{"guid": "048f9a19-d3d3-4b88-9cac-17cbeec7fc8e:0a6ad70f-450d-4c28-a8c6-2b54c53bde75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1", "spisova_znacka": "6Sžo/44/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/44/2012 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sžo/44/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1", "identifikacne_cislo": "8012200296", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-187"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-187"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a6ad70f-450d-4c28-a8c6-2b54c53bde75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/44/2012\n8012200296\n25. 09. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200296.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu S. N., bytom\nZ., X.. O.. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach,\nNám. osloboditeľov 10, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom\nMierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1010103/1/631814/2012\nz 26. marca 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/41/2012-45\nz 3. júla 2012, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/41/2012-45 z 3. júla\n2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\")\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce (ďalej aj ako „prvostupňový správny\norgán\") č. 551/2011/5337 z 25. novembra 2011 (ďalej aj ako „prvostupňové správne rozhodnutie\").\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov\na o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n200/1998 Z. z.\" alebo „zákon o štátnej službe colníkov\") zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové\nsprávne rozhodnutie, ktorým Colný úrad Michalovce v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 citovaného\nzákona rozhodol o doplatení sumy doplatku služobného príjmu v sume 40.289,00 EUR (brutto) za\nobdobie od 5. mája 2006 do 7. novembra 2011 potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k\nods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a\nžalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadajúc sa prioritne s námietkou, ktorou\nžalobca poukazoval na nesprávnu aplikáciu príslušného ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z., čo malo\nza následok, že mu žalovaný nepriznal tie nároky, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 200/1998 Z. z. v\nznení účinnom do 31. augusta 2009, poukázal na znenie ustanovenia § 187 ods. 1 účinného do 31.\naugusta 2009 a na znenie ustanovenia § 187 ods. 1 účinného od 1. septembra 2009 a odvolávajúc\nsa na intertemporálne ustanovenie § 268k ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu\nvydania prvostupňového rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že na nároky, ktoré vznikli žalobcovi pred\n1. septembra 2009 sa vzťahuje zákon o štátnej službe colníkov v znení účinnom do 31. augusta 2009.\n\nDôvodil, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/120/2010 z 1. marca 2010 v spojení\ns rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/24/2011 z 29. septembra 2011 sa\nslužobný pomer vrátil do pôvodného stavu, teda ako keby k skončeniu služobného pomeru u žalobcu\nvôbec nedošlo a skutočnosť, kedy rozsudok sp. zn. 1S/120/2010 nadobudol právoplatnosť je pre právne\nposúdenie predmetnej veci irelevantná. Poukázal ďalej na to, že zákon č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom\ndo 31. augusta 2009 v piatej časti upravoval platové náležitosti a ďalšie náležitosti, pričom v ustanovení\n§ 79 označenom ako služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v\nods. 1 upravuje, že colníkovi v stálej štátnej službe za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí\nslužobný príjem, ktorý tvoria jednotlivé zložky, s tým, že v ods. 2 citovaného ustanovenia je ustanovené,\nže služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až l/ pokračujúc, že\npokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správne orgány nesprávne aplikovali právny predpis neuvedomil si\nzákladnú skutočnosť, že zákon č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2009 služobný plat, a\nto v spojení s ustanovením § 187 ods. 1 definuje v § 79 ods. 1 písm. a/ až l/ rovnako ako v znení účinnom\npo novelizácii od 1. septembra 2009, čo znamená, že zo zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do\n31. augusta 2009 nevyplýva, že by žalobca mal nárok na iné finančné nároky, ako nárok na valorizáciu,\nnárok na dovolenku za uvedené obdobie, nárok na úroky z omeškania za nadčas, nevyplatený služobný\nplat a dovolenku, nárok na odmenu a nárok na naturálne náležitosti. Z vyššie uvedených skutočností\nkrajský súd vo vzťahu k tejto námietke dospel k záveru, že správne orgány, napriek nesprávnej aplikácii\nustanovenia § 268k ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., rozhodli správne a zákonne, keďže je nesporné,\nže žalobca na nároky tak, ako sú definované pod bodom 1 až 5 žaloby, zákonný nárok nemá.\nK námietke, ktorou žalobca poukazoval, že na rozhodnutí žalovaného je uvedený nesprávny rok vydania\nrozhodnutia krajský súd uviedol, že je evidentné, že ide o chybu v písaní a počítaní.\nPreskúmajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel krajský súd z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že\nrozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.\nd/ OSP], rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.\n2 písm. f/ OSP] a ďalej, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení s\n§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP]. Na úvod poukázal na skutočnosť, že v každom súdnom konaní platí zásada,\nže súd pozná právo (iura novit curia) dodajúc, že valorizáciu platov štátnych zamestnancov neupravuje\nzákon č. 200/1998 Z. z., ale zákon o štátnom rozpočte za príslušný kalendárny rok a presne uviedol o\nkoľko percent sa zvyšovali platy štátnych zamestnancov od roku 2006 do roku 2011. V tejto súvislosti tiež\nargumentoval, že rozhodnutiami žalovaného za roky 2006 až 2011 (ktoré predložil v prílohe k odvolaniu)\nsa zvýšil jeho výsluhový dôchodok a teda aj z týchto rozhodnutí je zrejmé, že aj výsluhový dôchodok\ncolníkov sa každý rok valorizuje, resp. zvyšuje, a to v závislosti na medziročnom raste priemernej mzdy v\nhospodárstve Slovenskej republiky za príslušný rok a z uvedeného mal preto za to, že neobstojí tvrdenie\nsúdu, že nemá nárok aj na iné finančné nároky.\nZotrvajúc na svojom názore, že podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta\n2009 má nárok na doplatenie služobného platu so všetkými právami, medzi ktoré patria aj všetky ním\npožadované nároky (valorizácia, úroky z omeškania, nárok na nevyčerpanú dovolenku, atď.) poukázal\nna skutočnosť, že sám súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí priznáva, že jeho služobný pomer\nsa vrátil do pôvodného stavu, teda ako keby k skončeniu jeho služobného pomeru vôbec nedošlo.\nĎalšie nároky zdôvodnil nasledovne :\n- nárok na preplatenie za nevyčerpanú dovolenku ustanovením § 66 zákona č. 200/1998 Z. z. dodajúc,\nže nie z vlastnej viny nevyčerpal dovolenku za príslušné roky\n- nárok na úroky z omeškania za včas nevyplatený služobný plat a nevyčerpanú dovolenku ustanovením\n§ 99 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., keďže služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie\na s vyplatením služobného príjmu za mesiac máj 2006 bol služobný úrad v omeškaní vyše 5 rokov\n\n- nárok na náhradu za odmenu ustanovením § 95 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., keďže došlo k\nneplatnému rozviazaniu (správne malo byť uvedené skončeniu) služobného pomeru služobný úrad mu\nznemožnil, aby pri výkone štátnej služby mohol splniť podmienky na poskytnutie odmeny\n- nárok na naturálne náležitosti ustanovením § 121 zákona č. 200/1998 Z. z., keďže opäť služobný\núrad neplatným rozviazaním (správne malo byť uvedené skončením) služobného pomeru mu znemožnil\nnáhradu formou nepeňažného plnenia, tak žiada peňažné plnenie vo výške 40% ceny služobnej\nrovnošaty a jej súčasti, a to za každý rok neplatného rozviazania (správne malo byť uvedené skončenia)\nslužobného pomeru\n- nárok na stravné ustanovením § 133 ods. 2 písm. k/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko mu služobný\núrad znemožnil vyplatenie tohto nároku a to tým, že ho nezákonne prepustil zo služobného pomeru.\nOprávnenosť úrokov z omeškania podložil aj rozhodnutím (ktoré tvorí prílohu odvolania), ktorým Colný\núrad Čierna nad Tisou sp. zn. R-7823/2002-530140 z 18. októbra 2002 doplatil colníkovi nielen rozdiel\nna služobnom plate, ale aj úroky z omeškania doplniac, že uvedené rozhodnutie dal žalovanému na\nvedomie v rámci odvolacieho konania. Odvolávajúc sa na uvedené rozhodnutie uviedol, že neobstojí\ntvrdenie súdu prvého stupňa, že nemá nárok na úroky z omeškania, pretože to nevyplýva zo zákona\nč. 200/1998 Z. z.\nNamietal tiež, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy v rozpore s ustanovením § 132 OSP, že\nnapadnutý rozsudok je vydaný v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a že sa súd prvého stupňa\nnevysporiadal s jeho podstatnými tvrdeniami, o ktoré opiera svoje nároky a že preto je napadnutý\nrozsudok nepreskúmateľný.\nZáverom namietal poukazujúc na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, že súd prvého stupňa\nv napadnutom rozsudku uplatnil výklad práva, ktorý nie je súladný s ústavou, že sa mu napadnutým\nrozsudkom odňalo právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy a že napadnutým\nrozsudkom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ktoré garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil rozsudok\nsúdu prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie riaditeľa Colného úradu\nMichalovce č. 551/2011-5337 z 25. novembra 2011 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnil náhradu trov konania vo výške 480,66 eur + 1 úkon právnej služby, odvolanie vo výške\n152,59+7,63 eur, t. j. spolu 640,88 eur.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca v podanom\nodvolaní nespochybňuje, avšak považuje za irelevantné tvrdenie súdu, že zákon č. 200/1998 Z. z. v\nznení účinnom do 31. augusta 2009 služobný plat, a to v spojení v § 187 ods. 1 definuje v § 79 ods. 1\npísm. a/ až l/ rovnako ako v znení účinnom po novelizácii. Odvolávajúc sa na svoje vyjadrenie k žalobe,\nv ktorom poukázal na skutočnosť, že novelou ustanovenia § 187 zákona č. 200/1998 Z. z. účinnou od\n1. septembra 2009 došlo len k spresneniu tohto ustanovenia čo znamená, že aj podľa právnej úpravy\nplatnej do 31. augusta 2009 by sa žalobcovi priznal posledný služobný plat ozrejmil, že zákonodarca\nspojením „so všetkými právami\" vyjadroval skutočnosť, že prepustenému colníkovi sa obnoví postavenie\naké mal pred vydaním rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru.\nK námietke, ktorou sa žalobca domáha doplatenia jednotlivých nárokov uviedol, že už zo samotného\nustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že po zrušení rozhodnutia o prepustení zo\nslužobného pomeru sa vydáva rozhodnutie o doplatení služobného platu a preto je absolútne nedôvodné\npožadovať ostatné náležitosti. Poukázal na to, že valorizácia, nárok na preplatenie dovolenky, nárok na\nodmenu, nárok na naturálne náležitosti vznikajú po splnení podmienok uvedených zákonom č. 200/1998\nZ. z., ktoré žalobca nesplnil, keďže štátnu službu na základe existencie právoplatného rozhodnutia o\nprepustení zo služobného pomeru nevykonával dodajúc, že rozhodnutie o prepustení zo služobného\npomeru je individuálny správny akt, na ktorý sa po jeho právoplatnosti vzťahuje prezumpcia správnosti\nrozhodnutia a právoplatný rozsudok súdu v správnom súdnictve, ktorým sa rozhodnutie správneho\norgánu zrušuje má za následok, že správne konanie sa vracia do štádia, v ktorom bolo pred vydaním\nzrušujúceho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu mal za to, že je nedôvodné žiadať úroky z omeškania zo\n\nsumy doplatku, keďže na doplatok služobného platu má žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca)\nnárok len po zrušení rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na\nto, že právoplatným rozhodnutím súdu zanikajú práva a povinnosti zrušeným rozhodnutím založené, a\nobnovuje sa právny stav pred vydaním rozhodnutia, tzn. v uvedenom prípade služobný pomer žalobcu\ntrvá a nie je prepustený zo služobného pomeru, pričom satisfakciou pre žalovaného (správne malo byť\nuvedené pre žalobcu) je v tomto prípade navrátenie do pôvodného stavu a doplatok služobného platu\nzdôrazniac, že nejde v tomto prípade o služobný plat, ale o doplatok služobného platu.\nK námietke žalobcu ohľadne rozhodovania v obdobných veciach uviedol, že správny orgán nie je viazaný\nrozhodnutím, ktoré vydal v inom konaní a pri inom účastníkovi konania.\nZáverom poznamenal, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nebola porušená Ústava SR v článku 46 ani\nDohovor o ľudských právach (správne malo byť uvedené Dohovor o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd) nesúhlasiac tiež s odvolacím dôvodom v podobe nedostatočne zisteného skutkového stavu,\nkeďže tento medzi účastníkmi sporný nebol.\nZ uvedených dôvodov považujúc rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/41/2012 z 3. júla 2012\nza vecne správny navrhol odvolaciemu súdu odvolanie zamietnuť a rozsudok v súlade s ustanovením\n§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 OSP ako vecne správny potvrdiť (správne mal navrhnúť iba potvrdenie\nnapadnutého rozsudku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania, (§ 246c ods.1 prvá\nveta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou súdu v správnom konaní pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy OSP je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či\nkonal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma\nprocesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 OSP).\nSúd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa sám v\nzásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné\nnajmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho\nkonania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému\nsprávny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský\nsúd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nv spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na\n\nďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. zamietol\nodvolanie žalobcu a prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým Colný úrad Michalovce v súlade s\nustanovením § 187 ods. 1 citovaného zákona rozhodol o doplatení sumy doplatku služobného príjmu v\nsume 40.289,00 EUR (brutto) za obdobie od 5. mája 2006 do 7. novembra 2011, potvrdil.\nMedzi účastníkmi konania je sporné, či žalobcovi patria ním uplatnené nároky k doplatenému\nslužobnému príjmu, konkrétne nárok na valorizáciu za čas neplatného skončenia služobného pomeru,\nnárok na preplatenie za nevyčerpanú dovolenku, nárok na úroky z omeškania za včas nevyplatený\nslužobný plat a nevyčerpanú dovolenku, nárok na náhradu za odmenu, nárok na naturálne náležitosti\na nárok na stravné, resp. či tieto nároky sú imanentnou súčasťou práv colníka (§ 187 ods. 1 zákona č.\n200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009).\nPodľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009 ak dôjde k zrušeniu\nrozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa\ndoplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený\nrozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.\nPodľa § 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v\nodseku 1 písm. a/ až l/.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009 colníkovi v stálej štátnej\nslužbe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky\na) funkčný plat,\nb) prídavok za výsluhu rokov,\nc) hodnostný príplatok,\nd) osobitný príplatok,\ne) príplatok za riadenie,\nf) príplatok za zastupovanie,\ng) osobný príplatok,\nh) príplatok za prípravu colníka - čakateľa,\ni) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,\nj) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna,\nk) príplatok za zmennosť,\nl) príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného od 1. septembra 2009 colníkovi v stálej štátnej\nslužbe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky\na) funkčný plat,\nb) prídavok za výsluhu rokov,\nc) hodnostný príplatok,\nd) osobitný príplatok,\n\ne) príplatok za riadenie,\nf) príplatok za zastupovanie, alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného,\ng) osobný príplatok,\nh) príplatok za prípravu colníka - čakateľa,\ni) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,\nj) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna,\nk) príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni,\nl) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009 colník má právo\na) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,\nb) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,\nc) na prehlbovanie kvalifikácie,\nd) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal\nprávny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu 14) k úlohám služobného\núradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,\ne) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti\ns porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 5a.\nPodľa § 44 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce\nz iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\nPodľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného od 1. septembra 2009, ak sa rozhodnutie\no skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia\nslužobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a/ až l/, ktorý mu patril v\nčase pred neplatným skončením služobného pomeru.\nZ prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodol o\ndoplatení sumy doplatku služobného príjmu za obdobie od 5. mája 2006 do 7. novembra 2011 v celkovej\nvýške 40 289 eur (brutto) podľa ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. vychádzajúc z\nposledného služobného príjmu, ktorý bol menovanému priznaný rozhodnutím riaditeľa Colného úradu\nČierna nad Tisou o služobnom plate č. 3259/2006 s účinnosťou od 1. apríla 2006, v ktorom boli priznané\nnasledovné zložky služobného platu : funkčný plat vo výške 8260 Sk, prídavok za výsluhu rokov vo výške\n2980 Sk, hodnostný príplatok vo výške 3350 Sk, osobný príplatok priznaný na obdobie od 1. apríla 2006\ndo 30. júna 2006 vo výške 3130 Sk a príplatok za zmennosť 650 SK, t. j. služobný plat v celkovej výške\n18 370,-Sk (609,77 €). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konajúci správny orgán rozhodol\npodľa ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného od 1. septembra 2009.\nProti prvostupňovému správneho rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že konajúci\nsprávny orgán neposudzoval jeho nároky v súlade s ustanovením § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.\nz. v znení účinnom do 31. augusta 2009, konkrétne si uplatnil nárok na valorizáciu za čas neplatného\nskončenia služobného pomeru, nárok na preplatenie za nevyčerpanú dovolenku, nárok na úroky z\nomeškania za včas nevyplatený služobný plat a nevyčerpanú dovolenku, nárok na náhradu za odmenu,\nnárok na naturálne náležitosti a nárok na stravné tvrdiac, že tieto nároky sú súčasťou práv colníka.\n\nŽalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj nárokmi žalobcu a dospel k\nzáveru, že pri výplate služobného príjmu podľa § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom\nod 1. septembra 2009 je možné poskytnúť len posledný služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a/ až\nl/, ktorý mu patril v čase prepustenia so zložkami - funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov, hodnostný\npríplatok, osobný príplatok, príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni a\npreto mu nie je možné priznať valorizáciu služobného platu, nárok na dovolenku, nárok na odmenu,\nnárok na naturálne náležitosti (tieto nie sú uvedené v § 79 ods. 1 písm. a/ až l/ zákona č. 200/1998 Z.\nz.). Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania dôvodil, že odvolateľovi nepatrí úrok z omeškania za\nčas od vydania rozhodnutia o skončení služobného pomeru až po jeho právoplatné zrušenie doplniac\nvšak, že k vyplateniu doplatku služobného príjmu malo dôjsť vo výplatnom termíne za mesiac september\n2011 (rozsudok krajského súdu sp. zn. 1S/120/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 29. septembra 2011)\navšak doplatok bol odvolateľovi (žalobcovi) doplatený vo výplatnom termíne za mesiac november 2011\na preto odvolateľovi patrí úrok z omeškania, ktorý prizná v samostatnom konaní riaditeľ Colného úradu\nMichalovce.\nPre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je relevantná komparácia ustanovenia § 187 ods.\n1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009 so znením ustanovenia § 187 ods. 1 zákona\nč. 200/1998 Z. z. s dosahom na ich obsah. Inak povedané, je relevantné, či ustanovenie § 187 ods.\n1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009, v súlade s ktorým mali konajúce správne\norgány postupovať, zaručovalo žalobcovi ním požadované nároky, resp. či tieto nároky patria medzi\n„práva colníka\".\nZ dôvodovej správy k zákonu č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o\nštátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov k bodu 149, ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 187 vyplýva,\nže zámerom zákonodarcu v tomto konkrétnom bode bolo „precizovať znenie § 187 ods. 1\".\nTak znenie ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného do 31. augusta 2009, ako aj\nznenie ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinného od 1. septembra 2009 identicky\nustanovujú, že po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru služobný pomer trvá a colníkovi\nsa doplatí služobný plat, resp. služobný príjem, pričom do 31.08.2009 ustanovenie § 187 ods. 1\nobsahovalo aj dôvetok, že služobný pomer trvá so „všetkými právami\". Základné práva colníka sú\nobsiahnuté v § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona, pričom je potrebné na tomto mieste zvýrazniť, že\nnovela zákona č. 200/1998 Z. z. zákonom č. 305/2009 Z. z. uvedené práva nerozšírila ani nezúžila, v\npodstate bolo doplnené len písm. e) ods. 1 § 44 tak, že za bodkočiarkou bolo doplnené, že „na podávanie,\nprijímanie, evidovanie, prešetrovanie, písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a kontrolu\nvybavovania sťažností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 14aaa)\".\nMedzi základné právo colníka patrí právo na služobný plat a platový postup v štátnej službe (§ 44 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.). Zložky služobného platu sú upravené v § 79 ods. 1 písm. a/\naž l/ v spojení s § 79 ods. 2 citovaného zákona a tvoria ho funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov,\nhodnostný príplatok, osobitný príplatok, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie (alebo za výkon\ndočasne neobsadenej funkcie nadriadeného - aktuálne znenie), osobný príplatok, príplatok za prípravu\ncolníka - čakateľa, príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatok za starostlivosť\na vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna, príplatok za zmennosť (príplatok\nza nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni - aktuálne znenie). Z uvedeného teda\njasne vyplýva, že nároky žiadané žalobcom, ako nárok na valorizáciu za čas neplatného skončenia\nslužobného pomeru, nárok na preplatenie za nevyčerpanú dovolenku, nárok na úroky z omeškania\nza včas nevyplatený služobný plat a nevyčerpanú dovolenku, nárok na náhradu za odmenu, nárok na\nnaturálne náležitosti a nárok na stravné, služobný plat netvorili a ani podľa súčasnej právnej úpravy\nslužobný plat netvoria.\nNa margo uplatnených nárokov najvyšší súd dodáva, že tieto, s výnimkou úrokov z omeškania, sú\npodmienené reálnym výkonom štátnej služby. Pokiaľ teda dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení\n\nslužobného pomeru podľa § 187 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov má sa za to, že služobný\npomer colníka trvá so všetkými jeho právami (znenie účinné do 31. augusta 2009), avšak táto\nprávna skutočnosť nenahrádza skutočný výkon štátnej služby, ktorý je zákonnou podmienkou priznania\nžalobcom uplatňovaných nárokov.\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; pri\npreskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 veta\nprvá, ods. 3 OSP).\nV danom prípade najvyšší súd napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňové správne rozhodnutie zhodne s názorom krajského súdu považoval za zákonné a vecne\nsprávne. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že napriek tomu, že konajúce správne orgány\naplikovali ustanovenie § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. účinné od 1. septembra 2009, táto\nskutočnosť nemala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve výrok\nrozhodnutia, ktorý predstavuje jeho jadro, iba výrok rozhodnutia je záväzný pre účastníkov konania a\nje schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán\nvo výroku svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 187 ods. 1 zákona a až následne v odôvodnení\nuviedol, že postupuje v znení účinnom od 1. septembra 2009, nezakladá odôvodnenie rozhodnutia\ndôvod na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko vo výroku je citované ustanovenie § 187 ods.\n1, ktoré tak pred účinnosťou novely zákona o štátnej službe colníkov, ako aj po 1. septembri 2009\nzhodne upravovalo nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru, teda sa nejedná\no vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Naviac žalovaný správny\norgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vyporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi\na žalobcovi jasne vyargumentoval dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil.\nVo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania najvyšší súd uvádza, že tento nemožno priznať, a\nto z dôvodu absencie hmotnoprávnej podmienky zakladajúcej nárok na úroky z omeškania, keďže\npred rozhodnutím súdu o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru, ktoré má konštitutívny\ncharakter, žalovaný v omeškaní s doplatkom služobného platu nebol dodajúc, že práve právoplatnosť\nrozhodnutia súdu o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru je hmotnoprávnou podmienkou\nvzniku nároku na doplatenie služobného platu.\nNajvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia\n§ 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne, súladné so zákonom\na rozsudok krajského súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu aj za náležite odôvodnený.\nNa margo námietok, ktorými žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu najvyšší súd cituje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej sp. zn. IV. ÚS 115/03, v\nodôvodnení ktorého ústavný súd konštatoval, že : „Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP\"), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne\na jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové\nzistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi\nzistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať\naj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\n\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces.\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení\ns § 151 ods. 1 prvá veta a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}