{"guid": "6afd391a-fbc3-4fc9-b40e-69d532f9651e:630832ac-bf75-4c0b-9a8f-38eeb42de266", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1", "spisova_znacka": "5Sžo/19/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/19/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžo/19/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1", "identifikacne_cislo": "9009010104", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/630832ac-bf75-4c0b-9a8f-38eeb42de266", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/19/2013\n9009010104\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:9009010104.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu J., bytom Q.,\nzastúpeného JUDr. Jozefom Beňom PhD., advokátom so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, proti\nžalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-17/PK-2009 z 01. apríla 2009, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/200/2009-73 zo 07. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/200/2009-73 zo 07. decembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-17/PK-2009 z 01. apríla 2009, ktorým žalovaný potvrdil\npersonálny rozkaz č. 628 z 18. decembra 2008, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru\nSlovenskej republiky.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný správne konštatoval protiprávne\nkonanie žalobcu, ktoré nie je zlučiteľné s postavením príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky\n(ďalej aj „PZ SR“) a jeho postup bol realizovaný zákonne. Podľa krajského súdu žalovaný správne\nvyhodnotil zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca nebol\nčestným a disciplinovaným príslušníkom PZ SR, keď v čase mimo výkonu po tom, ako požil alkoholické\nnápoje, osobne riadil svoje motorové vozidlo dňa 18. apríla 2008 v čase okolo 00:30 hod. na ceste\nčíslo III./ 5401 v smere od obce Stará Lesná do obce Tatranská Lomnica, kde pri prejazde pravotočivou\nzákrutou v kilometri 7,1 vedenie vozidla nezvládol, zišiel z cesty vľavo, tam narazil do svahu jarku a\nnásledne do stromového porastu následkom čoho spôsobil škody na svojom zdraví aj majetku, a takto si\nsvedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom i rozkazom nadriadeného, čím porušil základné povinnosti\npolicajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nK nesprávnemu označeniu žalovaného ako osoby, ktorá nemá procesnú spôsobilosť v danom prípade\n(Minister vnútra Slovenskej republiky), krajský súd uviedol, že problematika označovania žalovaného,\nkeď namiesto správneho orgánu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) žalobca označí organizačnú\n\nzložku, resp. osobu oprávnenú v mene orgánu konať, bola riešená už mnohými rozhodnutiami, či už\nprvostupňových alebo odvolacích súdov. Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe možno vyvodiť záver, že\nnesprávne, resp. neúplné označenie účastníka konania, z ktorého je však zrejmé aj s prihliadnutím na\nobsah žaloby, ktorý správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, nie je takým nedostatkom podmienky\nkonania, pre ktorý by bolo potrebné konanie zastaviť. Krajský súd preto v rámci vlastnej právomoci\nupravil označenie nepochybného žalovaného v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania, najmä zo zadovážených znaleckých posudkov\no priebehu nehody a vzniku poranení žalobcu, vyjadrení znalcov ako i žalobcu, bolo v danom prípade\nprotiprávne konanie žalobcu (tak, ako je podrobne opísané vyššie) dostatočným spôsobom preukázané.\nPoukázal pritom na zásadu, že ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký\nposudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní iba obmedzene.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca v rámci disciplinárneho konania nepredložil žiaden dôkaz a\nrelevantné vysvetlenie, akým iným spôsobom mohlo dôjsť k dopravnej nehode, pričom bolo preukázané,\nčo žalobca nerozporoval, že pred jazdou požil alkoholické nápoje. Na podanie žalobcu predložené v\npriestupkovom konaní zo dňa 17. októbra 2008, t. j. pred začatím nezávislého disciplinárneho konania,\nnemožno prihliadať.\nĎalej krajský súd uviedol, že podľa publikovanej judikatúry, na ktorú poukázal i žalovaný vo svojom\nvyjadrení k žalobe, konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno zamieňať s iným, napr.\ntrestným alebo priestupkovým konaním a toto konanie nie je závislé od výsledkov trestného konania,\nale napriek tejto skutočnosti, ak sú na účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto\npodliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. aj s prihliadnutím na výsledky ich\nvykonania v trestnom konaní, najmä ak ide o svedecký dôkaz, ktorý sa nevykonal v samotnom správnom\nkonaní.\nZ vyššie uvedeného žalovaný podľa názoru krajského súdu nepostupoval v rozpore so zákonom, keď\npre účely disciplinárneho konania využil dôkazné prostriedky z priestupkového konania a tieto riadne\nvyhodnotil.\nKrajský súd mal taktiež za preukázané, že žalobca svojím konaním v rozpore s povinnosťami vodiča\nupravenými príslušnými zákonmi ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra Slovenskej republiky (napr.\nč. 2/2002, 18/2008) na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými\nbol riadne oboznámený, naplnil predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona 73/1998 Z. z..\nAk žalovaný na základe výsledkov vlastného šetrenia a správnou úvahou dospel k záveru, že konanie\nžalobcu bolo v rozpore so záujmami štátnej služby a jeho ponechanie v Policajnom zbore Slovenskej\nrepubliky by ohrozilo vážnosť dôveru v tento zbor, takýto záver je podľa názoru krajského súdu v súlade\nso zákonom.\nZáverom krajský súd skonštatoval, že i konanie prebehlo v súlade zo zákonom a že nezistil porušenie\nprocesného práva žalobcu.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, alternatívne navrhol zmeny napadnutého rozsudku\nv zmysle žalobného návrhu.\nŽalobca, poukazujúc na žalobné námietky, ďalej uviedol, že nenamietal, že vedenie motorového\nvozidla pod vplyvom alkoholu nie je hrubým porušením služobnej prísahy - argumentácia súdu v\ntomto ohľade je neúčelná (do pozornosti však dal skutočnosť, že na ujmu štátnej služby nebolo\ntakmer 7 mesačné pôsobenie žalobcu v policajnom zbore odo dňa spáchania údajného skutku do\ndňa prepustenia zo služobného pomeru). Žalobca rovnako nenamietal nedodržanie zákonnej lehoty na\nvydanie personálneho rozkazu.\n\nĎalej uviedol, že nenamietal, že by jazdou pod vplyvom alkoholu neporušil pravidlá cestnej premávky\n(žalobca namietal samotné obvinenie, že vozidlo viedol), nie je preto zrejmé, z akého dôvodu sa súd v\npodstatnej časti odôvodnenia zaoberal touto otázkou. Žalobca netvrdil, že pred jazdou nepožil alkohol,\navšak vždy tvrdil, že vo vozidle bol spolujazdcom sediacom na zadnom sedadle a nie vodičom. Tvrdenie\nsúdu o tom, že žalobca požitie alkoholu pred jazdou nerozporoval, okrem toho, že je nadbytočné, je aj\na zavádzajúce, nakoľko vyvoláva dojem, že žalobca sa k skutku priznal.\nPodľa žalobcu sa súd prvého stupňa pritom úplne vyhol odpovedi na podstatnú spornú právnu otázku\ncelej prejednávanej veci. Túto otázku formuloval nasledovne: „Je zákonný postup správneho orgánu v\nkonaní o prepustenie zo služobného pomeru, ak tento prevezme dôkaz vykonaný v trestnom konaní, v\nktorom nemá policajt postavenie obvineného?“ V danom prípade je táto otázka podstatná o to viac, že\nsprávny orgán nevykonal okrem prevzatia dôkazov z trestného konania žiadny iný dôkaz.\nŽalobca v doterajšom priebehu konania tvrdil, že správny orgán mal možnosť vydať zákonné rozhodnutie\ntroma spôsobmi, pričom právny názor krajského súdu na zákonnosť tohto postupu sa žalobca z\nodôvodnenia rozsudku nedozvedel. Krajský súd síce jednou vetou (str. 9 ods. 5) uvádza, že v konaní o\nprepustenie zo služobného pomeru je možné použiť dôkazy vykonané v trestnom konaní, avšak úplne\nopomenul vyporiadať sa s tvrdením žalobcu, že tento postup je nezákonný vtedy, ak v tomto konaní\nnemal žalobca postavenie obvineného (t. j. nemal možnosť sa účinne brániť a navrhovať dôkazy).\nZ toho, že krajský súd žalobu zamietol je podľa žalobcu zrejmé, že tento postup správneho orgánu\nsúd nepovažoval za nezákonný, ale na základe akej právnej úvahy k tomuto záveru dospel, nie je z\nodôvodnenia možné zistiť. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže v tejto časti rozhodnutia s právnym\nnázorom súdu ani vyporiadať v odvolaní. Odvolací súd môže síce v tejto veci vysloviť vlastné stanovisko,\navšak ak by bolo jeho rozhodnutie konečné, došlo by k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.\nKrajský súd nepochybne môže mať odlišný právny názor než žalobca, je však povinný tento svoj právny\nnázor aspoň v stručnosti uviesť a tvrdenie žalobcu presvedčivo vyvrátiť.\nSúčasnou ústavnou judikatúrou sa ustálil právny názor, podľa ktorého súd nie je povinný vyporiadať sa\ns každým tvrdením účastníka konania, avšak je vždy povinný vyporiadať sa s takým tvrdením, ktoré je\nv konaní podstatné. Zanedbanie tejto povinnosti je porušením práva účastníka na konanie pred súdom.\nŽalobca sa obracia na odvolací súd, aby posúdil, či k tomuto porušeniu došlo aj v prejednávanej veci.\nNámietka nezákonnosti nie je v tomto prípade samoúčelná, nakoľko v trestnom konaní má poškodený\nvýrazne slabšie právne postavenie ako obvinený (osobitne v prípravnom konaní, kde jeho práva preberá\nv prevažnom rozsahu prokurátor). Do konania o prepustenie zo služobného pomeru preto nie je možné\nprevziať dôkaz, ktorý policajt nemohol v trestnom konaní účinne namietať.\nRovnakého pochybenia sa súd dopustil aj ohľadom namietaného nesprávneho úradného postupu, ktorý\npredchádzal prepusteniu - nerozhodnutie o žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Súd sa tomuto\ntvrdeniu nevenoval vôbec, žalobca teda nemá možnosť sa s právnym názorom súdu vyporiadať v\nodvolaní, ostáva mu len namietať porušenie právna konať pred súdom.\nNepreskúmateľným je aj právny názor súdu, podľa ktorého, „ak medzi dôkazy patril aj znalecký posudok,\nzásada voľného hodnotenia dôkazov sa má použiť „obmedzene“ (str. 9 ods. 3). Žalobcovi nie je zrejmé,\nčo mal súd týmto na mysli, resp. na základe akého právneho predpisu sa má dospieť k tejto výnimke.\nĎalej žalobca mal za to, že hore uvedené odvolacie procesné dôvody postačujú na zrušenie rozhodnutia,\navšak z opatrnosti dodáva aj odvolacie námietky vo veci samej. Pritom poukázal na obsah svojho\npísomného vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré obsahuje aj prehľadný sumár\nvykonaných procesných úkonov proti žalobcovi.\nUviedol, že v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a\nprávne správnych dôvodov potvrdiť nesúhlasiac s dôvodmi v odvolaní uvedenými.\n\nPoukázal na to, že žalobca v odvolaní uvádza ako odvolacie dôvody ustanovenia § 205 ods. 2 písm.\nf/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, v odvolaní podotýka, že krajský súd sa vyhol odpovedi na podstatnú\nspornú právnu otázku celej prejednávanej veci, ktorú možno nasledovne formulovať: ,,Je zákonný\npostup správneho orgánu v konaní o prepustenie zo služobného pomeru, ak tento prevezme dôkaz\nvykonaný v trestnom konaní, v ktorom nemá policajt postavenie obvineného?“\nŽalovaný poukázal na tú skutočnosť, že podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať\nza osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z\nprávneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. nesprávne aplikovaný.\nŽalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že napadnutým rozhodnutím bol\nporušený zákon.\nPodľa žalovaného je potrebné konštatovať, že súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody\nnezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a\nurčovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom.\nŽalovaný mal za to, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe.\nIde o zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, o súd túto zásadu aplikuje vo všetkých\nveciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nVýnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí\ntakými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia\nnamietala (§ 250j ods. 3 OSP).\nŽalovaný bol názoru, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych\norgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné\npredpisy.\nŽalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj „najvyšší súd“) vysloveným napr. v rozhodnutí sp. zn. 4Sž/67-68/2001, podľa ktorého predmetom\nsúdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať\nvo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou inak by potom preskúmavacie súdne\nkonanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutého predpokladu na podanie žaloby na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nPodľa žalovaného zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení\na nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie\nslužobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať\nintenzitu trestného činu alebo priestupku. Príslušný nadriadený policajta nerieši otázku, či tento spáchal\nalebo nespáchal priestupok alebo trestný čin (pozri napr. právny názor najvyššieho súdu v rozhodnutiach\nsp. zn. Sž-o-NS 53/03, sp. zn. 6Sž/120/03, sp. zn. 6Sž/13/01, sp. zn. 7Sž/86/02, sp. zn. 7Sž/34/02, sp.\nzn. 7Sž/107/2001, sp. zn. 6Sž/62/03, sp. zn. 7Sž/158/2001, sp. zn. 7Sž/50/02, sp. zn. 6Sžo/98/2008,\nsp. zn. 6Sžo/118/2008, sp. zn. 6Sžo/272/2008, sp. zn. 6Sžo/92/2008).\nNa záver uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové fakty, žalovaný\nsa pridržiava svojho stanoviska č. p.: SLV-146/PS-S-2009 zo dňa 02. decembra 2009 uvedeného vo\nvyjadrení sa k žalobe zo dňa 05. júna 2009.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné priznať úspech.\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredpokladom vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je\nsubsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného\nporiadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nSlužobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými\nzákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný:\na) plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nPodľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.\nd/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie\no prepustení policajtovi aj doručiť.\nPodľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., návrh na prepustenie policajta zo služobného\npomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho\nbezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o\nprepustení policajta zo služobného pomeru.\nPodľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na\nprepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ navrhovať dôkazy a\nobhajovať sa.\nPodľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím\nkonaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov\ns výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.\nPodľa § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\n\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený\nnavrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nNáležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy sú upravené v ustanovení § 241 ods. 1 až 4 zákona č.\n73/1998 Z. z..\nNajvyšší súd z administratívneho spisu, súčasťou ktorého bol aj kompletný spisový materiál\nprvostupňového správneho orgánu ako i vyšetrovací spis č. CVS:ORP74/D1-PP-2008 Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Poprade mal za preukázané , že podaním zo dňa 21. novembra 2008 bol\nnadriadenému žalobcu doručený spisový materiál v priestupkovej veci žalobcu na disciplinárne konanie.\nZ predmetného spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 18. apríla 2008 bolo začaté trestné stíhanie za prečin\nublíženia na zdraví z dôvodov, že dňa 18. apríla 2008 a 00:30 hod. viedol nestotožnený vodič osobné\nmotorové vozidla značky N. evidenčné číslo X. po ceste 111/5401 v smere Stará Lesná - Tatranská\nLomnica, kde v kilometri 7,1 za doposiaľ nezistených okolností pri prejazde pravotočivej zákruty zišiel\nvozidlom mimo cestu a prednou časťou vozidla narazil do svahu jarku, kde ostalo vozidlo stáť a kde\nžalobcu našli náhodne okolo cestujúci zdravotníci so sanitným vozidlom na zadných sedadlách. Ten\nutrpel zlomeniny 2. a 8. rebra, otras mozgu, tržné rany na tvári, na pravom kolene, pomliaždenie\nrúk, ľavého kolená, oboch predkolení s predpokladanou dobou liečenia 6 týždňov. Vyšetrujúci orgán\ndal vypracovať znalecké posudky, a to J., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia - odvetvie\ntraumatológia a Z., znalcom v odbore doprava cestná. Zo záverov znalcov skúmajúcich príčinu vzniku\nporanení žalobcu ako i technických príčin a následkov dopravnej nehody vyplýva, že žalobca v čase\nnehody viedol predmetné motorové vozidlo. Z ďalších lekárskych nálezov vyplýva, že v čase, kedy\nžalobca viedol motorové vozidlo bol pod vplyvom alkoholu. Dňa 21. novembra 2008 obdržal žalobca\noznámenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Z vyjadrenia k predmetnému\noznámeniu vyplýva, že žalobca potvrdil okolnosť, že v čase pred nehodou požíval alkoholické nápoje,\navšak vylúčil, že by v takomto stave viedol motorové vozidlo. Z dôvodu, že si na nehodu nespomínal,\nnevedel označiť, kto motorové vozidlo viedol. Dňa 21. novembra 2008 bola spísaná zápisnica o\nvýsluchu vo veci prepustenia zo služobného pomeru, v ktorej žalobca potvrdil, že v danom čase pred\nnehodou požíval alkoholické nápoje a vylúčil, že by bol schopný po požití takého množstva alkoholu\nriadiť motorové vozidlo. Dňa 22. novembra 2008 bol spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo\nslužobného pomeru ku ktorému zaujal stanovisko aj príslušný odborový zväz, ktorý nemal námietky\nk predloženému návrhu. V spise sa nachádzajú hodnotenia služobnej činnosti žalobcu, záznam o\nodmenách a trestoch, záznamy z oboznámenia sa z rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky\ntýkajúcich sa úloh na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru. Na základe\ndôkazných prostriedkov zadovážených najmä z priestupkového konania, ktoré tvoria súčasť spisového\nmateriálu, bol dňa 18. decembra 2008 vydaný personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky\nč. 628, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa §\n192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Predmetné rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že\nžalobca zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu tým, že nebol disciplinovaným príslušníkom policajného\nzboru, keďže po tom, ako požil alkoholické nápoje viedol osobné motorové vozidlo a spôsobil dopravnú\nnehodu, pri ktorej sám sebe pôsobil úraz, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z.\nako aj § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa mimo štátnej služby nezdržal\nkonania, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal\nslužobnú disciplínu.\nÚlohou správneho súdu v preskúmavacom konaní bolo posúdiť, či správne orgány postupovali v súlade\nso zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby.\nNajvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané\nv rámci samostatného personálneho konania, ktoré nemá charakter konania o trestnom obvinení.\n\nTaktiež treba poukázať na to, že skutkový stav veci pokiaľ ide o konanie žalobcu neslučiteľné s výkonom\nštátnej služby policajta bol v danej veci bol dostatočne preukázaný.\nNajvyšší súd k námietke žalobcu, že krajský súd neprihliadol na jednu zo základných zásad trestného\nkonania a to na zásadu prezumpcie neviny žalobcu a následne krajský súd nevykonal dodatočne\ndokazovanie uvádza, že táto je právne irelevantná a v súlade so svojou konštantnou judikatúrou (pozri\nbližšie napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sžo/92/2009, sp.\nzn. 1Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/108/2008, sp. zn. 1Sžo/91/2008, sp. zn. 8Sžo/125/2008, 6Sžo/50/2012),\nzdôrazňuje, že konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými\nkonaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru pre zvlášť\nhrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemožno vydanie rozhodnutia viazať a\npodmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného\npomeru postačí preukázanie porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní\npodmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného\nčinu alebo prečinu. O prepustení policajta zo služobného pomeru teda rozhoduje príslušný nadriadený\na tento si podľa zákona č. 73/1998 Z. z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom\nkonaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda nemožno podmieňovať spáchaním trestného činu, a na tomto\nzáklade účinne sa domáhať trestnoprávnej zásady prezumpcie neviny. Táto zásada platí v trestnom\nkonaní a nie v konaní vo veciach služobného pomeru policajta.\nK námietke nevykonania dôkazov krajským súdom najvyšší súd uvádza, že pre správny súd je\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a\nže správny súd nie je súdom skutkovým a sám dokazovane zásadne nevykonáva.\nK námietke použitia dôkazov z priestupkového konania treba poukázať na citované ustanovenie § 238\nods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré použitie takýchto dôkazov nevylučuje; rozhodujúce je, aby\ntakéto dôkazy boli získané v súlade so zákonom (za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi). Najvyšší súd\nv tejto súvislosti poukazuje i na to, že podľa obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj\npriestupkový spis, bol žalobca v konaní o prepustenie zo služobného pomeru riadne oboznámený s\ndôkazmi, bola mu daná možnosť vyjadriť sa a bol aj ústne vypočutý, pričom na svoju obranu neuviedol\nžiadne podstatné skutočnosti ani nenavrhoval vykonať dôkazy vo svoj prospech, o čom svedčí i\nzápisnica o výsluchu žalobcu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru z 21.\nnovembra 2008 (č. l. 19 administratívneho spisu).\nK námietke žalobcu, že mu nebola preukázaná vina, najvyšší súd dáva do pozornosti, že účelom konania\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie sú otázky\njeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo\nslužobného pomeru (pozri k tomu napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 366/06-9, sp. zn. III. ÚS 263/06-14, sp. zn. III. ÚS 345/04-11), keďže, ako e už tiež uvedené vyššie\nkonanie o skončení služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru.\nŽalovaný teda v predmetnom konaní rozhodoval už len o ďalšom trvaní služobného pomeru žalobcu.\nV samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon\npredpokladá a stanoveným spôsobom postihuje.\nI podľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobca konaním podrobne opísaným vyššie,\nslužobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom porušil tak, že jeho ponechanie\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (k tomu pozri bližšie napr.\nrozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 5Sžo/190/2010 či sp. zn. 6Sžo/238/2010).\n\nVecnú správnosť napadnutého rozsudku nemohla ovplyvniť ani námietka žalobcu nepreskúmateľnosti\nprávneho názoru krajského súdu, podľa ktorého, „ak medzi dôkazy patril aj znalecký posudok, zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov sa má použiť „obmedzene“ a že žalobcovi nie je zrejmé, čo mal krajský\nsúd týmto na mysli, resp. na základe akého právneho predpisu sa má dospieť k tejto výnimke, nakoľko\npodľa už citovaného ustanovenia § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy\npodľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným\nskupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne\nzabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých\npracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto najvyšší súd považuje za prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie, nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností.\nNajvyšší súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti, že služobný pomer policajta vznikajúci\nmocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom\nštátnozamestnaneckým - verejnoprávnym a po celou dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od\npomeru pracovného, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné\npostavení. Služobný pomer sa od pomeru pracovnoprávneho výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho\nskončenia - služobný pomer policajta sa tiež končí mocenským aktom - rozhodnutím o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.\nNajvyšší súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, zhodne s názorom krajského súdu, nevzhliadol ich nezákonnosť.\nS poukazom na vyššie uvedené, považoval najvyšší súd námietky žalobcu smerujúce proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné, také ktoré nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, a preto postupom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP\nnapadnutý rozsudok potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,\npretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá\nzákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}