{"guid": "77c29a7b-5417-43d6-8284-adc8afca876f:2854dda1-187f-40e2-a036-9ef887ac4fcd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1", "spisova_znacka": "1Sža/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/8/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1Sža/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1", "identifikacne_cislo": "8012200253", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-27.odsek-6", "nazov": "§ 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-27.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2854dda1-187f-40e2-a036-9ef887ac4fcd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/8/2013\n8012200253\n09. 04. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200253.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nW., prechodne bytom Z., I., štátnej občianky Bieloruskej republiky, zastúpenej JUDr. Svätoslavom\nVaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a\ncudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPPO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 11 Scud 5/2012-108 zo dňa 21. novembra 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Prešove č. k. 11 Scud 5/2012-108 zo dňa\n21. novembra 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 11 Scud 5/2012-127 zo dňa 15. januára 2013\nm e n í tak, že žalobu žalobkyne z a m i e t a .\nŽalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 250j ods.\n2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽ a l o v a n é h o zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 738,24 € na účet právneho\nzástupcu žalobkyne JUDr. Svätoslava Vaška v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že v priebehu konania bol zo strany Krajskej prokuratúry Prešov dňa\n21. mája 2012 podaný protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 12. marca 2012.\nO tomto proteste rozhodlo Prezídium Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v\nBratislave rozhodnutím zo dňa 12. júla 2012 č. PPZ-HCP-OCP1-2012/007769-002, ktorým podľa §\n69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie o odvolaní žalovaného č. PPZHCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-010/2011 zo dňa 30. decembra 2011 o zamietnutí žiadosti\nžalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky potvrdil a protestu\nprokurátora nevyhovel.\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\na z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom\nžalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n\nPoukázal na to, že predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie správneho orgánu,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý\nzamietol žiadosť žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky\nna účel podnikania podľa § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\npobyte cudzincov“) a určená lehota na vycestovanie podľa § 27 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov do\n14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu podľa krajského súdu\nvyplynulo, že dňa 28. novembra 2011 podala žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť\no obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 27 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov. K žiadosti predložila všetky požadované doklady, ktorými v súlade s citovaným ustanovením\nzákona preukázala, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, sociálne\npoistenie a príspevky na starobné dôchodkové poistenie.\nPodľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že je schopná\nzo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Žalobkyňa za týmto účelom ako\nkonateľka a spoločníčka spoločnosti BPS Motors s.r.o. predložila overenú kópiu daňového priznania z\ndani z príjmov právnických osôb - spoločnosti BPS Motors s.r.o. overenú Daňovým úradom Bardejov\ndňa 28. novembra 2011 z ktorého vyplýva, že uvedená spoločnosť v zdaňovacom období 2010 vykázala\nstratu -1 457,08 €. K žiadosti predložila aj potvrdenie S., pobočka Bardejov zo dňa 22. novembra 2011 o\nzostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu vystavenia potvrdenia vo výške 5 015,97 € a Potvrdenie\no príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o dani vykonanej zrážkou z týchto príjmov a daňovom\nbonuse na vyživované deti za obdobie 2010, vypracované U., daňovým poradcom pre zamestnávateľa\nBPS Motors s.r.o. úhrnom zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti vo výške 232,58 €\nVo vzťahu k zostatku na účte v S. žalobkyňa prehlásila, že tieto finančné prostriedky nepochádzajú z\npodnikania na území Slovenskej republiky, ale z úspor nadobudnutých v domovskom štáte v Bielorusku\n(zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 20. decembra 2011).\nNa podklade týchto skutočností vyslovil prvostupňový správny orgán a žalovaný záver, že žalobkyňa\nnesplnila podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázala, že je\nschopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba prípadne svoju rodinu a zamietol jej žiadosť\no obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. Toto tvrdenie podporil aj poukázaním\nna ust. § 25 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého finančné zabezpečenie pobytu cudzinec\npreukáže vo výške životného minima na každý mesiac pobytu, čo podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o\nživotnom minime s platnosťou od 1. júla 2010 predstavuje za 12 mesiacov 2 224,56 € (12 x 185,38 €).\nŽalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\naplikáciu ustanovenia § 27 ods. 6 považuje za nezákonnú. Podľa jej názoru žalovaný ničím nezdôvodnil\nv čom spočíva nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm.\nh/ zákona o pobyte cudzincov. Nesplnenie podmienky uvedenej v § 27 ods. 6 podľa nej automaticky\nnezakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti, ale môže pôsobiť iba ako priťažujúca okolnosť. Poukázala\nna to, že prvostupňový správny orgán posudzoval pri žiadosti daňové priznanie za zdaňovacie obdobie\nroku 2010. V čase rozhodovania žalovaného skončilo zdaňovacie obdobie roku 2011 a preto v čase\nrozhodovania mal žalovaný brať zreteľ aj na skončené zdaňovacie obdobie roku 2011. Aj napriek tomu,\nže podala na daňový úrad žiadosť o odklad podania daňového priznania do 30. júna 2012. V súčasnosti\nje jej známe, že výsledok zdaňovacieho obdobia spoločnosti BPS Motors s.r.o. bude za rok 2011\npozitívny.\nVyššie uvedenú námietku krajský súd nepovažoval za opodstatnenú. Podľa krajského súdu je zrejmé,\nže pri posudzovaní žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt skúma správny orgán podľa § 27\nods. 6 v spojení s § 25 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov aj finančné zabezpečenie a schopnosť cudzinca\nuživiť zo zdaneného príjmu seba, prípadne svoju rodinu. Zdaniteľný príjem podnikateľského subjektu,\nt.j. právnickej osoby alebo fyzickej osoby sa preukazuje daňovým priznaním za posledné zdaňovacie\nobdobie.\n\nSprávne orgány pri posudzovaní týchto podmienok teda vychádzajú z podkladov aktuálnych v čase\nrozhodovania o žiadosti. Žalobkyňa podala žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt dňa 28.\nnovembra 2011, t.j. v čase podania žiadosti mohla preukázať výšku zdaneného príjmu jedine daňovým\npriznaním za zdaňovacie obdobie 2010. Ako tvrdila žalobkyňa, za spoločnosť BPS Motors s.r.o. podala\nžiadosť na daňový úrad o odklad podania daňového priznania za rok 2011 do 30. júna 2011. Z uvedeného\nje zrejmé, že ani žalovaný pri rozhodovaní vo veci (rozhodnutie zo dňa 12. marca 2012) nemohol posúdiť\niné podklady než daňové priznanie za rok 2010, kde spoločnosť BPS Motors s.r.o. vykazovala stratu\n-1 457,08 €.\nZa neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku žalobkyne, že v konaní pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom a žalovaným nemala možnosť konať v materinskom jazyku a nebol zo strany\nsprávnych orgánov pribratý tlmočník.\nPodľa § 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie\npodľa ods. 2, má právo na tlmočníka.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. decembra 2011, kedy sa žalobkyňa vyjadrovala k veci\nfinančného zabezpečenia je nepochybné, že o tlmočníka nežiadala a vyjadrila sa, že slovenskému\njazyku dobre rozumie slovom i písmom. Účasť tlmočníka nežiadala ani na pojednávaní pred súdom dňa\n21. novembra 2012. Pred samotným začiatkom pojednávania sama prehlásila, že slovenskému jazyku\nrozumie a tlmočníka nežiada.\nŽalobkyňa v žalobe vyslovila pochybnosť, že správne orgány konali a rozhodovali rozdielne o skutkovo\npodobných prípadoch v rovnakom čase v otázke posudzovania schopnosti podľa § 27 ods. 6 zákona\no pobyte cudzincov rozdielne, kde na preukázanie finančného zabezpečenia postačovalo v niektorých\nprípadoch u žiadateľov preukázanie hotovosti na bankovom účte, prípadne iná skutočnosť.\nPodľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, v ktorom sú upravené základné zásady správneho konania\nsprávne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyni bol prvostupňovým\nsprávnym orgánom dňa 30. decembra 2008 prvýkrát udelené povolenie na prechodný pobyt na území\nSlovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30. decembra 2009. Dňa 15. septembra\n2009 bolo vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt do 30. decembra 2010 a\ndňa 29. decembra 2010 bol jej opätovne obnovený prechodný pobyt do 30. decembra 2012.\nJe nepochybné, že pri rozhodovaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania na\nrok 2009 a 2010 u žalobkyne musel prvostupňový správny orgán postupovať taktiež podľa § 27 ods.\n6 zákona o pobyte cudzincov a skúmať podmienku či je žalobkyňa schopná zo zdaneného príjmu z\npodnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že spoločnosť BPS Motors s.r.o., ktorej\nje žalobkyňa spoločníčkou a konateľkou vykázala za obdobie roku 2009 stratu mínu 572,17 €. Z toho\nvyplýva, že pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu v roku 2010 žalobkyňa\nnespĺňala podmienky uvedené v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a aj napriek tomu prvostupňový\nsprávny orgán jej žiadosti vyhovel dňa 29. decembra 2010 (administratívny spis k posudzovaniu žiadosti\nžalobkyne za roky 2008 až 2010 nebol zo strany žalovaného súdu predložený).\nSprávne orgány teda podľa krajského súdu rozhodli v skutkovo zhodnom prípade u žalobkyne rozdielne,\nv rozpore so základnou zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku.\n\nAk teda žalovaný za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní obnovenia prechodného pobytu u\nžalobkyne za rok 2010 a za rok 2011 postupoval rozdielne a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí\nneodôvodnil, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nZ uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd uviedol, že úlohou správneho orgánu bude opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne, následne\nvo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie zodpovedalo kritériám uvedeným v § 46 a 47 ods. 1 a 3\nSprávneho poriadku.\nUznesením č. k. 11 Scud 5/2012-127 zo dňa 15. januára 2013 krajský súd opravil výrokovú časť\nrozsudku krajského súdu č. k. 11 Scud 5/2012-108 zo dňa 21. novembra 2012 v často o trovách konania\nv nasledujúcom znení : „Zaväzuje žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 804,24 Eur\nna účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Svätoslava Vaška v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s\nodôvodnením rozsudku týkajúcom sa piateho bodu žaloby, nakoľko žalovaný vidí nezákonnosť v tom,\nže rozsudok krajského súdu sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný vyjadril\nnázor, že jeho postup a postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a zákonný.\nK námietke krajského súdu, že pri rozhodovaní a obnovení povolenia na prechodný pobyt na účel\npodnikania na rok 2009 a 2010 u žalobcu musel prvostupňový správny orgán postupovať taktiež podľa\n§ 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a skúmať podmienku, či žalobca je schopný zo zdaneného príjmu\nz podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu a že správne orgány rozhodli v skutkovo zhodnom\nprípade u žalobcu rozdielne, v rozpore so základnou zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods.\n4 SP, žalovaný vyjadril presvedčenie, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovaným\nustanovením, a to i napriek tomu, že žalobkyni opakovane obnovoval prechodný pobyt v rokoch 2009\na 2010 i keď spoločnosť BPS Motors s.r.o. nedosahovala požadovaný hospodársky výsledok a bola v\nstrate. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na znenie § 3 ods. 1 SP v zmysle ktorého správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\npovinností.\nŽalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v žiadostiach o obnovenie povolenia na\nprechodný pobyt v rokoch 2009 a 2010 postupoval podľa § 27 ods. 5 s poukázaním na § 26 ods. 1 písm.\na/ zákona o pobyte cudzincov, kde zohľadnil krátke časové obdobie existencie obchodnej spoločnosti na\npodnikateľskom trhu a vychádzal z predpokladu, že nemožno očakávať okamžitú prosperitu obchodnej\nspoločnosti a taktiež poskytol žalobkyni dostatočný priestor na preukázanie schopnosti sa presadiť na\npodnikateľskom trhu.\nAvšak nakoľko cieľom zákona o pobyte cudzincov je dosiahnutie legitímneho cieľa, ku ktorému\nzo strany žalobkyne nedošlo, nemožno opakovane vychádzať v ústrety bez zohľadnenia splnenia\nzákonných podmienok vyplývajúcich zo zákona o pobyte cudzincov, bol nútený vzhľadom na okolnosti,\nktoré preukázali, že žalobkyňa si pri obnove prechodného pobytu na účel podnikania v roku 2011\nnesplnila povinnosť a nepreukázala finančné zabezpečenie svojho pobytu v konečnom dôsledku\nrozhodnúť tak, že jej žiadosť o obnovenie pobytu na účel podnikania zamietol.\nSúčasne žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sža 8/2011,\nv ktorom najvyšší súd konštatoval, že správny orgán posudzuje splnenie podmienky ustanovenia § 27\nods. 6 zákona o pobyte cudzincov za zdaňovacie obdobie, ktoré je podľa zákona o daniach 12 mesiacov\n\na je povinnosťou účastníka konania preukázať zdanený príjem vo výške 2 224,56 Eur. Tento imperatív\nbol premietnutý v zákone o cudzincoch, pričom je žiaduce mať na zreteli, že citované ustanovenie je\nustanovením kogentným. To znamená, že správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že\ndôraz v ustanovení je položený na slove povinný.\nŽalovaný poukázal na to, že tento právny názor bol premietnutý do rozhodovania aj v danom prípade.\nZdôraznil, že žalobkyni bolo prvostupňovým správnym orgánom po udelení povolenia na prechodný\npobyt dané dostatočné časové obdobie, aby preukázala finančné zabezpečenie svojho pobytu, čím\nneutrpela na svojich právach.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že spoločnosť BPS Motors s.r.o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov\nna území Slovenskej republiky, nevlastní okrem priestorov sídla spoločnosti, ktoré slúžia aj ako\nubytovacie priestory, žiaden iný nehnuteľný majetok a samostatné prevádzky.\nŽalovaný napokon uviedol, že túto námietku ( že za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní\nobnovenia prechodného pobytu mal správny orgán postupovať rozdielne), žalobkyňa neuplatnila v\nsprávnom konaní, uviedla ju až v žalobe.\nŽalovaný navrhol na základe uvedeného žalobu žalobkyne zamietnuť.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 10 Sža 8/2011, na ktorý žalovaný v odvolaní poukazuje, vychádza z iných skutkových zistení, a\npreto ho nemožno aplikovať.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nPreskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12. marca 2012 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1\na 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCPPO8-KP-1019-010/2011 zo dňa 30. decembra 2011, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o\nobnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa §\n27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)\na podľa § 27 ods. 7 citovaného zákona jej určil lehotu na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním a vyhodnotením spisového materiálu zistil, že žalobkyni\nbolo prvostupňovým správnym orgánom dňa 30. decembra 2008 prvýkrát udelené povolenie na\nprechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30. decembra\n2009. Dňa 15. septembra 2009 bolo vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt do\n30. decembra 2010. Dňa 29. decembra 2010 bolo taktiež vyhovené jej žiadosti o obnovenie povolenia\nna prechodný pobyt do 30. decembra 2011. Tieto povolenia boli udelené na účel podnikania na adrese\nZ. v meste I.. Žalobkyňa je spolu so svojim manželom W. T., taktiež žiadateľom o obnovenie povolenia\nna prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, spoločníčkou a zároveň konateľkou obchodnej\nspoločnosti BPS Motors s.r.o. so sídlom na adrese Bardejov, Pod Papierňou 1485/57. Predmetom\npodnikania tejto obchodnej spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi maloobchod alebo iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod, konkrétne import vybraných druhov\n\npotravín ako sú čipsy, sucháre z Ruskej federácie na územie Slovenskej republiky. Ďalej spoločnosť\nvykonáva rekonštrukcie bytov a domov na území Slovenskej republiky.\nDňa 28. novembra 2011 podala žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o obnovenie\npovolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 27 ods.\n2 zákona o pobyte cudzincov. K žiadosti priložila všetky požadované doklady uvedené v citovanom\nustanovení zákona, ktorými preukázala, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné\npoistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Jedným z\ndokladov bola aj overená kópia daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti BPS\nMotors s.r.o. overená Daňovým úradom Bardejov dňa 28. novembra 2011 o hospodárskom výsledku\nza zdaňovacie obdobie roka 2010, v ktorom je uvedené, že spoločnosť vykázala stratu vo výške mínus\n1 457,08 €.\nŽalovaný v rozhodnutí citoval ust. § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je cudzinec\npovinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že\nje schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. V tejto súvislosti\nuviedol, že vyššie uvedeným daňovým priznaním je preukázané, že žalobkyňa nemala žiaden príjem z\npodnikania v spoločnosti BPS Motors s.r.o., na ktoré jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Túto\nskutočnosť potvrdila žalobkyňa aj vyjadrením na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 20. decembra\n2011 pred prvostupňovým správnym orgánom. Žalobkyňa žila zo svojich úspor z predchádzajúceho\npodnikania v domovskom štáte a získaných financií z rekonštrukcie dvoch bytov v meste Bardejov v\nsume približne 2 000 €. Tieto financie dokladovala k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania potvrdením S., pobočka Bardejov zo dňa 22.\nnovembra 2011 o zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu vystavenia potvrdenia vo výške 5\n015,97 € a predložením potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o dani vybranej zrážkou\nz týchto príjmov a daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2010, vypracované U., daňovým\nporadcom pre zamestnávateľa BPS Motors s.r.o. úhrnom zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej\nčinnosti vo výške 232,58 €.\nKonštatoval, že na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci\nzamietnutia obnovenia povolenia na prechodný pobyt žalobkyne podľa § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm.\nh/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa\nnesplnila podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pretože na podklade vyššie\nuvedených listinných dôkazov a jej vyjadrenia je preukázané, že nie je schopná zo zdaneného príjmu\nz podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sama potvrdila, že\nfinančné prostriedky na dokladovanom osobnom účte v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky\nnepochádzajú z jej podnikania na území Slovenskej republiky, ale z úspor nadobudnutých v domovskom\nštáte v Bielorusku. Uviedol, že na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán s poukázaním\nna ust. § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov rozhodol, že boli naplnené dôvody na zamietnutie\nžiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania\npodľa § 27 ods. 4, § 26 os. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny\norgán pritom prihliadal na záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca i jeho\nfinančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu. Taktiež sa zaoberal aj zásahom\ndo práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie garantovaného\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd kde dospel k záveru, že zásah do tohto práva je v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd, keďže štát zasiahol do tohto práva zákonom o pobyte cudzincov za podmienok\nupravených v § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Pri určovaní\nlehoty na vycestovanie vychádzal z okolností zistených v priebehu konania, t.j. že spoločnosť BPS\nMotors s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov na území Slovenskej republiky, nevlastní, okrem priestorov\nsídla spoločnosti, žiadny iný nehnuteľný majetok, nemá žiadne iné samostatné prevádzky a lehotu preto\nurčil do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čo je možné považovať za dostatočne dlhé časové obdobie\nna vysporiadanie prípadných záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti. Poukázal na odvolacie\nnámietky žalobkyne, v ktorých tvrdí, že informácie, ktoré sa týkajú vlastnenia dvojizbového bytu spolu so\nsvojim manželom sa nezakladajú na pravde, že prostredníctvom darovacej zmluvy previedla predmetný\nbyt svojej mame, ktorý je teraz výhradne v jej osobnom vlastníctve. Okrem nej tam býva aj dcéra\nžalobkyne. Spolu s manželom nevlastnia v Bielorusku žiadnu nehnuteľnosti, v ktorej by mohli trvalo\n\nbývať. S manželom sa zosobášila dňa 30. apríla 2010 v Bielorusku. Ďalej tvrdí, že zákon o pobyte\ncudzincov neporušila a na území Slovenskej republiky sa nachádza viac ako 180 dní v roku, a to\nod udelenia prvého povolenia na prechodný pobyt. Do Bieloruska cestuje dvakrát až trikrát v roku\nvýhradne s cieľom návštevy svojich blízkych. V domovskej krajine nemá vytvorené dobré podmienky\nna podnikanie a preto sa rozhodla podnikať na území Slovenskej republiky, t.j. v krajine, v ktorej platia\ndemokratické princípy. Firma BPS Motors s.r.o. v roku 2011 podnikla opatrenia na zvýšenie ekonomickej\na hospodárskej efektivity v oblasti obchodu a sprostredkovateľskej činnosti. Je si vedomá toho, že\npredmetná spoločnosť bola podkapitalizovaná, ale rozsiahly marketing uskutočnený v druhej polovici\nroka 2011 jej dáva predpoklady na to, že hospodársky výsledok v tomto roku bude pozitívny aj vo vzťahu\nk daňovým povinnostiam. Taktiež tvrdí, že kúpou bytu v meste I., ktorý slúži na firemné ako aj ubytovacie\npriestory zvýšila základný kapitál spoločnosti, čo sa odrazilo aj na účtovnej bilancii a hospodárskom\nvýsledku.\nNa základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní\nnapadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, boli naplnené\nzákonné dôvody na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt\nna území Slovenskej republiky na účel podnikania, lebo žalobkyňa nepreukázala, že je schopná zo\nzdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu a rozhodnutie bolo preto vydané\npodľa zákona. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa\npodmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je cudzinec povinný k\nžiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo\nzdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.\nDôvodil, že životné minimum je definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej\nosoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výška životného minima je stanovená podľa § 2 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu\n185,38 € na jeden mesiac s platnosťou od 1. júla 2010. Z toho vyplýva, že na jeden rok pobytu žalobkyňa\npotrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu 2 224,56 €. Imanie spoločnosti\nBPS Motors s.r.o. je 6 640,- €. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, že vklad\nžalobkyne v tejto spoločnosti je 2 324,- €, čo predstavuje podiel na imaní v tejto spoločnosti vo výške\n35 %. Žalobkyňa nemala z činnosti tejto spoločnosti žiadny príjem z dôvodu, že spoločnosť vykázala\nstratu vo výške mínu 1 457,08 €. Aby mohla splniť podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov, musel by jej podiel na zisku predstavovať sumu najmenej 2 224,56 €.\nPoukázal na ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná\nčinnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom\ndosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto\nzákona je osoba zapísaná v obchodnom registri a osoba, ktorá podniká na základe živnostenského\noprávnenia. S poukázaním na § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov uviedol, že prihliadal\nnajmä na príjmy z podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Spoločnosť\nBPS Motors s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2009 vykázala stratu mínus 572,17 €. Strata bola u tejto\nspoločnosti vykázaná aj za zdaňovacie obdobie roka 2010, a to vo výške mínus 1 457,08 €. Šetrením\nbolo zistené, že spoločnosť BPS Motors s.r.o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov. K tvrdeniu\nžalobkyne o tom, že hospodárska kríza jej neumožnila v plnom rozsahu realizovať jej plány, ako aj kúpa\nbytu v roku 2010 v meste I., ktorý slúži na firemné účely, ako aj na ubytovanie, je postačujúce, uviedol, že\nspoločnosť od svojho vzniku od roku 2008 nevykazuje žiaden zisk. Tvrdenie žalobkyne v odvolaní, ktoré\nsa týkajú nepretržitého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, uzatvorenia manželstva a vlastníctva\nbytu v domovskom štáte v Bielorusku nemajú relevantný význam v predmetnom konaní.\nKonštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie povolenia prihliadal\nna záujmy žalobkyne, osobné a rodinné pomery, jej finančnú situáciu a dĺžku jej doterajšieho pobytu a\npredpokladaného pobytu. Vychádzajúc z administratívneho spisu usúdil, že žalobkyňa má prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky udelený od 30. decembra 2008, čo nie je dlhá doba. Ako vyplýva\nzo žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, žalobkyňa je vydatá, žije so svojim manželom\nW. v Bielorusku v meste A.. Na území Slovenskej republiky, okrem spoločnosti BPS Motors s.r.o.\n\nnevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, nemá žiadnych trvalo žijúcich príbuzných z čoho\nvyplýva, že okrem samotnej podnikateľskej činnosti nemá k územiu Slovenskej republiky žiadne iné\nväzby. Uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán rešpektoval Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, Ústavu Slovenskej republiky, ako aj platné zákony. Zaoberal sa\naj zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie\ngarantovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Žalobkyňa je konateľkou a zároveň spoločníčkou spoločnosti BPS Motors\ns.r.o. spolu so svojim manželom, ktorý je v súčasnosti tiež žiadateľom o obnovenie prechodného pobytu\nna území Slovenskej republiky na účel podnikania. Jej rodinní príslušníci sú štátnymi občanmi Bieloruska\na na území Slovenskej republiky nemajú udelené prechodné pobyty. Zamietnutie žiadosti o obnovenie\npovolenia na prechodný pobyt nemožno považovať za závažný zásah do jej súkromného a rodinného\nživota a je primeraný naliehavosti sledovaného legitímneho cieľa. Uvedený zásah do práva je v súlade\ns čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, keďže štát zasiahol do tohto práva zákonom\no pobyte cudzincov za podmienok uvedených v § 27 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. h/ a § 27 ods. 6 zákona\no pobyte cudzincov.\nUviedol, že dňa 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 404/2011 Z. z.“). Podľa ust. § 131 ods. 1 tohto zákona,\nkonania začaté pred účinnosťou zákona č. 404/2011 Z. z. sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa zákona č. 404/2011 Z. z. sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Z ust. § 34\nods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. vyplýva, že na jeden rok pobytu žalobkyňa potrebuje 60 násobok výšky\nživotného minima, čo predstavuje sumu 11 122,80 €. Z ust. § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. vyplýva,\nže na jeden rok pobytu žalobkyňa potrebuje 12 násobok výšky životného minima, čo predstavuje sumu\n2 224,56 €, teda konanie podľa tohto ustanovenia je pre žalobkyňu priaznivejšie.\nV závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne\nurčil a odôvodnil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 14 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia podľa § 27 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa, ktorá je konateľkou spoločnosti\nBPS Motors s.r.o. nezamestnáva žiadnych zamestnancov na území Slovenskej republiky, nevlastní,\nokrem priestorov sídla spoločnosti, žiadny iný nehnuteľný majetok, spoločnosť nemá žiadne iné\nsamostatné prevádzky. Uvedenú lehotu preto možno považovať za dostatočne obdobie na vyporiadanie\nprípadných záväzkov vyplývajúcich z podnikateľskej činnosti a na zabezpečenie záležitosti súvisiacich\ns vycestovaním.\nV.\nŽalobné námietky žalobkyne\nVčas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby\nsúd toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného podľa\nnázoru žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné. Podľa žalobkyne\nu nej nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 27 ods. 4 a § 26 ods. 2 písm. h/ a\nžalovaný ničím neodôvodnil v čom spočíva nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na prechodný\npobyt podľa § 26 ods. 2 písm. h/. V čase podávania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania spĺňala aj naďalej základné podmienky pre\nudelenie povolenia na prechodný pobyt. Hlavným dôvodom pre zamietnutie žiadosti bol dôvod uvedený\nv § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), a\nto že nepreukázala, že je schopná zo zdaniteľného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne\nsvoju rodinu. Aplikáciu tohto zákonného ustanovenia ako hlavného zákonného dôvodu považuje za\nnezákonnú. Vyjadrila presvedčenie, že § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nezakladá sám o sebe\ndôvod pre zamietnutie žiadosti. Obsahuje iba dôvod, ktorého nesplnenie môže žiadateľovi priťažiť, t.j. ak\nžiadateľ spĺňa ostatné podmienky a nespĺňa podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 automaticky to nezakladá\ndôvod pre zamietnutie žiadosti, ale môže pôsobiť ako priťažujúca okolnosť, ktorá musí byť vyhodnotená\nsprávnym orgánom samostatne podľa konkrétneho prípadu. Súčasne je potrebné brať osobitný zreteľ aj\nna čas, v ktorom sa rozhoduje o tejto žiadosti, pretože u žiadateľa môže dôjsť k zmene pomerov v jeho\n\nprospech. Nezohľadnenie týchto skutočností môže pre žiadateľa spôsobiť závažnú ujmu v jednotlivých\nsférach jeho života. V jej prípade o žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán dňa 30. decembra\n2011 a odvolaní rozhodol žalovaný dňa 12. marca 2012. V obidvoch rozhodnutiach bolo predmetom\nposúdenia dôvody uvedené v § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, a to daňové priznanie podané\ndo 31. marca 2011 za kalendárny rok 2010. Poukazuje na to, že v čase rozhodovania žalovaného\nskončilo zdaňovacie obdobie roku 2011 a práve v čase tohto rozhodovania žalovaný mal brať na zreteľ\naj skončené zdaňovacie obdobie roku 2011 a skúmať z vlastnej iniciatívy tieto skutočnosti. Aj napriek\ntomu, že podala na príslušný daňový úrad žiadosť o odklad podania daňového priznania do 30. júna\n2012 už je jej známe, že výsledok zdaňovacieho obdobia roku 2011 bude pozitívny.\nRozhodnutie žalovaného považuje za veľmi prísne a toto striktné posúdenie schopnosti zo zdaneného\npríjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu za neprimerane tvrdé a prísne. Poukázala\nna to, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2010 bolo výrazne ovplyvnené aj investovaním\ndo kúpy nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sídlo spoločnosti, v ktorej je spoločníčkou a konateľkou.\nOdôvodnenie žalovaného, že jej podnikanie nemožno považovať za prínos pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky považuje za nesprávne a nedôvodné. Odvodové povinnosti vo vzťahu k poisťovniam si plní,\nrovnako si plní aj daňové povinnosti a nevytvára nijaké dlhy. Prispieva do hospodárstva, či rozpočtu\nSlovenskej republiky platením odvodov, daní a to isté platí aj vo vzťahu k rozpočtu vyššieho územného\ncelku, miest a obcí. Nevyužila ani sociálny, či zdravotný systém na poskytnutie štátnych dávok, či\nzdravotnej starostlivosti.\nUstanovenie § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov považuje za nezákonné predovšetkým v ukladaní\npodmienok pre žiadateľa a ich splnenie z hľadiska času a možnosti ovplyvniť výsledok zdaňovacieho\nobdobia v jeho prospech. Skúmanie schopnosti uživiť seba, prípadne svoju rodinu zo zdaneného príjmu\nz tohto podnikania zisteného na základe daňového priznania podaného ku dňu 31. marca 2011 za\nzdaňovacie obdobie roku 2010, v čase v ktorom sa rozhoduje o žiadosti (30. decembra 2011 a 12. marca\n2012) považuje za nezmyselné a diskriminačné. Je toho názoru, že v čase rozhodovania správnych\norgánov sa mali správne orgány z vlastnej iniciatívy zaoberať aj výsledkami za zdaňovacie obdobie roku\n2011 a prihliadať na nich. Nezákonnosť ust. § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov spočíva podľa jej\nnázoru aj v povinnosti žiadateľa preukázať schopnosť zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť\nseba, prípadne svoju rodinu minimálne v sume 12 násobku výšky životného minima podľa zákona č.\n601/2003 Z. z. o životnom minime. V tomto prípade je žiadateľ diskriminovaný v tom, že nemôže ovplyvniť\nvýšku 12 násobku životného minima, pretože výška životného minima sa stanovuje až po podaní\ndaňového priznania žiadateľom za zdaňovacie obdobie predchádzajúceho roka. V čase podávania\ndaňového priznania v roku 2011 jej nebola známa minimálna výška 12 násobku životného minima,\nktorá je určitým faktorom pre posúdenie a skúmanie schopnosti uživiť seba, prípadne svoju rodinu zo\nzdaneného príjmu.\nNamietala, že počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom a v konaní pred žalovaným\nnemala možnosť konať v materinskom jazyku a nebol zo strany správnych orgánov pribratý\ntlmočník. Táto skutočnosť mohla mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia správnych orgánov. Vyslovila\npochybnosť, že správne orgány konali a rozhodovali rozdielne o skutkovo podobných prípadoch v\nrovnakom čase v otázke posudzovania schopnosti podľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov a\nkde na toto preukázanie postačovalo v niektorých prípadoch u žiadateľov preukázanie hotovosti na\nbankovom účte, prípadne iná skutočnosť. Namietala, že jej nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladu\nrozhodnutia u prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, čím nebola splnená povinnosť uvedená\nv § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.\nŽalobkyňa napokon uviedla, že investovanie a obchodný manažment spoločnosti dospel k tomu, že v\npriebehu mesiaca apríl 2012 uzavrie spoločnosť BPS Motors s.r.o. so slovenským výrobcom minerálnych\nvôd zmluvu o kúpe minerálnej vody a jej vývoze na ruský trh. Tým sa v rámci hospodárstva Slovenskej\nrepubliky zvýši export tovaru mimo územia Slovenskej republiky a z tohto dôvodu aj jej podnikanie bude\njednoznačným prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nVI.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9.apríla 2013(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPodľa § 27 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže obnoviť povolenie na prechodný\npobyt\na) najviac na 180 dní, ak bolo povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania udelené\nna menej ako 180 dní a skončenie práce si vyžaduje pobyt,\nb) najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt cudzinca bude trvať najmenej tri roky, alebo\nc) najviac na päť rokov, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.\nZ ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že k žiadosti o obnovenie povolenia na\nprechodný pobyt na účel podnikania je cudzinec povinný priložiť aj potvrdenie o tom, že má uhradené\ndaňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na\nstarobné dôchodkové sporenie.\nPodľa § 27 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na\nprechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania\nuživiť seba, prípadne svoju rodinu.\nNa rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia §\n25 a 26, ak nie je ustanovení inak (§ 27 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov).\nPodľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na\nprechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. marca\n2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z toho pohľadu, či právny názor krajského\nsúdu uvedený v dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia žalovaného obstojí vo svetle odvolacích námietok\nžalovaného a či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nDôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorú\nkrajský súd videl v tom, že správne orgány rozhodli v skutkovo zhodnom prípade u žalobkyne rozdielne,\nv rozpore so základnou zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku a\nak teda žalovaný za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní obnovenia prechodného pobytu u\n\nžalobkyne za rok 2010 a za rok 2011 postupoval rozdielne a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí\nneodôvodnil, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\nNa rozdiel od názoru krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nebola spôsobilá\nspochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\nAko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, žalobkyňa takúto námietku neuplatnila v správnom\nkonaní, nebolo preto možné vyčítať žalovanému, že neobjasnil z akého dôvodu za skutkovo rovnakých\nokolností pri povoľovaní obnovenia prechodného pobytu u žalobkyne za rok 2010 a za rok 2011\npostupoval rozdielne a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil.\nPožiadavka účastníka správneho konania, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo riadne odôvodnené\nje legitímna. Nemožno však správnemu orgánu vyčítať, že mu nedal odpovede na námietky, ktoré\núčastník konania sám v administratívnom konaní ani neuplatnil.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu totiž\nnemožno vyvodzovať z nedostatku\nodôvodnenia rozhodnutia, keď správny orgán nedal účastníkovi konania odpoveď na námietky, ktoré ani\nneuplatnil. Pokiaľ účastník správneho konania v rozhodnutí správneho orgánu nenachádza odpovede\nna námietky, ktoré sám neuplatnil, nemožno z toho vyvodzovať nepreskúmateľnsoť rozhodnutia.\nPrávny poriadok rovnako zakotvuje zásadu materiálnej pravdy, ktorá požaduje „rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci“. Správne orgány dbajú o to, aby v\nrozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“.\nZásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej\nkonkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46 správneho poriadku). Zásadu\nmateriálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku,\npodľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný\na presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností,\nktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.\nPovinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí\nprospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán\nnie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).\nStav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie\núplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nSprávny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§\n34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku).\nPokiaľ správny orgán odôvodnil zamietnutie žiadosti žalobkyne o obnovenie povolenia na prechodný\npobyt na účel podnikania tým, že žalobkyňa nesplnila podmienku uvedenú v § 27 ods. 6 zákona o\npobyte cudzincov, pretože nepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba\nprípadne svoju rodinu a toto tvrdenie podporil aj poukázaním na ust. § 25 ods. 9 zákona o pobyte\ncudzincov, podľa ktorého finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže vo výške životného minima\nna každý mesiac pobytu, čo podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime s platnosťou od 1. júla\n2010 predstavuje za 12 mesiacov 2 224,56 € (12 x 185,38 €), pričom nebolo sporné, že žalobkyňa ako\nkonateľka a spoločníčka spoločnosti BPS Motors s.r.o. predložila overenú kópiu daňového priznania z\ndani z príjmov právnických osôb - spoločnosti BPS Motors s.r.o. overenú Daňovým úradom Bardejov\ndňa 28. novembra 2011 z ktorého vyplýva, že uvedená spoločnosť v zdaňovacom období 2010 vykázala\nstratu -1 457,08 €), nebolo možné správnym orgánom oboch stupňov pri vydaní rozhodnutí vyčítať,\n\nže by nepostupovali podľa citovaných ustanovení správneho poriadku a potrebné relevantné dôkazy v\nzáujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonali.\nNaopak Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že na základe vyššie uvedených skutočností\nprvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a keďže boli naplnené zákonné dôvody na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti\no obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, lebo\nžalobkyňa nepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju\nrodinu a rozhodnutie bolo preto vydané podľa zákona, rozhodol v súlade so zákonom.\nŽalovaný, ktorý odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, svoje rozhodnutie\nriadne odôvodnil pričom\ns uplatnenými námietkami žalobkyne\nsa vysporiadal\nspôsobom\nzodpovedajúcim miere ich závažnosti.\nK odvolacej námietke žalobkyne považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že v priebehu\nadministratívneho konania nevyvstala pochybnosť o tom, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval\nv skutkovo zhodnom prípade u žalobkyne rozdielne, v rozpore so základnou zásadou materiálnej\nrovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Túto námietku uplatnila žalobkyňa po prvýkrát až\nv súdnom konaní.\nZ vyjadrenia žalovaného totiž vyplynulo, že žalovaný nemohol dať žalobkyni odpoveď na túto námietku,\nlebo ju ani neuplatnia a objasnil, z akého dôvodu v predchádzajúcom konaní prvostupňový správny\norgán v žiadostiach o obnovenie povolenia na prechodný pobyt v rokoch 2009 a 2010 postupoval tak,\nže žiadosti o povolenie obnovy prechodného pobytu na účel podnikania vyhovel, i keď žalobkyňa\nnepreukázala, že je schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu.\nPoukázal na to, že správny orgán prvého stupňa postupoval podľa § 27 ods. 5 s poukazom na § 26\nods.1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, keď zohľadnil krátke časové obdobie existencie obchodnej\nspoločnosti na podnikateľskom trhu a vychádzal z predpokladu, že nemožno očakávať okamžitú\nprosperitu obchodnej spoločnosti a taktiež poskytol žalobkyni dostatočný priestor na preukázanie\nschopnosti sa presadiť na podnikateľskom trhu.\nNa základe uvedeného je teda možné uzavrieť, že Najvyšší súd SR vytýkané vady napadnutých\nrozhodnutí (nepreskámateľnosť) nezistil, nakoľko závery prvostupňového\nrozhodnutia ako aj\nrozhodnutia žalovaného sú formulované preskúmateľným spôsobom a majú oporu v zákone a žalovaný\nsa objektívne nemohol skôr k námietke žalobkyne vyjadriť, pretože takúto námietku neuplatnila.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 v spojení s §\n246c ods. 1 OSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP).\nO trovách konania pred krajským súdom rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi vzhľadom\nna jeho neúspech v konaní nárok na náhradu trov nevznikol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}