{"guid": "6f0f20fe-f156-4c3f-b5de-82a8d0f83a76:8311bf26-0d4b-4196-ae5c-f52524565368", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1", "spisova_znacka": "2MCdo/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2012 z 31. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2013, sp. zn. 2MCdo/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1", "identifikacne_cislo": "8410200871", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2013-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8311bf26-0d4b-4196-ae5c-f52524565368", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/1/2012\n8410200871\n31. 01. 2013\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2013:8410200871.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová 2/A, zastúpenej MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2,\nproti povinnej K. L., bývajúcej v J., o vymoženie 937,51 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nKežmarok pod sp. zn. 3 Er 108/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2010 sp. zn. 7 CoE 91/2010 v\nspojení s uznesením Okresného súdu Kežmarok z 5. augusta 2010 č.k. 3 Er 108/2010-14, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nPovinnej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 937,51 € s\npríslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok, vydaný\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,\nso sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, z 11. septembra 2009 sp. zn. M1308857, ktorým bola\nžalovanej K. L. uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. istinu 937,51 € s\npríslušenstvom. Súdna exekútorka požiadala Okresný súd Kežmarok o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Kežmarok uznesením z 5. augusta 2010 č.k. 3 Er 108/2010-14 žiadosť súdnej\nexekútorky JUDr. Viery Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 180/10\nzamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že\nsúladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,\nale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.\no rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského\nrozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení (aj bez návrhu). Aby exekúcia mohla byť vykonaná\nna základe rozhodcovského rozsudku musí byť rozhodcovský rozsudok v súlade s týmto ustanovením,\nteda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ a\nb/ zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným\nustanoveniam, nestráca síce vlastnosť exekučného titulu, avšak tieto jeho nedostatky predstavujú\nhmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského rozsudku, ako\nexekučného titulu, s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania\nexekúcie. Pri zistení rozporu exekučného titulu so zákonom musí byť žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zamietnutá. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase\nuzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv.\n\nneprijateľné podmienky). V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia\nspotrebiteľskej zmluvy sa ďalej len demonštratívne uvádza, čo konkrétne možno považovať za\nneprijateľné podmienky. Pri takomto príkladmom výpočte za neprijateľnú podmienku možno označiť aj\ninú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy,\nktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru potvrdil zákonodarca, keď medzi\ntzv. neprijateľné podmienky s účinnosťou od 1. januára 2008 zaradil aj túto neprijateľnú podmienku (§ 53\nods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom\na výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Cieľom rozhodcovskej zmluvy\nje dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné\nstrany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe\nrozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s\nostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade\nvzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská\ndoložka v danom prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok\ntvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom\ndojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že\nslabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže\nnáležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal\nna výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok\nodmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Vychádzajúc z uvedeného\nsúd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\nKrajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. novembra 2010 sp. zn. 7 CoE 91/2010\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Na zdôraznenie správnosti\nrozhodnutia okresného súdu odvolací súd dodal, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú\npre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo\njej zmeny. Úver poskytnutý právnou predchodkyňou oprávnenej túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou\nzmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky pre úver, ktoré povinná\novplyvniť nemohla, pretože boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutých\nzmluvných podmienok akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa mali riešiť výlučne\nv rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej\nformulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do zmluvy, ktorá\nnebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom\nriešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok\nmohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Občiansky zákonník účinný do 31. decembra 2007 len\ndemonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok\nmohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vždy\nspája so sankciou neplatnosti. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len\nvtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná\nrozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v\nurčenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto\nplatnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4\nods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné\nkonanie. Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne\npotvrdil.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal generálny\nprokurátor mimoriadne dovolanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenia a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súdy nepostupovali v súlade s § 1 až § 3, § 211 ods. 1, § 219\nods. 1 O.s.p., § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu\nuzavretia zmluvy), § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Konajúce súdy nesprávne právne posúdili\ncharakter zmluvného dojednania v zmluve o úvere týkajúce sa rozhodcovskej doložky ako ustanovenie,\n\nktoré nebolo individuálne dojednané. Uviedol, že s rozhodcovskou doložku sa povinná ako spotrebiteľ\nmohla oboznámiť pred podpisom (uzavretím) zmluvy. Súdy však dospeli k záveru, že povinná nemohla\novplyvniť obsah zmluvy. Je názoru, že povinná zavŕšila prejav vôle aj ohľadne rozhodcovskej doložky pre\nrozhodovanie sporu/sporov. Obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvného dojednania a upravili\nobsah právneho vzťahu zo zmluvy o úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá sa nijakým spôsobom\nnelíšila od ostatných zmluvných dojednaní. Keďže pôvodným veriteľom bola banka (Poštová banka a.s.),\ntáto bola podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere povinná ponúknuť povinnej (klientke) možnosť riešiť spory\nz úverového vzťahu v rozhodcovskom konaní, vrátane možnosti povinnej odmietnuť rozhodcovskú\ndoložku. Právne závery okresného súdu ako aj krajského súdu o neplatnosti zmluvnej podmienky o\nrozhodovaní sporov medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozhodcovskom konaní - pre\nneprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, ako základu pre vyslovenie, že rozhodcovský rozsudok nie\nje spôsobilým exekučným titulom, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Súdy nesprávne\naplikovali ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z rozhodnutí navyše vôbec nie je zrejmé,\nakým spôsobom, resp. akými metódami súdy ustálili svoje skutkové závery potrebné na dostatočné\nposúdenie veci, t.j. na posúdenie zákonnosti exekučného titulu vo vzťahu k možnosti klienta ovplyvniť\nobsah zmluvných dojednaní pred podpisom zmluvy o úvere - pričom konajúce súdy v tomto smere\nnevykonali žiadne relevantné dokazovanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po\nzistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu\núčastníčky konania, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2\nO.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a\npovinnou bola 28. júna 2006 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa\noboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené.\nV rámci obchodných podmienok pre úver bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek\nspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade\nnedosiahnutia dohody klient prijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym\nrozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.\nMiestom rozhodcovského konania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver súdu\nprvého stupňa i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť\nrozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinnou v obchodných\npodmienkach k zmluve o úvere, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch\nna ochranu práv spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd\nje ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto\nzákladného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá\nvecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to\nmal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.\nDovolací súd dodáva, že v prípade, že účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,\nnevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení\nzákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať\nrozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto\nexekučného titulu.\nZa nedôvodnú dovolací súd považoval námietku generálneho prokurátora o tom, že nie je zrejmý\nskutkový záver potrebný na dostatočné posúdenie veci. To, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\n\nindividuálne, vyvodili súdy podľa generálneho prokurátora z listiny - obchodných podmienok - bez toho,\naby vykonali relevantné dokazovanie.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného/oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu\nexekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach\n§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy,\na že o tejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu\noprávnenej povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,\naby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať\nnávrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp “ignorantia iuris non excusat” (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda\naj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. K rovnakému záveru dospel\nuž Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV konaní o mimoriadnom dovolaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti oprávnenej, ktorá podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorá úspech nemala (§\n\n148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal,\npretože nepodala návrh na ich priznanie a navyše jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}