{"guid": "bc881ee4-1386-4e82-b58d-712e615d28d4:212371a5-abeb-4e83-aa29-9aaed3c8a93e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1", "spisova_znacka": "4Sžd/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžd/1/2013 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 4Sžd/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1", "identifikacne_cislo": "8012200698", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/212371a5-abeb-4e83-aa29-9aaed3c8a93e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžd/1/2013\n8012200698\n11. 06. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200698.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: U.\nY., N., právne zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom PhD., MBA, so sídlom Karloveská 32,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava - Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, 080 05 Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 1. augusta\n2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/30/2012-77 zo dňa 7.\nfebruára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/30/2012-77 zo dňa 7.\nfebruára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 1.\naugusta 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania pred prvostupňovým i odvolacím súdom v sume,\nktorá bude stanovená samostatným uznesením .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu\nv Kežmarku zo dňa 31. mája 2012, č. k. ORP-DI-SK-385/2010 bol U. (ďalej aj žalobca) uznaný za vinného\nzo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o\npriestupkoch alebo ZoP), pretože svojim konaním porušil § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku (ďalej\nlen Zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že\ndňa 4. novembra 2010 o 19.29 hod. pri dopravnej nehode ako vodič viedol motorové vozidlo ev. č. F.\nv Bratislave po Panónskej ceste, v smere jazdy doľava na ul. Dolnozemskú, pričom nedal prednosť pri\nodbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD linky číslo 191 evid. č. F.. vodiča T. E., jazdiaceho v\nsmere od Rusovskej ulice na ul. Panónsku, ktorý v snahe zabrániť zrážke vozidiel s autobusom prudko\nbrzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho T. S., nar. X. S. XXXX, bytom A., stojaceho pri prvých dverách\nautobusu, ktorý následkom brzdenia narazil do plastového krytu prvých dverí autobusu a následne\nspadol na podlahu, následkom čoho utrpel tržnú ranu na hlave, narazenie pravej hornej končatiny -\n\n5. prsta pravej ruky, podľa lekárskej správy s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní. na ktoré nebol\npráceneschopný ani obmedzený v obvyklom spôsobe života, k zrážke vozidiel nedošlo, vodič U. Y. z\nmiesta dopravnej nehody odišiel bez zastavenia a stotožnený bol až ďalším šetrením orgánov PZ.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/, ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške 200\nEur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov (pričom podľa § 14 ods. 2 cit.\nzákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý obvinený nesmel už túto činnosť vykonávať.\nt. j. 6 mesiacov od 26. januára 2011 do 26. júla 2011, kedy bolo vykonané právoplatné predchádzajúce\nrozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Kežmarku\npod číslom konania ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26. januára 2011, ktoré bolo rozhodnutím Krajského\nriaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu Prešov zo dňa 24. februára 2012, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 16. marca 2012, zrušené.\nZároveň bol podľa § 79 ods. 1 ZoP zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský dopravný inšpektorát\nv Prešove rozhodnutím č. p.: KRP-P-114-002/KDI-BCP-2012 zo dňa 1. augusta 2012 zmenil tak, že\nvypustil časť textu výroku prvostupňového správneho orgánu č. 1: „...dňa 4. novembra 2010 o 19.29\nhod, pri dopravnej nehode ... časť textu č. 2: „...došlo k zraneniu cestujúceho T. S.. nar. XX.XX.XXXX.\nbytom A., stojaceho pri predných dverách autobusu ...\" a časť textu č. 3: „...podľa § 22 ods. 2 písm.\nc/ zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému/ej/ - U.\nY. ukladá: 1/ pokuta vo výške 200 Eur (slovom dvesto eur) ...\" a nahrádil nasledujúcim textom č. 1:\n„...dňa 4. novembra 2010 o cca 18:13 hod. pri dopravnej nehode...“, textom č. 2: „...došlo k zraneniu\ncestujúceho T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., stojaceho pri stredných dverách autobusu ... \" a textom\nč. 3: „...podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona SNR č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov sa obvinenému/ej/ - U. Y. ukladá : 1/pokuta vo výške 150 Eur (slovom stopäťdesiat eur) ... \".\nV ďalšej časti odvolanie U. Y. podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. PaedDr. Ivana\nPecnika PhD.. MBA zamietol a rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Prešove na základe žaloby U. Y. preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané\na žalobu zamietol.\nKrajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia\ni samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nPo rozsiahlom konštatovaní obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd rozsudok odôvodnil\ntým, že podstatnou námietkou žalobcu v danej veci bolo, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z\nneúplné zisteného skutočného stavu veci, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpia vadou,\nktorá má vplyv na ich zákonnosť (žalobcovi na ústnom pojednávaní nebolo umožnené klásť svedkom a\npoškodenému otázky, ktorými by sa odstránili rozpory vo výpovediach neboli vykonané ďalšie dôkazy\nna preukázanie zavinenia dopravnej nehody, napríklad znalecký posudok z odvetvia nehôd v cestnej\ndoprave).\nKrajský súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich\npostupu zistil, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci bol náležite zistený skutočný stav veci a bolo dostatočne\npreukázané, že žalobca sa dňa 4. novembra 2010 v čase cca 18:13 hod. dopustil priestupku tak, že ako\nvodič osobného motorového vozidla pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde protiidúcemu autobusu\nMHD linky č. 191, ktorého vodič v snahe zabrániť zrážke medzi vozidlami s autobusom prudko brzdil, v\ndôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho v autobuse a k zrážke vozidiel nedošlo. Žalobca porušením\nustanovenia § 19 ods. 4 Zákona o cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu.\n\nŽalobca sám do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 18. novembra 2010 na Krajskom dopravnom\ninšpektoráte v Bratislave uviedol, že pri odbočovaní doľava na Dolnozemskú cestu s vozidlom zastavil\nv protismere svojej jazdy, lebo zbadal v smere jazdy od Rusoviec jazdiť autobus MHD. V protismere\nstál prednou časťou svojho vozidla asi 1 meter. Z uvedeného vyplýva, že žalobca porušil všeobecne\nzáväzné predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čím sa dopustil priestupku, v dôsledku\nčoho vznikla dopravná nehoda.\nZa nedôvodnú považoval prvostupňový súd žalobnú námietku, že sa správne orgány nezaoberali\nsprávnosťou techniky vodiča autobusu, ktorý evidentne a podstatne prekročil rýchlosť a mohol\npokračovať v jazde bez zmeny smeru jazdy aj bez zmeny rýchlosti jazdy, resp. že mal menej brzdiť, aj\nkeď sám uviedol, že stál v protismere 1 meter Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,\nže nehodový stav zavinil žalobca. Naopak, vodič autobusu správne reagoval, ak v snahe zabrániť zrážke\nvozidiel brzdil. Možno súhlasiť s názorom správnych orgánov, že reakcia vodiča autobusu bola správna,\nlebo tento nemohol predpokladať ďalšie správanie sa vozidla, ktoré už bolo v protismere.\nŽalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami v\nodôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že vo\nvýpovediach žalobcu, vodiča autobusu, poškodeného a ďalšej cestujúcej neboli zistené rozpory.\nKrajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že mu nebolo na ústnom pojednávaní\numožnené klásť otázky svedkom a poškodenému a neboli vykonané ďalšie dôkazy. Žalobca a jeho\nprávny zástupca boli na ústne pojednávanie dňa 31. mája 2012 riadne predvolaní a svoju neúčasť\nvčas neospravedlnili. Prvostupňový správny orgán sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré\nvzniesol počas konania vo veci, t. j. tak vo všetkých odvolaniach, ako aj v návrhu na obnovu konania.\nV priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 22\nods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch porušením povinností v ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný skutok bol\ndostatočným spôsobom zistený a náležité dokumentovaný. Vykonané dokazovanie viedlo k správnym\nprávnym záverom.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že za účelom preskúmania spáchania priestupku\nžalobcom nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody. Z výpovede žalobcu pred správnym\norgánom totožnej s výpoveďou vodiča autobusu a poškodeného a ďalšej účastníčky dopravnej nehody\njednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke tým, že nedal prednosť pri odbočovaní vľavo oproti jazdiacemu autobusu MHD. Žalovaný\nsa dôsledne riadil procesnými zásadami, ktoré sú obsiahnuté v správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32\nods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážil si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a mal dostatok\npodkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní. Svoju úvahu riadne odôvodnil. Ďalšie dokazovanie v\ntomto smere by nezmenilo posudzovanie spáchania priestupku žalobcom. Skutkový stav bol správnymi\norgánmi dostatočne zistený.\nVo vzťahu k uloženej sankcii správne postupoval žalovaný, ak zmenil výšku sankcie a uložil ju v ním\nuvedenej výške. Aj krajský súd sa domnieval, že aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o priestupkoch\nv tomto prípade neprichádza do úvahy. Námietku teda považoval za právne irelevantnú.\nIII.\nOdvolanie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane dôvodil, že súd sa nevzal\ndo úvahy skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nebolo dostatočne preukázané, že žalobca\nporušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke, a teda nemal byť uznaný vinným zo\nspáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZP. Nie je možné vysloviť záver, že žalobca zavinil\npredmetnú dopravnú nehodu, nakoľko sa vyžaduje preukázanie nedbanlivostného konania spočívajúce\nv porušení všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda. K tomuto preukázaniu nedošlo, pretože technika jazdy žalobcu bola\nsprávna. Vodič autobusu mohol pokračovať v jazde bez zmeny smeru jazdy a aj bez zmeny rýchlosti\njazdy, teda žalobca ho nijakým spôsobom neohrozil ani neobmedzil, o čom svedčí skutočnosť, že zastavil\n\ncca 7 metrov pred vozidlom žalobcu, ktoré stálo v dostatočne širokom jazdnom pruhu asi len jeden meter\nz dôvodu zabezpečenia si dostatočného a bezpečného rozhľadu.\nNamietal tiež, že pre objektívne príčiny (nepriaznivé počasie a poveternostné podmienky) nemohol on\nani jeho právny zástupca stihnúť termín pojednávania, ktoré sa napriek upozorneniam (v priebehu dňa,\nkeď sa malo pojednávanie konať) adresovaným z ich strany súdu, uskutočnilo bez ich prítomnosti, a\ntým sa im odňala možnosť konať pred súdom.\nV tejto súvislosti poukázal i na to, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje\ntvrdenie: „...súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že vo výpovediach žalobcu, vodiča autobusu,\npoškodeného a ďalšej cestujúcej neboli zistené rozpory\", pričom žalobca v žalobe v bode II.A vyslovene\nna rozpory vo výpovediach poukázal, a to jednak na rozpory v dvoch výpovediach vodiča autobusu a\nrozpory medzi výpoveďami vodiča autobusu a žalobcu.\nŽalobca ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej uviedol:\n„Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako\naj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov\nza účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských\npráv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa 51. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov“.\n„Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležité odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho\ndostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu“.\nŽalobca sa teda domnieval, že súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku vôbec nepostupoval v\nsúlade s vyššie uvedeným. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a\nako vec právne posúdil. Žalobca má za to, že súd sa obmedzil predovšetkým na opis administratívneho\nspisu.\nŽalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel súd k svojmu záveru\na akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Žalobca\nbol toho názoru, že odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím\nžalovaného bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za\npresvedčivé a zákonné.\nŽalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru sa pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov prvostupňový\nsúd nemôže bez ďalšieho jednoducho stotožniť s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia správneho\norgánu bez vykonania náležitého prieskumu rozhodnutia.\nNajdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor\nkonajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci\nrozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je\nrozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne\nrelevantné odôvodnenie.\nŽalobca preto uzatvoril svoje úvahy tým, že súd pochybil, keď žalobu zamietol bez toho, aby sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré boli\nv žalobe uvedené. Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne\nodôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdu ochranu, ktorá je garantovaná Ústavou\nSlovenskej republiky.\nZ týchto dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 4S/30/2012-77 zo dňa 7. februára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\nŽalovaný poukazujúc na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku navrhol tento potvrdiť.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd síce verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 7. februára 2013. Odvolací súd, však okrem vady konania, na ktorú poukázal žalobca v\nodvolaní spočívajúcu v neprerušení konania do príchodu všetkých účastníkov, ale aj ďalšie namietané\npochybenia, a tým aj samotný výrok rozsudku odvolacieho súdu, nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona\nč. 372/1990 Zb. ZoP v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 4. novembra 2010 v čase cca\n18:13 hod. dopustil priestupku tak, že ako vodič osobného motorového vozidla VW Passat ev. č. F. pri\nodbočovaní vľavo nedal pri odbočovaní z Panónskej ulice na Dolnozemskú v Bratislave prednosť v jazde\nprotiidúcemu autobusu MHD linky č. 191 ev. č. F., ktorého vodič T. E. v snahe zabrániť zrážke medzi\nvozidlami s autobusom prudko brzdil, v dôsledku čoho došlo k zraneniu cestujúceho T. S. v autobuse\navšak k zrážke vozidiel nedošlo.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n150 Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79\nods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 3 ZoP na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne\nneustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/, b/ ZoP priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže\nsvojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa\nspoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním môže\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné\npomery vedieť mal a mohol.\n\nPodľa § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť,\nak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZoP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e/, g/ až i/ možno\nuložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nPodľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku\nuznaný vinným musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,\nvyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.\n3), o započítaní času do času zákazu činnosti o uložení ochranného opatrenia o nároku na náhradu\nškody a o trovách konania.\nPodľa § 19 ods. 4, veta prvá ZCP vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim\nmotorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom\nprechádzajúcim cez vozovku.\nDopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou\nvozidla, a preto je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a/ až d/ ZCP.\nPodľa § 64 ods. 1, 2 a 3 ZCP:\nDopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla\na pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci alebo\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.\nZa dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak\na) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,\nb) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo\nc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.\nOstatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla,\nsa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nPodľa § 51 zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zistil, že správne\norgány - Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát - neaplikovali správne najmä ustanovenia zákona o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu, najmä na posúdenie skutku a tým aj\nna uloženie sankcie.\n\nZo skutkových zistení vyplýva jednoznačne, že žalobca riadil vozidlo a pri jeho odbočovaní vľavo vošiel\nním (podľa žalobcovho tvrdenia asi 1 meter) sčasti do jazdnej dráhy autobusu - vozidla, ktoré malo\nprednosť v jazde. Tým mal prinútiť jeho vodiča náhle zmeniť rýchlosť jazdy, pričom pri prudkom brzdení\ndošlo k zraneniu jedného z cestujúcich.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nako aj dispozičnou zásadou sústredil pozornosť na úplnosť a dostatočnosť zisteného skutkového stavu,\nako podkladu pre výrok rozhodnutia o priestupku.\nZ administratívneho spisu a záznamu o dopravnej nehode vyplýva jednoznačné konštatovanie o nedaní\nprednosti v jazde žalobcom.\nZo záznamu o podaní vysvetlenia s U. Y. spísaným dňa 18. novembra 2010 vyplýva, že dňa 4. novembra\n2010 v čase okolo 18.15 hod. jazdil so svojím služobným vozidlom typu Volkswagen Golf modrej farby,\nev. č. F. v Bratislave po Panónskej ceste v smere jazdy na Dolnozemskú cestu. Na úrovni križovatky\ns Dolnozemskou a Rusovskou cestou s vozidlom spomalil na rýchlosť asi 20 km/hod., pričom jazdil v\nľavom odbočovacom jazdnom pruhu so zapnutými smerovým svetlom doľava. Pri odbočovaní doľava\nna Dolnozemskú cestu s vozidlom zastavil v protismere svojej jazdy, nakoľko zbadal v smere jazdy od\nRusoviec jazdiť autobus MHD. V protismere stál prednou časťou svojho vozidla asi 1 meter a myslel si,\nže autobus popri ňom prejde, pričom vodič autobusu s autobusom zabrzdil vo vzdialenosti asi 7 metrov\nod jeho vozidla. Vodič autobusu vystúpil z kabíny a prešiel sa po autobuse, potom sa autobus pohol a\nobišiel ho. On s vozidlom odišiel, nakoľko si myslel, že sa nič nestalo, keď aj autobus opustil križovatku.\nPri dopravnej nehode k zraneniu jeho osoby nedošlo a na vozidle nevznikla žiadna škoda.\nZo záznamu o podaní vysvetlenia, spísaného s T. E., vodičom MDH dňa 4. novembra 2010 vyplýva, že\ntento v čase o 18:13 hod. dňa 4. novembra 2010 jazdil autobusom MHD linky č. 191. ev. č. F. v Bratislave\nv smere jazdy od Rusoviec do Petržalky. Pri prejazde križovatky s Panónskou a Dolnozemskou cestou\noproti nemu v križovatke videl stáť vozidlo Volkswagen Golf, ev. č. F., ktoré riadil mladý vodič, pričom\nmu toto vozidlo náhle vošlo do jazdnej dráhy pri jazde od Panónskej cesty v smere na Dolnozemskú\ncestu, pričom v snahe zabrániť zrážke stupil na brzdový pedál a zrážke sa mu podarilo zabrániť. Pri\nprudkom brzdení s autobusom sa v autobuse zranil starší cestujúci, ktorý sa mu prihlásil. Tiež sa mu\nprihlásila pani, ktorá to celé videla a povedala, že je ochotná svedčiť. Pred nehodou jazdil rýchlosťou\nasi 50 km/hod. Ak by prudko nezabrzdil, určite by došlo k zrážke s vozidlom, ktoré mu nedalo prednosť.\nDňa 23. novembra 2010 doplnil T. E. svoju výpoveď v tom, že vozidlo typu Golf mu nedalo prednosť\ntým, že mu vošlo do jazdnej dráhy a potom zostalo chvíľu stáť v jeho jazdnom pruhu, odišlo z miesta\ndopravnej nehody ešte pred tým, ako sa on s autobusom odstavil za križovatku pri pravom okraji vozovky\npri poskytnutí pomoci zranenej osobe.\nDňa 23. novembra 2010 podal vysvetlenie do záznamu o podaní vysvetlenia T. S., ktorý uviedol,\nže autobus jazdil v smere jazdy od Jaroviec do Petržalky. V blízkosti križovatky s Panónskou a\nDolnozemskou cestou sa postavil ku stredným dverám autobusu a vodičovi dal vedieť, že chce vystúpiť\nna zastávke na znamenie, keď náhle vodič autobusu zabrzdil, pričom jeho odhodilo k predným dverám.\nV dôsledku brzdenia narazil do plastového krytu pri prvých dverách autobusu a následne padol na\npodlahu autobusu. Pri jazde sa dostatočne silno držal, ale pádu nezabránil, nakoľko brzdenie bolo veľmi\nsilné. K priebehu uviedol, že cestujúci spomínali vozidlo, ktoré nedalo prednosť autobusu. Pri dopravnej\nnehode utrpel zranenie, a to tržnú ranu na hlave a narazenie pravej hornej končatiny. Práceneschopný\nani obmedzený v bežnom spôsobe života nebol.\nDňa 13. novembra 2010 do záznamu podala vysvetlenie E. M., ktorá uviedla, že dňa 4. novembra 2010\nv čase okolo 18:15 hod. sedela na sedadle pri predných dverách autobusu MHD linky č. 191, ktorý jazdil\nv smere jazdy od Jaroviec do centra Bratislavy. Pri jazde na križovatke s Dolnozemskou cestou zbadala\noproti jazdiť vozidlo tmavej farby so zapnutým smerovým svetlom doľava, ktoré jazdilo po Panónskej\nceste a odbočovalo doľava na Dolnozemskú cestu, pričom vozidlo pred prejazdom križovatkou skoro\nzastavilo. Keď bol autobus v tesnej blízkosti vozidla tmavej farby, tak vozidlo tmavej farby vošlo do jazdnej\ndráhy autobusu. Vodič autobusu zabránil zrážke stlačením brzdového pedála. Pri zabrzdení viacero ľudí\npadlo na podlahu autobusu, pričom ona pomáhala jednému pánovi, ktorý si pri páde rozbil hlavu.\nZo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26. januára 2011 s U. Y., tento uviedol, že oznámeniu\nobvinenia a poučeniu porozumel, obhajcu si nevolí, ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu sa\n\npriznáva a toho ľutuje. Na to bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku zo dňa 26. januára 2011 č. ORPD1-SK-385/2010. Po vyhlásení rozhodnutia o priestupku sa vzdal odvolania proti tomuto rozhodnutiu.\nV priestupkovom spise sa tiež nachádzajú aj ďalšie listiny z predchádzajúceho konania o tomto\npriestupku: návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 8. apríla 2011, rozhodnutie o nepovolení\nobnovy konania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, Okresný dopravný inšpektorát\nv Kežmarku zo dňa 13. júla 2011, č. p. ORP-DI-SK-385/2010, odvolanie proti rozhodnutiu o nepovolení\nobnovy konania, rozhodnutie o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského\ndopravného inšpektorátu zo dňa 25. októbra 2011 č. KRP-P-121-003/ KDI-BCP-2011, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie o nepovolení obnovy konania vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR\nPZ v Kežmarku, č. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13. júla 2011 a vec vrátená na nové prejednanie\na rozhodnutie, rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, ďalšie rozhodnutie\nOkresného dopravného inšpektorátu v Kežmarku zo dňa 13. decembra 2011, č. p. ORP-DISK-385/2010, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu,\nrozhodnutie o odvolaní KR PZ v Prešove, KDI zo dňa 9. februára 2012 (na rozhodnutí je chybne uvedený\nrok 2011) č. p. KRP-P-11-001/KDI-BCP-2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OR PZ v Kežmarku\nč. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 13. decembra 2011 a zamietnuté odvolanie U. Y., rozhodnutie z mimo\nodvolacieho konania KR PZ v Prešove, KDI zo dňa 24. februára 2012, ktorým bolo zrušené právoplatné\nrozhodnutie o priestupku ODI OR PZ v Kežmarku č. p. ORP-DI-SK-385/2010 zo dňa 26. januára 2011.\nNa nové konanie o priestupku - ústne pojednávanie, ktoré sa konalo 31. mája 2012 bol riadne predvolaný\nžalobca i jeho právny zástupca, avšak títo sa na pojednávanie nedostavili dôvodiac, že sa snažili\nospravedlniť. Orgán objasňujúci a rozhodujúci o priestupku vyhodnotil ich neúčasť ako neospravedlnenú\na vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti a vyhlásil aj rozhodnutie o priestupku.\nOdvolací súd na podklade týchto zistení považoval skutkový stav za neúplne zistený a to predovšetkým\nz dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov, ale aj z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, ktoré u\nvykonané boli.\nPredovšetkým je potrebné opakovane zdôrazniť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal žiadne\npochybnosti o porušení dopravných predpisov žalobcom v tom, že nedal prednosť protiidúcemu\nautobusu. Pochybnosti vyvstali ohľadne otázky, či prudké brzdenie autobusu vodičom T. E. bolo jednak\nprimerané stavu, ktorý nastal nedaním prednosti v jazde žalobcom a jednak, či išlo o jediné možné\nriešenie - či bolo zranenie T. S. inak neodvrátiteľné.\nBerúc do úvahy pomery, ako je šírka vozovky v mieste, kde došlo k spáchaniu priestupku, viditeľnosť v\ndanom ročnom a dennom období, ale aj a najmä rýchlosť autobusu pred nábehom bŕzd a tiež skúsenosti\nvodiča autobusu, odvolací súd pojal pochybnosti, či spôsob, akým sa vodič E. rozhodol predísť zrážke\nvozidiel bol jediný možný a zodpovedajúci už uvedeným, ale aj iným, pomerom.\nOdvolací súd sa, prihliadajúc najmä na tieto okolnosti, domnieva, že zranenie cestujúceho v autobuse,\nako jediný dôvod kvalifikácie udalosti, ako dopravnej nehody, by zrejme nebolo nastalo pri miernejšom\nbrzdení, obídení vozidla žalobcu, či dodržaní predpísanej rýchlosti pre daný úsek cesty vodičom\nautobusu.\nK tomu je však nevyhnutné odborné posúdenie spôsobu jazdy vodiča T. E. s ohľadom na pomery, ktoré\nvtedy boli na mieste samom.\nZ tohto pohľadu odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu ohľadne rozporov vo výpovediach\nžalobcu, T. S. a T. E. za nedôvodnú, pretože tieto výpovede si v zásade neprotirečia len v skutkovo\nnepodstatných detailoch (podľa toho ako si svedkovia zapamätali alebo momentálne vyjavili v pamäti\nkritické momenty) popisujú rozdielne, či T. S. stál, sedel alebo bol pri stredných, či predných dverách.\nRovnako popis jazdy žalobcu T. E. nič nemení na zistení, že žalobca nedal prednosť v jazde ním\nriadenému autobusu.\nSpôsob a príčiny vzniku zranenia (nie medicínske) cestujúceho T. S. v autobuse, majú totiž vplyv nielen\nna kvalifikáciu konania žalobcu, ale i uloženú sankciu.\nŽalovaný bude preto musieť zabezpečiť posúdenie techniky jazdy vodiča T. E., so zreteľom na\nuvedené pochybnosti tak, aby bolo možné objektívne a spravodlivo zistiť, či najvhodnejším (z hľadiska\n\nprimeranosti - autobus naplnený cestujúcimi) a najefektívnejším spôsobom vyhnutia sa zrážke vozidiel\nžalobcu a T. E. za danej situácie bolo prudké brzdenie autobusu. Odborné posúdenie by malo dať\norgánu objasňujúcemu priestupok podklad k tomu, aby pri hodnotení dôkazov mohol jednoznačne a\nbez pochybností ustáliť a vysloviť záver, že zranenie T. S. bolo výlučne v príčinnej súvislosti s nedaním\nprednosti v jazde žalobcom alebo súviselo aj s rýchlosťou autobusu, ktorého vyššiu než dovolenú\nrýchlosť nezapríčinil žalobca, s technikou jazdy vodiča T. E. (jazda cez križovatku) a nevyužitím iných\nmožností na odvrátenie stretu vozidiel, resp. inými významnými skutočnosťami, ktoré žalobca nemohol\novplyvniť.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmaním predloženého spisu neuniklo, že k zrušeniu\npôvodného rozhodnutia o priestupku rozhodnutím Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove,\nKrajského dopravného inšpektorátu č. k. KRP-P-11-004/KDI-BCP-2011 z 24. februára 2012, došlo\nlen jednostranne v neprospech žalobcu s konštatovaním, že zákon bol porušený, keď za priestupok\nkvalifikovaný podľa § 22 ods. 1, písm. b/ ZoP bola uložená sankcia len 200 € a zákaz činnosti len 6\nmesiacov, napriek tomu, že zákon podľa § 22 ods. 2 písm. a umožňuje pri takej kvalifikácii konania\nuložiť sankciu najmenej 300 € a zákaz činnosti najmenej na dobu najmenej na dobu 1 rok. V ostatnej\nčasti krajský dopravný inšpektorát pôvodné rozhodnutie o priestupku z 26. januára 2011 nepodriadil\npreskúmaniu mimo odvolacieho konania. Ak by tomu tak bolo, bol by pri preskúmaní zistil i to, že žalobca\nsa k spáchaniu priestupku priznal a oľutoval ho.\nPodľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nPodľa ustálenej praxe zákonodarca takýmto spôsobom zakotvil právnu ochranu účastníka konania, ktorý\nmal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl\nna strane správneho orgánu.\nV danom prípade došlo k porušeniu zákona chybou orgánu objasňujúceho priestupok, ktorý uložil\nsankciu pod sadzbu uvedenú v zákone za priestupok, pre ktorý bol žalobca uznaný vinným. Žalobca,\nako obvinený z priestupku mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci\na nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu.\nOdvolací súd považuje z tohto pohľadu zrušenie pôvodného rozhodnutia o priestupku za\nnezodpovedajúce duchu zákona.\nNa druhej strane krajský dopravný inšpektorát sa pri preskúmaní mimo odvolacieho konania vôbec\nnezaoberal dodržaním zákona ohľadne zisteného skutkového stavu, čo viedlo ihneď v novom konaní k\nupusteniu od pôvodnej kvalifikácie skutku aj podľa § 22 ods. 1 písm. b/ ZoP (pre ktorú bolo rozhodnutie o\npriestupku fakticky zrušené), pretože nebolo možné žalobcovi preukázať, že konal čo i len v nevedomej\nnedbanlivosti, keď opustil miesto skutku, domnievajúc sa, že nespôsobil žiadny škodlivý následok.\nOdvolací súd sa domnieva, že krajský dopravný inšpektorát mal dbať zvýšenej ochrany práv aj žalobcu\na so zreteľom na právnu stabilitu formálne nezrušovať právoplatné rozhodnutie o priestupku, a ak to\npovažoval za nevyhnutné, potom mal objektívne a spravodlivo zhodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy a\nzrušiť pôvodné rozhodnutie o priestupku nielen pre zistenú formálnu chybu, ale aj pre nedostatočne\nzistený skutkový stav.\nPokiaľ žalobca namietal porušenie svojich práv v konaní pred orgánom objasňujúcim priestupok 31.\nmája 2012 na ústnom pojednávaní, ktoré malo spočívať v tom, že pojednávanie sa konalo v jeho\nneprítomnosti hoci sa ospravedlnil, alebo mal snahu ospravedlniť a preto nemohol uplatniť svoje právo\nna obhajobu, odvolací súd konštatuje, že je právom, nie povinnosťou obvineného z priestupku zúčastniť\nsa priestupkového konania aj ústneho pojednávania. Žalobca vedel o pojednávaní od 10. mája 2012,\nkedy mu bolo doručené predvolanie, napriek tomu sa riadne a včas neospravedlnil, ale mal snahu sa\nospravedlniť telefonicky až v deň pojednávania. Také ospravedlnenie nemožno považovať za vykonané\nv súlade so zákonom a neúčasť potom nemožno ospravedlniť, tak, aby to malo napríklad za následok\njeho odročenie.\n\nPodľa § 74 ods. 1 ZoP o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V\nneprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne\npojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez\ndôležitého dôvodu.\nIná - odlišná situácia nastala v priebehu pojednávania pred Krajským súdom v Prešove 7. februára\n2013, ktoré sa konalo napriek snehovej kalamite a úradnému záznamu o meškaní žalobcovho právneho\nzástupcu. Týmto postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred ním a uplatniť svoje práva,\nnajmä na obhajobu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov, zhodnotiac doposiaľ vykonané dôkazy a\npreskúmajúc konanie žalovaného i krajského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal\núspech vo veci, priznal ich náhradu, pokiaľ ju navrhovateľ vyčísli, samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/30/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}