{"guid": "02a101d6-659b-451f-b8b5-c11b62e348d8:343b8ac6-7bfb-4a91-93bb-01478ae6ffd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1", "spisova_znacka": "7ECdo/52/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/52/2013 z 21. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2013, sp. zn. 7ECdo/52/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1", "identifikacne_cislo": "8312206186", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2013-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/343b8ac6-7bfb-4a91-93bb-01478ae6ffd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7ECdo/52/2013\n8312206186\n21. 10. 2013\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2013:8312206186.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom\nv Bratislave, Astrová 2/A, zastúpenej verita, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave,\nKarpatská 18, proti povinnému M., bývajúcemu v A., o vymoženie 2 599,74 € s príslušenstvom, vedenej\nna Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15 Er 408/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove z 29. novembra 2012 sp. zn. 7 CoE 183/2012, takto\nrozhodol:\nDovolanie oprávnenej o d m i e t a .\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená 8. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie\nsumy 2 599,74 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,\nvydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A\nMEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, z 25. novembra 2011 sp. zn. IDB12100044.\nSúdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)\npožiadal Okresný súd Humenné o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Humenné uznesením z 15. mája 2012 č.k. 15 Er 408/2012-14 žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej\ndoložky nachádzajúcej sa v zmluve o úvere zo 14. septembra 2007, keď predmetnú zmluvu o úvere\n(uzavretú medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným) posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu\na následné konanie pred rozhodcovským súdom odopiera ochranu spotrebiteľovi, ktorú mu poskytujú\nustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Výkon práv oprávnenej\npodľa predmetnej rozhodcovskej doložky považoval za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa\ni dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri\nsvojom rozhodnutí vychádzal § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čl. 3 a 6 Smernice Rady (ES) 93/13/\nEHS z 5.4.1993, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že rozhodcovská doložka,\nktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť\nrozhodovanie sporu štátnym súdom. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal\na nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej\npredtlači úverovej zmluvy, uvedená vo všeobecných podmienkach. Mohol len zmluvu ako celok\nodmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému\nkonaniu. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer\nv právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, nebola\nspotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému\nkonaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Súd, ktorý rozhoduje\n\no návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku musí ex offo preskúmať prípadnú nekalú\npodmienku. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a\npovinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, mal súd za to, že v danej veci boli splnené\npodmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\npodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.\nKrajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. novembra 2012 sp. zn. 7 CoE 183/2012\nuznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Na zdôraznenie\nsprávnosti prvostupňového rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy bola\nšpeciálna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch. Nakoľko ten a ani Obchodný zákonník neobsahovali úpravu neprijateľných podmienok, tieto\nvzťahy rieši lex specialis Občiansky zákonník. Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných\npodmienkach formulárovej zmluvy sa všetky spory majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom\nide o neprijateľnú podmienku vychádzajúc z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice\nRady č. 93/13/EHS, s čím zákon spája absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej\npovinnosti (stanovisko Ústavného súdu SR vo veci pod č.k. IV. ÚS 55/11). Rozhodcovskú doložku si\npovinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol ju len\nako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, vrátane rozhodcovského\nkonania. K námietke o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere uviedol, že uznesenie o\nzastavení exekúcie mu nebráni sa domáhať na príslušnom všeobecnom súde.\nProti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby dovolací súd\nuznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne, aby\ndovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:\n1. rozhodovali vo veci ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.),\n2. rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.).\nTúto procesnú vadu vyvodzovala dovolateľka z toho, že rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so\nzákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy nemajú vo vzťahu\nk rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a v zásade nie sú oprávnené\npreskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.\numožňuje v tam vymenovaných prípadoch zastaviť exekučné konanie, nie však zamietnuť žiadosť o\npoverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a je vykonateľný.\nSúdy preto pri posudzovaní splnenia procesných predpokladov, za ktorých môže byť exekútor poverený\nvykonaním exekúcie, nemali zákonný podklad pre opätovné posudzovanie toho, čo už bolo predmetom\nskúmania rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní,\n3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný\n(§ 237 písm. e/ O.s.p.),\n4. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Právo na (nútený) výkon\nrozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý\nbol v danom prípade pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie, je vykonateľný tak po formálnej, ako\naj materiálnej stránke. Tým, že ho súdy odmietli vykonať, neprípustne zasiahli do práva oprávnenej na\nsúdnu ochranu, odňali jej spravodlivosť a možnosť pred exekučným súdom konať,\n5. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p.),\n6. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nOprávnená poukázala aj na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyvodzovala prípustnosť svojho\ndovolania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1\nO.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2\nO.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie\no uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na\núzemí Slovenskej republiky.\nUznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie\nuvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,\ndovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.\nDovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPokiaľ dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., dovolací\nsúd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje prípustnosť dovolania voči rozhodnutiam odvolacích\nsúdov vydaných vo forme rozsudku a keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu\nvydanému vo forme uznesenia, prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. neprichádza do úvahy.\nPrípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je\npredmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,\nmožno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad\nR 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.\nnie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nOprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto\nvád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n1. Dovolateľka namieta, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/\nO.s.p.). Táto vada konania je naplnená vtedy, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v takej\nprávnej veci, v ktorej nemajú súdy právomoc rozhodovať, pretože túto právomoc majú iné organy ako\n\nsúdy. V prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie vydané vo veci exekúcie realizovanej podľa\nzákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\nniet iného orgánu ako súdov, ktorý by mal právomoc rozhodovať vo veci exekúcie realizovanej podľa\nvyššie uvedeného zákona, a preto z ustanovenia § 237 písm. a/ O.s.p. prípustnosť dovolania dovolateľky\nnevyplýva.\n2. Dovolateľka namieta, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.). So\nzreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k dovolateľkou tvrdenej procesnej\nvade.\nDoručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Len\nčo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Ak nie je ďalej\nustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.).\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v\nkaždom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v\nnovom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok\nalebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých\nistých osôb.\nV danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie\nprocesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu nevyplýva, že by o rovnakej žiadosti toho istého súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov\nbolo už prv rozhodnuté.\nPredmetnému exekučnému konaniu nepredchádzalo žiadne exekučné konanie s tým istým predmetom\nkonania, ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie\nnetvorí rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd\nskúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z\npovahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou\nsúdneho sporového konania, totiž vyplýva, že jeho výsledkom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno\ndomáhať vykonaním exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho\nkonania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.\nOprávnená preto neopodstatnene namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.\nd/ O.s.p.\n3. Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. (t.j. že súdy\nrozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný).\nUvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola\nsplnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo\nveci, ktorá nemôže začať bez návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy,\nak chýba návrh ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde\no prípad, že by exekučný súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania.\nExekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).\nObsah spisu potvrdzuje, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 2 spisu). Jej dovolacia\nnámietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., nemá preto žiadne\nopodstatnenie.\n\n4. Podľa názoru oprávnenej jej súdy v exekučnom konaní odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny\npostup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné\noprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nOprávnená v dovolaní naznačuje, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo nesprávnym\nprocesným postupom súdov pri posudzovaní podkladov pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora,\naby ho súd poveril vykonaním exekúcie. Dovolací súd k tomu uvádza, že po podaní žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia,\nnávrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným\nskúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul\nopatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú\noprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky\nkonania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore\nso zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na\nvykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú\nčinnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú\nrozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to\nsa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a\npredpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí\nvykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Zo spisu nevyplýva, že by\nprocesný postup súdov v danej veci v zmysle vyššie uvedených ustanovení bol nesprávny a že by viedol\nk oprávnenou namietanej procesnej vade.\nO procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom\nstanovené predpoklady; takým zamietnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na\nvýkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.\nPre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno\npreskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké\núčinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.). Tuzemský rozhodcovský\nrozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný\npodľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Vzhľadom na to je exekučný súd\npovinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.\nPodľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva\nprávo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulov uvádza § 41\nods. 2 Exekučného poriadku.\nRozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon\nrozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia\nzákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd\nokrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný\nsúd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na\nvykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)\nje z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako\naj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť\n(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný\nsúd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať\nchyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj R 47/2012). Ak ale oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného\nsúdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný\n\n(§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán\ns právomocou vydať takýto rozsudok.\nPri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je\nvykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Len platná rozhodcovská doložka môže totiž založiť právomoc\nna konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.\nPokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj R 46/2012).\nAk by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc\nrozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal\nprávomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky\npaaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v\nprocesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu alebo neplatnosť\nrozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia\nrozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.\nAj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,\nktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola\n(platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej\nsprávnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd\nsi ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený\nrozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s\nprávomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil\nrozhodcovský súd (viď R 46/2012).\nV danom prípade oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. z 25.\nnovembra 2011 sp. zn. IDB12100044, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej\ndo 3 dní 2 599,74 € s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku označeného rozhodnutia). V zmysle\nrozhodcovského rozsudku má rozhodcovský súd právomoc rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom\n(pozn. oprávnenou), lebo ide o spor medzi žalobcom, právnym nástupcom banky a žalovaným (pozn.\npovinným) ako zmluvnými stranami zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa v nej dohodli, že akékoľvek spory\nvzniknuté z takto založeného právneho vzťahu budú riešené dohodou, pre prípad nedosiahnutia dohody\nprijala žalovaná návrh banky na riešenie v rozhodcovskom konaní pred uvedeným rozhodcovským\nsúdom. Podľa názoru súdov nižších stupňov, ktorý považuje za správny aj dovolací súd, treba toto\nzmluvné dojednanie považovať za rozhodcovskú doložku (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Keďže sa\núčastníci dohodli, že všetky ich spory budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, postupovali súdy\nsprávne, pokiaľ skúmali, či predmetné dojednanie nepredstavuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú v\nspotrebiteľskej zmluve.\nSúdy nižších stupňov v preskúmavanej veci zohľadnili Smernicu, ktorá bola implementovaná do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky 1. apríla 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 2. marca 2004,\nktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ustanovenia § 52 až § 54\nObčianskeho zákonníka). Dovolací súd konštatuje, že súdy vo svojich rozhodnutiach aplikovali správny\nvnútroštátny predpis, ktorého výklad uskutočnili v súlade so Smernicou.\nMožnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení §\n45 zákona č. 244/2002 Z.z. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť\nexekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 45 písm.\na/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie\nje podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 Smernice umožňuje zastaviť exekúciu\n\naj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Na okolnosť, ktorá umožňuje zastaviť\nexekúciu, prihliada exekučný súd už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie; pokiaľ je taká okolnosť preukázaná, zamietne žiadosť súdneho\nexekútora.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Súdny\ndvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „súdny dvor“) vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že čl. 6 ods.\n1 Smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva\nnastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi\nmôže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný\niba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho\nsúdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej\npodmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto\npovinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v\nrámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Súd prvého stupňa v danom prípade\nsprávne konštatoval, že aj podľa právnej úpravy Slovenskej republiky nie sú platné zmluvné ustanovenia,\nktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku čoho\nnie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných\nustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne a vzhľadom na to nie je ich vykonanie možné.\nAkékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice a ktoré sa odchyľujú od kogentných\nustanovení na ochranu spotrebiteľa, sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej\nviery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods.\n1 Smernice).\nV prejednávanej veci súdy opodstatnene poukázali na to, že predmetná rozhodcovská doložka sa z\nuvedených dôvodov javí ako absolútne nevyvážená a nekalá. Rozhodcovské konania nie sú v súlade\ns viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách\nplatných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto\nodporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie\nspravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na\nvšeobecných právnych zásadách. Súdy správne poukázali na to, že za nekalú možno považovať\npodmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v\nuplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od\nspotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.\nOchrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa zabezpečuje bez ohľadu na\npovahu spotrebiteľského vzťahu. Zmluvná podmienka vo formulárovej zmluve alebo vo všeobecných\nobchodných podmienkach, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje v prípade, ak s ním nebolo individuálne\ndojednané, aby spory s druhou zmluvnou stranou - dodávateľom, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,\nbráni tomu, aby na základe tejto zmluvnej podmienky bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol\nbyť exekučným titulom.\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov nižších stupňov, že exekučný súd je podľa § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku oprávnený v rámci rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie\npreskúmavať okrem žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie\nexekúcie predovšetkým materiálnu a formálnu právoplatnosť exekučného titulu a v prípade zistenia,\nže nie sú splnené formálne alebo materiálne predpoklady vedenia exekúcie, musí adekvátne procesne\nzareagovať (zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). V danom prípade\ndospeli súdy k správnemu záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný\ntitul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky spôsobujúcej\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej),\nktorá odporuje dobrým mravom, a preto je v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\nneplatná. Pokiaľ je „právomoc“ rozhodcovského súdu vyvodzovaná z absolútne neplatného zmluvného\ndojednania, je nepochybné, že aj samotný rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so\n\nzákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej\nvzniklo právo vynutiteľné v exekučnom konaní.\nV dovolaní oprávnená namietala, že exekučný súd v danej veci nesprávne aplikoval rozhodnutia\nsúdneho dvora, z ktorých podľa nej nevyplýva povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný\ntitul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý o svojich právach vedel, a napriek tomu\nsi ich neuplatnil. V rozhodnutí súdneho dvora C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. v.\nChristina Rodríguez Nogueir, súdny dvor vyslovil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom\nalebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným\núčastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu\nzmluvnej podmienky. V samotnom výroku predmetného rozhodnutia súdny dvor vyslovil, že Smernica\nsa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi\ns právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu\nrozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v\nakom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných\nopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť\nvšetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby\nspotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.\nV danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o\núvere, pretože právna predchodkyňa oprávnenej (Poštová banka, a.s.) poskytla povinnému úver v\nrámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijal povinný ako spotrebiteľ, ktorý\nbol pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť\nosobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdmi nižších stupňov správne posúdená ako\nnekalá. I keď zákon č. 150/2004 Z.z., zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské\npriamo neoznačuje, treba mať na zreteli, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter, a preto\nbola v danej veci exekučným súdom správne aplikovaná. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nspotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré spôsobujú značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ustanovenia, ktoré\ntúto nerovnováhu spôsobujú, označuje Občiansky zákonník za neplatné. Takým je aj ustanovenie\nspotrebiteľskej zmluvy, ktoré spotrebiteľa núti riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom\nkonaní.\nKeďže neplatný právny úkon (v danom prípade rozhodcovská doložka) nevyvoláva zamýšľané právne\núčinky, bolo potrebné v exekučnom konaní vychádzať z toho, že právna predchodkyňa oprávnenej sa\ns povinným platne nedohodli na tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní.\nRozhodcovskou doložkou, ktorá vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka a neplatného zmluvného dojednania (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka)\nnemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť žalobu oprávnenej proti\npovinnej vo veci sp. zn. IDB12100044 vedenej pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri\nROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Na základe toho dovolací súd konštatuje, že súdy\nnižších stupňov predmetný rozhodcovský rozsudok správne nepovažovali za vykonateľný exekučný titul\n(§ 41 až 46 Exekučného poriadku).\nPokiaľ oprávnená namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí odvolacieho súdu ako\ni prvostupňového súdu (nepreskúmateľnosť) treba uviesť, že súdy dali dostatočné zrozumiteľné\nodpovede na všetky relevantné otázky skutkovej i právnej povahy, napokon týmito sa zaoberal aj\ndovolací súd, preto z toho dôvodu nedošlo k vade v zmysle § 237 O.s.p.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o prípad zamietnutia\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v procesnej situácii, v ktorej\npre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť\nzamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti\noprávnenej pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\n\n5. K námietke oprávnenej, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd opakuje, že procesná vada tejto povahy je\ndovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť iba vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento\nprípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely\npreskúmavanej veci viď § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.).\n6. Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nPrávne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery. Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (iba\nvýskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania\noprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne\nodôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/12).\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľkou (§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované\nv § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.\n1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovení § 243b\nO.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoE/183/2012", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}