{"guid": "a5cd91a6-6666-4e5d-8306-7cda474bee01:438832d2-9ba1-4a3c-b117-06a8e31c19f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1", "spisova_znacka": "4Sžso/40/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/40/2013 z 20. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2013, sp. zn. 4Sžso/40/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1", "identifikacne_cislo": "8012200804", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/438832d2-9ba1-4a3c-b117-06a8e31c19f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/40/2013\n8012200804\n20. 08. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200804.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu B.\nN., bytom X., zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti\nžalovanému Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/01360/1 z 11.09.2012, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2012- 46 zo 17.04.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2012- 46 zo dňa 17.\napríla 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 137,97 Eur do 30 dní\nod doručenia tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Remetu.\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým bol žalobcovi\npriznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo\nopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28 % sumy životného\nminima (ďalej len kompenzačný príspevok) s účinnosťou od 01.05.2012. Krajský súd po konštatovaní\nskutkového stavu na str. 6 a nasl. rozsudku dospel k záveru, že\n„v danom prípade na základe námietok žalobcu je v konaní sporná otázka, či kompenzačný príspevok\nmožno poskytovať ťažko zdravotne postihnutej osobe za podmienok, ktoré upravuje zákon č. 447/2008\nZ.z. a v prípade záveru, že sa tento príspevok neprehodnocuje, je sporné posúdenie trojročnej lehoty,\nktorú upravuje § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2009.\nPodľa § 66 ods. 1 zákona, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do\n31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01.01.2009.\nPodľa § 66 ods. 2 zákona, príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených v odseku 1\npodľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného príspevku\npodľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila podľa\nzákona účinného do 31.12.2008 peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona účinného\nod 01.01.2009.\n\nZ vyššie citovaných ustanovení zákona je nesporné, že peňažný príspevok poskytovaný žalobcovi sa\npovažuje podľa zákona č. 447/2008 Z.z. za peňažný príspevok na kompenzáciu a podľa tohto zákona\nsa posudzuje iba výška tohto peňažného príspevku. Samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje,\nčo vyplýva aj z ust. § 65 ods. 5 zákona, ktorý bol posúdený podľa zákona účinného do 31.12.2008 sa po\n31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným\npostihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom\nprostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré\nmajú vplyv na trvanie odkázanosti.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu je nesporné, že na\nzáklade podnetu prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. Pd 24/12-6 podaného dňa 03.02.2012\nproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 2009/002951-001 zo dňa 01.01.2009 (o odňatí\npeňažného príspevku a zastavení jeho výplaty) žalovaný tomuto protestu vyhovel a právoplatným\nrozhodnutím č. AA/2012/01360 zo dňa 26.03.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nako nezákonné zrušil. V dôsledku toho prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol o priznaní\nkompenzačného príspevku žalobcovi ďalším rozhodnutím zo dňa 29.06.2012 č. 12/51570-005, v\nktorom konštatoval, že žalobca splnil podmienky príjmu a majetku a preto mu peňažný príspevok na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi\na bytového zariadenia priznal od 01.05.2012.\nPrvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí\npeňažný príspevok na kompenzáciu odôvodnili tým, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej lehote\nustanovenej v § 45 ods. 10 zákona, ktorá je prekluzívna a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré\npodali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto novourčená výška\npeňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva\nžalobcovi na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t.j. odkedy urobil správny\norgán prvý úkon.\nPodľa § 45 ods. 9 zákona, peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme\na zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne\no povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení\npovinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočné\nzistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal.\nPodľa § 45 ods. 10 zákona, za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci\nrozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán\nzo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému\nrozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného\npríspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa,\nod ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.\nSúd sa v tomto prípade s poukázaním na vyššie citované ustanovenia zákona, ako aj na skutkovú\nsituáciu kedy bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 o odňatí a\nzastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu žalobcovi nestotožňuje s názorom, že konanie\nvo veci opätovného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu začala plynúť od vtedy, kedy\nprvostupňový správny orgán urobil prvý úkon a to vyzval žalobcu na predloženie dokladov o príjme\na majetku, ktorá bola realizovaná listom zo dňa 24.05.2012. Z ust. § 45 ods. 9 zákona jednoznačne\nvyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán\ndodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal aj keď sa odňať nemal. V tomto\nprípade správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby kedy bolo\nžalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009, t.j. rozhodnutím\nč. AA/2012/01455 zo dňa 29.03.2012. Nie je zrejmé na základe akého ustanovenia právneho predpisu\ndospel správny orgán k názoru, že plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty môže byť zachovaná podaním\npodnetu na vydanie protestu prokurátora (do 01.01.2012).\nZ ust. § 19 ods. 1 a 2 vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov je\nopakovaným peňažným príspevkom a podľa § 43 ods. 5 zákona sa vypláca mesačne pozadu.\n\nV tejto súvislosti je potrebné, aby správne orgány dôsledne vyriešili skutkovo a právne otázku, či\ntrojročná prekluzívna lehota, tak ako je upravená v § 45 ods. 10 zákona, uplynula alebo neuplynula a či\nvôbec začala plynúť vzhľadom na nezákonný postup správnych orgánov pri odňatí a zastavení výplaty\npeňažného príspevku na kompenzáciu. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca\nmá byť ukrátený na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri\nvydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009, kedy sa mu odňala a zastavila výplata peňažného príspevku.\nÚlohou žalovaného v ďalšom konaní je opätovne posúdiť vec, vyporiadať sa otázkou prekluzívnej\ntrojročnej lehoty, s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa\n21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky kritériá uvedené v ust. § 46 a 47 ods. 3\nSprávneho priadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vyslovenom\nv tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 O.s.p.).“ (koniec cit. rozsudku KS)\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný stručné odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd „v\nsúlade s platnou legislatívou rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Dôvodil\ntým, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal s otázkou prekluzívnej trojročnej lehoty.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolacie konanie zastaviť s poukazom na to,\nže odvolanie nemá zákonom stanovené náležitosti( § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Podľa žalobcu krajský\nsúd v rozhodnutí podrobne rozobral právnu stránku veci, pričom primárne mal správny orgán riešiť, či\nvôbec prekluzívna lehota začala plynúť vzhľadom na nezákonný postup pri odňatí a zastavení výplaty\nkompenzačného príspevku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\nsubjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa\nnáležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto\nopravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd\nna prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom,\nnepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania\n(§ 212 ods. 1 O.s.p.), ktoré dôvody napriek ich stručnosti sám ustálil, jednomyseľne dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke\nwww.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojuje ako svoje vlastné\ntak ako ho uviedol krajský súd na str. 6 - 9 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského\nsúdu odvolací súd uvádza nasledovné:\nPokiaľ žalobca považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí\nsvoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní\nuviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho\nrozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré\nbolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia\nodvolacieho orgánu) neboli úplné, najmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol\nžalobcovi priznaný príspevok na kompenzáciu od 01.05.2012. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné\nvysloviť, že zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany\nkrajského súdu namieste (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.), a to tak, ako je vo výroku uvedené.\n\nPokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie,\nže pre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho\nopätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne\nsprávne poukázal na to (str. 8, 4. odsek rozsudku) že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť\nodňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca\ndal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný\nsprávny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané. Len pre\núplnosť odvolací súd uvádza, že ako č.l. 5 je v súdnom spise žiadosť žalobcu s prezentačnou pečiatkou\nÚPSVR Prešov z 11.07.2011, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia odňatých príspevkov od 01.01.2009.\nVzhľadom na uvedené zrejme nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca nežiadal v\ntrojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Tým viac\npovažuje odvolací súd za oprávnený názor súdu, že žalobca vec nesprávne právne posúdil, ak vôbec\nuvažoval o zániku práva žalobcu na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.\nZ týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi patrí náhrada trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej\npomoci, ktorým bolo vyjadrenie k odvolaniu žalovaného..\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}