenia zákona. Takýto výklad by viedol k porušeniu\nprincípu zákonnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s\n§ 33 zákona o dohľade) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v\nrozsahu dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj\ns obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom\npojednávaní dňa 30. januára 2013 dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a napadnuté\nrozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 245 ods. 2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 61 ods. 12 ZoCP, na sprostredkovateľa investičných služieb sa vzťahujú ustanovenia § 73 až\n73h, § 75 a § 112 až 134 primerane.\nPodľa § 61 ods. 13 ZoCP, činnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej Národná banka\nSlovenska udelila povolenie podľa odseku 2 (povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných\nslužieb, pozn. súdu), podlieha dohľadu podľa tohto zákona. Na zánik povolenia primerane platí\nustanovenie § 60.\nPodľa § 73b ods. 1 vety prvej ZoCP, obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri poskytovaní\ninvestičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami\npoctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov.\nPodľa § 144 ods. 3 ZoCP, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti sprostredkovateľa\ninvestičných služieb spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 61, v\nnedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska\nuložených sprostredkovateľovi investičných služieb, v nedodržiavaní podmienok podľa § 61 ods. 4 a 5,\nalebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo\niných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon činností sprostredkovateľa\ninvestičných služieb, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy\nzistených nedostatkov\n\na) uložiť sprostredkovateľovi investičných služieb sankcie podľa odseku 1 písm. a/, d/ a e/,\nb) odobrať povolenie na činnosť sprostredkovateľa investičných služieb.\nPodľa § 144 ods. 1 ZoCP, Národná banka Slovenska môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania,\nnásledkov a povahy zistených nedostatkov\na) uložiť obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi\nopatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov,\nd) uložiť obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi\nskončiť nepovolenú činnosť,\ne) uložiť pokutu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi\nod 10 000 do 20 000 000 Sk.\nPodľa § 144 ods. 15 ZoCP, opatrenia na nápravu a pokuty možno uložiť do dvoch rokov od zistenia\nnedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku.\nPodľa § 2 ods. 1 zák. o dohľade, Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými\nsubjektmi zisťuje dôležité skutočnosti o dohliadaných subjektoch a ich činnosti, najmä nedostatky v\nčinnosti dohliadaných subjektov, príčiny zistených nedostatkov, dôsledky zistených nedostatkov a osoby\nzodpovedné za zistené nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 10 ods. 1 písm. e/ zák. o dohľade, protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje\nopis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade vrátane uvedenia právnych\npredpisov, ktorých porušenie bolo zistené; protokol o vykonanom dohľade na mieste môže obsahovať\naj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného dohľadu,\nPodľa § 10 ods. 5 zák. o dohľade, dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia\ndohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v\nprotokole o vykonanom dohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon\ndohľadu na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie\npísomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.\nPodľa § 12 ods. 1 zák. o dohľade, na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto\nzákonom a osobitnými zákonmi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných\nsubjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak; na konanie\npred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa nevzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní.\nZ obsahu pripojených spisov Najvyšší súd zistil, že predmetom preskúmania je rozhodnutie bankovej\nrady NBS č. GUV-1014/2011 zo dňa 3. augusta 2011, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie NBS,\nútvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorým podľa § 144 ods. 3 písm. b/ ZoCP v spojení s § 42\nods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odobrala žalobkyni povolenie na výkon\nčinnosti sprostredkovateľky investičných služieb a podľa § 144 ods. 3 písm. a/ ZoCP v spojení s § 42 ods.\n1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložila žalobkyni pokutu 330 000 € za porušenie § 73b\nods. 1 ZoCP v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP, tak, že jej za porušenie § 73b ods. 1 ZoCP v spojení s § 61\nods. 12 ZoCP tým, že žalobkyňa ako sprostredkovateľka investičných služieb poskytovala v čase od 4.\nmarca 2008 najmenej do 19. mája 2009 klientom spoločnosti CAPITAL MARKETS, o.c.p., a.s. osobné\nodporúčania na nákup a predaj konkrétnych akcií, ktoré viedli k nadmernému obchodovaniu na účtoch\nklientov sprevádzanému generovaním poplatkov v prospech žalobkyne na úkor klientov, čím nekonala\npri poskytovaní investičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade\nso zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, jej uložila\npokutu vo výške 50 000 € a zároveň jej rozklad zamietla.\nNajvyšší súd, prvotne sa zaoberajúc namietaným uplynutím subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty,\ndospel k záveru, že táto námietka je dôvodná.\n\nTermín zistenie nedostatkov nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu\nresp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o\nskutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať\npodklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu.\nS poukazom na § 2 ods. 1 zák. o dohľade je potrebné konštatovať, že zisťovanie nedostatkov u\ndohliadaných subjektov prebieha práve v priebehu výkonu dohľadu, pričom z výkonu dohľadu je vždy\npotrebné vypracovať protokol aj s opisom zistených nedostatkov. Práve z obsahu protokolu vyplývajú\nnedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené. Skutočnosť, že dohliadaný subjekt má možnosť k\nprotokolu, a teda aj zisteným nedostatkom podať námietky, nemá vplyv na zistenie/vedomosť orgánu\ndohľadu o nedostatkoch, teda o zistených skutkových okolnostiach, ale len na samotný obsah tohto\nprotokolu. Podaním námietok k obsahu protokolu nemožno zvrátiť moment, ktorý nastal už jeho\nvypracovaním s opisom konkrétnych zistených nedostatkov. Deň vypracovania protokolu je potom\npotrebné považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty\nNa podporu tohto výkladu je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15. februára 2012, keď v tejto právnej otázke iný senát najvyššieho súdu\ndospel k rovnakému záveru.\nV prejednávanej veci bol protokol z dohľadu na mieste vypracovaný dňa 30. júla 2009, pričom obsahom\nprotokolu bol presný opis zistených nedostatkov z činnosti žalobkyne ako aj ich právna špecifikácia. Deň\n30. júla 2009 je teda potrebné považovať za deň zistenia nedostatkov podľa § 144 ods. 15 ZoCP, a\ntak posledným dňom dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia bol deň 30. júla 2011, keď\nlehoty určené podľa rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom,\nkeď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu rešpektujúc zásadu právnej istoty, o uložení pokuty\nmusí byť rozhodnuté konečným a právoplatným rozhodnutím do uplynutia zákonných lehôt. Napadnuté\nrozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 12. augusta 2011. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalovaná postupovala v rozpore so zákonom, keď uložila pokutu až po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty.\nAk žalovaná poukazovala na § 144 ods. 15 ZoCP v súčasnom znení, toto na prejednávanú vec nemožno\naplikovať, keď k zmene právnej úpravy došlo až v priebehu druhostupňového konania. Zákona č.\n46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.\nz. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o\ncenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ktorý v čl. II., bod 19 ZoCP doplnil § 144 ods. 15\no vetu „Nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s\ncennými papiermi, centrálneho depozitára alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto\nzákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia\npríslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona\" nadobudol účinnosť až dňa 1. apríla 2011\nAplikovať § 144 ods. 15 ZoCP v tomto novelizovanom znení (považovať nedostatky za zistené až odo\ndňa skončenia dohľadu na mieste), možno iba na lehoty, ktoré začali plynúť za účinnosti nového znenia\n§ 144 ods. 15 ZoCP.\nVzhľadom ku skutočnosti, že najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaná uložila sankciu po uplynutí\nzákonnom stanovej subjektívnej lehoty, ostatnými v žalobe namietanými skutočnosťami sa ďalej\nnezaoberal, nakoľko táto samotná skutočnosť je dostatočná na prijatie záveru, že napadnuté rozhodnutie\nbolo vydané v rozpore sa zákonom.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nSprávne orgány sú v ďalšom konaní je viazané právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle § 250j\nods. 7 O. s. p.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal právo na ich náhradu vo výške náhradu spolu vo výške 707,50 € spočívajúcu v\n\n- zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66 €\n- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13\nods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nrozsudku len „Vyhláška\"), za rok 2011 vo výške 261,82 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné\npodanie na súd vo veci samej - žaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške á 123,50 €, režijný\npaušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,41 €), za rok 2012 vo výške 134,79 €\n(písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie vo výške 127,16 €, režijný paušál vo výške 7,63 €),\nza rok 2013 vo výške 137,97 € (účasť na pojednávaní /§ 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky/ vo výške 130,16 €,\nrežijný paušál vo výške 7,81 €), spolu vo výške 534,58 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t. j. 641,50 €.\nŽalovaná je povinná náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s.\np. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v M., E.,\nv lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uložil na pojednávaní žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nzo žaloby vo výške 66 €. Bolo zistené, že žalobkyňa túto povinnosť splnila už v deň nasledujúci po\npojednávaní, a preto súd nepovažoval za potrebné ju k plneniu zaviazať vo výroku tohto písomne\nvyhotoveného rozhodnutia.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej pomere v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}