{"guid": "630c7273-3f37-4d6b-9b02-b5cab0bbeddb:7be159ef-176a-43ed-a244-c151eab656fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1", "spisova_znacka": "1Sžd/29/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/29/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sžd/29/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1", "identifikacne_cislo": "8012200106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7be159ef-176a-43ed-a244-c151eab656fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/29/2012\n8012200106\n16. 07. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:8012200106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov senátu\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: L., bytom U.,\nprávne zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 171,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát Prešov, Pionierska 33,\nPrešov), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-176/KDI-BCP-2011 zo dňa 03.\njanuára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/21/2012-22 zo dňa\n29. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/21/2012-22 zo dňa 29.\nmája 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-P-176/KDI-BCP-2011 zo dňa 03.01.2011, ktorým žalovaný na\nodvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie ODI, ORPZ Vranov nad Topľou č. p. ORPDI-2-374/2011 zo dňa 14.10.2011 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1\npísm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a o uložení sankcií vo\nforme pokuty vo výške 200,- € a zákazu činnosti viezť motorové vozidlo po dobu 12 mesiacov. O trovách\nkonania rozhodol krajský súd tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci bolo preukázané, že\nžalobca použil na jazdu vozidlo štvorkolku, ktoré nebolo označené TEČ a štvorkolka nebola schválená\nna cestnú premávku. Poukázal na obsah zápisnice o výsluchu svedka - žalobcu zo dňa 18.08.2011, z\nktorej jednoznačne vyplynulo, že žalobca ako svedok (a síce vo veci zistenia páchateľa trestného činu\nkrádeže) bol náležite poučený a podľa názoru súdu ustanovenie § 131 ods. 1 Trestného poriadku sa\nvzťahuje na pravdivosť svedeckej výpovede ako celku a nielen vo vzťahu k skutočnostiam vzťahujúcim\nsa ku krádeži štvorkolky. Žalobca tu jednoznačne uviedol, že išiel po hlavnej ceste do Nižného Kručova.\nĎalej poukázal na výpoveď svedka Y. zo dňa 09.08.2011, ktorý po poučení v zmysle v tejto zápisnici\ncitovaných ustanovení Trestného poriadku uviedol, že „...ja som mu povedal, aby motorku doviezol do\nmňa, a keď bude opravená, tak mu dám o tom vedieť, nakoľko známy, ktorý ju mal opraviť, je cez deň\nv zamestnaní. Ja som odišiel domov na firemnom vozidle a asi o 15 minút po telefonáte prišiel do mňa\nv smere od Vranova nad Topľou po hlavnej ceste L. na štvorkolesovom motocykli zelenobielej farby, na\nktorom sedel sám. Brána bola v čase jeho príchodu otvorená a preto vošiel rovno do dvora.“. Krajský súd\n\nv odôvodnení svojho rozsudku odkázal aj na výsledky doplneného dokazovania po podaní odvolania\nžalobcom a to výsluchom svedka L. v zápisnici zo dňa 15.11.2011, kde svedok síce potvrdil, že žalobca\nprechádzal cez jeho dvor a záhradu k rieke Čičavka, avšak súčasne uviedol, že ktorým smerom sa\npobral na konci záhrady, nevie uviesť, lebo si to nevšímal; na konci záhrady sa dá ísť doprava smerom k\nštátnej ceste III. triedy alebo doľava, kde asi po niekoľkých 100 metroch možno prejsť cez koľaj a popri\nkoľají cez polia smerom na obec Nižný Kručov.\nNámietky žalobcu, že jeho výpoveď ako aj výpoveď svedka X. pred orgánmi činnými v trestnom konaní\nboli nepresné, krajský súd vyhodnotil ako účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný\npriestupok. Zdôraznil, že ako žalobca, tak aj svedok X. vypovedali spontánne a ich následné výpovede\nprispôsobovali priestupkovému konaniu tak, aby žalobca nebol obvinený zo spáchania priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby pravdivosť svojho\ntvrdenia v priestupkovom konaní preukázal inými dôkazmi, čo neurobil a dokonca nevyužil ani možnosť\noboznámiť sa so svedeckými výpoveďami po podaní odvolania.\nV súvislosti s námietkami žalobu týkajúcimi sa príliš prísneho postihu krajský súd uviedol, že žalobca\ndruh a výšku sankcie v žalobe nenamietal, námietky vzniesol až na pojednávaní dňa 29.05.2012\na odôvodnil ich svojou ťažkou sociálnou situáciou (je nezamestnaný, manželka trpí onkologickým\nochorením a sama nie je schopná riadiť motorové vozidlo a v dôsledku uvedeného je sťažená doprava\nmanželky na ošetrenie). V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že podľa § 250h ods. 1 OSP až\ndo rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho\nmôže len v lehote podľa § 250b. V predmetnej veci pritom neprichádza do úvahy ani aplikácia §\n250j ods. 5 OSP, lebo súd nedospel k záveru, že by o udelení sankcie malo byť rozhodnuté inak,\nako rozhodol správny orgán. Krajský súd konštatoval, že výška a druh uloženej sankcie nevybočujú\nz hľadísk správneho uváženia, pričom v zmysle §246 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán\nvydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; súd však neposudzuje účelnosť\nsprávneho rozhodnutia.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu zamietol.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil a vrátil im vec na nové konanie.\nOdvolacie dôvody sa v podstate zhodovali z dôvodmi žaloby a spočívali v tvrdení žalobcu, že správne\norgány vydali rozhodnutia predčasne a bez toho, aby bol zistený skutkový stav veci, ako aj to, že pri\nvyhodnotení dôkazov dospeli k nesprávnym právnym záverom, lebo skutok opísaný v rozhodnutí sa\nnikdy nestal. Tvrdil, že nie je pravdou, že by bol viedol štvorkolku po štátnej komunikácii. Správny orgán\nnevykonal všetky potrebné dôkazy na potvrdenie alebo vyvrátenie jeho výpovede. Ak žalovaný sa v\nrozhodnutí odvoláva na výpoveď svedka Y. v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 09.08.2011 a výpoveď\nžalobcu ako svedka zo dňa 18.08.2011, kedy vypovedali na OO PZ v Slovenskej Kajni ku krádeži\nštvorkolky Yamaha, neboli vypočúvaní z priestupku, z ktorého neskôr bol žalobca uznaný vinným. Na\nOO PZ v Slovenskej Kajni sa objasňovala krádež, žalobca ani svedok sa presne nevyjadrovali k spôsobu\nprepravy štvorkolky z Vranova do Nižného Kručova. Žalobca zdôraznil, že ani on nevenoval pozornosť,\nako policajti zapísali do zápisnice trasu pohybu štvorkolky z Vranova do Nižného Kručova.\nŽalobca sa nestotožnil ani so záverom o povinnosti uložiť s pokutou aj sankciu zákazu činnosti, k čomu\nodkázal na rozhodnutie iného prvostupňového správneho orgánu v inej priestupkovej veci.\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti\nsprávneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalobca podľa jeho\nnázoru neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych\norgánov vyvrátili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 16.07.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV zmysle čl. VII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01.01.2013 dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='171/1993%20Z.z.'&ucin-kdni='30.12.9999'> o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov tak, že v § 4 ods. 2 sa za prvú vetu\nvkladajú nové vety, ktoré znejú: „Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť\núčastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej\npôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt\nalebo zamestnanec.“.\nRozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bola\nrozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove ku dňu 31.12.2012 zrušená.\nV zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak práva a povinnosti rozpočtovej\norganizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa,\nktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nVzhľadom na to súd vykonal zmenu v označení žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným\noznačením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu\npodľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nOdvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v\nžalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZo spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplynulo, že ODI Vranov nad Topľou, Okresné riaditeľstvo PZ vo Vranove nad Topľou v rozhodnutí\nč.p. ORP-DI-2-374/2011 zo dňa 14.10.2011 konštatoval, že žalobca dňa 09.08.2011 v čase okolo 09:30\nhod. viedol v smere z Vranova nad Topľou z Ul. Mlynskej po štátnej ceste III. triedy do obce Nižný\nKručov do dvora rodinného domu č. XX štvorkolku zn. Yamaha 450 Grizzly bez TEČ, pričom štvorkolka\nnebola schválená na premávku v cestnej premávke a nebolo jej pridelené evidenčné číslo. Žalobca\ntýmto svojim konaním porušil § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonom (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) v spojení s ustanovením § 137 ods. 2\npísm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z., za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. a uložil mu podľa §\n22 ods. 2 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 200,- € spolu so zákazom činnosti viesť\nmotorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v tomto konaní\npreskúmavaným rozhodnutím tak, že ho potvrdil.\n\nŽalovaný vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu doplnil dokazovanie tak, že znovu vypočul svedka\nY. a spisový materiál bol doplnený aj o výpovede L. a C. a o fotodokumentáciu z miesta priestupku.\nZ doplnenej výpovede Y. zo dňa 25.11.2011 vyplynulo, že pri výsluchu dňa 09.08.2011 nevenoval\ndostatočnú pozornosť tomu, ako k nemu prišiel žalobca; po telefonáte s ním otvoril bránu do dvora, a\nkeďže mal nejaké povinnosti vo Vranove nad Topľou, tak odišiel a keď sa vrátil, L. bol už vo dvore. Kadiaľ\nprišiel, to uviesť nevedel, avšak poznamenal, že zo zadnej časti od koľajníc cez pole sa k ním do dvora\nnedá vojsť, lebo bránička je veľmi úzka a štvorkolka cez ňu neprejde. Keďže si myslel, že žalobca môže\nprísť iba po hlavnej ceste, tak mu otvoril bránu do dvora. Zo svedeckej výpovede L. bolo zistené, že\nniekedy v mesiaci august 2011 prišiel k nemu domov L. s tým, či by nemohol prejsť cez ich dvor k rieke\nČičavka. Nakoľko bol na dvore, s uvedeným súhlasil, pričom o chvíľu prišiel L. na štvorkolke, otvoril si\nbránu a prešiel cez dvor a záhradu až k rieke Čičavka. Ktorým smerom išiel na konci záhrady uviesť\nnevedel, pričom na konci záhrady sa dá ísť doprava smerom k štátnej ceste III. triedy alebo doľava, kde\nmožno prejsť cez koľaj a okolo koľaje cez polia smerom na obec Nižný Kručov.\nŽalovaný doplnil podklady rozhodnutia aj o vysvetlenie C., povereného príslušníka OO PZ Slovenská\nKajňa, ktorý uviedol, že pokračoval v realizovanom prípade ukradnutej štvorkolky, ktorej majiteľom je\nM. z Prešova. K veci bol ako svedok vypočutý aj L., ktorý bol pred výsluchom riadne poučený. Počas\nvýsluchu sa okrem iného vyjadril aj k skutočnostiam, odkiaľ, kadiaľ a kam viezol štvorkolku z Vranova\nnad Topľou. Menový bez nátlaku presne opísal, že na štvorkolke išiel z miesta bydliska po miestnej\nkomunikácii a potom po štátnej ceste III. triedy do obce Nižný Kručov. Rovnako pri výsluchu svedka Y. sa\nvyslovene pýtal, odkiaľ prišiel vodič V. k nemu domov, na čo bolo uvedené, že po štátnej ceste, pričom\non spredu od cesty otvoril bránu.\nŽalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia označil dodatočné tvrdenia žalobcu za účelové,\nuvádzané v snahe vyhnúť sa povinnosti zodpovednosti za spáchaný priestupok, pretože žalobca jasne\na zreteľne pred povereným príslušníkom uviedol, že motocykel viedol po hlavnej ceste z Vranova nad\nTopľou až do obce Nižný Kručov, čo následne bez nátlaku a prejavom slobodnej vôle potvrdil svojim\npodpisom. Uvedené skutočnosti svojou prvotnou výpoveďou potvrdil aj svedok Y. a tvrdenie tohto svedka\nv ďalšom konaní považoval žalovaný za zavádzajúce a podľa jeho názoru prvotné výpovede svedka Y.\nako aj žalobcu boli pravdivé, neskreslené a správne.\nVo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný dodal, že pri uložení druhu a výmery sankcie sa dostatočne\nzaoberal všetkými hľadiskami a kritériami v zymsle § 12 zákona č. 372/1990 Zb.. Zdôraznil, že za\npriestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ možno uložiť sankciu pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti\naž do dvoch rokov. Dodal tiež, že bolo potrebné prihliadať na to, že podľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č.\n8/2009 Z. z. bolo odôvodnené konanie obvineného kvalifikovať ako porušenie pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom a vzhľadom na vyššie citované nezistil dôvod, pre ktoré by mal zmeniť sankciu\nuloženú obvinenému prvostupňovým správnym orgánom, lebo táto bola uložená a odôvodnená v súlade\nso zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré\nmožno prevádzkovať v cestnej premávke.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je\ntu zákon č. 8/2009 Z. z.).\nPodľa § 137 ods. 2 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na\nprevádzku v cestnej premávke alebo vozidla vyradené z evidencie.\n\nPodľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. j/ možno uložiť\npokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do dvoch rokov.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v intenciách podaného\nodvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako bolo\nkonkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb..\nŽalobcovi sa kládol za vinu skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že viedol po ceste vozidlo, ktoré na to\nnebolo schválené a nebolo mu pridelené evidenčené číslo. Žalobca nespochybňoval, že takéto vozidlo\nv daný deň a čas viedol, zmenil však svoju pôvodnú výpoveď danú pred orgánmi činnými v trestnom\nkonaní v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu (krádeže štvorkolky), kde najprv sám tvrdil a svoje\nvyjadrenie aj vlastnoručne podpísal, že uvedené vozidlo viedol po hlavnej ceste do Nižného Kručova a\nto tak, že v novej výpovedi tvrdil, že vozidlo neviedol po hlavnej ceste, ale cez poľnú cestu a následne\ncez záhradu suseda do dvora svedka X..\nPokiaľ ide o výpoveď svedka Y., tento v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 09.08.2011 po poučení\nuviedol, že „...ja som mu povedal, aby motorku doviezol do mňa, a keď bude opravená, tak mu dám\no tom vedieť, nakoľko známy, ktorý ju mal opraviť, je cez deň v zamestnaní. Ja som odišiel domov na\nfiremnom vozidle a asi o 15 minút po telefonáte prišiel do mňa v smere od Vranova nad Topľou po hlavnej\nceste L. na štvorkolesovom motocykli zelenobielej farby, na ktorom sedel sám. Brána bola v čase jeho\npríchodu otvorená a preto vošiel rovno do dvora...“. Obdobne však aj tento svedok v doplnenej výpovedi\nv rámci priestupkového konania upravil svoju pôvodnú výpoveď, a to tak, že po telefonáte so žalobcom\notvoril bránu do svojho dvora, a keďže mal nejaké povinnosti vo Vranove nad Topľou, tak odišiel. Keď sa\nvrátil, žalobca už bol vo dvore, avšak kadiaľ prišiel, to uviesť nevedel. Dodal však, že zo zadnej časti od\nkoľajníc cez pole sa k ním do dvora nedá vojsť, lebo bránička je veľmi úzka a štvorkolka cez ňu neprejde.\nKeďže si myslel, že žalobca môže prísť iba po hlavnej ceste, tak mu otvoril bránu do dvora a zároveň\nnevedel uviesť, či prešiel cez dvor suseda U..\nŽalovaný správny orgán doplnil dokazovanie aj o výpoveď ďalšieho svedka - suseda L., ktorý vypovedal,\nže žalobca ho oslovil, či by nemohol prejsť cez ich dvor k rieke Čičavka, s čím on súhlasil. Žalobca\nnásledne prišiel na štvorkolke, otvoril si bránu a prešiel cez dvor a záhradu až k rieke Čičavka. Ktorým\nsmerom žalobca ďalej pokračoval, to svedok uviesť nevedel, avšak na konci záhrady sa dá ísť doprava\nsmerom k štátnej ceste III. triedy alebo doľava, kde možno prejsť cez koľaj a okolo koľaje cez polia\nsmerom na obec Nižný Kručov.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalobca viedol\nštvrokolku po hlavnej ceste, tak ako to sám vypovedal v trestnom konaní ako svedok (kde bol riadne\npoučený o povinnosti vypovedať pravdu). Uvedené vyplynulo aj z výpovedí svedkov: podľa svedka Y.\nžalobca by nemohol prejsť zo zadnej časti jeho dvora od koľajníc cez pole, pretože odtiaľ je bránička\nveľmi úzka a štvorkolka cez ňu neprejde, teda do dvora svedka X. mohol vojsť na štvorkolke len po\nhlavnej ceste; zároveň z výpovede svedka L. vyplýva, že žalobca prešiel cez jeho dvor a záhradu a\npokračoval k rieke, odkiaľ možno ísť smerom na obec Nižný Kručov buď po hlavnej ceste alebo cez\npolia okolo koľaje. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca do dvora Y. musel vojsť cez hlavnú cestu,\nkeďže tu boli len dve možnosti dostať sa do Nižného Kručova zo záhrady svedka G. (cez polia alebo po\nhlavnej ceste), pričom však vojsť so štvorkolkou do dvora svedka Šimoviča sa nedalo zozadu od koľaje,\nnakoľko je bránička pre štvorkolku priúzka.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu ako aj s názorom žalovaného\nsprávneho orgánu vyhodnotil odvolacie dôvody žalobcu ako účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti\na z toho vyplývajúcim uloženým sankciám za priestupok, ktorého sa žalobca dopustil.\n\nK námietke žalobcu v súvislosti s uloženými sankciami odvolací súd uvádza, že prvostupňový správny\norgán sa pri ukladaní druhu sankcie za priestupok a jej výmery zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami\nvyplývajúcimi z § 12 zákona č. 372/1990 Zb.. Určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na\núvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia\nsankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie\nza konkrétny priestupok. Toto bolo v konaní dodržané. Je potrebné pripomenúť, že v prípade rozhodnutia\nsprávneho orgánu založeného na použití správneho uváženia, súd preskúmava iba, či správna úvaha\nnevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami\nlogického uvažovania a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ\nsú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodiť iné alebo dokonca opačné\nzávery. Správne orgány v tomto konaní neprekročili medze stanovené zákonom, keď žalobcovi uložili\npokutu v spojení so zákazom činnosti v zákonnom rozpätí a svoje rozhodnutie o výmere sankcií náležite\nzdôvodnili. Treba tu však dodať, že argumentácia žalobcu, že z nijakého predpisu nevyplýva povinnosť\nuložiť obe sankcie spolu, nie je správna. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 22 ods. 2 písm. d/\nzákona č. 372/1990 Zb. sa za priestupok, ktorý sa kládol za vinu žalobcovi, uloží pokuta v stanovenom\nrozpätí a zákaz činnosti. Gramatickým výkladom tohto zákonného ustanovenia nemožno dospieť k\ninému záveru ako k tomu, že ide o sankcie, ktoré sa za uvedený priestupok ukladajú kumulatívne a nie\nalternatívne. Na odvolací dôvod žalobcu, že v inej veci neboli uložené obe sankcie súčasne, hoci malo\nísť o závažné porušenie predpisov, odvolací súd zdôrazuje, že táto iná právna vec nie je predmetom\nsúdneho prieskumu v tomto konaní, nijako s vecou nesúvisí a nemožno na ňu prihliadať; navyše nie sú\nzrejmé okolnosti uvedeného prípadu, ani to, ako bola vec v skutočnosti právoplatne ukončená.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne a\ndôkladne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj\nprávny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a na odôvodnenie ktorého v ďalšom aj odkazuje (§ 219\nods. 2 OSP), aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky, v podstate totožné so žalobnými\ndôvodmi, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na\nuvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219\nods. 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/21/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}