{"guid": "1e996e64-a464-4774-b783-739fa1d46367:4450a2d8-6d7e-4751-87a3-7b902931ac18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1", "spisova_znacka": "1MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/9/2012 z 19. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. septembra 2013, sp. zn. 1MCdo/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1", "identifikacne_cislo": "8810210481", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2013-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a", "nazov": "§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4450a2d8-6d7e-4751-87a3-7b902931ac18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/9/2012\n8810210481\n19. 09. 2013\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2013:8810210481.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, proti povinnej T. I., bývajúcej v C. K. 103, o\nvymoženie 1 950,53 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11\nEr 975/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Vranov nad Topľou z 11. marca 2011 č. k. 11 Er 975/2010-12 a proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove z 30. mája 2011 sp. zn. 8 CoE 42/2011 takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie\nsumy 1 950,53 € s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 5. mája 2010 sp. zn. M1308198 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným Stálym\nrozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,\na.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 11. marca 2011 č. k. 11\nEr 975/2011-12 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že z exekučného titulu vyplynulo, že povinná ním bola zaviazaná\nna peňažné plnenie z dôvodu nesplatenia úveru poskytnutého jej právnou predchodkyňou oprávnenej\n(Poštovou bankou, a.s.) na základe zmluvy o úvere.\nS prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu\na na vec bolo preto potrebné aplikovať Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Konštatoval, že medzi oprávnenou\n(resp. jej právnou predchodkyňou) a povinnou bola dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť\nspory z tejto zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská\ndoložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinného spotrebiteľa - ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne. Vyslovil záver, že dojednanie\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53\nods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Povinná totiž mohla buď len prijať zmluvu ako celok, resp.\nodmietnuť.\n\nKrajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“)\nna odvolanie oprávnenej uznesením z 30. mája 2011 sp. zn. 8 CoE 42/2011 uznesenie exekučného\nsúdu potvrdil. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Keďže ustanovenie § 53\nObčianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho\nzákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel\nexekučný súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi\npovinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť\nneplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad a to právoplatný a vykonateľný exekučný\ntitul.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd obe\nuznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci oboma súdmi v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej\nzmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Zároveň namietal odňatie\nmožnosti oprávnenej konať pred súdom tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom a\nkonštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonaní dokazovania. Nesprávne právne posúdenie\nveci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil\ngenerálny prokurátor tým, že súdy pri jej riešení vychádzali z nesprávnej interpretácie (v dôsledku\nnesprávneho prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-40/08 zo 6. októbra 2009\nvo veci Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez Nogueira (Asturcom), podľa ktorej uvedené\nrozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej\ndoložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského štátu v exekučnom konaní umožňuje alebo\nvylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie Asturcom má byť správne interpretované tak, že vnútroštátny\nexekučný súd v konaní o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku musí ex offo posúdiť neprimeranosť\nrozhodcovskej doložky, ak mu to v rámci tohto konania umožňuje vnútroštátne právo a ak má za tým\núčelom nevyhnutné informácie o skutkovom a právnom stave. Podľa názoru generálneho prokurátora\nvšak z Exekučného poriadku, ani zo žiadneho ustanovenia iného právneho predpisu nevyplýva možnosť\nexekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. V slovenskom právnom poriadku je v zmysle\n§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom\nkonaní“) na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný len súd, ktorý rozhoduje o žalobe\núčastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre prípad, že sa dovolací\nsúd nestotožní s názorom o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky,\ngenerálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávnenej riadne konať pred súdom. K takémuto\nnesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská\ndoložka nebola dohodnutá individuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento\ndôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávnenej\nsa k nemu vyjadriť. Napokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nv otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b zákona č.\n483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení\nplatnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere\n(11. mája 2006) povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mala\nvedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych\npredpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nOprávnená, povinná a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i\nuznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\n\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a povinnou bola dňa 11. mája 2006 uzavretá zmluva\no úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s\nich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V článku 9. 2 obchodných podmienok pre úver (verzia\n1/2006) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o\núvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade nedosiahnutia dohody klient\nprijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom\npri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., a že miestom rozhodcovského\nkonania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere zo 11. mája 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej\nsa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie\nza zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.\nObdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať,\npokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho\nvydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku\nrei iudicata.\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu\nzo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde\nsa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.\nc/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach\nsa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria\nbdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie\npostupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať\na spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní,\npretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.\n\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver\nneplatí. Už v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta\nsunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým\nje ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je\nspotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať\nexistenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere\nkonštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku\nso zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu\noznačených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44\nods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv\nspotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených\nspotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa\nje predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.\nOkrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na\nspravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa\nzaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V\nspotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi\nz úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu\njeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Dovolací súd sa preto\nnestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu skúmať\nplatnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na\npojednávaní s možnosťou oprávnenej\nsa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi\nna vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh\nna vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma,\nči návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený\npotvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a\npovinný osobami uvedenými v exekučnom titule\na či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri\nktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie\nexekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa\nvychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu\nexekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach\n§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí\n\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\ntejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho\nbolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a\nteda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}