{"guid": "4149f857-ea6d-4d16-9826-3ea492bf5987:0997158a-8bbc-43bc-99ce-0ebe394ae19e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "identifikacne_cislo": "8109223908", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2013-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0997158a-8bbc-43bc-99ce-0ebe394ae19e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/4/2012\n8109223908\n27. 03. 2013\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr.\nFrantiškom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanému S. U. bývajúcemu\nv S., o zaplatenie 8 931,52 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.\n28 C 63/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 24. februára 2011 sp.zn. 12 Co 2/2011 v spojení s rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov z 24. novembra 2010 č.k. 28 C 63/2010-71, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. februára 2011 sp.zn. 12 Co 2/2011 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 30. septembra 2009 domáhal, aby\nsúd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 8 931,52 Eur s príslušenstvom a trovy konania\nako náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi, keď v pozícii ručiteľa splnil dlh zo zmluvy o úvere za\nžalovaného, ktorý pohľadávku veriteľa v postavení dlžníka neuspokojil.\nOkresný súd Prešov rozsudkom z 24. novembra 2010 č.k. 28 C 63/2010-71 zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 624,68 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. septembra\n2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodovanie o trovách konania si vyhradil\nsamostatným rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca vystupoval ako ručiteľ\nžalovaného v rámci zmluvy o úvere, ktorú žalovaný ako dlžník uzatvoril s UniCredit Bankou. Keďže\nžalovaný dlh nesplácal, banka písomne vyzvala žalobcu ako ručiteľa na jeho splácanie. Žalobca splatil\nbanke dlh v zmysle dohodnutého splátkového kalendára celkove v sume 269 071 Sk (8 931,52 Eur) v\nobdobí od 5. augusta 2005 do 17. septembra 2007. Žalovaný mu zaplatený dlh nevrátil. Prvostupňový\nsúd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za takto poskytnuté plnenie vo výške 2 624,68\nEur v zmysle § 550 Občianskeho zákonníka aj s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným,\nkeď nároky uplatnené za splátky tri roky spätne pred podaním žaloby, t.j. pred 30. septembrom\n2006, považoval za premlčané. Aj v otázke premlčania na vec aplikoval ustanovenia § 101 a § 103\nObčianskeho zákonníka.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 24. februára 2011 sp.zn. 12 Co 2/2011 na odvolanie žalobcu\nvoči výroku prvostupňového rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozsudok\nprvostupňového súdu v tejto časti potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu\nprvého stupňa o premlčaní časti nároku žalobcu. Poukázal na to, že u každej žalobcom zaplatenej\nsplátky začala plynúť samostatne premlčacia doba. Po zaplatení každej z nich vzniklo žalobcovi právo\npožadovať vrátenie plnenia od žalovaného. Okresný súd dospel preto k správnemu záveru, že všetky\nsplátky zaplatené žalobcom ako ručiteľom do 30. septembra 2006, žalobca uplatnil na súde po uplynutí\n\ntrojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ). Keďže žalovaný sa dovolal premlčania, prvostupňový súd\nsprávne na túto námietku prihliadol a premlčané právo žalobcovi nepriznal (§ 100 ods. 1 OZ).\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal napadnuté rozsudky (rozsudok okresného súdu vo\nvýroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď tvrdil, že súdy na právny vzťah medzi\núčastníkmi nesprávne aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva o úvere\nupravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom, teda\nustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú na tento záväzkový vzťah bez ohľadu na povahu\njeho účastníkov. Aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, sa\npreto spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 4 Obchodného zákonníka). Jedným zo spôsobov\nzabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie upravené komplexne v § 303 až § 312\nObchodného zákonníka. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka preto neprichádza do úvahy ani\npri posudzovaní právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom a ani pri posudzovaní otázok premlčania,\nak ručiteľ uplatňuje proti dlžníkovi nárok na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Všeobecná úprava\npremlčania v obchodnom práve je obsiahnutá v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka,\nktoré mali súdy na daný právny vzťah použiť. Keďže tak neurobili, vec nesprávne právne posúdili.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom\ngenerálneho prokurátora.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i\nods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora je podané opodstatnene.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti\ntakémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním\nmožno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď súdy na danú vec\nnesprávne aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou\npráva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom\nkonaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj\nvýchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.\n\nPodľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,\nuskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo\nk porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva\nnezneužívali na úkor týchto osôb.\nPodľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na\npovahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).\nPodľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri\nzabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa\npredchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s\ndlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.\nPodľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu\nnesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.\nPodľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi\npráva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné\nna uplatnenie nároku voči dlžníkovi.\nPodľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej\nzákonom.\nPodľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia\ndoba štyri roky.\nV danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8 931,52 Eur ako náhrady za\nplnenie poskytnuté veriteľovi, keď v pozícii ručiteľa splnil záväzok zo zmluvy o úvere za žalovaného,\nktorý ako dlžník záväzok veriteľa neuspokojil.\nKrajský súd (rovnako aj okresný súd) právny vzťah účastníkov konania, z ktorého je vyvodzovaný\nžalobou uplatnený nárok, považoval za občianskoprávny vzťah. Následne aj premlčanie tohto nároku\nposudzoval podľa ustanovení o premlčaní upravených v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nDovolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožňuje.\nRučiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla\naj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Pre určenie povahy tohto\nzáväzkového vzťahu je teda podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená\nustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že\nsa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V\nzmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného\nzákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení\nzáväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). Generálny\nprokurátor správne ďalej uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho\nvzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach\n§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade\nzabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,\n\nsa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto\nprípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok\npremlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne\nv ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.\nV posudzovanej veci je nesporné, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na náhradu za plnenie\nposkytnuté veriteľovi, keď v pozícii ručiteľa splnil záväzok zo zmluvy o úvere za žalovaného, ktorý\nako dlžník záväzok veriteľa neuhradil. Ide teda o právny vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, pričom\nručením sa tu zabezpečovalo plnenie záväzku vzniknuté zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaný ako\ndlžník a žalobca ako ručiteľ uzatvorili s UniCredit Bankou. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého\nžalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami\nObchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo\npreto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku\npremlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak\npreto krajský súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, včítane otázky premlčania, posúdil\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky teda dôvodne namieta, že rozsudok krajského súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243e O.s.p.), z\nktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor\nvyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/2/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}