{"guid": "c28601aa-ab69-4a0a-afbd-13d9b8637ca2:f439b549-f463-4ad3-9bf5-33e466e122ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1", "spisova_znacka": "6Sžf/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/13/2013 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 6Sžf/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1", "identifikacne_cislo": "8012200410", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/239", "nazov": "predpis č. 239/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/239-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f439b549-f463-4ad3-9bf5-33e466e122ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/13/2013\n8012200410\n27. 11. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200410.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu :\nJán Daňko -DAMIK, obchodno-výrobná činnosť, Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 3327\n3359, zastúpený Advokátskou kanceláriou NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova\nč. 125, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 23, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/6914/2012/KP zo dňa 23. marca 2012,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/52/2012-52 zo dňa 30. októbra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/52/2012-52 zo dňa 30.\noktóbra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 158,58 Eur na účet jeho\nprávneho zástupcu Advokátskej kancelárii NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova\nč. 125, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 2, písm. a/, d/, e/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1030502/6914/2012/KP zo dňa\n23. marca 2012 v spojení s platobným výmerom Colného úradu Prešov č. 30407/2011-6262 zo dňa 15.\nnovembra 2011 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi\ntrovy konania v sume 640,18 Eur, uložiac mu povinnosť zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do 15\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že\nColný úrad Prešov podľa zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 652/2004 Z. z.), zákona\nč. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 239/2001 Z. z.), zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 98/2004 Z. z.) a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n511/1992 Zb.) dňa 15. novembra .2011 pod č. 30407/2011-6262 vydal platobný výmer na spotrebnú\ndaň z minerálneho oleja podľa § 44 ods. 4 v spojení s § 42 zákona č. 511/1992 Zb. a určil daňovému\nsubjektu - žalobcovi, základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29. septembra\n2003, v množstve 55001 minerálneho oleja (plynový olej kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41),\nktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať a vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja\n\nza zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003 vo výške 2.647,21 Eur a následne určil lehotu na úhradu\nspotrebnej dane z liehu.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napadol odvolaním žalobca, o ktorom rozhodol\nžalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 23. marca 2012 pod č. 1030502/6914/2012/KP (napadnuté\nžalobou) tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na postup správcu dane v konaní, a teda že Colný úrad\nPrešov v dňoch od 22. októbra 2004 do 3. decembra 2007 vykonal v spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorá\nspoločnosť je od 1. októbra 2010 zrušená z dôvodu rozhodnutia súdu o zastavení konkurzného konania\npre nedostatok majetku a je ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, daňovú kontrolu podľa § 15\nzákona č. 511/1992 Zb., z ktorej bol spísaný protokol zn.: 66296/2007-6238 a mal zistené, že spoločnosť\nA-Zet, s.r.o. dňa 17. júla 2003 žalobcovi dodala 65001 minerálneho oleja - faktúra č. 170703/2, dňa 29.\njúla 2003 dodala 192001 minerálneho oleja - faktúra č. 290703, dňa 27. augusta 2003 dodala 16000\n1 minerálneho oleja - faktúra č. 270803/1 a dňa 21. novembra 2003 dodala 6000 1 minerálneho olejafaktúra č. 21 11 03. Konštatoval, že colný úrad na základe miestneho zisťovania podľa § 14 zákona\nč. 511/1992 Zb. za účelom preverenia uvedených dodávok minerálneho oleja preverením účtovnej\nevidencie žalobcu, zistil, že sa v nej okrem vyššie uvedených faktúr nachádzali aj ďalšie faktúry, v zmysle\nktorých mal žalobca prevziať od spoločnosti A-Zet, s.r.o. minerálny olej a to konkrétne dňa 30. mája\n2003 - faktúra č. 300503/14, 53501 minerálneho oleja, dňa 29. septembra 2003 faktúra č. 290903/24,\n55001 minerálneho oleja a dňa 2. decembra 2003 - faktúra č. 021203, 62401 minerálneho oleja, pričom\ntieto faktúry sa nenachádzali v účtovnej evidencii spoločnosti A-Zet, s.r.o.. Žalovaný ďalej poukázal na\nto, že v zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 1877/2006-6262/INT žalobca uviedol, že nákupy predmetnej\nmotorovej nafty zabezpečoval iba telefonicky s konateľom spoločnosti s p. E. O. a to z dôvodu výhodnosti\ncenovej ponuky, neuzatvoril písomnú zmluvu o dodávke motorovej nafty a faktúra ako daňový doklad\nbola zároveň dodacím listom, dopravu motorovej nafty zabezpečoval pracovník spoločnosti A-Zet, s.r.o.,\nktorý mu na dvore odovzdal tovar a súčasne prevzal hotovosť podľa faktúry, neoveroval si totožnosť\nvodiča ani motorového vozidla, šofér mal vždy pri dodávke motorovej nafty vystavený príjmový doklad\nspolu s faktúrou. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 7. marca 2007 správny orgán prvého stupňa vypočul E.\nO., ktorý bol v rozhodujúcom čase jediným konateľom spoločnosti A- Zet,s.r.o, z ústneho pojednávania\ncolný úrad spísal zápisnicu o vypočutí svedka značky 2300/2007 - 6238 - INT, v ktorej svedok uviedol,\nže nepodpísal faktúru číslo 300503/14 zo dňa 30. mája 2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové\npokladničné doklady zo dňa 30. mája 2003, faktúru číslo 290903/24 zo dňa 29. septembra 2003 a k\nnej prislúchajúce výdavkové a príjmové doklady zo dňa 30. septembra 2003 a faktúru číslo 021203\nzo dňa 2. decembra 2003 a k nej prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady zo dňa\n5. decembra 2003 a na otázku či je možné, že niekto iný vystavoval v jeho mene účtovné doklady\nuviedol, že je to možné, ale nevie kto to bol a že on nikoho nesplnomocnil na takéto úkony; následne\nbol žalobca vyzvaný na podanie daňového priznania z predmetného minerálneho oleja a to do 10 dní\nod doručenia výzvy, výzva bola žalobcovi doručená dňa 28. augusta 2008; v stanovenej lehote nebolo\npodané daňové priznanie ani nebola zaplatená spotrebná daň z minerálneho oleja v dôsledku čoho\nmôže správca dane, t. j. colný úrad určiť daň podľa pomôcok a pod sp. zn. 53366/2008 - 6262 dňa 10.\nseptembra 2008 bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok; žalobca bol colným úradom\nvyzvaný podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511 992 Zb. na vyjadrenie sa k protokolu; na základe vyjadrenia\nžalobcu zo dňa 29. septembra 2008 colný úrad k protokolu vypracoval dodatok pod zn. 58283/2008\n- 6262. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca sa nezúčastnil na prerokovaní protokolu v určený\ndeň vo výzve, a preto za deň prerokovania protokolu sa považuje deň, ktorý je určený vo výzve na\nprerokovanie protokolu t. j. 2. októbra 2008 podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/992 Zb. Žalovaný ďalej\nargumentoval ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. § 165 ods. 2 a 5, zákonom č. 511/1992 Zb.\n§ 42, § 15 ods. 2 piata veta, § 44 ods. 4, § 48 ods. 4. S odvolacími námietkami sa vyporiadal tak,\nže colný úrad hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, svoje rozhodnutie založil len na tvrdení konateľa\nspoločnosti A-Zet, s.r.o., zdôrazniac, že colný úrad v danej právnej veci vychádzal najmä z účtovníctva\nspoločnosti A-Zet, s.r.o., v ktorom sa faktúra č. 290903/24 nenachádzala a prehlásenie vtedajšieho\nkonateľa tejto spoločnosti H.. E. O. možno považovať za dôkaz, ktorý vytvoril úplnejší podklad pre\nsamotné rozhodnutie. Záverom žalovaný konštatoval, že colný úrad postupoval v súlade s § 29 ods.\n4 zákona č.511/1992 Zb., majúc za to, že colný úrad v konaní zistil všetky skutočnosti dôležité pre\nrozhodnutie. Žalovaný námietku žalobcu, že colný úrad mal sporné prípady konfrontovať medzi ním a E..\nO. považoval za neopodstatnenú, keď zo stavu veci vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k zaúčtovaniu\n\nfaktúry č. 290903/24, ktorá však nespĺňa náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 ods. 1, písm. f/\nzákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a preto predmetné doklady (faktúra a príjmový a výdavkový\ndoklad) nie sú vierohodné, z ktorých dôvodov ich správca dane nemohol uznať ako preukázateľne\núčtovné doklady potvrdzujúce nákup minerálneho oleja, z ktorého bola odvodená spotrebná daň, na\nzáklade čoho námietku odvolateľa, že účtovné doklady dodané spoločnosťou A-Zet, s.r.o. spĺňajú všetky\nzákonné náležitosti, považoval za irelevantnú. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom colného úradu,\nže žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 4 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z., a teda je daňovým\ndlžníkom v zmysle § 5 písm. j/ uvedeného zákona, a teda bol povinný v zmysle § 23 ods. 4 tohto zákona\npredložiť colnému úradu daňové priznanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni vzniku daňovej\npovinnosti a v rovnakej lehote bol povinný zaplatiť daň. Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté\nrozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb., majúc\nza to, že konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo v súlade s platnými právnymi predpismi.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 42 v spojení\ns § 15 ods. 2, s § 29 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., ktorú právnu úpravu citoval.\nKrajský súd za podstatné námietky žalobcu považoval, že colným úradom a následne žalovaným\nboli porušené jeho procesné práva a rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Mal za to, že v preskúmavanej veci nie je sporné, že na základe daňovej kontroly u\ndaňového subjektu A-Zet, s.r.o., bol žalobca vyzvaný na podanie daňového priznania k spotrebnej dani z\nminerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003, pričom žalobca túto výzvu nerešpektoval\na daňové priznanie nepodal. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že platobný\nvýmer Colného úradu Prešov bol vydaný iba na základe dôkazov svedčiacich v jeho neprospech a že\nsprávca dane tým, že nevykonal žiadne iné dôkazy, porušil zásadu rovnosti zbraní. Aj podľa názoru súdu\nnič colnému úradu nebránilo v tom, aby vykonal konfrontáciu medzi žalobcom a vypočutým svedkom\nE. O. a prípadne nariadil vo veci vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k podpisom na sporných\nfaktúrach, o ktorom podpise žalobca tvrdil, že sú podpísané E. O., ktorý pravosť svojho podpisu poprel.\nKrajský súd poukazom na ustanovenia § 44 ods. 3, v spojení s § 48 ods. 4, 5 zákona č. 511/1992 Zb. a v\nspojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa\ns odvolacími námietkami žalobcu dostatočne a presvedčivo nevyporiadal, daňové orgány v predmetnej\nveci vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nedostatočne a nepresvedčivo\nodôvodnené, ako aj, že procesne žalovaný pochybil, ak v konaní nevytkol daňovému orgánu, že\nneprihliadol na právnu úpravu ustanovenú v § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa názoru krajského\nsúdu závery colného úradu a žalovaného o tom, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 4 písm.\nj/ a je daňovým dlžníkom podľa § 5 písm. j/ zákona číslo 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych\nolejov je predčasný. Uviedol, že v ďalšom konaní bude na uvážení daňových orgánov, či vo veci vykonajú\nvýsluch svedka za prítomnosti žalobcu, čím v žiadnom prípade nebudú porušené základné zásady\ndaňového konania upravené v paragrafe 2 zákona č. 511/1992 Zb. a bude nevyhnutné vo veci nariadiť\nznalecké dokazovanie znalcom grafológom vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo\nvzťahu k bývalému konateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti A-Zet, s.r.o..\nRozhodovanie o náhrade trov konania Krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi\npriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a zaplatením súdneho poplatku,\nkeďže bol v konaní úspešný.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalovaný považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny\na v rozpore so zákonom. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď spochybnil postup\nžalovaného ako aj správcu dane, vysloviac názor, že správne orgány oboch stupňov vychádzali pri\nsvojich rozhodnutia zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný predovšetkým namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je náležite odôvodnené,\nmajúce za následok jeho neurčitosť a nepresvedčivosť, čo ho robí nepreskúmateľným. Nesúhlasil s\nnázorom súdu prvého stupňa, keď ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu\nveci na ďalšie konanie, uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo\nnevyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, je nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie\nznalcom z odboru grafológie vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo vzťahu k bývalému\n\nkonateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti A-Zet, s.r.o. a súčasne ponechal na uvážení daňových\norgánov, či vo veci vykonajú výsluch svedka E.. O. za prítomnosti žalobcu. Vytýkal krajskému súdu, že\nsa vôbec nezaoberal najzásadnejšou skutočnosťou v prejednávanej veci, ktorá vyšla v daňovom konaní\nnajavo a síce, že práve predmetná sporná faktúra zistená u žalobcu, na základe ktorej bol platobný výmer\ncolného úradu vydaný, a to konkrétne faktúra č. 290903/24 zo dňa 29. septembra 2003, nebola vôbec\nvedená v účtovníctve dodávateľa\nA-Zet, s.r.o., k čomu sa prvostupňový súd vôbec nevyjadril. Mal za\nto, že vedená skutočnosť relevantným spôsobom spochybňuje pravosť tejto faktúry, s prihliadnutím na\nto, že vtedajší konateľ A-Zet, s.r.o. E. O. navyše ešte aj poprel pravosť svojho podpisu na tejto faktúre.\nNariadenie výkonu znaleckého dokazovania grafológom vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných\nfaktúrach považoval za nadbytočný a bezpredmetný, pretože pre vznik daňovej povinnosti v danom\nprípade v zmysle § 4 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z. pri preukazovaní pôvodu a spôsobu nadobudnutia\nminerálneho oleja správca dane nenesie dôkaznú povinnosť, ale tá spočíva na daňovom subjekte,\nu ktorého sa predmetný minerálny olej nachádza, teda na žalobcovi. Poukázal na to, že skutočnosť,\nže žalobcom predložená faktúra č. 290903/24 zo dňa 29. septembra 2003 nebola vôbec vedená v\núčtovníctve dodávateľa, nebola v celom daňovom konaní ani v súdnom konaní sporná. Zdôraznil, že\nna základe uvedenej skutočnosti tak vznikla odôvodnená pochybnosť, že z predmetného minerálneho\noleja v množstve 5500 litrov nebola odvedená spotrebná daň, a preto daný postup správcu dane bol\nodôvodnený. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, keď nariadil správcovi dane znalecké dokazovanie\nznalcom grafológom vykonať na viacerých faktúrach, ktoré bližšie nekonkretizoval, pričom v predmetnej\nveci bol platobný výmer správcom dane vyrubený na podklade jednej faktúry a to č. 290903/24 z 29.\nseptembra 2003. Vo vzťahu k uvedeným námietkam poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky a\nto Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 1841/07 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 2Afs 110/2008-205 a 5Afs 40/2005-70.\nŽalovaný taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne\na presvedčivo nevyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, vytýkajúc prvostupňovému súdu, že\npokiaľ dospel k uvedenému názoru, bol povinný jednoznačne uviesť, s ktorými konkrétnymi odvolacími\nnámietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo nevyporiadal.\nTaktiež nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, keď ponechal na uvážení daňových orgánov, či vo\nveci vykonajú výsluch svedka p. O. za prítomnosti žalobcu, čím v žiadnom prípade nebudú porušené\nzákladné zásady daňového konania upravené v paragrafe 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Dal do pozornosti,\nže výpoveď svedka E. O. nebola jediným ani rozhodujúcim dôkazom, z ktorého správca dane a\nžalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní. Zdôraznil, že zistenia colného úradu boli verifikované a\nvyhodnotené nielen na základe svedeckej výpovede p. O., ale boli preverené miestnym zisťovaním\npriamo v účtovníctve žalobcu, na základe čoho boli vyhotovené protokoly o určení dane podľa pomôcok,\npričom sa ďalej vychádzalo z výsledkov daňovej kontroly u daňového subjektu A-Zet, s.r.o., čím bolo\nzistené, že sporná faktúra č. 290903 /24 zo dňa 29. septembra 2003 nie je evidovaná v jeho účtovnej\ndatabáze s poukazom na to, že žalobca nevedel žiadnym spôsobom identifikovať šoféra, ktorý prevzal\nhotovosť za tovar, z ktorých dôvodov sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že iba na základe\nsvedeckej výpovede E. O. správca dane dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať pôvod a spôsob\nnadobudnutia minerálneho oleja.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v celom rozsahu potvrdil. Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného. Uplatnil si\nnáhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej\nslužby v sume 158,58 Eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa vyhovel žalobe tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu Colného úradu Prešov, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja\nv sume 2.647,21 Eur za zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003 a odvolanie žalobcu zamietol.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im\nprechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobcu zaplatiť\nspotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nZákonodarca v zákone č. 239/2001 Z. z. upravuje zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou\n(ďalej len \"daň\") na daňovom území Slovenskej republiky (§ 1).\nPodľa § 4 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom zistenia držby minerálneho\noleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať.\nPodľa § 5 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z. daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má v držbe.\nPodľa § 29 ods.2, 3, 5 zákona č. 239/2001 Z. z. daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti\nmá kontrolovaný subjekt sídlo alebo trvalý pobyt alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný\ndopravný prostriedok alebo dopravný zásobník, alebo kontrolovaný minerálny olej. Daňový dozor môže\nvykonávať aj colné riaditeľstvo.\nColný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole predmetu dane je oprávnený a) vstupovať do každej\nprevádzkovej budovy, miestnosti, miesta a bytu, ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie\ns minerálnymi olejmi, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať,\nže sa v nich minerálne oleje nachádzajú, b) zisťovať stav zásob minerálnych olejov a tovarov, ktoré\n\nsú určené alebo môžu byť použité pri výrobe minerálnych olejov, a nariadiť vykonanie príslušnej\ninventúry, c) kontrolovať zásobníky, kontajnery, cisterny a iné obaly, v ktorých sa nachádzajú alebo\nmôžu nachádzať minerálne oleje, vykonávať kontrolu tankovania leteckých pohonných látok do nádrží\nlietadiel leteckých spoločností a lodných prevádzkových látok do nádrží lodí lodných spoločností, d)\nzastavovať vozidlá, zisťovať množstvo nimi prepravovaného minerálneho oleja, kontrolovať prepravné\ndoklady a kontrolu vyznačiť v týchto dokladoch, kontrolovať minerálne oleje v bežných nádržiach\ndopravných prostriedkov, vozidiel, strojov a motorov, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je\nznáme alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádzajú dopravné prostriedky, vozidlá, stroje a\nmotory poháňané minerálnymi olejmi, e) odoberať bezplatne vzorky v prípadoch podľa písmen a) až\nd), f) požadovať predloženie dokladov súvisiacich s činnosťou kontrolovaného subjektu, predloženie\ndokladov preukazujúcich tvrdenia kontrolovaného subjektu a všetkých dokladov uvedených v tomto\nzákone, g) zisťovať prirodzené úbytky minerálneho oleja pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace\ns jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12\nmesiacov určovať najviac prípustnú výšku strát minerálneho oleja v podnikoch na výrobu minerálneho\noleja uvedených v § 13 ods. 6 a v užívateľských podnikoch, ktoré používajú minerálny olej oslobodený\nod dane na účely podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a v daňových skladoch.\nColný úrad podľa povahy skutočností zistených pri daňovom dozore vyhotoví zápisnicu alebo úradný\nzáznam a z daňovej kontroly protokol o kontrole.\nPodľa § 34 ods. 3 zákona č. 239/2001 Z. z. ustanovenia osobitného predpisu (zákon Slovenskej\nnárodnej rady č. 511/1992 Zb.) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 29 ods. 1, 2 , 3, 4, 7, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide\nnajmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane\na pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 14 ods. 2, 3, 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej\npredmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy,\nmiestnosti alebo miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a\ninformáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom\nna dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa\ntiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený\ntovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný\ntento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo\ncolný úrad, vrátiť.\nZamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných záznamov,\nzáznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.\nDaňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané\nprostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné\nvysvetlenia.\nDaňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi dane ním\nvyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.\nPodľa § 15 ods. 1, 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane\nalebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u\ndaňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým\núradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/\nprvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nDaňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má\nvo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie služobného preukazu zamestnancom\nsprávcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, byť\nprítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, nahliadnuť do zápisnice\nz miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou\nvykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom\npojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, nahliadnuť do zapožičaných\ndokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa\ntohto zákona alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie.\nSprávca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto\nzákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové\npriznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v\npodanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29),\nktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca\ndane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2\npiatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto\nprípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo\nveci si nezadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní\nnepostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, a preto jeho právne závery treba považovať\n\nza predčasné, z ktorých dôvodov pokiaľ žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil,\nnerozhodol v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie\nžaloby súdom prvého stupňa.\nZákonodarca v právnej norme § 4 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky\nvzniku daňovej povinnosti daňového subjektu a určením dňa jej vzniku v zákonne predpokladaných\nprípadoch tak, že daňová povinnosť vzniká dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého pôvod a\nspôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, ktorá sa v dôsledku toho\nstáva daňovým dlžníkom v zmysle § 5 písm. j/ uvedeného zákona.\nCieľom daňového dozoru, daňovej kontroly v zmysle § 29 v spojení s § 34 ods. 3 zákona č. 239/2001\nZ .z. a § 15 ods.1 zákona č. 511/1992 zb. je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým\nsubjektom na zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi\nsvoje povinnosti voči štátu. Z predloženého administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho súdu\nvyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa náležite vecou nezaoberali, vo veci nezistili skutkový stav v\ndostatočnom rozsahu pre prijatie záveru o daňovej povinnosti žalobcu a šetrenie nevykonali v súčinnosti\ns daňovým subjektom - žalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného,\nže colný úrad vykonal dokazovanie náležite a vo veci zistil riadne skutkový stav.\nVychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého\nstupňa, že v danom prípade bolo preukázané, že Colný úrad Prešov v dňoch od 22. októbra 2004 do 3.\ndecembra 2007 vykonal v spoločnosti A-Zet, s.r.o., daňovú kontrolu podľa § 15 zákona č. 511/1992 Zb.,\nz ktorej mal zistené, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. dňa 17. júla 2003 žalobcovi dodala 65001 minerálneho\noleja - faktúra č. 170703/2, dňa 29. júla 2003 dodala 192001 minerálneho oleja - faktúra č. 290703,\ndňa 27. augusta 2003 dodala 16000 1 minerálneho oleja - faktúra č. 270803/1 a dňa 21. novembra\n2003 dodala 6000 1 minerálneho oleja- faktúra č. 21 11 03; colný úrad vykonal miestne zisťovanie u\nžalobcu podľa § 14 zákona č. 511/1992 Zb. za účelom preverenia uvedených dodávok minerálneho\noleja preverením účtovnej evidencie žalobcu, o ktorom spísal zápisnicu zo dňa 23. februára 2006 č.\n1877/2006-6262-INT. Miestnym zisťovaním colný úrad zistil, že v účtovnej evidencie žalobcu okrem\nvyššie uvedených faktúr sa nachádzali aj ďalšie faktúry, na základe ktorých mal žalobca prevziať od\nspoločnosti A-Zet, s.r.o. minerálny olej a to konkrétne dňa 30.05.2003 - faktúra č. 300503/14, 53501\nminerálneho oleja, dňa 29. septembra 2003 faktúra č. 290903/24, 55001 minerálneho oleja a dňa 2.\ndecembra 2003 - faktúra č. 021203, 62401 minerálneho oleja, pričom tieto faktúry sa nenachádzali\nv účtovnej evidencii spoločnosti A-Zet, s.r.o.; do zápisnice o miestnom zisťovaní žalobca uviedol, že\nnákupy predmetnej motorovej nafty zabezpečoval iba telefonicky s konateľom spoločnosti s p. E. O.,\nneuzatvoril písomnú zmluvu o dodávke motorovej nafty a faktúra ako daňový doklad bola zároveň\ndodacím listom, dopravu motorovej nafty zabezpečoval pracovník spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorý mu\nna dvore odovzdal tovar a súčasne prevzal hotovosť podľa faktúry, neoveroval si totožnosť vodiča ani\nmotorového vozidla, šofér mal vždy pri dodávke motorovej nafty vystavený príjmový doklad spolu s\nfaktúrou; dňa 7. marca 2007 colný úrad vykonal ústne pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka\nE. O., ktorý bol v rozhodujúcom čase jediným konateľom spoločnosti\nA- Zet, s.r.o, z ústneho\npojednávania spísal zápisnicu o vypočutí svedka značky 2300/2007 - 6238 - INT, v ktorej svedok uviedol,\nže nepodpísal faktúry č. 300503/14 zo dňa 30. mája 2003, č. 290903/24 zo dňa 29. septembra 2003 a\nč. 021203 zo dňa 2. decembra 2003 a k nim prislúchajúce výdavkové a príjmové pokladničné doklady\na nikoho nesplnomocnil na konanie v jeho mene. Na základe uvedených skutkových zistení colný úrad\nvyzval žalobcu na podanie daňového priznania z predmetného minerálneho oleja a keďže v stanovenej\nlehote žalobca nepodal daňové priznanie, ani nezaplatil spotrebnú daň, vypracoval protokol a na základe\nvyjadrenia žalobcu k protokolu vypracoval jeho dodatok a následne vydal dodatočný platobný výmer o\nvyrubení dane.\nVychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že\ncolný úrad pre vydanie rozhodnutia si nezadovážil dostatok relevantných skutkových zistení, v konaní\ncolného úradu došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, ktoré mohli mať vplyv na zistenie skutkového\nstavu, z ktorých dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa za predčasne, a preto pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím\n\nplatobný výber colného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, rozhodol vo veci v rozpore so\nzákonom.\nZ právnych noriem citovaných vyššie vyplýva vôľa zákonodarcu zveriť do právomoci správcu dane, ktorý\nvedie konanie o určenie dane, vykonávanie dokazovania za účelom zistenia skutočností potrebných\npre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pričom nie je viazaný návrhmi daňového\nsubjektu, avšak v konaní postupuje v súčinnosti s daňovým subjektom tak, že daňový subjekt má\nprávo a súčasne aj povinnosť navrhovať resp. predkladať dôkazy a k vykonaným dôkazom sa má právo\nvyjadrovať. Správca dane vždy musí vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu.\nZo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že správca dane právny záver v danom prípade ustálil na\nzáklade daňovej kontroly spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorou mal preukázané, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. na\nzáklade faktúr dodala žalobcovi minerálny olej dňa 17. júla 2003, 29. júla 2003, 27. augusta 2003a 21.\nnovembra 2003, na základe miestneho zisťovania u žalobcu konaného dňa 23.2.2006, ktorým správca\ndane zistil, že žalobca mal vo svojej evidencii okrem faktúr o uvedených dodávkach minerálneho oleja\naj ďalšie faktúry, na základe ktorých mal žalobca prevziať od spoločnosti A-Zet, s.r.o. minerálny olej a\nto dňa 30. mája 2003, 29. septembra 2003 a 2. decembra 2003, ktoré faktúry sa v účtovnej evidencii\nspoločnosti A-Zet, s.r.o. nenachádzali a na základe svedeckej výpovedi konateľa spoločnosti A-Zet,\ns.r.o., E. O., pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by colný úrad žalobcu o termíne ústneho\npojednávania, na ktorom sa výsluch svedka vykonal, upovedomil a ani, že žalobca bol s výpoveďou\ntohto svedka oboznámený a mal možnosť sa k nej vyjadriť.\nOdvolací súd vzhľadom k uvedenému tiež dospel k záveru, že v danom prípade správca dane vyvodil\nsvoj právny záver predčasne, keď porušením zásady súčinnosti s daňovým subjektom, vo veci si\nnezadovážil dostatok skutkových zistení. Povinnosťou správcu dane je zistiť materiálnu pravdu pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. Pri hodnotení dôkazov je správca dane povinný\nvyhodnocovať všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a v rámci takéhoto hodnotenia\nje teda jeho povinnosťou aj vyhodnotiť každý dôkaz vzhľadom k ostatným skutočnostiam, ktoré pri\nvykonávaní dokazovania vyšli najavo. Zo skutkových okolností týkajúcich sa dodávky minerálneho\noleja poskytnutých žalobcovi spoločnosťou A-Zet,s.r.o., vyplýva, že správca dane vychádzal výlučne\nz dokladov predložených konateľom uvedenej spoločnosti E. O. a z jeho výpovede, keď potvrdil, že\nnepodpísal faktúry zo dňa 30 mája 2003, 29. septembra 2003 a 2. decembra 2003 a k nim prislúchajúce\npokladničné doklady, pričom výsluch konateľa sa uskutočnil bez prítomnosti žalobcu. Vykonaným\ndôkazom - výsluch uvedeného svedka a ním predložené listinné doklady, správca dane priradil výlučnú\nvypovedaciu hodnotu a to aj napriek tomu, že žalobca o výsluchu tohto svedka nebol upovedomený\na ani nemal možnosť sa s ňou oboznámiť a pri podávaní vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania\npopísal proces uskutočňovania dodávok minerálneho oleja, ktorou skutočnosťou sa správca dane nijak\nnezaoberal.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd taktiež ako súd prvého stupňa zastáva názor, že v danom\nprípade správca dane si nezabezpečil dostatok skutkových zistení pre prijatie právneho záveru, že\nžalobcovi vznikla daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003, podľa § 4 písm. j/\nzákona č. 239/2001 Z. z., nakoľko nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja\nv množstve 5 500 l, keďže z postupu správcu dane je zrejmé, že svoj právny záver vyvodil výlučne na\nzáklade dokladov predložených uvedenou spoločnosťou (A-Zet, s.r.o.) a výsluchu jeho konateľa, pričom\nvyjadrenie žalobcu k skutkovým zisteniam ohľadne dokladov predložených uvedenou spoločnosťou (AZet, s.r.o.) a výsluchu jeho konateľa si vôbec nezabezpečil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom\nk veľkému časovému odstupu (rok 2003) výsluch svedka E.. O. za prítomnosti žalobcu alebo ich\nvzájomná konfrontácia by nevzniesla jasno v otázke predmetnej dodávky minerálneho oleja. Pokiaľ však\nsvedok E.. O. zápisnične potvrdil, že nikto okrem neho nemohol vystavovať doklady a nikomu nedal\nsplnomocnenie na konanie za firmu A-Zet, s.r.o. a ani na podpisovanie účtovných dokladov, pričom\núčtovné doklady o dodaní minerálneho oleja žalobcovi dňa 30. mája 2003, 29. septembra 2003 a 2.\ndecembra 2003 sú vystavené a podpísané spoločnosťou A-Zet, s.r.o., ktorých pravosť podpisu E.. O.\npoprel, bol správny úsudok krajského súdu, že vo veci bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie\nznalcom z odboru grafológie vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo vzťahu k bývalému\n\nkonateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti\nA-Zet, s.r.o.. Z uvedených dôvodov aj podľa názoru\nodvolacieho súdu na danú skutočnosť bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere.\nOdvolací súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, ktorou vytýkal prvostupňovému súdu, že nariadil\nsprávcovi dane vykonať znalecké dokazovanie znalcom grafológom na viacerých faktúrach, ktoré\nbližšie nekonkretizoval, pričom v predmetnej veci bol platobný výmer správcom dane vyrubený na\npodklade jednej faktúry a to č. 290903/24 z 29. septembra 2003. Zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu je zrejmé, že predmetom šetrenia správcu dane boli v danej veci dodávky\nminerálneho oleja spoločnosťou A-Zet,s.r.o., pričom bolo zistené, že žalobca pri podávaní vysvetlenia\nv rámci miestneho zisťovania predložil účtovné doklady a to faktúry, ktoré sa v účtovnej evidencii\nspoločnosti A-Zet, s.r.o. nenachádzali a to účtovné doklady týkajúce sa dodávky minerálneho oleja\ndňa 30. mája 2003, 29. septembra 2003 a 2. decembra 2003, vystavené a podpísané konateľom tejto\nspoločnosti, ktorý však pravosť podpisu na týchto dokladoch poprel. Z uvedených dôvodov správcovi\ndane ako aj žalovanému sú známe skutočnosti, že spornou faktúrou a dodávkou minerálneho oleja nie\nje len predmetná faktúra a dodávka tohto tovaru (29. septembra 2003), ale aj ďalšie faktúry a dodávky\ntakéhoto tovaru, a preto odvolací súd námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.\nOdvolací súd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalovaného, ktorou namietal že rozsudok\nprvostupňového súdu nie je náležite odôvodnený, majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť. Z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil\nústavne konformným spôsobom pri dôsledne uplatnenom postupe vymedzenom v ust. § 157 ods. 2\nO.s.p., keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite uviedol skutkové zistenia\nveci, ktoré boli v danej veci preukázané, ako aj svoje právne závery, ku ktorým dospel a súčasne sa\ndostatočne vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom voči napadnutému správnemu rozhodnutiu.\nVychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spis odvolací súd nepovažoval\nza dôvodné ani námietky žalovaného, ktorými namietal postup súdu prvého stupňa poukazom na\nrozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Názor\nsúdu vyslovený v rozhodnutiach, na ktoré žalovaný poukazoval v odvolaní, nie je v rozpore s názorom\nsúdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd konštatoval, že záver správnych orgánov oboch stupňov v\ndanom prípade bolo predčasný na základe nedostatočne zistenom skutkovom stave. V danej súvislosti\nodvolací súd dáva do pozornosti názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp .zn. 3Sžf\n1/2011, v zmysle ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou\nmateriálneho plnenia, má k tomu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny\ndodaných služieb a tovarov od dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali\nu platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca\ndane. Aj z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že platiteľ nemôže vždy zodpovedať za vady v účtovnej\nevidencii svojich dodávateľov. Zákonodarca v právnej norme v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.\nustanovuje, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom. Súčasne zákonodarca predpokladá, že správca dane určí daňovú povinnosť\ndaňového subjektu na základe materiálnej pravdy a za tým účelom si zabezpečí všetky dostupné\npodklady ozrejmujúce skutkový stav a to aj bez návrhu daňového subjektu. Zo skutkových zistení danej\nveci vyplýva, že žalobca správcovi dane predložil účtovnú evidenciu týkajúcu sa dodávok minerálneho\noleja od dodávateľa - spoločnosti A-Zet, s.r.o., pričom jeho dodávateľ spochybnil dodávku tovaru zo\ndňa 29. septembra 2003, na základe predmetnej faktúry, v jeho evidencii sa táto faktúra nenachádzala\na konateľ tejto spoločnosti poprel pravosť svojho podpisu na účtovných dokladoch predložených\nžalobcom. Nie je možné preto súhlasiť s názorom žalovaného, že správca dane vykonal dokazovanie\nsprávne, keď v konaní o určenie daňovej povinnosti žalobcu nepostupoval v súčinnosti so žalobcom ako\ndaňovým subjektom, opomenul jeho právo zúčastniť sa výsluchu svedka v časti týkajúcej sa jeho daňovej\npovinnosti, klásť mu otázky a nedal mu ani možnosť sa k svedeckej výpovedi, v časti jeho sa týkajúcej,\nvyjadriť. Taktiež nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania vyplynul\nzáver, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja\ndňa 29. septembra 2003 fakturovaného faktúrou č. 290903/24, keďže zo skutkových zistení vyplýva,\n\nže správca dane svoj právny záver vyvodil výlučne na základe dôkazov získaných zo strany konateľa\ndodávateľskej spoločnosti.\nVzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za relevantné\nk vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd\nprvého stupňa, že správca dane vo veci nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite nezistil\nskutkový stav veci, v konaní nepostupoval v súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom, skutkové\nzistenia nevyhodnotil v súlade so zákonom, a preto jeho rozhodnutie nie je možné považovať za súladné\nso zákonom a pokiaľ žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nerozhodol zákonné.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.) náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu\nžalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými\nnámietkami. Taktiež sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci doposiaľ\nnebolo relevantným spôsobom preukázané, že žalobcu treba považovať za daňového dlžníka podľa §\n5 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z..\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi priznal náhradu trov tohto konania, pozostávajúce z trov\nprávneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, pretože bol v tomto konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}