{"guid": "6f26e96e-8662-4060-af63-6f5575128444:6904a732-e6b3-4b9b-ba44-7764a3be3bb4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1", "spisova_znacka": "6Sži/6/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/6/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sži/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1", "identifikacne_cislo": "9009010141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "nazov": "§ 47 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6904a732-e6b3-4b9b-ba44-7764a3be3bb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/6/2012\n9009010141\n29. 05. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:9009010141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : BROKERSKÝ\nDOM o.c.p. a.s., so sídlom v Bratislave, Kuklovská 74, zastúpený JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom\na konateľom spoločnosti NIKU & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého č. 51, proti\nžalovanému : Národná banka Slovenska, Ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. GUV-550/2009-4 z 5. júna 2009, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2012, č. k. 1S/16/2010-35, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. januára\n2012, č. k. 1S/16/2010-35 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. GUV-550/2009-4 z 5.\njúna 2009 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v\nr a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy zaplatenej titulom\nsúdnych poplatkov v sume 132 € a z trov právneho zastúpenia v sume 454,12 €, všetko na účet jeho\nprávneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. júna 2009, č.: GUV-550/2009-4, ktorým odvolanie žalobcu zo\ndňa 22. mája 2009 zamietol. Zároveň žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva,\nže krajský súd po preskúmaní\nspisového materiálu a\nadministratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru, že žalovaný požadovanú informáciu neposkytol s\npoukazom na ust. § 11 ods.1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 211/2000\nZ. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“), žalobca je dohliadaným subjektom, ktorý má všetky práva\nvyplývajúce zo zákona o dohľade nad finančným trhom a uvedené informácie sa týkali výkonu kontroly.\nV predmetnej veci nebolo popreté žalobcovo uplatnené právo na informácie. Toto právo je obmedzené\nzákonom o slobode informácií, ktorý nedovoľuje žalovanému, viazanému čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, než tie, ktoré stanovil zákon, a preto podľa\nnázoru súdu žalovaný ani nemal možnosť voľnej úvahy v tom, či a ako svoju právomoc uplatní. Krajský\nsúd zdôraznil, že kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácií\nneumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácií, týkajúceho sa výkonu kontroly, preto je\nho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona (čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a\n\nzmysel. S poukazom na uvedené krajský súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného je v súlade so zákonom a v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že\nby správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Uviedol v ňom, že\nžalovaný za rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu nepovažuje prezumované rozhodnutie v\nzmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ale Odpoveď na žiadosť zo dňa 15. mája 2009,\npričom tento zjavný rozpor medzi vnímaním situácie zo strany žalobcu a vnímaním situácie zo strany\nžalovaného nechal bez povšimnutia aj krajský súd, hoci aj priamo v odôvodnení napádaného rozsudku\nje tento rozpor viac ako zjavný. Žalobca poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel,\nči krajský súd považoval Odpoveď na žiadosť zo dňa 22. mája 2009 za rozhodnutie, zrejme však áno,\nkeďže v závere krajský súd použil množné číslo. Žalobca však nepodával odvolanie voči Odpovedi na\nžiadosť, ale voči rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, ktorého existencia sa len v zmysle §\n18 ods.3 zákona o slobode informácií predpokladá.\nŽalobca uviedol, že podstata odôvodnenia rozsudku je len na strane 4, kde sa krajský súd venuje\nvýkladu rozdielu medzi informáciou, ktorá sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciou\no samotnom rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, rozdiel ktorý mu je jasný\na ktorý on ani nerozporuje. To podstatné, čo žalovanému ako aj krajskému súdu uniklo je, to, že riaditeľ\nKancelárie guvernéra žalovaného v liste č. GUV-314/2008-7 z 3. novembra 2008 uviedol nasledovné :\n„Pokiaľ ide o dĺžku trvania dohľadu, podľa informácií, ktoré som si vyžiadal, je táto spôsobená okrem\niného aj ťažkosťami pri získavaní požadovaných dokladov od Vašej spoločnosti.“\nPodľa žalobcu je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného (ak by bolo pravdivé, čo nie je), že ak by\npri výkone dohľadu zo strany žalovaného skutočne spôsoboval ťažkosti pri získavaní dokladov, potom\nby táto skutočnosť nevyhnutne musela resp. minimálne mala byť uvedená v Protokole o vykonanom\ndohľade č. ODO-11037/2007 (ďalej len „Protokol“) v zmysle § 10 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade\nnad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zák. č. 747/2004 Z. z.“). Žalobca uviedol, že je pravdou, že Protokol mu bol doručený 23. júla\n2008, ale z jeho obsahu je zrejmé, že žiadne ťažkosti so získavaním požadovaných podkladov na\nstrane žalobcu nenastali. Uvedené je možné dokumentovať obsahom Protokolu, avšak krajský súd\ntento dôkaz nevykonal. Preto ak tvrdenie žalobcu o neexistencii ťažkostí pri získavaní podkladov pri\nvykonávaní dohľadu žalovaným je pravdivé, potom nevyhnutne musí byť nepravdivé citované tvrdenie\nriaditeľa Kancelárie guvernéra žalovaného, pričom žalovaný ako povinná osoba mal vydať rozhodnutie o\nodmietnutí poskytnúť informácie, avšak z dôvodu, že tieto nemá k dispozícii. Žalobca s poukazom na ust.\n§ 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktoré citoval, uviedol, že pokiaľ takto žalovaný nepostupoval,\nvystavil sa riziku prezumpcie existencie rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu podľa § 18 ods. 3\nzákona o slobode informácií, avšak aj s tým rizikom, že žiadateľ nebude vedieť, či dôvodom odmietnutia\nje niektorý zo zákonných dôvodov, pre ktoré povinná osoba informáciu nemôže poskytnúť alebo či\ntakýmto dôvodom je jednoducho fakt, že povinná osoba požadovanú informáciu nemá k dispozícii.\nŽalobca zdôraznil, že je pre neho mimoriadne dôležité poznať odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí\nposkytnúť informáciu, pričom za takéto odôvodnenie nie je možné považovať obsah Odpovede na\nžiadosť, pretože táto sa nestáva (ani dodatočne) súčasťou prezumovaného rozhodnutia. Navyše v\ndanom prípade je zrejmé, že žalovaný požadované informácie nemá k dispozícii, pretože tieto neexistujú\na sú zjavne len účelovým tvrdením riaditeľa Kancelárie guvernéra žalovaného.\nŽalobca ďalej uviedol, že namiesto analýzy rozdielu medzi informáciou, ktorá sa týka výkonu kontroly,\ndohľadu alebo dozoru a informáciou o samotnom rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu\nalebo dozoru, sa krajský súd mal venovať analýze zmyslu a účelu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/\nzákona o slobode informácií. Podľa názoru žalobcu, zmysel a účel predmetného ustanovenia spočíva v\nochrane samotného priebehu výkonu kontroly tak, aby táto zo strany kontrolovaného subjektu nemohla\nbyť marená resp. aby kontrolovaný subjekt nemohol opatreniami na jeho strane napraviť či aspoň zakryť\nprípadné pochybenia, ktoré by nevyhnutne pri kontrole museli byť zistené. Ak však vychádzame z\nčasových údajov, podľa ktorých Protokol je datovaný na 23. júla 2008, list riaditeľa Kancelárie guvernéra\nžalovaného na 3. novembra 2008 a napokon Žiadosť o sprístupnenie informácií na 4. mája 2011,\npotom je z nich celkom zrejmé, že v čase Žiadosti bol výkon kontroly ukončený a teda poskytnutie\npožadovaných informácií sa výkonu kontroly v zmysle citovaného ustanovenia dotýkať objektívne\nnemohlo, najmä ak sa tieto mali objaviť v Protokole (čo sa však nestalo). Žalobca tiež doplnil, že pokiaľ\n\nje tvrdenie riaditeľa Kancelárie guvernéra žalovaného nepravdivé, o čom je presvedčený, potom ani\nnemôžu existovať osoby, ktoré by mu také informácie poskytli, pričom toto bolo dôvodom jeho žiadosti\n- aby okrem uvedenia konkrétnych ťažkostí pri získavaní podkladov žalovaný označil aj osoby, od\nktorých sa mal takéto informácie dozvedieť. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd uvedené zohľadnil\nokrem iného aj z dôvodu (ktorý uvádzal už v žalobe), že podľa § 38 ods. 1 písm. a/ zák. č. 747/2004\nZ. z. v znení platnom v rozhodnom čase „Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu\ntomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku najmä tým,\nže neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám povereným výkonom dohľadu požadované\ndoklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na\núčely výkonu dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku“. Žalovaný je inštitúciou, ktorá si podľa žalobcu\nnemôže dovoliť uvádzať v oficiálnych vyjadreniach nepravdivé skutočnosti a navyše skutočnosti, ktoré\nžalobcu môžu vo vzťahu k tretím osobám vážne poškodiť dokonca až v takom rozsahu, že príde o svojich\nklientov. Uviedol tiež, že ak by sa prijal postup žalovaného za zákonné riešenie, potom by nikto nikdy\ntvrdenia podobné tvrdeniu riaditeľa Kancelárie guvernéra žalovaného nemohol spochybniť, pretože by\nmuseli byť považované za informácie, ktorých poskytnutie je možné odmietnuť s poukazom na § 11 ods.\n1 písm. g/ zákona o slobode informácií, čo zjavne nie je jeho účelom.\nŽalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 19. januára 2012, č. k. 1S/16/2010-35 podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. GUV-550/2009-4 z\n5.6.2009, vec mu vráti na ďalšie konanie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania vrátane trov\nprávneho zastúpenia v celkovej výške 588,59 €, ktoré v rámci odvolania podrobne špecifikoval.\nŽalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29.\nmája 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov - § 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť postupu a horeoznačeného rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu z 5. júna 2009, č.: GUV-550/2009-4, ktorým odvolanie žalobcu zo dňa\n22. mája 2009 zamietol.\nOdvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 22 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona\nvšeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nPodľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú podľa § 47 ods. 1 cit. zákona výrok, odôvodnenie\na poučenie o odvolaní.\n\nPodľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nAko vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, výrok rozhodnutia je jadrom celého\nrozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí preto\nv presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom\nrozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a\nzrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.\nOdvolací súd po oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu, vrátane spisu administratívneho správneho\norgánu konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný len zamietol odvolanie žalobcu\nzo dňa 22. mája 2009 horeuvedeným kritériám nezodpovedá. Z takto formulovaného výroku (a\nmimochodom ani zo záhlavia na ktoré nadväzoval), nie je vôbec zrejmé, o ktorom rozhodnutí vlastne\nžalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol, t.j. čo bolo predmetom odvolacieho konania.\nKrajský súd prehliadol závažné procesné pochybenie, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej\npovinnosti. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že krajský súd nevenoval žiadnu\npozornosť námietke žalobcu, že rozklad podal proti fiktívnemu rozhodnutiu a nie proti listu\nžalovaného zo 4. mája 2009. S touto námietkou sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec\nnevysporiadal.\nV preskúmavanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že nedôslednou aplikáciou ustanovenia § 59\nods. 2 správneho poriadku bolo vo veci zistené závažné pochybenie majúce za následok nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Neurčitý výrok rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\ntotiž sám osebe zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to bez toho aby sa odvolací\nsúd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia\nZ horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je\npovinný sa vysporiadať aj so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\nVychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy\nje aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov,\nže ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie\nprincípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti\nnormotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá\ndôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s §\n250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy\nzaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132 € (za žalobu a odvolanie po 66 €)a z trov právneho\nzastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom a odvolacom konaní v celkovej sume 454,12 €.\nTrovy právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) za 2 úkony\n\nprávnej služby (príprava a prevzatie veci 29. júla 2009, žaloba) vo výške po 115,90 € s paušálnou\nnáhradou vo výške 6,95 € + 19% DPH (46,68 €) a za 1 úkon právnej služby, (odvolanie vo veci samej\nz 29.3.2012) vo výške 127,16 € s paušálnou náhradou vo výške 7,63 € + 20% DPH (26,95 €). Trovy\nprávneho zastúpenia predstavujú teda spolu sumu 454,12 €.\nNáhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade\ns § 149 ods. 1 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/16/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}